EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 12. 2020

COM(2020) 784 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európske médiá v digitálnej dekáde:




akčný plán na podporu obnovy a transformácie

1.Úvod

Európske sektory spravodajských médií a audiovízie zohrávajú počas pandémie COVID-19 kľúčovú úlohu z hľadiska informovania i zábavy občanov. Dopyt po overených informáciách a správach sa výrazne zvýšil a dlhé mesiace obmedzeného pohybu si navyše spestrujeme hlavne filmami, seriálmi či videohrami.

Slobodné, rôznorodé a dynamické mediálne prostredie je kľúčom k upevňovaniu otvorených a demokratických spoločností a podpore kultúrnej rozmanitosti Európy. Európa je umelecká a kultúrna veľmoc. Využitie potenciálu európskeho jednotného trhu na podporu kultúrnej rozmanitosti bude prínosom pre médiá, audiovíziu aj širší kultúrny sektor.

Európsky mediálny sektor

Mediálny sektor ako celok zahŕňa celú škálu podnikov, ktoré vyrábajú a distribuujú obsah, využívajú spoločné synergie a ktorých hodnota je založená na duševnom vlastníctve. Ide prevažne o malé a stredné podniky (MSP), hoci existujú aj niektoré väčšie mediálne spoločnosti, ktoré majú dostatočný rozsah na to, aby mediálne činnosti začleňovali aj naprieč odvetviami a pozdĺž celého hodnotového reťazca. Celý mediálny sektor má obrat viac než 3 % HDP, a tak prispieva k vytváraniu pracovných miest aj rastu 1 .

Toto oznámenie sa zameriava na sektor spravodajských médií (vrátane tlačových a internetových periodík, rozhlasu a audiovizuálnych služieb) a audiovizuálnej zábavy – najmä pokiaľ ide o film, televíziu, rozhlas a videoprenos, ale aj videohry a inovatívne formáty, ako je virtuálna realita.

Vplyv ochorenia COVID-19

Pandémia hlboko zasiahla kultúru a kreatívny ekosystém, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj odvetvia spravodajských médií a audiovízie. V spravodajskej tlači sa počas všeobecného zákazu vychádzania v druhom štvrťroku 2020 príjmy z reklamy znížili o 30 % až 80 % 2 a v televízii o 20 % 3 . Európske mediálne MSP čelia vážnym problémom s likviditou. Nezamestnanosť sa zvýšila a mnohí mediálni odborníci a novinári – najmä tí, ktorí sú v neistej pracovnej situácii alebo sa venujú samostatnej zárobkovej činnosti – sa ocitli bez príjmu 4 . Prepad príjmov zaznamenali aj kiná 5 (straty počas zákazu vychádzania boli odhadnuté na 100 000 EUR mesačne) a natáčanie nových filmov, programov a televíznych seriálov bolo v mnohých prípadoch zastavené, pričom tvorcom často nepomohli ani poistné zmluvy, ktoré sú sotva navrhnuté tak, aby pokryli udalosti, akou je celosvetová pandémia 6 .

Kríza zároveň zrýchlila výrazné trendy, ktoré v oblasti digitálnych technológií pretrvávajú už dlho. Počas zákazov vychádzania si postavenie na trhu upevnili online platformy, ktoré začali poskytovať nové služby a pritiahli nové publikum. Aj nové online platformy sociálnych médií, ktoré sú vo veľkej miere založené na audiovizuálnom obsahu, zaznamenali rekordný objem sťahovania, najmä medzi mladými používateľmi 7 .

Ambíciou tohto oznámenia je urýchliť oživenie, transformáciu a odolnosť mediálneho priemyslu. Štrukturálne výzvy, ktorým čelia odvetvia audiovízie a spravodajských médií, musíme riešiť. V sektore spravodajských médií tradičné médiá bojujú s ťažkosťami pri adaptácii na online trh, na ktorom väčšinu príjmov z reklamy pohlcujú globálne online platformy. Po nástupe pandémie COVID-19 inzerenti vzhľadom na ekonomickú neistotu zoštíhlili svoje celkové výdavky na reklamu, čo ešte viac ohrozuje životaschopnosť odvetvia a potenciálne ovplyvňuje prístup občanov k pluralistickým a nezávislým zdrojom informácií.

V audiovizuálnom sektore je najväčšou výzvou fragmentácia trhu. Európske audiovizuálne spoločnosti sa do veľkej miery zameriavajú na celoštátne publikum, hoci existuje aj niekoľko výnimiek. V EÚ sa európsky film vyvezie v priemere do troch krajín, zatiaľ čo americký film až do desiatich. Na americké filmy sa navyše predá až 66 % vstupeniek v EÚ 8 . Preto sú dokonca aj tí najväčší európski mediálni hráči výrazne menší než ich hlavní svetoví konkurenti. Európskym skupinám možno pripísať 11 % príjmov 50 najväčších audiovizuálnych skupín sveta, zatiaľ čo v prípade amerických skupín je to vyše 70 % 9 .

Audiovizuálne spoločnosti by mali mať možnosť považovať európsky kontinent – a nielen svoje príslušné vnútroštátne trhy – za svoj domáci trh. Na to európski aktéri musia nadobudnúť dostatočný rozsah, aby dokázali pôsobiť cezhranične a investovať do obsahu, talentu, propagácie, distribúcie, inovácií a technológií kdekoľvek v EÚ. V sektore spravodajských médií by spoločnosti mali mať k dispozícii dostatočne životaschopné a udržateľné modely financovania na zabezpečenie prístupu občanov k pluralistickému, rôznorodému a nezávislému mediálnemu prostrediu, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni.

Kľúčom k uvoľneniu tohto skutočného potenciálu bude digitálna transformácia. Platí to pre hospodárstvo ako celok a médiá nie sú žiadnou výnimkou. Európa má všetky prostriedky potrebné na to, aby v digitálnom desaťročí prosperovala: má predsa jednotný trh so 450 miliónmi spotrebiteľov, množstvo talentov, kreatívnych producentov, autorov a umelcov i kvalitný obsah.

Naliehavosť tejto výzvy

Kombinácia základných trendov a krízy spôsobenej koronavírusom by bez silnej politickej reakcie mohla oslabiť odolnosť európskeho mediálneho sektora a jeho demokratickú úlohu. To by následne mohlo naštrbiť kultúrnu rozmanitosť a pluralitu médií v Európe.

Európski občania musia naďalej mať možnosť využívať bohaté informácie a zábavu, ktoré poskytuje mediálny sektor, a spoliehať sa na otvorenú demokratickú diskusiu, ako aj mediálnu a umeleckú slobodu. Zároveň by si mali môcť vyberať z tejto škály možností slobodne a mali by sa dokázať zorientovať v modernom spravodajskom prostredí a prijímať informované rozhodnutia.

Pre mediálny sektor majú zásadný význam práva duševného vlastníctva 10 . Účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva – a najmä autorských práv – je kľúčovým prvkom podpory priemyslu, najmä v súčasných ťažkých časoch.

EÚ nedávno zmodernizovala svoj regulačný rámec revidovanou smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) 11 a reformou autorského práva 12 v nadväznosti na rozsiahle diskusie o tom, ako najlepšie zabezpečiť slobodu prejavu vo všetkých jej aspektoch. Toto oznámenie vychádza z tohto moderného súboru pravidiel a navrhuje ďalšie kroky, ktoré spájajú investície s inými politickými opatreniami. Cieľom je pomôcť sektoru médií prekonať súčasnú krízu a vzísť z nej s väčšou konkurencieschopnosťou. Toto oznámenie sa preto zakladá na troch témach:

a) oživenie: čo plánuje Komisia urobiť, aby pomohla audiovizuálnym a mediálnym spoločnostiam prekonať súčasnú krízu a poskytla im likviditu a finančnú podporu;

b) transformácia: riešiť štrukturálne problémy tým, že sa priemyslu pomôže poradiť si s dvojakou transformáciou v oblasti zmeny klímy a digitalizácie v kontexte neľútostnej celosvetovej konkurencie;

c) uľahčenie podmienok a posilnenie postavenia: zavedenie pravidiel umožňujúcich viac inovácií v tomto odvetví pri súčasnom zabezpečení skutočne rovnakých podmienok a posilnení postavenia občanov, aby mali lepší prístup k obsahu a prijímali informované rozhodnutia.

Oživenie hospodárstva a konkurencieschopnosť mediálneho sektora sú predpokladom zdravého, nezávislého a pluralistického mediálneho prostredia, ktoré má zasa nesmierny význam pre našu demokraciu. Toto oznámenie dopĺňa akčný plán pre európsku demokraciu. Riešia sa tu riziká pre európske demokratické systémy v oblasti dezinformácií, integrity volieb a slobody a plurality médií. Dokument zahŕňa súbor iniciatív na vytvorenie bezpečnejšieho a lepšieho prostredia pre prácu novinárov, ako aj na podporu mediálnej gramotnosti.

Oznámenie je takisto plne v súlade s pripravovanými návrhmi aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ktoré Komisia predkladá s cieľom modernizovať právny rámec uplatniteľný na digitálne služby v EÚ. Tieto predpisy spoločne zavedú jasné pravidlá a povinnosti, ktorými sa budú musieť riadiť online platformy, najmä tie najsilnejšie, aby na internete vládli rovnaké podmienky.

Zdravé mediálne prostredie má zásadný význam aj pre demokraciu a stabilitu v krajinách zapojených do procesu rozširovania EÚ a v krajinách susedstva. Ak je to realistické a vhodné, iniciatívy načrtnuté v tomto oznámení – vrátane iniciatív zameraných na spravodajské médiá a mediálnu gramotnosť – budú otvorené nezávislým profesionálnym médiám v krajinách, na ktoré sa vzťahuje politika rozširovania EÚ a európska susedská politika. Budú dopĺňať a posilňovať opatrenia uvedené v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 13 . Ak je to relevantné, akcie prispejú aj k propagácii európskeho mediálneho obsahu v tretích krajinách.

Opatrenia uvedené v tomto oznámení zohľadnia potrebu inkluzívneho európskeho mediálneho sektora, ktorý bude odrážať rozmanitosť Európy. Budú sa vykonávať s dôrazom na podporu rovnakého prístupu k príležitostiam a zdrojom pre ľudí, ktorí by inak mohli byť vylúčení alebo marginalizovaní, napríklad vrátane prístupu k obsahu pre osoby so zdravotným postihnutím 14 .

V súčasných pravidlách štátnej pomoci sa objasňujú podmienky, za ktorých môžu členské štáty poskytovať verejnú podporu. Rada s cieľom uľahčiť podporu zo strany vnútroštátnych orgánov vyzvala Komisiu, aby vyhodnotila uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v tlačovom sektore. Komisia v súčasnosti posudzuje potrebu vhodných opatrení. Dočasný rámec štátnej pomoci sa vzťahuje aj na opatrenia špecifické pre jednotlivé odvetvia, ako je pomoc pre tlačový, hudobný a audiovizuálny sektor 15 .

2.Oživenie

Mediálne spoločnosti zohrávajú kľúčovú rolu z hľadiska konkurencieschopnosti Európy. Je preto nesmierne dôležité poskytnúť im primeranú finančnú podporu a likviditu, aby prekonali súčasnú hospodársku krízu. V tejto súvislosti bude mať významný prínos program Kreatívna Európa – a najmä jeho podprogram MEDIA. Ten bol v posledných 30 rokoch hlavným nástrojom podpory EÚ pre kultúrne a kreatívne sektory vrátane audiovizuálneho sektora.

Na základe politickej dohody o budúcom dlhodobom rozpočte a programe NextGenerationEU, ktorá bola dosiahnutá 10. novembra 2020, by sa rozpočet programu Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 mal zvýšiť približne o 58 % s celkovým finančným krytím 2,2 miliardy EUR v cenách z roku 2018 (v porovnaní s 1,4 miliardy EUR na roky 2014 – 2020 v cenách z roku 2018 – na úrovni EÚ27). Na základe návrhu Komisie a v závislosti od výsledku rokovaní bude program po prvýkrát zahŕňať opatrenia zamerané na slobodu a pluralitu médií, žurnalistiku a mediálnu gramotnosť.

Komisia už v priebehu roka 2020 iniciovala niekoľko krokov. Zaviedli sa opatrenia flexibility v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory 16 , najmä zvýšenie záručného krytia na 90 % pre jednotlivé MSP a strop záruky až do 25 % pre finančných sprostredkovateľov, ako aj úverové prázdniny. Podpora siete európskych kín sa v prvom štvrťroku 2021 zvýši o 5 miliónov EUR.

Potenciál zohrávať dôležitú úlohu pri podpore mediálneho sektora majú európske štrukturálne a investičné fondy 17 . Táto oblasť už smie čerpať podporu aj v rámci dvoch balíkov Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus, ktorá presmerúva existujúce fondy politiky súdržnosti na opatrenia reakcie na krízy, ako je napríklad poskytovanie prevádzkového kapitálu MSP 18 .

Dodatočné finančné prostriedky zo zdrojov politiky súdržnosti sa sprístupňujú aj prostredníctvom iniciatívy REACT-EU 19 , pričom sektor kultúry sa považuje za prioritu a podpora sa zameriava na režimy skráteného pracovného času a samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj na pomoc MSP.

Dôležitým nástrojom dostupným pre členské štáty, ktoré potrebujú mobilizovať značné finančné prostriedky na boj proti negatívnym hospodárskym a sociálnym dôsledkom pandémie koronavírusu na svojom území, je aj európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) 20 .

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je významnou príležitosťou pre členské štáty, aby investovali do dvojakej digitálnej a zelenej transformácie a posilnili tak odolnosť nášho priemyslu. V každom národnom pláne podpory obnovy a odolnosti sa vyčlení minimálne 20 % výdavkov na digitálne technológie. Do tohto cieľa sa započítajú opatrenia na podporu výroby a distribúcie digitálneho obsahu, ako sú napríklad digitálne médiá.

V rámci plánov podpory obnovy a odolnosti a v súlade s pravidlami štátnej pomoci môžu vnútroštátne reformy a investície prispieť aj k posilneniu európskych spravodajských médií a audiovizuálnych digitálnych kapacít, a to aj prostredníctvom viacnárodných projektov, ako sú koprodukcie európskeho obsahu, mediálna dátová infraštruktúra EÚ alebo kapitálové investície na podporu európskej audiovizuálnej produkcie alebo distribúcie (pozri opatrenie č. 2).

Ako sa uvádza v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021, ktorú vypracúva Komisia, by členské štáty v tejto súvislosti mali venovať pozornosť odvetviam, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v našich demokraciách, „najmä v mediálnom sektore, v ktorom by sa podpora mala poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje a podporuje slobodu a pluralitu médií“. Zároveň by sa medzi členskými štátmi mala iniciovať výmena najlepších postupov v oblasti mechanizmov verejnej podpory 21 . 

Komisia sa bude snažiť zabezpečiť, aby mediálne spoločnosti mali prístup k možnostiam podpory EÚ zo všetkých dostupných nástrojov a programov. Preto v úzkej koordinácii s jednotným portálom k možnostiam financovania EÚ 22 vytvorí nový interaktívny nástroj prispôsobený mediálnemu sektoru. Bude prinášať usmernenia o tom, ako žiadať o príslušnú podporu EÚ v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ale aj prostredníctvom národných plánov podpory obnovy a odolnosti.

Nástroj bude spájať všetky relevantné možnosti financovania EÚ pre audiovizuálne médiá i spravodajské médiá. Každej európskej mediálnej spoločnosti – bez ohľadu na veľkosť a zameranie – bude stačiť len pár klikov, aby získala odporúčania o najvhodnejšom zdroji podpory EÚ v závislosti od jej charakteristík a potrieb. Spoločnosti budú mať takisto prístup k informáciám o rôznych výzvach a o možnostiach pomoci v procese podávania žiadostí.

Bude sa pritom stavať na existujúcich nástrojoch a skúsenostiach siete Enterprise Europe Network 23 , ktorá poskytuje podporu a usmernenia podnikom, a to aj v mediálnom a audiovizuálnom sektore.

Pre európsky audiovizuálny priemysel je charakteristický veľký počet vysoko inovačných a kreatívnych nezávislých produkčných a distribučných spoločností s vysokým potenciálom rastu. Často však nemajú finančnú silu na to, aby dokázali konkurovať na európskej a celosvetovej úrovni. Európski investori zároveň v mnohých prípadoch nevedia o potenciáli týchto spoločností. Často si spájajú investície do takýchto podnikov s vysokým rizikom, lebo nemávajú za sebou priveľa úspešných projektov, prípadne preto, že aktíva sú svojou povahou prevažne nehmotné.

K zlepšeniu prístupu k úverom výrazne prispel záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory 24 . Tento druh podpory bude pokračovať prostredníctvom Programu InvestEU.

Existujú však aj medzery v kapitálovom financovaní audiovizuálneho sektora, ako aj iných kreatívnych sektorov, ktoré sa odhadujú na 399 až 648 miliónov EUR ročne 25 . Preto je potrebná nová iniciatíva na podporu kapitálového financovania s cieľom posilniť nezávislú kapacitu audiovizuálnej produkcie v Európe, ktorá by bola schopná vytvárať kvalitné diela pre medzinárodný trh v celej Európe. Európske spoločnosti musia mať prístup k finančným prostriedkom, aby nadobudli väčšiu autonómiu a mohli ťažiť z duševného vlastníctva obsahu, ktorý produkujú.

Komisia podporí vytvorenie špecializovanej investičnej platformy, ktorá dostane prvotný impulz napríklad aj z fondov podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa či z Programu InvestEU. Platforma sa zameria na mobilizáciu súkromných investorov a bude otvorená spolupráci s národnými podpornými bankami a odvetvovými združeniami. Bude podporovať audiovizuálne podniky, ktoré by mohli produkovať špičkové diela pre európske a medzinárodné trhy, pričom bude koordinovať využívanie a distribúciu práv na všetkých územiach.

Investičná platforma pomôže audiovizuálnym spoločnostiam rozšíriť svoju činnosť na medzinárodnú úroveň, aby mohli podstupovať väčšie riziko, rozvíjať štruktúrovanú spoluprácu s distribútormi alebo inými mediálnymi subjektmi a spravovať a využívať svoje katalógy. Okrem toho tieto spoločnosti vďaka posilneniu vlastných zdrojov budú môcť investovať do väčších produkcií, ktoré budú mať lepšie šance osloviť širšie publikum a predať viac miest v kinosálach.

Cieľom je zmobilizovať počas siedmich rokov investície vo výške 400 miliónov EUR, čím sa významne prispeje k riešeniu nedostatku kapitálového financovania 26 . Za určitých podmienok by sa tieto zdroje mohli kombinovať aj s plánmi členských štátov na podporu obnovy a odolnosti financovanými z NextGenerationEU 27 .

Investičná platforma bude doplnená o činnosti zamerané na budovanie kapacít pre investorov s dôrazom na zvyšovanie ich znalostí o svetových výrobných a distribučných trhoch a o súvisiacich rizikách, ako aj poskytovanie informácií o trhu. V roku 2021 sa uskutoční konferencia investorov s cieľom zhromaždiť a mobilizovať túto komunitu.

Okrem toho sa na základe skúseností záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory ponúknu audiovizuálnym spoločnostiam, ktoré majú záujem o tento druh investícií, opatrenia v oblasti investičnej pripravenosti. Dostanú usmernenia prispôsobené ich obchodnej stratégii s cieľom prilákať investorov a identifikovať najsľubnejšie projekty.

Spravodajské médiá sú hospodárskym odvetvím, ako aj verejným statkom. Na vytvorenie nezávislého a dôveryhodného obsahu musia mať čas, stabilitu a zdroje. Patrí sem aj potreba väčšej kapacity médií analyzovať a objasňovať vedecké informácie o hlavných spoločenských otázkach, ako je zdravie či zmena klímy. V posledných rokoch však odvetvie spravodajských médií čelí neustálym zmenám v dôsledku vyvíjajúcich sa modelov príjmov a digitálnej transformácie. Niektoré mediálne subjekty pre ťažkosti s financovaním museli ukončiť svoju činnosť, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, čo potenciálne vystavilo malé trhy riziku vzniku tzv. spravodajských púští. Takisto došlo k poklesu počtu mediálnych subjektov vysielajúcich korešpondentov do zahraničia, čo môže mať nepriaznivý vplyv na hĺbkovú analýzu a odborné spravodajstvo. Kríza spôsobená koronavírusom by mohla tieto trendy urýchliť, zatiaľ čo občania Únie sa zároveň viac než kedykoľvek predtým spoliehajú na spravodajské médiá, čoho dôkazom je rastúca čitateľská a divácka základňa 28 .

Komisia vyhlási iniciatívu „NEWS“, aby združila opatrenia a podporu pre sektor spravodajských médií. Táto iniciatíva sa bude komplexne zaoberať výzvami, ktorým čelí odvetvie spravodajských médií, a bude predstavovať celistvú reakciu spájajúcu rôzne nástroje financovania pod spoločnou hlavičkou. Tým sa zvýši koherentnosť, viditeľnosť aj vplyv opatrení podporovaných v rámci rôznych zdrojov financovania, a zároveň sa bude v plnej miere rešpektovať nezávislosť médií.

Komisia uľahčí lepší prístup k financiám stimulovaním úverov, ako aj kapitálového financovania:

–spravodajským médiám, ktoré potrebujú likviditu, sa uľahčí prístup k úverom vďaka podpore zo záruky InvestEU, vychádzajúc zo skúseností so záručným mechanizmom pre kultúrne a kreatívne sektory a s Európskym fondom pre strategické investície,

–v prípade spravodajských médií, ktoré potrebujú investície, sa Komisia bude usilovať o vytvorenie pilotného projektu založeného na kapitáli prostredníctvom Programu InvestEU, ktorý bude môcť podporovať okrem iného aj odvetvie spravodajských médií inovatívnou formou; investície v rámci tohto projektu budú dopĺňať prostriedky pochádzajúce od filantropov, nadácií a iných súkromných partnerov.

Tieto opatrenia budú obohatené o služby budovania kapacít, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť investorov i médií o európskom mediálnom trhu a podporiť investičnú pripravenosť európskych médií, najmä tých miestnych. Tým sa podnieti dialóg a spolupráca s potenciálnymi investormi a uľahčia sa investície.

Okrem toho sa bude poskytovať špecializovaná podpora vo forme grantov z medzisektorovej oblasti programu Kreatívna Európa na kolaboratívne partnerstvá v oblasti spravodajských médií. Granty budú podporovať testovanie nových obchodných modelov, najmä pokiaľ ide o miestne médiá, čím pomôžu médiám pri rozvoji ich obchodných a redakčných noriem, podpore kolaboratívnej a cezhraničnej žurnalistiky, odbornej prípravy a mobility odborníkov a výmene najlepších postupov. V záujme maximalizácie vplyvu sa uľahčí vytváranie sietí medzi vybranými projektmi.

Komisia bude pravidelne komunikovať s priemyslom v záujme práce na programe inovácie spravodajských médií, ktorý pomôže tomuto odvetviu prosperovať v digitálnom hospodárstve a spoločnosti. Na tento účel Komisia zriadi Európske spravodajské mediálne fórum, ktoré bude spolupracovať so zainteresovanými stranami vrátane mediálnych regulačných orgánov, zástupcov novinárov, samoregulačných orgánov (médiá/tlačové rady), občianskej spoločnosti a medzinárodných organizácií.

3.Transformácia

Cieľom tejto časti je podporiť dlhodobú odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho mediálneho priemyslu, a to najmä s ohľadom na dvojakú, ekologickú a digitálnu transformáciu. Je to dôležité aj na podporu kľúčovej úlohy sektora pri uspokojovaní spoločenských potrieb a posilňovaní európskych hodnôt.

Tak ako v mnohých priemyselných odvetviach, aj v mediálnom sektore sú stredobodom jeho transformácie dátové technológie 29 . Tu treba spomenúť najmä údaje o publiku v oblastiach, v ktorých majú svetoví konkurenti európskych podnikov náskok, ako je napríklad personalizované prispôsobovanie a propagácia obsahu. Podobné dáta sú predpokladom nových obchodných modelov založených na priamejšom vzťahu so zákazníkmi 30 . Významným príkladom je reklama, v prípade ktorej internet predbehol televíziu ako hlavný kanál v roku 2015 a odvtedy si vedúce postavenie stabilne upevňuje. V roku 2018 dosiahla reklama na internete hodnotu vyše 50 miliárd EUR, zatiaľ čo televízna reklama menej než 40 miliárd EUR 31 .

Zároveň sa naďalej zvyšuje dostupnosť spotrebiteľských údajov v dôsledku používania smartfónov. Podiel čitateľov, ktorí čítajú správy na smartfónoch, sa zvýšil z 39 % v roku 2014 na 48 % v roku 2020. To ponúka nové príležitosti na tvorbu, propagáciu a šírenie obsahu vo formátoch prispôsobených potrebám čitateľov.

V tejto súvislosti je nevyhnutné dodržiavanie ochrany údajov 32 na posilnenie základných práv jednotlivcov v digitálnom veku a uľahčenie podnikania objasnením pravidiel pre spoločnosti a verejné orgány na jednotnom digitálnom trhu.

Ďalším odvetvím, ktorého potenciál je z veľkej časti nevyužitý, je rozvíjajúca sa oblasť imerzívneho obsahu. Aj tu by mohli vzniknúť synergie medzi mediálnym sektorom a inými kľúčovými európskymi priemyselnými odvetviami.

Európske mediálne odvetvie nesmie zaostávať v ekologickej transformácii. Preto sa v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody 33 – dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov, obnoviť biodiverzitu a znížiť znečistenie – zavedú opatrenia na zníženie vplyvu tohto odvetvia na životné prostredie.

Ak sa európske mediálne spoločnosti majú stať inovatívnejšími a konkurencieschopnejšími, mali by mať možnosť prijímať lepšie rozhodnutia a zavádzať modernejšie riešenia založené na poznatkoch získaných z údajov. Komisia navrhuje, aby sa tento cieľ dosiahol podporou vytvorenia európskeho „mediálneho dátového priestoru“. Táto iniciatíva vychádza z Európskej dátovej stratégie 34 a bude sa vykonávať pri plnom dodržiavaní právnych predpisov o ochrane údajov.

Dátové priestory môžu zmeniť spôsob spolupráce tvorcov, producentov a distribútorov. Ich súčasťou sú relevantné mediálne údaje, ako je obsah, údaje o publiku a metaúdaje o obsahu, ako aj iné druhy údajov o správaní používateľov, ktoré by mohli byť užitočné pri tvorbe obsahu lepšie prispôsobeného potrebám spotrebiteľov a jeho efektívnejšej distribúcii.

Iniciatíva zameraná na mediálny dátový priestor financovaná prostredníctvom programov Horizont Európa a Digitálna Európa bude podporovať vydavateľov tlače, vysielateľov, iné mediálne spoločnosti a poskytovateľov technológií pri budovaní dátového priestoru určeného pre mediálne aplikácie. Program Digitálna Európa pomôže pri zavádzaní dátovej infraštruktúry a vymedzí stratégiu interoperability údajov. V súlade s Európskou dátovou stratégiou a novou iniciatívou pre horizontálne riadenie údajov 35 bude zahŕňať aj najmodernejšie nástroje a služby potrebné na správu a spracovanie údajov a vymedzí podmienky výmeny a využívania údajov vrátane práv duševného vlastníctva, ochrany súkromia a pravidiel hospodárskej súťaže. Pri práci na iniciatíve sa bude prihliadať na príspevky širokej komunity zainteresovaných strán.

Dátová infraštruktúra by mala byť dostupná tak verejnoprávnym médiám, ako aj komerčným mediálnym operátorom, či už ide o veľké, alebo malé podniky, startupy alebo etablovaných aktérov. Možno si napríklad predstaviť to, že niekoľko vydavateľov spravodajstva z EÚ by (spôsobom podporujúcim hospodársku súťaž a v súlade s pravidlami ochrany údajov) spojilo sily a združilo obsah aj údaje o zákazníkoch a produkovali by správy zamerané na ich vlastné národné publikum, pričom relevantný obsah by sa automaticky prekladal do príslušných jazykov. Dátový priestor by tiež mohol poskytnúť cenný prehľad službám zameraným na zvýšenie vyhľadateľnosti mediálneho obsahu (spravodajstva a zábavného obsahu) naprieč hranicami či uľahčenie prístupu k počítačovým zdrojom pre kreatívne MSP. Navyše by to mohlo prispieť k využívaniu synergií so súbormi údajov produkovanými inými kreatívnymi odvetviami (napr. dátovými priestormi pre kultúrne dedičstvo) a priemyselnými odvetviami (napr. maloobchod, automobilový priemysel a pod.).

Okrem toho sa inovatívne aplikácie a technológie v mediálnej oblasti budú podporovať aj z programu Horizont Európa. Investície do modulárnych a otvorených komponentov mediálnej infraštruktúry by mohli uľahčiť vznik nových obchodných modelov a ich využívanie medzi tradičnými a novými médiami, čím by sa zlepšil prístup občanov k dobre overeným informáciám.

S cieľom rozšíriť svoju vedomostnú základňu a informovať o budúcich politických iniciatívach si Európska komisia každé dva roky objedná správu s názvom Prehľad európskeho mediálneho prostredia. Budú sa v nej skúmať mediálne trendy – od technologického pokroku až po nové modely výroby a spotreby – a analyzovať ich potenciálny vplyv na európsky mediálny trh a obchodné modely.

Imerzívne technológie a vysokokvalitný obsah umožňujú prichádzať s novými aplikáciami a použitiami, ako aj novými spôsobmi zapojenia publika. Tieto technológie sprístupňujú príťažlivejšie a imerzívnejšie zážitky v rôznych oblastiach, ako sú médiá, zábava, kultúra, zdravotná starostlivosť, dizajn, architektúra, výroba, vzdelávanie, cestovný ruch, móda, odborná príprava alebo maloobchod.

Do roku 2030 má virtuálna realita (VR) a rozšírená realita (AR) potenciál prispieť k svetovému hospodárstvu sumou 1,3 bilióna EUR oproti 39 miliardám EUR v roku 2019 36 .

Hoci väčšina veľkých hráčov sa v súčasnosti nachádza v Ázii a USA, Európa má tiež veľký potenciál stať sa lídrom na trhu v tejto technológii 37 . Z výskumných finančných prostriedkov EÚ sa od 90. rokov 20. storočia vyčlenila viac ako 1 miliarda EUR na podporu vyše 450 projektov zameraných na VR a AR.

Európa má vďaka svojej veľkej kultúrnej rozmanitosti jedinečnú konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o obsah: potenciál VR už aktívne skúmajú a podporujú poprední kultúrni aktéri, ako sú ARTE, Benátsky filmový festival či Centre national du cinéma. Európa má navyše vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú zdatní v tvorbe 3D modelov a počítačového (CG) obsahu pre herný priemysel a animáciu VR.

Ak budú obsah, technické riešenia a aplikácie v oblasti VR/AR budovať na kreativite a silnej výskumnej základni Európy, majú potenciál stimulovať inovácie aj v iných priemyselných odvetviach, ako sú napríklad výrobné odvetvia, zlepšením vývoja produktov a procesov. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore transformácie odvetvia cestovného ruchu a pomoci tvorivým odvetviam, ako je móda alebo architektúra, ďalej pri rozvoji nových obchodných modelov, zvyšovaní efektívnosti výroby znižovaním odpadu a zlepšovaní skúseností spotrebiteľov.

Európske odvetvie VR/AR však trpí fragmentáciou medzi sektormi, aktérmi aj aplikáciami. Komisia preto navrhuje vytvoriť koalíciu VR/AR s cieľom stimulovať spoluprácu a vzájomné obohacovanie vo všetkých odvetviach a zabezpečiť vedúce postavenie Európy na tomto kľúčovom a rozrastajúcom sa trhu. Vďaka podpore spoločných opatrení a záväzkov by pôsobila ako platforma pre synergie.

Koalícia bude založená na širokom, medziodvetvovom prístupe zahŕňajúcom priemyselné odvetvia, poskytovateľov technológií a tvorcov. Koalícia by odrážala túto rozmanitosť zručností a pozostávala by z popredných aktérov z rôznych odvetví, od výroby a distribúcie obsahu cez dostupnosť technológií až po inovácie a rozvoj podnikania. Zahŕňala by členov zastupujúcich štátne alebo regionálne združenia VR/AR a rôznych zástupcov odvetvia, ktorí by mohli mať prospech zo širšieho využívania technológií VR/AR na účely tvorby a používania obsahu.

Koalícia by do konca roka 2021 mala predložiť strategický dokument, v ktorom by sa vymedzil a) rozsah, v akom sa VR/AR majú používať v mediálnom sektore; b) ciele optimálneho zavádzania VR/AR v mediálnom sektore, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2026; c) konkrétne záväzky týkajúce sa toho, ako odvetvie chce prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.

Navyše bude založené aj mediálne laboratórium VR, aby sa podnietila tvorivá spolupráca na projektoch zameraných na nové spôsoby rozprávania príbehov a interakcie prostredníctvom virtuálnej a rozšírenej reality. Umožní spoločnú prácu a vzájomné učenie medzi ľuďmi zastupujúcimi rôzne profesijné skupiny (novinári, filmári, tvorcovia hier, programátori, výskumní pracovníci atď.). Financované projekty sa zamerajú na zábavný, kultúrny a spravodajský obsah, ako aj na aplikácie virtuálnej reality v iných odvetviach, ako je napríklad cestovný ruch, a v oblastiach, ako je vzdelávanie.

Vplyv mediálneho sektora na životné prostredie v EÚ je podstatný. Na rozdiel od mnohých iných odvetví v Európe emisie CO2 tohto priemyslu neustále rastú, a to aj z dôvodu neustále rastúcej spotreby médií, najmä cez strímingové platformy.

V audiovizuálnom sektore sa odhady pohybujú od 35 MtCO2e (metrické tony ekvivalentu oxidu uhličitého) na jednu epizódu televízneho seriálu až do 1 000 MtCO2e na dlhometrážny film 38 . Jeden európsky dlhometrážny film vyprodukuje v priemere 192 ton CO2. Dosah veľkých medzinárodných (ko)produkcií môže byť ešte väčší – až niekoľko tisíc ton CO2.

V súlade s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu bude Komisia úzko spolupracovať s priemyslom a filmovými a audiovizuálnymi fondmi na štátnej, regionálnej aj miestnej úrovni s cieľom vymieňať si najlepšie postupy 39 a dohodnúť sa na spoločných nástrojoch a ekologických normách. Na predstavenie nápadov a iniciatív budú vyzvané aj online strímingové platformy, ktorých podiel na uhlíkovej stope stúpa vzhľadom na nárast spotreby.

Komisia bude pracovať na príručke najlepších postupov v oblasti ekologickej výroby a poskytovania služieb. Tento prístup bude postupný a jeho zámerom bude zvyšovať informovanosť a nabádať priemysel, aby začal zavádzať udržateľnejšie riešenia. Bude dopĺňať opatrenia Komisie v rámci digitálnej stratégie 40 zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality, energetickej účinnosti a udržateľnosti infraštruktúry, ako sú dátové centrá a telekomunikačné siete.

4.Uľahčenie podmienok a posilnenie postavenia

Hlavnými protagonistami digitálnej dekády by mali byť Európania. Nedávne európske právne predpisy – ako napríklad revidovaná smernica o AVMS a reforma autorského práva – prispievajú k zabezpečeniu zvýšenej zodpovednosti všetkých mediálnych aktérov vrátane online platforiem za ochranu zraniteľných skupín používateľov médií, najmä maloletých. Okrem toho posilňujú práva európskych tvorcov.

Na základe tohto silného regulačného prostredia sa v tejto časti predstavujú iniciatívy, ktoré umožnia európskym mediálnym spoločnostiam a talentom prosperovať na európskych a svetových trhoch. Pri týchto iniciatívach sa zohľadňuje potreba, aby občania mali prístup k širokému výberu rozmanitého kvalitného online obsahu a dokázali sa bezproblémovo a účinne pohybovať v modernom mediálnom prostredí.

Zatiaľ čo osobitná pozornosť sa bude venovať európskej mládeži, aktívnymi a kritickými používateľmi mediálneho obsahu budú môcť byť Európania zo všetkých prostredí a generácií – vrátane seniorov.

V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa exponenciálne zvýšilo využívanie internetových audiovizuálnych služieb doma a rovnaký trend nasledovala aj ochota domácností investovať do domácich zábavných technológií 41 . Kríza predstavuje pre priemysel príležitosť osloviť širšie publikum online. V tejto súvislosti sa už v praxi osvedčilo nedávne nariadenie o prenosnosti obsahu 42 umožňujúce európskym občanom pristupovať k obsahu, ktorý si zakúpili alebo ku ktorému majú predplatený prístup, na cestách v celej EÚ 43 .

Pokiaľ ide o dostupnosť audiovizuálneho obsahu online, existuje tu značný priestor na jej zvýšenie: správa o preskúmaní nariadenia o geografickom blokovaní 44 poukazuje na významné rozdiely medzi audiovizuálnymi katalógmi v členských štátoch. V priemere je v službách videa na požiadanie vo všetkých členských štátoch k dispozícii len 14 % filmov 45 .

Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že viac ako tretina používateľov internetu má záujem o cezhraničný prístup k audiovizuálnemu obsahu 46 . Tieto zistenia potvrdzujú aj najnovšie údaje z Európskeho audiovizuálneho observatória, podľa ktorých sa filmy z EÚ na platformách videa na požiadanie sprístupňujú v priemere v najviac troch krajinách EÚ27 47 . Ide o studnicu nevyužitého potenciálu a rozmanitosti, z ktorých by Európania mohli mať úžitok.

Audiovizuálny priemysel by mal profitovať z toho, že Európa je jeho domácim trhom; mal by využívať nové trendy v oblasti spotreby a v rôznych členských štátoch sprístupňovať viac diel online.

Komisia má v úmysle začať dialóg s týmto sektorom, aby audiovizuálny priemysel mohla sprevádzať pri tejto transformácii. Dialóg prispeje k dohode o konkrétnych krokoch na zlepšenie cezhraničného prístupu k audiovizuálnemu obsahu a jeho dostupnosti v nadväznosti na preskúmanie nariadenia o geografickom blokovaní. To by priemyslu umožnilo rozšíriť si pôsobisko, osloviť nové publikum a prinášať úžitok európskym občanom, keďže by im ponúkal širší výber.

V rámci tohto dialógu, ktorý sa uskutoční v priebehu roka 2021, sa stretnú zástupcovia audiovizuálneho priemyslu (producenti, vysielatelia, služby videa na požiadanie, distribútori atď.), spotrebiteľské organizácie a iné zainteresované strany, ako napríklad národné filmové fondy. Počas neho by sa mohli vymedziť možné konkrétne ciele na zvýšenie obehu audiovizuálnych diel v celej EÚ a spôsoby, ako ich dosiahnuť.

Komisia bude monitorovať pokrok pri dosahovaní konkrétnych cieľov v spolupráci s audiovizuálnym sektorom a rozhodne o následných opatreniach, pričom posúdi rôzne možnosti vrátane legislatívnych zásahov.

Popritom by kiná mali zostať kultúrnymi priestormi, ktoré ponúkajú lepšie príležitosti na spoločenskú interakciu. Na tento účel Komisia preskúma prostredníctvom podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa spôsoby, ako podporiť kiná, aby prinášali divákom ešte kvalitnejšie zážitky.

Jadrom konkurencieschopnosti mediálneho priemyslu sú talenty, a to bez ohľadu na sektor a región Európy, v ktorom pôsobia.

Niektoré povolania však určité skupiny spoločnosti stále vnímajú ako neprístupné. Dokazuje to napríklad nedostatočné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách v audiovizuálnom priemysle 48 .

Komisia bude prostredníctvom podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa zavádzať do praxe v audiovizuálnom sektore mentorské postupy, ktoré sa úspešne osvedčili v projektoch odbornej prípravy podporovaných v posledných rokoch 49 . Takéto mentorské programy sa budú rozvíjať v rôznych formátoch, pričom sa využijú všetky tvorivé a podnikateľské príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie.

Okrem toho sa začne komunikačná kampaň na podporu rozmanitosti nielen pred kamerou, ale aj za ňou, s cieľom zlepšiť diverzitu zastúpenia a obohatiť sektor o nové myšlienky, príbehy a hlasy. Kampaň bude prebiehať spolu s prácou na oznámení Komisie s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 50 , ako aj na stratégii EÚ pre rovnosť LGBTIQ 51 a na strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov 52 .

Pri podpore prístupu k týmto povolaniam snahou o väčšiu rozmanitosť profilov je dôležité poukazovať na inšpirujúce osobnosti, ktoré môžu pôsobiť ako vzor pre ostatných. Cieľom kampane bude preto zviditeľniť európskych odborníkov, aby sa spropagovala široká škála povolaní a aby sa na túto kariérnu dráhu neváhali vydať ani ženy a znevýhodnené skupiny v spoločnosti, ako sú osoby so zdravotným postihnutím alebo s menšinovým rasovým či etnickým pôvodom.

Okrem toho sa posilnia iniciatívy na rozvoj zručností v rámci programu Kreatívna Európa organizovaním intenzívnych kurzov odbornej prípravy (sústredenia MEDIA), počas ktorých budú môcť mladí talentovaní mediálni pracovníci z celej Európy získať praktické skúsenosti v oblastiach, ako je inovatívne rozprávačstvo, nové obchodné modely, nové postprodukčné technológie, či zručnosti potrebné na tvorbu prístupného obsahu.

Kreatívna Európa – MEDIA sa prepojí aj s inými iniciatívami, ako je Inovačný radar 53 , Startup Europe 54 a Media Motor Europe 55 CSA, s cieľom identifikovať najsľubnejšie startupy pôsobiace v mediálnom prostredí. Na tento účel sa v rámci iniciatívy Startup Europe vyhlási výzva na vyjadrenie záujmu zameraná na tvorivé a mediálne technologické spoločenstvá, vďaka čomu bude možné zmapovať sľubné projekty.

Kreatívna Európa – MEDIA navyše poskytne týmto spoločnostiam odrazový mostík a pomôže im prosperovať v rýchlo sa meniacom audiovizuálnom sektore. Takéto spoločnosti by mohli profitovať z posilnenej podpory v záujme lepšieho prístupu na trh, ktorá sa z podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa bude poskytovať prostredníctvom tzv. trhového portálu MEDIA. Bude to zahŕňať aktívnu prípravu vrátane odborného vedenia a mentorstva o trhových trendoch a stratégiách, obchodných plánoch či stratégiách komercializácie s cieľom čo najlepšie využiť kombinovanú fyzickú a virtuálnu prítomnosť na najdôležitejších svetových mediálnych trhoch (Berlinale, Cannes, Benátky, GamesCom, VR Days atď.) pod európskou značkou.

Startupy a scaleupy budú mať možnosť zapojiť sa do laboratórií kreatívnej inovácie, čo je nová iniciatíva v rámci medziodvetvovej časti programu Kreatívna Európa. Médiá sa tak zblížia s inými kreatívnymi sektormi (napr. hudobný priemysel či vydavateľstvá) a budú môcť experimentovať s údajmi, virtuálnou a rozšírenou realitou a ďalšími technológiami na tvorbu nového obsahu, nových obchodných modelov, nových zručností, prípadne na to, aby mohli podporovať začleňovanie rozmanitosti a udržateľnosť a zvyšovať angažovanosť publika.

Je dôležité poznamenať, že inovatívne mediálne startupy a MSP sa budú môcť takisto uchádzať o podporu z programu Horizont Európa v rámci Európskej rady pre inováciu (EIC) 56 a Európskeho inovačného a technologického inštitútu 57 .

Mediálna gramotnosť má zásadný význam z hľadiska posilnenia postavenia občanov v dnešnom mediálnom prostredí a mala by sa podporovať v rámci viacerých programov a iniciatív, ako sa uvádza aj v akčnom pláne pre európsku demokraciu. Takýto pohľad poukazuje na význam mediálnej gramotnosti v boji proti dezinformáciám a podporuje spoluprácu v tejto oblasti.

Mediálna gramotnosť zahŕňa všetky technické, kognitívne, sociálne, občianske a tvorivé schopnosti, ktoré občanom umožňujú pristupovať k médiám, kriticky sa k nim stavať a vstupovať do interakcie s nimi. Mediálna gramotnosť má takisto zásadný význam pre to, aby spotrebitelia mohli prijímať informované rozhodnutia a aby sa podporovali pri prechode na udržateľnejšiu a ekologickejšiu spotrebu. Mediálna gramotnosť by sa mala začleniť do školských osnov, aby deti mohli zodpovedne využívať mediálne služby a aby boli lepšie vyzbrojené proti hrozbám online násilia a dezinformácií.

Revidovanou smernicou o AVMS sa zaviedli konkrétne opatrenia na zlepšenie zručností občanov v oblasti mediálnej gramotnosti. V smernici sa uvádza, že členské štáty by mali podporovať a prijímať opatrenia na rozvoj zručností v oblasti mediálnej gramotnosti (a podávať o nich správy Komisii na základe jej usmernení vymedzujúcich rozsah takýchto správ). Zároveň sa v nej stanovuje, že platformy na zdieľanie videí by mali zaviesť účinné opatrenia a nástroje zamerané na mediálnu gramotnosť a zvýšiť informovanosť používateľov o týchto opatreniach a nástrojoch.

Účinné vykonávanie týchto ustanovení smernice o AVMS má kľúčový význam pre ďalší rozvoj zručností v oblasti mediálnej gramotnosti a zlepšenie prístupnosti obsahu vo všetkých členských štátoch. S cieľom zabezpečiť praktické uplatňovanie nových povinností, najmä v online sfére, preto Komisia spolu so skupinou európskych audiovizuálnych regulačných orgánov (ERGA) a ďalšími odborníkmi, ako aj v rámci dialógu s platformami na zdieľanie videí vypracuje súbor nástrojov na zlepšenie informovanosti používateľov a na upevnenie ich kritických zručností a schopnosti výberu. Zároveň im pomôže, aby sa dostali k rozmanitejšej škále mediálneho obsahu dostupného na platformách na zdieľanie videí.

Očakáva sa, že táto iniciatíva bude obzvlášť prínosná pre mladších používateľov, ktorí by mali byť plne zapojení do práce na nej. Preto Komisia zriadi ad hoc diskusné fórum zložené zo študentov a mladých novinárov, ktorí budú súbor nástrojov testovať a propagovať. Fórum bude rodovo vyvážené, inkluzívne a diverzifikované. Takýmto prístupom sa zabezpečí, aby súbor nástrojov účinne riešil potreby mladších používateľov a ďalej posilňoval ich postavenie v online prostredí. Súčasťou bude aj boj proti stereotypom založeným na rodovej príslušnosti, kultúre, náboženstve alebo sexuálnych preferenciách. O vykonávaní súboru nástrojov budú informovať aj správy o mediálnej gramotnosti podľa smernice o AVMS, ktorých rozsah priblížia usmernenia Komisie, ktoré budú vydané v roku 2021.

V rámci týchto opatrení Komisia navyše zintenzívni svoje úsilie aj počas ďalšieho ročníka Európskeho týždňa mediálnej gramotnosti, aby mal ešte väčší dosah a bol inkluzívnejší. Zároveň preskúma potenciálnu ďalšiu spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

Navrhované opatrenia budú plne zosúladené a budú dopĺňať ciele akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 58 , ktorého cieľom bude to, aby vzdelávanie ešte pružnejšie pomáhalo študentom rozvíjať schopnosť kriticky vnímať, filtrovať a posudzovať informácie, najmä identifikovať dezinformácie a zvládať nadmerné množstvo informácií, ako aj osvojiť si zásady finančnej gramotnosti 59 .

Aj program Horizont Európa prispeje k zlepšeniu politickej účasti občanov vďaka podpore kritickej digitálnej gramotnosti a prístupu k pluralistickému mediálnemu obsahu.

Na doplnenie týchto opatrení bude Komisia podporovať výskum a inovácie v oblasti pokročilých metód vyhľadávania, objavovania a agregácie s cieľom uľahčiť vytvorenie nezávislých alternatívnych agregátorov správ, ktoré dokážu ponúknuť rozmanitý súbor dostupných zdrojov informácií.

V súvislosti s 30. výročím programu Kreatívna Európa – MEDIA v roku 2021 sa bude zvyšovať informovanosť publika – najmä mladších ročníkov – o európskom obsahu. Začne sa kampaň zameraná na to, aby sa mladšie generácie dozvedeli o bohatstve a rozmanitosti európskeho obsahu vďaka propagácii úspechov, projektov a talentov, ktoré program podporil.

Hlavnými cieľmi revidovanej smernice o AVMS a modernizovaného rámca autorských práv bolo vytvorenie skutočne rovnakých podmienok pre všetkých aktérov v oblasti audiovizuálnych médií a spravodlivého prostredia pre tvorcov a tých, ktorí investujú do obsahu.

Napríklad na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi vysielateľmi a platformami videa na požiadanie pri propagácii európskeho obsahu a investovaní doň sa v revidovanej smernici o AVMS vyžaduje, aby podiel európskych diel v katalógoch týchto subjektov predstavoval aspoň 30 %.

Kľúčový význam pre zabezpečenie plnenia cieľov smernice o AVMS a pravidiel týkajúcich sa autorských práv na vnútroštátnej úrovni bude mať ich účinné a konzistentné vykonávanie. Zároveň bude nevyhnutné zabezpečiť, aby nehmotný majetok mediálnych aktérov bol chránený účinným presadzovaním ich práv duševného vlastníctva.

Pokiaľ ide o revidovanú smernicu o AVMS, členské štáty, a najmä ich regulačné orgány v oblasti médií, musia primerane monitorovať správne uplatňovanie nových pravidiel a v prípade potreby ich presadzovať 60 . To si bude vyžadovať najmä:

·dôsledné plnenie povinnosti zdieľania európskeho obsahu v katalógoch na požiadanie (aj na základe usmernení, ktoré nedávno vydala Komisia) 61 ,

·jednotné uplatňovanie nových pravidiel o dostatočnom zdôraznení európskych diel vďaka vydaniu dodatočných praktických usmernení a podporovaním spoločných prístupov k zdôrazňovaniu obsahu všeobecného záujmu 62 ,

·účinné presadzovanie nových povinností pre platformy na zdieľanie videí.

V tejto súvislosti Komisia posúdi, či je potrebné posilniť spoluprácu v rámci skupiny regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), aby jej formát a rozsah pôsobnosti prispieval k účinnému fungovaniu nových pravidiel pre médiá v praxi a dokázal riešiť nové výzvy na mediálnych trhoch. Na tento účel bude Komisia naďalej hodnotiť najlepšie postupy v oblasti cezhraničnej spolupráce, pričom bude pozorne monitorovať plnenie memoranda o porozumení skupiny ERGA, ktoré sa má vyhlásiť do konca roka.

Memorandum o porozumení je odvetvový a dobrovoľný mechanizmus spolupráce založený na jedinečnej expertíze európskych mediálnych regulačných orgánov. Bude obsahovať osobitné mechanizmy spolupráce a výmeny informácií pre európske regulačné orgány v oblasti médií s cieľom riešiť praktické otázky a cezhraničné prípady súvisiace s vykonávaním revidovanej smernice o AVMS, ktoré patria do ich právomocí. Táto iniciatíva, ktorá sa zameriava najmä na uvedené regulačné novinky revidovanej smernice o AVMS, doplní horizontálny systém riadenia online služieb, ktorý sa má zaviesť aktom o digitálnych službách. Komisia do konca roka 2021 posúdi fungovanie memoranda o porozumení a v prípade potreby navrhne zlepšenia.

Okrem toho Komisia v spolupráci s členskými štátmi, ich filmovými fondmi a skupinou ERGA, ako aj so zapojením platforiem na požiadanie preskúma ďalšie spôsoby podpory väčšej rozmanitosti v katalógoch videa na požiadanie. V súlade s cieľom smernice o AVMS, ktorým je podporovať vysielateľov, aby do svojich služieb začleňovali primeraný podiel koprodukčných európskych diel alebo európskych diel zahraničného pôvodu, bude cieľom dohodnúť sa na dobrovoľných cieľoch v záujme zvýšenej prítomnosti takýchto diel aj v katalógoch videa na požiadanie. Tým sa vzájomne posilní cieľ programu Kreatívna Európa – MEDIA, ktorým je zvýšiť prítomnosť takýchto diel na všetkých distribučných platformách.

Zabezpečenie dobrého fungovania európskeho mediálneho trhu si vyžaduje aj riešenie pirátstva obsahu chráneného autorským právom, ktoré napriek miernemu poklesu zostáva závažným problémom 63 . Vznik nových obchodných modelov, pri ktorých sa porušujú práva, predstavuje pre toto odvetvie vážnu hrozbu 64 .

Komisia je odhodlaná zabezpečiť účinnejšie presadzovanie práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí, ako sa uvádza v akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva 65 . Predovšetkým sa zapojí do diskusií s odvetvím s cieľom zistiť, ako možno zefektívniť a ľahšie využívať existujúce nápravné opatrenia na boj proti pirátstvu, ako sú súdne príkazy, najmä vzhľadom na dynamický a bezhraničný charakter online porušovania právnych predpisov v komerčnom rozsahu. V tejto súvislosti a na základe akčného plánu v oblasti duševného vlastníctva sa osobitná pozornosť bude venovať podpore spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a cezhraničnému presadzovaniu práva.

5.Záver

V tomto oznámení Komisia načrtáva komplexnú víziu pre mediálny sektor, pokiaľ ide o využívanie potenciálu skutočného európskeho mediálneho trhu a využitie prínosov digitálnej dekády.

Opatrenia sa budú vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi, Európskym parlamentom, mediálnym priemyslom a so všetkými zainteresovanými stranami. V tomto zmysle bude toto oznámenie predstavovať konkrétny plán pre médiá ako súčasť kultúrneho a kreatívneho ekosystému s cieľom využiť výhody digitálnej transformácie a podporiť ich konkurencieschopnosť.

PRÍLOHA – ORIENTAČNÝ HARMONOGRAM

(1)      Odhady Európskej komisie založené na údajoch Eurostatu a iných zdrojoch vrátane Európskeho audiovizuálneho observatória (EAO) a spoločnosti Statista.

(2)       http://www.newsmediaeurope.eu/news/covid-19-and-the-news-media-journalism-always-comes-at-a-cost/ .

(3)      EAO, Ampere Analysis, október 2020.

(4)      Prehľad audiovizuálneho sektora v súvislosti s ochorením COVID-19 možno nájsť na adrese: https://rm.coe.int/iris-plus-2020-2-the-european-audiovisual-industry-in-the-time-of-covi/16809f9a46 .

(5)       https://www.unic-cinemas.org/en/news/news-blog/detail/the-impact-of-the-coronavirus-outbreak-on-the-european-cinema-industry/ .

(6)      Nedostatok primeraného poistenia bol zdôraznený aj v súvislosti s opatreniami, ktoré prijali národné filmové fondy na riešenie pandémie: https://europeanfilmagencies.eu/news-publications/our-press-releases/241-measures-by-efad-members-to-mitigate-the-consequences-of-the-covid-19-outbreak.

(7)      Napríklad: https://www.businessinsider.com/tiktok-app-2-billion-downloads-record-setting-q1-sensor-tower-2020-4?r=US&IR=T.

(8)      Európske audiovizuálne observatórium.

(9)      Európske audiovizuálne observatórium.

(10)      Pozri COM(2020) 760 – Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ – https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_2187 .

(11)       https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/audiovisual-media-services-directive-avmsd .

(12)       https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eu-copyright-legislation .

(13)       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=JOIN:2020:5:FIN .

(14)      Pri tom sa zohľadní Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD): https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html .

(15)

     Okrem toho v záujme uľahčenia podpory tlače a zvýšenia transparentnosti a predvídateľnosti kontroly štátnej pomoci v tomto sektore Komisia vypracovala a bude pravidelne aktualizovať online archív ( https://ec.europa.eu/competition/sectors/media/sa_decisions_to_media.pdf ) obsahujúci príslušné príklady uplatňovanej praxe. Pravidelne aktualizované informácie o pomoci udelenej členskými štátmi budú okrem toho dostupné aj v registri transparentnosti. Treba takisto spomenúť, že Európska komisia sa s cieľom umožniť členským štátom podporovať podniky v súvislosti s pandémiou COVID-19 rozhodla 13. októbra 2020 predĺžiť platnosť a rozšíriť rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020. Pomoc poskytnutá na základe dočasného rámca sa môže kumulovať s pomocou podľa nariadení de minimis [nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013, č. 1408/2013, č. 717/2014 a č. 360/2012], ktorá je oslobodená od notifikačnej povinnosti za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia a pravidlá kumulácie uvedené v týchto nariadeniach.[SA.59106 (2020/N) Schéma kompenzácií pre dánsky mediálny sektor v súvislosti s ochorením COVID-19 – Dánsko; SA.57530 (2020/N) – Schéma pomoci COVID-19 pre audiovizuálne produkčné spoločnosti – Luxembursko; štátna pomoc SA.58801 (2020/N) – Taliansko – COVID-19: Pomoc malým knižným vydavateľom a štátna pomoc; SA.58847 (2020/N) – Taliansko – COVID-19: Pomoc hudobnému priemyslu].

(16)       https://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/cross-sector/guarantee-facility_en .

(17)       https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/funding/ .

(18)       https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/newsroom/coronavirus-response/ .

(19)      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_2140.

(20)       https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/financial-assistance-eu/funding-mechanisms-and-facilities/sure_sk .

(21)       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?qid=1600708827568&uri=CELEX:52020DC0575 .

(22)       https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/home .

(23)       https://een.ec.europa.eu/ .

(24)       https://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/cross-sector/guarantee-facility_en .

(25)      Hodnotenie ex ante nových finančných nástrojov pre MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a organizácie kultúrneho a kreatívneho priemyslu, SQW, 2019.

(26)

     Existujú však aj medzery v kapitálovom financovaní audiovizuálneho sektora, ako aj iných kreatívnych sektorov, ktoré sa odhadujú na 399 až 648 miliónov EUR ročne. Zdroj: Hodnotenie ex ante nových finančných nástrojov pre MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a organizácie kultúrneho a kreatívneho priemyslu, SQW, 2019.

(27)      V súlade s návrhom Komisie na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, COM(2020) 408 final. V článku 8 návrhu sa uvádza, že podpora v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dopĺňa podporu poskytovanú v rámci iných fondov a programov Únie. V článku 22 sa stanovuje, že Komisia a členské štáty musia zabezpečiť účinnú koordináciu medzi týmto mechanizmom a inými programami Únie.

(28)   https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/surveyKy/2262 .

(29)       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020DC0066&from=EN .

(30)       https://reutersinstitute.politics.ox.ac.uk/sites/default/files/2020-06/DNR_2020_FINAL.pdf .

(31)      Európske audiovizuálne observatórium.

(32)       https://ec.europa.eu/info/law/law-topic/data-protection/data-protection-eu_sk .

(33)       https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk .

(34)       https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/european-data-strategy_sk .

(35)       https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_2102 .

(36)       https://www.pwccn.com/en/tmt/economic-impact-of-vr-ar.pdf .

(37)       https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/vr_ecosystem_eu_report_0.pdf .

(38)      Ekologizácia európskeho audiovizuálneho priemyslu – najlepšie stratégie a náklady na ne (má sa uverejniť v roku 2021).

(39)      Jedným z relevantných zdrojov osvedčených postupov a platformou spolupráce bude Európsky klimatický pakt, ktorý má Európska komisia začať napĺňať v decembri 2020.

(40)      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/content/european-digital-strategy.

(41)      Podľa správy Pwc Global Entertainment & Media Outlook 2020-2024 (Globálny prehľad zábavného a mediálneho priemyslu 2020 – 2024) sa v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom očakáva, že príjmy služieb videa na požiadanie v roku 2020 prekonajú tržby kín. V nasledujúcich piatich rokoch by sa mali ešte zvýšiť, pričom v roku 2024 by mohli dosiahnuť viac ako dvojnásobok tržieb kín. Popritom sa v roku 2020 zvýšil aj celosvetový obrat strímingových služieb, a to o 26 %.

(42)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu.

(43)      Európania, ktorí často cestujú, potvrdzujú užitočnosť týchto pravidiel na cestách. Takmer polovica (49 %) Európanov, ktorí bezplatne alebo za poplatok pristupujú k online obsahovým službám a cestovali v rámci EÚ, sa pokúsila tieto služby využiť aj pri návšteve inej krajiny EÚ. Prieskum Eurobarometra 477a z roku 2019 – Accessing content online and cross-border portability of online content services - survey on cross-border portability (Prístup k obsahu online a cezhraničná prenosnosť online obsahových služieb – prieskum o cezhraničnej prenosnosti).

(44)      Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o prvom krátkodobom preskúmaní nariadenia o geografickom blokovaní. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/commission-publishes-its-short-term-review-geo-blocking-regulation.

(45)      Medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely, keďže napríklad diváci v Grécku majú prístup len k 1,3 % zo všetkých filmov, ktoré sú dostupné online v EÚ, zatiaľ čo diváci v Nemecku až k 43,1 %. Zdroj: Pracovný dokument útvarov Komisie o prvom krátkodobom preskúmaní nariadenia o geografickom blokovaní.

(46)      Rýchly prieskum Eurobarometra 477b, 2019.

(47)

     Európske audiovizuálne observatórium, správa Film and TV content in VOD catalogues 2020 Edition (Filmový a televízny obsah v katalógoch videa na požiadanie, vydanie 2020).

(48)      Podľa stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 Komisia bude aj naďalej podporovať projekty na podporu rodovej rovnosti v rámci programu Kreatívna Európa, ako aj v rámci projektu Hudba hýbe Európou a ako súčasť nasledujúceho podprogramu MEDIA predstaví stratégiu pre rodovú rovnosť v audiovizuálnom priemysle a poskytne finančnú podporu, štruktúrovaný dialóg, mentorstvo a odbornú prípravu pre filmárky, producentky a scenáristky.

(49)       https://eacea.ec.europa.eu/creative-europe/actions/media/training_en .

(50)       https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/combatting-discrimination/racism-and-xenophobia/eu-anti-racism-action-plan-2020-2025_en .

(51)      https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_2068.

(52)      https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/combatting-discrimination/roma-eu/roma-equality-inclusion-and-participation-eu_sk.

(53)       https://www.innoradar.eu/ .

(54)       https://startupeuropeclub.eu/ .

(55)       https://cordis.europa.eu/project/id/871552 .

(56)      Pozri pilotný projekt EIC: https://ec.europa.eu/research/eic/index.cfm .

(57)       https://eit.europa.eu/ .

(58)       https://ec.europa.eu/education/education-in-the-eu/digital-education-action-plan_sk .

(59)

     Význam mediálnej gramotnosti bol zdôraznený aj v programe v oblasti zručností pre Európu do roku 2020, v ktorom sa predpokladá, že Komisia bude spolu s členskými štátmi pracovať na nových prioritách pre európsky program vzdelávania dospelých. Cieľom tohto úsilia bude doplniť obnovený európsky rámec spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a podporiť dosiahnutie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

(60)      Okrem nových pravidiel sa na nekalé obchodné praktiky vyskytujúce sa v audiovizuálnych mediálnych službách, ako sú zavádzajúce a agresívne praktiky, pokiaľ sa na ne nevzťahujú ustanovenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, uplatňuje aj smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 zasa zabezpečuje presadzovanie spotrebiteľského práva EÚ v prípade porušení právnych predpisov v rámci Únie a na úrovni celej Únie.

(61)

     Usmernenia podľa článku 13 ods. 7 smernice o AVMS týkajúce sa výpočtu podielu európskych diel v katalógoch na požiadanie a vymedzenia nízkej sledovanosti a nízkeho obratu. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2020.223.01.0010.01.ENG&toc=OJ:C:2020:223:TOC .

(62)      V článku 7a revidovanej smernice o AVMS sa uznáva, že členské štáty môžu prijať opatrenia na zabezpečenie primeraného zdôraznenia audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu, ak chcú sledovať ciele, ako sú pluralita médií, sloboda prejavu a kultúrna rozmanitosť. Pokiaľ ide o toto ustanovenie, v roku 2020 bola zriadená osobitná podskupina skupiny ERGA na uľahčenie spoločného chápania jeho rozsahu pôsobnosti a možných regulačných prístupov, ktoré môžu členské štáty prijať v tejto oblasti.

(63)

     Od roku 2017 do roku 2018 sa celkový prístup k pirátskemu obsahu znížil o 32 % v prípade hudby, o 19 % v prípade filmov a o 8 % v prípade televízneho obsahu. Zdroj: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Online copyright infringement in the EU. Music, films and TV (2017-2018), trends and drivers [Porušovanie autorských práv na internete v EÚ. Hudba, filmy a televízia (2017 – 2018), trendy a príčiny], november 2019.

(64)      V Európskej únii (EÚ28) podľa odhadov až 3,6 % obyvateľstva, čo predstavuje 13,7 milióna osôb, sleduje televíziu vysielanú cez internet z nepovolených online zdrojov. Odhaduje sa, že trh s neoprávneným predplatným IPTV v Európskej únii v roku 2018 vygeneroval ročný príjem 941,7 milióna EUR. Zdroj: Illegal IPTV in the EU (Nelegálna IPTV v EÚ), EUIPO, november 2019. Lepšie presadzovanie práv duševného vlastníctva prispeje aj k riešeniu osobitných výziev vyplývajúcich z pirátstva športového audiovizuálneho obsahu. Pozri vyhlásenie Komisie o organizátoroch športových podujatí, ktoré je pripojené k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu o smernici o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2019-0231_SK.html.

(65)       https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_2187 .