52019IE1356

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52019IE1356 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52019IE1356

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – „Úžitková hodnota“ sa vracia: nové vyhliadky a výzvy pre európske výrobky a služby (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2019/01356

Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, p. 27–31 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

24.3.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 97/27

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – „Úžitková hodnota“ sa vracia: nové vyhliadky a výzvy pre európske výrobky a služby

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 97/04)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24. 1. 2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	19. 11. 2019
Prijaté v pléne	11. 12. 2019
Plenárne zasadnutie č.	548
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	191/3/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že podstatou a zameraním modernej európskej konkurencieschopnosti sa môže stať poskytovanie inovatívnych, vysoko špecializovaných výrobkov a služieb s uznávanými a certifikovanými hlavnými charakteristikami, ktoré vyhovujú potrebám zákazníkov, ako aj požiadavkám sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Cieľom tohto stanoviska je vytvoriť európsku identitu v súlade s globálnymi, systematickými sociálno-hospodárskymi zmenami.

1.2.

EHSV tvrdí, že vďaka súčasnému vývoju sa úžitková hodnota dostáva späť do popredia súčasnej hospodárskej súťaže. Tá slúži ako základ pre udržateľné oživenie európskej výroby vo všetkých sektoroch a priemyselných odvetviach. Európske malé a stredné podniky (MSP), okrem toho, že majú dobre zdokumentovaný sociálno-ekonomický vplyv, sa môžu stať dôležitým faktorom, pokiaľ ide o nové vymedzenie postavenia Európy v súčasnom globálnom rozdelení práce na základe celosvetového dopytu po rozmanitosti.

1.3.

„Návrat úžitkovej hodnoty“ súvisí so základnými atribútmi Európy, v ktorých sa vyskytuje významná sociálno-kultúrna, geologická a klimatická rozmanitosť. Tým sa zdôrazňuje, že je dôležité zameriavať sa na vysoko špecializované výrobky a služby: v záujme konkurencieschopnosti by výrobné procesy mali takisto byť v súlade s politikami sociálnej a environmentálnej udržateľnosti.

1.4.

Ak vezmeme do úvahy obrovské úspory z rozsahu v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách a odmietanie spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti spolu s návratom agresívneho protekcionizmu v mnohých rozvinutých krajinách, prijatie špecializovaných, kvalitatívnych a udržateľných modelov výroby je pravdepodobne najlepším (ak nie jediným) východiskom z tejto pasce, a to nielen pre Európu, ale aj pre celý svet.

1.5.

EHSV preto odporúča politické zásahy v týchto smeroch: i) pri riadení na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by sa mal uplatňovať súbor politík orientovaný na úžitkovú hodnotu, ktorý je priestorovo prispôsobený podľa miestnych charakteristík a potrieb; ii) vypracovanie podobne ambicióznej priemyselnej politiky pre Európu a podpora vytvárania klastrov a kooperativizmu (polo-)autonómnych výrobcov pri súčasnom zachovaní rozmanitosti zodpovedá výhodám z rozsahu v konkrétnych segmentoch životného cyklu výrobkov; iii) zovšeobecnenie priemyselnej symbiózy s cieľom podporovať obehové hospodárstvo; iv) zlepšenie prístupu k finančným zdrojom prostredníctvom vykonávania akčného plánu únie kapitálových trhov a jeho podpora nástrojov mikrofinancovania, ako aj prostredníctvom ekologických prístupov a prístupov zameraných na úžitkovú hodnotu.

1.6.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP) a celoživotné vzdelávanie (LLL) poskytujú vynikajúcu príležitosť na vytváranie sietí a klastrov s cieľom znížiť náklady na ľudský rozvoj a sú zároveň spôsobom, ako posilniť významné horizontálne schopnosti.

1.7.

Ďalšou oblasťou politických zásahov je prístup k údajom a schopnosť spravovať ich. Zabezpečenie digitálnej suverenity a súkromia fyzických a právnických osôb však môže byť technicky a právne náročné. Na druhej strane musia mať výrobcovia výrobkov a služieb takisto možnosť a schopnosť používať potrebné metódy a procesy, či už digitalizované, alebo nie. Okrem poskytovania slobodného softvéru nás táto diskusia privádza späť k potrebe odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania.

2. Kontext tohto stanoviska

2.1.

„Úžitková hodnota“ sa chápe ako odpoveď na otázku, „aký úžitok výrobok alebo služba prináša“. V rámci širšieho, holistického prístupu zahŕňa všetky možné pozitívne alebo negatívne použitia, priamo súvisiace či nepriamo vyvolané. Úžitková hodnota sa vzťahuje na všetky skutočné, objektívne a/alebo subjektívne vnímané vlastnosti výrobku alebo služby počas celého ich životného cyklu („od kolísky až po hrob“). Všetko materiálne či nemateriálne, čo má úžitkovú hodnotu, je „ekonomický statok“. V ére „komercionalizovaného hospodárstva“ vytlačila výmenná hodnota (cena) úžitkovú hodnotu z dohľadu fungujúceho trhu, takže úžitková hodnota mala byť prinajlepšom udávaná prostredníctvom výmennej hodnoty.

2.2.

V súčasnosti, v dôsledku urýchlenia rastu produktivity práce, sa ľudské potreby postupne menia a viac sa zameriavajú na uspokojenie túžby po rozmanitosti než túžby po kvantite, ktorá je na popredných svetových trhoch už dlho nasýtená. Preferencie spotrebiteľov sa vo všeobecnosti presúvajú smerom k výrobkom a službám so špecializovanými, diferencovanými, certifikovanými kvalitatívnymi vlastnosťami, a to aj na rozvíjajúcich sa trhoch, pre osobitné segmenty miestneho dopytu podľa veku, dosiahnutého stupňa vzdelania, typu zamestnania, stupňa urbanizácie atď.

2.3.

Nie je prekvapujúce, že cieľom najnovších technologických a procedurálnych vylepšení je zvýšiť produktivitu, a to nielen pokiaľ ide o masovú výrobu veľkých množstiev, ale čo je dôležitejšie, pokiaľ ide o produkciu diferencovaných kvalitatívnych vlastností, čím sa zlepší priama zhoda medzi výrobou a existujúcimi preferenciami.

2.4.

Zrýchlená technologická zmena okrem toho vedie aj k strate typického komerčného charakteru tovaru a spúšťa proces postupnej dekomercializácie, aj keď jej stupeň sa v rôznych odvetviach rôzni. Všetky tieto zmeny sú príčinou, prečo sa úžitková hodnota dostáva späť do popredia súčasnej hospodárskej súťaže, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre udržateľné oživenie európskej výroby vo všetkých sektoroch.

2.5.

Zdá sa, že inštitúcie EÚ tieto štrukturálne mutácie vnímali. Oznámenie Komisie COM/2017/0479 sa zameriava na potrebu investovať do inteligentného, inovatívneho a udržateľného európskeho priemyslu. EHSV reagoval prostredníctvom stanoviska (1), v ktorom zdôraznil potrebu rozširovania MSP a podpory príslušnej inovácie.

2.6.

EHSV vo svojom nedávnejšom prieskumnom stanovisku vyzval na „holistický prístup, ktorý v duchu ‚spravodlivého prechodu‘ uvedie do súladu rast, výzvy v oblasti klímy a životného prostredia a spoločenské problémy“. Na tomto základe výbor ďalej naliehal na Komisiu a členské štáty, aby „prijali dlhodobú a komplexnú stratégiu s globálnou víziou“, pričom „príťažlivosť Európy musí byť prioritou každej priemyselnej politiky založenej na inovácii a konkurencieschopnosti“ (2).

2.7.

V nedávnom stanovisku EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Zosúladenie politík v oblasti klímy a energetiky z hľadiska priemyselných odvetví (3) sa vzhľadom na dilemu „vysoké náklady/riešenie skleníkového efektu“ skúma technická uskutočniteľnosť a právna prípustnosť kompenzačných opatrení na hraniciach v súvislosti s vnútornými cenami emisií skleníkových plynov. EHSV v tomto dokumente odporučil Komisii, aby sa hlbšie zaoberala úvahami o tejto a ďalších možnostiach politiky, ako je reformovaný systém obchodovania s emisiami (ETS), kompenzácia uhlíka na hraniciach a sadzba DPH upravená podľa uhlíkovej náročnosti.

2.8.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy ide ešte o krok ďalej. Odkazuje na to, čo by mal zahŕňať komplexný prístup k priemyselnej politike, aby mohla európska produkcia tovarov a služieb zmeniť v globálnom kontexte svoju pozíciu na základe ekosociálneho modelu otvoreného trhu, ktorý reaguje na tradíciu a budúcnosť Európskej únie.

3. Mikroúroveň

3.1.

Spomenuté štrukturálne zmeny aktualizujú „užitočnosť“ MSP: popri ich dobre zdokumentovanom sociálno-hospodárskom vplyve, ktorý spočíva vo výraznom zvyšovaní pridanej hodnoty v modernej spoločnosti a vytváraní nových pracovných miest, sa MSP môžu vzhľadom na svoju schopnosť reagovať na osobitné potreby špecializovaných trhov a rastúci dopyt po rozmanitosti na celom svete stať hlavným faktorom pri zmene pozície európskej výroby.

3.2.

Vďaka uznaniu súčasného významu MSP sa automaticky neznižuje ich zraniteľnosť. Jedným z cieľov tohto stanoviska je preto pomôcť nájsť nové spôsoby, ako podporiť európskych malých a stredných výrobcov pri prekonávaní nevýhod súvisiacich s rozsahom. EHSV opakovane žiada, aby sa podporili nové metódy vytvárania sietí, klastrov a kooperativizmu, aby sa zachovala autonómia výrobcov v záujme výroby výrobkov s diferencovanými kvalitatívnymi vlastnosťami, zatiaľ čo niektoré segmenty životného cyklu vyrobenej produkcie sa budú poskytovať spoločne s využitím úspor z rozsahu. Toto by sa napr. mohlo uplatniť pri navrhovaní a propagácii výrobkov, pri zakladaní podnikateľských inkubátorov a predinkubátorov, v oblastiach dopravy a logistiky, prístupu k finančným zdrojom, prístupu k veľkým údajom (big data) a ich využívania, špecializovaných databáz a vzájomného prepojenia v kontexte obehového hospodárstva.

3.3.

Zlepšenie prístupu k finančným zdrojom a službám je nevyhnutné pre európske podniky a najmä pre MSP. Vykonávanie akčného plánu únie kapitálových trhov je zásadné, pretože sa v ňom navrhujú nástroje mikrofinancovania pre inovácie, startupy a nekótované spoločnosti, ako aj metódy, ktorými sa uľahčuje vstup na verejné trhy a získavanie kapitálu na nich atď. Vzhľadom na význam environmentálnych a sociálnych aspektov týkajúcich sa tovarov a služieb (priamo alebo nepriamo) by sa okrem toho mali ďalej podporovať bankové prístupy, ktoré sú ekologické a zamerané na úžitkovú hodnotu. Na účely zahrnutia zásad udržateľnosti do prevádzky MSP by sa mohli ako veľmi užitočné ukázať vhodné centrá kompetencií.

3.4.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj prechodu na obehové hospodárstvo a podnecovaniu výrobcov, aby efektívne spolupracovali a spoločne využívali zdroje. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa európskym spotrebiteľom poskytovali najobjektívnejšie informácie, a preto kladie dôraz na vytváranie ekologických priemyselných parkov a štvrtí. Komunita výrobných podnikov a podnikov poskytujúcich služby môže zlepšiť environmentálnu a hospodársku výkonnosť prostredníctvom spolupráce pri riadení otázok životného prostredia a zdrojov vrátane energie, vody a materiálov. Táto priestorová „symbióza“ podporuje spoločné využívanie zdrojov medzi subjektmi v rovnakom sektore alebo dokonca medzi rôznymi sektormi.

3.5.

Výhody priemyselnej symbiózy je možné pociťovať na všetkých úrovniach udržateľnosti: rozšírením budúcej aj spätnej prepojenosti v rámci priemyselných parkov a výrobných štvrtí sa náklady na zneškodňovanie a spracovanie odpadu premieňajú na centrum ziskovosti prostredníctvom zníženia nákladov na suroviny, maximalizácie využívania nedostatočne využívaných zdrojov a zariadení, rozloženia nákladov na novú infraštruktúru a investícií do spolupráce so zainteresovanými stranami z toho istého sektora, či dokonca z iných sektorov.

3.6.

Hospodárenie so zdrojmi sa navyše stáva zdrojom inovácie, pridáva hodnotu „zbytočným“ alebo „nevyužiteľným“ zdrojom a otvára nové obchodné príležitosti, pričom umožňuje dodržiavanie predpisov a odstraňuje riziko uloženia finančných pokút. Rovnako dôležité sú aj environmentálne prínosy: prostredníctvom priemyselnej symbiózy sa zníži používanie surovín a čistá tvorba odpadu a emisií uhlíka bez ohrozenia hospodárskej činnosti. Tieto faktory môžu slúžiť ako základ rozpoznateľnej globálnej certifikácie konečnej produkcie s cieľom ďalej poukázať na kvalitu európskych výrobkov a služieb.

3.7.

Zlepšením schopnosti európskych spoločností a najmä malých a stredných výrobcov efektívne spravovať akékoľvek relevantné údaje a informácie (novým relevantným pojmom je tzv. podniková inteligencia) sa zvyšujú ich šance prežiť, ale zároveň sa zlepšuje ich schopnosť prispôsobovať sa meniacemu globálnemu trhu:

—	inteligentnejšie využívanie zdrojov, keďže údaje v reálnom čase o stave výrobkov, ako sú vozidlá a iné strojné zariadenia, spoločnostiam umožňujú identifikovať možné poruchy a zodpovedajúcim spôsobom plánovať údržbu a opravu, čo umožňuje predlžovať životnosť výrobkov,

—	väčšia bezpečnosť dodávok vyplývajúca z prebiehajúceho prechodu na obehové hospodárstvo, t. j. znížená závislosť od primárnych surovín a zvýšené používanie recyklovaného tovaru vedie k tomu, že spoločnosť je menej vystavená nestabilným cenám surovín, čím sa zvyšuje jej odolnosť,

—

poskytovanie výrobkov ako služby s použitím senzorov na dohľad nad ich používaním – spotrebitelia môžu potom platiť poplatky podľa svojej spotreby, zatiaľ čo spoločnosti zostávajú vlastníkmi výrobku, čím sa umožní používanie výrobkov počas dlhšieho obdobia a zákazníci platia iba za to, čo skutočne používajú,

—	zvýšená flexibilita a konkurencieschopnosť v dôsledku riadneho riešenia výziev, ako je vyššia volatilita, interakcia s klientmi a ich vernosť a nákladná otázka zneškodňovania odpadu,

—	otváranie spôsobov tvorivého kontaktu so zákazníkmi, prostredníctvom ktorých spoločnosti s nimi môžu nadviazať bližšie zákaznícke vzťahy a efektívnejšie prispôsobovať svoje výrobky a služby na mieru.

3.8.

V neposlednom rade platí, že vytváranie sietí a klastrov sa uplatňuje aj vtedy, ak ide o rozvoj požadovaných zručností medzi zamestnancami. Cedefop zdôraznilo potrebu rozsiahlejšej spolupráce medzi inštitúciami OVP, univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi, najmä v oblasti učenia sa na pracovisku. Mali by sa posilňovať horizontálne zručnosti prostredníctvom počiatočného a tiež celoživotného vzdelávacieho procesu, aby sa vytvorili flexibilnejšie výrobné procesy a zvýšila sa tvorivosť a inovácia, a to aj v súvislosti s digitálnou transformáciou atď.

4. Makroúroveň

4.1.

Po období dezindustrializácie a nárastu outsourcingu do iných, väčšinou mimoeurópskych regiónov, sa dôrazne prejavila reindustrializácia v zmysle obnovy multisektorovej výrobnej štruktúry v Európe. Obnovenie rozmanitého produktívneho „ekosystému“ má vraj viacnásobné pozitívne účinky na sociálno-hospodársky rozvoj. Je to tak preto, že: i) vytvára výhľadové aj spätné produktívne prepojenia; ii) posilňuje miestne trhy; iii) znižuje stupeň produktívnej závislosti, čím zvyšuje odolnosť miestneho hospodárstva; a iv) dáva podnet na interdisciplinárne činnosti v oblasti výskumu a vývoja podporujúce inováciu v súvislosti s výrobnými procesmi a charakteristikami ponúkaných výrobkov a služieb.

4.2.

Aby sa dosiahlo oživenie európskej výroby a využil sa súčasný globálny trend relokalizácie, musí sa opätovne potvrdiť európska konkurencieschopnosť v rámci súčasných internacionalizovaných trhov. Globálne hodnotové reťazce prechádzajú významnými zmenami: i) neustály pokles od globálnej finančnej krízy; ii) „regionalizácia“ ako stratégia na priblíženie sa k hlavným spotrebiteľským trhom; iii) reštrukturalizácia priestorového rozdelenia výrobných reťazcov.

4.3.

Uprednostňovanie kvality pred cenou a strata typického komerčného charakteru tovaru súvisia so základnými atribútmi Európy – oblasť, ktorá sa vyznačuje sociálno-kultúrnou, geologickou a klimatickou diverzitou a v ktorej zároveň (alebo možno práve z tohto dôvodu) naďalej zohrávajú významnú úlohu MSP ako „zosilňovače“ v hospodárstve. Podstatou a zameraním modernej európskej konkurencieschopnosti sa preto môže stať poskytovanie inovatívnych, vysoko špecializovaných výrobkov a služieb s uznávanými a certifikovanými hlavnými charakteristikami, ktoré vyhovujú potrebám zákazníkov, a sú v súlade so sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou.

4.4.

Tento argument je ešte presvedčivejší, ak zvážime novo sa vyvíjajúci bipolárny svet: obrovské úspory z rozsahu v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách a odmietanie spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti spolu s návratom agresívneho protekcionizmu v mnohých rozvinutých krajinách, pričom Európa sa nachádza uprostred (v súčasnosti zasiahnutá obchodnou vojnou medzi USA a Čínou). Výrazné technologické, spoločenské a demografické zmeny vyvolávajú dramatické zmeny v povahe a štruktúre globálnej ekonomiky, pričom sa objavujú nové miestne trhy a potreby. Prispôsobenie sa systematickému vývoju a prijatie vyššie uvedených charakteristík špecializovanej, kvalitatívnej a udržateľnej výroby by mohli poskytnúť východisko nielen pre Európu, ale aj pre celý svet.

5. Návrh príslušnej politiky na miestnej, vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ

5.1.

S cieľom riešiť všetky výzvy spojené s obnovením európskej identity a opätovným potvrdením úlohy európskych výrobkov a služieb v globálnom hospodárstve musí EÚ a jej členské štáty investovať podstatne viac zdrojov do výskumu a vývoja, vzdelávania, infraštruktúry, marketingu a inovatívnych technológií. Na tento účel, ako to presadzujú európski sociálni partneri, občianska spoločnosť a ostatné zainteresované strany, je pre Európu potrebná ambiciózna priemyselná politika zameraná na inováciu, inteligentnú reguláciu, sociálne partnerstvo, voľný obchod a sociálnu a environmentálnu zodpovednosť.

5.2.

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu a zintenzívňujúcu sa globálnu hospodársku súťaž je obchodná politika nevyhnutná. Okrem toho je nevyhnutné pôsobiť proti vnútorne spôsobeným zlyhaniam trhu. Namiesto toho, aby správa na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ uviazla v špirále protekcionizmu, mala by vypracovať a uplatňovať súbor politík orientovaný na úžitkovú hodnotu, ktorý je priestorovo prispôsobený podľa miestnych charakteristík a potrieb: i) štandardizačné a certifikačné opatrenia na účely domácej ochrany a zámorskej propagácie európskych značiek; ii) aktívna hospodárska diplomacia využívajúca medzinárodné politické, kultúrne a sociálno-hospodárske väzby; iii) používanie verejného obstarávania ako nástroja na presadzovanie kvalitatívnych noriem na európskych trhoch; iv) podpora potrebných investícií do infraštruktúry a inštitucionálnych dohovorov, ktoré ďalej posilňujú konkurencieschopnosť miestnej výroby.

5.3.

Uvedené nariadenia o inteligentnom obchode by mali ísť ruka v ruke s inteligentnými priemyselnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami: i) digitalizácia, kybernetizácia a používanie umelej inteligencie vo výrobe; ii) investovanie do vývoja hlbšie diferencovaných a vysoko špecializovaných výrobkov a služieb; iii) investovanie do technickej schopnosti účinne produkovať diferencované rozličné možnosti; iv) podpora vytvárania klastrov a kooperativizmu (polo-)autonómnych výrobcov, pričom súčasné zachovanie rozmanitosti zodpovedá výhodám z rozsahu v konkrétnych, starostlivo zvolených segmentoch životného cyklu výrobkov; v) zovšeobecnenie systému priemyselnej symbiózy na podporu obehového hospodárstva; vi) ďalšie posilnenie prepojení medzi výrobou a výskumom a vývojom, a to aj v menej aplikovaných vedeckých oblastiach (pozri príslušnú diskusiu o novom programe Horizont Európa na roky 2020 – 2025).

5.4.

Najmä na uvedenú podporu cieleného vytvárania klastrov a priemyselnej symbiózy budú potrebné regionálne a odvetvové štúdie, aby sa odhalili segmenty miestnej výroby, v ktorých by sa mohli vytvárať rôzne typy sietí a kooperativizmu.

5.5.

Ako už bolo spomenuté, OVP aj LLL sú nástroje na vytváranie sietí a klastrov s cieľom dosiahnuť prínosy z rozsahu, pokiaľ ide o náklady na ľudský rozvoj, ktoré musia niesť zamestnávatelia, ako aj spôsob, ako posilniť významné schopnosti na podporu tvorivosti, inovácie a prispôsobivosti vo výrobnom procese. V rámci budúcej európskej politiky v oblasti OVP a LLL sa budú musieť uprednostniť tieto horizontálne zručnosti na všetkých úrovniach rôznymi spôsobmi vrátane nových metód učenia, využívania najmodernejších technológií a nových mechanizmov financovania, čím sa výrobným jednotkám pomôže prijať najnovšie dosiahnuté úspechy a využívať ich pri vývoji nových diferencovaných výrobkov.

5.6.

Prístup k údajom a schopnosť spravovať ich je ďalšou oblasťou politických zásahov, ktorá sa týka účelu podpory európskych výrobcov a poskytovateľov služieb pri reakcii na súčasný vývoj na globalizovaných trhoch a pri využívaní ich komparatívnej výhody pri vysoko špecializovaných tovaroch a službách. To je zvlášť dôležité pre MSP. Uvoľnenie prístupu k údajom sa však spája so zvyšujúcim sa rizikom zneužitia údajov. Zabezpečenie digitálnej suverenity a súkromia fyzických a právnických osôb môže byť technicky a právne náročné, je to však nevyhnutnosť.

5.7.

Napokon, výrobcovia výrobkov a poskytovatelia služieb musia mať okrem už ľahšieho prístupu k exponenciálne rastúcemu množstvu údajov takisto možnosť a schopnosť používať potrebný „súbor nástrojov“ na správu údajov pozostávajúci z metód a procesov, či už digitalizovaných, alebo nie. Podniková inteligencia je v príslušnej literatúre pomerne nový pojem, ktorý presne vyjadruje schopnosť využívať informácie a súbory údajov. Okrem technických a právnych zásahov pri poskytovaní slobodného softvéru nás táto diskusia privádza späť k príslušným horizontálnym zručnostiam, ktoré je potrebné rozvíjať prostredníctvom OVP a LLL.

V Bruseli 11. decembra 2019

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 70.

(2) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 10.

(3) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 59.

Top

Choose the experimental features you want to try