EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020DC0038

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

COM/2020/38 final

V Bruseli10. 2. 2020

COM(2020) 38 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie


a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

{SWD(2020) 12 final}


SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie
a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť

Odolná infraštruktúra je základom energetickej únie. V roku 2018 sa do prevádzky uviedli dôležité projekty v oblasti prepojenia energetických sietí a významne sa posilnila regionálna spolupráca.

Pri finančnej podpore dôležitých infraštruktúr spoločného záujmu v rámci integrácie trhov s elektrickou energiou a plynom a posilňovania bezpečnosti dodávok energie zohrával Európsky energetický program pre oživenie v tomto kontexte kľúčovú úlohu.

I. POKROK V REALIZÁCII PROGRAMU

Energetická infraštruktúra a inovácie, ktoré sú hnacou silou Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPO), sú v súčasnosti rovnako dôležité ako v roku 2009, keď bol program vytvorený.

V tejto správe sa za každú časť programu EEPO uvádza, aký pokrok bol dosiahnutý pri realizácii projektov a realizácii Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť (EEEF). Táto správa nadväzuje na správu, ktorá bola prijatá v roku 2018 1 . Týka sa realizácie projektov v období od 31. augusta 2016 do 31. decembra 2018 a platieb realizovaných počas tohto obdobia.

II. CELKOVÁ REALIZÁCIA PROJEKTU

Ku koncu decembra 2018 bolo ukončených 43 (o 6 viac v porovnaní s rokom 2017) z celkového počtu 59 projektov a príjemcom bolo vyplatených celkovo 2 514 424 758 EUR (po odpočítaní príkazov na vymáhanie sumy vo výške 196 099 270,83 EUR) (pozri prílohu).

Situácia v oblasti plynárenskej a elektrickej infraštruktúry: väčšina projektov je dokončená a dva projekty prebiehajú.

Podstatný pokrok dosiahli realizátori integrácie veternej energie na mori (OWE) do elektrizačnej sústavy a realizátori posledného zostávajúceho projektu zachytávania a ukladania CO2 (CCS) sa rozhodli ukončiť finančnú podporu projektu.

Komisia sa rozhodla zachovať svoju finančnú podporu pre investorov, kým bude aj naďalej jasné, že konečné investičné rozhodnutie (FID) je možné a projekt aj naďalej predstavuje zásadný význam pre spoločnosť.

1.    Plynárenská a elektrická infraštruktúra

V rámci podprogramu EEPO pre infraštruktúru sa podporilo 44 projektov v troch hlavných oblastiach činností (plynovodné prepojenia, spätný tok plynu a elektrina).

Vyčlenila sa celková suma 2 267 574 462 EUR, z ktorej sa príjemcom do 31. decembra 2018 vyplatilo 1 669 370 233 EUR. Platby sú podmienené pevným záväzkom príjemcov realizovať projekt prostredníctvom konečného investičného rozhodnutia.

1.1. Doterajší pokrok

Doteraz bolo dokončených 38 (o 3 viac v porovnaní s rokom 2017) zo 44 projektov infraštruktúry, štyri boli ukončené a dva projekty prebiehajú.

V odvetví elektriny bolo dokončených všetkých 12 projektov (o 2 viac v porovnaní s rokom 2017).

V oblasti plynovodného prepojenia bolo dokončených 13 (o 1 viac v porovnaní s rokom 2017) z 18 projektov, dva postupujú podľa nového zmeneného harmonogramu a tri boli ukončené.

V oblasti projektov spätného toku a prepojení v strednej a východnej Európe bolo dokončených 13 projektov a jeden projekt v Rumunsku Komisia ukončila v septembri 2014.

Od poslednej správy o realizácii EEPO možno vyzdvihnúť najmä pokrok v týchto oblastiach:

Prepojenie Grécko – Bulharsko (IGB) je kľúčovou trasou na prepravu plynu z TAP a gréckeho skvapalneného zemného plynu na sever a je dôležitým projektom na diverzifikáciu dodávok plynu v regióne juhovýchodnej Európy. Ide o projekt spoločného záujmu (PCI 6.8.1) a prioritný projekt v oblasti energetickej konektivity v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC). Komisia od začiatku tomuto projektu poskytla politickú a finančnú podporu. Projekt získal 45 miliónov EUR z Európskeho energetického programu pre oživenie a 39 miliónov EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. V roku 2018 sa v rámci projektu dosiahol ďalší pokrok. Na júnovom zasadnutí ministrov CESEC v Sofii bolo medzi spoločnosťou Bulgarian Energy Holding a Európskou investičnou bankou podpísané memorandum o porozumení týkajúce sa úveru na tento projekt. V júli 2018 získal projekt od Komisie výnimku z právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky vrátane čiastočnej výnimky z pravidiel pre prístup tretích strán. Komisia schválila aj štátnu pomoc na verejnú podporu a prístup k bulharským štrukturálnym fondom. Realizácia projektu úspešne napreduje, všetky postupy verejného obstarávania boli dokončené a na konci mája 2019 sa začala výstavba.

Ministerstvo energetiky, obchodu, priemyslu a cestovného ruchu v Cyperskej republike pripravuje v súčasnosti realizáciu prijímacieho terminálu zemného plynu, ktorý prispeje k diverzifikácii cyperského energetického mixu a prispeje k ukončeniu energetickej izolácie ostrova, ako aj k uľahčeniu hospodárskej súťaže v oblasti výroby elektriny zo zemného plynu nezávislými výrobcami. Očakáva sa, že do roku 2021 vstúpi zemný plyn na cyperský trh.

V súčasnosti sa predpokladá, že tieto dva prebiehajúce projekty by mali byť dokončené do konca roka 2021 a do konca roka 2022.

2. Projekty veternej energie na mori

2.1. Doterajší pokrok

Podprogram pre veternú energiu na mori pozostával z 9 projektov, pričom podpora vo výške 565 miliónov EUR bola rozdelená medzi dve hlavné oblasti činností:

– rozsiahle testovanie, výrobu a rozmiestňovanie inovačných turbín a základových konštrukcií na mori (6 projektov) a

– rozvoj modulárnych riešení integrovania prenosu veľkých objemov veternej energie do elektrizačnej sústavy (3 projekty).

Štyri z deviatich projektov boli dokončené a dva boli ukončené predčasne. Na projekty sa vyplatilo 341 639 214 EUR (po odpočítaní príkazov na vymáhanie). Tri zvyšné projekty prebiehajú.

2.2. Doterajší pokrok podľa odvetví

2.2.1. Pokrok v oblasti inovačných turbín a konštrukcií na mori

Pokiaľ ide o Aberdeen Offshore Wind Farm, 1. júla 2018 sa vo veternom parku na mori „Aberdeen Bay“ spoločnosti Vattenfall spustila prevádzka jedenástich veterných turbín s najväčšou kapacitou na svete. V septembri 2018 sa uskutočnilo oficiálne otvorenie Offshore Wind Deployment Centre (Aberdeen Offshore Wind Farm). Posledné podané správy týkajúce sa projektu a záverečnej platby sa očakávajú v III. štvrťroku 2019.

2.2.2. Pokrok v oblasti integrácie veternej energie do elektrizačnej sústavy

Vykonávanie dvoch zvyšných projektov, Kriegers Flak a COBRAcable, postupovalo podľa očakávaní. V prípade Kriegers Flak bolo definitívne spustenie komerčnej prevádzky naplánované na koniec septembra 2019. Napriek oneskoreniam a ďalším výzvam, ktoré sa vyskytli počas projektu, začali príjemcovia v druhej polovici júla 2019 plánovať uvedenie do prevádzky.

V prípade COBRAcable sa ukončila inštalácia meniarní v Holandsku a Dánsku, pričom dochádza k omeškaniu pri inštalácii menších úsekov kábla. Ukončenie inštalácie káblov a testovanie systému sa očakávalo v 2. polroku 2019; na konci roka 2019 by sa mala následne začať komerčná prevádzka. Súčasťou projektu COBRAcable je štúdia zameraná na identifikáciu a opis dôležitých otázok konštrukčného riešenia, ktoré treba zohľadniť pri príprave budúcej prevádzky HVDC prepojenia Cobracable v rámci siete viacerých terminálov. V súvislosti s touto úlohou boli predložené nové dokumenty.

3. Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

Podprogram EEPO zahŕňal 6 projektov s podporou vo výške 1 miliardy EUR zameraných na demonštráciu úplného procesu zachytávania, dopravy a ukladania oxidu uhličitého (CCS).

Jeden projekt (Compostilla v Španielsku) sa dokončil a jeho výsledkom sú funkčné pilotné zariadenia na zachytávanie, dopravu a ukladanie CO2. Štyri projekty sa ukončili predčasne rozhodnutím realizátorov projektu neinvestovať. Jeden projekt bol zastavený pred dokončením. Na tieto projekty sa vyplatilo 387 211 547 EUR (po odpočítaní príkazov na vymáhanie sumy v celkovej výške 48 660 666,85 EUR).

III. EURÓPSKY FOND PRE ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ (EEEF)

V decembri 2010 bolo z Európskeho energetického programu pre oživenie (EEPO) vyčlenených 146,3 milióna EUR na finančný nástroj podporujúci projekty v oblasti energie z udržateľných zdrojov 2 . Suma 125 miliónov EUR sa použila ako príspevok EÚ na Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF). EEEF bol vytvorený v júli 2011 a dosiahol celkový objem 265 miliónov EUR 3 spolu s grantovým nástrojom technickej pomoci s rozpočtom 20 miliónov EUR a sumou 1,3 milióna EUR určenou na činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti.

Z fondu EEEF sa poskytuje na mieru prispôsobené financovanie (dlhové aj kapitálové nástroje) na projekty energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a čistej mestskej dopravy. Príjemcami sú miestne alebo regionálne verejné orgány alebo súkromné subjekty konajúce v ich mene.

1.Doterajší pokrok

Do portfólia fondu pribudli v roku 2018 tri nové transakcie.

– Pri projekte CIMAC v Portugalsku ide o modernizáciu existujúcich svietidiel pouličného osvetlenia z prevažne vysokotlakových sodíkových výbojok na najnovšiu generáciu svietidiel LED (investície z EEEF vo výške 12,1 mil. EUR, celková veľkosť projektu vo výške 16,6 mil. EUR). Projekt vychádza z nástroja technickej pomoci EEEF a predstavuje jednu z najväčších modernizácií pouličného osvetlenia v Portugalsku, v rámci ktorých bol EEEF nápomocný pri rozvoji a financovaní.

– Projekt osvetlenia miest v Taliansku (Illuminated Cities) sa zameriava na portfólio projektov pouličného osvetlenia, z ktorého profitujú najmä malé až stredne veľké obce (investície z EEEF vo výške 16 mil. EUR, celková veľkosť projektu vo výške 20 mil. EUR).

– Inteligentné nemocnice a univerzity sú ďalším projektom v Taliansku, ktorý umožňuje portfólio projektov energetickej efektívnosti v sektore zdravotníctva a vzdelávania (investície z EEEF vo výške 7 mil. EUR, celková veľkosť projektu vo výške 22 mil. EUR).

V rámci EEEF sa od jeho založenia do 31. decembra 2018 podpísali zmluvy so 16 projektmi v hodnote 170 miliónov EUR a hoci to nepredstavuje maximálne možné čerpanie, ktoré je k dispozícii, vytvorilo sa prostredníctvom EEEF približne 301,5 milióna EUR konečných investícií.

Na základe rámca EEEF na posudzovanie projektov a podávanie správ o úspore ekvivalentu CO2 a primárnej energie sa vďaka investíciám z jeho zdrojov dosiahli ku koncu roku 2016 úspory takmer 388 478 ton CO2 a úspory primárnej energie 4 v hodnote 794 124 MWh.



2.Nástroj technickej pomoci EEEF

Európsky fond pre energetickú efektívnosť zriadil v novembri 2016 nový nástroj technickej pomoci. Na základe nástroja technickej pomoci Európskej komisie, ktorý spravuje EEEF, sa zriadil nový nástroj na podporu ambicióznych verejných subjektov s perspektívnymi investičnými projektmi v oblasti energie z udržateľných zdrojov. Projekty sa majú týkať sektora energetickej efektívnosti, malovýroby energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo iniciatív vo verejnej doprave. EEEF podporuje príjemcov – regióny, mestské samosprávy, univerzity, verejné nemocnice a ďalšie verejné subjekty z členských štátov EÚ – poskytovaním konzultačných služieb k plánovaným investíciám, ako sú napr. vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, energetické audity, právne služby a analýzy ekonomickej rentability. Nástroj technickej pomoci EEEF je financovaný nástrojom ELENA (Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie) v rámci programu Európskej únie Horizont 2020. Do decembra 2018 sa týmto nástrojom už podporili 4 príjemcovia v Taliansku, Španielsku a Litve.

3.Hlavné závery a výhľad

EEEF postupne dosahoval solídne výsledky v oblasti ziskových investícií a po 7 rokoch fungovania už podporil 18 veľmi špecifických projektov (z ktorých 2 už boli splatené s výnosmi reinvestovanými do fondu) v rámci rôznych technológií v 8 rôznych členských štátoch.

IV. Celkové závery

Program EEPO dosiahol dobré výsledky. Dokončilo sa všetkých 12 projektov v oblasti elektrickej energie a väčšina projektov v oblasti zemného plynu; pričom v rokoch 2021 a 2022 sa očakáva dokončenie dvoch projektov v oblasti zemného plynu. Prísna kontrola, ktorú Európska komisia vykonáva pri realizácii a monitorovaní projektov, prispela k zvýšeniu efektívnosti nástroja.

Projekty veternej energie na mori boli zložitejšie, než sa očakávalo, ale realizátorom a stavebníkom sa podarilo nájsť riešenia na ich dokončenie – v niektorých prípadoch predĺžením trvania zmlúv. Počas 10 rokov trvania programu EEPO pomohol získať technické poznatky a prispel k rozvoju technológií v rámci prepojení v oblasti veternej energie na mori.

Aj keď finančná podpora EEPO nebola dostatočná na to, aby spoločnosti motivovala k realizácii komerčných demonštračných projektov CCS, Komisia aj naďalej považuje CCS (jediná spoľahlivá technológia na dlhodobé ukladanie oxidu uhličitého) za dôležité pri dekarbonizácii, vo všeobecnosti v prípade EÚ, a najmä v prípade energeticky a uhlíkovo náročných odvetví.

Z EEEF sa už investovalo do viacerých projektov energetickej efektívnosti a tento fond bude naďalej rozširovať svoje portfólio, poskytovať finančné riešenia a dosahovať zisk v prospech svojich akcionárov. EEEF slúži aj ako vzor pre inovačné finančné nástroje, pretože investuje do nákladovo efektívnych a vyspelých projektov v oblasti energie z udržateľných zdrojov, ktoré dokážu pritiahnuť súkromný kapitál, pričom preukazuje rentabilitu týchto investícií a dosahuje spoľahlivé výsledky.

(1)

 Správa za rok 2017 prijatá 5. 3. 2018, COM(2018) 86 final.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky.

(3)

Ďalšie investície popri investíciách Európskej komisie poskytli: Európska investičná banka (75 mil. EUR), Cassa Depositi e Prestiti SpA (60 mil. EUR) a investičný správca Deutsche Bank (5 mil. EUR).

(4)

Kumulatívne úspory primárnej energie sa uvádzajú len v prípade energetickej efektívnosti a technológií čistej mestskej dopravy. Zahŕňajú kalkulácie od finančnej závierky až po splatnosť úveru založené na odhadoch v prípade projektov vo výstavbe a projektov v prevádzke menej ako jeden rok, ako aj skutočné údaje pri projektoch, ktoré sú v prevádzke aspoň jeden rok. Úspory sú uvádzané vo vzťahu k celkovému objemu investícií projektu (t. j. investície z EEEF a z iných zdrojov).

Top

V Bruseli10. 2. 2020

COM(2020) 38 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie





a Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť






{SWD(2020) 12 final}


Celková výška platieb na projekty EEPO (EUR) k 31. decembru 2018

Rok

Spolu

Prepojovacie vedenia

2010

360 855 255

 

2011

224 168 978

2012

129 803 681

2013

126 931 210

2014

105 405 090

2015

368 316 520

2016

171 413 396

2017

54 679 619

 

2018

127 796 483

Spolu

 

1 669 370 233

Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

2010

193 746 615

 

2011

192 003 912

2012

–5 616 119

2013

26 844 339

2014

16 439 027

2015

8 810 052

2016

0

2017

–8 187 324

 

2018

–36 828 954

Spolu

 

387 211 547

Veterná energia na mori

2010

146 307 028

 

2011

41 300 325

2012

15 624 304

2013

11 990 156

2014

19 996 656

2015

–26 186 766

2016

14 240 385

2017

87 063 362

 

2018

31 303 765

Spolu

 

341 639 214

Fond pre energetickú efektívnosť

2010

0

 

2011

30 000 000

2012

934 251

2013

24 892 027

2014

42 726 026

2015

14 651 461

2016

3 000 000

2017

0

 

2018

0

Spolu

116 203 765

Celkový súčet

2010

700 908 898

2011

487 473 215

2012

140 746 117

2013

190 657 732

2014

184 566 799

2015

365 591 267

2016

188 653 781

2017

133 555 657

2018

122 271 293

Spolu

 

2 514 424 758

Príkazy na vymáhanie boli od platieb odpočítané

Top