52020DC0526

(4)Niekoľko členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Akékoľvek núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. 5 Doložkou podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa uľahčuje koordinácia rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení adresovanom Rade vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku vypuknutia nákazy COVID-19 súčasné podmienky umožňujú aktiváciu doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Čo sa týka nápravnej časti paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie tiež rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zmiernenia sociálno-ekonomických následkov prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj na zabezpečenie primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na flexibilitu, ktorú ponúka jednotný trh v oblasti prispôsobenia sa mimoriadnym situáciám. S cieľom zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov je však nutné, aby sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu jednotného trhu, odstránili hneď, ako stratia svoje opodstatnenie. Súčasná kríza poukázala na potrebu krízových plánov pripravenosti v sektore zdravotníctva, ktoré by zahŕňali najmä zlepšené nákupné stratégie, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb. Ide o kľúčové prvky na vypracovanie širších krízových plánov pripravenosti.

(8)Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce 6 , aby umožnil členským štátom mobilizovať na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie ochorenia COVID-19 všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. Na zmiernenie tlakov v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100-percentnú mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Fínsko sa vyzýva, aby plne využilo uvedené možnosti na pomoc jednotlivcom a odvetviam, ktoré sú najviac postihnuté týmito výzvami.

(9)Sociálno-ekonomické následky pandémie sa vzhľadom na odlišné modely špecializácie v jednotlivých fínskych regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne. S tým súvisí riziko, že vo Fínsku dôjde k prehlbovaniu rozdielov. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú reakciu v oblasti príslušnej politiky.

(10)Fínsko predložilo 30. apríla 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a svoj program stability na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)Fínsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo.

(12)Vláda vo svojom programe stability na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z deficitu vo výške 1,1 % HDP v roku 2019 na deficit vo výške 7,2 % HDP v roku 2020. V roku 2021 sa predpokladá pokles deficitu na 4,0 % HDP. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP v roku 2019 vzrástol na úroveň 59,4 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2020 očakáva, že sa v roku 2020 zvýši na úroveň 69,1 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.

(13)Fínsko prijalo v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým jednotlivcom a odvetviam, ktoré boli osobitne zasiahnuté. Podľa programu stability na rok 2020 dosiahli tieto rozpočtové opatrenia úroveň 1,7 % HDP. Tieto opatrenia zahŕňajú núdzové výdavky na ochranu zdravia a verejného poriadku, ako aj podporné opatrenia pre podniky a zamestnancov. Fínsko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k podpore likvidity pre podniky, pričom ich výška sa v programe stability na rok 2020 odhaduje na 5 % HDP. Uvedené opatrenia zahŕňajú úverové záruky pre spoločnosti zamerané najmä na MSP, ako aj osobitné záručné schémy pre leteckú spoločnosť Finnair a lodné spoločnosti, ktoré zabezpečujú bezpečnosť dodávok. Okrem toho boli vo Fínsku prijaté ďalšie opatrenia na zvýšenie likvidity, ktoré neboli vykázané v programe stability, vrátane odkladov platieb daní z príjmov právnických osôb. Odhaduje sa, že uvedené dodatočné opatrenia dosiahnu úroveň 15 % HDP. Celkovo sú opatrenia, ktoré prijalo Fínsko, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19. Úplné vykonávanie týchto opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(14)Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude saldo verejných financií Fínska v roku 2020 na úrovni –7,4 % HDP a v roku 2021 na úrovni –3,4 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy dosiahne v roku 2020 úroveň 69,4 % HDP a v roku 2021 úroveň 69,6 % HDP.

(15)Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ, keďže Fínsko očakáva, že v roku 2020 nedodrží prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. V analýze sa celkovo naznačuje, že kritérium deficitu vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997 nie je splnené.

(16)V reakcii na krízu Fínsko prijalo komplexné opatrenia na podporu svojho systému zdravotnej starostlivosti a hospodárstva. Fínska vláda prijala napríklad viacero doplňujúcich rozpočtov a rozhodla sa zlepšiť istotu zamestnania pre zamestnancov, zatiaľ čo podmienky na získanie dávok v nezamestnanosti sa uvoľnili. Prístup k dávkam v nezamestnanosti sa uľahčil pre externých pracovníkov a podnikateľov. Opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia dosahujú 1,6 miliardy EUR. Okrem 10 miliárd EUR vo forme štátom zaručených úverov boli poskytnuté priame granty pre podniky až do výšky 1 miliardy EUR. Vláda dočasne znížila odvody zamestnávateľov na dôchodkové poistenie o 2,6 percentuálneho bodu a pridelila minimálne 1 miliardu EUR na podporný balík pre obce. Fínsky úrad pre finančný dohľad znížil kapitálové požiadavky na fínske úverové inštitúcie tak, že odstránil vankúš na krytie systémového rizika a upravil požiadavky na jednotlivé úverové inštitúcie. Vláda navrhla pracovnú skupinu pod vedením ministerstva financií a ministerstva sociálnych vecí a zdravotníctva s cieľom pripraviť Fínsko na stratégiu ukončenia opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19. Vláda prijala začiatkom mája 2020 postupný plán ukončenia opatrení, ktorý vychádzal z prvej správy pracovnej skupiny. Pracovná skupina ďalej navrhne príslušné opatrenia na riešenie zdravotného, sociálneho a hospodárskeho vplyvu tejto krízy. Konzultovala sociálnych partnerov, zástupcov obcí, organizácie občianskej spoločnosti a environmentálne organizácie.

(17)Hoci Fínsko preukázalo všeobecnú pripravenosť riešiť krízu súvisiacu s ochorením COVID-19, jeho systému zdravotnej starostlivosti by prospelo, keby sa zvýšila jeho odolnosť. V rámci nemocničných okresov bolo nutné presunúť zdravotnícky personál na liečbu pacientov nakazených koronavírusom a odchýliť sa od vopred stanovených lehôt pre nenaliehavú zdravotnú starostlivosť o pacientov. Súčasný systém zdravotníckych služieb poskytovaných rôznymi poskytovateľmi viedol k nerovnomernej hustote rozdelenia zdravotníkov v krajine. Očakáva sa, že fragmentácia poskytovania služieb a nerovný prístup k sociálnym službám a službám primárnej zdravotnej starostlivosti zostane aj po kríze problémom, najmä v prípade nezamestnaných a dôchodcov vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Spolu s nárastom nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa krátkodobé aj strednodobé politické opatrenia mali zamerať na zlepšenie rovnakého prístupu k primárnej zdravotnej starostlivosti. Zo strednodobého hľadiska je naďalej dôležité pokračovať v plánoch reforiem v sociálnej oblasti a v oblasti zdravotnej starostlivosti, o ktorých už viaceré fínske vlády uvažovali, najmä preto, že sa nimi Fínsko pripravuje na ďalekosiahle demografické zmeny a pomohli by krajine zachovať aj v budúcnosti kvalitu systému zdravotnej starostlivosti za súčasného zlepšenia prístupu k nemu. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií Fínska je naďalej ohrozená v dôsledku predpokladaného rastu nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

(18)Podľa prognózy Komisie sa v roku 2020 očakáva zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 8,3 % a v roku 2021 jej pokles na úroveň 7,7 %. Potrebné sú účinné krátkodobé a strednodobé politické opatrenia navrhnuté v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi s cieľom obmedziť rast miery nezamestnanosti a opätovne začleniť do trhu práce ľudí, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V rámci tohto úsilia by sa mali podporovať aj skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, ako sú nízkokvalifikované osoby, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou a osoby s migrantským pôvodom. Fínsko má zavedené režimy skráteného pracovného času, v rámci ktorých sa nachádzajú mnohí zamestnanci na nútenej dovolenke. Aktívne politiky trhu práce vrátane opatrení na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu by mohli zabezpečiť rýchly a udržateľný návrat na trh práce. Dotované mzdy by mohli byť cielené a spojené s odbornou prípravou a následnou kontrolou verejnými službami zamestnanosti. Rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností sú kľúčom k zachovaniu zamestnateľnosti pracovnej sily v čoraz viac digitalizovanom a zelenom hospodárstve. Reforma kontinuálneho vzdelávania by mohla pomôcť riešiť potrebu zlepšovania zručností dospelých, a to aj osôb s nízkou kvalifikáciou, v odvetviach relevantných pre trh práce, ako je napríklad odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT). Na to, aby bola na trhu práce dostatočná ponuka zručnosti, ktoré sú potrebné v epoche demografických a technologických zmien, bude dôležité zachovať relevantnosť vzdelávania z hľadiska trhu práce aj tým, že sa zabezpečí dostatok univerzitných miest v súlade s výhľadom zamestnanosti pre každé odvetvie a región. Kľúčom k tomu, aby sa zabránilo zhoršeniu sociálno-ekonomickej situácie najzraniteľnejších skupín v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, bude riešenie problému digitálnej priepasti, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu znevýhodnených žiakov a študentov ku kvalitnému vzdelávaniu. Zložitý systém sociálnych dávok vytvára prekážky pri nástupe do práce. Na podporu využívania krátkodobého zamestnania a práce na čiastočný úväzok by sa mal účinne využívať register príjmov obsahujúci informácie o platoch a dávkach v reálnom čase spolu s urýchlením vybavovania dávok sociálneho zabezpečenia. V strednodobom horizonte bude dôležité, aby Fínsko reformovalo systém sociálnych dávok s cieľom podporiť zamestnanosť a pripraviť systém sociálneho zabezpečenia krajiny do budúcnosti.

(19)Pomoc podnikom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), aby sa počas krízy udržali na trhu, je nevyhnutná na stimulovanie hospodárstva, ku ktorému dôjde po zrušení súčasných opatrení na obmedzenie pohybu. Dočasná podpora likvidity prostredníctvom úverov, grantov a záruk by mohla pomôcť podnikom pri preklenovaní tohto obdobia vysokej neistoty a podstatne nižších príjmov. V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora.

(20)Pokiaľ ide o podporu oživenia hospodárstva, bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. Investície vo Fínsku zostávajú pod priemerom EÚ v prípade kategórií, ktoré najviac podporujú rast produktivity, najmä pokiaľ ide o investície do zariadení a do duševného vlastníctva. Táto skutočnosť môže obmedziť dlhodobý rastový potenciál krajiny a negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť a oživenie. Viac investícií do výskumu a vývoja je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje štrukturálnu zmenu v prospech odvetví hospodárstva založených na intenzívnom využívaní znalostí a posilnenie dlhodobého rastového potenciálu. Plánovaný prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2035, ktorý je takisto zohľadnený vo fínskom národnom energetickom a klimatickom pláne, si bude vyžadovať značné investície, najmä do elektrických sietí a do udržateľnej dopravy. Pod vedením parlamentnej riadiacej skupiny sa vyvíja nový systém vnútroštátnej dopravy na rok 2021. Ďalšie úsilie je potrebné na zavedenie širokopásmových sietí a zlepšenie ďalšej digitálnej infraštruktúry s cieľom racionalizovať logistiku a zachovať hospodársku činnosť v odľahlých oblastiach, a to všetko v kontexte otázok týkajúcich sa oblasti zdravia, životného prostredia, regiónov a produktivity. Programovanie Fondu na spravodlivú transformáciu na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Fínsku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 7 . To by Fínsku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(21)Fínske vnútroštátne posudzovanie rizika v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v súčasnosti zastarané a bude aktualizované v roku 2020. Fínsky úrad pre finančný dohľad nedávno zlepšil svoju kapacitu v oblasti dohľadu. Počet jeho zamestnancov je však stále nedostatočný a prístup k dohľadu „založený na riziku“ sa dosiaľ neuplatňuje správne. Zatiaľ čo sa prešetrovalo niekoľko prípadov podozrenia z porušenia predpisov, zavedenie odrádzajúcej sankčnej politiky zostáva ďalšou prioritnou oblasťou. Predkladanie správ o podozrivých transakciách sa v posledných mesiacoch prudko zvýšilo a nástroje v rámci finančnej spravodajskej jednotky sa zdajú nedostatočné na analýzu týchto informácií. Výmena informácií medzi finančnou spravodajskou jednotkou a úradom pre finančný dohľad je naďalej nedostačujúca.

(22)Zatiaľ čo tieto odporúčania sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny z roku 2019, prijaté Radou 9. júla 2019, zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých a dlhodobých štrukturálnych výziev. Uvedené odporúčania sú naďalej relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného cyklu európskeho semestra. Platí to aj pre odporúčania týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Uvedené odporúčania by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení prijatých v súvislosti so súčasnou krízou.

(23)Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, čo môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok v dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania ďalej uvedených odporúčaní Fínsko prispeje k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu, ktorým je zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.