Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52019AP0222

    P8_TA(2019)0222 Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD)) P8_TC1-COD(2018)0089 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Text s významom pre EHP)

    Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, p. 152–178 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    26.3.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 108/152


    P8_TA(2019)0222

    Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I

    Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD))

    (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

    (2021/C 108/16)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0184),

    so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0149/2018),

    so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018 (1),

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018 (2),

    so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0447/2018),

    1.

    prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

    2.

    žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

    3.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

    (1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

    (2)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.


    P8_TC1-COD(2018)0089

    Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/… o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

    keďže:

    (1)

    Účelom tejto smernice je umožniť oprávneným zastupujúcim subjektom, ktoré zastupujú kolektívny záujem spotrebiteľov, žiadať o prostriedok nápravy prostredníctvom žalôb v zastúpení proti porušovaniu ustanovení práva Únie. Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť požiadať o zastavenie alebo zakázanie porušovania práva, o potvrdenie, že došlo k porušeniu práva, a žiadať nápravu, napríklad náhradu škody, vrátenie zaplatenej ceny, opravu , výmenu, odstránenie alebo, zľavu alebo odstúpenie od zmluvy podľa možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 1]

    (2)

    Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (4) mali oprávnené subjekty možnosť podávať žaloby v zastúpení najmä na účely zastavenia alebo zakázania porušovania práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva. S cieľom zosilniť odrádzajúci účinok nezákonných praktík , podporiť dobré a zodpovedné obchodné praktiky a znížiť poškodzovanie spotrebiteľov je potrebné posilniť mechanizmus ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V záujme zrozumiteľnosti je vzhľadom na početné zmeny vhodné smernicu 2009/22/ES nahradiť. Existuje silná potreba zásahu Únie na základe článku 114 ZFEÚ, aby sa zabezpečil prístup k spravodlivosti aj riadny výkon spravodlivosti, pretože sa tým znížia náklady a zaťaženie vyplývajúce z individuálnych opatrení. [PN 2]

    (3)

    Žaloba v zastúpení by mala predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov pred vnútorným alebo cezhraničným porušovaním právnych predpisov . Prostredníctvom nej by oprávnené subjekty mali mať možnosť konať s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, predchádzajúca skúsenosť s nárokmi, ktoré neboli úspešné, príliš zdĺhavé konania, mentálna neochota konať a záporný zostatok, pokiaľ ide o očakávané náklady a prínosy individuálnej žaloby , čím sa zvyšuje právna istota pre navrhovateľov aj obžalovaných, ako aj pre právny systém . [PN 3]

    (4)

    Je dôležité zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi prístupom k spravodlivosti a procesnými zárukami pred zneužívaním súdnych sporov, ktoré by mohli neodôvodnene brániť podnikom vykonávať činnosť na jednotnom trhu. S cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa malo vyhnúť takým prvkom, ako sú sankčný charakter náhrady škody alebo absencia obmedzení, pokiaľ ide o oprávnenie podať žalobu v mene poškodených spotrebiteľov, a mali by sa stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa rôznych procedurálnych aspektov, ako napríklad určenie oprávnených subjektov, pôvod ich finančných prostriedkov a charakter informácií, ktoré sú potrebné na doloženie žaloby podávanej v zastúpení. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa rozdeľovania Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Súd alebo tribunál by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania , ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku . [PN 4]

    (5)

    Porušovanie právnych predpisov, ktoré sa dotýka kolektívnych záujmov spotrebiteľov, má často cezhraničné dôsledky. Účinnejšími a efektívnejšími žalobami v zastúpení dostupnými v celej Únii by sa mala posilniť dôvera spotrebiteľa na vnútornom trhu a umožniť spotrebiteľom uplatňovať svoje práva.

    (6)

    Táto smernica by sa mala vzťahovať na rôzne oblastí oblasti , ako je ochrana údajov, finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika, telekomunikácie a, životné prostredie a zdravie . Mala by sa vzťahovať na porušenia ustanovení práva Únie, ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na to, či sú v príslušnom práve Únie označovaní ako spotrebitelia alebo ako cestujúci, používatelia, zákazníci, retailoví investori, retailoví klienti alebo inak , ako aj kolektívne záujmy dotknutých osôb v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov . Aby sa zabezpečila primeraná odpoveď na porušovanie práva Únie, ktorého forma aj rozsah sa rýchlo rozširujú, pri každom novom prijatom akte Únie, ktorý je relevantný z hľadiska ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, by sa malo zvážiť, či sa zmení príloha k súčasnej smernici, a to s cieľom zaradiť tento akt do jej rozsahu pôsobnosti. [PN 5]

    (6a)

    Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym vplyvom na spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v prílohe I. O rozsiahly vplyv ide už v prípade, že sú dotknutí dvaja spotrebitelia. [PN 6]

    (7)

    Komisia prijala legislatívne návrhy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Z tohto dôvodu je vhodné stanoviť, aby Komisia po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice posúdila, či pravidlá Únie v oblasti práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica, a aby vyvodila potrebné závery, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice.

    (8)

    Na základe smernice 2009/22/ES by táto smernica mala pokrývať vnútroštátne aj cezhraničné porušovanie právnych predpisov, predovšetkým však prípady, keď spotrebitelia, ktorých sa porušovanie právnych predpisov dotýka, žijú v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch okrem toho členského štátu, v ktorom pôsobí obchodník porušujúci právne predpisy. Ďalej by mala pokrývať aj porušovanie právnych predpisov, ktoré sa skončilo pred podaním alebo uzavretím žaloby v zastúpení, keďže stále môže byť potrebné zabrániť opakovaniu praktík, stanoviť, že dané praktiky predstavovali porušovanie právnych predpisov a uľahčiť nápravu pre spotrebiteľov.

    (9)

    Touto smernicou by sa nemali stanovovať pravidlá medzinárodného práva súkromného, pokiaľ ide o vymedzenie súdnej právomoci, uznávanie a presadzovanie rozsudkov alebo rozhodné právo. Na žaloby v zastúpení stanovené podľa tejto smernice sa vzťahujú existujúce právne nástroje Únie brániace akémukoľvek zvýšenému taktizovaniu pri výbere súdu . [PN 7]

    (9a)

    Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného v cezhraničných prípadoch. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie – Brusel I), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa uplatňujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 8]

    (10)

    Keďže žaloby v zastúpení môžu podávať len oprávnené zastupujúce subjekty, tieto oprávnené zastupujúce subjekty by mali spĺňať kritériá stanovené v tejto smernici, aby sa zaistilo primerané zastupovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Konkrétne je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávnené subjekty riadne zriadené podľa práva členského štátu, čo môže by malo zahŕňať napríklad požiadavky na počet členov, stupeň stálosti či požiadavky na transparentnosť v súvislosti s významnými aspektmi ich štruktúry, ako sú napríklad stanovy, riadiaca štruktúra, ciele a pracovné metódy. Oprávnené subjekty by súčasne mali mať neziskový charakter a mali by mať oprávnený záujem o zabezpečenie súladu s príslušným právom Únie. Tieto kritériá by sa mali vzťahovať na oprávnené subjekty určené vopred Okrem toho oprávnené zastupujúce subjekty musia byť nezávislé od účastníkov trhu, aj na ad hoc to aj finančne. Oprávnené zastupujúce subjekty musia mať tiež zavedený postup na predchádzaniu konfliktu záujmov. Členské štáty nestanovujú kritériá , ktoré sa vytvoria na účely konkrétnej žaloby idú nad rámec kritérií stanovených v tejto smernici .. [PN 9]

    (11)

    Pri zaisťovaní súladu s príslušnými ustanoveniami práva Únie by mali aktívnu úlohu zohrávať najmä nezávislé verejné subjekty a spotrebiteľské organizácie, ktoré majú vhodné podmienky na pôsobenie v pozícii oprávnených subjektov. Keďže tieto subjekty majú prístup k rôznym zdrojom informácií o praktikách obchodníkov voči spotrebiteľom a pri svojich činnostiach sa riadia rôznymi prioritami, členské štáty by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť o druhoch opatrení, ktoré môžu oprávnené subjekty využívať pri podávaní žalôb v zastúpení.

    (12)

    Keďže súdne aj správne konania môžu efektívne a účinne slúžiť na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty majú diskrečnú právomoc rozhodnúť, či žaloby v zastúpení možno podávať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia. Nie je tým dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia aj podniky mali právo podať na súde účinný prostriedok nápravy proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu prijatému podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica. Zahŕňa to aj možnosť strán dosiahnuť prijatie rozhodnutia, ktorým sa umožňuje pozastaviť účinky napadnutého rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom.

    (13)

    V záujme vyššej efektívnosti konaní vo veci žalôb v zastúpení by oprávnené subjekty mali mať možnosť využiť rôzne opatrenia v rámci jednej žaloby v zastúpení alebo v rámci samostatných žalôb v zastúpení. Medzi tieto opatrenia by mali patriť predbežné opatrenia na zastavenie pokračujúcich praktík alebo zákaz praktík v prípadoch, keď sa síce nevykonávajú, je tu však riziko, že by spotrebiteľom spôsobili vážnu a nezvratnú škodu, opatrenia, ktorými sa stanoví, že dané praktiky predstavujú porušenie práva, a ktorými sa podľa potreby tieto praktiky zastavia alebo zakážu v budúcnosti, ako aj opatrenia, ktorými sa odstraňujú pretrvávajúce účinky porušovania právnych predpisov vrátane nápravy. V prípade využitia v rámci jednej žaloby by mali mať oprávnené subjekty možnosť využiť všetky príslušné opatrenia v čase podania žaloby alebo najprv využiť príslušný súdny príkaz a následne, ak je to potrebné, príkaz na nápravu.

    (14)

    Zámerom súdnych príkazov je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov nezávisle od skutočnej straty alebo škody, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia. Súdnym príkazom sa môže od obchodníkov vyžadovať, aby podnikli určité kroky, napríklad poskytli spotrebiteľom informácie, ktoré predtým vynechali, čím porušili právne záväzky. Rozhodnutia, ktorými sa určí, že určité praktiky sú porušením právnych predpisov, by nemali byť závislé od toho, či tieto praktiky boli vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

    (15)

    Oprávnený subjekt podávajúci žalobu v zastúpení podľa tejto smernice by mal byť jednou zo strán konania. Spotrebitelia, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, by mali mať vhodné príležitosti využiť príslušné výsledky informácie o príslušných výsledkoch žaloby v zastúpení a o tom, ako môžu z nich mať úžitok . Súdne príkazy vydané podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na individuálne žaloby podávané spotrebiteľmi poškodenými praktikami, ktoré sú predmetom súdneho príkazu. [PN 10]

    (16)

    Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť využívať opatrenia zamerané na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia práva. Tieto opatrenia by mali mať formu príkazu na nápravu, ktorým sa obchodníkovi stanovuje napríklad povinnosť poskytnúť náhradu škody, opravu, výmenu , odstránenie , zľavu, ukončiť zmluvný vzťah alebo nahradiť uhradenú cenu, a to podľa vhodnosti a možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 11]

    (17)

    Náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorí boli poškodení v prípade hromadnej škody, by nemala prekročiť sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú spotrebitelia utrpeli. Upustiť by sa malo predovšetkým od náhrady škody so sankčným charakterom vedúcej k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu.

    (18)

    Členské štáty by mali môžu vyžadovať, aby oprávnené zastupujúce subjekty poskytli dostatočné informácie podporujúce žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu vrátane opisu skupiny spotrebiteľov, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú v rámci žaloby v zastúpení vyriešiť. Od oprávneného subjektu by sa pri podávaní žaloby nemalo vyžadovať, aby jednotlivo identifikoval všetkých spotrebiteľov, ktorých sa dotýka porušenie právnych predpisov. V rámci žalôb v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu by súd alebo správny orgán mal v čo najskoršej fáze konania overiť, či je vhodné vo veci podať žalobu v zastúpení vzhľadom na povahu porušenia právnych predpisov a povahu škody, ktorú utrpeli dotknutí spotrebitelia. Predovšetkým by nároky mali byť zistiteľné a jednotné a v požadovaných opatreniach by mala existovať jednotnosť, mechanizmus financovania oprávneného subjektu treťou stranou by mal byť transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršom štádiu konania právomoc odmietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 12]

    (19)

    Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či ich súdny alebo vnútroštátny orgán konajúci o žalobe v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu môže vo výnimočných prípadoch namiesto príkazu na nápravu vydať deklaratórne rozhodnutie týkajúce sa zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli škodu, na ktoré by sa mohli priamo odvolávať jednotliví spotrebitelia vo svojich následných žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu. Táto možnosť by mala byť vyhradená pre náležite odôvodnené prípady, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu, ktorá sa má priznať jednotlivým dotknutým spotrebiteľom v rámci žaloby v zastúpení, a keď by využitie žaloby v zastúpení bolo neefektívne. Deklaratórne rozhodnutia by sa nemali vydávať v prípadoch, ktoré nie sú zložité, a najmä ak je možné identifikovať dotknutých spotrebiteľov a ak spotrebitelia v utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. Deklaratórne rozhodnutia by sa podobne nemali vydávať ani v prípadoch, keď je suma straty, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia, taká malá, že je nepravdepodobné, že by si jednotliví spotrebitelia uplatňovali nároky na individuálnu nápravu. Súd alebo vnútroštátny orgán by mal náležite zdôvodniť, prečo sa namiesto príkazu na nápravu rozhodol využiť deklaratórne rozhodnutie. [PN 13]

    (20)

    Keď je možné identifikovať spotrebiteľov dotknutých rovnakými praktikami a keď utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu, napríklad v prípade dlhodobých spotrebiteľských zmlúv, súd alebo správny orgán môže v priebehu žaloby podanej v zastúpení jasne vymedziť skupinu spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov. Súd alebo správny orgán by mohol konkrétne požiadať obchodníka porušujúceho právne predpisy o poskytnutie príslušných informácií, napríklad o totožnosti dotknutých spotrebiteľov a čase trvania praktík. V takýchto prípadoch by členské štáty kvôli účelnosti a efektívnosti mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážiť, že spotrebiteľom poskytnú možnosť priamo využiť príkaz na nápravu ihneď po jeho vydaní bez toho, aby museli poskytovať individuálny mandát pred vydaním príkazu na nápravu. [PN 14]

    (21)

    V prípadoch s nízkou hodnotou sporu väčšina spotrebiteľov pravdepodobne nepodnikne žiadne kroky na presadenie svojich práv, pretože ich úsilie by prevážilo individuálne výhody. Ak sa však tie isté praktiky týkajú mnohých spotrebiteľov, súhrnná strata môže byť významná. V takýchto prípadoch môže súd alebo orgán považovať za neprimerané prerozdeliť finančné prostriedky späť dotknutým spotrebiteľom, napríklad preto, že je to príliš ťažké alebo nepraktické. Finančné prostriedky získané ako náprava prostredníctvom žalôb v zastúpení by tak lepšie slúžili na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a mali by sa využiť na príslušný verejný účel, napríklad ako fond na právnu pomoc pre spotrebiteľov, na kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti alebo na spotrebiteľské hnutia. [PN 15]

    (22)

    Opatrenia určené na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov sa môžu využívať len na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa určí porušenie práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu kolektívneho záujmu spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov možno využiť na základe konečného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu najmä v súvislosti s činnosťami presadzovania práva upravovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (5).

    (23)

    V tejto smernici sa stanovuje procesný mechanizmus, ktorý nemá vplyv na pravidlá stanovenia hmotnoprávnych nárokov spotrebiteľov na zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy v prípade, že ich záujmy boli poškodené v dôsledku porušenia právnych predpisov, ako je napríklad právo na náhradu škody, vypovedanie zmluvy, vrátenie uhradenej sumy, výmenu, odstránenie, opravu alebo zľavu z ceny. Žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu podľa tejto smernice možno predložiť len v prípadoch, že právo Únie alebo vnútroštátne právo poskytujú takéto hmotnoprávne nároky. [PN 16]

    (24)

    Touto smernicou sa Táto smernica má za cieľ minimálnu harmonizáciu a nenahrádzajú sa ňou existujúce vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. S ohľadom na právne tradície členských štátov sa členským štátom ponecháva diskrečná právomoc rozhodnúť, či navrhnúť žaloby v zastúpení, ako sa vymedzujú v tejto smernici, ako súčasť existujúceho alebo budúceho mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ako alternatívu k týmto mechanizmom za predpokladu, že takýto vnútroštátny mechanizmus je v súlade s modalitami stanovenými v tejto smernici. Nebráni členským štátom, aby si zachovali svoj existujúci rámec, ani nezaväzuje členské štáty, aby ho zmenili. Členské štáty budú mať možnosť zaviesť pravidlá stanovené v tejto smernici do svojho vlastného systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ich implementovať v rámci samostatného konania. [PN 17]

    (25)

    Oprávnené zastupujúce subjekty by mali poskytovať transparentné informácie o zdroji financovania svojej činnosti všeobecne a o finančných prostriedkoch na konkrétnu žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu tak, aby súdy alebo správne orgány mohli posúdiť, či mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi financujúcou treťou stranou a oprávneným subjektom, aby sa zabránilo rizikám zneužitia súdnych sporov a aby sa takisto posúdilo, či má financujúca tretia strana oprávnený zastupujúci subjekt dostatočné zdroje na splnenie svojich finančných záväzkov voči oprávnenému subjektu zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie všetkých nevyhnutných právnych nákladov, ak by žaloba bola neúspešná . Informácie, ktoré oprávnený subjekt poskytne v čo najskoršej fáze konania súdu alebo správnemu orgánu dohliadajúcemu na žalobu v zastúpení, by mu mali umožniť posúdiť, či tretia strana môže ovplyvňovať procesné rozhodnutia oprávneného subjektu vo všeobecnosti a v súvislosti so žalobou v zastúpení, a to aj v prípade urovnania, a či financuje žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu proti žalovanému, ktorý je konkurentom financujúcej strany, alebo proti žalovanému, od ktorého je financujúca strana závislá. Ak sa niektorý z týchto prípadov potvrdí, súd alebo správny orgán by mal musí mať právomoc žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, a v prípade potreby aj zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu pre konkrétny prípad. Členské štáty by mali zabrániť právnickým firmám zriaďovať oprávnené zastupujúce subjekty. Nepriame financovanie konania vo veci žaloby prostredníctvom darov vrátane darov obchodníkov v rámci iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je oprávnené na financovanie treťou stranou za predpokladu, že spĺňa požiadavky týkajúce sa transparentnosti, nezávislosti a neexistencie konfliktu záujmov uvedené v článku 4 a článku 7. [PN 18]

    (26)

    Kolektívne mimosúdne urovnania , ako je mediácia, zamerané na poskytnutie nápravy poškodeným spotrebiteľom by sa mali podporovať pred podaním žaloby v zastúpení, ako aj v ktorejkoľvek fáze konania vo veci takejto žaloby. [PN 19]

    (27)

    Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s rovnakými praktikami neprebieha konanie vo veci inej žaloby v zastúpení. Príslušný súd alebo správny orgán schvaľujúci takéto kolektívne urovnanie musí zohľadňovať záujmy a práva všetkých dotknutých strán vrátane jednotlivých spotrebiteľov. Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie Urovnania by mali byť konečné a záväzné pre nich záväzné všetky strany . [PN 20]

    (28)

    Súd alebo správny orgán by mal mať právomoc vyzvať obchodníka porušujúceho právne predpisy a oprávnený subjekt, ktorý podal žalobu v zastúpení, aby začali rokovať s cieľom dosiahnuť urovnanie v súvislosti s nápravou, ktorá sa poskytne dotknutým spotrebiteľom. V rozhodnutí o tom, či sa strany majú vyzvať na urovnanie sporu mimosúdnou cestou, by sa mali zohľadňovať druh porušenia právnych predpisov, s ktorým žaloba súvisí, charakteristiky dotknutých spotrebiteľov, možné druhy nápravy, ktoré možno ponúknuť, vôľa strán prijať takéto urovnanie a účelnosť konania.

    (29)

    S cieľom umožniť nápravu v prospech jednotlivých spotrebiteľov na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia práva utrpeli škodu, vydaného v rámci žaloby podanej v zastúpení by súd alebo správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie, mal mať právomoc požiadať oprávnený subjekt a obchodníka o dosiahnutie kolektívneho urovnania. [PN 21]

    (30)

    Každé mimosúdne urovnanie dosiahnuté v súvislosti so žalobou v zastúpení alebo na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia by mal schváliť príslušný súd alebo správny orgán, aby sa zaistila jeho zákonnosť a spravodlivosť so zohľadnením záujmov a práv všetkých dotknutých strán. Jednotliví Urovnanie je záväzné pre všetky strany bez toho , aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie pre nich záväzné môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva . [PN 22]

    (31)

    Základom úspechu je zaistenie toho, aby boli spotrebitelia informovaní o žalobe v zastúpení. Spotrebitelia by mali mať informácie o prebiehajúcej žalobe v zastúpení, o tom, že sa praktiky obchodníka považujú za porušenie práva, o svojich právach po určení porušenia právnych predpisov a o následných krokoch, ktoré majú dotknutí spotrebitelia podniknúť, najmä v záujme získania nápravy. Pri odrádzaní obchodníkov od porušovania práv spotrebiteľa zohráva dôležitú úlohu aj riziko poškodenia dobrého mena, ktoré je spojené so šírením informácií o porušení právnych predpisov.

    (32)

    Ak majú byť takéto informácie účinné, mali by byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu. Obchodník porušujúci právne predpisy by mal Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súd alebo správny orgán mohol požadovať, aby porazená strana vhodne informovať informovala všetkých dotknutých spotrebiteľov o konečnom súdnom príkaze alebo rozhodnutí o súdnom príkaze na nápravu, ktorý bol vydaný a náprave vydanom v rámci žaloby v zastúpení, ako aj o urovnaní a obidve strany v prípadoch urovnania , ktoré schválil súd alebo správny orgán. Takéto informácie sa môžu uviesť napríklad na webovej lokalite obchodníka, v sociálnych médiách, na online trhoch alebo v rozšírenej tlači vrátane novín, ktoré sa distribuujú výlučne formou elektronickej komunikácie. Ak je to možné, spotrebitelia by mali byť informovaní aj jednotlivo formou elektronického alebo papierového oznámenia. Tieto informácie by sa na požiadanie mali poskytnúť vo formátoch dostupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov. [PN 23]

    (32a)

    Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby vytvorili bezplatný národný register žalôb v zastúpení, ktorý by mohol ďalej posilniť záväzky týkajúce sa transparentnosti. [PN 24]

    (33)

    S cieľom posilniť právnu istotu, vyhnúť sa nejednotnostiam pri uplatňovaní práva Únie a zvýšiť efektívnosť a procesnú účinnosť žalôb v zastúpení a možných nadväzujúcich žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu by sa zistenie o porušení alebo neporušení právnych predpisov potvrdenom v konečnom rozhodnutí vrátane konečného súdneho príkazu podľa tejto smernice, ktoré vydal správny orgán alebo súd, nemalo stať predmetom ďalších právnych žalôb súvisiacich s tým istým porušením právnych predpisov zo strany toho istého obchodníka, pokiaľ ide o charakter porušenia právnych predpisov a jeho vecný, osobný, časový a územný rozsah pôsobnosti, ako bol určený v predmetnom konečnom rozhodnutí byť záväzné pre všetky strany, ktoré sa zúčastnili na žalobe v zastúpení. Konečným rozhodnutím by nemali byť dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Náprava získaná prostredníctvom urovnania by mala byť záväzná aj v prípadoch týkajúcich sa tých istých praktík , toho istého obchodníka a toho istého spotrebiteľa . Ak sa žaloba na účely prijatia opatrení, ktorými by sa odstránili pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov vrátane nápravy, podá v členskom štáte inom, ako bol členský štát, v ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce porušenie alebo neporušenie právnych predpisov, toto rozhodnutie by malo predstavovať vyvrátiteľnú domnienku dôkaz , že došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych predpisov v súvisiacich prípadoch. Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, v ktorom sa vyhlási existencia alebo neexistencia porušenia na účely akýchkoľvek iných žalôb o nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte voči tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku . [PN 25]

    (34)

    Členské štáty by mali zabezpečiť, aby individuálne žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu mohli vychádzať z konečného deklaratórneho rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Takéto žaloby by mali byť k dispozícii prostredníctvom zrýchleného a zjednodušeného konania.

    (35)

    Vnútroštátne pravidlá o premlčacích lehotách by nemali brániť žalobám vo veci uplatnenia nároku na nápravu vychádzajúcim z potvrdenia porušenia právnych predpisov v konečnom súdnom príkaze alebo v konečnom deklaratórnom rozhodnutí o zodpovednosti obchodníka voči poškodeným spotrebiteľom podľa tejto smernice. Podanie žaloby v zastúpení má účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacej lehoty pre všetky žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu týkajúce sa spotrebiteľov dotknutých touto žalobou. [PN 26]

    (36)

    Žaloby v zastúpení týkajúce sa súdnych príkazov by sa mali riešiť s náležitou procesnou účelnosťou. Súdne príkazy s dočasným účinkom by sa vždy mali riešiť prostredníctvom zrýchleného konania, aby sa zabránilo prípadnej alebo ďalšej škode spôsobenej porušením právnych predpisov.

    (37)

    Dôkazy sú dôležitým prvkom pri stanovovaní toho, či dané praktiky predstavujú porušenie právnych predpisov a či existuje riziko ich opakovania, ako aj pri určovaní spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov, pri rozhodovaní o náprave či pri vhodnom informovaní spotrebiteľov, ktorých sa týka žaloba v zastúpení, o pokračujúcom konaní a jeho konečných výsledkoch. Pre vzťahy medzi podnikom a koncovým spotrebiteľom je však typická informačná asymetria, pričom potrebné informácie môže mať k dispozícii výlučne obchodník, ktorý ich oprávnenému subjektu nesprístupní. Oprávnené subjekty by preto mali mať právo požiadať príslušný súd alebo správny orgán o to, aby obchodník poskytol dôkazy súvisiace s príslušným nárokom alebo potrebné na primerané informovanie dotknutých spotrebiteľov o žalobe v zastúpení, pričom nemusia špecifikovať jednotlivé dôkazové materiály. Súd alebo správny orgán dohliadajúci na žalobu podanú v zastúpení starostlivo posúdi potrebu, rozsah a primeranosť takto poskytnutých informácií, pričom zohľadní ochranu oprávnených záujmov tretích strán a dodrží platné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti údajov.

    (38)

    S cieľom zaistiť efektívnosť žalôb v zastúpení by mali obchodníci porušujúci právne predpisy čeliť účinným, odrádzajúcim a primeraným sankciám za nedodržanie konečného rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení.

    (39)

    Keďže žalobami podávanými v zastúpení sa sleduje verejný záujem ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby oprávneným zastupujúcim subjektom pri podávaní žalôb v zastúpení podľa tejto smernice nebránili náklady spojené s konaním. S výhradou príslušných podmienok podľa vnútroštátneho práva by to však nemalo mať vplyv na skutočnosť, že strana, ktorá prehrá žalobu v zastúpení, uhradí nevyhnutné trovy konania, ktoré znáša víťazná strana (zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“). Súd alebo správny orgán by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 27]

    (39a)

    Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podielovým odmenám a odmena advokátov ani spôsob jej výpočtu nepôsobili ako stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov spotrebiteľov alebo ktorejkoľvek z dotknutých strán a mohli by zabrániť spotrebiteľom mať plný prospech zo žaloby v zastúpení. Členské štáty, ktoré umožňujú podielové odmeny, by mali zabezpečiť, aby tieto poplatky nebránili spotrebiteľom získať plnú náhradu. [PN 28]

    (40)

    Pri riešení cezhraničného porušovania právnych predpisov sa ako užitočná ukázala spolupráca a výmena informácií , osvedčených postupov a skúsenosti medzi oprávnenými subjektmi z rôznych členských štátov. Ak sa má rozšíriť používanie žalôb v zastúpení s cezhraničnými následkami, je potrebné pokračovať v budovaní kapacít a opatrení spolupráce a rozšíriť ich na väčší počet oprávnených zastupujúcich subjektov v celej Únii. [PN 29]

    (41)

    S cieľom efektívne riešiť porušenia právnych predpisov s cezhraničnými následkami by sa malo zabezpečiť vzájomné uznávanie aktívnej vecnej legitimácie oprávnených subjektov, ktoré členský štát vopred určil, aby mohli podať žalobu v zastúpení v inom členskom štáte. Oprávnené subjekty z rôznych členských štátov by navyše mali mať možnosť spojiť sily v rámci jednej žaloby v zastúpení podanej na jednom súde, a to v súlade s príslušnými pravidlami príslušnej jurisdikcie. Z dôvodov efektívnosti a účinnosti by jeden oprávnený subjekt mal mať možnosť podať žalobu v zastúpení v mene iných oprávnených subjektov zastupujúcich spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

    (41a)

    S cieľom preskúmať možnosť mať k dispozícii postup na úrovni Únie v prípade cezhraničných žalôb v zastúpení by Komisia mala posúdiť možnosť vytvorenia funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne žaloby. [PN 30]

    (42)

    V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

    (43)

    Pokiaľ ide o právo v oblasti životného prostredia, v tejto smernici sa zohľadňuje Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

    (44)

    Ciele tejto smernice, konkrétne vytvorenie mechanizmu žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii a riadne fungovanie vnútorného trhu, nemožno dostatočne dosiahnuť opatreniami, ktoré by prijali výlučne členské štáty, pričom vzhľadom na cezhraničné následky žalôb v zastúpení sa lepšie dosiahnu na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

    (45)

    V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (6) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

    (46)

    Je vhodné upraviť časovú pôsobnosť tejto smernice.

    (47)

    Smernica 2009/22/ES by sa preto mala zrušiť,

    PRIJALI TÚTO SMERNICU:

    Kapitola 1

    Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

    Článok 1

    Predmet úpravy

    1.   V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré oprávneným zastupujúcim subjektom umožňujú podávať žaloby v zastúpení zamerané na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov , a tým najmä dosiahnuť a presadiť vysokú úroveň ochrany a prístupu k spravodlivosti , a súčasne sa zaisťujú primerané záruky brániace zneužívaniu súdnych sporov. [PN 31]

    2.   Táto smernica nebráni členským štátom prijímať alebo ponechávať v účinnosti ustanovenia poskytujúce oprávneným zastupujúcim subjektom alebo iným dotknutým osobám inému verejnému orgánu iné procesnoprávne nástroje na podanie žalôb zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na vnútroštátnej úrovni. Vykonávanie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie ochrany spotrebiteľov v oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. [PN 32]

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    1.   Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym dosahom na spotrebiteľov uvedených v prílohe I obchodníkmi, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Vzťahuje sa na domáce a cezhraničné porušenia právnych predpisov, a to aj v prípade, že sa toto porušovanie právnych predpisov zastavilo pred podaním žaloby v zastúpení alebo pred ukončením takejto žaloby v zastúpení. [PN 33]

    2.   Táto smernica nemá vplyv na pravidlá, ktorými sa stanovujú zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii pre prípady takéhoto porušenia právnych predpisov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

    3.   Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce súdnu právomoc a rozhodné právo , uznávanie výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky, ktoré sa vzťahujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici . [PN 34]

    3a.     Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné formy mechanizmov nápravy stanovené vo vnútroštátnom práve. [PN 35]

    3b.     V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach a predovšetkým právo na spravodlivý a nestranný súdny proces a právu na účinný prostriedok nápravy. [PN 36]

    Článok 3

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1.

    „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

    1a.

    „spotrebiteľská organizácia“ je akákoľvek skupina, ktorá sa snaží chrániť záujmy spotrebiteľov pred protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustili obchodníci; [PN 37]

    2.

    „obchodník“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo vo verejnom vlastníctve, ktorá koná je spôsobilá na právne úkony podľa predpisov občianskeho práva , a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet, na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; [PN 38]

    3.

    „kolektívne záujmy spotrebiteľov“ sú záujmy mnohých spotrebiteľov alebo dotknutých osôb v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ; [PN 39]

    4.

    „žaloba v zastúpení“ je žaloba zameraná na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v rámci ktorej dotknutí spotrebitelia nevystupujú ako strany;

    5.

    „praktiky“ sú konanie alebo nekonanie obchodníka;

    6.

    „konečné rozhodnutie“ je rozhodnutie súdu členského štátu, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému sa už nemožno odvolať, alebo rozhodnutie správneho orgánu, ktoré už nemôže byť predmetom súdneho preskúmania;

    6a.

    „spotrebiteľské právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo prijaté na ochranu spotrebiteľov. [PN 40]

    Kapitola 2

    Žaloby v zastúpení

    Článok 4

    Oprávnené zastupujúce subjekty [PN 41]

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby žaloby v zastúpení mohli podávať oprávnené subjekty vopred určené na vlastnú žiadosť členskými štátmi na tento účel a uvádzané vo verejne dostupnom zozname. Členské štáty alebo ich súdy určia na svojom príslušnom území aspoň jeden oprávnený zastupujúci subjekt na účely podávania žalôb v zastúpení v zmysle článku 3 ods. 4.

    Členské štáty určia subjekt ako oprávnený zastupujúci subjekt, ak spĺňa všetky tieto kritériá: [PN 42]

    a)

    je riadne zriadený podľa práva členského štátu;

    b)

    jeho stanovy alebo iný dokument týkajúci sa jeho riadenia a jeho pokračujúca činnosť, ktorá zahŕňa obranu a ochranu záujmov spotrebiteľov, dokazujú jeho oprávnený záujem o zaistenie dodržiavania ustanovení práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; [PN 43]

    c)

    má neziskový charakter;

    ca)

    koná spôsobom, ktorý je nezávislý od iných subjektov a osôb iných ako spotrebiteľov, ktoré by mohli mať hospodársky záujem na výsledku žalôb v zastúpení, najmä od účastníkov trhu; [PN 44]

    cb)

    nemá finančné dohody s žalujúcimi právnickými firmami nad rámec bežnej zmluvy o poskytovaní služieb; [PN 45]

    cc)

    má zavedené vnútorné postupy na predchádzanie konfliktu záujmov medzi ním a jeho financovateľmi; [PN 46]

    Členské štáty stanovia, že oprávnený zastupujúci subjekt zverejní vhodnými prostriedkami, napríklad na svojej webovej lokalite, v jasnom a zrozumiteľnom jazyku spôsob, akým je financovaný, svoju organizačnú a riadiacu štruktúru, cieľ a pracovné metódy, ako aj svoje činnosti.

    Členské štáty pravidelne posudzujú, či oprávnený zastupujúci subjekt naďalej spĺňa tieto kritériá. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnený zastupujúci subjekt prišiel o svoje postavenie podľa tejto smernice, ak už nespĺňa jedno alebo viacero z kritérií uvedených v prvom pododseku.

    Členské štáty zostavia zoznam zastupujúcich subjektov spĺňajúcich kritériá uvedené v odseku 1 a zverejnia ho. Zoznam sprístupňujú Komisii a podľa potreby ho aktualizujú.

    Komisia uverejní zoznam zastupujúcich subjektov, ktorý jej zaslali členské štáty, na verejne dostupnom online portáli. [PN 47]

    1a.     Členské štáty môžu ustanoviť, že verejné orgány, ktoré boli určené už pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom, boli naďalej oprávnení na získanie postavenia zastupujúceho subjektu v zmysle tohto článku. [PN 48]

    2.   Členské štáty môžu určiť oprávnený subjekt aj ad hoc na účely konkrétnej žaloby v zastúpení, a to na jeho žiadosť a ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 1. [PN 49]

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby na získanie postavenia oprávneného zastupujúceho subjektu boli oprávnené najmä spotrebiteľské organizácie spĺňajúce kritériá uvedené v odseku 1 nezávislé verejné subjekty. Členské štáty môžu ako oprávnené zastupujúce subjekty určiť spotrebiteľské organizácie, ktoré zastupujú členov z viac ako jedného členského štátu. [PN 50]

    4.   Členské štáty môžu stanoviť pravidlá určujúce, ktoré oprávnené subjekty môžu využívať všetky opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6 a ktoré oprávnené subjekty môžu využívať len jedno alebo viacero z týchto opatrení. [PN 51]

    5.   Dodržiavanie kritérií uvedených v odseku 1 oprávneným subjektom nemá vplyv na právo povinnosť súdu alebo správneho orgánu preskúmať, či účel oprávneného subjektu oprávňuje daný oprávnený subjekt, aby v konkrétnom prípade konal v súlade s  článkom 4 a  článkom 5 ods. 1. [PN 52]

    Článok 5

    Žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení mohli na vnútroštátnych súdoch alebo správnym orgánom podávať iba oprávnené zastupujúce subjekty určené v súlade s článkom 4 ods. 1 a za predpokladu, že existuje priamy vzťah medzi hlavnými cieľmi subjektu a právami udelenými podľa práva Únie, ktoré mali byť porušené a v súvislosti s ktorými sa žaloba podáva.

    Oprávnené zastupujúce subjekty si môžu slobodne zvoliť akýkoľvek postup, ktorý je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, čím sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov.

    Členské štáty zabezpečia, že na súd alebo správny orgán členského štátu v súvislosti s tými istými praktikami, s tým istým obchodníkom a tými istými spotrebiteľmi nebola podaná žiadna ďalšia, ešte prebiehajúca žaloba. [PN 53]

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty vrátane verejných orgánov, ktoré boli vopred určené, boli oprávnené podávať žaloby v zastúpení na účely uplatnenia týchto opatrení: [PN 54]

    a)

    súdneho príkazu ako predbežného opatrenia slúžiaceho na zastavenie nezákonných praktík alebo na ich zakázanie v prípade, že nezákonné praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná; [PN 56]

    b)

    súdneho príkazu potvrdzujúceho, že praktiky sú porušením práva, a podľa potreby zastavujúceho praktiky alebo zakazujúceho praktiky v prípade, že praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná.

    S cieľom dosiahnuť súdny príkaz oprávnené zastupujúce subjekty nemusia získavať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov ani poskytovať dôkaz o skutočnej strate alebo škode dotknutých spotrebiteľov ani o úmyselnom konaní alebo nedbanlivosti obchodníka. [PN 55]

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení na účely opatrení, ktorými sa odstránia pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov. Tieto opatrenia sa využijú na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa potvrdí, že praktiky predstavujú porušenie práva Únie uvedeného v prílohe I, v dôsledku ktorého boli poškodené kolektívne záujmy spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu uvedeného v odseku 2 písm. b). [PN 57]

    4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli využiť opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia právnych predpisov spolu s opatreniami uvedenými v odseku 2 v rámci jednej žaloby v zastúpení. [PN 58]

    Článok 5a

    Register kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

    1.     Členské štáty môžu zriadiť vnútroštátny register pre žaloby v zastúpení, ktorý bude bezplatne dostupný každej zainteresovanej osobe elektronickou cestou a/alebo inak.

    2.     Webové lokality uverejňujúce registre poskytujú prístup ku komplexným a objektívnym informáciám o dostupných metódach získania náhrady vrátane mimosúdnych metód, ako aj nevybavených žalôb v zastúpení.

    3.     Vnútroštátne registre sú navzájom prepojené. Uplatňuje sa článok 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394. [PN 59]

    Článok 6

    Nápravné opatrenia

    1.   Na účely článku 5 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty boli oprávnené podať žaloby v zastúpení, ktorých cieľom je dosiahnuť príkaz na nápravu, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť podľa potreby okrem iného náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu, ukončenie zmluvného vzťahu alebo vrátenie uhradenej sumy. Členský štát môže alebo nemusí pred prijatím deklaratórneho rozhodnutia alebo vydaním príkazu na nápravu vyžadovať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. [PN 60]

    Ak členský štát nevyžaduje mandát od jednotlivého spotrebiteľa na to, aby sa mohol pripojiť k žalobe v zastúpení, tento členský štát napriek tomu umožní tým jednotlivcom, ktorí nemajú obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa žaloba podáva, zúčastniť sa na žalobe v zastúpení, pokiaľ v príslušnej lehote udelili výslovný mandát na pripojenie sa k žalobe v zastúpení. [PN 61]

    Oprávnený zastupujúci subjekt poskytne na podporu žaloby dostatočné všetky potrebné informácie podľa požiadaviek vnútroštátneho práva vrátane opisu spotrebiteľov, ktorých sa žaloba týka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú vyriešiť. [PN 62]

    2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty splnomocniť súd alebo správny orgán na to, aby namiesto príkazu na nápravu vydal deklaratórne rozhodnutie o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia práva Únie uvedeného v prílohe I, a to v riadne odôvodnených prípadoch, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu vzhľadom na znaky individuálnej škody, ktorá vznikla dotknutým spotrebiteľom. [PN 63]

    3.   Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, keď:

    a)

    možno spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov identifikovať a keď utrpeli porovnateľnú škodu v dôsledku tých istých praktík, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. V takýchto prípadoch nie je požiadavka získať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov podmienkou na začatie konania vo veci žaloby. Náprava bude určená dotknutým spotrebiteľom;

    b)

    spotrebitelia utrpeli stratu s nízkou hodnotou a bolo by neprimerané rozdeľovať im nápravu. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby sa nevyžadoval mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. Náprava bude určená na verejný účel slúžiaci kolektívnym záujmom spotrebiteľov. [PN 64]

    4.   Nápravou získanou prostredníctvom konečného rozhodnutia v súlade s odsekmi  odsekom 1, 2 a 3 nie sú dotknuté žiadne ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia sa dodržiava zásada právoplatne rozsúdenej veci. [PN 65]

    4a.     Cieľom nápravných opatrení je poskytnúť dotknutým spotrebiteľom plnú náhradu škody. V prípade nenárokovanej sumy, ktorá zostane po náhrade škody, súd rozhodne o tom, kto bude príjemcom tejto nenárokovanej sumy. Oprávnenému zastupujúcemu subjektu ani obchodníkovi sa táto nenárokovaná suma nepridelí. [PN 66]

    4b.     Zakázaná je predovšetkým náhrada škody so sankčným charakterom vedúca k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu. Napríklad náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorých kolektívne záujmy boli poškodené, neprekročí sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú jednotliví spotrebitelia utrpeli. [PN 67]

    Článok 7

    Financovanie Prípustnosť žaloby v zastúpení [PN 68]

    1.   Oprávnený zastupujúci subjekt žiadajúci o príkaz na nápravu podľa článku 6 ods. 1 v skorej čo najskorej fáze konania vo veci žaloby informuje o zdroji poskytne súdu alebo správnemu orgánu úplný finančný prehľad, v ktorom uvedie všetky zdroje finančných prostriedkov používaných na jeho činnosť všeobecne a o zdroji zdroje finančných prostriedkov, ktoré používa na podporu konania vo veci žaloby , s cieľom preukázať, že nedochádza ku konfliktu záujmov . Preukáže, že má dostatočné finančné prostriedky na zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie nákladov protistrany, ak by žaloba bola neúspešná. [PN 69]

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je žaloba v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu financovaná treťou stranou, tretia strana mala zakázané Žalobu v zastúpení môže vnútroštátny súd vyhlásiť za neprípustnú, ak zistí, že financovanie treťou stranou by : [PN 70]

    a)

    ovplyvňovať rozhodnutia oprávneného zastupujúceho subjektu v súvislosti so žalobou v zastúpení, čo sa vzťahuje aj na urovnania začatie žalôb v zastúpení a rozhodnutia o urovnaniach ; [PN 71]

    b)

    poskytovať financovanie kolektívnej žaloby proti žalovanému, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, alebo proti žalovanému, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby mali súdy a správne orgány právomoc posúdiť okolnosti uvedené v  posúdili, či nedochádza ku konfliktu záujmov podľa odseku 2 1, v súlade s tým žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, alebo aby mohli v prípade potreby zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu v konkrétnom prípade okolnosti uvedené v odseku 2 vo fáze prípustnosti žaloby v zastúpení a neskoršej fáze počas súdneho konania, ak to okolnosti umožňujú iba vtedy . [PN 72]

    3a.     Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršej fáze konania právomoc zamietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 73]

    Článok 7a

    Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

    Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá žalobu vo veci kolektívneho uplatňovania nároku na nápravu prehrala, uhradila trovy konania, ktoré znášala strana, ktorá spor vyhrala, za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Súd alebo správny orgán neprisúdia neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 74]

    Článok 8

    Urovnania

    1.   Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený zastupujúci subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s tým istým obchodníkom a rovnakými praktikami neprebieha žiadne iné konanie vo veci žaloby v zastúpení na súde alebo v správnom orgáne rovnakého členského štátu. [PN 75]

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby kedykoľvek počas konania vo veci žaloby v zastúpení mohol súd alebo správny orgán vyzvať oprávnený subjekt a žalovaného, a to na základe konzultácie s nimi, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán, ktorý vydal konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2, právomoc požiadať strany žaloby v zastúpení, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy, ktorá sa má poskytnúť spotrebiteľom na základe tohto konečného rozhodnutia.

    4.   Urovnania podľa odsekov 1, 2 a 3 podliehajú podrobnému preskúmaniu súdom alebo správnym orgánom. Súd alebo správny orgán posúdi zákonnosť a spravodlivosť urovnania, a to s ohľadom na práva a záujmy všetkých strán vrátane dotknutých spotrebiteľov.

    5.   Ak sa v stanovenej lehote nedosiahne urovnanie uvedené v odseku 2 alebo ak dosiahnuté urovnanie nebude schválené, súd alebo správny orgán pokračuje v konaní vo veci žaloby v zastúpení.

    6.   Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo urovnanie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 pre nich záväzné. Nápravou získanou Náprava získaná prostredníctvom schváleného urovnania v súlade s odsekom 4 nie sú je záväzná pre všetky strany bez toho, aby ňou boli dotknuté žiadne akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 76]

    Článok 9

    Informovanie o žalobe v zastúpení

    -1     Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúce subjekty:

    a)

    informovali spotrebiteľov o údajnom porušovaní práv vyplývajúcich z práva Únie a o úmysle požiadať o súdny príkaz alebo podať žalobu o náhradu škody ;

    b)

    dotknutým spotrebiteľom už vopred vysvetlili možnosť pripojiť sa k žalobe s cieľom zabezpečiť, aby sa uchovávali príslušné dokumenty a ďalšie informácie potrebné na žalobu ;

    c)

    v prípade potreby informovali o následných krokoch a možných právnych následkoch. [PN 77]

    1.    Ak je urovnanie alebo konečné rozhodnutie prospešné pre spotrebiteľov, ktorý si toho nemusia byť vedomí, členské štáty zabezpečia, aby súd alebo správny orgán vyžadoval od obchodníka porušujúceho právne predpisy porazenej strany alebo oboch strán , aby na vlastné náklady informoval informovali dotknutých spotrebiteľov o konečných rozhodnutiach, ktorými sa stanovujú opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6, a o schválených urovnaniach uvedených v článku 8, a to primeranou formou vzhľadom na okolnosti prípadu a v stanovenej lehote, ak je to vhodné, aj formou oznámenia adresovaného jednotlivo každému dotknutému spotrebiteľovi. Členské štáty môžu stanoviť , že informačná povinnosť sa môže splniť prostredníctvom verejne dostupnej a ľahko prístupnej webovej lokality . [PN 78]

    1a.     Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov v súlade so zásadou stanovenou v článku 7. [PN 79]

    2.   Súčasťou informácií uvedených v odseku 1 je v zrozumiteľnej forme podané vysvetlenie predmetu žaloby v zastúpení, jej právnych následkov a podľa potreby aj následných krokov, ktoré by mali dotknutí spotrebitelia podniknúť. Spôsoby a časový rámec poskytnutia informácií sa navrhujú po dohode so súdom alebo správnym orgánom. [PN 80]

    2a.     Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupným spôsobom sprístupnené informácie o nadchádzajúcich, prebiehajúcich a uzavretých kolektívnych žalobách, a to aj prostredníctvom médií a online prostredníctvom verejnej webovej lokality, keď súd rozhodol, že vec je prípustná. [PN 81]

    2b.     Členské štáty zabezpečia, aby verejná komunikácia oprávnených subjektov o nárokoch bola faktická a zohľadňovalo sa v nej právo spotrebiteľov na informácie, ako aj právo obvineného na ochranu dobrej povesti a právo na služobné tajomstvo. [PN 82]

    Článok 10

    Účinok konečných rozhodnutí

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie právnych predpisov poškodzujúce kolektívne záujmy spotrebiteľov, ktoré je potvrdené v konečnom rozhodnutí konečné rozhodnutie správneho orgánu alebo súdu vrátane konečného súdneho príkazu podľa článku 5 ods. 2 písm. b), považovalo za nezvratne potvrdzujúce dôkaz potvrdzujúci existenciu predmetného porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti tomu istému obchodníkovi za to tie isté porušenie právnych predpisov skutočnosti, a to za predpokladu, že tú istú škodu nemožno nahradiť dvakrát tým istým dotknutým spotrebiteľom . [PN 83]

    2.   Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne súdy alebo správne orgány považovali konečné rozhodnutie uvedené v odseku 1 prijaté v inom členskom štáte za vyvrátiteľnú domnienku aspoň za dôkaz , že došlo k porušeniu právnych predpisov. [PN 84]

    2a.     Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, ktorým sa potvrdí existencia alebo neexistencia porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte proti tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie právnych predpisov, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 85]

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2 považovalo za nezvratné potvrdenie zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia právnych predpisov na účely akýchkoľvek žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky sa nabádajú k tomu, aby vytvorili databázu obsahujúcu všetky konečné rozhodnutia o žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti rovnakému obchodníkovi za predmetné porušenie právnych predpisov. Členské štáty zabezpečia, ktoré by mohli uľahčiť ďalšie nápravné opatrenia, a aby sa v rámci takýchto žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu podávaných jednotlivo spotrebiteľmi mohlo využiť zrýchlené a zjednodušené konanie podelili o svoje najlepšie postupy v tejto oblasti . [PN 86]

    Článok 11

    Pozastavenie premlčacej lehoty

    Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby v prípade, že príslušné práva podliehajú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva premlčacím lehotám, malo podanie žaloby v zastúpení podľa článkov 5 a 6 účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na akékoľvek žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu pre dotknutých spotrebiteľov jednotlivcov . [PN 87]

    Článok 12

    Procesná účelnosť

    1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení uvedené v článkoch 5 a 6 boli riešené s náležitou mierou účelnosti.

    2.   Žaloby v zastúpení na účely vydania súdneho príkazu v podobe predbežného opatrenia uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. a) sa riešia prostredníctvom zrýchleného konania.

    Článok 13

    Dôkazy

    Členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie oprávneného subjektu, ktorý predložil jednej zo strán , ktorá predložila primerane dostupné skutočnosti a  postačujúce dôkazy postačujúce a vecné vysvetlenie na podporu žaloby v zastúpení svojich stanovísk uviedol uviedla ďalšie konkrétne a jasne vymedzené dôkazy, ktoré má pod kontrolou žalovaný druhá strana , súd alebo správny orgán mohol v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami nariadiť, aby žalovaný táto strana takéto dôkazy predložil predložila čo najstriktnejšie na základe primerane dostupných skutočností , a to v súlade s platnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa dôvernosti údajov. Príkaz musí byť vhodný a primeraný v príslušnom prípade a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi oboma zainteresovanými stranami. [PN 88]

    Členské štáty zabezpečia, aby súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. S cieľom určiť, či je akékoľvek sprístupnenie, ktoré zastupujúci subjekt požaduje, primerané, súd zváži legitímny záujem všetkých dotknutých strán, konkrétne do akej miery je žiadosť o sprístupnenie dôkazov podporená dostupnými skutočnosťami a dôkazmi a či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa vyžaduje, obsahujú dôverné informácie. [PN 89]

    Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o žalobe o náhradu škody. [PN 90]

    Článok 14

    Sankcie

    1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vzťahujúcich sa na nedodržiavanie konečných rozhodnutí vydaných v rámci žaloby v zastúpení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby sankcie mohli mať okrem iného podobu pokút. [PN 91]

    3.   Pri rozhodovaní o rozdelení výnosov z pokút členské štáty zohľadnia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Členské štáty môžu rozhodnúť o pridelení takýchto príjmov do fondu vytvoreného na účely financovania žalôb v zastúpení . [PN 92]

    4.   Členské štáty oznámia ustanovenia uvedené v odseku 1 Komisii najneskôr do [dátum transpozície tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

    Článok 15

    Pomoc pre oprávnené zastupujúce subjekty [PN 93]

    1.   Členské štáty sa v súlade s článkom 7 nabádajú na zabezpečenie toho, aby oprávnené zastupujúce subjekty mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na žaloby v zastúpení. Prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a na zabezpečenie toho, aby trovy konania súvisiace so žalobami v zastúpení netvorili finančnú prekážku, ktorá by oprávneným subjektom bránila účinne vykonávať právo na využitie opatrení uvedených v článkoch 5 a 6, ako napríklad obmedzenie príslušných súdnych alebo správnych poplatkov, alebo poskytnutie prístupu k právnej pomoci pre oprávnené subjekty v prípade potreby alebo poskytnutie verejného financovania oprávneným subjektom na tento účel. [PN 94]

    1a.     Členské štáty poskytnú štrukturálnu podporu subjektom konajúcim ako oprávnené subjekty v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. [PN 95]

    2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípadoch, keď sú oprávnené subjekty povinné informovať dotknutých spotrebiteľov o prebiehajúcom konaní vo veci žaloby v zastúpení, bolo možné vymáhať príslušné náklady od obchodníka, ak bude žaloba úspešná.

    3.   Členské štáty a Komisia podporujú a uľahčujú spoluprácu oprávnených subjektov a výmenu a šírenie ich najlepších postupov a skúseností, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných a domácich porušení právnych predpisov.

    Článok 15a

    Právne zastúpenie a odmeny

    Členské štáty zabezpečia, aby odmena právnikov ani spôsob jej výpočtu nevytvárali stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov ktorejkoľvek zo strán. Členské štáty predovšetkým zakážu podielové odmeny. [PN 96]

    Článok 16

    Cezhraničné žaloby v zastúpení

    1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby oprávnený zastupujúci subjekt, ktorý bol vopred určený v jednom členskom štáte v súlade s článkom 4 ods. 1, mohol podávať žaloby na súdoch alebo v správnych orgánoch iného členského štátu po predložení verejne dostupného zoznamu uvedeného v uvedenom článku. Súdy alebo správne orgány prijmú tento zoznam ako dôkaz aktívnej vecnej legitimácie môžu preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného zastupujúceho subjektu bez toho, aby bolo dotknuté ich právo preskúmať, či účel oprávneného zastupujúceho subjektu ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade. [PN 97]

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že porušenie právnych predpisov ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní spotrebiteľov z rôznych členských štátov, mohlo žalobu v zastúpení podať na príslušnom súde alebo v správnom orgáne členského štátu viacero oprávnených subjektov z rôznych členských štátov konajúcich spoločne alebo v zastúpení jedným oprávneným subjektom na účely ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

    2a.     Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, môže vyžadovať mandát od spotrebiteľov, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte, a v prípade cezhraničnej žaloby vyžaduje mandát od jednotlivých spotrebiteľov so sídlom v inom členskom štáte. Za takýchto okolností sa súdu alebo správnemu orgánu a odporcovi na začiatku žaloby poskytne konsolidovaný zoznam všetkých spotrebiteľov z iných členských štátov, ktorým sa udelil takýto mandát. [PN 98]

    3.   Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení a bez toho, aby tým boli dotknuté práva udelené iným subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty oznámia Komisii zoznam vopred určených oprávnených subjektov. Členské štáty informujú Komisiu o názve a účele týchto oprávnených subjektov. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne aktualizuje.

    4.   Ak členský štát alebo, Komisia alebo obchodník vysloví pochybnosti o tom, či oprávnený subjekty zastupujúci subjekt dodržiava kritériá stanovené v článku 4 ods. 1, členský štát, ktorý daný subjekt určil, tieto obavy preskúma a podľa potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií. [PN 99]

    Článok 16a

    Verejný register

    Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány zriadili verejne prístupný register protiprávnych činov, ktoré boli predmetom súdneho príkazu v súlade s ustanoveniami tejto smernice. [PN 100]

    Kapitola 3

    Záverečné ustanovenia

    Článok 17

    Zrušenie

    Smernica 2009/22/EÚ sa k [dátumu začiatku uplatňovania tejto smernice] ruší bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2.

    Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

    Článok 18

    Monitorovanie a hodnotenie

    1.   Najskôr päť rokov po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice Komisia vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V správe Komisia posúdi najmä rozsah pôsobnosti tejto smernice vymedzený v článku 2 a prílohe I.

    2.   Najneskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia posúdi, či pravidlá o právach cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú takú úroveň ochrany práv spotrebiteľov, ktorá je porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica. V prípade, že tomu tak je, má Komisia v úmysle predložiť príslušné návrhy, ktoré môžu spočívať predovšetkým z vyňatia aktov uvedených v bodoch 10 a 15 prílohy I z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako je vymedzený v článku 2. [PN 101]

    3.   Členské štáty Komisii každoročne a prvýkrát najneskôr štyri roky po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice predložia tieto informácie potrebné na prípravu správy uvedenej v odseku 1:

    a)

    počet žalôb v zastúpení podaných podľa tejto smernice na správnych a súdnych orgánoch;

    b)

    druh oprávneného subjektu, ktorý žaloby predložil;

    c)

    druh porušenia právnych predpisov, ktorý sa v rámci žalôb v zastúpení riešil, strany žaloby v zastúpení a hospodárske odvetvie, ktorého sa žaloby v zastúpení týkali;

    d)

    dĺžka konania od začiatku podania žaloby až po prijatie konečných súdnych príkazov podľa článku 5, príkazov na nápravu alebo deklaratórnych rozhodnutí podľa článku 6 alebo konečného schválenia urovnania podľa článku 8;

    e)

    výsledky žalôb v zastúpení;

    f)

    počet oprávnených subjektov podieľajúcich sa na mechanizme spolupráce a výmeny najlepších postupov podľa článku 15 ods. 3.

    Článok 18a

    Doložka o preskúmaní

    Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, Komisia posúdi, či by sa cezhraničné žaloby v zastúpení dali najlepšie riešiť na úrovni Únie, a to vytvorením funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Komisia najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vypracuje správu v tejto súvislosti a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží príslušný návrh. [PN 102]

    Článok 19

    Transpozícia

    1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

    Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia po [šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na transpozíciu].

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

    2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 20

    Prechodné ustanovenia

    1.   Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje táto smernica, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali po (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

    2.   Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica 2009/22/ES, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali pred (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

    Článok 21

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 22

    Adresáti

    Táto smernica je určená členským štátom.

    V …

    Za Európsky parlament

    predseda

    Za Radu

    predseda


    (1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

    (2)  Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.

    (3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.

    (4)  Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30.

    (5)  Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017.

    (6)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

    PRÍLOHA I

    ZOZNAM USTANOVENÍ PRÁVA ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1

    1.

    Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33(1).

    2.

    Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

    3.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

    4.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

    5.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

    6.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

    7.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51 – 77).

    8.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37): článok 13.

    9.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

    10.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

    11.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

    12.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).

    13.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8.

    14.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

    15.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

    16.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

    17.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24.

    18.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1 – 1355).

    19.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

    20.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 – 93).

    21.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94 – 136).

    22.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32 – 96).

    23.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11 – 18).

    24.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7 – 17).

    25.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10 – 35 ).

    26.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46 – 58 ).

    27.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 – 155): články 183, 184, 185 a 186.

    28.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26.

    29.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35).

    30.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1 – 19).

    31.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

    32.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

    33.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45 – 65).

    34.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1 – 73).

    35.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

    36.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 – 63).

    37.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22-37).

    38.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10 – 35 ).

    39.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

    40.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13.

    41.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14.

    42.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

    43.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

    44.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II.

    45.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 – 496).

    46.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2.

    47.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

    48.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1 – 23).

    49.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98 – 121).

    50.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127 ).

    51.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1 – 18).

    52.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59).

    53.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

    54.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37 – 85).

    55.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1).

    56.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 200 – 823/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

    57.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8 – 45).

    58.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1 – 23).

    59.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2018. s. 1).

    59a.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4). [PN 103]

    59b.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uvedenia na trh elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357). [PN 104]

    59c.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2002, s. 1). [PN 105]

    59d.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107). [PN 106]

    59e.

    Nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 stanovujúce spoločné normy na odbyt pre konzervované sardinky a obchodné opisy pre konzervované sardinky a výrobky typu sardiniek. [PN 107]

    59f.

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. [PN 108]


    (1)  Uvedená smernica bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES zo dňa 10. mája 1999, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 141, 4.6.1999, s. 20 – 21).

    PRÍLOHA II

    TABUĽKA ZHODY

    Smernica 2009/22/ES

    Táto smernica

    článok 1 ods. 1

    článok 1 ods. 1

    článok 1 ods. 2

    článok 2 ods. 1

    článok 2 ods. 2

    článok 3

    článok 2 ods. 1

    článok 5 ods. 1

    článok 2 ods. 1 písm. a)

    článok 5 ods. 2 písm. a) a b)

    článok 12

    článok 5 ods. 2 druhý pododsek

    článok 2 ods. 1 písm. b)

    článok 5 ods. 3

    článok 9

    článok 2 ods. 1 písm. c)

    článok 14

    článok 2 ods. 2

    článok 2 ods. 3

    článok 3

    článok 4 ods. 1 až 3

    článok 4 ods. 4

    článok 4 ods. 5

    článok 5 ods. 4

    článok 6

    článok 7

    článok 8

    článok 10

    článok 11

    článok 13

    článok 15

    článok 4

    článok 16

    článok 5

    článok 6

    článok 18

    článok 7

    článok 1 ods. 2

    článok 8

    článok 19

    článok 9

    článok 17

    článok 20

    článok 10

    článok 21

    článok 11

    článok 22


    Top