EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 12. 2018

COM(2018) 812 final

2018/0412(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb

{COM(2018) 813 final} - {SEC(2018) 495 final} - {SWD(2018) 487 final} - {SWD(2018) 488 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Celková strata na DPH v členských štátoch z cezhraničných dodávok tovaru sa odhaduje na 5 miliárd EUR ročne 8 . Podvody v oblasti DPH sú hlásené aj pri cezhraničnom poskytovaní služieb, konkrétne v oblasti online televízie a digitálnych hier 9 . Tieto podvody zdokumentovali Europol a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo v najnovšej správe Europolu o nezákonnej distribúcii televízneho vysielania (a predaji prístupu k nemu) 10 . Tieto podvody zdokumentovala aj organizácia z oblasti televízneho priemyslu Nordic Content Protection (NCP) 11 . Distribútori online televízie v Dánsku, Fínsku a vo Švédsku (pokiaľ ide o príjmy, tieto krajiny spolu predstavujú menej ako 10 % celého trhu s online televíziou v EÚ) 12 odhadli svoje ročné straty predaja v dôsledku nezákonnej distribúcie na 436 miliónov EUR. Znamená to približne 103 miliónov EUR možných strát na DPH 13 . Z týchto údajov (ktoré sa budú súbežne s rozvojom elektronického obchodu zvyšovať) vyplýva naliehavá potreba konať v boji proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode. Väčšina správcov dane však nemá k dispozícii nástroje a zdroje informácií na vyčíslenie úrovne podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode 14 . Pri podvodoch v oblasti DPH v elektronickom obchode umožňuje internet podvodným podnikom skrývať svoju identitu za názvom domény. Aj keď správca dane vie o existencii daného internetového obchodu, identita podniku, ktorý stojí za ním, miesto, kde sa skutočne nachádza, alebo obrat v danom členskom štáte zostávajú často neznáme. Pre správcov dane, ktorí by chceli začať vyšetrovanie alebo nadviazať administratívnu spoluprácu na úrovni EÚ alebo na medzinárodnej úrovni, to predstavuje problém. Členské štáty spotreby, v ktorých sa musí zaplatiť DPH, nemajú vo väčšine prípadov žiadny záznam ani informácie na začatie kontroly. Je to tak preto, lebo koneční spotrebitelia nemajú povinnosť viesť si záznamy o svojich online nákupoch. Ale aj keby túto povinnosť mali, systematicky sa obracať na týchto konečných spotrebiteľov pri vyšetrovaní podvodov, ktoré predajcovia páchajú v oblasti DPH, by bolo neúmerné.

Okrem toho, ak nie sú známi podvodníci a miesto, kde sa nachádzajú, je problém určiť, ktorému členskému štátu sa má zaslať žiadosť o administratívnu spoluprácu.

Cieľom tohto návrhu je riešenie problému podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode posilnením spolupráce medzi správcami dane a poskytovateľmi platobných služieb. V posledných rokoch uskutočnili európski zákazníci viac ako 90 % online nákupov na základe úhrad, inkás a platieb kartou, t. j. prostredníctvom sprostredkovateľa zapojeného do transakcie 15 (poskytovateľa platobných služieb), pričom tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti 16 . Tretie strany, ktoré majú informácie o platbách, môžu preto správcom dane poskytnúť celkový obraz o online nákupoch, čím prispejú k riadnemu plneniu ich úlohy monitorovania dodržiavania predpisov v oblasti DPH, pokiaľ ide o dodávanie tovaru a poskytovanie služieb v rámci elektronického obchodu. Zo skúseností členských štátov, ktoré už na vnútroštátnej úrovni spolupracujú s poskytovateľmi platobných služieb, vyplýva, že spolupráca s poskytovateľmi platobných služieb prináša hmatateľné výsledky v boji proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode 17 . Aj niektoré tretie krajiny využívajú informácie o platbách ako nástroj odhaľovania obchodníkov, ktorí nedodržiavajú predpisy, pričom ho kombinujú so zjednodušenými režimami výberu dane pre cezhraničné dodávky tovaru medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi, podobnými systému EÚ 18 .

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

Týmto návrhom sa dopĺňa súčasný regulačný rámec pre DPH v podobe, v akej bol nedávno zmenený smernicou o DPH v elektronickom obchode v súvislosti so stratégiou digitálneho jednotného trhu Komisie. Okrem toho sa touto iniciatívou posilňuje rámec administratívnej spolupráce na lepšie riešenie podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode a obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže. Boj proti daňovým podvodom a únikom s cieľom zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže a pomôcť zabezpečovať príjmy jednotlivých štátov a príjmy EÚ je prioritou Komisie. V politických usmerneniach 19 súčasnej Komisie sa vyzýva na vyvinutie väčšieho úsilia v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodom a v správe o stave Únie z roku 2018 20 sa opätovne zdôrazňuje, že Komisia sleduje ďalekosiahlu stratégiu, ktorou sa zabezpečuje, aby všetky spoločnosti, veľké aj malé, platili svoj spravodlivý podiel na daniach.

V nariadení (EÚ) 2018/1541 21 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty 22 , sa vytvárajú nové nástroje administratívnej spolupráce medzi správcami dane členských štátov. Tieto nástroje sa budú používať najmä na boj proti i) takzvaným kolotočovým podvodom (uskutočňovaným pri transakciách medzi podnikmi); ii) podvodom súvisiacim s úpravou zdaňovania prirážky platnou pre ojazdené automobily; iii) podvodom spočívajúcim vo využívaní colných systémov vzťahujúcich sa na dovoz uskutočňovaný zdaniteľnými osobami (aj pri transakciách medzi podnikmi) a iv) umožnia vykonávanie spoločných opatrení správcov dane (t. j. spoločných administratívnych vyšetrovaní). Odborníci z radov správcov dane a podnikov vo fóre EÚ pre DPH 23 zdôrazňujú, že tradičná forma spolupráce pri boji proti podvodom v oblasti DPH je založená na záznamoch podnikov, ktoré sú priamo zapojené do reťazca transakcií. V prípade cezhraničných dodávok medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi nemusia byť tieto informácie priamo k dispozícii, preto je „tradičná“ spolupráca medzi správcami dane nedostatočná 24 . Táto iniciatíva teda dopĺňa najnovšie zmeny zavedené do rámca administratívnej spolupráce EÚ v oblasti DPH tým, že poskytuje správcom dane nový nástroj na odhaľovanie podvodov v oblasti DPH v prípade cezhraničných dodávok medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi.

Táto iniciatíva by sa napokon mala vnímať aj v medzinárodných súvislostiach. Ak spáchajú podvod dodávatelia usadení v tretej krajine alebo na treťom území, pri vymáhaní chýbajúcej splatnej DPH bude najdôležitejším prvkom medzinárodná spolupráca. Únia nedávno uzavrela dohodu o spolupráci v oblasti DPH s Nórskom 25 a aktívne sa podieľa na činnosti OECD s cieľom posilniť využívanie nástrojov administratívnej spolupráce na medzinárodnej úrovni. V rámci tejto iniciatívy sa budú členským štátom poskytovať dôkazy na odhaľovanie podvodníkov v tretích krajinách. Tieto dôkazy sa využijú ako prvý krok k aktivácii medzinárodnej spolupráce alebo prispejú k medzinárodnému dialógu o zlepšovaní administratívnej spolupráce s inými jurisdikciami.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V roku 2017 Komisia zisťovala názory viacerých zainteresovaných strán prostredníctvom cielenej konzultácie určenej správcom dane a podnikom, a najmä poskytovateľom platobných služieb. V roku 2017 sa začala aj verejná konzultácia 29 .

Správcovia dane aj poskytovatelia platobných služieb potvrdili pridanú hodnotu normalizovaného a harmonizovaného prístupu k získavaniu a výmene informácií o platbách.

Tento návrh bol vypracovaný po uskutočnení konzultácií so správcami dane členských štátov a zástupcami podnikov vrátane poskytovateľov platobných služieb v rámci podskupiny pre elektronický obchod fóra pre DPH.

•Získavanie a využívanie expertízy

Okrem konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami neboli na vypracovanie súčasného návrhu potrební žiadni externí odborníci.

•Posúdenie vplyvu

1.neregulačná možnosť, pozostávajúca v podstate z poskytnutia usmernení správcom dane, na základe ktorých môžu rozvíjať svoju administratívnu kapacitu na boj proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode;

2.regulačná možnosť, ktorá by znamenala zmenu právneho rámca EÚ i) pre poskytovateľov platobných služieb v oblasti vedenia záznamov o informáciách o platbách súvisiacich s DPH, a ii) pre správcov dane členských štátov v oblasti získavania a výmeny informácií o platbách.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Zvažovaným návrhom sa zavedie nová výmena a spracovanie osobných informácií súvisiacich s DPH.

Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa stanovuje všeobecné vymedzenie osobných údajov, ku ktorým patria všetky informácie o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať. Z tohto dôvodu patria informácie o platbách do jeho rozsahu pôsobnosti a do rozsahu pôsobnosti zásad platných pre ochranu osobných údajov, ktoré sú uvedené v Charte základných práv.

Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov a v nariadení (EÚ) 2018/1725 sa stanovujú veľmi presné zásady dodržiavania práv dotknutých osôb pri spracovaní osobných údajov. Únia však môže pomocou legislatívnych opatrení tieto zásady a práva dotknutej osoby obmedziť 31  – ak budú tieto obmedzenia v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality – s cieľom zabezpečiť plnenie dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu Únie, akými sú hospodárske a finančné záujmy vrátane zdaňovania 32 .

Z posúdenia vplyvu podporujúceho túto iniciatívu vyplýva, že správcovia dane nemajú žiadny účinný alternatívny spôsob získavania potrebných informácií na boj proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode. Výmena informácií o platbách je preto potrebným opatrením.

Okrem toho, v rámci tejto iniciatívy sa budú spracúvať iba informácie o platbách, ktoré sú potrebné na boj proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode. Informácie, ktoré sa budú spracúvať, sa týkajú iba príjemcov finančných prostriedkov (príjemcov platieb) a samotných platobných transakcií (suma, mena, dátum), zatiaľ čo informácie o spotrebiteľoch platiacich za tovar alebo služby (platiteľoch) nie sú súčasťou výmeny informácií. Tieto informácie sa teda nebudú používať na iné účely, napríklad na sledovanie nákupných zvyklostí spotrebiteľov. Návrh ďalej obsahuje strop týkajúci sa počtu platieb prijatých daným príjemcom platieb, do ktorého sa nezapočítavajú platby pravdepodobne uskutočnené zo súkromných dôvodov. Z rozsahu pôsobnosti iniciatívy budú vylúčené aj vnútroštátne platby. A napokon, informácie o platbách budú k dispozícii iba styčným úradníkom Eurofiscu členských štátov 33 a iba na obdobie potrebné na boj proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Očakáva sa, že investičné náklady Komisie a správcov dane budú prevážené zvýšením príjmov z vybratej DPH. Online predaj medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi dosiahol v roku 2017 výšku 600 miliárd EUR 34 . Za predpokladu, že sa správcom dane podarí vymôcť stratu na DPH vo výške 1 % tohto obratu, bude to predstavovať 1,2 miliardy EUR z DPH na úrovni krajín EÚ28. Aj za predpokladu, že sa nepodarí vymôcť DPH v úplnej výške, bude táto suma ďaleko prevyšovať celkové prevádzkové náklady na iniciatívu. Okrem toho, úroveň podvodov predstavuje niekoľko percentuálnych bodov predaja v rámci elektronického obchodu. V dôsledku zvýšeného výberu DPH sa očakávajú zníženie nižšie výpadky príjmov z DPH v sektore elektronického obchodu.

Náklady na túto iniciatívu sa rozložia na niekoľko rokov počínajúc rokom 2019. Prvá časť týchto nákladov (do roku 2020) sa uhradí z existujúcich prostriedkov pridelených na súčasný program Fiscalis 2020. Väčšia časť nákladov však vznikne po roku 2020, ako sa uvádza v legislatívnych finančných výkazoch.

Po zohľadnení najvyšších možných nákladov, ktoré by mohli vzniknúť Komisii, sa vplyv na rozpočet odhadol na jednorazové náklady vo výške 11,8 milióna EUR na zriadenie systému a ročné prevádzkové náklady vo výške 4,5 milióna EUR po dosiahnutí plnej prevádzkyschopnosti systému. Podľa odhadov začnú tieto prevádzkové náklady vznikať až v roku 2022 po dosiahnutí prevádzkyschopnosti systému. Ich vplyv na rozpočet počas päťročného obdobia sa vypočítal v celkovej výške 34,3 milióna EUR (vrátane jednorazových nákladov) na zriadenie a prevádzku systému do roku 2027.

Tieto náklady sú v súlade s návrhom VFR a programom Fiscalis na nasledujúce obdobie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a opatrenia na monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2018/0412 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 42 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 43 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernicou Rady 2006/112/ES 44 sa stanovujú všeobecné účtovné povinnosti zdaniteľných osôb v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH).

(2)Rozmach elektronického obchodu uľahčuje cezhraničné dodávanie tovaru a poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom v členských štátoch. Cezhraničné dodávanie resp. poskytovanie v tomto kontexte odkazujú na situáciu, keď je DPH splatná v jednom členskom štáte, ale dodávateľ resp. poskytovateľ má sídlo v inom členskom štáte alebo v tretej krajine či na treťom území. Podvodné podniky však zneužívajú príležitosti, ktoré ponúka elektronický obchod, na to, aby únikom pred svojimi povinnosťami v súvislosti s DPH nekalo získali trhové výhody. Ak sa uplatňuje zásada zdanenia v mieste určenia, pričom spotrebitelia nemajú žiadne účtovné povinnosti, členské štáty spotreby potrebujú primerané nástroje na odhaľovanie a kontrolu týchto podvodných podnikov.

(3)V prevažnej väčšine online nákupov európskych spotrebiteľov sa platby uskutočňujú prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb disponuje na uskutočnenie platby špecifickými informáciami, ktoré mu umožňujú identifikovať príjemcu uvedenej platby, ako aj podrobnými údajmi o sume a dátume platobnej transakcie a členskom štáte pôvodu platby. Je tomu tak najmä v prípade cezhraničnej platobnej transakcie, keď sa platiteľ nachádza v jednom členskom štáte a príjemca platby v inom členskom štáte alebo v tretej krajine či na treťom území. Daňové orgány tieto informácie potrebujú na to, aby mohli si plniť svoje základné úlohy spočívajúce v odhaľovaní podvodných podnikov a kontrole povinností súvisiacich s DPH. Je preto nutné, aby sa tieto informácie, ktoré sa týkajú DPH a ktorými poskytovatelia platobných služieb disponujú, sprístupnili daňovým orgánom členských štátov, čo prispeje k odhaľovaniu cezhraničných podvodov v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní a k boju proti týmto podvodom.

(4)Je dôležité, aby v rámci tohto nového opatrenia, ktoré sa zameriava na boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní, mali poskytovatelia platobných služieb povinnosť uchovávať dostatočne podrobné záznamy o určitých cezhraničných platobných transakciách v závislosti od miesta, kde sa platiteľ a príjemca platby nachádzajú. V dôsledku toho je nevyhnutné vymedziť špecifický pojem miesta platiteľa a príjemcu platby, ako aj spôsoby ich identifikácie. Miesto platiteľa a príjemcu platby by malo byť dôvodom na uplatnenie povinnosti vedenia záznamov len v prípade poskytovateľov platobných služieb usadených v Únii a nemalo by mať vplyv na predpisy stanovené v tejto smernici a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 282/2011 45 , pokiaľ ide o miesto zdaniteľnej transakcie.

(5)Poskytovatelia platobných služieb dokážu z informácií, ktorými už disponujú, identifikovať miesto príjemcu platby a platiteľa v súvislosti s platobnými službami, ktoré uskutočňujú, a to na základe identifikačného čísla konkrétneho platobného účtu v členskom štáte, ktoré tento platiteľ alebo príjemca platby použil.

(6)Miesto platiteľa alebo príjemcu platby by sa inak malo určiť prostredníctvom identifikačného kódu spoločnosti poskytovateľa platobných služieb, ak koná na účet platiteľa alebo príjemcu platby. Tento spôsob identifikácie by sa mal používať aj pri prevode finančných prostriedkov príjemcovi platby bez toho, aby bol v mene platiteľa založený akýkoľvek platobný účet, alebo ak sa finančné prostriedky nepripísali na žiaden platobný účet.

(7)V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 46 je dôležité, aby bola povinnosť poskytovateľa platobných služieb uchovávať a poskytovať informácie v súvislosti s cezhraničnou platobnou transakciou primeraná a obmedzená len na to, čo členské štáty potrebujú v boji proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní. Okrem toho, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa platiteľa, uchovávať by sa mala len informácia o tom, kde sa platiteľ nachádza. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa príjemcu platby a platobnej transakcie samotnej, poskytovatelia platobných služieb by mali mať povinnosť uchovávať a daňovým orgánom odovzdávať len informácie, ktoré daňové orgány potrebujú na odhaľovanie prípadných podvodníkov a vykonávanie kontrol v súvislosti s DPH. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali byť povinní uchovávať záznamy len o cezhraničných platobných transakciách, ktoré by mohli svedčiť o hospodárskej činnosti. Stanovením stropu založeného na počte platieb, ktoré príjemca platby prijal za kalendárny štvrťrok, by sa zaviedol spoľahlivý ukazovateľ toho, či sa tieto platby prijali v rámci hospodárskej činnosti, a zároveň by sa vylúčili platby na neobchodné účely. V prípade, že by sa takýto strop dosiahol, uplatnila by sa účtovná povinnosť poskytovateľa platobných služieb.

(8)Vzhľadom na veľký objem informácií a ich citlivosť z hľadiska ochrany osobných údajov je nutné a adekvátne, aby poskytovatelia platobných služieb, s cieľom pomôcť členským štátom v boji proti podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní a odhaľovaní podvodníkov, uchovávali záznamy informácií v súvislosti s cezhraničnými platobnými transakciami počas dvoch rokov. Toto obdobie predstavuje minimum, ktoré členské štáty potrebujú na efektívne kontroly a prešetrenie podozrievaného podvodu či odhalenie podvodu v oblasti DPH.

(9)Informácie uchovávané poskytovateľmi platobných služieb by mali členské štáty zhromažďovať a vymieňať si medzi sebou v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 47 , ktorým sa stanovujú pravidlá administratívnej spolupráce a výmeny informácií v boji proti podvodom v oblasti DPH.

(10)Podvody v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní sú spoločným problémom pre všetky členské štáty, ale jednotlivé členské štáty nemajú nevyhnutne informácie, ktoré by im umožnili zaistiť správne uplatňovanie predpisov a boj proti podvodom v oblasti DPH. Keďže cieľ tejto smernice, a to boj proti podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť jednotlivo z dôvodu cezhraničnej povahy elektronického obchodu a pretože potrebujú získať informácie od iných členských štátov, možno ho však lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(11)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady stanovené Chartou základných práv Európskej únie. Konkrétne táto smernica v plnej miere rešpektuje právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 charty. Informácie o platbách, ktoré sa uchovávajú a poskytujú v súlade s touto smernicou, by mali spracúvať len odborníci daňových orgánov na boj proti podvodom v rámci toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je boj proti podvodom v oblasti DPH pri elektronickom obchodovaní.

(12)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 48 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko […]… 49 .

(13)Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2006/112/ES

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

1.Kapitola 4 hlavy XI sa mení takto:

a)Vkladá sa tento oddiel 2a:

„Oddiel 2a

Všeobecné povinnosti poskytovateľov platobných služieb“;

b)Vkladajú sa tieto články od 243a po 243d:

„Článok 243a

Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„poskytovateľ platobných služieb“ je subjekt uvedený v článku 1 bode 1 písmenách a) až f) smernice (EÚ) 2015/2366 (*), alebo fyzická či právnická osoba, ktoré využívajú výnimku v súlade s článkom 32 uvedenej smernice;

2.„platobná služba“ je ekonomická činnosť podľa bodov 3 až 6 prílohy 1 k smernici (EÚ) 2015/2366;

3.„platobná transakcia“ je úkon vymedzený v článku 4 bode 5 smernice (EÚ) 2015/2366;

4.„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba podľa vymedzenia v článku 4 bode 8 smernice (EÚ) 2015/2366;

5.„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba podľa vymedzenia v článku 4 bode 9 smernice (EÚ) 2015/2366;

6.„IBAN“ je medzinárodný identifikátor čísla platobného účtu podľa vymedzenia v článku 2 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (**);

7.„BIC“ je obchodný identifikačný kód podľa vymedzenia v článku 2 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 260/2012.

_______________________________________________________________________

(*)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(**)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

Článok 243b

1.Členské štáty sa uistia, že poskytovatelia platobných služieb uchovávajú za každý kalendárny štvrťrok dostatočne podrobné záznamy o príjemcoch platieb a o platobných transakciách v súvislosti s platobnými službami, ktoré realizujú, aby príslušné orgány členských štátov mohli vykonávať kontroly dodaní tovaru a poskytovania služieb, ktoré sa v súlade s hlavou V považujú za uskutočňované v členskom štáte.

2.Požiadavka uvedená v odseku 1 sa uplatňuje v situáciách, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)ak poskytovateľ platobných služieb prevádza finančné prostriedky od platiteľa nachádzajúceho sa v jednom členskom štáte príjemcovi platby, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, tretej krajine alebo na treťom území;

b)pokiaľ ide o prevod finančných prostriedkov uvedený v písmene (a), ak poskytovateľ platobných služieb v priebehu kalendárneho štvrťroka uskutoční viac než 25 platobných transakcií pre toho istého príjemcu platby.

3.Záznamy uvedené v odseku 1:

a)poskytovateľ platobných služieb uchováva v elektronickom formáte počas obdobia dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa platobná transakcia uskutočnila;

b)sú dostupné pre členské štáty usadenia poskytovateľa platobných služieb v súlade s článkom 24b nariadenia (EÚ) č. 904/2010 (*).

_____________________________________________________________________

(*)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

Článok 243c

1.Na účely odseku 2 článku 243b a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia hlavy V tejto smernice, sa miesto platiteľa považuje za nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý zodpovedá:

a)buď číslu IBAN platobného účtu platiteľa;

b)alebo kódu BIC alebo akémukoľvek inému obchodnému identifikačnému kódu spoločnosti, ktorý jednoznačne identifikuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho na účet platcu.

2.Na účely uplatňovania odseku 2 článku 243b sa miesto príjemcu platby považuje za nachádzajúce sa v členskom štáte, tretej krajine alebo na treťom území, ktoré zodpovedá:

a)buď číslu IBAN platobného účtu príjemcu platby alebo akémukoľvek inému identifikátoru čísla platobného účtu, ktoré jednoznačne identifikujú konkrétny platobný účet;

b)alebo kódu BIC alebo akémukoľvek inému obchodnému identifikačnému kódu, ktorý jednoznačne identifikuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho na účet príjemcu platby.

Článok 243d

1.Záznamy, ktoré poskytovatelia platobných služieb uchovávajú v súlade s článkom 243b, obsahujú tieto informácie:

a)kód BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý jednoznačne identifikuje poskytovateľa platobných služieb;

b)meno príjemcu platby alebo, v náležitých prípadoch, obchodné meno;

c)identifikačné číslo pre DPH príjemcu platby, ak je k dispozícii;

d)číslo IBAN alebo akýkoľvek iný identifikátor čísla platobného účtu, ktorý jednoznačne identifikuje konkrétny platobný účet príjemcu platby;

e)kód BIC alebo akýkoľvek iný obchodný identifikačný kód, ktorý jednoznačne identifikuje poskytovateľa platobných služieb konajúceho na účet príjemcu platby, ak príjemca platby prijíma finančné prostriedky bez toho, aby mal akýkoľvek platobný účet;

f)adresu príjemcu platby v záznamoch poskytovateľa platobných služieb;

g)všetky uskutočnené platobné transakcie uvedené v článku 243b ods. 2;

h)všetky uskutočnené refundácie platieb, pokiaľ ide o platobné transakcie uvedené v písmene g);

2.informácie uvedené v písmenách g) a h) odseku 1 obsahujú tieto údaje:

a)deň a čas uskutočnenia platobnej transakcie alebo refundácie platieb;

b)sumu a menu platobnej transakcie alebo refundácie platieb;

c)členský štát pôvodu finančných prostriedkov, ktoré prijal príjemca platby alebo ktoré boli prijaté na jeho účet, členský štát, tretie územie alebo tretiu krajinu určenia refundácie, podľa toho, čo je vhodné, a informácie použité na určenie pôvodu alebo určenia platobnej transakcie alebo refundácie platieb v súlade s článkom 243c.“

Článok 2

1.    Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.    Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Povinný prenos a výmena platobných údajov súvisiacich s DPH

PLAN/2017/2023 – TAXUD

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☒ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 50

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Pre projekt sú stanovené tieto čiastkové ciele:

1.koniec roka 2022 – centrálny systém na získavanie údajov od poskytovateľov platieb a analýzu rizika je v prevádzke;

2.koniec roka 2024 – spätnú väzbu k používaniu údajov o platbách, posúdených kritériách rizík a doplnkovej DPH poskytli Komisii aspoň dve tretiny aktívnych používateľov (členských štátov).

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante) Samotné členské štáty nemôžu efektívne bojovať proti podvodom v oblasti DPH v elektronickom obchode. Správcovia dane nemajú prístup k informáciám o cezhraničných dodávkach medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

Inak povedané, výmena informácií medzi správcami dane členských štátov o údajoch o platbách nie je vždy možná, a to z dôvodu právnych obmedzení, pre ktoré sú súčasné nástroje administratívnej spolupráce pri odhaľovaní podvodov v oblasti DPH v elektronickom obchode zväčša neefektívne.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post)

Vyššia úroveň dodržiavania predpisov v oblasti DPH medzi predajcami na diaľku zabezpečí lepšie rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti pôsobiace v sektore elektronického obchodu. Takisto lepšia úroveň dodržiavania predpisov povedie k vyšším príjmom z DPH a nižšiemu výpadku príjmov z DPH.

Poskytovateľom platieb sa prijatím jednotného centralizovaného systému získavania údajov o platbách súvisiacich s DPH na úrovni celej EÚ zmiernia riziká a znížia náklady súvisiace s predkladaním rovnakých informácií vo viacerých formátoch v každom členskom štáte EÚ.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Ide o novú iniciatívu. Na základe projektu zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta (MOSS), v rámci ktorého bola vyvinutá spoločná európska platforma pre priznávanie a úhradu DPH z elektronických služieb v celej Európe, možno uviesť tieto úvahy:

1.vykonávanie technického riešenia je potrebné plánovať v dostatočnom predstihu, čím sa umožní uskutočnenie rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a zohľadnenie času a finančných prostriedkov potrebných na vývoj nového systému;

2.mali by sa dôkladne zvážiť náklady a prínosy súvisiace s požiadavkami na dlhodobé uchovávanie informácií;

3.vykonávanie iniciatívy by mala sprevádzať dobrá komunikačná kampaň, ktorá pomôže podnikom plniť nové požiadavky na predkladanie správ.

Využijú sa poznatky získané z vývoja IT systémov a administratívnej spolupráce v rámci programov Fiscalis a Colníctvo. A čo je hlavné, skúsenosti, ktoré sa nadobudnú pri vývoji budúceho informačného systému pre program Colníctvo 2, môžu byť užitočné pri tvorbe nástrojov analýzy rizika pre údaje o platbách.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Finančné prostriedky na vykonávanie tejto iniciatívy sa poskytnú z programu Fiscalis.

A napokon, iniciatíva sa bude vykonávať v spojení s novými pravidlami balíka predpisov v oblasti DPH pre jednotný digitálny trh, najmä smernicou Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Údaje o predaji umožnia správcom dane vykonávať krížovú kontrolu informácií, ktoré vykážu trhy, platformy alebo iní predajcovia na diaľku, ako aj overovať uplatňovanie prahovej hodnoty 10 000 EUR pre dodávky v rámci EÚ.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2020 do roku 2023,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 51

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

GR pre dane a colnú úniu bude Stálemu výboru pre administratívnu spoluprácu (SCAC) každoročne predkladať správy o monitorovaní.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Iniciatíva sa bude vykonávať v režime priameho riadenia. Tento režim riadenia umožňuje čo najúčinnejšie prideľovanie finančných prostriedkov a čo najväčší možný vplyv. Komisii ponúka flexibilitu a dostatočnú riadiacu kontrolu pri každoročnom prideľovaní prostriedkov.

Iniciatíva sa bude vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania Komisie.

Na účely verejného obstarávania sú spôsoby platby v plnom súlade s podnikovými normami (žiadne predbežné financovanie; všetky platby súvisia s prijatím vopred stanovených plnení).

Kontrolný systém pre verejné obstarávanie je založený na dôslednom overovaní ex ante všetkých transakcií, čím sa vylúči akákoľvek chyba v čase platby.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Všeobecné identifikované riziká súvisiace s vykonávaním tejto iniciatívy sa týkajú:

1.    nedostatku finančných prostriedkov a ľudských zdrojov pre IT riešenie centrálneho registra a zmien, ktoré musí každý členský štát začleniť do svojich vnútroštátnych informačných systémov;

2.    bezpečnostných rizík súvisiacich s ukladaním a spracovaním citlivých údajov o platbách.

Riziká bude riešiť GR pre dane a colnú úniu s podporou členských štátov prostredníctvom i) vhodných rozhodnutí o financovaní; ii) rozsiahlych konzultácií týkajúcich sa technických a funkčných požiadaviek nových IT systémov, ako aj prostredníctvom konzultácií s rôznymi zainteresovanými stranami a dôslednej analýzy Komisie a Stáleho výboru pre administratívnu spoluprácu týkajúcej sa ukazovateľov výkonnosti a trhových trendov.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Keďže iniciatíva sa bude financovať z programu Fiscalis, bude sa uplatňovať osobitný systém vnútornej kontroly.

GR pre dane a colnú úniu bude takisto pravidelne kontrolovať vykonávanie iniciatívy z hľadiska prevádzky aj IT a zavádzať pravidelné kontroly riadenia jednotiek zodpovedných za daňovú správu a boj proti podvodom, ako aj za IT systémy zdaňovania.

GR pre dane a colnú úniu má dobré výsledky a vhodné skúsenosti v oblasti zavádzania rozsiahlych celoeurópskych IT systémov a komplexné pravidlá fungovania pre všetky členské štáty EÚ. A čo je najdôležitejšie, na základe skúsenosti s programami Fiscalis a Colníctvo sa budú minimalizovať riziká chýb (pod 2 %).

Uplatňovaná stratégia kontroly sa ukázala ako efektívna a účinná už pri predchádzajúcich podobných iniciatívach v rámci programu Colníctvo, pričom náklady na kontrolu boli obmedzené.

Vzhľadom na to, že pri tejto iniciatíve sa využijú podobné kontrolné systémy, sa môžu predpokladané náklady na kontroly a očakávanú úroveň rizika chýb pri platbe a uzávierke považovať za nákladovo efektívne.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

GR pre dane a colnú úniu vykonáva komplexnú stratégiu boja proti podvodom, ktorá vedie ku kultúre boja proti podvodom v rámci GR, prostredníctvom činností na zvyšovanie informovanosti o možných rizikách podvodu a etickom správaní medzi zamestnancami GR pre dane a colnú úniu.

Vzhľadom na to, že program sa bude vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania, uplatňuje sa ustanovenie o stratégii boja proti podvodom (cieľ 3 stratégie boja proti podvodom: „Zvyšovanie informovanosti o možnom konflikte záujmov pri kontakte s externými zainteresovanými stranami, ako sú lobisti, uchádzači, dodávatelia“). Preventívne opatrenia sa budú zameriavať na 1. uchovávanie záznamov o kontaktoch s lobistami; 2. centralizované riadenie postupov verejného obstarávania a kontaktov s uchádzačmi; 3. osobitnú odbornú prípravu týkajúcu sa kontaktov s lobistami, ktoré budú osobitne uplatniteľné na vykonávanie programu.

Povinná použitie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia pred zadaním zákaziek (a pred akoukoľvek finančnou transakciou) bude navyše odrádzať od potenciálnych podvodov a nezrovnalostí.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–Návrh si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–Návrh si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

(1)vplyv na príjmy z DPH

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán v oblasti DPHK jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas konať [COM(2017) 566 final], bod 2.1.1, strana 3. Pozri aj bod 6 z 20 opatrení na riešenie výpadku príjmov z DPH, príloha k akčnému plánu v oblasti DPH, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/docs/body/2016-03_20_measures_en.pdf  

(2)    Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 7).

(3)    Rada Európskej únie, 14769/1/17 REV 1, 30. novembra 2017, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14769-2017-REV-1/sk/pdf

(4)    Vykonávanie stratégie digitálneho jednotného trhu [COM(2017) 228 final, 10.5.2017], pozri: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1496330315823&uri=CELEX:52017DC0228

(5)    Na základe článku 14a smernice Rady 2006/112/ES sa budú online trhy, platformy a portály „považovať za dodávateľov“ na účely predaja tovaru prostredníctvom svojich elektronických rozhraní. Bude sa predpokladať, že prijali a dodali tento tovar na účely a) predaja na diaľku, pokiaľ ide o tovar v hodnote do 150 EUR, dovezený z tretích území alebo tretích krajín, a b) dodávok medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi, pokiaľ ide o tovar, ktorý sa už nachádza v EÚ (t. j. v centrách spracovania objednávok), zdaniteľnými osobami, ktoré nie sú usadené v EÚ, a to prostredníctvom týchto platforiem.

(6)    Európsky dvor audítorov, podkladový dokument, Výber DPH a ciel z cezhraničného elektronického obchodu, júl 2018.

(7)    Patria sem tretie územia podľa článku 6.

(8)    Pozri návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa danej z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku [COM(2016) 757 final], s. 2.

(9)    Rozsah nelegálneho televízneho vysielania v Lotyšsku v roku 2015, Stockholm school of economics, Nelegālās maksas TV apraides apjoms Latvijā 2015, k dispozícii na adrese:     https://www.researchgate.net/profile/Arnis_Sauka/publication/303382487_Nelegalas_maksas_TV_apraides_apjoms_Latvija_2015/links/573f5c7408ae298602e8f2f2.pdf.  

(10)    Europol a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo: Situačná správa o falšovaní a pirátstve v Európskej únii z roku 2017, k dispozícii na adrese www.europol.europa.eu/publications-documents/2017-situation-report-counterfeiting-and-piracy-in-european-union .

(11)    Nordic Content Protection: Správa o trendoch za rok 2017, k dispozícii na adrese: www.ncprotection.com/wp-content/uploads/2017/03/Trend-Report-2017.pdf.

(12)    Pozri: www.ofcom.org.uk/__data/assets/pdf_file/0027/95661/ICMR-2016-4.pdf.

(13)    Vypočítané na základe štandardných sadzieb bez zohľadnenia znížených sadzieb.

(14)    V rámci cielenej konzultácie uskutočnenej pri príprave tohto návrhu poskytli len traja správcovia dane hrubé odhady strát na DPH z dodávok tovaru medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi v rámci EÚ, z poskytovania služieb medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi v rámci EÚ a dovozu tovaru v rokoch 2015, 2016 a 2017.

(15)    E-shopper barometer 2017 (skupina DPD), k dispozícii na stránke: https://www.dpd.com/be_en/business_customers/dpd_insights/e_shopper_barometer_2017 a International Post Corporation, Logistika a dodávka v elektronickom obchode, eCom21 2016.

(16)    Pozri: https://www.atkearney.com/documents/10192/1448080/Winning+the+Growth+Challenge+in+Payments.pdf/b9da93a5-9687-419e-b166-0b25daf585ff , s. 5.

(17)    Konkrétne, fínsky správca dane dokázal v roku 2016 na základe spolupráce s poskytovateľmi platobných služieb vybrať daň vo výške 16 miliónov EUR.

(18)    Pozri prílohu 11 posúdenia vplyvu Tretie krajiny využívajúce údaje o platbách ako nástroj kontroly DPH.

(19)    Pozri: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/juncker-political-guidelines-speech_en.pdf

(20)    Pozri: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/soteu2018-brochure_sk.pdf.  

(21)    Nariadenie Rady (EÚ) 2018/1541 z 2. októbra 2018, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 904/2010 a (EÚ) 2017/2454, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 259, 16.10.2018, s. 1).

(22)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(23)    Fórum EÚ pre DPH je skupinou odborníkov Komisie, ktorá ponúka diskusnú platformu, v rámci ktorej sa môžu podniky a orgány v oblasti DPH stretávať a diskutovať o lepšom praktickom vykonávaní právnych predpisov v oblasti DPH. Pozri rozhodnutie Komisie z 3. júla 2012 o zriadení fóra EÚ pre DPH (Ú. v. EÚ C 198, 6.7.2012, s. 4).

(24)    Konsolidovaná správa o spolupráci medzi členskými štátmi a podnikmi v oblasti elektronického obchodu/moderného obchodu, s. 5. Pozri: https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/vat/vat-reports-published_en.

(25)    Pozri: http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/02/06/eu-norway-agreement-signed-strengthening-the-prevention-of-vat-fraud/.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP), (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(28)    Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391).

(29)    Komisia vydala aj kombináciu plánu realizácie/úvodného posúdenia vplyvu (pozri: http://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/ares-2018-899238_en ) Výmena údajov o platbách súvisiacich s DPH, v ktorom sa zohľadňuje úvodná spätná väzba k iniciatíve. Počas obdobia poskytovania spätnej väzby, teda od 15. februára do 15. marca 2018, dostala Komisia iba tri odpovede. V dvoch z nich sa iniciatíva podporovala a tretia sa netýkala obsahu iniciatívy.

(30)    Zhrnutie je k dispozícii na tejto stránke: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/index.cfm?fuseaction=list&coteId=10102&version=ALL&p=1&.

(31)    Obmedziť možno právo byť transparentne informovaný o: spracúvaní údajov (články 12, 13 a 14), prístupe k údajom (článok 15), oprave údajov (článok 16), vymazaní údajov (článok 17), obmedzení spracúvania údajov (článok 18), oznámení o oprave alebo vymazaní údajov (článok 19), získaní údajov v štruktúrovanom a bežnom formáte – prenosnosť údajov (článok 20), práve namietať (článok 21) a práve, aby sa na dotknutú osobu nevzťahovalo automatizované spracúvanie a profilovanie (článok 22).

(32)    Článok 23 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a článok 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(33)    Styční úradníci Eurofiscu sú odborníci správcov dane na boj proti podvodom, ktorých vymenúvajú členské štáty ako príslušných úradníkov pre oblasť výmeny signálov včasného varovania na účel boja proti podvodom v oblasti DPH. Nariadenie (EÚ) č. 904/2010, kapitola X.

(34)    Organizácia E-commerce Europe odhadla, že obrat v sektore elektronického obchodu dosiahol v roku 2017 v severnom, východom a južnom regióne Európy výšku 602 miliárd EUR.

(35)    Stály výbor pre administratívnu spoluprácu (SCAC) tvoria zástupcovia členských štátov a predsedá mu Komisia. Výbor SCAC je zodpovedný za vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 904/2010.

(36)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ [COM(2018) 443 final], článok 18.

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(38)    „Príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie (článok 4 ods. 9 smernice PSD2).

(39)    „Platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz (článok 9 ods. 8 smernice PSD2).

(40)     https://www.statista.com/statistics/239247/global-online-shopping-order-values-by-device.

(41)    Nariadenie (SEPA) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(42)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(43)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(44)    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(45)    Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011, s. 1).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s.1).

(47)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(49)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(50)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(51)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle GR BUDG: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(52)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(53)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(54)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(55)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(56)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(57)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(58)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(59)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.