Odôvodnené stanovisko Rady: Pozícia Rady v prvom čítaní (EÚ) č. 11/2020 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

(2020/C 404/02)

I.   ÚVOD

Komisia 12. apríla 2018 zaslala Rade uvedený návrh (1), ktorý sa zakladá na článku 114 ZFEÚ, ako aj oznámenie s názvom Nová dohoda so spotrebiteľom a ďalší návrh smernice o modernizácii pravidiel ochrany spotrebiteľa (2) (prijatý v roku 2019).

Týmto návrhom smernice sa modernizuje a nahrádza smernica o súdnych príkazoch (3) ustanovením nápravných opatrení, ako aj opatrení vo forme súdnych príkazov v prípade porušení práva Únie, ktoré sa týkajú skupiny spotrebiteľov.

Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 20. septembra 2018 (4). Európsky výbor regiónov takisto zaujal stanovisko 10. októbra 2018 (5).

Európsky parlament (EP) prijal pozíciu v prvom čítaní v marci 2019 (6), pričom k návrhu Komisie predložil 108 pozmeňujúcich návrhov. Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 bol za spravodajcu opätovne vymenovaný Geoffroy DIDIER (PPE, FR). Výbor JURI, ktorý je za návrh zodpovedný, rozhodol 9. januára 2020 o začatí rokovaní s Radou na základe pozície EP v prvom čítaní.

Pracovná skupina pre ochranu a informovanosť spotrebiteľa začala so skúmaním návrhu v apríli 2018. Počas prvého zasadnutia venovaného tomuto spisu pracovná skupina preskúmala posúdenie vplyvu vypracované Komisiou. V rámci tohto preskúmania delegácie vo všeobecnosti vyjadrili spokojnosť s metódami a kritériami, ktoré Komisia uplatnila vo svojom posúdení vplyvu.

Rada (konkurencieschopnosť) sa na svojom zasadnutí 28. novembra 2019 dohodla na všeobecnom smerovaní (7), čím sa predsedníctvu udelil mandát na rokovania s EP.

Uskutočnili sa tri neformálne trialógy, a to 14. januára, 2. marca a 22. júna 2020. Na poslednom trialógu sa spoluzákonodarcovia predbežne dohodli na celkovom kompromisnom balíku.

Po prijatí všeobecného smerovania informovalo predsedníctvo Výbor stálych predstaviteľov 15. januára, 26. februára, 4. marca a 17. a 24. júna 2020 o pokroku v rokovaniach. Po analýze konečného kompromisného znenia na účely dosiahnutia dohody potvrdil Výbor stálych predstaviteľov 30. júna 2020 politickú dohodu (8), ktorú spoluzákonodarcovia dosiahli 22. júna 2020.

Výbor EP JURI schválil uvedené znenie 7. júla 2020. V ten istý deň predseda výboru JURI zaslal predsedovi Výboru stálych predstaviteľov list, v ktorom uviedol, že pod podmienkou overenia právnikmi lingvistami obidvoch inštitúcií odporučí výboru JURI a plénu, aby v druhom čítaní prijali pozíciu Rady v prvom čítaní bez pozmeňujúcich návrhov.

Výbor stálych predstaviteľov na základe toho 22. júla 2020 odporučil Rade, aby politickú dohodu (9) schválila, pričom Rada (poľnohospodárstvo a rybárstvo) ju potvrdila 21. septembra 2020.

II.   CIEĽ

Cieľom tejto smernice je posilniť dôveru spotrebiteľov a podnikov vo vnútorný trh zabezpečením spravodlivejšej hospodárskej súťaže a posilnením účinného presadzovania práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Konkrétnejšie sa návrhom umožňuje, aby oprávnené subjekty určené členskými štátmi podávali v prípade porušení práva Únie, ktoré sa týkajú niektorej skupiny spotrebiteľov, žaloby v zastúpení na účely opatrení vo forme súdnych príkazov a nápravných opatrení. Nahrádza sa ním súčasná smernica o súdnych príkazoch a je zároveň reakciou na potrebu vytvoriť horizontálny prístup EÚ ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, a to na základe spoločného súboru zásad, v rámci ktorých sa rešpektujú vnútroštátne právne tradície a poskytujú záruky proti možným rizikám zneužívania.

III.   ANALÝZA POZÍCIE RADY V PRVOM ČÍTANÍ

1.   Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti (články 1 a 2, ako aj príloha I)

Objasňuje sa predmet úpravy smernice, ktorým je zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení zamerané na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov boli dostupné vo všetkých členských štátoch, ako aj jej vzťah k existujúcim pravidlám medzinárodného práva súkromného. Rada podporila záruku EP, že táto smernica by nemala predstavovať dôvod na zníženie ochrany spotrebiteľa v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú právne akty uvedené v prílohe I. Tento zoznam bol aktualizovaný a zahŕňa oblasti, ako sú finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetiku, zdravotníctvo, telekomunikácie a ochranu údajov.

2.   Rozlíšenie medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými žalobami (články 4 a 6, ako aj zodpovedajúce vymedzenia pojmov v článku 3)

Pre Radu bolo dôležité, aby sa zaviedli spoločné a prísnejšie kritériá na určenie oprávnených subjektov na účely cezhraničných žalôb a zabezpečenie ich vzájomného uznávania. V súlade s návrhmi EP musia byť kritériá na určenie oprávnených subjektov na účely vnútroštátnych žalôb konzistentné s cieľmi smernice.

3.   Financovanie žalôb v zastúpení (články 4 a 10)

EP vyjadril obavy v súvislosti s transparentnosťou financovania oprávnených subjektov a snažil sa tiež posilniť pravidlá o predchádzaní konfliktom záujmov. Viedlo to k tomu, že sa Rada dohodla na zmenách týkajúcich sa podrobnejších kritérií určenia, ako aj financovania žalôb o vydanie nápravných opatrení tretími stranami. Členské štáty v dôsledku toho musia zabezpečiť, aby sa predchádzalo konfliktom záujmov a aby financovanie tretími stranami neodklonilo žalobu v zastúpení od ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V prípade odôvodnených pochybností môžu mať oprávnené subjekty povinnosť poskytnúť súdu alebo správnemu orgánu prehľad svojho financovania.

4.   Fungovanie žalôb v zastúpení (články 7, 8, 9 a 12)

S cieľom uľahčiť transpozíciu a uplatňovanie tejto smernice bolo pre Radu dôležité ďalej objasniť fungovanie žalôb v zastúpení, a to konkrétne zavedením samostatného článku o opatreniach vo forme súdnych príkazov. Pre EP bola v záujme predchádzania zneužívaniu sporov kľúčovou zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“. V tomto zmysle sa zaviedlo niekoľko zmien a objasnení vrátane odstránenia potreby predchádzajúceho konečného rozhodnutia o súdnom príkaze na vydanie nápravných opatrení.

5.   Informovanie o žalobách v zastúpení (článok 13)

Pre EP bolo dôležité, aby sa posilnili ustanovenia o informáciách určených spotrebiteľom v súvislosti so žalobami v zastúpení. Rada tento cieľ podporila a bola toho názoru, že takéto posilnenie by sa malo zaviesť primeraným spôsobom. Uvedené ustanovenia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

6.   Pomoc oprávneným subjektom (článok 20)

Pre EP bolo mimoriadne dôležité posilniť a spresniť ustanovenia o pomoci, ktorá je k dispozícii oprávneným subjektom. Rada sa dohodla na tom, že členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby trovy konania nebránili oprávneným subjektom usilovať sa o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov alebo nápravných opatrení.

7.   Európsky ombudsman (článok 23 ods. 3)

Na žiadosť EP sa v znení vyžaduje, aby Komisia posúdila, či by cezhraničné žaloby v zastúpení bolo možné najlepšie riešiť na úrovni Únie zriadením úradu európskeho ombudsmana pre žaloby v zastúpení o vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov a o vydanie nápravných opatrení.

8.   Lehoty na transpozíciu a uplatňovanie smernice a prechodné ustanovenia (články 22 a 24)

Vzhľadom na zložitosť návrhu, najmä v prípade členských štátov, ktoré nemajú zavedený systém žalôb v zastúpení, bolo pre Radu dôležité, aby sa členským štátom poskytlo viac času na transpozíciu (24 mesiacov) a začatie uplatňovania (30 mesiacov) smernice.

IV.   ZÁVER

V pozícii Rady v prvom čítaní sa odráža spravodlivý a vyvážený kompromis, ktorý sa za pomoci Komisie dosiahol počas rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom. Po dlhých rokovaniach o mechanizme kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na európskej úrovni sa spotrebiteľom a obchodníkom konečne poskytol celoúnijný rámec, ktorým sa zlepší dodržiavanie pravidiel ochrany spotrebiteľa a prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky.

---

(1)  7877/18 + ADD 1 – 5.

(2)  Smernica (EÚ) 2019/2161, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 7).

(3)  Smernica 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).

(4)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

(5)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.

(6)  7714/19.

(7)  14210/19 + ADD 1.

(8)  9059/20.

(9)  9592/20 + COR 1 + ADD 1.