Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52019AP0404

P8_TA(2019)0404 Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD)) P8_TC1-COD(2018)0233 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa stanovuje program Fiscalis pre spoluprácu v daňovej oblasti

Ú. v. EÚ C 158, 30.4.2021, p. 459–474 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

30.4.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 158/459

P8_TA(2019)0404

Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2021/C 158/51)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0443),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 114 a 197 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0260/2018),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018 (1),

—

so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

—

so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

—

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0421/2018),

1.

 prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

 žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 118.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 17. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0039).

P8_TC1-COD(2018)0233

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa stanovuje program Fiscalis pre spoluprácu v daňovej oblasti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (3) a ktorý vykonáva Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, a programy, ktoré mu predchádzali, významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú zaujímať o to, čo sa deje za hranicami ich administratívneho územia a nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi.

(2)

Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú uvedené činnosti spolupráce rozvíjať, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatný rámec dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce. Preto je vhodné, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu stanovením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (program).

(3)

Vytvorením rámca pre akcie na podporu jednotného trhu, posilnenie konkurencieschopnosti Únie a ochranu finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov by program mal prispieť k : podpore daňovej politiky a implementácii právnych predpisov Únie súvisiacich s daňovou oblasťou; predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a dvojitému nezdaneniu a k boju proti nim; predchádzaniu a znižovaniu zbytočnej administratívnej záťaže pre občanov a podniky pri cezhraničných transakciách; podpore spravodlivejších a efektívnejších daňových systémov; dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a podpore spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii; ▌podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach a podpore budovania administratívnych kapacít daňových úradov vrátane modernizácie výkazníctva a auditov; ako aj podpore odbornej prípravy ich pracovníkov v tejto oblasti.

(4)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4).

(5)

S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa program za určitých podmienok mal otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. V súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie, sa môže sprístupniť aj pre iné tretie krajiny.

(6)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (nariadenie o rozpočtových pravidlách). V ňom sa stanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.

(7)

Akcie, ktoré sa uskutočnili v rámci programu Fiscalis 2020, sa ukázali ako vhodné, a preto by sa mali zachovať. S cieľom umožniť zjednodušenie a väčšiu flexibilitu pri vykonávaní programu, a tým lepšie dosahovať jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba ako všeobecné kategórie s uvedením zoznamu vysvetľujúcich príkladov konkrétnych činností , ako sú stretnutia a podobné podujatia ad hoc, prípadne aj prítomnosť v kanceláriách administratívy a účasť na administratívnom zisťovaní, štruktúrovaná spolupráca na projektoch, prípadne aj spoločné audity a budovanie kapacít v oblasti IT, prípadne aj prístup do prepojených registrov pre daňové úrady . Akcie by prípadne mali byť zamerané na riešenie prioritných tém na dosiahnutie cieľov programu. Program Fiscalis by formou spolupráce a budovania kapacít mal presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít v oblasti zdaňovania.

(8)

Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, rastúci počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu finančných nástrojov a následné zvýšené riziko daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania , ktoré výrazne presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo členské štáty mohlo byť zaujímavé upraviť alebo rozšíriť európske elektronické systémy aj na tretie krajiny, ktoré sa programu nezúčastňujú, a medzinárodné organizácie. Konkrétne by sa tým zamedzilo administratívnej záťaži a nákladom na vývoj a prevádzku dvoch podobných elektronických systémov, jedného na výmenu informácií v Únii a druhého na výmenu informácií mimo Únie. Ak je to riadne odôvodnené takýmto záujmom, úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami by preto mali byť oprávnenými nákladmi v rámci programu.

(9)

Vzhľadom na význam globalizácie a dôležitosť boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu by program mal naďalej umožňovať zapojenie externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Títo externí experti by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane zástupcov z nepridružených tretích krajín, a to aj z najmenej rozvinutých krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov, daňovníkov a občianskej spoločnosti. Najmenej rozvinuté krajiny by sa mali chápať ako krajiny, ktoré nie sú súčasťou EÚ ani územia oprávneného na oficiálnu rozvojovú pomoc podľa príslušného zoznamu, ktorý zverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a vychádza z definície Organizácie Spojených národov. Výber expertov do expertných skupín by mal vychádzať z rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016 o vytvorení a fungovaní expertných skupín Komisie. Čo sa týka expertov, ktorí sú menovaní ako súkromné osoby, aby vo verejnom záujme konali nezávisle, mala by sa zabezpečiť ich nestrannosť, aby nebol možný konflikt záujmov s ich profesionálnou úlohou a aby informácie o ich výbere a účasti boli verejne dostupné.

(10)

V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (6) na zabezpečenie súdržnosti a zjednodušenie programov financovania by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak akcie plánované v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov mala zabezpečiť koherencia.

(10a)

V záujme nákladovej efektívnosti by sa v rámci programu Fiscalis mala využívať najmä možná synergia s inými opatreniami Únie v príbuzných oblastiach, ako je program Colníctvo, Program EÚ pre boj proti podvodom, Program pre jednotný trh a Program na podporu reforiem.

(11)

Najväčšiu časť rozpočtu v rámci programu majú tvoriť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačnej techniky (IT). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť pôsobnosť akcií a úloh Komisie a členských štátov. Pokiaľ je to možné, spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov by mali byť interoperabilné a vytvárať synergiu s ďalšími elektronickými systémami príslušných programov Únie.

(12)

V súčasnosti absentuje požiadavka vypracovať viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z) na vytvorenie jednotného interoperabilného elektronického daňového prostredia v Únii. S cieľom zabezpečiť koherenciu a koordináciu akcií na budovanie kapacít IT by sa v tomto programe malo stanoviť vytvorenie takéhoto VSP-Z , nástroja plánovania, ktorý by mal byť v súlade s príslušnými právne záväznými aktmi Únie a nemal byť ísť nad rámec z nich vyplývajúcich povinností.

(13)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať formou pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe priebežne nadobudnutých skúseností by pracovné programy mali byť na niekoľko rokov. Prechodom z ročných pracovných programov na viacročné , pričom jednotlivé programy budú najviac na 3 roky, sa zníži administratívna záťaž Komisie aj členských štátov.

(14)

S cieľom doplniť toto nariadenie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s  článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na prijímanie pracovných programov .

(15)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom by sa malo zamedziť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu podľa potreby obsahovať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie účinkov nástroja v praxi. Priebežné a záverečné hodnotenia, ktoré by sa mali vypracovať najneskôr štyri roky od začiatku implementácie alebo dokončenia programu, by mali pomôcť v procese rozhodovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Priebežné a záverečné hodnotenia by mali tiež obsahovať informácie o prekážkach, ktoré bránia dosiahnuť ciele programu a návrhy odporúčaných postupov. Okrem priebežných a záverečných hodnotení by sa ako súčasť systému sledovania výkonnosti na monitorovanie dosiahnutého pokroku mali vydávať výročné správy. Uvedené správy by mali obsahovať zhrnutie získaných skúseností a prípadne prekážok, ktoré sa vyskytli v danom roku, zistených počas programových činností.

(15a)

Komisia by mala organizovať pravidelné semináre s daňovou správou za účasti zástupcov členských štátov, ktoré sú príjemcami, aby prediskutovali problematiku a navrhli možné zlepšenia súvisiace s cieľmi programu vrátane výmeny informácií medzi daňovými správami.

(16)

S cieľom primerane reagovať na zmeny priorít daňovej politiky by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ , pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov, s cieľom zhodnotiť dosiahnutie špecifických cieľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác vykonala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby uvedené konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(17)

V súlade s  nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (8), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (9), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (10) a  nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (11) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce ▌finančné záujmy Únie , ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (12). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, a Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939  – a Európskemu dvoru audítorov poskytnúť nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastnené na implementácii finančných prostriedkov Únie poskytli zodpovedajúce práva.

(17a)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce ustanovenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o poskytnutí potrebných práv a prístupu kompetentnému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

(18)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ . Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(19)

Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontrolu, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. K nim by malo patriť posúdenie využívania jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Oprávnené náklady sa stanovia podľa povahy oprávnených akcií. Úhrada nákladov na cestovanie, ubytovanie a diéty pre účastníkov aktivít v podobe stretnutí alebo nákladov spojených s usporiadaním podujatí by mala byť maximálne dôležitá, aby sa tak zabezpečila účasť národných expertov a administratívy na spoločných akciách.

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(21)

Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa stanovuje program Fiscalis pre spoluprácu v daňovej oblasti (program).

2.   Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takýchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:

a)

dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES (13);

b)

spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS (14);

c)

spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ (15);

d)

daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES (16);

e)

ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ (17), pokiaľ sa týkajú jednotného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;

2.

„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré zodpovedajú za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;

3.

„európske elektronické systémy“ sú elektronické systémy potrebné pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov;

4.

„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.

Článok 3

Ciele programu

1.    Všeobecným cieľom programu je podporovať daňové orgány a zdaňovanie v záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu, posilňovať konkurencieschopnosť Únie a  spravodlivú hospodársku súťaž v Únii, chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, okrem iného pred daňovými podvodmi, daňovými únikmi a vyhýbaniu sa daniam, a zlepšiť výber daní.

2.   Konkrétnym cieľom programu je podpora daňovej politiky a  implementácie právnych predpisov Únie súvisiacich s daňovou oblasťou; posilnenie spolupráce v oblasti daní, okrem iného výmenou informácií v daňovej oblasti; podpora budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.

Článok 4

Rozpočet

1.   Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 je 300 miliónov EUR v cenách roku 2018 alebo 339 miliónov EUR v bežných cenách .

2.   Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu okrem iného uhrádzať aj výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie a ďalšie relevantné písomné materiály , stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

b)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;

c)

iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

—

zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie a výhody pre danú krajinu ,

—

stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—

neposkytuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,

—

zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.   Program sa implementuje priamym plnením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt externých expertov.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 7

Oprávnené akcie

1.   Na financovanie majú nárok len akcie, ktorými sa dosahujú ciele uvedené v článku 3.

2.   K akciám uvedeným v odseku 1 patria:

a)

stretnutia a podobné podujatia ad hoc;

b)

štruktúrovaná spolupráca na projektoch;

c)

akcie na budovanie kapacít v oblasti IT, predovšetkým vývoj a prevádzka európskych elektronických systémov;

d)

akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;

e)

podpora a ďalšie akcie, ako sú napríklad:

1.

štúdie a iné relevantné písomné materiály ;

2.

inovačné aktivity, najmä overovanie koncepcií, pilotné iniciatívy a iniciatívy v oblasti prototypovania;

3.

spoločne pripravené komunikačné akcie;

4.

akékoľvek iné relevantné akcie stanovené v pracovných programoch podľa článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie alebo podporu cieľov podľa článku 3.

Možné formy relevantných akcií podľa písmen a), b) a d) sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe I .

Prioritné témy akcií sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe III.

3.   Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktorými môže ustanoviť možnosť finančných príspevkov od tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.

4.   Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 písm. c) týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú na financovanie v rámci programu oprávnené iba náklady súvisiace s úlohami, ktorými bola poverená Komisia podľa článku 11 ods. 2. Členské štáty znášajú náklady súvisiace s úlohami, ktorými boli poverené podľa článku 11 ods. 3.

Článok 8

Účasť externých expertov

1.   Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa dosahujú ciele uvedené v článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5 , a to aj z najmenej rozvinutých krajín, a prípadne aj zástupcovia medzinárodných a iných relevantných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti.

2.   Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s ustanoveniami článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Externých expertov vyberá Komisia, a to aj z expertov, ktorých navrhli členské štáty, podľa ich kvalifikácie, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétnu akciu , a to ad hoc na základe potrieb .

Komisia okrem iného posúdi nestrannosť uvedených externých expertov a to, či neexistuje konflikt záujmov s ich odbornými úlohami.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 9

Poskytovanie grantov, doplnkovosť a zložené financovanie

1.   Granty sa v rámci programu poskytujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno tiež poskytnúť príspevok z programu, ak tento príspevok nie je na pokrytie tých istých nákladov. Pre jednotlivé príspevky na akciu platia pravidlá príslušného programu Únie. Zložené financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

3.   V súlade s článkom 198 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty poskytujú bez výzvy na predkladanie návrhov, ak sú oprávnenými subjektmi daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu podľa článku 5 tohto nariadenia a ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

Článok 10

Miera spolufinancovania

1.   Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.

2.   Ak si akcia vyžaduje udelenie grantu, príslušná miera spolufinancovania sa stanoví vo viacročnom programe práce podľa článku 13.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AKCIE NA BUDOVANIE KAPACÍT IT

Článok 11

Povinnosti

1.   Komisia a členské štáty spoločne zabezpečujú vývoj a prevádzku, a to vrátane návrhu, špecifikácie, skúšok zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12.

2.   Komisia zabezpečuje najmä:

a)

vývoj a prevádzku spoločných komponentov podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)

celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;

c)

koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;

d)

koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich interakcie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;

e)

koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými relevantnými akciami súvisiacimi s elektronickou verejnou správou na úrovni Únie.

3.   Členské štáty zabezpečujú najmä:

a)

vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa článku 12;

b)

koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;

c)

koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými relevantnými akciami súvisiacimi s elektronickou verejnou správou na vnútroštátnej úrovni;

d)

pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;

e)

implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z)

1.   Komisia a členské štáty vypracujú a priebežne aktualizujú viacročný strategický plán pre zdaňovanie, ktorý je v súlade s príslušnými právne záväznými aktmi Únie, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy relevantné pre vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:

a)

spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia označila ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;

b)

vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý k jeho spoločnému vytvoreniu prispel;

c)

alebo kombinácia obidvoch.

2.   Viacročný strategický plán pre zdaňovanie zahŕňa aj inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.

3.   Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená na základe viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku pri plnení svojich úloh.

4.   Každý rok najneskôr do 31. marca členské štáty predkladajú Komisii výročnú správu o pokroku pri implementácii viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa odseku 1 za obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Tieto výročné správy vypracujú podľa vopred stanoveného formátu.

5.   Každý rok najneskôr do 31. októbra Komisia na základe výročných správ podľa odseku 4 vypracuje konsolidovanú správu, v ktorej zhodnotí pokrok členských štátov a Komisie pri implementácii plánu podľa odseku 1, a túto správu zverejní.

KAPITOLA V

PLÁNOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 13

Pracovný program

1.   Program sa implementuje formou viacročného pracovného programu podľa článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom delegovaných aktov. Uvedené delegované akty sa prijímajú v súlade s postupom podľa článku 17 .

Článok 14

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu podľa článku 3, sú uvedené v prílohe II .

2.   S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu II , aby v prípade potreby preskúmala alebo doplnila ukazovatele a aby toto nariadenie doplnila o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.   Systém na predkladanie správ o výkonnosti zabezpečí, aby bol zber údajov potrebných na monitorovanie implementácie programu a výsledkov efektívny, účinný a včasný. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky v súvislosti s predkladaním správ.

Článok 15

Hodnotenie

1.   Hodnotenie sa vykonáva včas, aby sa mohlo využiť v rozhodovacom procese. Hodnotenia zverejňuje Komisia.

2.   Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po jej začatí.

3.   Po skončení implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia podľa článku 1, vykoná Komisia záverečné hodnotenie programu.

4.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu s pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 16

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby svoje príslušné právomoci mohli vykonávať v plnom rozsahu. V prípade úradu OLAF patrí k takýmto právam právo viesť vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

VÝKON DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ A POSTUP VÝBORU

Článok 17

Výkon delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 13 ods. 2 a  článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi, ktorých jednotlivé členské štáty menovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ▌.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor s názvom výbor pre program Fiscalis. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Informovanosť, komunikácia a propagácia

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod finančných prostriedkov Únie a zabezpečujú ich zviditeľnenie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tak, že poskytujú ucelené, účinné a primerane cielené informácie rôznemu publiku vrátane médií a verejnosti.

2.   V súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami vykonáva Komisia informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené programu zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov podľa článku 3.

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.   Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorý bol stanovený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.

3.   V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov podľa článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

(1)  Ú. v. EÚ C […], […], s. […]..

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019. Podčiarknutý text nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(6)  COM(2010)0700.

(7)  Interinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(11)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(13)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(14)  Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(15)  Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(16)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(17)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

PRÍLOHA I

Neúplný zoznam možných foriem akcií podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a d)

Akcie podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a d) môžu mať okrem iného túto formu:

a)

pokiaľ ide o stretnutia a podobné podujatia ad hoc:

—

semináre a workshopy, ktorých sa vo všeobecnosti zúčastňujú všetky krajiny, na ktorých sa uskutočňujú prezentácie a účastníci vedú intenzívne diskusie a vykonávajú aktivity na konkrétnu tému,

—

pracovné návštevy organizované s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť si odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daňovej politiky,

—

prítomnosť v úradných priestoroch a účasť na administratívnom vyšetrovaní;

b)

pokiaľ ide o štruktúrovanú spoluprácu:

—

projektové skupiny, ktoré spravidla tvorí obmedzený počet krajín a ktoré pôsobia obmedzený čas a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania,

—

osobitné skupiny, konkrétne štruktúrované formy stálej alebo nestálej spolupráce, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na vykonanie úloh v konkrétnej oblasti alebo vykonávajú operatívne činnosti, prípadne aj s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení,

—

multilaterálna alebo súčasne vykonávaná kontrola, teda koordinovaná kontrola daňových pomerov jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, ktorej sa zúčastňujú aspoň dva členské štáty, ktorých záujmy sú spoločné alebo sa dopĺňajú,

—

spoločný audit, teda koordinovaná kontrola daňových pomerov jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, ktorú vykonáva jediný audítorský tím dvoch alebo viacerých krajín, z toho aspoň dvoch členských štátov so spoločnými alebo dopĺňajúcimi sa záujmami,

—

všetky ďalšie formy administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v smernici 2011/16/EÚ, nariadení (EÚ) č. 904/2010, nariadení (EÚ) č. 389/2012 alebo smernici 2010/24/EÚ;

d)

pokiaľ ide o akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít:

—

spoločná odborná príprava alebo rozvoj elektronického vzdelávania s cieľom podporiť potrebné odborné zručnosti a znalosti v daňovej oblasti,

—

technická podpora zameraná na zlepšenie administratívnych postupov, posilnenie administratívnych kapacít a zlepšovanie fungovania a operácií daňových správ inicializáciou a výmenou osvedčených postupov.

PRÍLOHA II

Ukazovatele

Špecifický cieľ: podpora daňovej politiky, daňovej spolupráce a budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.

1.     Budovanie kapacít (administratívnych, odborných a IT)

1.

index uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politík Únie (počet akcií v rámci programu usporiadaných v tejto oblasti a odporúčania vydané na základe týchto akcií);

2.

index vzdelávania (použité moduly vzdelávania; počet vyškolených úradníkov; hodnotenie kvality zo strany účastníkov);

3.

dostupnosť európskych elektronických systémov (v percentách času);

4.

dostupnosť spoločnej komunikačnej siete (v percentách času);

5.

zjednodušené postupy IT pre vnútroštátnu správu a hospodárske subjekty (počet registrovaných hospodárskych subjektov, počet žiadostí a počet konzultácií v rámci rôznych elektronických systémov financovaných z programu).

2.     Výmena poznatkov a vytváranie kontaktných sietí:

6.

index spoľahlivosti spolupráce (miera vytvárania sietí, počet osobných stretnutí, počet online skupín pre spoluprácu);

7.

index odporúčaných postupov a usmernení (počet akcií v rámci programu usporiadaných v tejto oblasti; percento daňových správ, ktoré využili pracovnú prax/usmernenia vypracované s podporou programu).

PRÍLOHA III

V súlade s konkrétnymi a všeobecnými cieľmi programu sa akcie podľa článku 7 môžu zamerať aj na tieto prioritné témy:

a)

podpora implementácie právnych predpisov Únie v daňovej oblasti vrátane školení pracovníkov v tejto súvislosti a pomoc pri nachádzaní možných spôsobov zlepšovania administratívnej spolupráce, ako aj pomoci pri vymáhaní medzi daňovými úradmi;

b)

podpora efektívnej výmeny informácií, a to aj skupinových požiadaviek, vývoj štandardných formátov IT, prístup daňových úradov k informáciám o konečných užívateľoch výhod a zlepšenie využívania poskytnutých informácií;

c)

podpora efektívneho fungovania mechanizmu administratívnej spolupráce a výmeny odporúčaných postupov medzi daňovými úradmi, vrátane osvedčených postupov pri vymáhaní daní;

d)

podpora digitalizácie a aktualizácie metodík daňovej správy;

e)

podpora pri výmene osvedčených postupov na boj proti podvodom s DPH.

Top