(1)

Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest a na dodržiavanie dlhodobých záväzkov v oblasti dekarbonizácie Únia potrebuje modernú, multimodálnu a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových, horských a riedko osídlených regiónov v sektoroch dopravy, digitalizácie a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu a udržateľnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(2)

Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť akcií Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

(3)

V rámci programu by sa malo prispieť aj k akciám EÚ proti zmene klímy, podporiť environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne akcie na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(3a)

Program by mal zaručiť vysokú úroveň transparentnosti a zabezpečiť verejnú konzultáciu v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(4)

Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy (4). 60 % z celkového finančného krytia programu by malo byť vynaložených na akcie, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i) 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, nabíjacej infraštruktúry, alternatívnych a udržateľných palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

(5)

S cieľom splniť oznamovacie povinnosti stanovené v článku 11 písm. c) smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Únie na podporu akcií prijatých na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice, treba sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa tejto smernice.

(6)

Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu a doplnkovosť medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo udržateľné alternatívne palivá. Umožnenie digitálnej komunikácie by mohlo predstavovať neoddeliteľnú súčasť projektu spoločného záujmu v oblasti energetiky a dopravy.  V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré synergetické zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi sektormi by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere akcií, ako aj z hľadiska zvýšenia zvýšeného spolufinancovania.

(7)

V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) (5) č. 1315/2013 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dobudovanie základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť kontinuitu siete .

(7a)

Činnosti prispievajúce k rozvoju projektov spoločného záujmu v sektore dopravy financovaných z programu by mali stavať na doplnkovosti všetkých druhov dopravy s cieľom poskytnúť efektívne, prepojené a multimodálne siete, aby sa zabezpečilo prepojenie v rámci celej Únie. Malo by to zahŕňať cesty v členských štátoch, ktoré stále potrebujú významné investície na dokončenie základnej cestnej siete.

(8)

Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť prebiehajúce projekty TEN-T, ako aj cezhraničné prepojenia a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(8a)

Najmä úplné zavedenie systému ERTMS do základnej siete do roku 2030, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, si vyžaduje rozšíriť podporu na európskej úrovni a motivovať účasť súkromných investorov.

(8b)

Dôležitým predpokladom pre úspešné dobudovanie základnej siete TEN-T a zabezpečenie skutočnej intermodality je aj spojenie letísk so sieťou TEN-T. Preto, ak spojenia letísk so základnou sieťou TEN-T chýbajú, je nevyhnutné, aby sa uprednostňovali.

(8c)

Na vykonávanie cezhraničných akcií je potrebná vysoká miera integrácie plánovania a vykonávania. Táto integrácia by sa mohla preukázať (bez uprednostňovania niektorého z nasledujúcich príkladov) prostredníctvom zriadenia jedinej projektovej spoločnosti, spoločnej štruktúry riadenia, spoločného podnikania, bilaterálneho právneho rámca, vykonávacieho aktu podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 alebo akejkoľvek inej formy spolupráce. Mali by sa podporovať integrované štruktúry riadenia vrátane spoločných podnikov, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania.

(8d)

Zefektívnenie opatrení na podporu realizácie TEN-T, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, by malo podporiť efektívnejšie vykonávanie projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy.

(9)

Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie koridorov základnej siete by nemalo mať vplyv na jej dokončenie do roku 2030, malo by zlepšiť pokrytie územia členských štátov koridormi a malo by byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %. Pri smerovaní koridorov základnej siete by sa teda vo vhodnom momente mali zohľadniť výsledky preskúmania realizácie základnej siete, ako sa ustanovuje v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. V preskúmaní by sa mali zohľadniť regionálne cezhraničné železničné spojenia na TEN-T, ktoré boli opustené alebo demontované, ako aj vývoj komplexnej siete a vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

(10)

Je dôležité podporovať verejné a súkromné investície do inteligentnej, interoperabilnej , udržateľnej, multimodálnej , inkluzívnej, dostupnej, bezpečnej a chránenej mobility dostupnej pre osoby so zníženou pohyblivosťou v celej Únii pre všetky druhy dopravy . V roku 2017 Komisia predstavila (6)„Európu v pohybe“, (t. j.) rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

(11)

V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti a využitím alternatívnych palív pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality . V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (7) sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v Únii s cieľom čo najviac obmedziť závislosť od fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu . Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie z novembra 2017 (8), je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

(12)

Komisia v súvislosti so svojím oznámením s názvom Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická (9) zdôraznila, že automatizované vozidlá a pokročilé systémy pripojiteľnosti prispejú k tomu, že vozidlá prispejú k väčšej bezpečnosti, jednoduchšiemu zdieľaniu a väčšej dostupnosti pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti nemôžu služby mobility využívať, napríklad seniori a  osoby so zníženou mobilitou . Komisia v tomto kontexte navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a revíziu smernice 2008/096/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

(13)

S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali ▌zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Na konci počiatočnej fázy by sa zdroje vyčlenené na program, ktoré neboli viazané na dopravnú infraštruktúru, mali vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(14)

V nadväznosti na spoločné oznámenie z novembra 2017 (10) sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (11), zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T,  s celkovým cieľom zlepšovania vojenskej mobility v rámci Únie s prihliadnutím na zemepisnú rovnováhu a po zvážení prípadných prínosov pre civilnú ochranu . V súlade s akčným plánom Rada v roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou (12) a v roku 2019 útvary Komisie identifikovali časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na duálne využitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe pracovných programov, v ktorých sa uvádzajú uplatniteľné požiadavky vymedzené v rámci akčného plánu a každého ďalšieho inidikatívneho zoznamu prioritných projektov, ktoré by členské štáty mohli identifikovať v súlade s akčným plánom v oblasti vojenskej mobility .

(15)

V usmerneniach pre TEN-T sa uznáva, že súhrnná sieť zabezpečuje dostupnosť a pripojiteľnosť všetkých regiónov v Únii vrátane odľahlých, ostrovných a najvzdialenejších regiónov. Ďalej Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ (13) zdôraznila konkrétne potreby v oblasti dopravy, energetiky a v digitálnej oblasti v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť primeranú finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu uplatňovaním miery spolufinancovania na úrovni maximálne 70 % .

(16)

Vzhľadom na významnú potrebu investovať do pokroku smerom k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhad 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhad 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027) je vhodné čo najúčinnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie, a tým maximalizovať pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by umožnil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a súlad v rámci príslušných programov Únie, najmä Nástroja na prepájanie Európy, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä príslušné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) XXX [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „VN“)].

(17)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (14) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie. Určovanie projektov spoločného záujmu v súlade s uvedeným nariadením bude naďalej sledovať zásadu „energetickej efektívnosti na prvom mieste“ prostredníctvom posudzovania projektov na základe scenárov dopytu po energii, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy.

(18)

V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(19)

Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj vytváranie inteligentného a efektívneho energetického systému zahŕňajúceho riešenia v oblasti skladovania a riadenia odberu, odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky, zaručujúci spravodlivý a primeraný sociálny prechod, s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(20)

Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie, a to v rámci snahy dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť Únie . Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“ (15) z 23. novembra 2017 zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry musí dôraz klásť na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny, projekty inteligentných sietí a investície do plynárenskej infraštruktúry . S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, integráciu vnútorného trhu a bezpečnosť dodávok by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkoemisné hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

(20a)

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov umožnia nákladovo efektívne zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii, splnenie záväzného cieľa Únie dosiahnuť aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001  (16) a prispejú k strategickému využívaniu inovačných technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Príklady oprávnených technológií zahŕňajú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov veternej energie na mori a na pevnine, slnečnej energie, udržateľnej biomasy, energie z oceánov, geotermálnej energie alebo ich kombinácie; ich pripojenie do siete a ďalšie prvky, ako sú zariadenia na uskladňovanie alebo konverziu. Oprávnené akcie sa neobmedzujú len na odvetvie elektrickej energie a môžu sa vzťahovať aj na iné nosiče energie a možné prepojenie sektorov, napríklad s vykurovaním a chladením, premenou energie na plyn, uskladňovaním a prepravou. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, aby sa zachovala flexibilita, pokiaľ ide o technický pokrok a vývoj. Takéto projekty nemusia nevyhnutne zahŕňať fyzické prepojenie medzi spolupracujúcimi členskými štátmi. Tieto projekty sa môžu nachádzať na území len jedného zúčastneného členského štátu za predpokladu, že sa uplatňujú všeobecné kritériá uvedené v časti IV prílohy.

(20b)

Na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uvádzania projektov na trh by Európska komisia mala uľahčiť rozvoj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V odvetví energetiky by sa pri chýbajúcom dostatočnom počte projektov cezhraničného využívania energie z obnoviteľných zdrojov na trhu mal nevyužitý rozpočet plánovaný na cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie využiť na dosiahnutie cieľov transeurópskych energetických sietí vymedzených v článku 3 ods. 2b pre akcie stanovené v článku 9 ods. 3 pred tým, ako sa zváži možné použitie mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 7 ods. 6.

(20c)

Je potrebná podpora projektov inteligentných sietí, kde takéto projekty zahŕňajú výrobu, distribúciu alebo spotrebu energie pomocou riadenia systému v reálnom čase a ovplyvňujú cezhraničné toky energie. Energetické projekty by okrem toho mal odrážať ústrednú úlohu inteligentných sietí v oblasti v energetickej transformácii, a podpora z programu by mala pomôcť prekonať medzery vo financovaní, ktoré v súčasnosti brzdia investície do rozsiahleho zavádzania technológie inteligentných sietí.

( 20d)

Osobitná pozornosť by sa mala v rámci podpory EÚ venovať cezhraničným energetickým prepojeniam vrátane prepojení potrebných na dosiahnutie cieľa prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % do roku 2020 a 15 % cieľa do roku 2030 stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999  (17) . Zavádzanie elektrických prepojovacích vedení je kľúčové pre integráciu trhov, umožnenie väčšieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v systéme a využívanie ich rozdielneho portfólia dopytu a ponuky, veterných sietí na mori a inteligentných sietí, integrujúc tak všetky krajiny do likvidných a konkurencieschopných trhov s energiou.

(21)

Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (18).

(22)

V oznámení s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (19) (stratégia gigabitovej spoločnosti) sa stanovujú strategické ciele do roku 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady  (20) (EÚ) 2018/1972 je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude stimulovať súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí nebude v mnohých oblastiach Únie komerčne únosné kvôli viacerým faktorom ako odľahlosť a územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory, a ako také si naliehavo vyžaduje väčšiu pozornosť . Program by sa preto mal upraviť tak, aby prispieval k dosiahnutiu týchto strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti aj so zameraním na prispievanie k rovnováhe medzi rozvojom vidieka a miest a dopĺňal podporu, ktorú pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytujú iné programy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond InvestEU.

(23)

Kým všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, sú vo svojej podstate transeurópske, hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, z hľadiska podpory v rámci tohto programu sa za prioritné budú považovať akcie s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich zosúladenia s cieľmi oznámenia o stratégii gigabitovej spoločnosti, a s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti s ohľadom na zlyhania trhu a zaznamenané prekážky pri jej realizácii.

(24)

Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú, vrátane vidieckych a riedko osídlených oblastí . Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup k vysokokapacitným sieťam vrátane 5G a iných moderných systémov pripojenia schopných poskytovať gigabitové pripojenie týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky na širšiu ekonomiku a spoločnosť v rámci ich oblastí vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.

(24a)

Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. S cieľom maximalizovať synergie akcií podporovaných programom by sa mala náležitá pozornosť venovať úrovni koncentrácie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie v danej oblasti a úrovni financovania potrebnej na generovanie pokrytia. Program by sa mal okrem toho zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

(25)

Navyše, nadväzujúc na úspešnosť iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci programu malo naďalej podporovať poskytovanie bezplatného, bezpečného , vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vonkajšie priestory prístupné širokej verejnosti, s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.

(25a)

Digitálna infraštruktúra je dôležitým základom pre inovácie. Aby program maximalizoval svoj vplyv, mal by sa zamerať na financovanie infraštruktúry. Jednotlivé digitálne služby a aplikácie, napríklad tie, ktoré zahŕňajú rôzne technológie distribuovanej databázy transakcií alebo využívajúce umelú inteligenciu, by preto mali byť mimo rozsahu pôsobnosti programu a namiesto toho, by sa k nim malo pristupovať prostredníctvom iných nástrojov, ako napríklad digitálna Európa. Je tiež dôležité maximalizovať synergie medzi rôznymi programami.

(26)

Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie systémami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

▌

(28)

Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo ktoré majú prepájať európske ostrovy, najvzdialenejšie regióny či zámorské krajiny a územia, a to aj cez pobrežné vody Únie a výhradnú hospodársku zónu členských štátov, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie, čo prispeje aj k územnej súdržnosti . Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné. Okrem toho by mala byť dostupná podpora na doplnenie európskych vysokovýkonných výpočtových zdrojov primeranými terabitovými pripojeniami.

(29)

Akciami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sa zavedie najlepšie dostupná a najvhodnejšia technológia pre konkrétny projekt, ktorá ponúkne najlepšiu vyváženosť najnovších technológií, pokiaľ ide o kapacitu toku údajov, bezpečnosť prenosu, odolnosť siete a nákladovú efektívnosť, a po zohľadnení kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali uprednostniť v rámci pracovných programov. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Pri určovaní priority akcií sa nakoniec zohľadnia možné pozitívne účinky presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie projektu pri ďalšej realizácii, čo bude viesť k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.

(30)

Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu (EGNOS/Galileo) na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) a vlastný systém pozorovania Zeme (Copernicus). EGNOS/Galileo aj Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré poskytujú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Preto by každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z tohto programu – ktorý využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme – mala byť technicky zlučiteľná s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

(31)

Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania, spustenej v roku 2017 v rámci súčasného programu, potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov EÚ na kombinovanie financovania s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií a finančných inštitúcií a od investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Kombinované financovanie by malo prispievať k lákaniu súkromných investícií a poskytovať pákový efekt celkového príspevku verejného sektora v súlade s cieľmi programu Invest EU.  V rámci programu by sa preto mali naďalej podporovať akcie , ktoré umožnia kombinované financovanie z grantov EÚ a iných zdrojov financovania. V odvetví dopravy nesmú operácie kombinovaného financovania presahovať 10 % cieleného krytia v článku 4 ods. 2 písm. a) bode i).

(31a)

V odvetví dopravy sa operácie kombinovaného financovania môžu použiť na akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a zabezpečenou mobilitou, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 písm. b).

(32)

Ciele politík tohto programu sa budú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci politického nástroja/politických nástrojov fondu InvestEU. Akcie programu by sa mali primeraným spôsobom využívať na podporu investícií pomocou riešenia prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, najmä ak akcie nie sú komerčne životaschopné, bez toho, aby kopírovali alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(33)

Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci EÚ identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) Nástroj na prepájanie Európy podporoval rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.

(34)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie 2021 – 2027, ktoré má pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (21) v priebehu ročného rozpočtového postupu].

(35)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

(36)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(37)

Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

(39)

V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť akcií podporovaných programom a zaistilo sa dôsledné plnenie v odvetviach, na ktoré sa program vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov. Pri výbere operácií a ich financovania by sa mali dodržiavať len podmienky stanovené v tomto nariadení a v nariadení o rozpočtových pravidlách. Bez výnimky z nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v pracovných programoch môžu stanoviť zjednodušené postupy.

(39a)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa kritériá výberu a vyhodnocovania ponúk vymedzujú v pracovných programoch. V odvetví dopravy by sa kvalita a relevantnosť projektu mala posudzovať aj so zreteľom na jeho očakávaný vplyv na pripojiteľnosť EÚ, na jeho súlad s požiadavkami v oblasti prístupnosti a na jeho stratégiu týkajúcu sa budúcich potrieb v oblasti údržby.

(40)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (22), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (23), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (24) a nariadením Rady (EÚ) 2017/193 (25) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (26). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(41)

Podľa odkazu sa vhodne aktualizuje podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (27) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(42)

Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“ (28).

(43)

Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov. Pokiaľ ide o časť týkajúcu sa cezhraničných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a treťou krajinou (vrátane Energetického spoločenstva) by mala byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/XXX [smernica o energii z obnoviteľných zdrojov] o potrebe fyzického prepojenia s EÚ.

(43a)

Oznámenie Komisie z októbra 2017 s názvom „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“  (29) konštatuje, že EÚ je najotvorenejším trhom pre verejné obstarávanie na svete, ale prístup našich spoločností do iných krajín nie je vždy recipročný. Príjemcovia prostriedkov z NPE by preto mali v plnej miere využiť možnosti strategického obstarávania, ktoré ponúka smernica 2014/25/EÚ.

(44)

V súlade s  bodmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (30) treba program hodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa požiadaviek na osobitné monitorovanie, napríklad v oblasti zabezpečovania odolnosti proti zmene klímy , a vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä čo sa týka členských štátov. Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele programu a vykonať akékoľvek potrebné zmeny .

(45)

Mali by sa vykonávať transparentné, zodpovedné a adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane merateľných ukazovateľov, s cieľom posudzovať pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a podávať o ňom správy, ako aj propagovať jeho výsledky . Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby tieto údaje a výsledky boli zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

(45a)

Program by sa mal realizovať prostredníctvom pracovných programov. Komisia by mala do 31. decembra 2020 prijať prvé viacročné pracovné programy, ktoré budú zahŕňať harmonogram výziev na predkladanie návrhov na prvé tri roky programu, ich témy a orientačný rozpočet, ako aj potenciálny rámec vzťahujúci sa na celé programové obdobie.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o schvaľovanie pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31).

(47)

Na Komisiu by sa vzhľadom na zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prípadne upraviť ukazovatele použité na monitorovanie programu, orientačné percentuálne podiely rozpočtových zdrojov, ktoré sa pridelili pre jednotlivé špecifické ciele v sektore dopravy a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)

Týmto sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 z dôvodu jednoznačnosti rušia. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 (32), pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by mali zostať zachované.

(49)

Aby sa zabezpečilo včasné prijatie vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, musí nadobudnúť účinnosť hneď po zverejnení,