EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 4. 2019

COM(2019) 179 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výnimky udelené členskými štátmi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výnimky udelené členskými štátmi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004

1. ÚVOD 

1.1. Kontext

V nariadení (EÚ) č. 181/2011 1 (ďalej len „nariadenie“) sa stanovuje súbor práv cestujúcich, ktorí cestujú autobusovou a autokarovou dopravou v Európskej únii. Účinnosť nadobudlo 1. marca 2013.

Komisia predkladá túto správu na základe článku 2 ods. 6 a článku 18 ods. 2 nariadenia, podľa ktorých musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o výnimkách udelených podľa článku 2 ods. 4, článku 2 ods. 5 a článku 18 ods. 1.

1.2. Rozsah pôsobnosti nariadenia

Nariadenie sa vo všeobecnosti uplatňuje na „pravidelnú dopravu“ (dopravu poskytovanú v presne určených intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach) pre nešpecifikované kategórie cestujúcich, ak sa miesto nástupu alebo výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu 2 .

 1.3. Obsah nariadenia

Cestujúci využívajúci akýkoľvek druh pravidelnej dopravy, bez ohľadu na plánovanú vzdialenosť dopravy, majú nasledujúce základné práva:

 1. nediskriminačné podmienky dopravy (najmä nediskriminačné tarify);

2. prístup k doprave pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou bez dodatočných príplatkov (dopravcovia môžu odmietnuť prepravovať cestujúcich so zdravotným postihnutím len v tom prípade, ak ich prepravu fyzicky znemožňuje konštrukcia vozidla alebo infraštruktúra autobusových zastávok a staníc, alebo ak by tým došlo k porušeniu zdravotných a bezpečnostných požiadaviek);

3. minimálne pravidlá pre poskytovanie cestovných informácií všetkým cestujúcim pred cestou a počas cesty vrátane informácií o ich právach;

4. mechanizmus vybavovania sťažností, ktorý musia dopravcovia sprístupniť všetkým cestujúcim; ako aj

5. nezávislé vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie v každom členskom štáte, ktoré sú poverené presadzovaním nariadenia a prípadne ukladaním pokút 3 .

Cestujúci majú tiež nasledujúce dodatočné práva pri využívaní pravidelnej dopravy, ak je plánovaná vzdialenosť dopravy 250 km alebo viac:

6. poskytovanie cestovných lístkov (elektronických alebo papierových) alebo akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré oprávňujú na prepravu;

7. náhrada škody a pomoc v prípade smrti, zranenia, straty alebo poškodenia batožiny v dôsledku dopravnej nehody;

8. informovanie o zrušení cesty alebo meškaní pri odchode;

9. právo na náhradu celej ceny cestovného lístka alebo presmerovanie v prípade zrušenia cesty alebo veľkého meškania pri odchode;

10. primeraná pomoc v prípade zrušenia alebo veľkého meškania (platí iba, ak plánované trvanie cesty je viac ako 3 hodiny);

11. náhrada vo výške 50 % ceny cestovného lístka, ak dopravca nedokázal ponúknuť cestujúcemu možnosť vybrať si medzi úhradou ceny cestovného lístka alebo presmerovaním v prípade zrušenia alebo veľkého meškania; ako aj

12. osobitná pomoc bez dodatočných príplatkov pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou na autobusovej stanici aj vo vozidle.

2. Výnimky z rozsahu pôsobnosti nariadenia 4

2.1. Oslobodenie vnútroštátnej pravidelnej dopravy z rozsahu pôsobnosti nariadenia v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia 

Členské štáty mohli na transparentnom a nediskriminačnom základe do 28. februára 2017 udeliť výnimku z uplatňovania iných ako základných práv pre čisto vnútroštátnu pravidelnú dopravu, ak bola plánovaná vzdialenosť dopravy 250 km alebo viac. Platnosť tejto výnimky sa mohla predĺžiť jedenkrát, a to na obdobie najviac štyroch rokov (najneskôr do 28. februára 2021).

V roku 2013, keď nadobudlo toto nariadenie účinnosť, uplatnilo takýto druh výnimiek 13 členských štátov (Česká republika 5 , Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko 6 , Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo).

V roku 2017 sa celkovo osem členských štátov (Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo) rozhodlo predĺžiť platnosť tejto výnimky 7 .

2.2. Výnimka pre pravidelnú dopravu, ktorej podstatná časť (vrátane najmenej jedného plánovaného zastavenia) sa uskutočňuje mimo Európskej únie, v súlade s článkom 2 ods. 5 nariadenia

Členské štáty mohli udeliť v prípade pravidelnej dopravy aj výnimky z uplatňovania celého nariadenia, ak sa podstatná časť takejto dopravy (vrátane najmenej jedného plánovaného zastavenia) uskutočňuje mimo územia EÚ. Platnosť týchto výnimiek, ktoré sa takisto museli udeliť na transparentnom a nediskriminačnom základe, uplynula 28. februára 2017, avšak mohla sa predĺžiť jedenkrát na obdobie najviac štyroch rokov (koniec platnosti najneskôr 28. februára 2021).

V roku 2013 udelilo takýto druh výnimiek 14 členských štátov (Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko).

V roku 2017 sa celkovo deväť členských štátov (Chorvátsko, Estónsko, Grécko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo) rozhodlo predĺžiť platnosť tejto výnimky 8 .

2.3. Výnimka z uplatňovania niektorých alebo všetkých ustanovení týkajúcich sa práv cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou, ktorá bola udelená pre pravidelnú dopravu v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia

Členské štáty môžu udeliť výnimku z uplatňovania všetkých alebo niektorých ustanovení kapitoly III nariadenia o právach cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou pre svoju vnútroštátnu dopravu za predpokladu, že zabezpečia, aby úroveň ochrany zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou podľa ich vnútroštátnych pravidiel bola prinajmenšom rovnaká ako ochrana v zmysle nariadenia. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto udelených výnimkách. Komisia prijme vhodné opatrenia, ak sa usúdi, že takáto výnimka nie je v súlade s požiadavkou, aby úroveň ochrany zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou podľa vnútroštátnych pravidiel bola prinajmenšom rovnaká ako ochrana v zmysle nariadenia.

Ani jeden členský štát neudelil výnimky na základe článku 18 ods. 1 nariadenia.

3. Konzultácia o výnimkách so zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva

Komisia pred tým, ako predložila svoju správu o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 181/2011 9 Európskemu parlamentu a Rade, uskutočnila v roku 2016 konzultácie o uplatňovaní tohto nariadenia so zainteresovanými stranami. Počas tejto konzultácie organizácie cestujúcich 10 kritizovali členské štáty za to, že udelili priveľa výnimiek. Podľa ich názoru bráni rozsiahle uplatňovanie výnimiek cestujúcim v plnom požívaní ich práv a právnej istoty (zvlášť v tom zmysle, že je pre cestujúcich ťažké vedieť, ktoré členské štáty uplatňujú ktoré výnimky).

Komisia preto v tej istej správe vyzvala členské štáty, ktoré udelili výnimky z nariadenia, aby do 28. marca 2017 preskúmali, či je vzhľadom na ich skúsenosti potrebné tieto výnimky zachovať.

V septembri 2017 Komisia uskutočnila prieskum vo vnútroštátnych orgánoch presadzovania práva, v ktorom ich požiadala, aby vysvetlili, prečo sa ich členské štáty rozhodli tieto výnimky uplatňovať alebo neuplatňovať 11 .

Členské štáty vysvetlili svoje rozhodnutia o udelení výnimiek takto: Česká republika, Maďarsko a Holandsko udelili výnimku čisto vnútroštátnej pravidelnej doprave, aby vnútroštátnym prevádzkovateľom poskytli viac času na prípravu na uplatňovanie nariadenia a na zabezpečenie potrebných investícií (napr. do dostupnosti vozového parku a infraštruktúry). Estónsko a Lotyšsko udelili výnimku tejto doprave, pretože uplatňovanie nariadenia na vnútroštátnu dopravu v plnom rozsahu by predstavovalo značnú záťaž pre prevádzkovateľov, čo by viedlo k ukončeniu poskytovania určitých služieb. Chorvátsko udelilo túto výnimku na žiadosť národných prepravcov. Spojené kráľovstvo udelilo túto výnimku v súlade so všeobecnou politikou vlády využiť všetky výnimky z právnych predpisov EÚ, ktoré by podnikom znížili náklady.

Nemecko, Estónsko, Lotyšsko a Holandsko vysvetlili, že pravidelnej doprave s podstatnou časťou tejto dopravy prevádzkovanou mimo Európskej únie udelili výnimku preto, aby mohli opätovne prerokovať svoje dvojstranné dohody o osobnej cestnej doprave s tretími krajinami a zaviesť podobné články o právach cestujúcich v týchto dohodách.

4. Záver

Niekoľko členských štátov udelilo v priebehu prvých štyroch rokov uplatňovania nariadenia rozsiahle výnimky, aby umožnilo autobusovým a autokarovým dopravcom pripraviť sa na uplatňovanie nariadenia. Niektoré z týchto členských štátov v roku 2017 pri zvažovaní, či by mali pokračovať vo využívaní týchto výnimiek, usúdili, že autobusoví a autokaroví dopravcovia sú pripravení uplatňovať nariadenie v plnom rozsahu a nie je ďalej potrebné tieto výnimky uplatňovať. Napriek tomu však stále existuje 10 členských štátov, ktoré využívajú dve alebo jednu z týchto výnimiek.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

(2)

Okrem toho sa obmedzený počet ustanovení (z ktorých najdôležitejšie sú ustanovenia týkajúce sa náhrady škody a pomoci, ktoré dopravcovia musia poskytnúť v prípade smrti, zranenia, straty alebo poškodenia spôsobených dopravnými nehodami) uplatňuje aj na „príležitostnú dopravu“, ak sa skupina cestujúcich vytvorí z iniciatívy zákazníka alebo dopravcu.

(3)

Okrem toho, keďže nariadenie je uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, môžu navzájom spolupracovať pri vyšetrovaní porušení práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave v EÚ a môžu využiť kooperatívne opatrenia na presadzovanie právnych predpisov, aby prevádzkovateľov odradili od porušovania týchto práv.

(4)

Zoznam týkajúci sa výnimiek udelených členskými štátmi, ktorý bol aktualizovaný na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, Komisia uverejňuje v tomto dokumente:

https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/themes/passengers/road/doc/exemptions-from-bus-coach-passengers-rights-and-obligations.pdf .

(5)

Česká republika udelila výnimky len z článkov 8, 19 a 21 nariadenia.

(6)

Výnimka udelená Maďarskom sa nevzťahuje na článok 7 a článok 16 ods. 1 nariadenia.

(7)

Ku dňu finalizácie tejto správy 20. decembra 2018 uplatňovali výnimky tie isté členské štáty.

(8)

Ku dňu finalizácie tejto správy 20. decembra 2018 uplatňovali výnimky tie isté členské štáty.

(9)

COM(2016) 619 final.

(10)

Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) a Európska federácia cestujúcich (EPF).

(11)

  http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupMeeting&meetingId=2166 .