P8_TC1-COD(2018)0189

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1753.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky

Komisia berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky.

Na doplnenie štúdie z roku 2013 iniciovala Komisia v novembri 2018 štúdiu s cieľom získať ďalšie ekonomické a právne dôkazy o ochrane nepoľnohospodárskych zemepisných označení na jednotnom trhu a získať ďalšie údaje o otázkach, ako sú konkurencieschopnosť, nekalá hospodárska súťaž, falšovanie, vnímanie zo strany spotrebiteľov, náklady/prínosy, ako aj o účinnosti modelov ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení z hľadiska zásady proporcionality.

V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a so záväzkami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva Komisia preskúma štúdiu, ako aj správu o účasti Únie na Ženevskom akte, ako sa uvádza v článku o monitorovaní a preskúmaní nariadenia o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, a zváži akékoľvek ďalšie možné kroky.

Vyhlásenie Komisie k postupu stanovenému v článku 9a ods. 3 nariadenia

Komisia poznamenáva, že hoci je postup stanovený v článku 9a ods. 3 nariadenia z právneho hľadiska nevyhnutný vzhľadom na výlučnú právomoc Únie, v kontexte súčasného acquis EÚ by akýkoľvek takýto zásah Komisie bol výnimočný a riadne odôvodnený. Počas konzultácií s členským štátom Komisia vynaloží všetko úsilie na to, aby spolu s ním odstránila akékoľvek obavy, aby sa predišlo vydaniu negatívneho stanoviska. Komisia poznamenáva, že každé negatívne stanovisko sa príslušnému členskému štátu oznámi písomne a v súlade s článkom 296 ZFEÚ sa v ňom uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Komisia ďalej poznamenáva, že negatívne stanovisko nebráni predloženiu ďalšej žiadosti týkajúcej sa rovnakého označenia pôvodu, ak dôvody negatívneho stanoviska boli následne náležite vyriešené alebo už nie sú uplatniteľné.

Vyhlásenie Komisie týkajúce sa návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

Komisia konštatuje, že Únia má v oblasti zemepisných označení výlučnú vonkajšiu právomoc a k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody pristupuje ako plnoprávna zmluvná strana. Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 25. októbra 2017 (vec C-389/15 – Komisia/Rada). Vzhľadom na výlučnú vonkajšiu právomoc EÚ sa členské štáty nemôžu stať samostatnými zmluvnými stranami Ženevského aktu a nemali by už samy chrániť zemepisné označenia novo zapísané tretími krajinami, ktoré sú členmi Lisabonského systému. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktoré spočívajú v tom, že sedem členských štátov je už dlhodobo zmluvnou stranou Lisabonskej dohody a majú na jej základe zapísané značné duševné vlastníctvo, ako aj vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť bezproblémový prechod, Komisia je výnimočne pripravená súhlasiť s tým, aby v tomto konkrétnom prípade bolo v záujme EÚ povolené Bulharsku, Česku, Slovensku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku a Portugalsku pristúpiť k Ženevskému aktu.

Komisia dôrazne namieta proti pretrvávajúcemu naliehaniu Rady, aby sa ratifikácia Ženevského aktu alebo pristúpenie k nemu povolilo popri Únii aj všetkým členským štátom EÚ, ktoré si to želajú, a ako dôvod uvádza regularizáciu hlasovacích práv Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 písm. b) bod ii) Ženevského aktu, a nie uvedené výnimočné okolnosti.

Komisia by ďalej chcela pripomenúť, že vzhľadom na to, že Únia uplatňuje v oblasti poľnohospodárskych zemepisných označení svoju vnútornú právomoc, členské štáty EÚ nemôžu mať vlastné vnútroštátne systémy ochrany zemepisných označení.

Komisia si preto vyhradzuje svoje práva vrátane práva využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu Rady a v každom prípade zastáva názor, že tento prípad nemôže predstavovať precedens pre žiadne existujúce alebo budúce medzinárodné dohody/dohody WIPO, a to najmä, avšak nie výlučne, v takom prípade, keď EÚ už ratifikovala medzinárodné dohody na základe svojej výlučnej právomoci.