—

so zreteľom na článok 14 prvý odsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na článok 226 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO (1),

—

so zreteľom na príslušné odseky svojho odporúčania Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (uznesenie výboru PANA, body 190 – 200) (2) a odporúčania Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (uznesenie výboru EMIS, body 76 – 94) (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 v súlade s článkom 229 rokovacieho poriadku pokračovať so zvažovaním uvedeného legislatívneho návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu počas nového volebného obdobia,

—

so zreteľom na tri pracovné dokumenty (4) Výboru pre ústavné veci týkajúce sa uvedeného legislatívneho návrhu,

—

so zreteľom na obavy Rady a Komisie v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom vyjadrené v liste generálnych tajomníkov Rady a Komisie generálnemu tajomníkovi Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2014 a v listoch prvého podpredsedu Komisie z 28. apríla 2015, luxemburského predsedníctva Rady z 3. septembra 2015, slovenského predsedníctva Rady z 13. októbra 2016 a rakúskeho predsedníctva Rady z 25. októbra 2018 zaslaných predsedovi Výboru pre ústavné veci,

—

so zreteľom na rozpravu v pléne z 13. decembra 2017, a najmä na odpovede estónskeho predsedníctva Rady a Komisie, v nadväznosti na otázky na ústne zodpovedanie (článok 128), ktoré 29. novembra 2017 predložila Danuta Maria Hübner v mene Výboru pre ústavné veci Rade a Komisii o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na rozpravu v pléne zo 17. apríla 2019 v nadväznosti na otázky na ústne zodpovedanie (článok 128), ktoré 22. januára 2019 predložila Danuta Maria Hübner v mene Výboru pre ústavné veci Rade a Komisii o legislatívnom návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu (5),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre ústavné veci (B8-0238/2019),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže už v prvom pracovnom dokumente, ktorý prijal Výbor pre ústavné veci (ďalej len „AFCO“) 20. januára 2015, sa uvádza, že „obavy“ vyjadrené Radou a Komisiou „by samy osebe nemali predstavovať neprekonateľnú námietku“, pričom výbor AFCO uznal, že „existujú alternatívne riešenia a flexibilnejšie formulácie, ktoré by umožnili vyriešiť patovú situáciu v súvislosti s nariadením“, a naznačil a navrhol predsedníctvu Rady a Komisii ďalšie smerovanie s „najprv politickými rokovaniami“, po ktorých by nasledovali technické rokovania;

B.

keďže Rada odpovedala na túto ponuku prejavením ochoty a odhodlania spolupracovať s Európskym parlamentom, ale s podmienkou, že Európsky parlament by sa mal najprv zaoberať problematickými a zásadnými obavami právnej a inštitucionálnej povahy;

C.

keďže výbor AFCO prijal druhý pracovný dokument, ktorý umožňuje spravodajcovi prijať ďalšie kroky v spolupráci s Radou a Komisiou s cieľom rokovať o spôsobe riešenia uvedených obáv; keďže v súlade s tým bola prijatá nová stratégia rokovaní a 30. júna 2016 bol Rade a Komisii zaslaný neoficiálny dokument s politickými argumentmi opisujúci možné riešenia ďalšieho postupu;

D.

keďže 10. októbra 2016 sa tri inštitúcie rozhodli pristúpiť k neformálnej výmene názorov medzi svojimi právnymi službami s cieľom ďalej objasniť všetky právne a inštitucionálne otázky; keďže Európskemu parlamentu to umožnilo navrhnúť nové znenie nariadenia, pričom hlavné politické nezhody ostali nevyriešené;

E.

keďže napriek vykonanej právnej práci právni poradcovia z právnych servisov Komisie a Rady nemohli formálne prijať dokument, ktorý vzišiel z pozoruhodnej práce, ktorú vykonali právne služby troch inštitúcií, čo viedlo k faktickému zablokovaniu tohto dôležitého spisu; keďže v dôsledku toho sa 13. decembra 2017 v pléne konala rozprava pod záštitou výboru AFCO v nadväznosti na dve otázky na ústne zodpovedanie, po čom výbor AFCO 3. mája 2018 predložil nové znenie návrhu vo forme neoficiálneho dokumentu, ktorý predstavuje formálne nadviazanie na dohodu dosiahnutú predsedníčkou výboru AFCO a spravodajcom Ramónom Jáureguim Atondom so slovenským predsedníctvom Rady a Komisiou 10. októbra 2016, v ktorej sa uvádza, že „nato, aby sa začali oficiálne rokovania, je potrebné predložiť nové znenie návrhu EP“;

F.

keďže Rada 25. októbra 2018 odpovedala na navrhované nové znenie na základe právnej práce uskutočnenej právnymi službami, skúsenosti s dvoma vyšetrovacími výbormi (EMIS a PANA) vytvorenými počas tohto ôsmeho volebného obdobia a návrhu prijatého Európskym parlamentom v roku 2014; keďže Rada vo svojej odpovedi formalizovala nový zoznam obáv, ktorý prekračuje aj rámec stanoviska jej vlastného právneho servisu, čím spochybňuje doterajšiu prácu a uvádza hlavné inštitucionálne problémy Európskeho parlamentu, ktoré sa ťažko prekonávajú; domnieva sa, že Rada takýmto konaním nenecháva žiadny manévrovací priestor na rokovania, hoci hlavnou myšlienkou neoficiálneho dokumentu bolo v skutočnosti to, že nové znenie by malo otvoriť rokovania a politickú diskusiu;

G.

keďže inherentnou charakteristikou všetkých legislatívnych komôr a základným predpokladom oddelenia moci v demokracii hodnej svojho mena je to, že parlament by mal mať možnosť brať výkonnú moc na zodpovednosť tým, že zriadi vyšetrovacie výbory so skutočnými právomocami predvolávať svedkov a získavať dokumenty;

H.

keďže všetky inštitúcie Európskej únie sa pravidelne zaväzujú k lojálnej spolupráci, ktorú je v prípade predmetného nariadenia ťažko rozpoznať;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.