EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 6. 2020

COM(2020) 265 final

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A RADE AUDÍTOROV









o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2019

Obsah

Foreword    

Introduction    

Section 1 – Performance and results    

1.1.A result-oriented EU budget

1.2.Horizontal priorities in the EU budget

1.3.Competitiveness for growth and jobs

1.4.Economic, social and territorial cohesion

1.5.Sustainable growth: natural resources

1.6.Security and citizenship

1.7.Global Europe

1.8.Special instruments

Section 2 – Internal control and financial management    41

2.1.The Commission manages the EU budget in a complex environment43

2.2.The Commission relies on various instruments to ensure that the taxpayers’ money is well managed49

2.3.The Commission’s control results confirm that the EU budget is well protected58

2.4.Further developments: outlook for 2020 and the 2021-2027 period70

PRÍLOHY    73

Predslov

S potešením vám predstavujem Výročnú správu o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2019  . Správa poskytuje prehľad o plnení, riadení a ochrane rozpočtu EÚ a je súčasťou balíka Komisie v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti. Komisia si ňou plní povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( 1 ) a z nariadenia o rozpočtových pravidlách ( 2 ), a je základnou súčasťou dôkladne vypracovaného systému finančnej zodpovednosti.

Rok 2019 bol posledným rokom funkčného obdobia 2014 – 2019, a preto sa dôraz kládol na dokončenie práce na prioritách Junckerovej Komisie a prípravu prechodu na novú Komisiu vedenú predsedníčkou von der Leyenovou.

Rozpočet EÚ prispieva k posilneniu európskeho hospodárstva a jeho väčšej odolnosti. Približne polovica rozpočtu je vyčlenená na inteligentný a inkluzívny rast. Využíva sa aj na investície do budúcnosti, predovšetkým na transformáciu na zelenšiu a digitálnejšiu Európu. V roku 2019 sa opäť ukázalo, že rozpočet EÚ môže znamenať skutočnú zmenu v živote občanov EÚ v mnohých oblastiach, či už prostredníctvom zlepšenia možností dopravy, lepšej pripojiteľnosti doma alebo počas cestovania alebo zlepšenia stavu životného prostredia plnením sľubu o využití aspoň 20 % rozpočtu na boj proti zmene klímy. Z rozpočtu EÚ bola podporená aj spoločná európska reakcia v oblasti migrácie a bezpečnosti.

Rozpočet EÚ bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore ambicióznej európskej zelenej dohody. Zároveň zostáva v prvej línii, pokiaľ ide o riešenie nových výziev: v podmienkach súčasnej krízy sme v maximálnej miere využili flexibilitu rozpočtu na rýchle presmerovanie finančných prostriedkov tam, kde sú v rámci obnovy súvisiacej s krízou najviac potrebné.

Súčasná kríza spôsobená pandémiou COVID-19 opäť ukázala, aké je dôležité, aby sa EÚ mohla spoľahnúť na dobre dimenzovaný a flexibilný viacročný finančný rámec. V rámci stanovených limitov svojej kapacity a regulačnej flexibility ponúka prostriedky na rýchle konanie a reakciu vo vzťahu k nepredvídateľným a bezprecedentným krízam. Viacročný rozpočet EÚ, posilnený Európskym nástrojom obnovy, bude kľúčový v procese obnovy. Ukázalo sa, že je účinným katalyzátorom solidarity, zodpovednosti a inovácií, a zároveň je schopný zabezpečiť správne finančné riadenie počas celého životného cyklu programov, ktoré financuje.

Komisia prikladá veľký význam zabezpečeniu zodpovedného a správneho čerpania rozpočtu EÚ a spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom zabezpečiť dosiahnutie hmatateľných výsledkov v teréne. V správe sa uvádzajú opatrenia, ktoré sa prijímajú na zabezpečenie toho, aby bol rozpočet EÚ riadený v súlade s najvyššími normami správneho finančného riadenia.

Komisia pozorne monitoruje plnenie rozpočtu EÚ v praxi. Ak sa zistí, že členské štáty, sprostredkovatelia alebo koneční prijímatelia vynaložili finančné prostriedky EÚ nesprávne, Komisia podľa potreby prijme okamžité opatrenia na nápravu týchto chýb a vymáhanie finančných prostriedkov. Komisia odhaduje, že po opravách a vymáhaní prostriedkov v ďalšom roku (ďalších rokoch) bude zvyšková úroveň chybovosti v prípade výdavkov za rok 2019 nižšia ako 1 %, čo je dostatočne pod prahom významnosti vo výške 2 %. Prostredníctvom tejto správy Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ v roku 2019.

Konzistentné podávanie správ a zlepšenie rôznych kontrolných nástrojov slúži Komisii ako nástroj na ochranu rozpočtu EÚ. Ubezpečujem vás, že budeme aj naďalej pracovať na tom, aby bolo každé euro pochádzajúce od európskych daňovníkov využité v záujme občanov.

Johannes Hahn, komisár pre rozpočet a administratívu

Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2019

Úvod

Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2019 predstavuje hlavný príspevok Komisie ku každoročnému postupu udeľovania absolutória  3 , pomocou ktorého Európsky parlament a Rada kontrolujú plnenie rozpočtu EÚ. Správa zahŕňa výkonnosť programov financovaných z rozpočtu EÚ, ako aj riadenie rozpočtu EÚ Komisiou v oznamovanom roku.

Správa je súčasťou širšieho balíka v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti ( 4 ), ktorý zahŕňa aj ročnú účtovnú závierku ( 5 ), dlhodobú prognózu budúcich peňažných tokov na nasledujúcich 5 rokov ( 6 ), správu o vnútorných auditoch ( 7 ) a správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória ( 8 ).

Oddiel 1 poskytuje celkový prehľad plnenia rozpočtu EÚ v roku 2019 so zameraním na kľúčové programy. V tomto oddiele sú uvedené najnovšie informácie z rôznych zdrojov vrátane monitorovania programov, hodnotení a auditov o výsledkoch, ktoré sa vďaka rozpočtu EÚ podarilo dosiahnuť do konca roka 2019. Tento oddiel je štruktúrovaný podľa okruhov súčasného viacročného finančného rámca.

Toto podávanie správ je doplnené o bližšie informácie o plnení individuálnych programov, a to v rámci „Prehľadu výkonnosti programov“ (príloha 1). Prehľad poskytuje zhrnutie kľúčových správ o výkonnosti z programových výkazov, ktoré tvoria súčasť návrhu rozpočtu na rok 2021.

Oddiel 2 venovaný vnútornej kontrole a finančnému riadeniu podáva správu o opatreniach, ktoré Komisia v roku 2019 prijala s cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie rozpočtu EÚ. Na základe výsledkov kontroly oznámených odbormi Komisie zodpovednými za riadenie rozpočtu potvrdzuje, že rozpočet EÚ je dobre chránený. Prostredníctvom tejto správy Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom EÚ.

Oddiel 1 –
Výkonnosť
a výsledky

1.1.Rozpočet EÚ orientovaný na výsledky

Rozpočet EÚ pomáha premeniť priority Únie na výsledky, ktoré znamenajú zmenu v živote ľudí. V prvom rade ide o investičný rozpočet, ktorý pomáha zosúladiť spoločné ambície EÚ so zdrojmi na ich realizáciu. Rozpočet je zameraný na oblasti, v ktorých môže zhromažďovanie zdrojov na boj proti spoločným problémom priniesť výsledky, ktoré by nebolo možné tak účinne alebo efektívne dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov. Platí to v takých rozmanitých oblastiach, ako je cezhraničná infraštruktúra, riadenie vonkajších hraníc, rozsiahle vesmírne projekty a celoeurópsky výskum.

1.1.1.Rozpočet EÚ je dobre riadený so silným dôrazom na výsledky

Rozpočet EÚ je predovšetkým investičným rozpočtom. Predstavuje približne 1 % hrubého národného dôchodku EÚ a približne 2 % všetkých verejných výdavkov v rámci EÚ. Slúži na doplnenie vnútroštátnych rozpočtov a na vykonávanie spoločne odsúhlasených priorít. Na rozdiel od štátnych rozpočtov je rozpočet EÚ zameraný najmä na podporu strategických investícií v strednodobom a dlhodobom horizonte a na využívanie svojho pákového efektu na podnietenie investícií z iných verejných a súkromných zdrojov. Finančné programy EÚ riadi buď priamo Komisia, napríklad v oblasti výskumu, alebo sú riadené spoločne s členskými štátmi, ako napríklad v prípade politiky súdržnosti. Približne dve tretiny rozpočtu EÚ sú riadené prostredníctvom zdieľaného riadenia spolu s členskými štátmi.

Rozpočet EÚ sa prijíma každý rok na základe 7-ročného finančného rámca. Je rozdelený do piatich okruhov a spája 60 finančných programov rôznej veľkosti a rozsahu. V niektorých oblastiach politiky predstavuje rozpočet EÚ hlavný nástroj plnenia, napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. V ostatných oblastiach rozpočet EÚ dopĺňajú regulačné nástroje, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ.

Rozpočet EÚ má pevný a integrovaný výkonnostný rámec, čo vedie k dobre riadeným programom EÚ zameraným na výsledky. Tento rámec zahŕňa jasné a merateľné ciele pre jednotlivé programy, ako aj ukazovatele tvoriace základ pre monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie. Informácie o ukazovateľoch v kombinácii s inými zdrojmi informácií o kvalitatívnej a kvantitatívnej výkonnosti, ako sú hodnotenia, umožňujú posúdiť výkonnosť programov a pokrok v dosahovaní dohodnutých cieľov. To umožňuje programovým manažérom predvídať a riešiť nedostatky pri vykonávaní programov a predstavuje dôležité vstupné informácie pre rozpočtový rozhodovací proces.

V prílohe 1 k tejto správe „Prehľad výkonnosti programov“ sa uvádzajú najnovšie dostupné informácie o výkonnosti vo vzťahu k jednotlivým programom. Uvedená príloha poskytuje prehľad cieľov jednotlivých programov spolu so stavom plnenia rozpočtu a najnovšími dostupnými údajmi o výkonnosti.

V niektorých finančných programoch je posudzovanie výkonnosti začlenené ešte viac do ich štruktúry. Pre súčasné európske štrukturálne a investičné fondy bola napríklad vytvorená výkonnostná rezerva. Táto rezerva bola uvoľnená v roku 2019 na programy, pri ktorých sa do konca roka 2018 dosiahli ich vopred vymedzené čiastkové ciele. V prípade programov a priorít, pri ktorých sa ich čiastkové ciele nedosiahli, boli zdroje presunuté.

Výkonnostný rámec rozpočtu EÚ a súvisiace podávanie správ sa časom posilňujú. Audity vykonané internými a externými audítormi sú v tejto súvislosti prínosom. Nedávne odporúčania Európskeho dvora audítorov viedli k vyváženejšiemu podávaniu správ o výkonnosti, pričom sa väčšia pozornosť venovala vzniknutým problémom, dôslednejšiemu zameraniu na spoľahlivosť a kvalitu údajov a jasnejším vysvetleniam spôsobov, akými sa údaje o výkonnosti používajú na zlepšenie výkonnosti.

Ďalšie zlepšenia prinesú návrhy Komisie týkajúce sa viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Na základe zistení komplexného preskúmania výdavkov zahrnula Komisia do návrhov finančných programov nižší počet ukazovateľov vyššej kvality úzko súvisiacich s programovými cieľmi. V súčasnosti Komisia pracuje spolu s Európskym parlamentom a Radou na zabezpečení toho, aby boli tieto zlepšenia, spolu s ostatnými zmenami programovej štruktúry, ktoré prispejú k zlepšeniu výkonnosti, zohľadnené v konečných verziách budúcich programov.

1.1.2.Rozpočet Európskej únie na rok 2019

Rok 2019 bol pre Európsku úniu prechodným rokom, keďže v máji sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Dôraz sa kládol na dokončenie práce na politických prioritách Junckerovej Komisie a na prípravu na príchod nového Európskeho parlamentu a novej Komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. Strategický plán Európskej rady ( 9 ) a politické usmernenia ( 10 ) Komisie Ursuly von der Leyenovej stanovili politický rámec na nadchádzajúce obdobie.

Rok 2019 bol zároveň predposledným rokom vykonávania finančných programov v medziach viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Tieto programy v súčasnosti fungujú naplno a významne prispievajú k plneniu priorít EÚ. V roku 2019 sa kládol zvýšený dôraz na investície do rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj na podporu priorít EÚ v oblastiach migrácie a bezpečnosti.

V roku 2019 prispieval rozpočet EÚ k posilneniu hospodárstva Európskej únie a jeho väčšej odolnosti. Z rozpočtu boli podporené aj investície do dvojakej transformácie na zelenšiu a digitálnejšiu Európu a financované programy podporujúce solidaritu a bezpečnosť v rámci EÚ, ako aj mimo nej.

Celková suma záväzkov realizovaných z rozpočtu EÚ v roku 2019 predstavovala 161 mld. EUR ( 11 ). Približne polovica z toho (81 mld. EUR) bola vyčlenená na okruh 1 Inteligentný a inkluzívny rast, a rozdelená medzi okruh 1a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť (14 %) a okruh 1b Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (35 %). Okruh 2 Udržateľný rast: prírodné zdroje bol druhou najväčšou oblasťou rozpočtu so sumou 59 mld. EUR (37 %). Na okruh 3 Bezpečnosť a občianstvo vrátane posilnenia vonkajších hraníc EÚ a riešenia utečeneckej krízy a neregulárnej migrácie boli vyčlenené 4 mld. EUR. Na okruh 4 Globálna Európa bolo vyčlenených 12 mld. EUR a na okruh 5 Administratívne výdavky Komisie 6 mld. EUR.

Rozpočet EÚ na rok 2019, viazané rozpočtové prostriedky podľa rozpočtových okruhov. Všetky sumy sú v mil. EUR.

Zdroj: Európska komisia.

Pokiaľ ide o výkonnosť rozpočtu EÚ, z dostupných informácií oznámených na konci roka 2019, uvedených v rámci „Prehľadu výkonnosti programov“ v prílohe 1, vyplýva, že väčšina programov je na ceste k splneniu cieľov stanovených na začiatku programového obdobia. Napriek omeškaniam pri zavádzaní programov súdržnosti na roky 2014 – 2020 sa pokrok v súčasnosti zrýchľuje. Pri osobitných problémoch vo vzťahu k vykonávaniu jednotlivých programov poskytuje „Prehľad výkonnosti programov“ bližšie vysvetlenie vplyvu na výkonnosť a uvádza zmierňujúce opatrenia, ktoré boli prijaté. Konečné závery týkajúce sa výkonnosti programov však bude možné urobiť iba na základe podrobných hodnotení po ukončení súčasných programov. Pri akomkoľvek takomto posúdení bude potrebné náležite zohľadniť aj vplyv pandémie COVID-19 a opaternia prijímané na presmerovanie rozpočtu EÚ na podporu obnovy v súvislosti s krízou.

Za výkonnosť rozpočtu EÚ zodpovedá mnoho aktérov podieľajúcich sa na jeho vykonávaní. Komisia ako správca rozpočtu EÚ s konečnou zodpovednosťou za jeho vykonávanie podľa zmluvy zohráva plnohodnotnú úlohu pri zabezpečovaní účinného a efektívneho spravovania finančných programov EÚ a dosahovania ich plánovaných výsledkov v praxi.

Administratívny rozpočet podľa okruhu 5, z ktorého sa podporuje rozpočtové riadenie, ako aj celé spektrum činností inštitúcií Európskej únie, predstavuje iba malú časť rozpočtu EÚ. Spolu s ostatnými inštitúciami prijala Komisia opatrenia na zlepšenie účinnosti všetkých svojich operácií a dosiahla významné úspory v medziach súčasného finančného rámca vrátane zníženia počtu zamestnancov v rokoch 2013 až 2017 o 5 % ( 12 ). Európsky dvor audítorov potvrdil tieto úspory, pričom upozornil na ich negatívne dôsledky na zamestnancov ( 13 ). Tieto úspory boli vytvorené v čase neustále narastajúcich očakávaní voči Komisii vo vzťahu k plneniu cieľov v oblastiach zelenej a digitálnej transformácie, priemyselnej politiky, hospodárskej a sociálnej obnovy, migrácie, právneho štátu a obrannej spolupráce. Tieto tlaky spôsobili zvýšenie pracovnej záťaže pri príprave a zavádzaní komplexnej reakcie EÚ na pandémiu COVID-19 a jej dôsledky. Stabilita administratívneho rozpočtu v medziach budúceho finančného rámca bude preto nevyhnutná na to, aby inštitúcie EÚ mohli pokračovať v plnení cieľov EÚ vo všetkých prioritných oblastiach.

1.2.Horizontálne priority rozpočtu EÚ

Rozpočet EÚ rieši osobitné potreby politík prostredníctvom jedného alebo viacerých programov. Horizontálna povaha niektorých cieľov politík však vyžaduje hlbšie začlenenie v rámci rozpočtu. Je to predovšetkým prípad výdavkov spojených s klímou, ochranou biodiverzity a sledovaním cieľov udržateľného rozvoja.

1.2.1.Rozpočet EÚ poskytuje silnú podporu svojim cieľom v oblasti klímy a biodiverzity

Prístup začleňovania klimatického hľadiska je spojený s významnou mierou začlenenia výdavkov spojených s klímou do viacročného rozpočtu. Súčasným celkovým cieľom je použiť na plnenie cieľov týkajúcich sa klímy 20 % výdavkov EÚ. V roku 2019 výdavky spojené s klímou tento cieľ presiahli a dosiahli výšku približne 35 mld. EUR, čo predstavuje 21 % rozpočtu EÚ. V rokoch 2014 – 2020 sa na ciele v oblasti klímy vyčlení z rozpočtu EÚ spolu 211 mld. EUR, čo predstavuje 19,8 %. Hoci je to mierne pod úrovňou cieľa, ročné výdavky spojené s klímou boli v posledných rokoch trvale nad 20 %, pričom túto úroveň dosiahli po relatívne nízkych hodnotách na začiatku obdobia.

Vľavo: Príspevok na výdavky spojené s klímou za rok 2019 podľa rozpočtových okruhov.
Vpravo: Podiel hlavných prispievajúcich programov v roku 2019 týkajúci sa klímy.

Zdroj: Európska komisia.

Vďaka prístupu začleňovania prispievajú k dosiahnutiu tejto ústrednej priority všetky okruhy. Viac ako 90 % výdavkov spojených s klímou je financovaných v rámci okruhov Udržateľný rast: prírodné zdroje (okruh 2), Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (okruh 1b) a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť (okruh 1a).

To, do akej miery jednotlivé programy súvisia s klímou, sa líši v závislosti od oblasti pôsobnosti a povahy investície. V roku 2019 bolo na ciele v oblasti klímy vyčlenených 28 %, alebo 16 mld. EUR, z prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky a 21 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vďaka dôslednému plánovaniu sa podiel výdavkov spojených s klímou zvyšuje v ďalších oblastiach: napríklad Európsky sociálny fond zvýšil svoj príspevok z 0 % v roku 2014 na 12 % v roku 2019 čo predstavuje 1,6 mld. EUR.

EÚ musí na boj proti zmene klímy a zhoršovaniu stavu životného prostredia a na to, aby sa stala prvým klimaticky neutrálnym hospodárstvom na svete do roku 2050, zrýchliť transformáciu na udržateľnejšie hospodárstvo. Komisia v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy a cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja navrhuje pre ďalší viacročný rozpočet stanoviť ešte ambicióznejší cieľ v súvislosti so začleňovaním klimatického hľadiska do všetkých programov EÚ a dosiahnuť, aby aspoň 25 % výdavkov EÚ prispievalo k cieľom v oblasti klímy. Pôjde o dôležitý krok k naplneniu európskej zelenej dohody, ktorú navrhla Komisia.

EÚ zároveň vynakladá sústredené úsilie na podporu biodiverzity. V rokoch 2014 až 2020 bolo na podporu biodiverzity vyčlenených z rozpočtu EÚ 85 mld. EUR (8 % celkových výdavkov). Príspevok z rozpočtu bol počas uvedeného obdobia stabilný, s výnimkou prvých dvoch rokov vykonávania.

Vľavo: Príspevok na výdavky spojené s biodiverzitou za rok 2019 podľa rozpočtových okruhov.

Vpravo: Podiel týkajúci sa biodiverzity hlavných prispievajúcich programov v roku 2019.

Zdroj: Európska komisia.

Hoci väčšina výdavkov na biodiverzitu je spojená s okruhom Udržateľný rozvoj: prírodné zdroje (okruh 2), k riešeniu otázky straty biodiverzity prispieva aj veľa iných programov.

Príspevok z rozpočtu EÚ na boj proti strate biodiverzity dosiahol v roku 2019 výšku takmer 13,4 mld. EUR, čo predstavuje 8,3 % rozpočtu. Viac ako 75 % výdavkov pochádza zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Nová stratégia biodiverzity do roku 2030 bude ako neoddeliteľný prvok európskej zelenej dohody zahŕňať transformačný plán na ďalšiu ochranu a obnovu prírody s výslednými prínosmi, pokiaľ ide o zastavenie straty biodiverzity a zmiernenie účinkov zmeny klímy. Rozpočet EÚ bude zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov tejto stratégie.

Bližšie informácie o využívaní rozpočtu EÚ na podporu klímy a biodiverzity sú uvedené v prílohe 2 k tejto správe.

1.2.2.Rozpočet EÚ a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi plne odhodlaná stáť na čele vykonávania Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Agenda 2030 je spoločný plán prijatý pod záštitou Organizácie Spojených národov pre pokojný a prosperujúci svet, ktorý má obrovský význam pre hodnoty EÚ a budúcnosť Európy. EÚ sa zaviazala vykonávať ciele udržateľného rozvoja v rámci interných aj externých politík. Od prijatia agendy v roku 2015 dosiahla EÚ v plnení cieľov v oblasti udržateľného rozvoja významný pokrok a svoje úsilie aj naďalej zintenzívňuje.

Začala transformáciu na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, cyklické hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, čo je v súlade so zvýšenou bezpečnosťou, prosperitou, rovnosťou a inklúziou. V tomto kontexte je príprava a vykonávanie výdavkových programov EÚ zamerané na plnenie cieľov v rámci všetkých oblastí politiky za súčasnej podpory udržateľnosti pomocou činností a intervencií príslušných programov. EÚ takisto zosúladila svoj prístup k medzinárodnej spolupráci a politiku rozvoja s Agendou 2030 prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji, pričom sa ciele v oblasti udržateľného rozvoja a Parížska dohoda stali ústrednými prvkami jej vonkajšej činnosti.

Vzhľadom na vzájomné prepojenie týchto cieľov je väčšina rozpočtových programov EÚ koncipovaná tak, aby riešila viaceré ciele v oblasti udržateľného rozvoja. V súčasnosti prispieva k plneniu týchto cieľov 45 zo 60 rozpočtových programov EÚ, čo predstavuje 75 %. V infografike sú ilustratívnym spôsobom uvedené mnohé príklady toho, ako programy EÚ prispievajú k plneniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Koherentný prístup EÚ podporuje rôzne iniciatívy naprieč širokým spektrom oblastí politík na celom svete s cieľom podporiť udržateľný rozvoj pre všetkých.

1.2.3.Rozpočet EÚ: účinný nástroj reakcie na krízu

Rozpočet EÚ ako súčasť koordinovanej európskej reakcie na krízy je možné využiť rýchlo a flexibilne. To veľmi jasne potvrdzuje aj prebiehajúca reakcia na pandémiu COVID-19. Komisia navrhla využiť zvyšnú flexibilitu súčasného finančného rámca na rýchle poskytnutie finančných prostriedkov tam, kde sú najviac potrebné. Tu sú niektoré príklady.

·V rámci Investičnej iniciatívy v reakcii na Coronavírus sa zmobilizovali všetky dostupné kohézne fondy na poskytnutie okamžitej podpory na opatrenia členských štátov v oblasti reakcie na krízu. To zahŕňa uspokojenie najnaliehavejších potrieb, pokiaľ ide o zásobovanie zdravotníckymi potrebami a vybavením, ako aj riešenie dôsledkov hospodárskej krízy prostredníctvom krátkodobých pracovných schém, finančnej podpory pre MSP a okamžitého poskytnutia likvidity. Opatreniam sú sprevádzané súborom opatrení flexibility vrátane pravidiel spolufinancovania. Celkovo by iniciatíva mohla zmobilizovať až 54 mld. EUR z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie okamžitých krízových potrieb v členských štátoch.

·Od 1. apríla 2020 bola rozšírená pôsobnosť Fondu solidarity EÚ tak, aby zahŕňal mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia. Členským štátom a kandidátskym krajinám, ktoré boli vážne postihnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, by mohla byť sprístupnená suma vo výške 800 mil. EUR na financovanie pomoci obyvateľstvu (zdravotnícke opatrenia, opatrenia v sektore zdravotníctva, opatrenia v oblasti civilnej ochrany) a opatrenia prijaté na zabránenie šírenia nákazy.

·Nástroj núdzovej podpory bol opätovne aktivovaný v apríli 2020 s rozpočtom 2,7 mld. EUR na podporu členských štátov a rozpočet mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany/systému rescEU bol zvýšený o 380 mil. EUR. Peňažné prostriedky sa využívajú na pomoc členským štátom pri rýchlom nákupe a distribúcii dodávok potrebných na boj s koronavírusom prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich vytvorenie zásob zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU vrátane ventilátorov a osobných ochranných prostriedkov, ako sú rúška.

·V rámci programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 vyhlásila Komisia osobitnú výzvu na vyjadrenie záujmu v súvislosti s podporou výskumu ochorenia COVID-19, pričom finančné prostriedky by boli vyčlenené z osobitného fondu pre núdzový výskum. Príklady zahŕňajú prvú výzvu v januári 2020 týkajúcu sa výskumu zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorá bola zameraná na vývoj vakcín, alternatívnych diagnostických testov, nových možností liečby a zlepšenie opatrení v oblasti verejného zdravia. Výsledkom je 136 výskumných tímov, ktoré budú mať k dispozícii rozpočet v celkovej výške 47,5 mil. EUR v rámci 17 projektov. Ďalších 45 mil. EUR bude sprístupnených prostredníctvom spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 a 164 mil. EUR prostredníctvom výzvy vyhlásenej v rámci pilotného programu Európskej rady pre inováciu.

·EÚ, ako globálny aktér a člen vyvíjajúci kolektívne úsilie v skupine Tím Európa (EÚ, členské štáty, finančné inštitúcie), zabezpečila finančnú podporu partnerským krajinám v celkovej výške viac ako 36 mld. EUR, so zameraním na riešenie bezprostrednej zdravotnej krízy a výsledných humanitárnych potrieb, posilnenie zdravotných, vodných a sanitárnych systémov partnerských krajín a ich výskumu a kapacít pripravenosti na boj s pandémiou, ako aj zmiernenie spoločensko-hospodárskeho vplyvu. Okrem toho EÚ podporuje s multilaterálnymi partnermi globálnu reakciu na koronavírus; na medzinárodnej konferencii darcov boli potvrdené prísľuby finančných prostriedkov vo výške viac ako 9,8 mld. EUR od viac ako 40 hláv štátov, predsedov vlád alebo ministrov, na podporu spoločného vývoja a všeobecného zavedenia diagnostiky, liečebných postupov a vakcín proti koronavírusu.

Okrem tejto reakcie, ktorá prinesie okamžitú podporu, Komisia navrhla aj využitie úplného potenciálu rozpočtu EÚ na trvalú a úspešnú obnovu. Komisia 27. mája 2020 navrhla ako súčasť Plánu Európskej únie na obnovu  ( 14 ) posilnený viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 spolu s novým Európskym nástrojom obnovy („Next Generation EU“) s cieľom podporiť a predsunúť financovanie. Tieto návrhy podporujú obnovu po kríze a poskytujú rámec pre dlhodobé investície do odolnosti EÚ a zelenej a digitálnej transformácie. Medzi priority budúceho finančného rámca bude patriť zvyšovanie flexibility rozpočtu EÚ a investovanie do pripravenosti na krízy a odolnosti EÚ.

Finančné prostriedky získané na Európsky nástroj obnovy budú investované v rámci troch pilierov, a to: na podporu členských štátov v oblasti investícií a reforiem; na naštartovanie hospodárstva EÚ poskytovaním stimulov na súkromné investície; a na ponaučenie z krízy. Príkladom ponaučenia z krízy je návrh programu EU4Health na roky 2021 – 2027: celkový rozpočet vo výške 9,4 mld. EUR signalizuje výraznú zmenu v príspevku EÚ do zdravotníckeho sektora.

1.3.Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

Všetky sumy sú v mil. EUR.

Zdroj: Európska komisia.

V roku 2019 bolo na oblasť konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť vyčlenených 23 mld. EUR, čo predstavuje takmer 15 % rozpočtu EÚ. V rámci tohto rozpočtového okruhu boli aktivované značné hospodárske investície do infraštruktúry, výskumu a inovácií a do podpory malých a stredných podnikov. Tento druh investícií je kľúčový pre dvojité transformácie na klimaticky neutrálne a digitálne hospodárstvo a je nesmierne dôležitý aj pre udržateľný dlhodobý rast v Európe.

Tento okruh zároveň preukazuje schopnosť rozpočtu EÚ mobilizovať investície z iných zdrojov. Napríklad z Európskeho fondu pre strategické investície sa do konca roka 2019 aktivovali investície vo výške viac ako 458 mld. EUR a podporilo viac ako 8,5 milióna pracovných miest ( 15 ). To zohralo dôležitú úlohu pri podpore hospodárstva prostredníctvom financovania investícií do kľúčovej infraštruktúry v oblastiach, ako sú energetika a doprava a podpora malých a stredných podnikov.

Významná časť investícií v rámci tohto rozpočtového okruhu je určená na zabezpečenie toho, aby si EÚ zachovala svoju konkurencieschopnosť na súčasných svetových trhoch. Vývoj najmodernejších technológií a podpora ich zavedenia v rámci EÚ sú kľúčové na zabezpečenie využívania týchto technológií účastníkmi trhu a občanmi. Tieto programy zároveň poskytujú investície do kľúčovej infraštruktúry, či už prostredníctvom poskytovania priameho financovania v oblastiach, kde je existujúce financovanie nedostatočné, alebo prostredníctvom investícií do rozvoja alebo údržby infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre fungovanie vnútorného trhu. Tento rozpočtový okruh, spolu s ostatnými časťami rozpočtu EÚ, investuje aj do ľudského kapitálu, a to predovšetkým poskytovaním príležitostí v oblasti mobility.

1.3.1.    EÚ umožňuje zelenú transformáciu podporovaním inovácií a investovaním do čistej energie a dopravy

S cieľom umožniť zelenú transformáciu sa z rozpočtu EÚ financuje príslušná infraštruktúra napríklad v súvislosti s výrobou obnoviteľnej energie a je zameraný na inteligentné riešenia prostredníctvom vývoja inovačných technológií a ich kombinácie s investíciami do kľúčovej infraštruktúry.

Program Horizont 2020 pre výskum a inovácie je jedným z najväčších jednotných integrovaných programov pre výskum a inovácie svojho druhu na svete. Je zvlášť dôležitý a príznačný pre širšie opatrenia na podporu inovácií a technologického vývoja prostredníctvom rozpočtu EÚ. Program Horizont 2020 podporuje celý reťazec výskumu a vývoja od laboratórií až po trh. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby EÚ dosiahla špičkovú vedu a technológiu, odstránila prekážky brániace inováciám a uľahčila spoluprácu verejného a súkromného sektora pri tvorbe riešení hlavných výziev, ktorým čelí naša spoločnosť. Do konca roka 2019 bolo v rámci programu podporených viac ako 23 000 organizácií, pokiaľ ide o prístup k prostriedkom financovania rizika, spolu s 5 522 výskumnými projektmi vysokej kvality pod záštitou Európskej rady pre výskum a 44 000 inovácií, ktoré zahŕňajú prototypy a testovacie činnosti ( 16 ). Napriek tomu však podiel výdavkov spojených s klímou v rámci programu Horizont 2020 nepresiahol očakávanú hranicu 27 %, a to kvôli problémom pri predbežnom posúdení rozsahu, v akom určité výskumné projekty budú prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy. Komisia rieši túto situáciu vyhlásením výzvy zameranej na európsku zelenú dohodu v roku 2020 s rozpočtom vo výške 1 mld. EUR. To podstatne zvýši množstvo výdavkov spojených s klímou.

V rámci programu Horizont 2020 bola vyhlásená prierezová výzva na predloženie návrhov s názvom „Budovanie nízkouhlíkovej budúcnosti odolnej voči zmene klímy: batérie novej generácie“, ktorá po prvýkrát zhrnula všetky témy týkajúce sa batérií do jednej spoločnej výzvy s názvom „ Aliancia pre batérie“ vrátane siedmich tém týkajúcich sa dopravných a stacionárnych aplikácií, materiálov a výroby. Financovaných bolo šestnásť návrhov s príspevkom EÚ v celkovej výške 97 mil. EUR ( 17 ).

Projekt s názvom „Flow Induced Phase Transitions“ (Tokovo indukované fázové premeny) podporuje inovácie, ktoré nahrádzajú plast tvorbou udržateľného a odolného vlákna. Projekt umožňuje testovanie a vývoj nového spôsobu spracovania polymérov kontrolovaným tuhnutím odvodeným z prírodných materiálov pri použití menšieho množstva vody a energie. Inšpiruje sa pavúkmi a priadkou morušovou a vysokovýkonné (udržateľné, biologicky rozložiteľné a elastické) vlákno sa vytvára spôsobom, ktorý je 1 000-krát energeticky úspornejší ako pri priemyselne vyrábaných vláknach. Vďaka veľmi nízkym sprievodným emisiám CO2 a využitiu prírodných zdrojov sa týmto novým spôsobom spracovania polymérov zníži spotreba energie a výroba plastu. Projekt je teraz súčasťou rozšíreného pilotného projektu Európskej rady pre inováciu.

Ďalší dôležitý príspevok v tejto oblasti prinášajú kozmické programy EÚ. Program Copernicus je svetovou jednotkou v pozorovaní Zeme a v súčasnosti prevádzkuje sedem satelitov, pričom v roku 2019 boli ukončené prípravy na vypustenie ôsmeho satelitu. Je kľúčový pre pochopenie klimatických systémov a všetkým zainteresovaným stranám v EÚ poskytuje širokú škálu bezplatných služieb. V roku 2019 počet aktívnych používateľov prvýkrát prekročil hranicu 300 000 ( 18 ) – oveľa viac, než sa pôvodne očakávalo. Služby programu Copernicus podporujú presnú predpoveď počasia a monitorovanie zmeny klímy a vplyvov znečistenia. Kľúčovým prvkom programu Copernicus je jeho služba riadenia mimoriadnych situácií, ktorú využívajú orgány civilnej ochrany pri okamžitej reakcii na katastrofy, ako boli lesné požiare v Grécku a Taliansku v roku 2019, ale napríklad aj prírodné požiare v Austrálii.

Priame investície do infraštruktúry sa vykonávajú prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, ktorý financuje kľúčovú infraštruktúru v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií a integruje siete v celej EÚ. Nástroj na prepájanie Európy sa zameriava na inteligentné riešenia, pričom spája digitalizáciu a infraštruktúru s cieľom vytvoriť bezpečné a účinné integrované siete na podporu dekarbonizácie prostredníctvom udržateľných riešení v sektoroch dopravy, energetiky digitalizácie. Prostredníctvom tohto nástroja sú spolufinancované projekty v sektore dopravy, ktoré zabezpečia elektrifikáciu viac ako 2 000 km železničných tratí, modernizáciu takmer 3 000 km vnútrozemských vodných ciest a zavedenie viac ako 13 000 odberných miest pre alternatívne palivá v celej Európe, čím sa podporí ekologizácia sektora dopravy. Energetická zložka Nástroja na prepájanie Európy okrem iného prispela k ukončeniu energetickej izolácie pobaltských štátov, zlepšeniu prepojenia Pyrenejského polostrova so zvyškom Európy a prepojeniu Írska s kontinentálnou Európou; to všetko výrazne prispelo k integrácii väčšieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy. Okrem toho Komisia v súlade s cieľom klimatickej neutrality vyhodnocuje platné nariadenia o transeurópskych sieťach v záujme ďalšieho zosúladenia svojich veľkých investícií v oblasti infraštruktúry.

V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou bol dosiahnutý pokrok v regióne Baltského mora a v súvislosti so železničnou infraštruktúrou na nemecko-poľských hraniciach, pričom z toho profituje približne 95 miliónov občanov.

Námorná doprava: trajekty s nulovými emisiami – zelené spojenie cez Oresund

Opatrenie sa týkalo zavedenia nových a inovačných konceptov a technológií, a to prostredníctvom premeny dvoch existujúcich komplexných osobných lodí – pôvodne poháňaných ťažkým olejom – na výlučne elektrický pohon na batérie. Opatrenie prinieslo ekologickejšie riešenie vo vzťahu k námornému spojeniu s veľmi hustou dopravou, pričom prepojilo prístavy Helsingør (Dánsko) a Helsingborg (Švédsko) patriace do komplexnej transeurópskej dopravnej siete. V prístavoch/trajektových termináloch boli okrem toho umiestnené potrebné zariadenia na prívod energie a nabíjacie zariadenia. Projekt podporil rozvoj čistých morských diaľnic, a to testovaním a zavedením nových technologických riešení v rámci reálnych prevádzkových podmienok.

1.3.2.    Z rozpočtu EÚ sa podporuje digitálna transformácia investíciami do kľúčovej digitálnej infraštruktúry, výskumu a služieb

Na podporu digitálnej transformácie je vyčlenená významná časť investícií z rozpočtu EÚ. Okrem poskytovania prístupu do digitálnej sféry je kľúčovým prvkom zohľadnenie bezpečnosti a kvality životných podmienok občanov a podnikov, či už s cieľom chrániť ich napríklad pred počítačovou kriminalitou alebo priamo zlepšiť bezpečnosť občanov a odolnosť a bezpečnosť základnej infraštruktúry. Cieľom je vytvorenie ekosystému interoperabilných digitálnych služieb dostupných občanom, podnikom a správnym orgánom v celej EÚ tak, aby mohli naplno využívať výhody digitálneho jednotného trhu.

S cieľom podporiť digitálnu transformáciu boli zdroje programu Horizont 2020 zamerané na projekty budovania nových kapacít v oblasti umelej inteligencie a boja s počítačovou kriminalitou. Medzi kľúčové projekty v roku 2019 patria Formobile, reťazec úplného koncového forenzného vyšetrovania zameraný na mobilné zariadenia, ktoré využívajú páchatelia trestných činov ( 19 ), a Spider, výskumný projekt na skúmanie bezpečnosti telekomunikačných sietí 5G.

Nástroj na prepájanie Európy (NPE) podporuje digitálnu transformáciu tým, že poskytuje potrebnú základnú širokopásmovú infraštruktúru a podporuje prepojiteľnosť, ako aj začleňovaním digitálnych inovácií do návrhu podporovaných projektov v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry. V sektore telekomunikácií umožňuje rozpočet EÚ celoeurópsku interoperabilitu osobitných služieb v oblastiach ako je zdravie, spravodlivosť, informácie o sociálnom zabezpečení, eGovernment, dezinformácie, digitálne zručnosti a kybernetická bezpečnosť. Ku koncu roka 2019 boli tieto služby využité v rámci 500 projektov v členských štátoch a krajinách, ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru. Prostredníctvom iniciatívy WiFi4EU podporil program NPE pre telekomunikácie 7 980 európskych obcí pri zavádzaní bezplatného Wi-Fi pripojenia vo verejných priestoroch a vytvoril kapitálový nástroj s názvom investičný fond pre širokopásmové pripojenie, na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Infraštruktúra digitálnych služieb elektronického zdravotníctva zabezpečuje kontinuitu starostlivosti a bezpečnosť pacientov v prípade občanov, ktorí majú záujem o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, a to tým, že umožňuje výmenu zdravotných údajov cez hranice štátov. Cezhraničné erecepty/výdaj ereceptov umožňuje pacientom v zahraničí rovnaký prístup k liečbe, aký by mali aj vo svojej domovskej krajine. Služby súhrnných údajov o pacientovi poskytujú zdravotníckym pracovníkom prístup k overeným kľúčovým údajom týkajúcim sa zdravia pacienta, ktorý potrebuje neplánovanú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Cezhraničné výmeny elektronických súhrnných údajov o pacientovi a ereceptov fungujú od januára 2019, pričom už došlo k výmene takmer 8 000 ereceptov medzi Fínskom, Portugalskom, Estónskom a Chorvátskom. V roku 2019 umožnili výmenu súhrnných údajov o pacientovi Česko, Luxembursko, Chorvátsko a Malta a začiatkom roka 2020 sa k nim pridalo aj Portugalsko.

Ďalšou oblasťou je geolokácia. Program Galileo s 26 satelitmi na obežnej dráhe ( 20 ) pomáha zlepšovať presnosť a spoľahlivosť lokalizačných služieb v smartfónoch viac ako 1 miliardy používateľov na celom svete. Navyše, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie zohráva kľúčovú úlohu pri službách nevyhnutných pre bezpečnosť, ako je napríklad bezpečnosť letectva. Ku koncu roka 2019 využívalo túto službu 350 letísk v 23 európskych krajinách, pričom ich počet sa zo 129 v roku 2014 sa už piaty rok po sebe zvyšuje ( 21 ).

V priebehu roka 2019 boli nepretržite poskytované tri počiatočné služby systému Galileo (otvorená služba, verejne regulovaná služba a pátracia a záchranná služba), s výnimkou 6-dňového prerušenia počiatočných služieb navigácie a načasovania systému Galileo v júli 2019 v dôsledku mimoriadnej technickej udalosti. Pátracia a záchranná služba systému Galileo fungovala aj počas tohto obdobia. Nezávislá vyšetrovacia komisia zostavená Komisiou analyzovala základné príčiny tejto mimoriadnej udalosti a poskytla odporúčania. Komisia zaviedla postup vykonávania odporúčaní s cieľom zabezpečiť stabilitu, výkon a odolnosť systému Galileo.

Vytvorenie mnohých z týchto investícií a infraštruktúr trvá nejaký čas a investičné cykly sú veľmi dlhé, čo znamená, že je často ťažké poukázať na priamy pokrok a konkrétne výsledky. Takéto financovanie z rozpočtu EÚ má však zároveň skutočný vplyv na životy občanov. Napríklad, tretina obcí EÚ vykonáva program WiFi4EU v rámci Nástroja na prepájanie Európy, a poskytuje tak občanom bezplatné pripojenie na Wi-Fi podporované EÚ. Lokalizačné služby zlepšené vďaka systému Galileo zachraňujú životy sprístupnením polohy pohotovostným službám pri volaniach z mobilných telefónov na linku 112.

1.3.3.    Rozpočet EÚ poskytuje kľúčovú podporu malým podnikom a podnikateľom

Okrem osobitného zamerania na zelenú transformáciu podporuje rozpočet EÚ vo veľkej miere aj investície potrebné na to, aby EÚ dosiahla dlhodobo udržateľné hospodárstvo so zameraním na ľudí. Hoci výskum a vývoj a infraštruktúra zostávajú v tejto oblasti aj naďalej dôležité, existujú aj iné dôležité rozmery ako sú podpora malých a stredných podnikov a podpora podnikania a sociálnych inovácií.

Malé a stredné podniky sú hlavnou oporou hospodárstva EÚ a predstavujú 99 % všetkých podnikov. Vytvárajú 56 % hospodárskych výstupov a 67 % celkového množstva pracovných miest ( 22 ). Napriek ich dôležitosti pre hospodárstvo malé a stredné podniky stále čelia problémom, ako je napríklad problémový prístup k financovaniu v rôznych segmentoch vnútorného trhu. Rozpočet EÚ im poskytuje podporu a príležitosti počas celého ich životného cyklu od ich vzniku cez komercializáciu až po dlhodobé investície a udržateľnosť. Hlavným rozpočtovým programom, ktorý pomáha malým a stredným podnikom, je program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP, ktorý podporuje podnikanie a pomáha týmto podnikom získať prístup k financiám a prístup na trhy a zlepšiť ich konkurencieschopnosť.

V apríli 2020 bola jedna z jeho zložiek, nástroj na poskytovanie záruk za úvery, posilnená o dodatočné zdroje z Európskeho fondu pre strategické investície s cieľom umožniť bankám financovanie malých a stredných podnikov. Prostredníctvom tohto nástroja poskytol program do konca roka 2019 financovanie viac ako 500 000 malým a stredným podnikom v 32 krajinách ( 23 ). Pomoc bola poskytnutá aj podnikom, ktoré pocítili hospodárske dôsledky pandémie COVID-19. Finančná podpora je poskytovaná formou úverov na prevádzkový kapitál (na 12 alebo viac mesiacov) v kombinácii s úverovými prázdninami umožňujúcimi odloženie splátok existujúcich úverov. Pomoc malým a stredným podnikom poskytuje aj sieť Enterprise Europe Network, a to prostredníctvom partnerstiev v oblasti inovácií v oblastiach súvisiacich s COVID-19 (ako je ochranné alebo zdravotnícke vybavenie) a poradenstva o možnostiach prístupu k účelovej európskej a vnútroštátnej finančnej podpore.

Cielenejšie financovanie pre startupy poskytuje inovačným startupom Európska rada pre inováciu v rámci programu Horizont 2020 a pre mikropodniky a sociálne podniky program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie. Dôraz sa v tomto smere kladie na zameranie na osobitné trhové segmenty – vysoko inovačné malé a stredné podniky a sociálne podniky –, ktoré vždy mali pri prístupe k financovaniu osobitné problémy. Údaje sú povzbudzujúce a svedčia o výraznom náraste prelomových inovácií a počtu spoločností s vysokým rastom. Každé euro investované z Európskej rady pre inováciu aktivuje sprievodnú investíciu vo výške 2,4 EUR ( 24 ). Okrem toho sa očakáva sprístupnenie viac ako 2,7 mld. EUR v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, a to v dôsledku dohôd o poskytnutí záruky v hodnote 236 mil. EUR, ktoré Komisia uzatvorila s finančnými sprostredkovateľmi.

Podporu podnikaniu poskytuje v nefinančnej podobe aj program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý podporuje výmeny medzi novšími a skúsenejšími podnikateľmi. V roku 2019 sa uskutočnilo 2 100 výmen a viac ako 90 % zúčastnených podnikateľov považuje program za úspešný.

Ďalším dôležitým príspevkom z rozpočtu EÚ je poskytovanie financovania v rámci segmentu malých a stredných podnikov Európskeho fondu pre strategické investície. Očakáva sa, že v oblasti financovania rizika vo vzťahu k inovačným mikropodnikom, malým a stredným podnikom a sociálnym podnikom, ako aj k podnikom pôsobiacim v kultúrnom a kreatívnom priemysle bude z fondu podporených viac ako 1,1 milióna takýchto podnikov.

1.3.4.    Rozpočet EÚ investuje do občianstva a hodnôt EÚ prostredníctvom podpory cezhraničnej mobility

Okrem priamych investícií do hospodárskej infraštruktúry a podnikov rozpočet EÚ investuje aj do ľudí a inštitúcií presadzujúcich spoločné európske hodnoty s mottom EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“.

Program Erasmus+ ponúka mladým ľuďom, vzdelávajúcim sa osobám a zamestnancom v každom veku príležitosti študovať, odborne sa vzdelávať a vykonávať dobrovoľnícku činnosť v Európe aj mimo nej. V roku 2019 dostalo príležitosť cestovať do zahraničia a získať nové životné skúsenosti viac ako 900 000 ľudí v rámci vyššieho vzdelávania, odbornej prípravy a iných možností výmeny ( 25 ). Tieto niekedy život meniace skúsenosti vo významnej miere prispievajú k zlepšeniu vyhliadok na získanie zamestnania a podpore myšlienky občianstva EÚ.

Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie podporil mobilitu pracovníkov pomocou cezhraničných partnerstiev a cielených programov v oblasti mobility. Podpora mobilných pracovníkov bola v roku 2019 ešte zvýšená, a to vytvorením Európskeho orgánu práce ( 26 ), ktorého cieľom je zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, a tým občanom a podnikom uľahčiť využívanie výhod vnútorného trhu.

Ukázalo sa, že okrem podpory prepojení a výmen v rámci EÚ podporuje cezhraničná spolupráca aj úspešný a účinný výskum. Horizont 2020 aj naďalej podporoval cezhraničné siete výskumníkov. V rámci zložky akcií Marie Curie-Skłodowskej pokračoval program Horizont 2020 v investovaní do európskych výskumníkov s cieľom umožniť im pracovať a spolupracovať v iných krajinách, vo všetkých fázach ich kariéry, pričom podporoval iniciatívy, ktoré odstraňujú bariéry medzi akademickou obcou, priemyslom a podnikaním.

Finally, the European Solidarity Corps is promoting solidarity activities, mainly through volunteering, traineeships and jobs, to enhance the engagement of young people and organisations in accessible and high-quality solidarity activities. Young people aged between 18 and 30 undertook volunteering activities or solidarity projects managed by organisations, institutions, bodies or groups. By the end of 2019 more than 12 000 participants had been involved in volunteering actions.

(1)

()    Článok 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)

()    Článok 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(3)

()    Ročný postup udeľovania absolutória je postup, prostredníctvom ktorého Európsky parlament a Rada udeľujú konečné schválenie plnenia rozpočtu za konkrétny rok a vyvodzujú voči Komisii politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ ( https://ec.europa.eu/info/about-european-commission/eu-budget/how-it-works/annual-lifecycle/assessment/parliaments-approval_en ).

(4)

()    Článok 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(5)

()    Článok 246 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(6)

()    Článok 247 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(7)

()    Článok 118 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(8)

()    Článok 261 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(9)

()     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/06/20/a-new-strategic-agenda-2019-2024/ .

(10)

()     https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .

(11)

()    Viazané rozpočtové prostriedky z roku 2019 vrátane opravných rozpočtov, okrem prenosov a pripísaných príjmov, ako aj súm pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond solidarity EÚ. Realizované viazané rozpočtové prostriedky predstavovali 173 mld. EUR (pozri konsolidovanú ročnú účtovnú závierku).

(12)

()    Bližšie informácie o opatreniach, ktoré Komisia aj naďalej prijíma s cieľom zlepšiť účinnosť rozpočtového riadenia, sú uvedené v oddiele 2 tejto správy.

(13)

()    Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2019 – Vykonávanie personálneho reformného balíka z roku 2014 v Komisii – Veľké úspory, ale nie bez následkov pre zamestnancov.

(14)

()    COM(2020) 442 final, 27.5.2020, Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu o sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(15)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov Európskeho fondu pre štrukturálne investície.

(16)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre program Horizont 2020.

(17)

()    Generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie, Výročná správa o činnosti za rok 2019, s. 18 – 19.

(18)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre program Copernicus.

(19)

()    Výzva na predkladanie návrhov projektov pre Formobile – aj na stránke https://formobile-project.eu/ .

(20)

()    22 satelitov programu Galileo bolo v roku 2019 plne funkčných na poskytovanie všetkých služieb.

(21)

()    Významným krokom pri zvyšovaní miery využívania Európskej prekryvnej služby geostacionárnej navigácie bolo prijatie požiadaviek na využívanie vzdušného priestoru a postupov výkonnostnej navigácie v roku 2018.

(22)

()    Výročná správa o európskych MSP za obdobie 2018/2019, štúdia uskutočnená v mene Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP ( https://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendly-environment/performance-review_en#annual-report ).

(23)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov.

(24)

()    Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Výročná správa o činnosti 2019, s. 7.

(25)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Erasmus.

(26)

()     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 6. 2020

COM(2020) 265 final

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A RADE AUDÍTOROV















o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2019

1.4.Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

  Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Zdroj: Európska komisia.

V roku 2019 bolo na programy v tomto okruhu pridelených 57 mld. EUR, čo predstavuje 35 % celkového rozpočtu EÚ na daný rok. Programy politiky súdržnosti sa vykonávajú prostredníctvom zdieľaného riadenia. Členské štáty zodpovedajú za prideľovanie finančných prostriedkov na konkrétne tematické oblasti v rámci fondov, ktoré sú plánované na základe operačných programov.

Použitie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu zamerané na dosiahnutie sociálno-ekonomickej konvergencie, odolnosti a územnej súdržnosti pomáha riešiť súčasné aj vznikajúce problémy, čím sa kladú základy pre udržateľnú budúcnosť EÚ. Politika súdržnosti prispieva k plneniu kľúčových priorít EÚ podporou rastu a vytvárania pracovných miest na úrovni EÚ a štrukturálnych reforiem na vnútroštátnej úrovni. Financovanie zohráva kľúčovú úlohu v príprave na zelenú a digitálnu transformáciu a prispieva k spravodlivejšej a sociálnejšej Európe podporou opatrení na riešenie nezamestnanosti a chudoby mladých ľudí a na posilnenie sociálneho začlenenia.

Tento okruh sa týka nasledujúcich fondov.

·Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý posilňuje hospodársku a sociálnu súdržnosť v Európskej únii znižovaním rozdielov medzi jej regiónmi. Opatrenia sa sústreďujú na inováciu a výskum, digitálnu agendu, podporu malých a stredných podnikov a nízkouhlíkové hospodárstvo a dopravu.

·Kohézny fond, ktorý pomáha členským štátom s najväčšími potrebami rozvoja (s hrubým národným dôchodkom na obyvateľa nižším než 90 % priemeru EÚ). Jeho cieľom je znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov a podpora udržateľného rozvoja.

·Európsky sociálny fond, ktorého cieľom je podpora zamestnanosti a možností vzdelávania v EÚ a zlepšovanie situácie najzraniteľnejších osôb. Zabezpečuje sa to investovaním do ľudského kapitálu EÚ, jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých ľudí hľadajúcich prácu, prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania úrovne zručností.

·Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, ktorý podporuje opatrenia na poskytovanie potravín a základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám.

·Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podporujúca mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, s cieľom začleniť ich do trhu práce.

1.4.1.    Programy súdržnosti zlepšujú životnú úroveň, vytvárajú pracovné miesta a podporujú rast a konvergenciu celej EÚ

Hlavným cieľom týchto programov je znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi EÚ. Pri plnení tohto cieľa majú členské štáty veľkú mieru flexibility a zodpovednosti, aby určili najdôležitejšie oblasti politiky, ktoré si vyžadujú opatrenia, ktoré možno následne vykonávať a spolufinancovať z programov EÚ. V závislosti od úrovne rozvoja musia členské štáty sústrediť viac alebo menej financovania na obmedzený počet vybraných oblastí politiky. Značné sumy sa vynakladajú na podporu malých a stredných podnikov, dopravy, životného prostredia a ľudského kapitálu.

Ťažisko spočíva v podpore malých a stredných podnikov. Európsky fond regionálneho rozvoja podporil investície do viac ako 400 000 malých a stredných podnikov, čo pomohlo vytvoriť 109 000 nových pracovných miest ( 1 ) a význame prispelo k hospodárskemu rastu. Predpokladaná miera vytvárania pracovných miest do konca roka 2019, na základe vybraných projektov, dosahovala hodnotu 83 % celkového očakávaného vytvárania pracovných miest do konca roka 2023.

Životná úroveň a súdržnosť sa ďalej zvyšuje vzájomným prepájaním regiónov EÚ prostredníctvom novej a zlepšenej dopravnej infraštruktúry. Dopravné projekty sú dôležité, keďže umožňujú kontinuálny hospodársky rozvoj znevýhodnených regiónov, poskytujú ich obyvateľom ďalšie možnosti cestovania a pracovné príležitosti a posilňujú jednotný trh EÚ. Z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa financovalo 4 259 km nových alebo modernizovaných ciest a 938 km nových alebo modernizovaných železničných tratí ( 2 ).

Ďalším aspektom politiky súdržnosti sú štrukturálne zlepšenia, ktoré sú financované a ktoré slúžia na zvyšovanie životnej úrovne a bezpečnosti ľudí. Európsky fond regionálneho rozvoja doposiaľ umožnil, aby sa zlepšili služby poskytované v oblasti zdravotníctva pre 27,5 milióna ľudí. Spoločne s Kohéznym fondom financuje aj výstavbu zmodernizovaných zariadení na zásobovanie vodou, čistiarní odpadových vôd a zariadení na recykláciu odpadu, pričom sa predpokladá, že prebiehajúce projekty prekonajú ciele stanovené na rok 2023.

Tieto a ďalšie projekty financované v rámci politiky súdržnosti významne prispeli a pomohli menej rozvinutým členským štátom a regiónom pri dobiehaní zvyšku EÚ z hľadiska hrubého domáceho produktu ( 3 ). Odhaduje sa, že každé euro vynaložené prostredníctvom politiky súdržnosti vytvára výnos takmer 3 eurá vo forme dodatočného hrubého domáceho produktu ( 4 ). Následný rozvoj je prínosom pre celú EÚ, teda pre členské štáty čerpajúce finančné prostriedky z Kohézneho fondu, ako aj pre členské štáty, ktoré tieto finančné prostriedky nečerpajú. Členské štáty, ktoré nečerpajú finančné prostriedky z Kohézneho fondu, využívajú účinky presahovania vyvolané investíciami v menej rozvinutých oblastiach, a to priamo prostredníctvom zvýšeného predaja investičného majetku, aj nepriamo v dôsledku zvýšeného dopytu domácností v podporovaných oblastiach, čo vedie k posilňovaniu obchodu ( 5 ).

Okrem štrukturálnych investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu slúži politika súdržnosti aj na priamu podporu ľudí poskytovaním možností ich ďalšieho vzdelávania a získavania potrebných zručností, aby dosiahli a udržali si konkurencieschopnosť na trhu práce.

Pomoc z Európskeho sociálneho fondu získalo do konca roka 2019 prostredníctvom rôznych projektov 26 miliónov ľudí ( 6 ). Z toho 3,1 milióna ľudí si našlo prácu a 3,7 milióna získalo kvalifikáciu v dôsledku intervencie Európskeho sociálneho fondu. Predmetom osobitného záujmu EÚ je nezamestnanosť mladých ľudí. Prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa podarilo výrazne znížiť nezamestnanosť zabezpečením vzdelávania a odbornej prípravy z rozpočtu EÚ pre 2,7 milióna mladých účastníkov. Z Európskeho sociálneho fondu sa zabezpečuje aj starostlivosť o znevýhodnené skupiny ľudí. Poskytovala sa podpora napríklad pre 1,9 milióna ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj pre 3,9 milióna migrantov a ľudí s cudzím pôvodom vo forme prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, čím sa zvýšila ich zamestnateľnosť. Celkovo 40 % ľudí, ktorí v rámci projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu získali zamestnanie a odbornú prípravu, patrí do znevýhodnených skupín.

1.4.2.    Výdavky na politiku súdržnosti podporujú zelenú transformáciu prostredníctvom investícií do udržateľnosti a pracovnej sily

Výdavky na politiku súdržnosti predstavujú silnú podporu ambicióznych politík EÚ v oblasti energetiky a klímy, pomáhajú regiónom a mestám pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a prispievajú k sociálne spravodlivej transformácii. V rámci programov na roky 2014 – 2020 sa investuje viac ako 47,5 mld. EUR ( 7 ) do nízkouhlíkového hospodárstva a adaptácie na zmenu klímy do konca roku 2023.

Aj keď je boj proti zmene klímy spoločným úsilím, nie všetky regióny a členské štáty majú rovnakú východiskovú pozíciu. Často existuje nepriama úmera medzi úrovňou hospodárskeho rozvoja a udržateľnosťou hospodárstva. V rámci politiky súdržnosti sa to potvrdzuje skutočnosťou, že jednou z dvoch hlavných oblastí zamerania Kohézneho fondu sú environmentálne ciele v hospodársky menej rozvinutých členských štátoch a že z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch.

Udržateľné zelené investície sú zamerané na riešenie zmeny klímy prostredníctvom opatrení na jej zmiernenie aj na adaptáciu na ňu. Opatrenia na zmiernenie zmeny klímy spájajú tie projekty, ktoré sú zamerané na riešenie základných príčin zmeny klímy s cieľom ju spomaliť alebo zastaviť. Opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy sú obsiahnuté v projektoch, ktoré zvyšujú odolnosť hospodárstva a infraštruktúry EÚ voči očakávaným alebo skutočným zmenám klímy. Vďaka veľkým projektom v tejto oblasti sa zlepšili systémy protipovodňovej ochrany, pričom financované projekty sa týkali 4 miliónov ľudí, a systémy ochrany pred lesnými požiarmi, ktoré sa týkali 10,8 milióna ľudí ( 8 ).

Výsledky opatrení na zmiernenie zmeny klímy dosiaľ zahŕňali ochranu biotopov na území zodpovedajúcom takmer 3 miliónom hektárov, pričom je už naplánovaná ochrana na ploche ďalších takmer 9 miliónov hektárov ( 9 ). Projekty politiky súdržnosti boli úspešné aj pri vykonávaní veľkého počtu opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov. Tieto projekty už viedli k zníženiu emisií skleníkových plynov zodpovedajúcemu 1,3 milióna ton oxidu uhličitého ročne, pričom už sú vybrané ďalšie projekty, ktorých výsledkom bude zníženie o ďalších takmer 10,3 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne ( 10 ) ( 11 ). Dosiahlo sa to prostredníctvom projektov, ako je podpora obnoviteľných zdrojov energie a poskytovanie finančných prostriedkov na výstavbu zariadení na zvýšenie kapacity výroby elektrickej energie o viac ako 1 000 MW z týchto obnoviteľných zdrojov ( 12 ).

Komisia sa okrem toho aktívne zapája do iniciatívy pre transformujúce sa uhoľné regióny, ktorá poskytuje individualizovanú podporu pri prechode na čistú energiu v 13 pilotných priemyselných regiónoch s vysokou produkciou uhlia a vysokou intenzitou emisií CO2. Toto úsilie bude pokračovať v budúcom finančnom rámci návrhom Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorého cieľom bude zmiernenie sociálnych a hospodárskych vplyvov energetickej transformácie napríklad v súvislosti so zatváraním uhoľných baní.

Spravodlivú transformáciu je možné dosiahnuť len vtedy, ak v jej centre bude ľudský kapitál. Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu EÚ smeruje finančné prostriedky na podporu rozširovania zručností a rekvalifikácie pracovníkov, a tým na ich prípravu na budúcnosť.

1.4.3.    Vykonávanie sa zlepšilo, ale podľa prehľadu výkonnosti je naďalej potrebné zvyšovať úroveň platieb

Vykonávanie programov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 pokračovalo v roku 2019 ustálenou rýchlosťou ( 13 ). Na základe konkrétnych projektov bolo už pridelených viac ako 322 mld. EUR, čo predstavuje 92 % z celkových finančných prostriedkov, ktoré sú na uvedené obdobie k dispozícii. Do decembra 2019 bolo v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vybraných viac ako jeden milión projektov z celej EÚ, ktoré sú oprávnené na získanie podpory. Ku koncu roka 2019 bola úroveň výberu projektov porovnateľná s rovnakým časovým rámcom rokov 2007 – 2013. Problémy súvisiace s vykonávaním, ako je neskoré spustenie operačných programov na začiatku uvedeného obdobia, boli vcelku vyriešené, ale naďalej pretrvávajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a tiež v rámci jednotlivých členských štátov.

Vysoká úroveň výberu projektov sa automaticky nepremietla do okamžitých výdavkov. Suma vykonaných platieb v roku 2019 naďalej rástla, ale kumulatívna úroveň platieb je nižšia než v rovnakej fáze predchádzajúceho obdobia. Podiel priebežných platieb za roky 2014 – 2020 na konci šiesteho roku vykonávania zaostáva v porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 o sedem percentuálnych bodov. Výdavky sa realizujú pomalšie v prípade projektov, ktoré sú stále vo fáze plánovania alebo obstarávania, projektov s viacročným charakterom alebo projektov, ktoré sú inak nedokončené.

Ako úvodný krok k posilneniu výkonnosti rozpočtu bola do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 zahrnutá výkonnostná rezerva vo výške 6 % z finančného krytia programov politiky súdržnosti, ktorá bola vyčlenená na začiatok daného obdobia. Konečné pridelenie tejto výkonnostnej rezervy bolo podmienené skutočnosťou, či sa v programoch dosiahli čiastkové výkonnostné ciele na rok 2018 ( 14 ). Posudzovalo sa to ako súčasť prehľadu výkonnosti v roku 2019, pričom sa brali do úvahy aj všetky dostupné výsledky týkajúce sa spoľahlivosti vykázaných údajov o výkonnosti. Výkonnostná rezerva bola následne uvoľnená na priority s vysokou výkonnosťou.

Priority s vysokou výkonnosťou celkovo predstavovali 82 % celej výkonnostnej rezervy. Výsledkom prehľadu bolo definitívne uvoľnenie sumy 16,5 mld. EUR ( 15 ) z celkovej sumy výkonnostnej rezervy 20,2 mld. EUR ( 16 ). Táto suma sa teraz môže použiť tak, ako bola pôvodne plánovaná. Zostávajúca suma 3,7 mld. EUR vo výkonnostnej rezerve na priority, ktoré nedosiahli čiastkové výkonnostné ciele na rok 2018, bude prerozdelená na priority, ktoré tieto ciele dosiahli, čím sa budú optimalizovať investície a posilní sa zameranie na dosahovanie merateľných a účinných výsledkov financovania politiky súdržnosti EÚ. Na konci roku 2019 nebolo možné vykonať prehľad výkonnosti pre niektoré programy v dôsledku nedostatkov spojených so spoľahlivosťou monitorovacích systémov a údajov. Tieto nedostatky však boli vyriešené začiatkom roku 2020, čo viedlo k dokončeniu prehľadu výkonnosti.

V dôsledku posúdenia výkonnosti programov a pravidelného monitorovania ich finančného pokroku boli viaceré z nich (14 % v prípade regionálneho rozvoja a 17 % v prípade Európskeho sociálneho fondu) označené za programy „problémové/slabé/kritické“. Tieto programy sa dôkladne monitorovali a zavádzali sa nápravné opatrenia prispôsobené potrebám každého operačného programu a vychádzajúce z konkrétnych skutočností zistených v rámci stretnutí na vysokej úrovni, technických výmen, cielených odporúčaní a dialógu s vnútroštátnymi orgánmi.

Komisia v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027 navrhla ďalšie posilnenie úlohy výkonnosti v procese zostavovania rozpočtu pre európske štrukturálne a investičné fondy. Navrhla, aby sa namiesto vkladania časti finančného krytia programov do rezervy na základe výkonnosti finančné prostriedky prideľovali iba na prvých päť rokov. Prideľovanie na posledné dva roky sa bude vykonávať na základe dôkladného a hĺbkového preskúmania v polovici trvania, z ktorého v roku 2025 vyplynú zodpovedajúce zmeny programov na základe pokroku dosiahnutého do konca roku 2024. To umožní zohľadniť nielen výkonnosť jednotlivých zložiek programu, ale aj zmenenú sociálno-ekonomickú situáciu a nové nepredvídané výzvy.

Pre budúcu politiku súdržnosti Komisia navrhla viaceré opatrenia na urýchlenie vykonávania. Tie zahŕňajú postupné opätovné zavádzanie pravidla, že členské štáty majú iba dva roky na predkladanie žiadostí o vyplatenie pohľadávok voči záväzkom pred automatickým zrušením viazanosti pridelených finančných prostriedkov, a stanovenie úrovne predbežného financovania na nižšiu ročnú platbu vo výške 0,5 % celkovej podpory pre každý fond. Cieľom ďalších navrhovaných opatrení je zjednodušenie postupov a pravidiel, aby sa urýchlilo vykonávanie a zlepšilo monitorovanie tokov financovania programov.

1.5.Udržateľný rast: prírodné zdroje

  Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Zdroj: Európska komisia.

V roku 2019 bola pridelená suma 59 mld. EUR na okruh 2, v rámci ktorého sa podporuje udržateľný rast v oblasti prírodných zdrojov. To predstavuje 37 % celkových ročných rozpočtových výdavkov. Financovanie poľnohospodárskej politiky zostalo v porovnaní s predchádzajúcim rokom stabilné. V rámci okruhu 2 sa financujú dva piliere spoločnej poľnohospodárskej politiky: pilier I, ktorý pozostáva z opatrení na podporu trhu a priamych platieb financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, a pilier II, programy rozvoja vidieka financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Okruh zahŕňa aj Európsky námorný a rybársky fond a medzinárodné aspekty spoločnej rybárskej politiky, ako aj Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE).

Finančné prostriedky poskytované v rámci tohto okruhu sú veľmi dôležité pre zelenú transformáciu a pre kvalitu, množstvo a udržateľnosť dodávok potravín, ako aj pre hospodársky rozvoj vidieckych a námorných spoločenstiev.

1.5.1.    Výdavky na prírodné zdroje na súši a vo vode chránia životné prostredie a pomáhajú pri riešení núdzovej situácie v oblasti klímy

Všetky programy v rámci tohto okruhu významne prispievajú k napĺňaniu ambícií EÚ v oblasti klímy a boju proti strate biodiverzity a naďalej budú dôležité v kontexte európskej zelenej dohody.

Z hľadiska príspevku v rámci tohto okruhu je najdôležitejšia spoločná poľnohospodárska politika. Základné ciele tejto politiky sú dva, konkrétne zabezpečenie spravodlivého príjmu poľnohospodárov a rozvoj vidieckych regiónov v EÚ. Takmer všetci poľnohospodári, ktorí využívajú podporu na úrovni EÚ, systematicky vykonávajú krížové plnenie a ekologizačné opatrenia prospešné pre životné prostredie a klímu: diverzifikáciu plodín, udržiavanie trvalých trávnatých porastov a vyčlenenie 5 % ornej pôdy na ekologicky prínosné oblasti. V rámci politiky rozvoja vidieka sa naďalej podporujú rôzne druhy platieb na plochu spojené s osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa hospodárenia. Často je to sprevádzané podporou účelových investícií, odbornej prípravy a poradenstva, čo má kombinovaný pozitívny vplyv na biodiverzitu, pôdu, vodu a ovzdušie v sektoroch poľnohospodárstva aj lesného hospodárstva.

V roku 2018 ( 17 ) sa na 79 % celkovej poľnohospodárskej plochy v EÚ vzťahovala aspoň jedna „ekologizačná“ povinnosť, čo zvyšovalo environmentálny vplyv tohto opatrenia, hoci členské štáty požadovali výnimky z určitých pravidiel ekologizácie s cieľom uľahčiť situáciu poľnohospodárom postihnutým mimoriadnymi poveternostnými podmienkami počas uplynulých troch rokov. Pokrok sa dosiahol aj v súvislosti so zmluvami v oblasti riadenia, ktoré prispievali k sekvestrácii alebo zachovaniu uhlíka, prípadne k znižovaniu emisií skleníkových plynov alebo amoniaku. V rámci opatrení v sektore poľnohospodárstva týkajúcich sa klímy je v súčasnosti splnených už viac ako 85 % cieľov v oblasti riadenia biodiverzity, obhospodarovania pôdy a hospodárenia s vodami.

Zmluva o obhospodarovaní pôdy chrániaca biodiverzitu, spolufinancovaná EÚ. Zdroj: Európska komisia.

Napriek dosiahnutému pokroku naďalej pretrvávajú závažné problémy týkajúce sa environmentálneho správania v sektore poľnohospodárstva EÚ, predovšetkým v kontexte európskej zelenej dohody, v ktorej sa EÚ zaviazala k ďalšiemu výraznému znižovaniu emisií skleníkových plynov. Základné prírodné zdroje, teda pôda, ovzdušie a voda, sú stále pod tlakom v mnohých oblastiach a existuje priestor na dosiahnutie ďalšieho pokroku. Komisia to zohľadnila v návrhoch na budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku prostredníctvom „novej ekologickej architektúry“.

V rámci konkrétnejšieho riešenia environmentálnych výziev prispieva program LIFE k vykonávaniu siedmeho environmentálneho akčného programu vo forme integrovaných projektov, ktoré zlepšujú kvalitu života občanov, prostredníctvom pomoci členským štátom pri dodržiavaní právnych predpisov EÚ v piatich oblastiach: príroda, voda, ovzdušie, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy. Atraktívnosť programu LIFE je veľmi vysoká a financuje sa z neho veľký počet rôznych projektov. Kvalitu vybraných projektov a pridanú hodnotu programu preukazuje napríklad počet ľudí, ktorí majú prospech zo zlepšenej kvality ovzdušia (1,5 milióna), a percento cieľových druhov, ktoré smerujú k lepšiemu stavu z hľadiska ochrany (42 %). Vybrané projekty mali širší vplyv, než sa pôvodne očakávalo a ukázalo sa, že majú dôležité katalytické účinky: na každé euro vynaložené prostredníctvom programu LIFE vynaložili ostatní partneri 45 EUR ( 18 ).

Zámerom projektu premeny v rámci programu LIFE je predviesť v priemyselnom rozsahu dva inovatívne systémy spracovania odpadu: jeden pre zariadenia na spracovanie komunálneho odpadu a druhý pre zariadenia na spracovanie odpadu z agropriemyslu a ostatného organického odpadu. V rámci projektu sa navyše testuje využitie biometánu získaného z tokov odpadov produkovaných automobilovým priemyslom. Ak by uvedené dva prototypy boli úspešné, mohli by ročne vyrábať viac ako 176 miliónov kilowatthodín energie z obnoviteľných zdrojov (čo je približne ročná spotreba elektrickej energie v 50 000 domácnostiach), a to päť rokov po začatí projektu.

V budúcom viacročnom finančnom rámci bude program LIFE dôležitou súčasťou európskej zelenej dohody podporujúcej transformáciu na klimatickú neutralitu do roku 2050, vykonávanie novej stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030, klimatického paktu, revidovanej stratégie adaptácie na zmenu klímy a zavedenie novej zložky určenej pre oblasť prechodu na čistú energiu.

1.5.2.    Inovatívne poľnohospodárske postupy udržiavajú poľnohospodárstvo a pracovné miesta a zaisťujú potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť potravín

Aj keď sa v rámci hospodárstva podiel sektora poľnohospodárstva postupom času znižuje, tento sektor zostáva životne dôležitým pre celú našu spoločnosť, aby bola zabezpečená životaschopná výroba potravín v EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika to uznáva a rovnako aj výzvy, ktoré z toho vyplývajú.

Jedným z hlavných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov. Tento cieľ sa plní v prípade potreby zvyšovaním individuálnych zárobkov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov na jednej strane a prostredníctvom priamych intervencií na trhu zameraných na stabilizáciu trhových cien na strane druhej.

V roku 2019 využilo priame platby približne 6,2 milióna poľnohospodárov, menej než v roku 2018 (6,5 milióna), čo je odrazom priemerného klesajúceho trendu v počte poľnohospodárskych podnikov. Na druhej strane sa zvyšuje poľnohospodársky príjem z faktorov na pracovníka na plný úväzok v porovnaní s úrovňou z roku 2013, ako aj celkový faktor produktivity v sektore poľnohospodárstva. Priame platby umožnili poľnohospodárom lepšie sa vyrovnať s negatívnymi vplyvmi na príjem, ktoré spôsobil pokles poľnohospodárskych cien, a trhové opatrenia pomohli obmedziť nestabilitu domácich cien väčšiny poľnohospodárskych výrobkov. Predovšetkým trhové opatrenia boli pomerne úspešné a celkovo menej potrebné počas rokov 2018 a 2019.

V nadchádzajúcich rokoch sa však naďalej musia riešiť významné problémy. Príjmy v poľnohospodárstve naďalej zaostávajú za platmi v hospodárstve ako celku a zostávajú závislé od priamej podpory. Podstatná časť sektora navyše naďalej čelí nízkej ziskovosti, okrem iného aj v dôsledku prísnych výrobných noriem a vysokých výrobných nákladov, ako aj roztrieštenej štruktúry primárneho sektora. Napriek priamej podpore v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky veľká časť práce v poľnohospodárskych podnikoch nedosahuje referenčnú hodnotu priemernej vnútroštátnej produktivity práce. Napokon pokračoval trend poklesu zamestnanosti v poľnohospodárstve napriek úlohe, ktorú zohrávajú rôzne programy a opatrenia podporované v rámci dvoch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky, umožňujúce ďalšie zacielenie na potreby určitých kategórií príjemcov, predovšetkým mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárov a konkrétnych sektorov alebo regiónov, ktoré čelia štrukturálnym problémom.

Niektoré z týchto skutočností súvisia so zaostávaním rozvoja vo vidieckych oblastiach, ktoré sú často menej vybavené základnou infraštruktúrou a službami. Tento problém sa rieši prostredníctvom druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, z ktorého sa podporujú všetky subjekty pôsobiace vo vidieckych oblastiach s cieľom podporovať udržateľný a inkluzívny rast v EÚ. Celkové platby poskytnuté v rámci tohto fondu členským štátom od roku 2014 do konca roka 2019 dosiahli sumu 50,4 mld. EUR, čo stavia tento fond do čela ostatných európskych štrukturálnych a investičných fondov, pokiaľ ide o rýchlosť vyplácania.

Celkovo tento fond významne prispieva k rozvoju vidieka. Napríklad sa vo vidieckych oblastiach výrazne zlepšil prístup k širokopásmovému pripojeniu (v roku 2019 malo prístup k pripojeniu novej generácie 59 % vidieckych domácností). Celkovo malo v roku 2019 prístup k širokopásmovému pripojeniu 86 % domácností v EÚ. ( 19 ). Úroveň plnenia cieľov súvisiacich so zvyšovaním životaschopnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov bola na konci roka 2018 pomerne dobrá, keďže vykonávanie investičných operácií spravidla trvá niekoľko rokov. Podpora investícií vo všeobecnosti zvyšuje hospodársku výkonnosť a účasť na trhu podporených poľnohospodárskych podnikov. Pomoc zručným poľnohospodárom vrátane tých mladých môže mať pozitívne účinky na životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o ich produktivitu a konkurencieschopnosť.

Prehľad výkonnosti vypracovaný v roku 2019 poskytuje ďalší dôkaz, že program fungoval pomerne dobre, a to aj v porovnaní s ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi. Do konca roka 2018 približne 64 % programov týkajúcich sa rozvoja vidieka dosiahlo svoje čiastkové ciele, zatiaľ čo 13 % malo vážne problémy s dosiahnutím čo len jedného čiastkového cieľa. Takéto programy spravidla súviseli s dlhodobými investíciami a príslušné členské štáty prijali nápravné opatrenia.

Pri zohľadnení týchto rôznych problémov sa v návrhoch na spoločnú poľnohospodársku politiku na obdobie po roku 2020 zavádza nový strategický plán, ktorý zahŕňa oba piliere a zameriava sa na podporu príjmov a odolnosti životaschopných poľnohospodárskych podnikov celej EÚ s cieľom zvýšiť bezpečnosť potravín.

Podpora rozvoja vidieka poskytne aj rozhodujúci príspevok k novej výzve na posilnené opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy spojené s európskou zelenou dohodou. V plánoch sa bude klásť väčší dôraz na výskum, technológiu a digitalizáciu a budú osobitne zamerané na prilákanie mladých ľudí do sektora poľnohospodárstva, pričom budú naďalej podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach.

1.5.3.    Investície do udržateľného rybárstva sa vyplácajú z hľadiska vyšších a stabilných výnosov, ziskovosti flotíl a tvorby pracovných miest

Výzvy v námornom odvetví sú mierne odlišné a sú do značnej miery spojené s otázkou zamestnanosti v pobrežných oblastiach a udržateľného hospodárenia s populáciami rýb. Nedávne hospodárske údaje ukazujú, že udržateľné rybárstvo sa vypláca z hľadiska vyšších a stabilných výnosov, ziskovosti flotíl a tvorby pracovných miest. Cieľom politiky EÚ na ochranu rybolovných zdrojov je rovnako ako v predchádzajúcich rokoch dosiahnuť do roku 2020 maximálny udržateľný výnos pre populácie rýb. V prípade potreby sa prijímajú núdzové opatrenia, ako bolo napríklad zastavenie lovu tresky vo východnej oblasti Baltského mora v druhej polovici roku 2019. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky komerčne využívané populácie rýb do roku 2020.

EÚ ako člen viacerých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva podporuje lepšiu správu oceánov, zlepšenú výkonnosť, kultúru dodržiavania pravidiel a riadenie rybárstva na vedeckom základe vrátane uplatňovania prístupu založeného na ekosystéme a prístupu predbežnej opatrnosti. Prioritou je naďalej boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. EÚ podporovala tento boj v rámci dvojstrannej spolupráce, ako aj v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, subregionálnych orgánov a na celosvetových fórach.

Viaceré opatrenia EÚ v rámci námornej politiky prispeli k podpore investícií do udržateľného modrého hospodárstva. Kapacita využívania veternej energie na mori v EÚ v porovnaní s veternou energiou na pevnine rastie. Využívanie energie z oceánov naďalej zostáva na relatívne nízkej úrovni, ale očakáva sa, že nové technológie v blízkej budúcnosti výrazne zvýšia nasadenú kapacitu. Členské štáty dosiahli pokrok v lepšom zapájaní akvakultúry do svojho priestorového plánovania a v znižovaní administratívneho zaťaženia, ale je potrebné vynaložiť viac úsilia na uvoľnenie skutočného potenciálu tohto sektora.

Intervencie z rozpočtu sú často spojené so zvyšovaním udržateľnosti prostredníctvom investícií do infraštruktúry a do digitalizácie operácií. V roku 2019 viac ako 8 700 rybárskych plavidiel, čo je približne 10 % flotily EÚ, využilo prostriedky z Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Odhaduje sa, že táto podpora bola prínosom pre viac ako 80 000 rybárov, ich manželov/manželiek alebo partnerov/partneriek, 18 000 členov výrobných organizácií a 40 000 zamestnancov spracovateľských spoločností ( 20 ).

Prehľad výkonnosti vypracovaný v roku 2019 ukázal, že v prípade 70 % priorít EÚ v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa dosiahli ich čiastkové ciele. Podiel 20 % zo všetkých výkonnostných rezerv, ktorý predstavoval 67 mil. EUR, bol k dispozícii na prerozdelenie, keďže v rámci súvisiacej priority sa nedosiahli jej čiastkové ciele. Prerozdelenie rezervy umožnilo väčšine členských štátov vypracovať podrobnejší prehľad svojich operačných programov. Iba jeden členský štát (Slovensko) prišiel o výkonnostnú rezervu.

1.6.Bezpečnosť a občianstvo

V roku 2019 boli na okruh „Bezpečnosť a občianstvo“ (okruh 3) vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 4 mld. EUR (2 %). Tieto programy sa zaoberajú kľúčovými politickými výzvami, ako je migrácia, riadenie hraníc, presadzovanie práva, bezpečnostné riziká a zdravie a ochrana spotrebiteľa, ako aj kultúra, boj proti všetkým formám neznášanlivosti a podpora práv zraniteľných skupín.

  Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Zdroj: Európska komisia.

1.6.1.    Rozpočet EÚ poskytuje členským štátom EÚ podporu a solidaritu v oblasti migrácie a riadenia hraníc

Z rozpočtu EÚ sa podporilo pokračovanie komplexnej reakcie v Európskej únii na výzvy spojené s migráciou a efektívnym riadením jej vonkajších hraníc. Práca na Európskej migračnej agende pozitívne prispela k tomu, aby sa nebezpečná a nekontrolovaná migrácia zmenila na bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Rozdelenie finančných prostriedkov na rok 2019 v rámci okruhu 3 (vnútorne v EÚ) je uvedené v ďalšej časti. Financovanie z vonkajších nástrojov (okruh 4) tiež prispieva k vonkajšiemu rozmeru migračnej politiky, predovšetkým riešením základných príčin migrácie.

Podpora ( 21 ) reakcie na výzvy migrácie, poskytnutá v roku 2019 členským štátom a agentúram EÚ.

Zdroj: Európska komisia.

Z rozpočtu EÚ boli od roku 2015 podporené členské štáty a agentúry EÚ finančnými prostriedkami vo výške takmer 11 mld. EUR, aby mohli reagovať na okamžité výzvy na mieste investovaním do pevnejších a efektívnejších azylových systémov, efektívnejších konaní o návrate a integračných opatrení, ako aj lepšieho riadenia vonkajších hraníc EÚ. Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť zohrávajú dôležitú úlohu v okamžitej reakcii na problémy spojené s migráciou a v podpore integrácie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ do spoločností v EÚ, zatiaľ čo Európsky sociálny fond podporuje začleňovanie migrantov do trhu práce a ich sociálne začleňovanie. Od roku 2015 ( 22 ) sa dosiahli tieto výsledky.

Zdroj: Európska komisia.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž na základe svojho platného mandátu v roku 2019 nasadila približne 7 000 príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších odborníkov na pomoc členským štátom pri ochrane hraníc EÚ a pri vykonávaní návratovej politiky EÚ. Frontex zorganizoval návrat takmer 16 000 osôb a prispel k záchrane viac ako 28 600 migrantov na mori. ( 23 ) Okrem obmedzovania nelegálneho prisťahovalectva pomohli spoločné operácie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž zachytiť na vonkajších hraniciach 390 ukradnutých vozidiel a viac ako 125 ton drog.

Rok 2019 bol kľúčovým rokom z hľadiska systému riadenia hraníc EÚ, keďže nové pravidlá, ktoré posilňujú postavenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, nadobudli v decembri formu právneho predpisu ( 24 ). Tieto pravidlá umožňujú agentúre podporovať členské štáty v ich činnostiach týkajúcich sa riadenia hraníc a spoločne vykonávať integrované riadenie hraníc na úrovni EÚ. Toto nové rozsiahle nariadenie posilňuje riadenie vonkajších hraníc EÚ a umožňuje vytvorenie stáleho zboru 10 000 operačných pracovníkov v rámci agentúry. Tento stály zbor bude mať vykonávacie právomoci a svoje vlastné vybavenie, ktoré mu umožní zasahovať pozdĺž vonkajších hraníc EÚ, kedykoľvek to bude potrebné alebo na požiadanie nesusediacich krajín. Posilnený mandát si vyžaduje každoročné podstatné zvyšovanie príspevku agentúre zo strany EÚ v priebehu budúceho finančného rámca, ako navrhuje Komisia, v súlade s postupným zvyšovaním počtu zamestnancov a rozširovaním vybavenia.

1.6.2.    Rozpočet EÚ chráni občanov posilňovaním spôsobilosti civilnej ochrany EÚ

Katastrofy nepoznajú žiadne hranice. Dobre koordinovaná reakcia na úrovni EÚ zabraňuje duplicite úsilia o zmierňovanie následkov a zabezpečuje, aby pomoc spĺňala skutočné potreby postihnutého regiónu. Pomoc civilnej ochrany pozostáva zo štátnej pomoci poskytovanej okamžite po katastrofe a určenej na znižovanie strát na životoch a environmentálnych, hospodárskych a materiálnych škôd spôsobených katastrofami. S cieľom zabezpečiť koherentnú, predvídateľnú, nákladovo efektívnu a viditeľnejšiu reakciu EÚ na katastrofy bola vytvorená európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie, ktorá je pripravená poskytnúť pomoc podľa potreby kdekoľvek v členských štátoch a v krajinách mimo EÚ. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany je financovaný čiastočne v rámci okruhu 3 a čiastočne v rámci okruhu 4.

V marci 2019 EÚ podporila a posilnila riadenie rizika katastrof modernizáciou mechanizmu v oblasti civilnej ochrany. Výsledkom bol systém rescEU a cieľom je zlepšiť ochranu občanov pred katastrofami aj riadenie vznikajúcich rizík. Systém rescEU predstavuje nové rezervné kapacity Európskej únie („rezerva rescEU“), ktoré spočiatku tvorí flotila lietadiel a vrtuľníkov na hasenie požiarov. Rozsah pôsobnosti systému rescEU však prekračuje lesné požiare a predpokladá sa, že bude zahŕňať reakcie na ďalšie hrozby, ako sú napríklad núdzové zdravotné situácie alebo chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty. Pred modernizáciou bol mechanizmus v oblasti civilnej ochrany aktivovaný v roku 2019 dvadsaťkrát, s tromi žiadosťami o pomoc v rámci EÚ a sedemnástimi z iných než zúčastnených štátov. Neskôr v roku 2019 bol program rescEU aktivovaný aj žiadosťou o príspevok na kapacity na letecké hasenie lesných požiarov v Grécku a boli vykonané určité ďalšie prípravné práce na zavedenie nového mechanizmu rescEU. V dôsledku pandémie COVID-19 sa teraz všetko úsilie sústreďuje na vytváranie zásob zdravotníckeho vybavenia s pôvodným rozpočtom 50 mil. EUR.

1.6.3.    Rozpočet EÚ podporuje jednotný trh presadzovaním bezpečnosti spotrebiteľov a občanov

Spotrebitelia musia mať istotu, že nebezpečné výrobky na trhu EÚ nemajú miesto a že príslušné predpisy sa účinne a efektívne presadzujú doma aj v zahraničí. EÚ preto presadzuje koordinovaný a koherentný prístup k presadzovaniu pravidiel bezpečnosti a dohľadu nad trhom vo všetkých členských štátoch. Orgány členských štátov prijali v roku 2019 v rámci programu Spotrebitelia viac ako 2 000 oznámení o nebezpečných výrobkoch prostredníctvom systému včasného varovania pred nebezpečnými nepotravinovými výrobkami.

Bezpečnosť je rovnako dôležitá v prípade potravín. Program pre potraviny a krmivá prispieva k vysokej úrovni zdravia ľudí, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci predchádzaním vzniku chorôb a výskytu škodcov a ich eradikáciou, ako aj zabezpečením kvalitnej ochrany spotrebiteľov a životného prostredia. Popri zvyšovaní celkovej úrovne bezpečnosti tieto opatrenia tiež posilňujú konkurencieschopnosť potravinárskeho sektora a sektora krmív v EÚ a podporujú tvorbu pracovných miest. V roku 2019 približne 13 500 verejných činiteľov zodpovedných za úradné kontroly v členských štátoch a v krajinách mimo EÚ absolvovalo odbornú prípravu na zvýšenie ich účinnosti, efektívnosti a spoľahlivosti.

Program Spravodlivosť podporuje justičnú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a prispieva k efektívnemu a koherentnému uplatňovaniu a presadzovaniu práva EÚ v oblastiach občianskeho a trestného práva, práv osôb podozrivých alebo obvinených z trestného činu a práv obetí trestných činov. Program Spravodlivosť podporuje uplatňovanie mnohých právnych nástrojov EÚ v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach, ako je napríklad európsky zatykač, ktorý je najúspešnejším nástrojom EÚ v trestných veciach s viac ako 10 000 prípadmi ročne. Elektronický informačný systém registrov trestov, ktorý je systémom informačných technológií používaným ústrednými orgánmi členských štátov, zaregistroval vysoký nárast počtu výmen informácií: do konca roku 2019 počet výmen informácií v systéme presiahol 3,5 milióna.

1.7.Globálna Európa

Na okruh „Globálna Európa“ (okruh 4) boli v roku 2019 vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky vo výške 12 miliárd EUR (7 % celkového rozpočtu) a rozdelené medzi tieto hlavné programy.

  Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Zdroj: Európska komisia.

Programy v rámci tohto okruhu prispievajú k posilňovaniu postavenia Európy vo svete. Financujú sa z nich geografické a tematické opatrenia, ktoré pomáhajú najchudobnejším vo svete a zabezpečujú, že EÚ podporuje demokraciu, mier, solidaritu, stabilitu, znižovanie chudoby, prosperitu a ochranu prírodných zdrojov, a to v bezprostrednom susedstve EÚ, aj v celom svete. Rozvoj, susedstvo a ďalšie vonkajšie politiky EÚ majú spoločné kľúčové ciele, ako je posilňovanie udržateľného hospodárstva, ktoré nie je v rozpore s dosahovaním sociálneho a environmentálneho rozvoja, ľudských práv a presadzovaním demokracie, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu. EÚ pokračuje v úsilí o predchádzanie krízam s cieľom chrániť mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

1.7.1.    Vonkajšia spolupráca umožňuje riešenie globálnych výziev, podporuje hodnoty EÚ a prispieva k mieru a prosperite vo svete

V rámci vonkajších opatrení EÚ je hlavným cieľom rozvojovej spolupráce znižovanie chudoby a z dlhodobého hľadiska jej odstránenie. Úsilie a príspevok EÚ sa výrazne prejavili najmä pri zaisťovaní potravinovej a výživovej bezpečnosti, v rozvoji udržateľného poľnohospodárstva, ako aj v podpore programov v oblasti zdravia a vzdelávania vrátane presadzovania rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, práv detí a kultúry. Hospodársky rast a vytváranie pracovných miest sa podporovali prostredníctvom rozvoja obchodu a súkromného sektora, predovšetkým pokiaľ ide o miestnych podnikateľov, posilňovaním digitálnej ekonomiky a zabezpečovaním odbornej prípravy a vzdelávania pre miestnu pracovnú silu.

Európska zelená dohoda má silný vonkajší rozmer, ktorého cieľom je posilniť postavenie EÚ ako svetového lídra v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky. V roku 2019 EÚ posilnila integráciu problematiky životného prostredia a zmeny klímy do všetkých nástrojov a sektorov medzinárodnej spolupráce a rozvoja EÚ, aby sa zabezpečilo efektívne vykonávanie Agendy 2030 a Parížskej dohody.

Ambiciózny vonkajší investičný plán ponúkol inovatívne spôsoby mobilizácie verejných a súkromných zdrojov na financovanie rozvoja. Prostredníctvom iniciatív, ako je nástroj digitálnej energetiky, EÚ položila základy modernizácie a digitalizácie sektora energetiky, podporuje inovatívne obchodné modely a vytvára predbežné podmienky pre lepší celosvetový prístup k energii z udržateľných zdrojov, s osobitným zameraním na Afriku.

V súvislosti so zužujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť a demokraciu EÚ opätovne zdôraznila svoju bezpodmienečnú podporu týchto hodnôt na celom svete a zároveň potvrdila svoju ústrednú úlohu na medzinárodnom fóre. Podľa hodnotenia stavu právneho štátu Svetovou bankou sa od roku 2014 situácia sústavne zhoršuje. Napríklad, pokiaľ ide o podiel miest v národných parlamentoch, ktoré sú obsadené ženami, mierny pokrok dosiahnutý v rokoch 2015 až 2018 sa v roku 2019 zastavil. EÚ pokračovala v presadzovaní demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a zásad medzinárodného práva, predovšetkým prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR).

V roku 2019 dosiahli dôležité výsledky projekty a programy v Latinskej Amerike, a to v kľúčových sektoroch, ako je voda a zmena klímy, súkromný sektor a investície, hospodársky rozvoj, bezpečnosť, právny štát a správa vecí verejných. Pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, v priebehu roka sa začali a ďalej rozvíjali úspešné iniciatívy v strategických sektoroch. Pokiaľ ide o bezpečnosť, dohodnuté boli dve opatrenia na posilnenie spolupráce v rámci Latinskej Ameriky v oblasti integrovaného riadenia hraníc s výberom štyroch pozemných hraničných priechodov, so zapojením siedmich krajín, a na podporu boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Rozvojová spolupráca v Ázii a v regiónoch Blízkeho východu a Perzského zálivu sa v roku 2019 naďalej zameriavala na najmenej rozvinuté a najmenej stabilné krajiny, s osobitným dôrazom na dobrú správu vecí verejných a udržateľné sektorové reformy. Väčšia pozornosť sa venovala vytáraniu pracovných miest a udržateľnému a inkluzívnemu rastu prostredníctvom podpory investícií. Kľúčový bol rozvoj súkromného sektora, keďže ten zohráva významnú úlohu v udržateľnom hospodárskom rozvoji a raste.

Veľký význam v úsilí EÚ o presadzovanie mieru za rozličných okolností v Afganistane, Stredoafrickej republike, Kolumbii, Líbyi, Sýrii, na Ukrajine a v Jemene mal nástroj na podporu stability a mieru. Posilnenie dialógu s občianskou spoločnosťou, predchádzanie konfliktom a budovanie mieru boli veľmi dôležitými prvkami úsilia o predchádzanie zhoršovaniu humanitárnych kríz. Ochrana civilných spoločenstiev bola posilnená vďaka podpore bezpečnostných a obranných síl v nestabilných regiónoch.

Humanitárna pomoc sa poskytuje v spojení s rozvojovou spoluprácou, s konkrétnou perspektívou vychádzajúcou z potrieb riešenia následkov konfliktov a prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Zabezpečuje pomoc v súlade s humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Humanitárna pomoc bola v roku 2019 poskytnutá celkovo 177 miliónom ľudí. Najväčší podiel z rozpočtu humanitárnej pomoci v roku 2019 smeroval k utečencom a vnútorne vysídleným osobám postihnutým konfliktmi v Sýrii a Jemene, zatiaľ čo 23 % v rokoch 2014 až 2019 smerovalo do oblastí „zabudnutých kríz“ (krízy s obmedzeným záujmom médií a nedostatočným informovaním o situácii), ako je regionálna utečenecká kríza v Burundi, konflikt na Ukrajine a konflikt s účasťou partizánskeho hnutia FARC v Kolumbii. EÚ pokračovala v úsilí o predchádzanie krízam s cieľom chrániť mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť. EÚ bola v roku 2019 prítomná pri každej významnej humanitárnej kríze. Počas väčších kríz EÚ dôsledne reagovala na situácie, v ktorých neboli prítomní iní darcovia, a často zohrávala úlohu koordinátora a katalyzátora. Program tiež prispel k budovaniu kapacity a odolnosti zraniteľných alebo katastrofou postihnutých komunít. Opatrenia venované pripravenosti na katastrofy pomohli 38 miliónom ľudí v regiónoch náchylných na katastrofy. Veľmi dôležitým aspektom podčiarkujúcim kladné výsledky EÚ pri zvyšovaní odolnosti je postupný prechod k pomoci na hotovostnom základe, keďže Komisia zachovala svoj záväzok poskytovať 35 % humanitárnej pomoci vo forme peňažných prevodov.

1.7.2.    EÚ rieši výzvy spojené s migráciou v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi

Od začiatku migračnej krízy v roku 2015 EÚ poskytovala nevyhnutnú podporu a ochranu miliónom ľudí v núdzi, pomáhala riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania podporou hospodárskych možností a pracovných príležitostí, ako aj posilňovaním odolnosti. Pomáhala tiež vytvárať podmienky na legálnu migráciu vrátane presídľovania a na efektívne riadenie migrácie. V spolupráci s partnerskými krajinami pokračovala práca na predchádzaní neregulárnej migrácii, okrem iného bojom proti prevádzačským sieťam v regióne Sahel. Pokračovala tiež práca na zvyšovaní miery efektívnej návratnosti ľudí bez práva na pobyt v EÚ alebo v iných krajinách. Koncom roka 2019 bol počet neoprávnených prekročení hraníc do EÚ o 92 % ( 25 ) nižší oproti najvyšším úrovniam v roku 2015.

EÚ okrem toho pokračovala v spolupráci s partnermi na celom svete pri riešení výziev týkajúcich sa núteného vysídľovania. Každoročne 80 % rozpočtu humanitárnej pomoci EÚ (1,6 miliardy EUR v roku 2019) smeruje na projekty pomáhajúce nútene vysídleným ľuďom a ich hostiteľským komunitám, aby sa uspokojili ich okamžité základné potreby v situáciách konfliktu, krízy alebo dlhodobého vysídlenia.

Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku prispel v roku 2019 k uľahčeniu politického dialógu s africkými partnerskými krajinami, uplatňoval inovatívne prístupy a priniesol pozoruhodné a viditeľné výsledky v rámci troch operačných zložiek fondu (severná Afrika/Africký roh/Sahel a Čadské jazero) združeným financovaním a odbornými znalosťami širokej škály zainteresovaných strán. Fond ďalej rozšíril svoje úspechy, keď celkový počet schválených programov stúpol na 224 s celkovou sumou 4,4 mld. EUR.

Nástroj pre utečencov v Turecku naďalej poskytuje veľmi potrebnú pomoc utečencom a hostiteľským komunitám v Turecku vo všetkých prioritných oblastiach, ktorým sa venuje, t. j. základné potreby, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, ochrana, sociálno-ekonomická podpora a obecná infraštruktúra. Na prvú tranžu vo výške 3 mld. EUR boli uzavreté zmluvy v plnom rozsahu, pričom sa začalo vykonávať 72 projektov. Celý prevádzkový rozpočet druhej tranže vo výške 3 mld. EUR bol vyčlenený koncom roka 2019. Riadiaci výbor nástroja sa pravidelne stretáva, aby monitoroval a riadil uplatňovanie nástroja. Správy o monitorovaní, ktoré sa vydávajú každých šesť mesiacov a sú verejne dostupné, potvrdzujú, že nástroj naďalej plní svoje ciele.

Vďaka tomuto nástroju viac ako 1,7 milióna utečencov naďalej poberá mesačný peňažný príspevok nazývaný núdzovou záchrannou sociálnou sieťou, ktorý im pomáha uspokojiť ich základné potreby. Do konca roka 2019 dostalo humanitárnu pomoc 1,7 milióna najzraniteľnejších utečencov. Na školský rok 2019 – 2020 bolo zapísaných celkovo 684 919 sýrskych detí, čo zodpovedá 63 % celkového počtu sýrskych detí v školskom veku v Turecku. Od začiatku uplatňovania nástroja bolo poskytnutím vybavenia modernizovaných viac ako 3 900 vzdelávacích zariadení (vrátane centier vzdelávania v ranom detstve) a vybudovaných bolo 40 nových škôl. Ďalších 320 škôl sa stavia. Okrem toho je v súčasnosti v prevádzke 179 stredísk zdravotnej starostlivosti. Od začiatku financovania nástroja bolo utečencom poskytnutých 11,9 milióna vyšetrení v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti a sýrskym deťom a tehotným ženám bolo poskytnutých 3,5 milióna dávok očkovacích látok.

Trustový fond EÚ v reakcii na sýrsku krízu zabezpečoval k júnu 2019 vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, hospodárenie s vodami, obživu a ďalšie služby pre 4,3 milióna ľudí v krajinách zasiahnutých sýrskou krízou. Modernizovaných, renovovaných a zariadených bolo celkovo 92 zdravotných stredísk.

1.7.3.    Rozpočet EÚ pomáha susedným krajinám rozvíjať a udržiavať stabilné demokratické inštitúcie

Nástroj predvstupovej pomoci slúži na podporu kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín pri prijímaní a vykonávaní politických, inštitucionálnych, právnych, administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem potrebných na zaistenie dodržiavania hodnôt EÚ. Pomáha im aj pri postupnom zosúlaďovaní s pravidlami, normami, politikami a postupmi EÚ s cieľom dosiahnuť členstvo v EÚ. Finančná pomoc sa prijímajúcim krajinám poskytuje ( 26 ) v piatich oblastiach politiky: a) reformy v rámci prípravy na členstvo v EÚ a súvisiace budovanie inštitúcií a kapacít; b) sociálno-ekonomický a regionálny rozvoj; c) zamestnanosť, sociálne politiky, vzdelávanie, presadzovanie rodovej rovnosti a rozvoj ľudských zdrojov; d) poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a e) regionálna a územná spolupráca. V nasledujúcom odseku je uvedený konkrétny príklad tohto nástroja v akcii.

V Severnom Macedónsku sa zhoršuje kvalita povrchových a podzemných vôd v dôsledku vypúšťania nevyčistených alebo nedostatočne vyčistených splaškových odpadových vôd. Vďaka čistiarni odpadových vôd, ktorá bola vybudovaná vo východnej časti krajiny, majú všetci obyvatelia tohto regiónu, celkovo 54 676 ľudí, úžitok priamo z riadne vyčistenej odpadovej vody. Aj všetky poľnohospodárske podniky majú prospech z lepších environmentálnych podmienok pre svoje produkty. Zlepšilo sa zdravie občanov aj prírody. Zmenšil sa objem nevyčistenej komunálnej odpadovej vody vypúšťanej do rieky Strumica, čím sa minimalizoval negatívny vplyv na kvalitu vodných zdrojov, prírody a zdravia v regióne Strumica.

Oblasť právneho štátu sa stane ešte dôležitejšou súčasťou prístupových rokovaní, napríklad začlenením boja proti korupcii a uplatňovaním dôslednejšieho zamerania na základy fungujúcich demokratických inštitúcií, reformu verejnej správy a podporu hospodárskych reforiem. Plnenie týchto základných politických kritérií v krajinách zapojených do procesu rozširovania sa zlepšilo. Ku koncu roka 2019 iba Turecko zaznamenalo zhoršenie v oblastiach právneho štátu a základných práv, reformy verejnej správy a fungovania trhového hospodárstva. To viedlo k prijatiu revidovaného orientačného strategického dokumentu v auguste 2018. Pôvodná orientačne vyčlenená suma predvstupových finančných prostriedkov pre Turecko na roky 2018 – 2020 sa znížila o 40 %. Pri výbere projektov v rámci nového nástroja predvstupovej pomoci sa bude klásť dôraz na základné oblasti acquis, predovšetkým právny štát, pričom na poskytnutie podpory sa budú vyberať iba technicky vyzreté projekty.

Nástroj európskeho susedstva je hlavný finančný nástroj na vykonávanie európskej susedskej politiky ( 27 ), ktorým sa podporujú politické a hospodárske reformy s cieľom presadzovania stability, bezpečnosti a prosperity v priamom susedstve EÚ. Vo východnom susedstve bol zaznamenaný prevažne pozitívny vývoj s výraznými úspechmi v prioritných oblastiach hospodárstva, prepojiteľnosti a silnejšej spoločnosti. Pokrok je však naďalej potrebné dosiahnuť v oblastiach právneho štátu, boja proti korupcii, priestoru pre občiansku spoločnosť a nezávislosti médií. V južnom susedstve sú prekážkou pokroku vonkajšie faktory ako politická nestabilita a bezpečnostná situácia. Výzvou je spolupráca s partnerskými krajinami v severnej Afrike, ktorá závisí od vyvíjajúcich sa ukazovateľov, predovšetkým v Líbyi. Vďaka úsiliu o demokratické a hospodárske reformy v Tunisku a obnoveniu spolupráce s Marokom je však pokračujúca podpora relevantná a sľubná. V celom regióne Blízkeho východu vplyv pokračujúcich konfliktov, neistoty a slabej správy vecí verejných destabilizuje partnerov EÚ, narúša obchod a investície a obmedzuje príležitosti pre obyvateľov. Veľký počet utečencov a vysídlených osôb tieto štrukturálne nedostatky zhoršuje.

1.7.4.    Zvyšovanie účinnosti, flexibility a koherentnosti vonkajších nástrojov EÚ

Komisia navrhla vytvoriť nový integrovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na budúci viacročný finančný rámec. Pre EÚ bude hlavným nástrojom, ktorým prispeje k odstráneniu chudoby a podpore udržateľného rozvoja, prosperity, mieru a stability. Nový dlhodobý rozpočet povedie k výraznej modernizácii vonkajšej dimenzie rozpočtu EÚ. Na základe skúseností z terajších nástrojov sa zvýši účinnosť a viditeľnosť vonkajších politík EÚ, posilní sa koordinácia s vnútornými politikami a EÚ získa väčšiu flexibilitu na rýchlejšiu reakciu na nové krízy a výzvy.

1.8.Osobitné nástroje

1.8.1.    Rozpočet EÚ preukázal solidaritu v rámci EÚ financovaním úsilia na zmierňovanie následkov katastrof a zmierňovaním dôsledkov globalizácie

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

Prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa poskytuje podpora pracovníkom, ktorí boli prepustení, a osobám, ktoré ukončili činnosť v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu spôsobených globalizáciou alebo v dôsledku negatívnych vplyvov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. V rokoch 2014 až 2019 bolo z finančných prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podporených 45 047 cieľových pracovníkov a 4 099 mladých ľudí, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v 27 rôznych hospodárskych sektoroch. V roku 2019 bola predložená iba jedna žiadosť (ale nebola schválená), zrejme z dôvodu menšieho počtu prípadov hromadného prepúšťania v dôsledku globalizácie, ako aj celkového zlepšenia hospodárskej situácie v členských štátoch pred krízou, čo viedlo k uľahčeniu opätovného začleňovania pracovníkov do trhu práce.

Podľa záverečných správ prijatých v rokoch 2017 až 2019 získalo v priemere 61 % pracovníkov, ktorým bola poskytnutá pomoc, nové zamestnanie po intervencii prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Miera opätovného začlenenia sa však v jednotlivých prípadoch mení od 40 % do 92 %, v závislosti od hospodárskeho sektora a dotknutej oblasti, keďže je to ovplyvnené absorpčnou kapacitou miestnych a regionálnych trhov práce.

Podľa hodnotenia v polovici trvania za roky 2014 – 2020 k oblastiam, ktoré si vyžadujú zlepšenie, patrí zdĺhavý postup mobilizácie a ťažkosti, ktorým členské štáty čelia pri zabezpečovaní rozsiahlej analýzy súvislostí spúšťacej udalosti (globalizácie alebo krízy), ktorá sa vyžaduje pre mobilizáciu financovania. Tieto problémy rieši Komisia v návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu, podľa ktorého sa podpora z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bude zakladať výlučne na kritériu významného vplyvu, ktoré je stanovené na minimum 250 prepustených pracovníkov.

Fond solidarity EÚ

Fond solidarity EÚ sa aktivuje na požiadanie oprávneného členského štátu, ak dôjde k veľkým alebo regionálnym prírodným katastrofám, ako sú zemetrasenia, záplavy, suchá, lesné požiare, búrky, alebo k veľkým núdzovým situáciám týkajúcim sa verejného zdravia. Fond pomáha zvyšovať odolnosť členských štátov a regiónov a ich pripravenosť na riešenie nepriaznivých účinkov zmeny klímy a ďalších prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

Podpora určená na financovanie núdzových operácií a operácií obnovy vo výške 293 mil. EUR bola v roku 2019 poskytnutá na základe žiadostí troch členských štátov v súvislosti s prírodnými katastrofami, ku ktorým došlo v roku 2018: povodne v Rumunsku a veľmi nepriaznivé počasie v Taliansku a v Rakúsku. V roku 2019 boli Komisii doručené štyri žiadosti o pomoc: z Rakúska žiadosť týkajúca sa extrémnych poveternostných podmienok v roku 2018, z Grécka žiadosť týkajúca sa búrok na Kréte v roku 2019, z Portugalska žiadosť týkajúca sa hurikánu Lorenzo na Azorách v roku 2019, a zo Španielska žiadosť týkajúca sa extrémneho počasia koncom roka 2019.

V máji 2019 Komisia zverejnila prvé ex post hodnotenie ( 28 ) intervencií z Fondu solidarity EÚ v rokoch 2002 až 2016, ktoré potvrdilo pridanú hodnotu EÚ tohto nástroja. V hodnotení sa dospelo k záveru, že fond je hodnotným nástrojom v súbore nástrojov EÚ na intervencie v katastrofických situáciách. Zároveň je potrebné ďalej zvážiť možnosť politických opatrení, ktoré zvyšujú intervenčný potenciál fondu.    

(1)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Európsky fond regionálneho rozvoja.

(2)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Kohézny fond.

(3)

()    Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Výročná správa o činnosti za rok 2019.

(4)

()    Zdroj:  SWD(2016) 318, Hodnotenie ex post EFRR a KF za roky 2007 – 2013 , 19. 9. 2016.

(5)

()    Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Výročná správa o činnosti za rok 2019. Zdroj: Eurostat a výpočty GR pre regionálnu a mestskú politiku.

(6)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Európsky sociálny fond.

(7)

()    Táto suma dosahuje výšku 66 mld. EUR, keď sa započíta aj vnútroštátne spolufinancovanie.

(8)

()    Platforma otvorených údajov o regionálnom rozvoji ( https://cohesiondata.ec.europa.eu/themes/4# ). Údaje získané v marci 2020.

(9)

()    Platforma otvorených údajov o regionálnom rozvoji ( https://cohesiondata.ec.europa.eu/themes/6# ). Údaje získané v marci 2020.

(10)

()    Ekvivalent oxidu uhličitého ukazuje, ako môže ku globálnemu otepľovaniu prispievať daný druh a dané množstvo skleníkového plynu, pričom sa ako referenčná hodnota používa funkčne rovnocenné množstvo alebo koncentrácia oxidu uhličitého.

(11)

()    Platforma otvorených údajov o regionálnom rozvoji ( https://cohesiondata.ec.europa.eu/themes/6# ). Údaje získané v marci 2020.

(12)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Kohézny fond.

(13)

()    Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategická správa za rok 2019 o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov [COM(2019) 627]. Táto súhrnná správa týkajúca sa výročných správ o vykonávaní programov a správ o pokroku v súvislosti s vykonávaním programov do konca roka 2018 bola uverejnená 17. decembra 2019. Pre všetky fondy spolu sa výber projektov (s rozhodnutím o financovaní) od roku 2017 viac ako zdvojnásobil a dosiahol hodnotu 464 mld. EUR (72 % celkových plánovaných investícií).

(14)

()    Ak výsledky na konci roku 2018 dosiahli najmenej 85 % hodnoty čiastkového cieľa, výkonnosť sa považovala za uspokojivú.

(15)

()    Pozri prílohu 1, Prehľad výkonnosti programov pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond.

(16)

()     https://cohesiondata.ec.europa.eu/stories/s/A-guide-to-the-ESIF-performance-framework/szxz-5m2d .

(17)

()    Zdroj: Správy členských štátov o implementácii za rok 2018 predložené Komisii v júni 2019. Údaje za rok 2019 budú k dispozícii až v polovici júla 2020.

(18)

()    Ďalšie údaje sú uvedené v prílohe 1.

(19)

()    Štúdia o pokrytí širokopásmovým prístupom v Európe v roku 2018 ( https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/study-broadband-coverage-europe-2018 ).

(20)

()    Pozri prílohu 1 – Prehľad výkonnosti programov pre Európsky fond regionálneho rozvoja.

(21)

()    Hodnoty podľa správy o migrácii za rok 2019 odrážajú úvery C1, s výnimkou Fondu pre vnútornú bezpečnosť a decentralizovaných agentúr súvisiacich s bezpečnosťou.

(22)

()    Na základe schválenia účtov členských štátov za rozpočtové roky 2015 – 2019.

(23)

()    Zdroj údajov: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Agentúra môže iba pomáhať členským štátom pri vykonávaní vykonateľných rozhodnutí o návrate, vydaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

(24)

()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

(25)

()    Pokles z 1 822 177 v roku 2015 na 141 741 v roku 2019.

(26)

()    Súčasnými prijímateľmi sú: Albánsko , Bosna a Hercegovina ,  Severné Macedónsko , Kosovo [týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova], Čierna Hora , Srbsko a  Turecko .

(27)

()    EÚ prostredníctvom svojej európskej susedskej politiky, ktorá bola revidovaná v novembri 2015, spolupracuje so svojimi južnými a východnými susedmi na podpore stabilizácie, bezpečnosti a prosperity v súlade s Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.

(28)

()    Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Ex post hodnotenie Fondu solidarity Európskej únie za roky 2002 – 2016 ( https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/evaluations/2019/ex-post-evaluation-of-the-european-union-solidarity-fund-2002-2016 ).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 6. 2020

COM(2020) 265 final

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A RADE AUDÍTOROV


o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2019

Oddiel 2 –
Vnútorná kontrola a finančné riadenie

2.1.Komisia riadi rozpočet EÚ v zložitom prostredí

Komisia prikladá veľký význam správnemu finančnému riadeniu rozpočtu EÚ, ako aj Európskeho rozvojového fondu a trustových fondov EÚ. Je úlohou Komisie zaistiť, aby sa peniaze daňovníkov využívali najlepším možným spôsobom na podporu dosahovania cieľov politiky EÚ. Preto je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň dodržiavania platných pravidiel aj to, aby sa finančné prostriedky dostávali k určeným prijímateľom účinne, efektívne a hospodárne. Komisia sa preto snaží dosiahnuť najvyššiu úroveň finančného riadenia a zároveň zaistiť tú správnu rovnováhu medzi nízkou mierou chybovosti, rýchlymi platbami a primeranými nákladmi na kontrolu.

2.2.Rozpočet EÚ: široká škála oblastí, prijímateľov a výdavkov

V roku 2019 dosiahli výdavky ( 1 ) z rozpočtu EÚ hodnotu 147 mld. EUR (pozri graf), čo zodpovedá 240 000 platieb v rozsahu od niekoľkých stoviek eur (štipendiá v rámci programu Erasmus) po stovky miliónov eur (veľké projekty ako ITER alebo Galileo a Copernicus, ako aj rozpočtová podpora rozvojovým krajinám). Tieto platby sú určené na podporu natoľko rôznorodých činností, ako je poľnohospodárstvo a rozvoj vidieckych a mestských oblastí, zlepšovanie dopravnej a digitálnej infraštruktúry, výskum, pomoc malým a stredným podnikom, ochrana životného prostredia, odborná príprava pre nezamestnaných ľudí, integrácia migrantov a ochrana hraníc, podpora pre krajiny, ktoré chcú pristúpiť k EÚ, a pomoc susedným a rozvojovým krajinám. Príjemcovia finančných prostriedkov EÚ sú veľmi rozdielni a početní.

Príslušné výdavky z rozpočtu EÚ vykonané Komisiou v roku 2019 podľa oblastí politiky v % a miliardách EUR

Zdroj: Výročné správy o činnosti Európskej komisie.

Prostredníctvom zdieľaného riadenia sa vykonáva plnenie viac ako dvoch tretín rozpočtu. Členské štáty alebo nimi určené orgány rozdeľujú finančné prostriedky a riadia výdavky v súlade s právom EÚ a vnútroštátnym právom (napríklad v prípade výdavkov na oblasť súdržnosti a prírodné zdroje). Zvyšok rozpočtu vynakladá buď priamo Komisia, alebo sa vynakladá nepriamo v spolupráci s poverenými subjektmi. V tejto tabuľke sú opísané tri spôsoby riadenia.

Vzhľadom na to, že plnenie rozpočtu EÚ sa vykonáva viacerými rozličnými spôsobmi a za účasti rôznych aktérov, súvisiace riziká sa menia v závislosti od jednotlivých programov a spôsobov riadenia (pozri prílohu 3). To sa berie do úvahy pri vypracovávaní stratégií kontroly (pozri oddiel 2.2).

2.3.Správa, zodpovednosť a transparentnosť

Reťazec zodpovednosti

Systém riadenia, ktorý používa Európska komisia, je prispôsobený jej jedinečnej štruktúre a úlohe. Mechanizmy riadenia Komisie boli postupom času posilnené a prispôsobené meniacim sa okolnostiam. Nedávna práca vnútorných a vonkajších audítorov potvrdila, že tieto mechanizmy sú spoľahlivé. Pre Komisiu pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorá nastúpila do úradu v decembri 2019, boli naďalej ústrednými prvkami jej práce zodpovednosť a transparentnosť, ako to potvrdili aktualizované pracovné metódy ( 2 ) a poverovacie listiny adresované všetkým členom Komisie. Najnovší vývoj sa odráža v aktualizovanom oznámení o riadení v Komisii, uverejnenom súčasne s touto správou ( 3 ).

Kolégium komisárov je politicky zodpovedné za riadenie rozpočtu EÚ. Hlavné stavebné prvky riadenia rozpočtu EÚ, podložené jednoznačným rozdelením zodpovednosti medzi politickou a riadiacou úrovňou, vedú k pevnému reťazcu budovania uistenia a zodpovednosti. Predstavené sú v nasledujúcom grafe. Na úrovni Komisie je rámec zodpovednosti založený na jasne definovaných riadiacich povinnostiach a predkladaní správ (pozri v ďalšej časti).

Tieto spoľahlivé mechanizmy riadenia pomáhajú kolégiu komisárov plniť ciele Komisie, efektívne a účinne využívať zdroje a zabezpečiť, aby sa rozpočet EÚ plnil v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.

Zodpovednosť a predkladanie správ na úrovni odborov

Kolégium komisárov deleguje každodenné prevádzkové riadenie na 50 generálnych riaditeľov ( 4 ) alebo vedúcich pracovníkov na ich úrovni ( 5 ) (ďalej len „generálni riaditelia“), ktorí vedú administratívnu štruktúru Komisie. Riadia a formujú svoje odbory v súlade s vnútornými pravidlami a normami Komisie so zámerom plniť ich ciele, ako sú vymedzené v strategických plánoch, s prihliadnutím na dostupné zdroje. Sú zodpovední za časť rozpočtu EÚ, ktorá sa plní v rámci ich odboru.

Vo svojich výročných správach o činnosti prehľadne informujú o výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch, o fungovaní svojich systémov vnútornej kontroly a o finančnom riadení svojej časti rozpočtu EÚ, pričom zohľadňujú uistenie, ktoré poskytli členské štáty v rámci zdieľaného riadenia. Vo vyhlásení o vierohodnosti, ktoré je súčasťou výročnej správy o činnosti, uvádzajú, či môžu poskytnúť primerané uistenie, že:

·informácie uvedené v ich správach predstavujú „pravdivý a reálny obraz“ (t. j. spoľahlivý, úplný a správny obraz) o aktuálnom stave v ich odbore,

·zdroje pridelené ich odboru sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou správneho finančného riadenia,

·postupy kontroly zavedené v ich odbore poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Aby bolo možné získať toto uistenie, generálni riaditelia využívajú všetky dostupné informácie (zhrnuté v ich výročnej správe o činnosti), konkrétne:

·výsledky kontrol vykonaných ich vlastnými odbormi alebo v ich mene,

·v prípade zdieľaného a nepriameho riadenia informácie o riadení a kontrole poskytnuté členskými štátmi a inými poverenými subjektmi na základe ich vlastných kontrolných systémov,

·výsledky práce Útvaru pre vnútorný audit (pozri prílohu 6),

·audity Európskeho dvora audítorov, nezávislého vonkajšieho audítora EÚ.

Ak sa zistia nedostatky s významným vplyvom, vyžaduje sa, aby svoje vyhlásenie o vierohodnosti predložili s výhradou. Zároveň zavedú akčné plány na zmiernenie budúcich rizík a posilnenie svojich kontrolných systémov (pozri oddiel 2.3.5 a prílohu 4).

Zodpovednosť a predkladanie správ na úrovni inštitúcie

Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ predstavuje situáciu na úrovni Komisie. Táto správa je súčasťou balíka Komisie v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti ( 6 ), ktorý prijíma kolégium a je založený na uisteniach a výhradách uvedených vo výročných správach o činnosti.

Následný ročný postup udelenia absolutória umožňuje Európskemu parlamentu a Rade, aby zaistili politickú zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu EÚ. Rozhodnutie Európskeho parlamentu o udelení absolutória je založené na:

·správach Európskeho dvora audítorov, v ktorých sa uvádza stanovisko k spoľahlivosti ročných účtovných závierok a stanovisko k správnosti príjmov a výdavkov a predstavujú sa výsledky auditov osobitných výdavkov alebo oblastí politiky, prípadne rozpočtových otázok alebo otázok riadenia,

·integrovaných finančných správach Komisie a jej správach o zodpovednosti,

·na vypočutiach komisárov a generálnych riaditeľov, ako aj na odpovediach na písomné otázky,

·odporúčaniach Rady.

Komisia každoročne podáva správy o svojich následných činnostiach v súvislosti so žiadosťami, ktoré Komisii predložia Európsky parlament a Rada počas postupu udelenia absolutória.

2.4.Komisia sa spolieha na viaceré nástroje, ktoré zabezpečujú správne hospodárenie s peniazmi daňovníkov

Komisia má k dispozícii viaceré nástroje na zabezpečenie riadneho plnenia rozpočtu a jeho ochrany pred nedostatkami a nezrovnalosťami v tomto zložitom prostredí.

2.5.Silný rámec vnútornej kontroly

Komisia má zavedený silný inštitucionálny rámec vnútornej kontroly založený na najvyšších medzinárodných normách ( 7 ).

Generálni riaditelia uplatňujú tento inštitucionálny rámec vo svojich odboroch prostredníctvom prispôsobených systémov vnútornej kontroly, s prihliadnutím na ich osobitné operačné prostredie, riziká a potreby. Pri plnení tejto úlohy ich podporujú ústredné útvary ( 8 ), ktoré dávajú pokyny, usmernenia a odporúčania a uľahčujú výmenu osvedčených postupov. Každoročne posudzujú fungovanie ich systémov vnútornej kontroly podľa spoločnej metodiky a svoje závery zhrnú vo výročných správach o činnosti.

Okrem toho môže Útvar pre vnútorný audit vykonávať audity týkajúce sa fungovania systémov vnútornej kontroly a posúdenia týchto systémov odbormi Komisie (pozri prílohu 6).

Z posúdenia za rok 2019, ktorý bol druhým rokom plného vykonávania súčasného rámca vnútornej kontroly, uskutočneného odbormi Komisie vyplýva, že ich systémy vnútornej kontroly sú naďalej efektívne. Celková situácia je predstavená v nasledujúcom grafe.

Posudzovanie potvrdzuje zlepšenia vykonané v súvislosti s kontrolnou činnosťou, kladný vplyv posilneného inštitucionálneho dohľadu nad identifikáciou rizík a riadením rizík, ako aj zlepšenia v oblasti informačných technológií.

Tieto výsledky ukazujú, že Komisia dosiahla vyššiu úroveň vnútornej kontroly. Ústredné útvary budú pokračovať v poskytovaní usmernení a uľahčovaní výmeny osvedčených postupov s cieľom ďalej podporovať rámec vnútornej kontroly ako nástroj riadenia, ktorý pomáha organizácii pri plnení jej cieľov.

Posudzovanie fungovania 17 zásad vnútornej kontroly

Zdroj: Výročné správy o činnosti Európskej komisie.

2.6.Viacročné stratégie kontroly zabezpečujú správne vynakladanie peňazí daňovníkov

V inštitucionálnom rámci Komisie generálni riaditelia ako správcovia rozpočtu EÚ zavádzajú viacročné stratégie kontroly určené na predchádzanie chybám, a ak nie je možné predchádzať chybám, na ich zistenie a nápravu. Na tento účel musia vybudovať svoje zabezpečenie od základu a podrobne posudzovať chyby ovplyvňujúce výdavky EÚ, prostredníctvom programu alebo iného relevantného segmentu výdavkov. To umožňuje Komisii zisťovať nedostatky a naprávať ich, a tiež identifikovať základné príčiny systémových chýb (napríklad náročnosť pravidiel), prijímať cielené nápravné opatrenia a zabezpečiť, aby sa všetky získané poznatky zohľadnili v návrhu budúcich finančných programov.

Od prevencie k zisťovaniu a náprave

Keďže výdavkové programy EÚ sú zo svojej podstaty viacročné, súvisiace systémy kontroly a cykly riadenia tiež zahŕňajú viac rokov. To znamená, že aj keď sa chyby môžu zistiť v danom roku, opravujú sa v aktuálnom roku alebo v nasledujúcich rokoch po vykonaní platby, až do okamihu uzavretia na konci životného cyklu programu. Okrem toho sú stratégie kontroly diferencované podľa rizika, t. j. sú prispôsobené rôznym spôsobom riadenia, oblastiam politiky a/alebo mechanizmom financovania a s tým súvisiacim rizikám.

Viacročný kontrolný cyklus Komisie (výsledky za rok 2019 uvedené v krúžkoch sú k dispozícii v oddiele 2.3.1)

Zdroj: Európska komisia.

Zisťovanie a oprava chýb ovplyvňujúcich výdavky EÚ

Pokiaľ preventívne mechanizmy nie sú účinné, je dôležité, aby sa chyby ovplyvňujúce výdavky EÚ zistili dodatočne prostredníctvom kontrol súm, ktoré Komisia schválila a vyplatila (kontroly ex post).

Tieto chyby Komisia opraví v tom istom roku alebo v nasledujúcich rokoch prostredníctvom finančných opráv alebo nahradenia neoprávnených výdavkov v rámci zdieľaného riadenia a vymáhania prostriedkov od konečných príjemcov v rámci priameho a nepriameho riadenia.

Potvrdené nápravné opatrenia v roku 2019 predstavovali hodnotu 1,5 mld. EUR (o 25 % viac než v roku 2018). Týkali sa najmä chýb ovplyvňujúcich platby vykonané v predchádzajúcich rokoch.

Zároveň sa nedostatky v systémoch kontroly, zistené prostredníctvom auditov systémov na základe rizika, následne riešia a systémy sa opravujú, aby sa predišlo výskytu rovnakých chýb v budúcnosti. V kontexte zdieľaného a nepriameho riadenia to vykonávajú v prvom rade implementujúce členské štáty a partneri.

Viac informácií o ochrane rozpočtu EÚ je k dispozícii v prílohe 5.

Spoliehanie sa na systémy kontroly implementujúcich partnerov

Plnenie takmer 80 % rozpočtu sa vykonáva v spolupráci s členskými štátmi a poverenými subjektmi ako implementujúcimi partnermi (pozri druhú tabuľku v oddiele 2.1.1). Je preto dôležité kontrolovať, či títo partneri preukazujú rovnakú úroveň ochrany finančných záujmov EÚ, aká sa dosahuje, keď rozpočet riadi samotná Komisia. Na tento účel Komisia vykonáva posudzovanie systémov, pravidiel a postupov osôb alebo subjektov zodpovedných za hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ. Týka sa to predovšetkým posudzovania systémov riadenia a kontroly členských štátov a poverených subjektov prostredníctvom systémových auditov, spoločne s dôkladným testovaním výdavkov a ďalšími druhmi overovania nazývanými „posúdenie pilierov“ alebo postup „určenia“, a to predtým, než je partner poverený plnením rozpočtu EÚ v mene Komisie.

V prípade nepriameho riadenia partneri každoročne predkladajú správu o správnom finančnom riadení zvereného rozpočtu vo forme vyhlásenia riadiaceho subjektu. To je základ, na ktorom príslušné odbory Komisie môžu vypracovať svoje uistenie v tomto prostredí riadenia a kontroly.

Komisia v súčasnosti pracuje na vytvorení automatizovaného postupu práce pri rôznych overovaniach, ktoré sprevádzajú celý proces. Taký nástroj by zabezpečil, že všetky potrebné fázy, ktoré umožňujú subjektu získať oprávnenie na spoluprácu s Komisiou v rámci nepriameho riadenia, budú prebiehať centralizovane, koherentne a koordinovane.

V oblasti zdieľaného riadenia členské štáty každoročne podávajú správy o svojich kontrolách využívania finančných prostriedkov EÚ na vnútroštátnej úrovni a o správnom finančnom riadení svojich príslušných programov prostredníctvom balíka uistení, ktorý obsahuje vyhlásenie riadiaceho subjektu, ročný súhrn vykonaných overovaní a výročnú správu o kontrole, s údajmi o miere chybovosti na základe reprezentatívnych vzoriek a s audítorským stanoviskom k zákonnosti a správnosti výdavkov. Toto podávanie správ je základom pre schvaľovanie účtovnej závierky programov Komisiou a pre umožnenie príslušným odborom Komisie vypracovať svoje uistenie. Využíva sa tiež na určovanie potenciálnych rizík pre rozpočet EÚ, ako aj na zisťovanie nedostatkov a oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie kontroly.

Najlepšie postupy v záležitostiach týkajúcich sa vnútornej kontroly sa zdieľajú s členskými štátmi a medzi nimi v rámci sietí pre štrukturálne a poľnohospodárske fondy, ako aj verejnej siete vnútornej kontroly, ktorú spravuje Komisia.

Komisia okrem toho predložila návrh ( 9 ) na ochranu rozpočtu EÚ v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch. Tento návrh je neoddeliteľnou súčasťou budúceho viacročného finančného rámca a je predmetom prebiehajúcich rokovaní v Európskom parlamente a Rade.

Komisia tiež spolupracuje s členskými štátmi na uľahčení chápania a vykonávania posilnených pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, ktoré platia od začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách 2. augusta 2018. Zároveň monitoruje všetky obvinenia, ktoré v tejto súvislosti zaznamená.

Nákladová účinnosť kontrol

Všetky odbory Komisie využívajú už opísané spoločné kontrolné prvky, prostredníctvom ktorých sa uplatňujú preventívne a nápravné opatrenia na viacročnom základe, na úrovni konkrétnych programov alebo iných výdavkových segmentov. Ako je však uvedené v oddiele 2.1.1, jednotlivé výdavkové programy môžu byť veľmi rozdielne, a preto je potrebné prispôsobiť kontrolné stratégie rôznym spôsobom riadenia, oblastiam politiky a/alebo postupom financovania a s tým spojeným rizikám. Takéto rozlíšenie kontrolných stratégií je potrebné, aby sa zabezpečilo, že kontroly budú naďalej nákladovo efektívne, t. j. že sa zaistí správna rovnováha medzi nízkou mierou chybovosti (účinnosť), rýchlymi platbami (efektívnosť) a primeranými nákladmi (hospodárnosť). Rizikovejšie oblasti si budú vyžadovať vyššiu úroveň kontroly a/alebo frekvencie kontrol, zatiaľ čo oblastí s nízkym rizikom by sa mali týkať menej intenzívne, menej nákladné či menej zaťažujúce kontroly. Pri stanovení kontrolnej stratégie sa bude zvažovať aj skutočný potenciál vymáhania nesprávne vynaložených finančných prostriedkov EÚ (napríklad analýza nákladov a prínosov auditu na mieste).

Komisia a Dvor audítorov: rozdielne úlohy vedú k rozdielnym prístupom ku kontrolám

Komisia a Dvor audítorov zohrávajú rozdielne úlohy v kontrolnom reťazci rozpočtu EÚ a preto sa ich prístupy ku kontrolám značne odlišujú. Úlohou Komisie ako správcu rozpočtu EÚ je predchádzať chybám a v prípade potreby ich opravovať a vymáhať nesprávne vynaložené finančné prostriedky. Vyžaduje si to podrobné posúdenie systémov kontroly zdola nahor s cieľom určiť, kde sa vyskytujú nedostatky, aby mohli byť prijaté cielené nápravné opatrenia na úrovni programu, alebo dokonca na úrovni implementujúcich partnerov. Na druhej strane, úlohou Dvora audítorov je poskytnúť výročné audítorské stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov EÚ ako celku, ktoré môže byť doplnené konkrétnym posudzovaním hlavných oblastí rozpočtu EÚ (pozri porovnávaciu tabuľku na nasledujúcej strane). Takže, hoci sa obe inštitúcie navzájom približujú viacerými koncepciami, metodika Komisie sa náležite odlišuje od metodiky Dvora audítorov.

Tieto prístupy môžu viesť k rozdielom v údajoch o miere chybovosti, ktoré uvádza Dvor audítorov a ktoré uvádza Komisia. Predovšetkým, keď Dvor audítorov zistí chyby vo verejnom obstarávaní a/alebo v neskorej dostupnosti doplňujúcich dokumentov pre granty vo vybranej transakcii, prípadne v niekoľkých vybraných transakciách, extrapoluje vplyv na celý okruh alebo na celý rozpočet EÚ, čo často zvyšuje význam takých chýb. Komisia pri zistení takých chýb vzhľadom na svoje podrobnejšie rozdelenie výdavkov podľa rizikových profilov a systémov kontroly dokáže chyby extrapolovať presnejšie vo vzťahu k obyvateľom, ktorí môžu byť najpravdepodobnejšie postihnutí. Dokáže preto poskytnúť štruktúrovanejší pohľad na mieru chybovosti v jednotlivých vykonaných platbách a jednoznačne určiť oblasti, kde sú potrebné zlepšenia.

Niektoré príklady takýchto rozdielov sú uvedené v tomto rámčeku.

Prírodné zdroje

V roku 2018 Dvor audítorov zistil chyby v troch zo šiestich vybraných transakcií týkajúcich sa Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Tento fond je súčasťou okruhu „Prírodné zdroje“ a Dvor audítorov extrapoloval chyby na celý okruh, aj keď na rybolov sa vzťahuje iba 1,3 % výdavkov v rámci tohto okruhu, a urobil to aj napriek skutočnosti, že príslušné systémy riadenia a kontroly sú odlišné od systémov pre výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku. Komisia uplatňuje na extrapoláciu chýb vyššiu úroveň podrobnosti.

Európsky námorný a rybársky fond je skutočne súčasťou štrukturálnych fondov a uplatňuje rovnaký cyklus riadenia a kontroly ako v prípade výdavkov týkajúcich sa politiky súdržnosti. V oblasti politiky súdržnosti Dvor audítorov posudzuje zákonnosť a správnosť transakcií po ročnej účtovnej závierke, t. j. v čase, keď boli všetky kontroly ex ante dokončené. Je to v súlade s metodikou Komisie pre všetky výdavky v rámci štrukturálnych fondov, zatiaľ čo v prípade transakcií týkajúcich sa rybolovu, ktoré boli podrobené auditu, boli zistenia Dvora audítorov vykonané pred dokončením všetkých kontrol ex ante, a teda mohli byť ešte pred uskutočnením platieb Komisie opravené.

Súdržnosť

Aj keď Dvor audítorov a Komisia zdieľajú rovnaký názor na hlavné príčiny chýb pri výdavkoch týkajúcich sa politiky súdržnosti, v niektorých prípadoch má Dvor audítorov odlišný a reštriktívnejší výklad platných vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel EÚ. To má vplyv na vypočítanú mieru chybovosti, ktorá po extrapolovaní zvyšuje mieru chybovosti pre celý okruh.

Okrem výkladu platných pravidiel sa kvantifikácia chýb Dvorom audítorov „môže líšiť od kvantifikácie, ktorú používa Komisia alebo členské štáty pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nesprávne uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania“ ( 10 ). Dvor audítorov systematicky kvantifikuje chyby v postupoch verejného obstarávania hodnotou 100 %. Komisia však bude posudzovať skutočný finančný vplyv na základe svojho právneho výkladu a usmernenia ( 11 ), t. j. Komisia by finančnú opravu vo výške 100 % nepovažovala pri takom porušení za primeranú. Podobne v prípadoch, keď podľa príslušných usmernení Komisie by chyby vo verejnom obstarávaní mohli byť kvantifikované hodnotou 5 %, 10 % alebo 25 %, Dvor audítorov by chybu považoval iba za vec dodržiavania predpisov bez vplyvu na výpočet miery chybovosti.

Vonkajšie vzťahy

V predchádzajúcich rokoch bol (včasný) prístup k doplňujúcim dokumentom poverených subjektov vrátane medzinárodných organizácií zdrojom nezrovnalostí. Bol to tiež dôvod pomerne vysokej odhadovanej miery chybovosti pre Európsky rozvojový fond zo strany Dvora audítorov (5,2 % za rok 2018). Táto odhadovaná miera chybovosti však bola vypočítaná pred vykonaním všetkých kontrol ex ante a predovšetkým pred poskytnutím doplňujúcich dokumentov. Dvor audítorov potvrdil, že „[z] 39 platobných transakcií obsahujúcich kvantifikovateľné chyby, 9 (23 %) bolo finančných transakcií schválených po vykonaní všetkých kontrol ex ante“ ( 12 ). Takže pre ostatných 30 transakcií mohla byť miera chybovosti nižšia, ak by bol Dvor audítorov uskutočnil ich audit po vykonaní všetkých kontrol ex ante.

Porovnanie z pohľadu Komisie a Európskeho dvora audítorov

2.7.Podvodom na úkor daňovníkov sa predchádza prostredníctvom viacvrstvových stratégií a kontrol

Je potrebné zdôrazniť, že podvod predstavuje veľmi obmedzenú časť nezákonných výdavkov alebo výdavkov vykazujúcich nezrovnalosti, z ktorých väčšina súvisí s chybami. Komisia zastáva nulovú toleranciu voči podvodom.

Európsky úrad pre boj proti podvodom ( 17 ) je veľmi dôležitý v boji proti podvodom nielen ako odbor pre tvorbu politík, ale predovšetkým ako nezávislý vyšetrovací orgán. Administratívne vyšetrovanie podvodov, korupcie a ďalších trestných činov a nezrovnalostí Európskym úradom pre boj proti podvodom pomáha volať podvodníkov na zodpovednosť a naprávať škody spôsobené rozpočtu EÚ. V roku 2019 Európsky úrad pre boj proti podvodom uzavrel 181 vyšetrovaní a dokončil 1 174 výberov ( 18 ).

Súbežne, a do značnej miery na základe informácií zhromaždených počas vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom, sa vykonáva predchádzanie podvodom a ich sankcionovanie prostredníctvom systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ktorý umožňuje včasné odhalenie a vylúčenie nespoľahlivých hospodárskych subjektov z vykonávania priameho a nepriameho riadenia finančných prostriedkov EÚ. V roku 2019 sa posilnilo zvyšovanie informovanosti v odboroch Komisie a tento rok bol poznamenaný výrazným nárastom počtu prípadov zaregistrovaných v rámci včasného odhaľovania a prípadov predkladaných na možné uplatnenie správnych sankcií (t. j. vylúčenie a/alebo peňažné sankcie a prípadne ich zverejnenie). Tieto sankcie sa určujú v súlade so zásadou proporcionality (porovnáva sa závažnosť situácie vrátane vplyvu na finančné záujmy a imidž EÚ, čas, ktorý uplynul od príslušného konania, trvanie a opakovanie, úmysel alebo miera nedbanlivosti a predmetná suma).

2.8.Výsledky kontroly Komisie potvrdzujú, že rozpočet EÚ je dobre chránený

Komisia zastáva názor, že rozpočet je účinne chránený, keďže riziko pri ukončení je nižšie než 2 % príslušných výdavkov, čo je hranica významnosti používaná aj Dvorom audítorov.

Ak sa počas životného cyklu programu zistia nedostatky alebo chyby, Komisia prijme všetky potrebné opatrenia.

Najneskôr pri ukončení programu, t. j. keď boli vykonané všetky kontroly, opravy, vymáhanie prostriedkov atď., by riziko pri ukončení by malo byť – a podľa odhadov je – nižšie než 2 %.

2.9.Na konci životného cyklu programov je riziko nižšie než 2 %

Na základe auditov a kontrol vykonávaných, ako bolo opísané, každý odbor Komisie každoročne odhaduje riziko pre zákonnosť a správnosť výdavkov EÚ v dvoch fázach viacročného kontrolného cyklu: pri platbe a uzavretí.

Riziko pri platbe je odhad chýb, ktorým sa nepredišlo a môžu naďalej ovplyvňovať platby (pre členské štáty, sprostredkovateľské organizácie, prijímateľov atď.) napriek kontrolám ex ante. Tieto chyby sa zisťujú prostredníctvom kontrol ex post a auditov vykonaných platieb.

Riziko pri ukončení je odhad chýb, ktoré zostanú na konci životného cyklu programov, po vykonaní všetkých kontrol ex post a opráv. Je rovnaké ako riziko pri platbe bez konzervatívneho odhadu budúcich opráv na základe viacročných nápravných mechanizmov, ktoré sa vykonávajú medzi časom predkladania správ a koncom životného cyklu programov.

Viac podrobností o týchto koncepciách a metodike používanej na stanovenie týchto odhadov, ako aj miery chybovosti pre jednotlivé oblasti politiky a odbory Komisie, je uvedených v prílohe 3.

Za rok 2019 sa celkové riziko pri ukončení odhaduje na 0,7 % príslušných výdavkov Komisie (pozri graf).

V dôsledku vyššieho rizika pri platbe výdavkov na politiku súdržnosti počas toho roku je celkové riziko za rok 2019 na úrovni 2,1 % (1,7 % v roku 2018). Keďže však súvisiace odhadované budúce opravy sú takisto vyššie (1,4 % v porovnaní s 0,9 % v roku 2018), vedie to k stabilnému a nízkemu riziku pri ukončení 0,7 % (0,8 % v roku 2018).

Keďže tento odhad je pri zohľadnení budúcich opráv nižší než 2 %, znamená to, že viacročné kontrolné systémy Komisie v roku 2019 celkovo zabezpečili efektívnu ochranu rozpočtu EÚ.

Situácia týkajúca sa rizík pri platbe a uzavretí, podľa oblastí politiky, za rok 2019 je opísaná ďalej a ich vývoj za roky 2017 – 2019 je znázornený vo forme grafu. Viac podrobností vrátane informácií o odboroch, ktorých sa týkajú jednotlivé oblasti politiky, je uvedených v prílohe 3.

Prírodné zdroje

Pre prírodné zdroje pokračuje klesajúci trend rizika pri platbe ďalším poklesom z 2,1 % v roku 2018 na 1,9 % v roku 2019, čo je pod hranicou významnosti. Zodpovedá to riziku pri platbe na výdavky v poľnohospodárstve, keďže to predstavuje hlavnú časť výdavkov v rámci tejto oblasti politiky (98 %), v porovnaní s výdavkami na námorné záležitosti a rybárstvo ( 19 ), životné prostredie a klímu.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je po prvé riziko pri platbe najnižšie v prípade platieb priamej pomoci záručného fondu (1,6 %) a už tretí rok po sebe je pod hranicou významnosti . Tento výdavok, ktorý patrí do piliera 1 spoločnej poľnohospodárskej politiky, je vo svojej podstate nízkorizikový vďaka mechanizmu náhrady „na základe nároku“ (pozri oddiel 2.3.2). Po druhé, naďalej v rámci piliera 1 spoločnej poľnohospodárskej politiky, riziko pri platbe zostáva vyššie pri intervenciách na trhu v rámci záručného fondu (2,8 %). Po tretie , v rámci piliera 2 spoločnej poľnohospodárskej politiky, riziko pri platbe v oblasti rozvoja vidieka je takisto vyššie (2,7 %), ale v priebehu uplynulých rokov sústavne klesalo.

Pre oba piliere je pokračujúci pokles miery chybovosti výsledkom uplatňovania efektívnych systémov riadenia a kontroly, predovšetkým integrovaného administratívneho a kontrolného systému vrátane systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, a úspešnej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi, v rámci ktorej sa akčné plány členských štátov ukázali ako účinný nástroj na odstraňovanie nedostatkov zistených v niektorých platobných agentúrach.

Vzhľadom na štruktúru systémov riadenia a kontroly v tejto oblasti politiky sa očakáva, že takmer všetky chyby týkajúce sa platieb, ktoré neboli zistené do konca roka, sa pokryjú následnými vymáhaniami prostriedkov (členskými štátmi) alebo finančnými opravami. Tým sa vysvetľuje vysoká miera odhadovaných budúcich opráv (1,8 %). Odhadované riziko pri ukončení ( 20 ) preto zostáva veľmi nízke, na hodnote 0,1 %.

Koncom roka 2019 existovalo päť výhrad k segmentom výdavkov alebo programom, kde boli zistené nedostatky kontroly a/alebo miera chybovosti nad 2 % (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4), konkrétne:

·tri výhrady v oblasti poľnohospodárstva: trhové opatrenia a priame platby Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, zodpovedajúce tým členským štátom a platobným agentúram, ktoré (dočasne) čelia nedostatkom kontroly a/alebo vysokej miere chybovosti,

·jedna opakovaná nekvantifikovaná výhrada voči registru systému obchodovania s emisiami EÚ,

·jedna nová výhrada z roku 2019 voči Európskemu námornému a rybárskemu fondu, ktorá zodpovedá jednému členskému štátu a operačnému programu s významnou mierou chybovosti.

Súdržnosť

V oblasti súdržnosti sa už súčasné programy vykonávajú v plnom tempe. Riziko pri ukončení sa odhaduje na 1,1 %, čo je v súlade s rokom 2018 (1,3 %). Aj keď sa riziko pri platbe zvýšilo z 1,7 % v roku 2018 na hodnoty v rozsahu 2,2 % až 3,1 % v roku 2019, zvýšili sa aj odhadované budúce opravy (1,1 % až 2 %).

Odhad budúcej kapacity opráv vychádza zo samotného systému kontroly: v rámci politiky súdržnosti ( 21 ) chyby, ktoré vo svojich príslušných auditoch zistili členské štáty, Komisia alebo Dvor audítorov, sú skutočne systematicky predmetom finančných opráv. Jednotlivé príslušné programy sa úplne transparentne zverejňujú vo výročných správach o činnosti, ktoré obsahujú aj informácie o následných krokoch na vykonanie požadovaných opráv. V rámci zdieľaného riadenia Komisia každoročne uplatňuje ďalšie finančné opravy, keď miera chybovosti (oznámená alebo prepočítaná) v ročnej účtovnej závierke programov zostane nad úrovňou 2 %. Na konci životného cyklu programu sa podľa politiky súdržnosti programy neukončia, až kým sa nevykonajú všetky požadované finančné opravy.

V oblasti súdržnosti sa vo viacerých operačných programoch v členských štátoch v rokoch 2018 a 2019 pristúpilo k prvým platbám. To znamená, že audítori mali možnosť preskúmať úplný proces v prípade väčšieho počtu programov a väčšieho počtu platieb. To viedlo k zvýšenému počtu zistených chýb, ako aj k vyššej miere chybovosti. Predovšetkým v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý má najväčší podiel výdavkov v tejto oblasti politiky, sa riziko pri platbe zvýšilo z 2 % v roku 2018 na úroveň v rozsahu 2,7 % – 3,8 % v roku 2019 pri zohľadnení všetkých možných rizík. V prípade Európskeho sociálneho fondu je riziko pri platbe v rozsahu 1,7 % – 2,4 %.

V roku 2019 orgány auditu členských štátov oznamovali nezrovnalosti podľa spoločnej typológie, ktorú schválila a odporúčala Komisia. Hlavným zdrojom zistení auditu a nezrovnalostí, ktoré v rámci svojich auditov identifikovali orgány auditu aj Komisia, sú neoprávnené výdavky, nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní a otázky týkajúce sa audítorských záznamov.

S cieľom riešiť najčastejšie chyby Komisia okrem finančných opráv za minulé výdavky a nápravných opatrení v systéme, týkajúcich sa všetkých prípadov v budúcnosti, odporúča orgánom auditu členských štátov, aby hlavné zdroje zistených nezrovnalostí spätne oznamovali svojim riadiacim a certifikačným orgánom. Tieto orgány poverené vykonávaním programov tak budú môcť prispôsobiť svoje vnútorné kontroly, posilniť kontrolné zoznamy a ďalej odborne pripravovať svojich zamestnancov a prijímateľov. Komisia tiež organizuje podujatia na budovanie kapacít a spoločné workshopy s orgánmi poverenými vykonávaním programov, predovšetkým riadiacimi orgánmi a orgánmi auditu. Poskytuje podrobné odporúčania týkajúce sa auditu a v prípade zistenia systémových nedostatkov požaduje podrobné akčné plány na nápravu.

Vzhľadom na význam verejného obstarávania pre politiku súdržnosti Komisia naďalej vykonáva svoj aktualizovaný akčný plán v oblasti verejného obstarávania s cieľom zlepšiť dodržiavanie postupov verejného obstarávania v tejto oblasti politiky. Osobitný dôraz sa kladie na opatrenia, ktoré členským štátom pomáhajú v ďalšej profesionalizácii obstarávateľov, v súlade s balíkom v oblasti verejného obstarávania, ktorý Komisia prijala v októbri 2017. Komisia sprístupňuje rozsiahle usmernenia, príklady osvedčených postupov a vysvetlenia online. Podporujú sa partnerské výmeny s cieľom podporiť verejných obstarávateľov a orgány poverené vykonávaním programov, aby riešili tieto otázky a znižovali chybovosť.

Dva odbory pre súdržnosť vydali v roku 2019 výhrady voči operačným programom na roky 2014 – 2020 s chybovosťou presahujúcou úroveň významnosti. Okrem toho, za roky 2007 – 2013 je stále niekoľko operačných programov s nekvantifikovanou výhradou (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4).

Vonkajšie vzťahy

V prípade vonkajších vzťahov riziko pri platbe (1 %) aj pri ukončení (0,7 %) zostalo stabilné a výrazne pod hranicou 2 %.

V roku 2019 Komisia pokračovala vo svojom úsilí o zlepšenie stratégií kontroly diferencovaných podľa rizika pre svoje výdavky v oblasti rozvoja a susedstva, vďaka čomu boli konkrétne opatrenia lepšie zamerané na segmenty s vyšším rizikom. Dva zodpovedné odbory tiež ďalej posilnili transparentnosť svojich štúdií o zvyškovej chybovosti (pozri prílohu 3). Napríklad celková miera chybovosti pre výdavky na rozvoj (1,13 %) je teraz rozdelená na jednu pre rozpočet EÚ (1,14 %) a jednu pre Európsky rozvojový fond (1,13 %), čo jednoznačne ukazuje ich podobné rizikové profily.

Medzi problémami s nedodržiavaním pravidiel zostáva zdrojom nezrovnalostí (včasný) prístup k doplňujúcim dokumentom poverených subjektov vrátane medzinárodných organizácií. To je tiež dôvod, prečo Dvor audítorov pomerne vysoko odhadoval mieru chybovosti pre Európsky rozvojový fond (5,2 % na rok 2018), čo bolo stanovené pred vykonaním všetkých kontrol (kapacita opráv 0,3 %) a predovšetkým pred poskytnutím doplňujúcich dokumentov. Preto bol zavedený akčný plán s cieľom zabezpečiť plynulejší tok informácií medzi poverenými subjektmi, Komisiou a/alebo Dvorom audítorov.

Koncom roka 2019 Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení potvrdilo svoje dve výhrady: jedna sa týka „grantov v rámci priameho riadenia“ (miera chybovosti 2,65 %) a druhá sa týka „projektov v Líbyi a Sýrii“ (budovanie uistenia nie je možné z bezpečnostných dôvodov) (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4).

Výskum, priemysel, vesmír, energetika a doprava

Pre širokú oblasť politiky výskumu, priemyslu, vesmíru, energetiky a dopravy ako celku zostali riziká pri platbe (2 %) a pri ukončení (1,5 %) stabilné.

V rámci tejto oblasti politiky zostáva riziko pri platbe v prípade programov pre výskum Horizont 2020 (3,3 %) nad úrovňou 2 %. Vyššie riziko je spojené s grantmi založenými na úhrade skutočných oprávnených nákladov (pozri oddiel 2.3.2), ktoré sa používajú v programe Horizont 2020 a programe pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, podľa súvisiacich právnych základov. Zložité určovanie presných nákladov, ktoré sa môžu účtovať na projekty, vedie k chybám v žiadostiach o úhradu nákladov a súvisiacich platbách.

S cieľom zmierniť túto situáciu dobre etablovaná stratégia kontrol ex post pre program Horizont 2020, spoločná pre všetky odbory podieľajúce sa na jej vykonávaní, viedla v priebehu rokov k značným opravám ex post, ktoré sa používajú aj ako základ pre odhadované budúce opravy.

Odbory pre výskum sa napriek tomu stále usilujú znižovať riziko pri platbe: napríklad prostredníctvom ďalšieho zjednodušenia vzorovej dohody o grante, jasnejšej komunikácie o pravidlách oprávnenosti a ďalšieho rozšírenia financovania jednorazovými platbami. Návrh Komisie na ďalší výskumný program (Horizont Európa od roku 2021) navyše ďalej rozširuje používanie zjednodušeného vykazovania výdavkov.

Pokiaľ ide o ďalšie programy, riziko pri platbe a ukončení v prípade Nástroja na prepájanie Európy (doprava, energetika a telekomunikácie), ktorý vykonáva Výkonná agentúra pre inovácie a siete, je celkovo pod úrovňou 2 %. Vesmírne programy EÚ ( 22 ), ktoré vykonáva Európska vesmírna agentúra a Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém, tiež z podstaty zahŕňajú nižšie riziká pri platbe a ukončení vďaka druhu financovania a úrovni vykonávaného auditu. Tieto hodnoty však boli napriek tomu konzervatívne stanovené na 0,5 %.

Ako v predchádzajúcich rokoch, odbory a výkonné agentúry v oblasti výskumu vo svojich vyhláseniach o vierohodnosti neuviedli žiadne výhrady týkajúce sa programu Horizont 2020, napriek súčasnej miere chybovosti 2,3 %. Dôvodom je, že na tento program uplatňujú osobitnú hranicu významnosti v rozsahu 2 % – 5 % s cieľom zohľadniť jeho vnútorné riziká a obmedzenia kontroly ( 23 ).

Za rok 2019 existuje iba jedna výhrada týkajúca sa predchádzajúceho siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický vývoj (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4).

Ostatné vnútorné politiky

Pre ostatné vnútorné politiky, týkajúce sa najmä vzdelávania a kultúry, migrácie a vnútorných záležitostí a hospodárskych a finančných záležitostí, zostalo riziko pri platbe a uzavretí stabilné, na úrovni 1,0 %, respektíve 0,8 %, a teda výrazne pod hranicou 2 %.

Aj keď niektoré programy v oblasti vzdelávania a kultúry majú vyšší rizikový profil, čo tiež súvisí so zložitosťou programov úhrad, ich systémy kontroly zmierňujú tieto riziká.

GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov potvrdilo svoju výhradu týkajúcu sa významnej miery chybovosti v rámci grantov s priamym riadením. GR pre migráciu a vnútorné záležitosti potvrdilo svoje dve výhrady týkajúce sa grantov so zdieľaným riadením (Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť, ako aj programy solidarity a riadenia migračných tokov, s výhradami v niektorých členských štátoch) a jednu výhradu týkajúcu sa grantov s priamym riadením z dôvodu významnej miery chybovosti (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4).

Iné služby a administratíva

Napokon, odbory Komisie pre iné služby a administratívu zväčša riadia nízkorizikové druhy výdavkov, ako napríklad administratívne výdavky Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov. Napriek tomu je riziko pri platbe obozretne stanovené na hodnotu 0,5 %. Keďže väčšina zodpovedajúcich systémov kontroly obsahuje predovšetkým kontroly ex ante, odhadované budúce opravy sú často stanovené na konzervatívnu úroveň 0,0 %. Riziko pri ukončení sa preto takmer rovná riziku pri platbe a zostáva veľmi nízke na úrovni 0,5 %.

V tejto oblasti politiky GR pre podporu štrukturálnych reforiem potvrdilo svoju výhradu týkajúcu sa významnej miery chybovosti v jednom segmente grantov s priamym riadením (pozri oddiel 2.3.5 a ďalšie podrobnosti v prílohe 4).

2.10.Pomerne nízkorizikové a rizikovejšie programy

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že sú programy alebo segmenty výdavkov s pomerne nízkou mierou chybovosti a programy alebo segmenty výdavkov s relatívne vyššou mierou chybovosti. Úzko to súvisí s charakterom financovania, predovšetkým s rozdielom medzi skôr zložitými systémami založenými na úhrade na jednej strane a pomerne priamymi platbami na základe nároku ( 24 ) na druhej strane.

Na tomto základe je možné portfólio Komisie rozdeliť na vrstvu s nižším rizikom a vrstvu s vyšším rizikom (pozri graf), ako je vysvetlené v ďalšej časti.

·Nižšie riziko. Výdavky s rizikom pri platbe nižším než 2 % predstavujú hodnotu 80 mld. EUR (54 %);
to zahŕňa: poľnohospodárstvo – priame platby, Európsky námorný a rybársky fond, akcie Marie Curie-Skłodowskej, granty rady pre výskum, Európsku vesmírnu agentúru a Agentúru pre európsky globálny navigačný satelitný systém, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+; Fond pre azyl, migráciu a integráciu, podporu z rozpočtu, subvencie, administratívne výdavky atď.

·Vyššie riziko. Výdavky s rizikom pri platbe vyšším ako 2 % predstavujú hodnotu 67 mld. EUR (46 %);
to zahŕňa: poľnohospodárstvo – trhové opatrenia a rozvoj vidieka, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, výskumné granty programu Horizont 2020, komplexné granty iných odborov atď.

Okrem toho, pri zohľadnení viacročného charakteru systémov kontroly, ak by toto rozdelenie bolo založené na riziku pri ukončení, rozdiel by bol ešte výraznejší. Napríklad výdavky Európskeho sociálneho fondu (11,2 mld. EUR; riziko pri ukončení 1,3 %) by boli v takom prípade klasifikované vo vrstve s nižším rizikom.

2.11.Komisia ďalej zvyšuje efektívnosť svojich operácií

V súvislosti s prísnymi rozpočtovými obmedzeniami sa Komisia usiluje zvýšiť efektívnosť vo všetkých oblastiach svojej činnosti a zároveň zachovať vysokú úroveň jej vykonávania. Správna rada organizácie riadi prácu celej Komisie v oblastiach, ako je riadenie ľudských zdrojov, finančné riadenie, informačné technológie a ich riadenie, riadenie komunikácie, logistiky a podujatí. Pracovné metódy a procesy sa zjednodušujú, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie obmedzených zdrojov. Táto práca bude pokračovať s cieľom zabezpečiť optimálne prideľovanie zdrojov a vysokú úroveň výkonnosti, ktorá čelí rastúcemu pracovnému zaťaženiu v mnohých oblastiach vrátane najnovšej situácie v súvislosti s reakciou na pandémiu COVID-19.

Komisia vo svojom oznámení „Iniciatíva v oblasti synergií a efektívnosti: zhodnotenie a ďalší postup“ (marec 2019) určila GR pre rozpočet za vedúci subjekt v oblasti finančného riadenia a rámca vnútornej kontroly. Cieľom je sústavne zlepšovať správne finančné riadenie prostredníctvom ďalšej profesionalizácie oblasti, pri lepšom zohľadnení nedávneho vývoja spôsobu riadenia rozpočtu EÚ. V rámci súčasného decentralizovaného systému sa opatrenia prijímajú v dvoch smeroch: zlepšovanie centralizovaného riadenia a dohľadu a posilňovanie koordinácie a modernizácie finančného riadenia v celej Komisii. V roku 2019 boli vykonané ďalšie kroky k harmonizácii, normalizácii a zjednodušeniu finančného riadenia v celej Komisii, popri podpore správneho finančného riadenia. Pozornosť sa sústredila na interoperabilnejšie a pružnejšie programy financovania na obdobie po roku 2020.

Zjednodušenie sa dá dosiahnuť zjednodušením pravidiel, harmonizovanými, a pokiaľ je to možné, normalizovanými modelmi právnych nástrojov na úrovni inštitúcie a modernými finančnými nástrojmi informačných technológií na úrovni inštitúcie, a zabezpečením súdržnosti vo vzťahoch s partnermi, ktorí hospodária s finančnými prostriedkami EÚ v rámci nepriameho riadenia.

Opatrenia prijaté na úrovni inštitúcie počas roka 2019 zahŕňajú rozvíjanie efektívnejších pracovných postupov na úrovni inštitúcie (pre granty, verejné obstarávanie, finančné nástroje) prostredníctvom zjednodušených modelov a postupov na úrovni inštitúcie (budované v oblasti jednotnej elektronickej výmeny údajov). Komisia okrem toho rozšírila usmernenia a koordináciu medzi členskými štátmi a ostatnými odbormi Komisie v oblastiach, ktoré sú dôležité pre plnenie rozpočtu EÚ (napríklad systémy vnútornej kontroly v členských štátoch, konflikt záujmov, právny štát, opatrenia proti podvodom). Ďalšími iniciatívami v oblasti informačných technológií sú elektronická súdržnosť (e-súdržnosť) v rámci zdieľaného riadenia a geopriestorový systém používaný v poľnohospodárstve.

Iniciatívy na ďalšie zvýšenie efektívnosti vo finančnom riadení sa vyvíjali aj na úrovni odborov Komisie.

·Po prvé, viaceré odbory Komisie pokračovali v digitalizácii svojich finančných procesov. Prispieva to k jednoduchšej, menej byrokratickej, lepšie integrovanej a pružnejšej Komisii. Výsledkom je, že zdroje sa vo zvýšenej miere zameriavajú na činnosti v prvej línii. Okrem toho automatizované nástroje prehľadu ukazovateľov posilňujú proces monitorovania a uľahčujú zlepšené riadenie a lepšie využívanie údajov, súčasne so znižovaním možností nevyužitia príležitosti na včasnú reakciu.

·Po druhé, viaceré odbory Komisie tiež oznámili, že preskúmali svoje stratégie kontroly a/alebo svoje pracovné postupy vo finančnej oblasti s cieľom zjednodušiť postupy a ďalej zosúladiť frekvenciu a intenzitu kontrol s rizikom transakcií.

Uvedené iniciatívy zabezpečujú účinnú ochranu rozpočtu EÚ, pri súčasnom skracovaní času potrebného na dokončenie finančných procesov. Pokračoval predovšetkým veľmi priaznivý trend skracovania ukazovateľov „času na vykonanie platby“. V roku 2019 bol priemerný čistý čas úhrady zo strany Komisie 16 dní (pokles z 20 dní a 18 dní v predchádzajúcich dvoch rokoch), čo je omnoho menej ako zákonná lehota 30 dní. Komisia vykonala 95 % svojich platieb včas (počet platieb postihnutých oneskorením klesol z 10 % a 8 % v predchádzajúcich dvoch rokoch). Cieľom však stále je dodržať zákonný čas úhrady pri každej platbe. Podrobné informácie sú uvedené v prílohe 8.

2.12.Náklady na kontroly zostávajú primerané súvisiacim rizikám

Celkovo sú odhadované náklady na kontroly primerané vzhľadom na charakter programov a/alebo na kontrolné prostredia. Okrem toho zostávajú stabilné, pričom dôvodom sú nezmenené kontrolné prostredia a stratégie zavedené v prípade súčasných programov.

Priame porovnanie medzi programami často nie je možné z dôvodu ich rozdielnych prvkov a nákladových faktorov, ktorých príklady sú uvedené v tomto rámčeku.

Tie odbory, ktorých sa týka zdieľané a/alebo nepriame riadenie, na účely transparentnosti a úplnosti tiež uvádzali vo svojich výročných správach o činnosti náklady na kontroly v členských štátoch a poverených subjektoch oddelene od vlastných nákladov Komisie na kontroly. Napríklad v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky náklady na plnenie uvádzané členskými štátmi predstavovali 3,5 % výdavkov za rok 2019.

V rámci nedávneho auditu nákladov na plnenie fondov politiky súdržnosti ( 25 ) Dvor audítorov zistil, že celkové náklady na plnenie fondov politiky súdržnosti uvádzané Komisiou v jej výročných správach o činnosti sú pomerne nízke v porovnaní s inými fondmi EÚ a medzinárodne financovanými programami. Tieto náklady predstavujú, ako percentuálny podiel platieb vykonaných v roku 2018, 2,87 % pre Európsky sociálny fond, 2,45 % pre Európsky fond regionálneho rozvoja a 2,03 % pre Kohézny fond.

V roku 2019 po kombinovanom posúdení ich účinnosti, efektívnosti a hospodárnosti všetky odbory Komisie konštatovali, že ich kontroly sú celkovo nákladovo efektívne.

2.13.Vyhlásenie riadiaceho subjektu, audítorské stanovisko a orgán udeľujúci absolutórium

Posúdenia, uistenia a výhrady generálnych riaditeľov

Vo svojich vyhláseniach o vierohodnosti za rok 2019 ( 26 ) všetkých 50 generálnych riaditeľov (alebo iných pracovníkov) vyhlásilo, že majú primerané uistenie, že: i) informácie uvedené v ich správach predstavujú „pravdivý a reálny obraz“ (t. j. spoľahlivý, úplný a správny obraz) o súčasnom stave v ich odbore; ii) zdroje pridelené na ich činnosti sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou správneho finančného riadenia; a iii) zavedené postupy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných transakcií.

V kontexte svojho celkového procesu budovania vierohodnosti a z ich pohľadu riadiaceho subjektu generálni riaditelia vykonávajú aj podrobnejšiu analýzu každého programu alebo segmentu vo svojom portfóliu. Využívajú všetky dostupné informácie, najmä výsledky svojich kontrol, aby odhalili akékoľvek potenciálne významné kvantitatívne alebo kvalitatívne nedostatky. Na konci každého rozpočtového roka určia, či finančný vplyv takéhoto nedostatku môže presahovať hranicu významnosti 2 % a/alebo či je významný jeho vplyv na dobrú povesť. Ak áno, svoje vyhlásenie o vierohodnosti predložia s výhradou týkajúcou sa konkrétneho dotknutého segmentu portfólia.

V roku 2019 11 z 50 generálnych riaditeľov vydalo vyhlásenia s výhradou s celkovým počtom 18 výhrad. Tento výrazný pokles počtu výhrad v porovnaní s rokom 2018 (keď 20 odborov predložilo 40 výhrad) sa vysvetľuje takto.

·Šesť výhrad bolo zrušených, pretože sa príslušné nedostatky vyriešili.

·V prípade 17 výhrad sa uplatnilo pravidlo de minimis, keďže výhrady sa za určitých podmienok už nepovažujú za zmysluplné, konkrétne ak ide o obmedzené výdavky (menej než 5 % platieb odboru) a nízky výsledný finančný vplyv (menej než 5 mil. EUR). Týkalo sa to najmä minulých programov za roky 2007 – 2013 v oblasti výskumu, konkurencieschopnosti, vzdelávania a kultúry a vonkajších vzťahov.

·Celkovo 17 výhrad sa opakuje z predchádzajúceho roku (rokov) a iba jedna je nová z roku 2019, predovšetkým preto, že základné príčiny významnej miery chybovosti je podľa právnych rámcov súčasných programov možné čiastočne zmierniť, ale nie úplne odstrániť. Pozri podrobnosti v oddiele 2.3.1 a koncepcie v prílohe 4.

Celkový finančný vplyv všetkých výhrad (1 053 mil. EUR za rok 2019, t. j. o 2 % nižší než 1 078 mil. EUR za rok 2018) je porovnateľný s úrovňou v predchádzajúcich dvoch rokoch. V prípade každej výhrady dotknutí generálni riaditelia zavedú opatrenia na zmiernenie s cieľom riešiť príslušné nedostatky a zmierniť vyplývajúce riziká.

V prílohe 4 je uvedený úplný zoznam výhrad za rok 2019, ako aj ďalšie vysvetlenia a podrobnosti.

Činnosť Útvaru pre vnútorný audit a celkové stanovisko

Odbory Komisie zakladajú svoje uistenia aj na činnosti Útvaru pre vnútorný audit. Útvar pre vnútorný audit vykonáva audit riadiacich a kontrolných systémov v rámci Komisie a výkonných agentúr, pričom poskytuje nezávislé a objektívne uistenia o ich primeranosti a účinnosti.

V súlade s požiadavkami svojej poverovacej listiny ( 27 ) Útvar pre vnútorný audit vydal výročné celkové stanovisko k finančnému riadeniu Komisie, vychádzajúce z činnosti auditu v oblasti finančného riadenia v Komisii, ktorú vykonával počas predchádzajúcich troch rokov (2017 – 2019). V celkovom stanovisku sa zohľadňujú aj informácie z iných zdrojov, konkrétne zo správ Európskeho dvora audítorov. Na základe týchto informácií z auditu vnútorný audítor dospel k záveru, že Komisia v roku 2019 zaviedla postupy riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, ktoré ako celok poskytujú primerané uistenie, pokiaľ ide o dosiahnutie jej finančných cieľov. Celkové stanovisko je však s výhradou vzhľadom na výhrady uvedené vo vyhláseniach o vierohodnosti, ktoré povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním vydali vo svojich výročných správach o činnosti.

Vnútorný audítor pri vypracovaní celkového stanoviska prihliadal aj na kombinovaný vplyv i) všetkých odhadovaných súm vystavených riziku pri platbe, keďže tie presahujú výšku výdavkov, na ktoré sa vzťahuje výhrada, a ii) finančné opravy a vrátené prostriedky súvisiace s nedostatkami a chybami, ktoré odbory Komisie zistia a opravia v nadchádzajúcich rokoch z dôvodu viacročných nápravných mechanizmov zabudovaných do systémov vnútornej kontroly Komisie. Vzhľadom na tieto prvky sa Útvar pre vnútorný audit domnieva, že rozpočet EÚ je celkovo a v priebehu času primerane chránený.

Pandémia COVID-19 a reakcia Komisie neovplyvnili schopnosť Komisie chrániť rozpočet EÚ počas roka 2019. Môže sa to však stať v priebehu roka 2020 a nasledujúcich rokov, keďže nápravné opatrenia ex post, ktoré doposiaľ viedli k nápravám, sa môžu stať menej efektívnymi (ovplyvniť kapacitu opráv). Môže to vyplynúť z uvoľnenia určitých postupov, riadenia výdavkov a problémov týkajúcich sa vymáhania prostriedkov z nezákonných výdavkov alebo výdavkov vykazujúcich nezrovnalosti od konečných príjímateľov, ktorí čelia finančným a hospodárskym ťažkostiam v dôsledku krízy vyvolanej koronavírusom. Bez toho, aby bolo dotknuté stanovisko, vnútorný audítor pridal dve „zdôrazňujúce skutočnosti“, ktoré sú opísané v prílohe 6 k tejto správe, pokiaľ ide o:

·plnenie rozpočtu EÚ v kontexte súčasnej krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19, predovšetkým o potrebu podrobného posúdenia vznikajúcich rizík a vymedzenie a vykonávanie súvisiacich zmierňujúcich opatrení a

·stratégie dohľadu v súvislosti s vykonávaním politík a programov tretími stranami.

S cieľom prispieť ku kultúre Komisie založenej na výkonnosti a k väčšiemu dôrazu na pomer medzi kvalitou a cenou Útvar pre vnútorný audit v roku 2019 v rámci svojho strategického plánu auditov na roky 2019 – 2021 vykonal aj audity výkonnosti. Výsledkom týchto auditov boli odporúčania, všetky prijaté kontrolovanými subjektmi, týkajúce sa: stratégií dohľadu v súvislosti s vykonávaním programov tretími stranami, stratégií kontroly vybraných odborov, procesov riadenia ľudských zdrojov a informačných technológií, a s výkonnosťou súvisiacich aspektov vykonávania operácií a programov odbormi. V prípade všetkých odporúčaní vypracovali kontrolované subjekty návrhy akčných plánov, ktoré boli predložené Útvaru pre vnútorný audit, ktorý ich posúdil ako uspokojivé.

Napokon, Útvar pre vnútorný audit v súlade so svoju prísnou politikou následných opatrení pravidelne posudzoval skutočné vykonávanie svojich odporúčaní odbormi Komisie a výkonnými agentúrami. Touto činnosťou sa potvrdilo, že 98 % odporúčaní vydaných počas rokov 2015 – 2019 a následne prešetrovaných, bolo primerane a účinne vykonávaných kontrolovanými subjektmi. Tieto výsledky ukazujú, že útvary Komisie sú aktívne pri vykonávaní odporúčaní a zmierňovaní rizík identifikovaných Útvarom pre vnútorný audit.

Podrobnejšie informácie o uistení, ktoré poskytol Útvar pre vnútorný audit, sú uvedené v prílohe 6. Okrem toho Komisia v súlade s článkom 118 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách zasiela správu o činnosti vnútorného audítora orgánu udeľujúcemu absolutórium, ako súčasť balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti.

Činnosť Výboru pre pokrok v oblasti auditu

Výbor pre pokrok v oblasti auditu ( 28 ) dohliada na záležitosti auditu v rámci Komisie a podáva výročné správy kolégiu. Zabezpečuje tým nezávislosť Útvaru pre vnútorný audit, monitoruje kvalitu činnosti vnútorného auditu a zabezpečuje, že odbory Komisie riadne zohľadňujú odporúčania vnútorného auditu (t. j. vykonávaného Útvarom pre vnútorný audit) a vonkajšieho auditu (t. j. vykonávaného Európskym dvorom audítorov) a že sa vykonávajú primerané následné činnosti.

Počas roka podávania správ Výbor pre pokrok v oblasti auditu naďalej zohrával dôležitú úlohu pri podpore riadenia, organizačnej výkonnosti a zodpovednosti v celej organizácii. Uskutočnili sa tri kolá stretnutí so zameraním činnosti na štyri kľúčové ciele stanovené v pracovných programoch na roky 2019 a 2020. Výbor pre pokrok v oblasti auditu bol spokojný, pokiaľ ide o nezávislosť a kvalitu činnosti vnútorného auditu, a zistil, že plánovanie vnútorného audítora primerane zahŕňa celú oblasť auditu a naďalej sa vzťahuje na kľúčové rizikové oblasti. Výbor považoval za povzbudzujúce, že miera účinného vykonávania odporúčaní vnútorného audítora zostáva vysoká (t. j. 98 % v prípade odporúčaní vydaných v rokoch 2015 – 2019) a že k januáru 2020 sa len šesť veľmi dôležitých odporúčaní z auditu oneskorovalo o viac ako 6 mesiacov. Aj pokrok dosiahnutý pri vykonávaní odporúčaní Európskeho dvora audítorov bol uspokojivý. Iba jedno z odporúčaní vydaných v rokoch 2001 – 2014 zostalo k februáru 2020 nesplnené. Napokon, Výbor pre pokrok v oblasti auditu bol spokojný, že Dvor audítorov vydal dvanásty rok po sebe jednoznačné stanovisko o spoľahlivosti konsolidovanej účtovnej závierky EÚ.

Viac informácií o činnosti a záveroch výboru je uvedených v prílohe 7.

Stanoviská Dvora audítorov k účtovnej závierke za rok 2018 a k zákonnosti a správnosti transakcií

Európsky dvor audítorov vydal v roku 2019 kladné („čisté“) stanovisko k ročnej účtovnej závierke EÚ za rok 2018, dvanásty rok po sebe.

Validácia lokálnych systémov

Od účtovníka sa vyžaduje, aby podpísal ročnú účtovnú závierku a tak osvedčil svoje primerané uistenie, že závierka predstavuje pravdivý a reálny obraz finančnej situácie Komisie. Validácia lokálnych systémov pozostáva z viacerých kontrol monitorovania a dohľadu s cieľom poskytnúť uistenie, že je možné spoľahnúť sa na informácie, ktoré do účtovných systémov vložili rôzne odbory Komisie. Táto validácia je nad rámec posudzovania vlastných zavedených systémov vnútornej kontroly, ktoré vykonávajú vedenia odborov.

Činnosťou vykonávanou počas roku 2019 sa zistili silné stránky, ako aj viaceré nedostatky a problémy, z čoho vyplynuli odporúčania zamerané na zlepšenie kontrolného prostredia a kvality účtovníctva v odboroch ( 29 ), čím sa zmiernia riziká týkajúce sa presnosti podávania správ o finančnom a regulačnom riadení ( 30 ). Žiadny zo zistených nedostatkov pravdepodobne nebude mať významný vplyv na ročnú účtovnú závierku.

Pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, Dvor audítorov vydal stanovisko s výhradou (priaznivé, ale s pripomienkami) k rozpočtu EÚ, ale záporné (nepriaznivé) stanovisko k Európskemu rozvojovému fondu.

Komisia plní odporúčania Dvora audítorov a vo výročných správach o činnosti informuje o prijatých opatreniach. Komisia okrem toho pravidelne podáva správy o vykonávaní odporúčaní Výboru pre pokrok v oblasti auditu, ktorý v rámci svojho aktualizovaného mandátu vykonáva v tejto súvislosti určité monitorovacie činnosti ( 31 ).

Dvor audítorov monitoruje vykonávanie svojich odporúčaní Komisiou a poskytuje spätnú väzbu, ktorá Komisii pomáha posilňovať činnosti v oblasti nadväzujúcich opatrení. Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2018 posudzoval kvalitu následných opatrení Komisie podľa 184 odporúčaní auditu z 25 osobitných správ uverejnených v roku 2015. Dvor audítorov konštatoval, že Komisia vykonala približne tri štvrtiny odporúčaní v plnom rozsahu alebo vo väčšine ohľadov a trochu menej než jednu pätinu v niektorých ohľadoch. Zostávajúce odporúčania Komisia neprijala, a preto neboli vykonané. Vo všeobecnosti je to v súlade s predchádzajúcimi rokmi.

Absolutórium za rok 2018

Európsky parlament udelil Komisii absolutórium za rozpočtový rok 2018 jasnou väčšinou 14. mája 2020 po preskúmaní správ Európskeho dvora audítorov, balíka integrovaných finančných správ Komisie a odporúčania Rady týkajúceho sa absolutória. Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu zároveň vyzval vybraných členov Komisie a generálnych riaditeľov na výmenu názorov v rámci postupu udelenia absolutória. Rozhodnutie Európskeho parlamentu o udelení absolutória za rok 2018 obsahuje odporúčania na zlepšenie vykonávania rozpočtu, ako aj odporúčania spojené s konkrétnymi oblasťami politiky a situáciami týkajúcimi sa napríklad právneho štátu a údajných prípadov konfliktu záujmov. Ako zvyčajne, Komisia podniká kroky na vykonanie týchto odporúčaní a bude o nich informovať v osobitnej správe ( 32 ).

2.14.Ďalší vývoj: Výhľad na rok 2020 a roky 2021 – 2027

2.15.Vplyv zdravotnej krízy vyvolanej koronavírusom na správne finančné riadenie v roku 2020

Komisia prijala celú škálu opatrení v rámci reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19, ako sú investičné iniciatívy reagujúce na koronavírus s cieľom zmierniť sociálno-ekonomický vplyv. Samotná pandémia svojím masívnym vplyvom na prijímateľov v EÚ, vnútroštátne orgány a útvary Komisie, ako aj prijaté opatrenia, budú mať vplyv na výkonnosť rozpočtu EÚ, ale budú predstavovať aj potenciálne výzvy pri budovaní uistenia Komisie.

Napríklad, osobitný kontext krízy si vyžadoval úpravy postupov kontroly a väčšiu pružnosť pri hospodárení s finančnými prostriedkami (napríklad v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov), aby bolo možné rýchlo poskytnúť finančné prostriedky tam, kde sú najviac potrebné. Tieto konkrétne úpravy boli zakotvené v zmenených právnych predpisoch a súlad s nimi sa bude posudzovať počas obdobia ovplyvneného krízou.

Komisia v súčasnosti pracuje na podrobnej identifikácii týchto nových rizík a výziev, na posudzovaní ich vplyvu a na stanovení zmierňujúcich opatrení s cieľom zaistiť rovnováhu medzi požadovanou pružnosťou, ktorá umožňuje sprístupniť finančné prostriedky členským štátom a ďalším implementujúcim partnerom a prijímateľom na boj s krízou, a potrebou dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia.

2.16.Úsilie o zabezpečenie správneho finančného riadenia sa zachováva aj v budúcom viacročnom finančnom rámci

Komisia sa sústavne usiluje zabezpečiť, aby bol rozpočet EÚ riadený v súlade s najvyššími normami správneho finančného riadenia. Za súčasných okolností je to naďalej rovnako potrebné. V máji Komisia prijala prepracované návrhy na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027. Tieto návrhy opätovne potvrdzujú záväzok Komisie zabezpečiť správne finančné riadenie, s osobitnou pozornosťou venovanou dosiahnutiu maximálneho zjednodušenia, synergie a účinnosti, ako aj uplatňovaniu nákladovo efektívnych systémov kontroly rozlíšených podľa rizika.

Cieľom je dosiahnutie cieľov politík/programov aj cieľov vnútornej kontroly, t. j. rýchlych platieb, nízkej chybovosti a hospodárnych nákladov na kontrolu. Príkladmi, ktoré môžu prispieť k týmto trom cieľom, sú zvýšené využívanie grantov s jednorazovými platbami (čím sa navyše znižuje potreba podrobnej evidencie) a možnosť financovania na základe výstupov alebo výsledkov (čím sa napríklad odstraňuje potreba sledovania odpracovaných hodín prostredníctvom časových výkazov alebo predkladania podrobných faktúr za vzniknuté náklady).

Uľahčí sa aj správne finančné riadenie rozpočtu EÚ poskytnutím vzorov predpisu upravujúceho zakladanie a poverovacích nástrojov pre budúce delegovanie programov výkonným agentúram počas nasledujúceho viacročného finančného rámca, ako aj usmernení pre zakladanie a prevádzku výkonných agentúr.

2.17.Ďalšie zlepšenie a posilnenie spolupráce s členskými štátmi

Ako súčasť celkovej iniciatívy Komisie zameranej na zlepšenie a posilnenie jej spolupráce s členskými štátmi, Sieť pre lepšie vynakladanie prostriedkov (pozostávajúca zo zástupcov členských štátov a Komisie) by mala pomôcť s výmenou osvedčených postupov, s výmenou vedomostí a informácií, so zisťovaním nedostatkov a s hľadaním riešení v počiatočnej fáze v prípadoch súvisiacich s verejnými výdavkami vrátane oblastí, ako je konflikt záujmov, právny štát a podvody a korupcia. Vzájomné kontakty s členskými štátmi sa budú uskutočňovať na vysokej úrovni (výročná konferencia skupiny na vysokej úrovni Siete pre lepšie vynakladanie prostriedkov) a na technickej úrovni, s organizovaním seminárov ku konkrétnym témam.

Problém konfliktu záujmov je na poprednom mieste programu Komisie a často je predmetom diskusií a výziev na konanie, predovšetkým od Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu. Ako odpoveď na tieto výzvy a po revízii pravidiel pre vyhnutie sa konfliktu záujmov v nariadení o rozpočtových pravidlách z roku 2018, kde sa výslovne rozšírilo ich uplatňovanie na zdieľané riadenie, Komisia pripravuje usmernenie k vyhýbaniu sa konfliktu záujmov, ktoré sa týka všetkých spôsobov riadenia (priame/nepriame/zdieľané riadenie). Jeho účelom je uľahčiť pochopenie pravidiel o konflikte záujmov a zvýšiť informovanosť o nich medzi rôznymi zainteresovanými stranami využívajúcimi finančné prostriedky EÚ, v rámci inštitúcií EÚ a v členských štátoch. Uverejnenie usmernenia sa plánuje na koniec roka.

Komisia tiež zvažuje ďalšie opatrenia na riešenie konkrétnych problémov, na ktoré poukázal Európsky parlament, a potenciálnych problémov alebo nedostatkov, ktoré boli zistené v uplynulých rokoch. Tieto opatrenia môžu zahŕňať návrhy na zlepšenie kvality a interoperability údajov o prijímateľoch v rámci EÚ, ktoré sa sprístupňujú Komisii, a na zabezpečenie, aby sa presadzovalo vymáhanie prostriedkov z fondov EÚ.

Na základe uistení a výhrad vo výročných správach o činnosti ( 33 ) kolégium prijíma túto výročnú správu o riadení rozpočtu EÚ a jeho výkonnosti – rozpočtový rok 2019 a preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ.

(1)

()    Výška príslušných výdavkov Komisie zodpovedá platbám vykonaným v roku 2019 po odpočítaní súm predbežného financovania vyplatených v roku 2019 a pripočítaní súm predbežného financovania vyplatených v predchádzajúcich rokoch a zúčtovaných v roku 2019 (pozri vymedzenia pojmov a ďalšie podrobnosti v prílohe 3).

(2)

()    Oznámenie predsedníčky Komisii: Pracovné metódy Európskej komisie, 1. 12. 2019, s. 3.

(3)

()    Oznámenie Komisii: Riadenie v Európskej komisii, 24. 6. 2020, C(2020) 4240.

(4)

()    Formálne sa nazývajú povoľujúcimi úradníkmi Komisie vymenovanými delegovaním. V článku 74 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že: „Povoľujúci úradník je v dotknutej inštitúcii Únie zodpovedný za implementáciu príjmov a výdavkov v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a to aj prostredníctvom zabezpečenia predkladania správ o výkonnosti, ako aj za zabezpečovanie súladu s požiadavkami zákonnosti a správnosti a rovnakého zaobchádzania s príjemcami finančných prostriedkov.“

(5)

()    Vedúci výkonných agentúr, úradov, útvarov, osobitných skupín atď.

(6)

()    Ako sa vyžaduje v článku 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách, balík v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti obsahuje aj: konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie, správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za predchádzajúci rozpočtový rok, výročnú správu predkladanú orgánu udeľujúcemu absolutórium o vykonaných vnútorných auditoch a dlhodobú prognózu budúcich peňažných tokov do rozpočtu a peňažných tokov z rozpočtu EÚ.

(7)

()    Výbor sponzorských organizácií komisie Treadway.

(8)

()    Generálne riaditeľstvo pre rozpočet v spolupráci s generálnym sekretariátom, Generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť, Generálnym riaditeľstvom pre komunikáciu a Európskym úradom pre boj proti podvodom.

(9)

()    COM(2018) 324 final.

(10)

()    Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2018, metodická príloha 1.1, body 18 a 19.

(11)

()    Usmernenia Komisie o finančných korekciách v prípade nezrovnalostí v rámci verejného obstarávania z roku 2019 v prílohe k rozhodnutiu Komisie zo 14. mája 2019, ktorým sa stanovujú usmernenia o určení finančných korekcií, ktoré sa majú uplatňovať na výdavky financované Úniou pri nedodržaní príslušných pravidiel verejného obstarávania, C(2019) 3452.

(12)

()    Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2018, oddiel o Európskom rozvojovom fonde, bod 17.

(13)

()    V prípade výdavkov súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou sa používa pojem „konečná suma vystavená riziku“, keďže opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu nie sú „ukončené“.

(14)

()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov [COM(2019) 196].

(15)

()     https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/pif_2018_30_years_brochure_en.pdf

(16)

()    Generálny sekretariát, právny servis, Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje a bezpečnosť a Generálne riaditeľstvo pre rozpočet.

(17)

()    Ďalšie informácie sú k dispozícii vo výročných správach Európskeho úradu pre boj proti podvodom na adrese: https://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/reports/olaf-report_en .

(18)

()    Výber je postup preskúmania prichádzajúcich informácií a prípravy rozhodnutia generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom o tom, či sa začne vyšetrovanie alebo nie.

(19)

()    Výdavky Európskeho námorného a rybárskeho fondu, aj keď sú súčasťou okruhu „Prírodné zdroje“, sa riadia rovnakým mechanizmom poskytovania ako výdavky na politiku súdržnosti.

(20)

()    Keďže opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa nekončia, v oblasti výdavkov v poľnohospodárstve sa riziko pri ukončení nahrádza konečnou sumou vystavenou riziku.

(21)

()    Európsky námorný a rybársky fond zdieľa systémy riadenia a kontroly politiky súdržnosti.

(22)

()    Programy ako Galileo, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (európske systémy satelitnej navigácie) a Copernicus (systém EÚ pozorovania Zeme).

(23)

()    V legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020, sa uvádza: „Komisia sa preto domnieva, že v prípade výdavkov na výskum v rámci programu Horizont 2020 je miera chybovosti na ročnom základe vo výške 2 % – 5 % realistickým cieľom s prihliadnutím na náklady na kontroly, opatrenia na zjednodušenie navrhnuté s cieľom znížiť náročnosť pravidiel a súvisiace nevyhnutné riziko spojené s úhradou nákladov na výskumný projekt. Konečným cieľom by malo byť dosiahnuť reziduálnu mieru chybovosti čo najbližšie k 2 % pri ukončení programov po zohľadnení finančného vplyvu všetkých opatrení v oblasti auditov, korekcií a vymáhania.“

(24)

()    Uznáva to aj Európsky dvor audítorov (vo svojej výročnej správe za rok 2018, body 1.16 – 32).

(25)

()    Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 7/2020, Vykonávanie politiky súdržnosti: pomerne nízke náklady, ale nedostatočné informácie na posúdenie úspor zo zjednodušení, 16. 4. 2020.

(26)

()     https://ec.europa.eu/info/publications/annual-activity-reports_sk .

(27)

()    Najnovšia verzia: C(2020) 1760 final.

(28)

()    Výbor pre pokrok v oblasti auditu pozostáva z deviatich členov. Je to maximálne šesť členov Komisie a minimálne traja sú externí členovia s preukázanými odbornými znalosťami z oblasti auditu a súvisiacich záležitostí. Polovica členov Výboru pre pokrok v oblasti auditu z Komisie sa vymieňa uprostred funkčného obdobia. Zmluvy s externými členmi sa uzatvárajú každoročne.

(29)

()    Týkajú sa najmä šiestich odborov (GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, GR pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ, GR pre ľudské zdroje a bezpečnosť, GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, GR pre výskum a inováciu a Výkonná agentúra pre výskum).

(30)

()    Hlavné riziká sa týkajú rôznych problémov s kontrolným prostredím účtovníctva, registráciou spätných tokov z finančných nástrojov, so včasným zúčtovaním predbežného financovania, včasným vydaním príkazov na vymáhanie, a problémov týkajúcich sa synchronizácie podvojného účtovníctva s miestnymi systémami informačných technológií.

(31)

()    Oznámenie Komisii: Aktualizácia poverovacej listiny Výboru Európskej komisie pre pokrok v oblasti auditu, 27. 2. 2020, C(2020) 1165.

(32)

()    Správa o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rozpočtový rok 2018, ktorá bude takisto súčasťou balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti.

(33)

()    Článok 74 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách.