This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52020AE3642
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Industrial transition towards a green and digital European economy: regulatory requirements and the role of social partners and civil society’ (exploratory opinion)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti (prieskumné stanovisko)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti (prieskumné stanovisko)
EESC 2020/03642
Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, p. 10–28
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
16.2.2021 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 56/10 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti
(prieskumné stanovisko)
(2021/C 56/02)
|
Spravodajkyňa: |
Lucie STUDNIČNÁ |
|
Konzultácia |
Európsky parlament, 15. 9. 2020 |
|
Právny základ |
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu |
|
Prijaté v pléne |
2. 12. 2020 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
556 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
148/89/19 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1. |
Existuje niekoľko predpokladov, aby priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo mala v Európe udržateľnú, spravodlivú a sociálne prijateľnú budúcnosť. V dôsledku pandémie COVID-19 sa potreba oveľa širšej a silnejšej účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na tvorbe politík na všetkých úrovniach stala naliehavejšia a takisto je potrebný silný regulačný rámec a normy na európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o sociálnu agendu. V tomto úsilí by mal zohrávať dôležitú úlohu avizovaný akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP). |
|
1.2. |
EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné uznať komplementárnosť medzi zmenou klímy, politikami obehového hospodárstva a sociálnou zodpovednosťou podnikov a zdôrazniť obehové vlastnosti energie z obnoviteľných zdrojov. |
|
1.3. |
Úloha zamestnávateľov a podnikateľov a zapájanie súkromného sektora do stimulovania štrukturálnych zmien sú pre priemyselnú transformáciu kľúčové. Keďže inovácie v Európe zvyčajne vychádzajú z malých subjektov, je potrebné zamerať sa na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a na podporu potenciálu MSP, ktoré poskytujú znalostné služby na vysokej úrovni. Často zohrávajú priekopnícku úlohu v postavení príbuzných odvetví na trhu a sú spoľahlivými a voči kríze odolnými zamestnávateľmi. Skúsenosti podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva by sa mali tiež zužitkovať, keďže pôsobia v oblastiach, ktoré sú ovplyvnené ekologickou a digitálnou transformáciou. Preto je potrebné podporovať ich podniky a procesy sociálnej inovácie. |
|
1.4. |
Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty v hospodárstve, ktoré je z hľadiska financovania svojich potrieb závislé od bankového sektora až do 80 %. |
|
1.5. |
Odolná, udržateľná, spravodlivá a prosperujúca Európa si vyžaduje regulačný rámec, ktorý môže posilniť proces spravodlivej transformácie, pričom sa zohľadnia jeho etické vplyvy a verejné záujmy, ako sú ochrana spotrebiteľa, zdravie, bezpečnosť a kvalita. EHSV odporúča, aby európske a vnútroštátne inštitúcie zaviedli nové štruktúry riadenia, ktoré môžu zabezpečiť aktívne zapojenie miestneho hospodárstva, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania spravodlivých opatrení s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu. Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. EHSV odporúča začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých zásad Európskeho pilier sociálnych práv. |
|
1.6. |
V európskom programe v oblasti transformácie by sa mala posilniť úloha regiónov. Ústredným cieľom je dlhodobé plánovanie, výrazný miestne orientovaný prístup, inteligentná špecializácia a program v oblasti ľudského kapitálu, ako aj zosúladenie dlhodobých ambícií týkajúcich sa transformácie s krátkodobými prioritami. |
|
1.7. |
EHSV sa domnieva, že finančné a podporné nástroje pre činnosti súvisiace s transformáciou na úrovni EÚ by sa mali doplniť o vnútroštátne zdroje a mali by sa koordinovať medzi rôznymi úrovňami riadenia. Výbor v záujme zabezpečenia dostatočného financovania podporuje aj širšiu škálu vlastných zdrojov. |
|
1.8. |
Jedným z predpokladov úspešnej transformácie je program v oblasti ľudského kapitálu. Viaceré subjekty vrátane vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, odborových zväzov, verejných služieb zamestnanosti, mimovládnych organizácií a profesijných organizácií musia spolupracovať, pokiaľ ide o rozvoj a predvídanie celého súboru budúcich potrieb v oblasti nových a starých zručností. |
|
1.9. |
EHSV víta avizovaný akčný plán na vykonávanie EPSP. V záujme väčšej podpory spravodlivej transformácie by sa pre pracovníkov malo posilniť acquis v oblasti pracovného práva EÚ. V akčnom pláne by sa mala stanoviť minimálna hranica práv na úrovni EÚ, a to vrátane práva na zdravie a bezpečnosť vzťahujúceho sa na všetkých pracovníkov a nové druhy práce, práva na informácie, konzultácie, spolurozhodovanie a účasť, ktoré sa neobmedzujú len na prechodné situácie, práva na rozvíjanie zručností, minimálnych noriem poistenia v nezamestnanosti, minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania. |
2. Všeobecné pripomienky a výhľadový prístup
|
2.1. |
Toto prieskumné stanovisko si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci ako príspevok k nadchádzajúcemu akčnému plánu na vykonávanie EPSP a budúcemu sociálnemu samitu EÚ, ktorý je naplánovaný na máj 2021 v Porte. |
|
2.2. |
Európske podniky a pracovníci čelia obrovským sociálnym a hospodárskym dôsledkom pandémie COVID-19. Mnohé spoločnosti kolabujú, strácame pracovné miesta a domácnosti prichádzajú o svoje živobytie. Napriek bezprecedentným hospodárskym záchranným opatreniam zameraným na zmiernenie účinkov obmedzenia pohybu na prácu a činnosť podnikov, hospodárske prognózy poskytujú veľmi znepokojujúci obraz. Predpokladá sa, že hospodárstvo EÚ sa v roku 2020 prepadne o 8,3 % a v roku 2021 narastie o 5,8 %. Avšak aj rast v roku 2021 bude o niečo menej výrazný, než sa predpokladalo na jar (1). Členské štáty sú rekordne zadlžené a EÚ po prvý raz vytvorila aj spoločný dlh. Taktiež ešte nepoznáme dôsledky brexitu. |
|
2.3. |
Je potrebné identifikovať a podporovať kľúčový priemysel a odvetvia, počnúc ľudskými zdrojmi až po výskum, čoho výsledkom bude európska priemyselná politika, ktorá bude tieto strategické odvetvia chrániť na trhu a zaistí bezpečnú dodávku kľúčových zdrojov. Priemyselná politika Európy by mala slúžiť ako zastrešujúca politika na koordináciu všetkých rôznorodých európskych politík koherentným a komplexným spôsobom s cieľom zabezpečiť synergie. Takáto transformácia si bude vyžadovať, aby Európska komisia stanovila smerovanie a zosúladila politiky členských štátov s politikami EÚ. To neznamená mikroriadenie, ale zosúladenie politík tak, aby boli koherentné a podporovali transformačné zmeny. Tento proces bude možný len s aktívnou účasťou organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Bez „sociálnej dohody“ založenej na demokratickej a účinnej účasti občanov EÚ zelená dohoda nebude prínosom pre všetkých. |
|
2.4. |
Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty v hospodárstve, ktoré je z hľadiska financovania svojich potrieb závislé od bankového sektora až do 80 %. |
|
2.5. |
„Spravodlivá transformácia“ je pojem, ktorý sa v tejto súvislosti objavil v spojitosti s environmentálnymi a technologickými zmenami. EHSV považuje spravodlivú transformáciu za základný prvok rozpočtu aj plánu obnovy, v ktorých sa presadzuje ekologickejšie európske hospodárstvo. Je preto potrebné rozvinúť širšie chápanie „spravodlivej transformácie“ (presahujúcej rámec uhlíkových hospodárstiev), ktorá bude v plnej miere realizovať EPSP (2), bude vychádzať z novej spoločenskej zmluvy a zároveň bude presadzovať reformu systémov prerozdeľovania, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rodovú rovnosť. Obzvlášť dôležité v súvislosti s vykonávaním EPSP sú vysokokvalitné pracovné miesta pre všetkých, prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane práva na celoživotné vzdelávanie, najmä pre zraniteľné skupiny, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám pre všetkých, sociálna ochrana a začlenenie zraniteľných skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ženy, mladí ľudia, migranti alebo osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tieto dôležité ciele možno dosiahnuť na základe prosperujúceho hospodárstva, nových vysokokvalifikovaných pracovných miest ponúkaných zamestnávateľmi a potrebných investícií do nových technológií. |
|
2.6. |
Krajiny a regióny prechádzajúce priemyselnou transformáciou zvyčajne čelia výzvam pri modernizácii svojej priemyselnej základne, zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, kompenzácii straty pracovných miest v kľúčových odvetviach a zvyšovaní nízkej produktivity, ktorá obmedzuje rast príjmov. Celkovo by mohli ťažiť z ekologizácie, technologického pokroku a súvisiaceho vývoja, existuje však riziko, že sa zabudne na niektoré miesta a určité skupiny obyvateľstva, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, Rómovia a migranti. Riešenie výziev spojených s dlhodobou transformáciou si vyžaduje predvídanie zmien a aktívne riadenie zmien zo strany tvorcov politík, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a kľúčových zainteresovaných strán v týchto krajinách a regiónoch. Sociálny dialóg, informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov a ich zastupujúcich organizácií, a to aj v rozhodovacích orgánoch (radách a dozorných radách), zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení a ovplyvňovaní rozhodovania podniku s cieľom riadiť transformáciu progresívnym spôsobom. EHSV vyzýva Komisiu, aby v budúcej aktualizovanej priemyselnej stratégii posilnila a rozvinula sociálny rozmer. |
|
2.7. |
Riešenie krízy v dôsledku pandémie a umožnenie úspešnej priemyselnej transformácie je v záujme všetkých skupín zainteresovaných strán a vyžaduje si spoločné úsilie a spoločné ciele (ako napríklad dlhodobý rozvoj podnikania) a účinný sociálny dialóg v atmosfére dôvery, ako aj pozitívny postoj. EHSV sa domnieva, že dobré, a teda udržateľné riadenie podnikov spojené so spoločným predvídaním zmien musí vychádzať z osvedčených zákonných minimálnych noriem vnútorného trhu, pričom hlas pracovníkov sa musí prejaviť prostredníctvom informovania, konzultácií a ich účasti v správnych radách podniku. |
|
2.8. |
Digitalizácia i automatizácia môžu mať na hospodárstvo a spoločnosť pozitívny aj negatívny vplyv. Táto transformácia by si vyžadovala reguláciu, ktorá sa riadi technologickou transformáciou a predvída zmeny tým, že zapája sociálnych partnerov. Európske zamestnanecké rady a európske spoločnosti (Societas Europaea) môžu slúžiť ako pozitívny príklad povinného cezhraničného zapájania pracovníkov s cieľom vyvažovať záujmy a hľadať riešenia v duchu sociálneho partnerstva. To zahŕňa zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov a vyjednávanie kolektívnych zmlúv v snahe podporiť samostatnosť práce a zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Digitalizácia a internetové hospodárstvo takisto viedli k vzniku nových foriem práce, ako je práca pre platformy, kde pracovníci nemajú žiadne sociálne a pracovné zabezpečenie a často pracujú za veľmi neistých podmienok a s nejasným postavením. Ich pracovné podmienky a postavenie sa musia zosúladiť na európskej úrovni, aby sa podporila spravodlivá mobilita a integrácia na vnútornom trhu (3). EHSV preto považuje za potrebné vytvoriť právnu istotu pre pracovníkov vymedzením právneho postavenia pracovnej sily v digitálnom platformovom hospodárstve. V dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k sociálnej ochrane vznikajú náklady nielen pre samotných pracovníkov, ale aj systémy sociálneho zabezpečenia. |
|
2.9. |
Digitálna transformácia prináša aj potenciálne riziká v oblastiach, ako je finančná stabilita, finančná trestná činnosť a ochrana spotrebiteľa. Tieto riziká sa môžu ďalej zvyšovať v dôsledku roztriešteného regulačného prostredia v EÚ a nerovnomerného globálneho vývoja v oblasti regulácie tohto odvetvia. EHSV preto považuje za potrebné, aby EÚ vytvorila komplexný a stabilný regulačný rámec v tejto oblasti. Takisto odporúča, aby EÚ obnovila svoju iniciatívu týkajúcu sa zdaňovania veľkých digitálnych spoločností (4). |
|
2.10. |
Pracovníci musia mať možnosť primerane sa pripraviť na trh práce a hospodárske zmeny, ktoré už prebiehajú, čo bude mať zásadný význam pre priemyselný rast a v širšom zmysle pre hospodársky úspech Európy. Nové a vyššie zručnosti, a to aj v prípade robotníkov, predstavujú výzvu pre systémy učňovskej prípravy. Vyššie zručnosti si vyžadujú viac odbornej prípravy v inštitúciách terciárneho vzdelávania. Na rozdiel od najlepších navrhnutých systémov počiatočnej učňovskej prípravy je problémom nedostatok vnútroštátnych rámcov a kontrola kvality, ako aj prechod od počiatočnej učňovskej prípravy k terciárnemu vzdelávaniu. Budúcnosť si bude vyžadovať spoluprácu a inovácie zo strany občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky, ktoré požadujú organizácie zastúpené v EHSV (5). |
|
2.11. |
EHSV konštatuje, že aplikácie digitálnych technológií a umelej inteligencie by mali byť zamerané na človeka a mali by byť prínosom pre našu spoločnosť ako celok, a podporuje regulačný rámec pre umelú inteligenciu. Ekologickej a digitálnej transformácii by sa nemal klásť odpor a EÚ by mala podporovať rozvoj systémov umelej inteligencie určených pre konkrétne aplikácie s cieľom urýchliť ekologickú a klimatickú transformáciu (6). |
3. Inovácia
|
3.1. |
Potrebná bude zásadná inovácia: od vytvárania a urýchľovania nových nízkouhlíkových výrobných procesov (z ktorých mnohé si okrem nových surovín a/alebo základných priemyselných procesov vyžadujú aj značne odlišné spôsoby navrhovania a výroby) až po inovácie nielen v obehovejších hodnotových reťazcoch odvetví základných materiálov, ale aj v energetických systémoch, ktoré využívajú. Okrem toho najsľubnejšie nízkouhlíkové technológie budú musieť preukázať, že majú priemyselný rozsah. Bude si to vyžadovať urýchlenú politickú podporu s cieľom zaviesť nové nízkouhlíkové výrobné trasy a stimulovať ich rozšírenie a využívanie materiálov najneskôr do roku 2030. |
|
3.2. |
Transformácia potrebná na dosiahnutie spravodlivej transformácie v celej EÚ si bude vyžadovať spoločný rámec na mobilizáciu orgánov verejnej správy, podnikov a občianskej spoločnosti v súvislosti s cieleným riešením problémov. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú sociálne inovácie. V tejto súvislosti by mohlo byť dôležitým krokom vytvorenie medziodvetvovej stratégie EÚ v oblasti sociálnej inovácie, väčšie uznanie subjektov sociálneho hospodárstva a testovanie a možno využitie ich obchodných modelov. Pomohlo by to vytvoriť ekosystém pre dotované experimentovanie na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. |
4. Podpora podnikania a zapojenia súkromného sektora
|
4.1. |
Kľúčovú úlohu pri priemyselnej transformácii zohráva podpora podnikania a zapájania súkromného sektora, ktoré sú hnacou silou štrukturálnych zmien. Mnohé prekážky brániace inovatívnemu podnikaniu často pretrvávajú tam, kde existuje silné priemyselné dedičstvo, najmä kde je nízka úroveň činnosti startupov a rozširujúcich sa podnikov, slabá podnikateľská kultúra a nedostatok inovácií a účinne prepojených znalostných sietí. |
|
4.2. |
Keďže inovácie v Európe zvyčajne vychádzajú z malých subjektov, je potrebné zamerať sa na podporu potenciálu MSP, ktoré poskytujú znalostné služby na vysokej úrovni, ako sú služby slobodných povolaní, a to aj pokiaľ ide o financovanie. Často zohrávajú priekopnícku úlohu v postavení príbuzných odvetví na trhu a sú spoľahlivými a voči kríze odolnými zamestnávateľmi. |
|
4.3. |
Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva, subjekty v odvetví, ktoré sa osvedčilo ako veľmi odolné a prispelo k zmierneniu účinkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, sú aktívne najmä v oblastiach, ktoré sú ovplyvnené digitálnou a ekologickou transformáciou. Preto je potrebné zabezpečiť propagáciu ich činnosti a procesov sociálnej inovácie. |
5. Úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti
|
5.1. |
EHSV zdôraznil, že „zmeny, ktoré nové technológie, umelá inteligencia a veľké dáta spôsobujú vo výrobných procesoch a v hospodárstve vo všeobecnosti, takisto radikálne zmenia trh práce“ a že je však dôležité, aby „tieto zmeny prebiehali v rámci plodného sociálneho dialógu a pri rešpektovaní práv a kvality života pracovníkov (7)“. |
|
5.2. |
Úzka spolupráca medzi kľúčovými miestnymi/regionálnymi zainteresovanými stranami je nevyhnutná na to, aby sa určili najudržateľnejšie aplikácie a maximalizoval sa sociálno-ekonomický rozvoj. Osvedčené postupy sociálnych partnerov na všetkých úrovniach založené na kolektívnych zmluvách, vytvárajúcich rovnaké podmienky pre hospodárskych konkurentov v odvetví alebo regióne, poskytujú referenčnú hodnotu na podporu stratégie spravodlivého prechodu v súvislosti s dekarbonizáciou a inými cieľmi politiky v oblasti klímy (8). |
6. Zabezpečenie spravodlivej transformácie – požiadavky na riadenie/reguláciu
|
6.1. |
Pre tvorcov politík predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo súbor komplexných výziev v oblasti riadenia. Jednou z nich je dosiahnuť rovnováhu medzi dlhodobým strategickým rozmerom transformácie a potrebnými krátkodobými opatreniami. Transformácia si vyžaduje nielen dlhodobé strategické myslenie a tvorbu politiky, ale aj schopnosť prispôsobiť sa volebným cyklom a s tým spojenému želaniu orgánov verejnej správy a iných zainteresovaných strán vidieť výsledky realizovaných projektov. |
|
6.2. |
Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť neustále hodnotenie európskych a vnútroštátnych politík na sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni. Európsky semester postupne rozvíjal sociálnejší rozmer, ale jeho makroekonomický a fiškálny rozmer stále prevláda. EHSV preto navrhuje začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov EPSP a jeho zásad, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (9), čím sa vytvoria synergie so sociálnym prehľadom prostredníctvom zavedenia koncepcie udržateľného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky pre všetkých (10) spolu s cielenými sociálnymi a environmentálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (11). Semester bol teraz prepracovaný tak, aby poskytoval viac opatrení na podporu oživenia, vďaka čomu sa podľa EHSV azda tiež podarí obnoviť celý mechanizmus riadenia EÚ a zabezpečiť, aby fungoval ako usmerňujúca sila na prežitie demokracie, ako aj na vzostupnú konvergenciu v rámci EÚ. |
|
6.3. |
Komplexná analýza synergií a kompromisov medzi cieľmi, iniciatívami a odporúčaniami, ktoré navrhuje EÚ v rôznych politických oblastiach semestra, by si vyžadovala vysoký stupeň politickej integrácie, súdržnosti a koordinácie medzi rôznymi inštitucionálnymi aktérmi zodpovednými za hospodárske, sociálne a environmentálne politiky a zlepšenie ich analytických kapacít. |
|
6.4. |
Okrem toho v záujme vyváženia inštitucionálnej nerovnováhy v hospodárskom a sociálnom riadení EHSV odporúča, aby sa pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ, ktorými sa verejné investície oslobodzujú od výpočtu deficitu, ako aj pri zohľadňovaní udržateľnosti existujúcej úrovne dlhu, používalo tzv. „zlaté pravidlo“ (12) s cieľom zaručiť modernú zdravotnú, ekologickú, vzdelávaciu a technologickú infraštruktúru a zabrániť bezprecedentnej recesii (13). |
|
6.5. |
EHSV rovnako víta, že Európska komisia pozastavila vykonávanie Paktu stability a rastu a v záujme zabezpečenia stability aj rastu žiada jeho revíziu (14) s cieľom podporiť oživenie priemyslu EÚ a prechod na klimaticky neutrálne obehové a digitálne hospodárstvo. |
7. Regionálne predpoklady priemyselnej transformácie
|
7.1. |
Priemyselná transformácia má mnoho podôb, čím sa komplikuje uplatňovanie univerzálneho politického prístupu k rozvoju nových priemyselných procesov. Zatiaľ čo niektoré hospodárske odvetvia budú upadať a bude v rámci nich dochádzať k „nezvratnému“ poklesu hospodárskej produkcie a zamestnanosti, iné budú musieť prejsť radikálnou reštrukturalizáciou. Bude si to vyžadovať komplexný politický prístup a rozsiahle investície, verejné i súkromné, čo musí sprevádzať dobre fungujúci miestny a regionálny trh práce. |
|
7.2. |
Zosúladenie dlhodobých ambícií týkajúcich sa transformácie s krátkodobými prioritami môže byť náročné, pretože nemusí byť jednoduché získať súhlas verejnosti s politickými opatreniami, ktoré majú obmedzený okamžitý účinok. To stavia regióny s transformujúcim sa priemyslom do ťažkej situácie. Na jednej strane musia reagovať na bezprostrednú potrebu podnikať kroky v dôsledku úpadku tradičných priemyselných odvetví a riešiť problémy, ako je väčšia nezamestnanosť, strata príjmov a zhoršujúce sa životné podmienky u niektorých častí obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo starší ľudia. Na druhej strane musia prijať opatrenia na využitie príležitostí spojených s modernizáciou priemyslu, ako je prilákanie priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, vytváranie a/alebo prilákanie nových spoločností a obchodných modelov a lepšie využívanie podporných technológií. Ak sa im to nepodarí, bude to mať politické dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť aj podporu opatrení v oblasti klímy. Vzostup krajne pravicových hnutí v Európe a inde možno čiastočne vysledovať podľa deindustralizácie a zaostávania mnohých regiónov (15). |
8. Stretnutia so zástupcami regiónov s transformujúcim sa priemyslom: hlavné výstupy
|
8.1. |
V európskom programe pre transformáciu by sa mala posilniť úloha regiónov nachádzajúcich sa v procese transformácie. Zapojenie regionálnych správnych orgánov by mohlo prispieť k vytvoreniu ekosystémov potrebných na úspešnú transformáciu. Za základné predpoklady tohto procesu sa považujú dlhodobé plánovanie, silný miestne podmienený prístup, inteligentná špecializácia a program v oblasti ľudského kapitálu. |
|
8.2. |
Viaceré regióny v Európe – najmä uhoľné a oceliarske regióny – už prešli transformáciou buď z hospodárskych alebo klimatických dôvodov. Hlavným predpokladom úspešnej transformácie je inkluzívny a predvídavý prístup s cieľom zaistiť dôstojnú budúcnosť ľudí. To zahŕňa vypracovanie realistického plánu, vytvorenie potrebnej výskumnej infraštruktúry a poskytnutie technologických, inovačných, akademických a vzdelávacích zariadení spolu s potrebnými finančnými prostriedkami. V záujme zabezpečenia primeraného financovania by európske nástroje plánované na podporu týchto regiónov (napr. Európsky fond na spravodlivú transformáciu) nemali nahrádzať úsilie jednotlivých štátov. |
9. Financovanie a podpora činností a projektov súvisiacich s transformáciou na úrovni EÚ
|
9.1. |
Proces priemyselnej transformácie môže poskytnúť obrovské príležitosti, ale ich využitie si vyžaduje značné investície do vyspelej výroby a dostupnej infraštruktúry, ako aj do výskumu a inovácie. Ide aj o počiatočné náklady, ktoré zahŕňajú dávky, ktoré nahrádzajú príjmy, a výdavky na (re-)kvalifikáciu pracovníkov. |
|
9.2. |
Na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ už existuje mnoho nástrojov na podporu činností a projektov súvisiacich s transformáciou. Cieľ dosiahnuť spravodlivú transformáciu sa opätovne zdôraznil aj v Pláne Európskej únie na obnovu. Opatrenia na podporu politiky sa však príliš často vypracúvajú a vykonávajú nezávisle na rôznych úrovniach verejnej správy, pričom dochádza len k malej alebo žiadnej koordinácii a monitorovanie a hodnotenie je nedostatočné. |
|
9.3. |
EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vo VFR na roky 2021 – 2027 zvýšili a vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby s cieľom zabezpečiť skutočnú a radikálnu ekologickú a digitálnu transformáciu. V záujme získania dostatočných finančných prostriedkov EHSV tiež odporúča rozšíriť škálu vlastných zdrojov, prípadne zahrnúť daň z digitálnych služieb, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií (16). |
|
9.4. |
V súčasnom programovom období sa v pravidlách uplatniteľných na veľké podniky, ktoré dostali podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov, stanovuje, že musia tento príspevok vrátiť, ak sa výrobná činnosť do desiatich rokov od záverečnej platby presunie mimo Úniu [článok 71 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (17)]. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť ustanovenia pre budúce programové obdobie s cieľom podporiť relokalizáciu a zaručiť súdržnosť, zachovať výrobnú štruktúru/kapacitu, zvýšiť zamestnanosť a podporiť udržateľnejší „územný rozvoj“. |
|
9.5. |
Výbor takisto podporuje zlepšenie fiškálneho riadenia EÚ, pokiaľ ide o riziká udržateľnosti a skúsenosti získané z monitorovania najlepších postupov zeleného rozpočtovania a fiškálnych plánov. Okrem toho sú potrebné daňové stimuly s cieľom presvedčiť podniky a jednotlivcov, aby investovali do ekologických iniciatív so sociálnym vplyvom (18). |
|
9.6. |
Výzvy, ktorým Európa čelí v súvislosti s prechodom na ekologické a digitálne hospodárstvo, si vyžadujú rozsiahle investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len verejnými finančnými prostriedkami a tradičným financovaním prostredníctvom bankových úverov. Od súkromného sektora sa budú vyžadovať obrovské investície. Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty. EHSV víta vytvorenie platformy pre udržateľné financovanie a očakáva zrýchlenie rozvoja sociálnej taxonómie. |
10. Vplyv na zamestnanosť
|
10.1. |
Keďže priemyselná transformácia si často vyžaduje prechod od starých a tradičných výrobných odvetví k činnostiam orientovaným na budúcnosť (dokonca aj v tradičných odvetviach), môže viesť k vyššej než priemernej miere nezamestnanosti (aspoň dočasne) v dôsledku lokálne koncentrovanej deindustrializácie a kvalifikačnej základne v upadajúcich odvetviach. Zásadný význam má predvídanie a zapojenie zástupcov pracovníkov na úrovni odvetví a podnikov a pred prijatím rozhodnutí. Je veľmi dôležité, aby politiky na riešenie priemyselnej transformácie pomáhali pracovníkom a miestnym komunitám, najmä pracovníkom so zdravotným postihnutím a iným pracovníkom zo zraniteľných skupín, riadiť transformáciu s čo najmenším možným narušením a zároveň maximalizovať potenciálne prínosy. |
10.2. Zručnosti
|
10.2.1. |
Úspešná transformácia zameraná na vytvorenie pracovných miest budúcnosti si vyžaduje prispôsobenie politík zamestnanosti a v oblasti rozvoja zručností miestnym podmienkam na trhu práce. Zároveň je potrebné, aby ponuka zručností zodpovedala dopytu po zručnostiach. Lepšie predvídanie budúceho súboru potrieb zručností a ponuku primeranej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovníkov vrátane prístupu k celoživotnému vzdelávaniu je potrebné spojiť s politikami, ktoré stimulujú investície do nových zdrojov zamestnanosti a rastu produktivity. Priemyselný výskum a rozvoj musí hľadať konkrétne príležitosti na to, aby mohol zaujať vedúce postavenie v oblasti technológií, čo zase vytvorí príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností. Kľúčovú úlohu pri poskytovaní podpory vo forme rekvalifikačných programov budú zohrávať aj technické inštitúty, profesijné organizácie a mimovládne organizácie, ako aj verejné agentúry zamestnania. |
|
10.2.2. |
EHSV konštatuje, že podporovanie ľudí pomocou odbornej prípravy v procese spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie sa musí začať potvrdzovaním neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a zabezpečením uznávania a certifikácie kurzov odbornej prípravy, aby neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa mohlo byť súčasťou celkovej kvalifikácie príslušnej osoby (19). |
|
10.3. |
Program v oblasti zručností by mal venovať väčšiu pozornosť rozvoju kľúčových kompetencií v rámci povinných cyklov vzdelávania/učebných osnov, ako aj vzdelávaniu mladých ľudí a dospelých. |
|
10.4. |
Komisia uverejnila akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 (20). Mala by to byť prierezová stratégia, ktorá by tiež mohla zvýšiť strategický význam vzdelávania a odbornej prípravy medzi politickými oblasťami na európskej úrovni. |
10.5. Akčný plán na vykonávanie EPSP
Spravodlivá transformácia si vyžadujú primerané sociálne politiky na podporu dobrých pracovných podmienok, dobre fungujúcich systémov kolektívneho vyjednávania a pracovnoprávnych vzťahov a poskytovanie náležitej sociálnej ochrany s cieľom pomôcť pracovníkom počas transformácie. EHSV by chcel predložiť niekoľko návrhov týkajúcich sa pripravovaného akčného plánu Komisie na vykonávanie EPSP.
|
10.5.1. |
Výbor navrhuje, aby Komisia prehodnotila primeranosť príslušného acquis EÚ v oblasti pracovného práva a posilnila ho v snahe lepšie podporiť spravodlivú transformáciu vo vzťahu k pracovníkom. |
|
10.5.2. |
Právo na bezpečnosť a ochranu zdravia je základným pracovným právom všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pracovnoprávny vzťah alebo druh obchodného modelu, v rámci ktorého pracujú. EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce, ktoré vznikli v dôsledku zmeny klímy a prechodu na digitálne technológie, by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Okrem toho sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali významné riziká, ako je intenzifikácia práce, stres a psychosociálne násilie (21), a v budúcnosti možno očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou (22), ktorým treba predchádzať. EHSV preto žiada, aby boli všetci pracovníci v EÚ chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP (23). |
|
10.5.3. |
EHSV nabáda Európsku komisiu, aby vzhľadom na technologický vývoj vykonávala pravidelné preskúmanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a súvisiacich nariadení (24). |
|
10.5.4. |
Sociálny dialóg na vnútroštátnej a európskej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní hospodárskych, pracovných a sociálnych politík. EHSV podporuje, aby sa v rámci sociálneho dialógu na príslušnej národnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ navrhovali primerané opatrenia týkajúce sa spravodlivej transformácie zamerané na riadenie, zmenu a poskytovanie minimálnej ochrany v prípadoch reorganizácie pracovísk alebo hromadného prepúšťania vyplývajúceho z transformácie (v oblasti technológií, demografie, globalizácie, zmeny klímy, obehového hospodárstva) vrátane práva zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania s cieľom predvídať zmeny a poskytovať podporu dotknutým pracovníkom (adaptácia smernice o hromadnom prepúšťaní) (25). |
|
10.5.5. |
EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu konzultácií a informovania pracovníkov a ich zástupcov pri zavádzaní zmien, nových technológií a systémov umelej inteligencie, ktoré môžu viesť k zmenám v organizácii práce, dohľade nad prácou a ich kontrole, ako aj v systémoch hodnotenia a prijímania pracovníkov. Vo všetkých podnikoch sa musia zabezpečiť práva na informácie a konzultácie a riadne uplatňovanie smernice o EZR a na úrovni EÚ by sa mal zaviesť harmonizovaný rámec týkajúci sa účasti zamestnancov v podnikových orgánoch. Výbor preto žiada vytvoriť silný a stabilný európsky rámec pre informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov (26) ako dôležitý aspekt rozvoja spravodlivých a spravodlivých spôsobov obnovy a/alebo environmentálnej a digitálnej transformácie. Komisia by mala podporovať sociálny dialóg s cieľom zapojiť pracovníkov do klimatickej a digitálnej transformácie vo všetkých členských štátoch a monitorovať jeho výsledky prostredníctvom európskeho semestra. |
|
10.5.6. |
Je potrebný rámec pre sociálne zodpovednú reštrukturalizáciu a predvídanie podnikovej zmeny, ktorý bude dopĺňať existujúce práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť a bude v súlade s kľúčovými prvkami európskeho sociálneho modelu (27). EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov, aby sa zlepšilo ich zapojenie do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie (28). |
|
10.5.7. |
Akčný plán by mal stanoviť minimálnu hranicu práv na úrovni EÚ: EHSV vyzval na prijatie opatrení na ochranu minimálneho príjmu (29) s cieľom zastaviť chudobu a podporiť inkluzívny trh práce, a preto víta plány Komisie a nemeckého predsedníctva Rady na vytvorenie európskeho rámca pre systémy minimálneho príjmu (30). Výbor odporučil preskúmať možnosti stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (31). Vyzval tiež na vytvorenie európskej iniciatívy v oblasti minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania (32), a preto víta (33) iniciatívu Komisie o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (34). |
10.6. Nová sociálna zmluva
S cieľom vytvoriť spôsoby obnovy, ktoré investujú do pracovných miest, a chrániť práva a životné minimum, obnoviť silné inštitúcie trhu práce pre všetkých pracovníkov v súlade s minulými záväzkami a zabezpečiť sociálnu ochranu, EHSV žiada, aby sa spravodlivá transformácia stala stredobodom oživenia prostredníctvom sociálneho dialógu s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti v snahe pomôcť navrhnúť sociálnu, spravodlivú a inkluzívnu priemyselnú transformáciu.
V Bruseli 2. decembra 2020.
Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Christa SCHWENG
(1) EC Summer 2020 Economic Forecast: A deeper recession with wider divergences (Európska komisia: Hospodárska prognóza – leto 2020: hlbšia a nerovnomernejšia recesia).
(2) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 173.
(4) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 6.
(5) Štúdia EHSV na tému „Finding a new consensus on European civil society values and their evaluation“(Hľadanie nového konsenzu o hodnotách európskej občianskej spoločnosti a ich hodnotení).
(6) Ú. v. EÚ C 47, 11.2. 2020, s. 64.
(7) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 6.
(8) Rámcová dohoda o spravodlivom prechode v oblasti ťažby uhlia a udržateľnom rozvoji banských komunít na obdobie 2019 – 2027 (Španielsko); Pracovné miesta pre klímu (Portugalsko); Dohoda sociálnych partnerov o spravodlivej transformácii a zmene klímy (Grécko); Thyssenkrupp Steel Europe: Budúci pakt pre oceľ 20 – 30 (Nemecko, marec 2020).
(9) Ú. v. EÚ C 120, 14.4.2020, s. 1.
(10) Charveriat, C. and Bodin, E. (2020), Delivering the Green Deal: the role of a reformed European Semester within a new sustainable economy strategy, (C. Charveriat a E. Bodin (2020), Vykonávanie zelenej dohody: úloha reformovaného európskeho semestra v rámci novej stratégie udržateľného hospodárstva).
(11) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.
(15) Rodríguez-Pose, A. (2017), The revenge of the places that don’t matter (and what to do about it), Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, Vol. 11, No. 1, pp. 189–209, (A. Rodríguez-Pose (2017), Odveta miest, na ktorých nezáleží (a čo s tým), Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, zv. 11, č. 1, s. 189 – 209).
(16) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106.
(17) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(18) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 63.
(19) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40.
(20) https://ec.europa.eu/education/sites/default/files/document-library-docs/deap-factsheet-sept2020_en.pdf.
(21) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).
(22) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.
(23) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 52.
(24) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.
(25) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.
(26) Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14.
(27) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.
(28) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.
(29) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.
(30) Závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu počas pandémie COVID-19 a po nej.
(31) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32.
(32) Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 159.
(33) Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 1.
(34) COM(2020) 682 final.
PRÍLOHA
Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 59 ods. 3 rokovacieho poriadku):
a) Bod 2.1 (pozmeňovací návrh 9)
Zmeniť
|
„2.1. |
Toto prieskumné stanovisko si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci ako príspevok k nadchádzajúcemu akčnému plánu na vykonávanie EPSP a budúcemu sociálnemu samitu EÚ, ktorý je naplánovaný na máj 2021 v Porte. Toto prieskumné stanovisko si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. Podľa listu Európskeho parlamentu by sa stanovisko malo venovať najmä týmto témam: spravodlivá transformácia, zelená dohoda, digitálna transformácia, priemyselná stratégia, politiky zamestnanosti a sociálneho začleňovania, ktoré sú jadrom série prerokovávaných a budúcich legislatívnych a nelegislatívnych spisov súvisiacich s ekologickou a digitálnou transformáciou.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
99 |
|
Proti: |
129 |
|
Zdržalo sa: |
20 |
b) Bod 2.2 (pozmeňovací návrh 10)
Zmeniť
|
„2.2. |
Európske podniky a pracovníci čelia obrovským hospodárskym a sociálnym a hospodárskym dôsledkom pandémie COVID-19. Mnohé spoločnosti kolabujú, ľudia strácajú strácame pracovné miesta a domácnosti prichádzajú o svoje živobytie. Napriek bezprecedentným hospodárskym záchranným opatreniam zameraným na zmiernenie účinkov obmedzenia pohybu na prácu a činnosť podnikov, hospodárske prognózy poskytujú veľmi znepokojujúci obraz. Predpokladá sa, že hospodárstvo EÚ sa v roku 2020 prepadne o 8,3 % a v roku 2021 narastie o 5,8 %. Avšak aj rast v roku 2021 bude o niečo menej výrazný, než sa predpokladalo na jar (1) . Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla európske hospodárstvo: mnoho podnikov sa zatvára, ľudia prichádzajú o prácu, domácnosti prichádzajú o zdroj príjmov, efektivita zdravotníckych služieb klesá. Členské štáty sú rekordne zadlžené nad rámec stanovených pravidiel v oblasti výdavkov a EÚ po prvý raz vytvorila aj spoločný dlh. Taktiež ešte nepoznáme dôsledky brexitu a nevieme ani, kedy sa pandémia skončí.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
95 |
|
Proti: |
140 |
|
Zdržalo sa: |
22 |
c) Bod 2.3 (pozmeňovací návrh 11)
Zmeniť
|
„2.3. |
Je potrebné identifikovať a podporovať kľúčový priemysel a odvetvia, počnúc ľudskými zdrojmi až po výskum, čoho výsledkom bude európska priemyselná politika, ktorá bude tieto strategické odvetvia chrániť na trhu a zaistí bezpečnú dodávku kľúčových zdrojov. Priemyselná politika Európy by mala slúžiť ako zastrešujúca politika na koordináciu všetkých rôznorodých európskych politík koherentným a komplexným spôsobom s cieľom zabezpečiť synergie. Takáto transformácia si bude vyžadovať, aby Európska komisia stanovila smerovanie a zosúladila politiky členských štátov s politikami EÚ. To neznamená mikroriadenie, ale zosúladenie politík tak, aby boli koherentné a podporovali transformačné zmeny. Tento proces bude možný len s aktívnou účasťou organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Bez ‚sociálnej dohody‘ založenej na demokratickej a účinnej účasti občanov EÚ zelená dohoda nebude prínosom pre všetkých.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
91 |
|
Proti: |
137 |
|
Zdržalo sa: |
18 |
d) Bod 2.5 NOVÝ (pozmeňovací návrh 13)
Vložiť nový bod
|
„2.5. |
Najlepšou politickou reakciou je naplniť očakávania spojené s Európskym nástrojom obnovy, ktorý predstavuje jedinečnú príležitosť na rýchlu obnovu transformačného charakteru. Najvyššou prioritou by malo byť začatie tohto procesu a spolupráca so súkromným sektorom.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
97 |
|
Proti: |
136 |
|
Zdržalo sa: |
22 |
e) Bod 2.6 NOVÝ (pozmeňovací návrh 14)
Vložiť nový bod
|
„2.6. |
Výzvy, ktoré priniesol brexit, by sa mali prekonať intenzívnym úsilím o posilnenie jednotného trhu, ktorý vytvára silnejšie, zdravé a konkurencieschopné prostredie pre podniky.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
93 |
|
Proti: |
141 |
|
Zdržalo sa: |
20 |
f) Bod 2.4 (pozmeňovací návrh 15)
Zmeniť
|
„2.4. |
Spravodlivá transformácia“ je pojem, ktorý sa v tejto súvislosti objavil v spojitosti s environmentálnymi a technologickými zmenami. EHSV považuje spravodlivú transformáciu za základný prvok rozpočtu aj plánu obnovy, v ktorých sa presadzuje ekologickejšie európske hospodárstvo. Je preto potrebné rozvinúť širšie chápanie ‚spravodlivej transformácie‘ (presahujúcej rámec uhlíkových hospodárstiev), ktorej á bude v plnej miere realizovať EPSP (2) , bude základom budú vychádzať z novej spoločenskej zmluvy a zároveň bude presadzovať reformu systémov prerozdeľovania, rovnováha u medzi pracovným a súkromným životom a rodová ú rovnosť,. Obzvlášť dôležité v súvislosti s vykonávaním EPSP sú vysokokvalitné pracovné miesta pre všetkých, prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane práva na prístupu k celoživotnému vzdelávaniu e, najmä pre zraniteľné skupiny, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám pre všetkých, sociálna ochrana a začlenenie zraniteľných skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ženy, mladí ľudia, legálni migranti alebo osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tieto dôležité ciele možno dosiahnuť na základe prosperujúceho hospodárstva, nových vysokokvalifikovaných pracovných miest ponúkaných zamestnávateľmi a potrebných investícií do nových technológií.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
82 |
|
Proti: |
152 |
|
Zdržalo sa: |
20 |
g) Bod 2.5 (pozmeňovací návrh 16)
Zmeniť
|
„2.5. |
Krajiny a regióny prechádzajúce priemyselnou transformáciou zvyčajne čelia výzvam pri modernizácii svojej priemyselnej základne, zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, kompenzácii straty pracovných miest v kľúčových odvetviach a zvyšovaní nízkej produktivity, ktorá obmedzuje rast príjmov, vzostupnú konvergenciu a kompenzáciu nepriaznivých demografických trendov. Celkovo by mohli ťažiť z ekologizácie, technologického pokroku a súvisiaceho vývoja, existuje však riziko, že sa zabudne na niektoré miesta a určité skupiny obyvateľstva, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, Rómovia a legálni migranti. Riešenie výziev spojených s dlhodobou transformáciou si vyžaduje predvídanie zmien a aktívne riadenie zmien zo strany tvorcov politík, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a kľúčových zainteresovaných strán v týchto krajinách a regiónoch. Sociálny dialóg, informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov a ich zastupujúcich organizácií, a to aj v rozhodovacích orgánoch (radách a dozorných radách) na rozhodovacom procese, zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení a ovplyvňovaní rozhodovania podniku s cieľom riadiť transformáciu progresívnym spôsobom. EHSV vyzýva Komisiu, aby v budúcej aktualizovanej priemyselnej stratégii posilnila a rozvinula sociálny rozmer.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
92 |
|
Proti: |
152 |
|
Zdržalo sa: |
17 |
h) Bod 2.6 (pozmeňovací návrh 17)
Zmeniť
|
„2.6. |
Riešenie krízy v dôsledku pandémie a umožnenie úspešnej priemyselnej transformácie je v záujme všetkých skupín zainteresovaných strán a vyžaduje si spoločné úsilie a spoločné ciele (ako napríklad dlhodobý rozvoj podnikania) a účinný sociálny dialóg v atmosfére dôvery, ako aj pozitívny postoj. EHSV sa domnieva, že dobré, a teda udržateľné riadenie podnikov spojené so spoločným predvídaním zmien je kľúčom k úspechu musí vychádzať z osvedčených zákonných minimálnych noriem vnútorného trhu, pričom hlas pracovníkov sa musí prejaviť prostredníctvom informovania, konzultácií a ich účasti v správnych radách podniku.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
90 |
|
Proti: |
151 |
|
Zdržalo sa: |
18 |
i) Bod 2.7 (pozmeňovací návrh 18)
Zmeniť
|
„2.7. |
Digitalizácia i automatizácia môžu mať na hospodárstvo a spoločnosť pozitívny aj negatívny vplyv. Táto transformácia by si vyžadovala reguláciu, ktorá sa riadi prístupy, ktoré sa riadia technologickou transformáciou a predvída predvídajú zmeny tým, že zapája zapájajú sociálnych partnerov. Európske zamestnanecké rady a európske spoločnosti (Societas Europaea) môžu slúžiť ako pozitívny príklad povinného cezhraničného zapájania pracovníkov s cieľom vyvažovať záujmy a hľadať riešenia v duchu sociálneho partnerstva. To zahŕňa zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov a vyjednávanie kolektívnych zmlúv alebo iných sociálnych dohôd v snahe podporiť samostatnosť práce a zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Digitalizácia a internetové hospodárstvo takisto viedli k vzniku nových foriem práce, ako je práca pre platformy, kde pracovníci nemajú žiadne sociálne a pracovné zabezpečenie a často pracujú za veľmi neistých podmienok a s nejasným postavením. Ich pracovné podmienky a postavenie sa musia zosúladiť na európskej úrovni, aby sa podporila spravodlivá mobilita a integrácia na vnútornom trhu (3) . EHSV preto považuje za potrebné vytvoriť právnu istotu pre pracovníkov vymedzením právneho postavenia pracovnej sily v digitálnom platformovom hospodárstve. V dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k sociálnej ochrane vznikajú náklady nielen pre samotných pracovníkov, ale aj systémy sociálneho zabezpečenia.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
88 |
|
Proti: |
149 |
|
Zdržalo sa: |
24 |
j) Bod 2.8 (pozmeňovací návrh 19)
Zmeniť
|
„2.8. |
Digitálna transformácia prináša aj potenciálne riziká v oblastiach, ako je finančná stabilita, finančná trestná činnosť a ochrana spotrebiteľa. Tieto riziká sa môžu ďalej zvyšovať v dôsledku roztriešteného regulačného prostredia v EÚ a nerovnomerného globálneho vývoja v oblasti regulácie tohto odvetvia. EHSV preto považuje za potrebné, aby EÚ vytvorila komplexný a stabilný regulačný rámec v tejto oblasti. Takisto odporúča, aby sa v roku 2021 dosiahlo komplexné riešenie v daňovej oblasti na úrovni OECD EÚ obnovila svoju iniciatívu týkajúcu sa zdaňovania veľkých digitálnych spoločností (4).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
89 |
|
Proti: |
149 |
|
Zdržalo sa: |
22 |
k) Bod 5.2 (pozmeňovací návrh 21)
Doplniť
|
„5.2. |
Úzka spolupráca medzi kľúčovými miestnymi/regionálnymi zainteresovanými stranami je nevyhnutná na to, aby sa určili najudržateľnejšie aplikácie a maximalizoval sa sociálno-ekonomický rozvoj. Osvedčené postupy sociálnych partnerov na všetkých úrovniach založené na kolektívnych zmluvách alebo iných formách sociálneho dialógu, vytvárajúcich rovnaké podmienky pre hospodárskych konkurentov v odvetví alebo regióne, poskytujú referenčnú hodnotu na podporu stratégie spravodlivého prechodu v súvislosti s dekarbonizáciou a inými cieľmi politiky v oblasti klímy (5).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
93 |
|
Proti: |
146 |
|
Zdržalo sa: |
19 |
l) Bod 6.2 (pozmeňovací návrh 22)
Zmeniť
|
„6.2. |
Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť neustále cyklické hodnotenie európskych a vnútroštátnych politík na sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni. Európsky semester postupne rozvíjal sociálnejší rozmer, ale jeho makroekonomický a fiškálny rozmer stále prevláda. EHSV preto navrhuje začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov EPSP a jeho zásad, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (6) , čím sa vytvoria synergie so sociálnym prehľadom prostredníctvom zavedenia koncepcie udržateľného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky pre všetkých (7) spolu s cielenými sociálnymi a environmentálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (8) . Semester bol teraz prepracovaný tak, aby poskytoval viac opatrení na podporu oživenia, vďaka čomu sa podľa EHSV azda tiež podarí posilniť obnoviť celý mechanizmus riadenia EÚ a zabezpečiť, aby fungoval ako usmerňujúca sila na podporu prežitie demokracie, ako aj na vzostupnú konvergenciu v rámci EÚ.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
87 |
|
Proti: |
148 |
|
Zdržalo sa: |
21 |
m) Bod 6.4 (pozmeňovací návrh 23)
Doplniť
|
„6.4. |
Okrem toho v záujme vyváženia inštitucionálnej nerovnováhy v hospodárskom a sociálnom riadení EHSV odporúča, aby sa pri uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ, ktorými sa odôvodnené verejné investície oslobodzujú od výpočtu deficitu, ako aj pri zohľadňovaní udržateľnosti existujúcej a budúcej úrovne dlhu, používalo dobre vyvážené tzv. ‚zlaté pravidlo‘ (9) tak, aby sa tým neohrozila strednodobá finančná stabilita, s cieľom zaručiť modernú zdravotnú, ekologickú, vzdelávaciu a technologickú infraštruktúru a zabrániť bezprecedentnej recesii (10).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
87 |
|
Proti: |
159 |
|
Zdržalo sa: |
16 |
n) Bod 9.3 (pozmeňovací návrh 24)
Zmeniť
|
„9.3. |
EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vo VFR na roky 2021 – 2027 posilnili podnikateľskú klímu a zvýšili a vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby s cieľom zabezpečiť skutočnú a radikálnu ekologickú a digitálnu transformáciu. V záujme získania dostatočných finančných prostriedkov EHSV tiež odporúča analýzu účinkov rozšírenia škály rozšíriť škálu vlastných zdrojov, ktoré by prípadne pochádzali z príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ, mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálnej dane prípadne zahrnúť daň z digitálnych služieb, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií (11).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
91 |
|
Proti: |
157 |
|
Zdržalo sa: |
13 |
o) Bod 9.4 (pozmeňovací návrh 25)
Doplniť
|
„9.4. |
V súčasnom programovom období sa v pravidlách uplatniteľných na veľké podniky, ktoré dostali podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov, stanovuje, že musia tento príspevok vrátiť, ak sa výrobná činnosť do desiatich rokov od záverečnej platby presunie mimo Úniu [článok 71 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013]. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť ustanovenia pre budúce programové obdobie s cieľom podporiť relokalizáciu a zaručiť súdržnosť v duchu strategickej autonómie, zachovať výrobnú štruktúru/kapacitu, zvýšiť zamestnanosť a podporiť udržateľnejší „územný rozvoj.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
89 |
|
Proti: |
149 |
|
Zdržalo sa: |
19 |
p) Bod 9.5 (pozmeňovací návrh 26)
Zmeniť
|
„9.5. |
Výbor takisto podporuje zlepšenie fiškálneho riadenia EÚ, pokiaľ ide o riziká udržateľnosti a skúsenosti získané z monitorovania najlepších postupov zeleného rozpočtovania a fiškálnych plánov. Okrem toho sú môžu byť potrebné daňové stimuly s cieľom presvedčiť motivovať podniky a jednotlivcov, aby investovali do ekologických iniciatív so sociálnym vplyvom (12) . Takéto stimuly by sa mali dôkladne posúdiť v analýze nákladov a prínosov.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
93 |
|
Proti: |
154 |
|
Zdržalo sa: |
16 |
q) Bod 9.6 (pozmeňovací návrh 27)
Zmeniť
|
„9.6. |
Výzvy, ktorým Európa čelí v súvislosti s prechodom na ekologické a digitálne hospodárstvo, si vyžadujú rozsiahle investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len verejnými finančnými prostriedkami a tradičným financovaním prostredníctvom bankových úverov. Obrovské sumy sa budú vyžadovať od súkromného sektora z rôznych druhov súkromných finančných prostriedkov sa každoročne investujú do škodlivých hospodárskych činností v celom spektre priemyselných odvetví, pričom hrozí, že nakoniec skončia ako ‚uviaznuté aktíva‘. Koherentným spôsobom by sa mal zaviesť mechanizmus na nasmerovanie finančných zdrojov súkromného sektora do investícií, ktoré sú v súlade s kritériami ESG (environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu). Stratégie pre bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, udržateľné financovanie, digitálne financovanie a MSP sa preto navzájom posilňujú a sú zárukou nasmerovania finančných prostriedkov na produktívnejšie projekty. EHSV víta vytvorenie platformy pre udržateľné financovanie a očakáva zrýchlenie rozvoja sociálnej taxonómie.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
74 |
|
Proti: |
154 |
|
Zdržalo sa: |
31 |
r) Bod 10.1 (pozmeňovací návrh 28)
Zmeniť
|
„10.1. |
Keďže priemyselná transformácia si často vyžaduje prechod od starých a tradičných výrobných odvetví k činnostiam orientovaným na budúcnosť (dokonca aj v tradičných odvetviach), môže viesť k vyššej než priemernej miere nezamestnanosti (aspoň dočasne) v dôsledku lokálne koncentrovanej deindustrializácie a kvalifikačnej základne v upadajúcich odvetviach. Zásadný význam má predvídanie a zapojenie zástupcov pracovníkov na úrovni odvetví a podnikov a pred prijatím rozhodnutí. Je veľmi dôležité, aby politiky na riešenie priemyselnej transformácie pomáhali pracovníkom a miestnym komunitám, najmä pracovníkom so zdravotným postihnutím a iným pracovníkom zo zraniteľných skupín, riadiť transformáciu s čo najmenším možným narušením a zároveň maximalizovať potenciálne prínosy.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
88 |
|
Proti: |
149 |
|
Zdržalo sa: |
17 |
s) Body 10.5, 10.5.1, 10.5.2, 10.5.3, 10.5.4, 10.5.5, 10.5.6, 10.5.7 (pozmeňovací návrh 30)
Vypustiť
|
„10.5. |
Akčný plán na vykonávanie EPSP
Spravodlivá transformácia si vyžadujú primerané sociálne politiky na podporu dobrých pracovných podmienok, dobre fungujúcich systémov kolektívneho vyjednávania a pracovnoprávnych vzťahov a poskytovanie náležitej sociálnej ochrany s cieľom pomôcť pracovníkom počas transformácie. EHSV by chcel predložiť niekoľko návrhov týkajúcich sa pripravovaného akčného plánu Komisie na vykonávanie EPSP.“ |
|
„10.5.1. |
Výbor navrhuje, aby Komisia prehodnotila primeranosť príslušného acquis EÚ v oblasti pracovného práva a posilnila ho v snahe lepšie podporiť spravodlivú transformáciu vo vzťahu k pracovníkom.“ |
|
„10.5.2. |
Právo na bezpečnosť a ochranu zdravia je základným pracovným právom všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pracovnoprávny vzťah alebo druh obchodného modelu, v rámci ktorého pracujú. EHSV je veľmi znepokojený tým, že niektoré nové druhy práce, ktoré vznikli v dôsledku zmeny klímy a prechodu na digitálne technológie, by mohli byť mimo rozsahu pôsobnosti ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Okrem toho sa na digitalizovaných pracoviskách už preukázali významné riziká, ako je intenzifikácia práce, stres a psychosociálne násilie (13) , a v budúcnosti možno očakávať nehody spôsobené umelou inteligenciou (14) , ktorým treba predchádzať. EHSV preto žiada, aby boli všetci pracovníci v EÚ chránení právnymi predpismi v oblasti BOZP (15).“ |
|
„10.5.3. |
EHSV nabáda Európsku komisiu, aby vzhľadom na technologický vývoj vykonávala pravidelné preskúmanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a súvisiacich nariadení (16).“ |
|
„10.5.4. |
Sociálny dialóg na vnútroštátnej a európskej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní hospodárskych, pracovných a sociálnych politík. EHSV podporuje, aby sa v rámci sociálneho dialógu na príslušnej národnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ navrhovali primerané opatrenia týkajúce sa spravodlivej transformácie zamerané na riadenie, zmenu a poskytovanie minimálnej ochrany v prípadoch reorganizácie pracovísk alebo hromadného prepúšťania vyplývajúceho z transformácie (v oblasti technológií, demografie, globalizácie, zmeny klímy, obehového hospodárstva) vrátane práva zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania s cieľom predvídať zmeny a poskytovať podporu dotknutým pracovníkom (adaptácia smernice o hromadnom prepúšťaní) (17).“ |
|
„10.5.5. |
EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu konzultácií a informovania pracovníkov a ich zástupcov pri zavádzaní zmien, nových technológií a systémov umelej inteligencie, ktoré môžu viesť k zmenám v organizácii práce, dohľade nad prácou a ich kontrole, ako aj v systémoch hodnotenia a prijímania pracovníkov. Vo všetkých podnikoch sa musia zabezpečiť práva na informácie a konzultácie a riadne uplatňovanie smernice o EZR a na úrovni EÚ by sa mal zaviesť harmonizovaný rámec týkajúci sa účasti zamestnancov v podnikových orgánoch. Výbor preto žiada vytvoriť silný a stabilný európsky rámec pre informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov (18) ako dôležitý aspekt rozvoja spravodlivých a spravodlivých spôsobov obnovy a/alebo environmentálnej a digitálnej transformácie. Komisia by mala podporovať sociálny dialóg s cieľom zapojiť pracovníkov do klimatickej a digitálnej transformácie vo všetkých členských štátoch a monitorovať jeho výsledky prostredníctvom európskeho semestra.“ |
|
„10.5.6. |
Je potrebný rámec pre sociálne zodpovednú reštrukturalizáciu a predvídanie podnikovej zmeny, ktorý bude dopĺňať existujúce práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť a bude v súlade s kľúčovými prvkami európskeho sociálneho modelu (19) . EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov, aby sa zlepšilo ich zapojenie do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie (20).“ |
|
„10.5.7. |
Akčný plán by mal stanoviť minimálnu hranicu práv na úrovni EÚ: EHSV vyzval na prijatie opatrení na ochranu minimálneho príjmu (21) s cieľom zastaviť chudobu a podporiť inkluzívny trh práce, a preto víta plány Komisie a nemeckého predsedníctva Rady na vytvorenie európskeho rámca pre systémy minimálneho príjmu (22) . Výbor odporučil preskúmať možnosti stanoviť spoločné minimálne normy v oblasti poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch EÚ (23) . Vyzval tiež na vytvorenie európskej iniciatívy v oblasti minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania (24) , a preto víta (25) iniciatívu Komisie o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (26).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
93 |
|
Proti: |
149 |
|
Zdržalo sa: |
17 |
t) Bod 10.6 (pozmeňovací návrh 31)
Vypustiť
|
„10.6. |
Nová sociálna zmluva
S cieľom vytvoriť spôsoby obnovy, ktoré investujú do pracovných miest, a chrániť práva a životné minimum, obnoviť silné inštitúcie trhu práce pre všetkých pracovníkov v súlade s minulými záväzkami a zabezpečiť sociálnu ochranu, EHSV žiada, aby sa spravodlivá transformácia stala stredobodom oživenia prostredníctvom sociálneho dialógu s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti v snahe pomôcť navrhnúť sociálnu, spravodlivú a inkluzívnu priemyselnú transformáciu.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
85 |
|
Proti: |
146 |
|
Zdržalo sa: |
19 |
u) Bod 1.1 (pozmeňovací návrh 1)
Zmeniť
|
„1.1. |
Existuje niekoľko predpokladov, aby priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo mala v Európe udržateľnú, spravodlivú a sociálne prijateľnú budúcnosť. Musí sa však zohľadniť nová situácia. Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla európske hospodárstvo: mnoho podnikov sa zatvára, ľudia prichádzajú o prácu, domácnosti prichádzajú o zdroj príjmov, efektivita zdravotníckych služieb klesá. V dôsledku pandémie COVID-19 nej sa potreba oveľa širšej a silnejšej účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na tvorbe politík na všetkých úrovniach stala naliehavejšia a takisto je potrebný realistický silný regulačný rámec a normy na európskej úrovni, s prihliadnutím na osobitosti členských štátov, rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi a na zásadu subsidiarity, najmä pokiaľ ide o sociálnu agendu. V tomto úsilí by mal zohrávať dôležitú úlohu avizovaný akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP).“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
90 |
|
Proti: |
146 |
|
Zdržalo sa: |
18 |
v) Bod 1.5 NOVÝ (pozmeňovací návrh 4)
Vložiť nový bod
|
„1.5. |
Najlepšou politickou reakciou je naplniť očakávania spojené s Európskym nástrojom obnovy, ktorý predstavuje jedinečnú príležitosť na rýchlu obnovu transformačného charakteru. Najvyššou prioritou by malo byť začatie tohto procesu a spolupráca so súkromným sektorom.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
97 |
|
Proti: |
136 |
|
Zdržalo sa: |
22 |
w) Bod 1.6 NOVÝ (pozmeňovací návrh 5)
Vložiť nový bod
|
„1.6. |
Výzvy, ktoré priniesol brexit, by sa mali prekonať intenzívnym úsilím o posilnenie jednotného trhu, ktorý vytvára silnejšie, zdravé a konkurencieschopné prostredie pre podniky.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
93 |
|
Proti: |
141 |
|
Zdržalo sa: |
20 |
x) Bod 1.4 (pozmeňovací návrh 6)
Zmeniť
|
„1.4. |
Odolná, udržateľná, spravodlivá a prosperujúca Európa si vyžaduje regulačný jasný rámec, ktorý môže posilniť proces spravodlivej transformácie, pričom sa zohľadnia jeho etické vplyvy a verejné záujmy, ako sú ochrana spotrebiteľa, zdravie, bezpečnosť a kvalita. EHSV odporúča, aby európske a vnútroštátne inštitúcie zaviedli nové štruktúry riadenia, ktoré môžu zabezpečiť aktívne zapojenie miestneho hospodárstva, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania spravodlivých opatrení s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu. Jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. EHSV odporúča začleniť do európskeho semestra nové, vylepšené, merateľné a doplnkové sociálne, hospodárske a environmentálne ukazovatele na monitorovanie a sledovanie všetkých zásad Európskeho pilier sociálnych práv.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
80 |
|
Proti: |
145 |
|
Zdržalo sa: |
16 |
y) Bod 1.8 (pozmeňovací návrh 8)
Zmeniť
|
„1.8. |
EHSV víta avizovaný akčný plán na vykonávanie EPSP. V záujme väčšej podpory spravodlivej transformácie by sa pre pracovníkov malo mali posilniť acquis politiky v oblasti pracovného práva EÚ:. V akčnom pláne by sa mala stanoviť minimálna hranica práv na úrovni EÚ, a to vrátane práva na zdravia e a bezpečnosti ť vzťahujúcich eho sa na všetkých pracovníkov a nové druhy práce, práva na informácie, konzultácie, spolurozhodovanie a účasť, ktoré sa neobmedzujú len na prechodné situácie, práva na rozvíjanie zručností, minimálnych noriem poistenia v nezamestnanosti, minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania alebo iných foriem dohody v súlade s právomocami členských štátov.“ |
Výsledok hlasovania:
|
Za: |
98 |
|
Proti: |
148 |
|
Zdržalo sa: |
17 |
(1) EC Summer 2020 Economic Forecast: A deeper recession with wider divergences (Európska komisia: Hospodárska prognóza – leto 2020: hlbšia a nerovnomernejšia recesia).
(2) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.
(3) Stanovisko EHSV na tému Dôstojná práca v platformovom hospodárstve, SOC/645.
(4) Stanovisko EHSV na tému Boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí.
(5) Rámcová dohoda o spravodlivom prechode v oblasti ťažby uhlia a udržateľnom rozvoji banských komunít na obdobie 2019 – 2027 (Španielsko); Pracovné miesta pre klímu (Portugalsko); Dohoda sociálnych partnerov o spravodlivej transformácii a zmene klímy (Grécko); Thyssenkrupp Steel Europe: Budúci pakt pre oceľ 20 – 30 (Nemecko, marec 2020).
(6) Stanovisko EHSV na tému Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 , Ú. v. EÚ C 120, 14.4.2020, s. 1 .
(7) Charveriat, C. and Bodin, E. (2020), Delivering the Green Deal: the role of a reformed European Semester within a new sustainable economy strategy, (C. Charveriat a E. Bodin (2020), Vykonávanie zelenej dohody: úloha reformovaného európskeho semestra v rámci novej stratégie udržateľného hospodárstva ).
(8) Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv – hodnotenie úvodného vykonávania a odporúčania do budúcnosti , Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1 .
(9) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106.
(12) Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 63.
(13) MOP (2019) The Threat of Physical and Psychosocial Violence and Harassment in Digitalized Work (Hrozba fyzického a psychosociálneho násilia a obťažovania v digitalizovanej práci).
(14) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.
(15) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 52 .
(16) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64.
(17) Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.
(18) Stanovisko EHSV na tému Sociálny dialóg v záujme hospodárskej udržateľnosti a odolnosti, SOC/644 (prijaté 29. októbra 2020, zatiaľ nezverejnené).
(19) Ú. v. EÚ C 161, 6.6. 2013, s. 35.
(20) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.
(21) Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1.
(22) Závery Rady o posilnení ochrany minimálneho príjmu s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu počas pandémie COVID-19 a po nej.
(23) Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32.
(24) Stanovisko EHSV na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe.
(25) Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021.
(26) COM(2020) 682 final.