EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli15. 10. 2019
COM(2019) 466 final
2019/0233(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v rozšírenej komisii Eurocontrolu, pokiaľ ide o zásady stanovovania nákladovej základne pre traťové odplaty a výpočtu jednotkovej sadzby a podmienky uplatňovania systému traťových odplát a platobné podmienky
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Predmet návrhu
Tento návrh sa týka rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie pred zasadnutím rozšírenej komisie Eurocontrolu 28. novembra 2019 v súvislosti s plánovaným prijatím aktualizácie podmienok uplatňovania systému traťových odplát („podmienky uplatňovania“) a aktualizácie zásad stanovovania nákladovej základne pre traťové odplaty a výpočet jednotkových sadzieb (ďalej len „zásady“), spoločne ďalej uvádzané ako „pripravované akty“.
2.Kontext návrhu
2.1.Multilaterálna dohoda týkajúca sa traťových odplát
Cieľom multilaterálnej dohody týkajúcej sa traťových odplát (ďalej len „dohoda“) je zaviesť spoločný systém traťových odplát. V súlade s článkom 1 dohody sa zmluvné štáty dohodli na prijatí spoločnej politiky, pokiaľ ide o odplaty za traťové letecké navigačné zariadenia a služby, ďalej len „traťové odplaty“, vo vzdušnom priestore letových informačných oblastí, ktoré patria do ich právomoci. Dohodli sa preto na vytvorení spoločného systému stanovovania a výberu traťových odplát a na využívaní služieb Eurocontrolu na tento účel. V súlade s článkom 3 dohody je zriadenie spoločného systému traťových odplát úlohou rozšírenej komisie Eurocontrolu.
Dohoda nadobudla platnosť v roku 1986.
Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami dohody.
2.2.Rozšírená komisia Eurocontrolu
V súlade s článkom 3 ods. 2 dohody rozšírená komisia Eurocontrolu:
1.stanovuje zásady, podľa ktorých sa posudzujú náklady na výpočet traťových odplát;
2.stanovuje vzorec, ktorý sa má použiť pri výpočte traťových odplát;
3.za každé spoplatnené obdobie schvaľuje sadzbu, na základe ktorej sa majú náklady účtovať;
4.stanovuje účtovnícku jednotku, v ktorej sú traťové odplaty vyjadrené;
5.určuje podmienky uplatňovania systému vrátane platobných podmienok, ako aj jednotkové sadzby a tarify a obdobie, počas ktorého sa majú uplatňovať;
6.určuje zásady, ktorými sa riadi oslobodenie od traťových odplát.
Členské štáty Eurocontrolu a zmluvné štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Eurocontrolu, majú po jednom hlase. V súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) dohody rozšírená komisia rozhoduje jednomyseľne o otázkach týkajúcich sa posudzovania nákladov na výpočet traťových odplát [článok 3 ods. 2 písm. a) dohody] a podmienok uplatňovania [článok 3 ods. 2 písm. e) dohody] a tieto rozhodnutia sú záväzné pre všetky zmluvné štáty. Ak sa jednomyseľné rozhodnutie neprijme, rozšírená komisia prijme rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov. Každý zmluvný štát, ktorý zo závažných dôvodov vnútroštátneho záujmu nemôže uplatňovať prijaté rozhodnutie, predloží rozšírenej Komisii vysvetlenie dôvodov [článok 6 ods. 1 písm. a) dohody].
2.3.Pripravované akty rozšírenej Komisie
Rozšírená Komisia má písomným postupom najneskôr na svojom 113. zasadnutí, ktoré sa uskutoční 20. a 21. novembra 2019, prijať rozhodnutiatýkajúce sa pripravovaných aktov.
Účelom pripravovaných aktov je zabezpečiť trvalý súlad s pravidlami EÚ týkajúcimi sa systému výkonnosti a spoplatňovania jednotného európskeho neba, predovšetkým s nariadením (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktoré sa bude uplatňovať od tretieho referenčného obdobia (2020 – 2024), počnúc 1. januárom 2020.
V návrhu zásad sa naďalej stanovujú dve možné metódy výpočtu nákladov a jednotkových sadzieb, a to buď metóda pokrytia celkových nákladov alebo metóda stanovených nákladov. Navrhované zmeny obsahujú vyhlásenie, že: „Zmluvné štáty, ktoré uplatňujú pravidlá prijaté Európskou úniou a týkajúce sa systému výkonnosti a spoplatňovania jednotného európskeho neba, sa považujú za dodržiavajúce pravidlá prijaté EUROCONTROLOM v týchto otázkach“. Pripravované akty sa nezaoberajú týmito otázkami, ktoré sú podrobne opísané v právnych predpisoch EÚ:
1.Podmienky, za ktorých sa stanovené náklady a jednotky služieb môžu revidovať vzhľadom na možnú revíziu plánu výkonnosti.
2.Povinnosť odpočítať verejné prostriedky získané poskytovateľmi leteckých navigačných služieb od stanovených nákladov (požiadavka podľa práva Únie, ale nie bežná politika EUROCONTROLU).
3.Využívanie príjmov z traťových odplát na financovanie spoločných projektov.
4.Parametre a hodnoty mechanizmu zdieľania rizika objemu dopravy.
5.Načasovanie a modality niektorých prenosov, napríklad úpravy mechanizmu zdieľania rizika objemu dopravy a mechanizmu zdieľania rizika nákladov.
6.Podrobnosti o stimuloch pre poskytovateľov leteckých navigačných služieb.
7.Súbor podmienok týkajúcich sa výkonnosti, ktoré sú potrebné na stanovenie a uplatňovanie zjednodušeného systému spoplatňovania.
Návrh zásad je v súlade s článkom 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/317, podľa ktorého, ak poskytovatelia leteckých navigačných služieb vynakladajú náklady na prenájom dlhodobého majetku, tieto náklady sa nezahŕňajú do výpočtu kapitálových nákladov.
Navrhované zmeny podmienok uplatňovania sa týkajú článku 5 (faktor vzdialenosti), článku 6 (faktor hmotnosti) a článku 8 (výnimky) návrhu podmienok uplatňovania, najmä pokiaľ ide o výpočet maximálnej vzletovej hmotnosti na jednotlivé lietadlo. Druhý uvedený návrh by nahradil súčasný výpočet založený na priemernej maximálnej vzletovej hmotnosti podľa typu lietadla na jedného používateľa vzdušného priestoru, s účinnosťou od 1. januára 2020.
Okrem toho Ústredná kancelária pre traťové odplaty (Central Route Charges Office – CRCO) Eurocontrolu navrhuje dve zmeny podmienok uplatňovania. Prvou je zavedenie novej doložky týkajúcej sa bankových poplatkov v súvislosti s platením účtov zo strany používateľov vzdušného priestoru. Druhá sa týka postupnosti priraďovania platieb k účtom, pri ktorých používatelia vzdušného priestoru neuvedú žiadne pokyny pre CRCO.
Zoznam traťových zón spoplatňovania v prílohe 1 k podmienkam uplatňovania obsahuje tieto aktualizácie: redakčné zmeny opisu zón spoplatňovania Bulharsko a Rumunsko, nový názov Severné Macedónsko a nový opis zóny spoplatňovania Ukrajina.
Uvedené zmeny posilňujú uplatňovanie zásad „používateľ platí“, ktoré sú súčasťou politiky Únie v oblasti spoplatňovania dopravnej infraštruktúry.
3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie
Pripravované akty zabezpečujú trvalý súlad s pravidlami EÚ týkajúcimi sa systému výkonnosti a spoplatňovania jednotného európskeho neba a Únia by ich mala podporiť. Navrhuje sa, aby členské štáty konajúce spoločne v mene Únie akceptovali navrhované zmeny pripravovaných aktov. .
Pripravované akty sa stanú záväznými pre zmluvné strany v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) dohody, v ktorom sa stanovuje: „rozhodnutia o záležitostiach uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) až f) a h) si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie všetkých zmluvných štátov a sú záväzné pre všetky zmluvné štáty; ak sa jednomyseľné rozhodnutie neprijme, rozšírená komisia prijme rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov; každý zmluvný štát, ktorý pre nadradené vnútroštátne dôvody nemôže uplatňovať prijaté rozhodnutie, predloží rozšírenej Komisii vysvetlenie dôvodov.“
Na predmet úpravy pripravovaných aktov sa do veľkej miery vzťahujú právne predpisy Únie, najmä nariadenie (EÚ) 2019/317. Tieto akty preto môžu ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. V dôsledku toho má Únia výlučnú vonkajšiu právomoc na základe poslednej časti článku 3 ods. 2 ZFEÚ.
4.Právny základ
4.1.Procesnoprávny základ
4.1.1.Zásady
V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody“.
Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou dohody.
Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom Únie“.
4.1.2.Uplatnenie na tento prípad
Rozšírená komisia je orgán zriadený dohodou a akty, ktoré má rozšírená komisia prijať, predstavujú akty s právnymi účinkami. Pripravované akty budú záväzné podľa medzinárodného práva v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) dohody.
Pripravované akty nedopĺňajú ani nemenia inštitucionálny rámec dohody.
Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.
4.2.Hmotnoprávny základ
4.2.1.Zásady
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.
4.2.2.Uplatnenie na tento prípad
Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú dopravy (hlava VI ZFEÚ).
Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 100 ods. 2 ZFEÚ.
4.3.Záver
Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 100 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.
2019/0233 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v rozšírenej komisii Eurocontrolu, pokiaľ ide o zásady stanovovania nákladovej základne pre traťové odplaty a výpočtu jednotkovej sadzby a podmienky uplatňovania systému traťových odplát a platobné podmienky
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Multilaterálna dohoda týkajúca sa traťových odplát („dohoda“) nadobudla platnosť 1. januára 1986.
(2)Podľa článku 3 ods. 2 dohody rozšírená komisia prijíma zásady, ktorými sa riadi posudzovanie nákladov na výpočet odplát za letecké navigačné služby a podmienky ich uplatňovania a platobné podmienky.
(3)Rozšírená komisia má pred svojím 113. zasadnutím, ktoré sa uskutoční 20. a 21. novembra 2019, alebo počas neho prijať písomným postupom rozhodnutia o aktualizácii zásad stanovovania nákladovej základne pre traťové odplaty a výpočet jednotkových sadzieb a o aktualizácii podmienok uplatňovania systému traťových odplát a platobných podmienok („rozhodnutia“).
(4)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v rozšírenej komisii Eurocontrolu, keďže na predmet úpravy týchto rozhodnutí sa vo veľkej miere vzťahujú právne predpisy Únie, konkrétne vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317. Tieto akty preto môžu ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť ich rozsah pôsobnosti a Únia má výlučnú vonkajšiu právomoc na základe článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(5)Účelom rozhodnutí je zabezpečiť trvalý súlad s pravidlami Únie v oblasti dopravy, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/317. Je preto vhodné podporiť prijatie uvedených rozhodnutí.
(6)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi rozšírenej komisie Eurocontrolu, konajúc spoločne,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie a prijať v rámci písomného postupu pred alebo počas zasadnutia rozšírenej komisie Eurocontrolu, ktoré sa uskutoční 28. novembra 2019, je takáto:
a) podporiť aktualizované zásady stanovovania nákladovej základne pre traťové odplaty;
b) podporiť aktualizované podmienky uplatňovania systému traťových odplát a platobné podmienky.
Článok 2
Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi rozšírenej komisie Eurocontrolu, konajúc spoločne.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli