52020DC0503

(4)Niekoľko členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu 5 . Doložka podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení adresovanom Rade vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie COVID-19 súčasné podmienky umožňujú aktiváciu doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Pokiaľ ide o nápravnú časť paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernenia sociálno-ekonomických dôsledkov prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj v záujme zabezpečenia primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)Kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala flexibilitu jednotného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, je však nutné, aby sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu jednotného trhu, odstránili hneď, ako stratia svoje opodstatnenie. Súčasná kríza poukázala na potrebu krízových plánov pripravenosti v sektore zdravotníctva, ktoré zahŕňajú najmä zlepšené nákupné stratégie, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb. Ide o kľúčové prvky pre vypracovanie rozsiahlejších krízových plánov pripravenosti.

(8)Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce 6 , aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita, ako aj zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100-percentnú mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Česko sa nabáda, aby tieto možnosti v plnej miere využilo na pomoc jednotlivcom a odvetviam, ktorých tieto výzvy zasiahli najviac.

(9)Sociálno-ekonomické dôsledky pandémie sa vzhľadom na odlišné modely špecializácie v jednotlivých regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne. Súčasná situácia sa preto spája so značným rizikom prehlbovania regionálnych a územných rozdielov v Česku, ako aj s rizikom vzniku nových územných rozdielov na subregionálnej úrovni, čo by zároveň viedlo k zhoršeniu už pozorovaného trendu prehlbujúcich sa rozdielov medzi Karlovarským a Ústeckým krajom a zvyškom krajiny. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú politickú reakciu.

(10)Česko predložilo 7. mája 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 30. apríla 2020 svoj konvergenčný program na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)Na Česko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu.

(12)Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2020 počíta so zhoršením celkového salda z prebytku vo výške 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na deficit vo výške 5,1 % HDP v roku 2020. V roku 2021 sa predpokladá pokles deficitu na 4,1 % HDP. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP klesol v roku 2019 na úroveň 30,8 % HDP, sa podľa konvergenčného programu na rok 2020 očakáva, že sa v roku 2020 zvýši na úroveň 37 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou v súvislosti s pandémiou COVID-19.

(13)Česko prijalo v reakcii na pandémiu COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť ťažko zasiahnuté. Podľa konvergenčného programu na rok 2020 predstavujú uvedené rozpočtové opatrenia 4 % HDP. Opatrenia zahŕňajú kompenzačné daňové bonusy a odpustenie povinností v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia na šesť mesiacov pre samostatne zárobkovo činné osoby (1 % HDP), režim skráteného pracovného času (1 % HDP), odpustenie preddavkov na daň z príjmu fyzických a právnických osôb splatných v júni 2020 (0,8 % HDP) a opatrenia týkajúce sa zdravia (0,7 % HDP). Česko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k podpore likvidity pre podniky. Zahŕňajú najmä systémy záruk na poskytovanie úverov MSP a veľkým podnikom. V konvergenčnom programe však nie sú vyčíslené podmienené záväzky, ktoré súvisia s týmito novými opatreniami. Väčšina opatrení, na ktorých sa program zakladá, bola zahrnutá aj do prognózy Komisie z jari 2020. Niekoľko opatrení, ktoré nebolo možné vyčísliť alebo ktorých platnosť sa predĺžila nad rámec dátumu uzávierky, nebolo možné zahrnúť. Celkovo sú opatrenia, ktoré Česko prijalo, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19. Úplné vykonávanie týchto opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(14)Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude saldo verejných financií Česka v roku 2020 na úrovni –6,7 % HDP a v roku 2021 na úrovni –4,0 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy zostane v rokoch 2020 a 2021 pod úrovňou 60 % HDP.

(15)Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, keďže Česko plánuje v roku 2020 nedodržať prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Z analýzy celkovo vyplýva, že kritérium deficitu vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997 nie je splnené.

(16)Česko v snahe zmierniť vplyv pandémie COVID-19 vyhlásilo núdzový stav, ktorý trval od 12. marca 2020 do 17. mája 2020, pričom uzavrelo školy, obmedzilo podujatia a prevádzku obchodov a výrazne obmedzilo zhromažďovanie ľudí. V období od 15. marca 2020 do 17. mája 2020 boli takisto čiastočne uzatvorené pozemné hranice. Obmedzil sa tým pohyb českých pracovníkov pracujúcich v zahraničí a zahraničných pracovníkov pracujúcich v Česku, čo spôsobilo nedostatok pracovnej sily na miestnej úrovni, najmä v oblasti výroby a sezónnej práce, a ovplyvnilo základné dodávateľské reťazce. Na pomoc domácnostiam a podnikom počas krízy oznámila vláda balíček stimulov, ktorý zahŕňa priame podporné opatrenia a verejné záruky. Hoci tento balíček môže poskytnúť dočasnú úľavu, stále sa očakáva, že hospodárstvo bude v roku 2020 výrazne zasiahnuté, keďže zahraničný dopyt klesá a opatrenia na obmedzenie pohybu narúšajú hospodársku činnosť. Reálny HDP by sa mal podľa očakávaní v roku 2021 postupne zlepšovať, je však nepravdepodobné, že by sa v prognózovanom období vrátil na hodnotu z roku 2019. Očakáva sa, že odvetvia ako doprava, pohostinské služby a cestovný ruch budú výrazne zasiahnuté. Nezamestnanosť sa zvýši, ale tento nárast sa zmierni vďaka tomu, že trh práce bol pred vypuknutím krízy prehriaty, ako aj vďaka balíčku stimulov a nízkemu podielu dočasných pracovných zmlúv. V snahe zabezpečiť podporu likvidity zaviedli orgány niekoľko systémov štátnych záruk pre podniky všetkých veľkostí. Domácnosti a podniky zasiahnuté krízou majú k dispozícii aj možnosť odkladu splátok spotrebiteľských a hypotekárnych úverov na tri alebo šesť mesiacov. V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. Česká národná banka prijala aj rôzne opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy na finančný sektor.

(17)Vďaka včasným zdravotným opatreniam na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa v Česku podarilo šírenie vírusu spomaliť. Prijali sa opatrenia zamerané na zvýšenie dodávok lekárskeho vybavenia a zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry, ktorých cieľom bolo pripraviť systém zdravotníctva tak, aby zvládol zvýšený dopyt. Zdravotný stav českého obyvateľstva sa v posledných rokoch výrazne zlepšil a približuje sa k priemeru EÚ. Existujú však značné regionálne rozdiely v strednej dĺžke života, čo je sčasti dané sociálno-ekonomickými a behaviorálnymi faktormi. Hoci celková úroveň subjektívne neuspokojených potrieb lekárskej starostlivosti patrí medzi najnižšie v EÚ, pretrvávajú regionálne rozdiely v oblasti distribúcie zdravotníckych zdrojov a rozmiestnenia zdravotníckeho personálu, ktorý čelí zvýšenému tlaku. Očakáva sa, že značná časť zdravotníckych pracovníkov v nadchádzajúcich rokoch odíde do dôchodku. V záujme zmiernenia vplyvu ochorenia COVID-19 si ďalší postup bude vyžadovať zlepšenie odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a jeho pripravenosti na krízu, a to pri súčasnej podpore rovnakého prístupu k zvýšenej ponuke primárnej zdravotnej starostlivosti a integrovanej starostlivosti s cieľom znížiť počet hospitalizácií, ktorým sa dá predísť. Zároveň sa týmto spôsobom môže zlepšiť prevencia a môžu sa zmierňovať iné zdravotné ťažkosti. Riešenia v oblasti elektronického zdravotníctva sú napriek existencii národnej stratégie v oblasti elektronického zdravotníctva na roky 2016 – 2020 stále obmedzené.

(18)Počas celého roku 2019 a na začiatku roku 2020 zostal trh práce v Česku stabilný, pričom väčšina ukazovateľov zaznamenala pozitívne výsledky. Miera zamestnanosti naďalej rástla a nezamestnanosť klesla na historicky najnižšiu úroveň. Napriek tomu sa podľa prognózy Komisie v roku 2020 očakáva zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 5,0 % a v roku 2021 jej pokles na úroveň 4,2 %. Vláda pohotovo zareagovala na vypuknutie nákazy COVID-19 tak, že zaviedla mnohé opatrenia na ochranu príjmov a zamestnanosti s osobitným zameraním na podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Navrhnuté zmierňujúce opatrenia však úplne nechránia niektoré zraniteľné skupiny na trhu práce (pracovníci s krátkodobými zmluvami a pracovníci zamestnaní prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania). Zatvorenie zariadení starostlivosti o deti a škôl počas zákazu vychádzania mohlo mať vplyv najmä na ženy s významnými opatrovateľskými povinnosťami. Podpora investícií do starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti v kombinácii s pružnými formami organizácie práce, ako je napríklad práca na diaľku, by mala uľahčiť ukončenie krízy. Cielenejšími aktívnymi politikami trhu práce a poskytovaním zručností po dohode so sociálnymi partnermi sa pomáha zamestnancom udržať si zamestnanie, ako aj zmeniť pracovné miesto. Osvetové činnosti verejných služieb zamestnanosti môžu uľahčiť aj úspešný návrat na trh práce, najmä v prípade zraniteľných skupín. Jednoduchší a rýchlejší prístup k sociálnej ochrane by pomohol vyhnúť sa pasci chudoby a nútenému vysťahovaniu. Výsledky v oblasti vzdelávania sú aj naďalej výrazne ovplyvnené sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nízkymi investíciami. Zabezpečenie rovnakého prístupu k inkluzívnemu kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, a to aj v digitálnom kontexte, môže prispieť k zlepšeniu úrovne zručností a rozšíreniu digitálneho vzdelávania. Obzvlášť dôležitá je podpora digitálnych zručností, a to aj prostredníctvom podpory a kontinuálneho vzdelávania učiteľov a školiteľov. Verejné výdavky na študenta zostávajú na všetkých úrovniach vzdelávania pomerne nízke. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov poukazuje na potrebu zvýšiť atraktívnosť tohto povolania, najmä pre talentovaných mladých ľudí.

(19)Česko je jednou z krajín, na ktoré by technologické zmeny mohli mať obzvlášť veľký vplyv a ktoré potrebujú v tejto oblasti značné investície. Digitálna transformácia si bude vyžadovať podporu prostredníctvom cielených investícií do inteligentných riešení a zručností, a to aj v priemysle a v sektore služieb. Cieľ týkajúci sa úplného pokrytia pevným širokopásmovým pripojením sa dosiahol, ale mobilné širokopásmové pripojenie je aj naďalej pomerne drahé. Oneskorenia v rozvoji infraštruktúry by mohli mať vplyv najmä na zraniteľné skupiny a štrukturálne slabé regióny, pri ktorých existuje väčšie riziko izolácie. To by mohlo mať negatívne dôsledky aj v oblasti monitorovania a kontroly epidémie. Aby sa riešili potreby v oblasti konektivity, treba investovať do pevných a mobilných sietí s veľmi vysokou kapacitou a primeraných opatrení na strane dopytu. Na dosiahnutie tohto cieľa bude nevyhnutné včasné pridelenie frekvenčného spektra pre sieť 5G za predvídateľných podmienok priaznivých pre investície. Využívanie služieb ultrarýchleho širokopásmového pripojenia je brzdené nízkym dopytom, pod ktorý sa podpísali viaceré premenné, ako napríklad cena paušálov, kúpna sila, vek a vzdelanie obyvateľstva. Orgány sú odhodlané rozvíjať a integrovať nové digitálne technológie, čomu však bráni pretrvávajúca nízka úroveň zručností. Orgány sú odhodlané podporovať riešenia založené na umelej inteligencii, no pokiaľ ide o výskum a patentové činnosti v tejto oblasti, Česko stále zaostáva za priekopníckymi členskými štátmi.

(20)Pokiaľ ide o podporu oživenia hospodárstva, bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. V národnom energetickom a klimatickom pláne Česka sa uvádzajú dôležité investície, ktoré sú potrebné na úspešné zvládnutie klimatickej a energetickej transformácie a posun smerom ku klimatickej neutralite. Ide najmä o podporu obnoviteľných zdrojov energie, energetickú efektívnosť, infraštruktúru a časti prenosovej sústavy. Účinky zmeny klímy sú už viditeľné v podobe súch a povodní, ktoré spôsobujú značné hospodárske straty. Pretrvávajúcim problémom je aj znečistenie ovzdušia. Dane zo znečisťovania sú pritom veľmi nízke. V odvetví energetiky naďalej dominuje uhlie, ktoré zostáva dôležitou hnacou silou hospodárskej činnosti v troch českých regiónoch. Obmedzené rozvojové kapacity predkladateľov projektov a obmedzená poradenská podpora zo strany orgánov sú aj naďalej významnou prekážkou vytvorenia rozsiahlej databázy projektov zameraných na realizáciu dvojitej – klimatickej a digitálnej – transformácie v týchto regiónoch. Celkovo sa očakáva, že prechod od využívania uhlia bude mať významné sociálno-ekonomické dôsledky, a zdá sa, že zatiaľ nie je veľký záujem investovať do technológií s nulovými a nízkymi emisiami skleníkových plynov. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov je pod priemerom EÚ. Odvetviu chýbajú finančné stimuly a vhodný právny a inštitucionálny rámec na podporu jeho ďalšieho rozvoja. Okrem toho sa zdá, že informovanosť o širších výhodách energetickej efektívnosti je nízka. Prechod na elektrickú mobilitu je pomerne pomalý, pričom cestná doprava sa stáva jednou z oblastí, v ktorých sa spotrebúva najviac energie. Dane z dopravy sú nízke a nezakladajú sa na emisiách CO2. Infraštruktúra nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá je zatiaľ len v zárodku. Výkonnosť odpadového hospodárstva zostáva vzhľadom na ambicióznejšie ciele nevýrazná. Chýba komplexná stratégia, pokiaľ ide o rozvoj potenciálu obehovosti hospodárstva. Naprogramovanie Fondu na spravodlivú transformáciu na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Česku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 7 . To by Česku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(21)Prístup ku konvenčnému financovaniu je nad priemerom EÚ, no rizikové financovanie je menej rozvinuté. Financovanie vysokorizikových podnikov, najmä vo fáze vzniku a v neskoršej fáze vývoja, je aj naďalej nedostatočné. Hoci sa na trh uviedli niektoré úspešné inovačné iniciatívy, financovanie rizikového a vlastného kapitálu je aj naďalej veľmi nízke. Výskum a inovácie v Česku brzdí potreba systémovej reformy. Hoci súkromné investície do výskumu a vývoja naďalej stabilne rastú, do nehmotných aktív, ako napríklad do výskumu a vývoja, investujú výrazne viac veľké spoločnosti, ktoré zväčša patria zahraničným vlastníkom, než malé a stredné domáce firmy. Odvetvie stredne vyspelých a vyspelých technológií trpí nedostatkom zručností v dôsledku nízkeho počtu absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a nedostatočnej odbornej prípravy absolventov. Propagácia a podpora podnikania je zároveň naďalej nízka, čo bráni rastu produktivity. Vysoká miera roztrieštenosti vo výskumnom sektore má za následok, že financovanie výskumu a vývoja je príliš rozptýlené. Spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom sťažujú súčasné postupy hodnotenia kariéry výskumných pracovníkov. Užšia spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi, najmä prostredníctvom odčlenených podnikov (spin-offs), by mohla urýchliť transfer technológií a šírenie inovácií.

(22)Opatrenia na obmedzenie pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19 vyvinuli tlak na dodávateľské reťazce, pričom mnohé podniky neboli schopné fungovať a zároveň im chýbali likvidné rezervy. Najviac sú zasiahnuté automobilové odvetvie a sektor služieb. Činnosti dohľadu nad trhom sú rozdelené medzi príliš veľký počet orgánov a spolupráca a koordinácia nie sú optimálne. Záujem o oficiálne systémy poskytovania štátnych záruk spoločnostiam rýchlo prevýšil ponuku. Existuje priestor na zlepšenie koordinácie a zrýchlenie postupov nasmerovania podpory do spoločností. Niektoré zainteresované strany považujú opatrenia, ktoré orgány prijali s cieľom zmierniť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19, za byrokratické a príliš pomalé na to, aby fungovali v reálnej ekonomike. Existuje priestor na lepšiu analýzu údajov potrebných na prijímanie rýchlych, informovaných a optimálnych rozhodnutí o cielených stratégiách a opatreniach týkajúcich sa oživenia hospodárstva. Rýchlo sa meniace právne predpisy a zložité administratívne postupy sú v podnikateľskom sektore vo všeobecnosti vnímané ako prekážky v investovaní. Administratívna záťaž je obzvlášť problematická pre startupy, a to pokiaľ ide o licencie a povolenia. Významnou prekážkou sú zdĺhavé a zložité postupy na získanie stavebného povolenia. Navrhované nové právne predpisy v oblasti stavebníctva sú terčom kritiky. V oblasti využívania digitálnych verejných služieb patrí Česko k najmenej pokrokovým členským štátom. Počet používateľov elektronickej verejnej správy je stále výrazne pod priemerom EÚ. Krajina uskutočňuje svoj plán elektronickej verejnej správy. Od roku 2020 má krajina novú „digitálnu ústavu“, ktorá poskytuje právo využívať takmer všetky verejné služby elektronicky najneskôr od roku 2025. Online riešenia na komunikáciu so širokou verejnosťou však ponúka len približne 10 % obcí. Parlament v súčasnosti rokuje o zmene daňového kódexu, ktorej cieľom je zvýšiť digitalizáciu daňového systému, keďže miera elektronického podávania je v prípade niektorých daní naďalej pomerne nízka.

(23)Zatiaľ čo súčasné odporúčania sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na uľahčenie oživenia hospodárstva, odporúčania pre jednotlivé krajiny z roku 2019, prijaté Radou 9. júla 2019, zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých a dlhodobých štrukturálnych výziev. Tieto odporúčania sú naďalej relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného cyklu európskeho semestra. Platí to aj pre odporúčania týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Tieto odporúčania by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

Choose the experimental features you want to try