52018PC0472

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V posledných rokoch sa v Európe zintenzívnili a rozrôznili bezpečnostné hrozby. Ide o teroristické útoky, nové druhy organizovaného zločinu a počítačovú kriminalitu. Bezpečnosť je vo svojej podstate cezhraničná, a preto musí EÚ dôrazne a koordinovane reagovať. Okrem vnútorných bezpečnostných otázok sa Európa zaoberá zložitými vonkajšími hrozbami, ktoré žiadny členský štát nemôže vyriešiť sám. Akcie EÚ priniesli komplexnú a rýchlu reakciu, ktorá bola pomenovaná v programe v oblasti bezpečnosti 2015. V nasledujúcich rokoch bude bezpečnosť pre Európu naďalej rozhodujúca. Európski občania očakávajú, že Únia a národné vlády dokážu ochrániť bezpečnosť v rýchlo sa meniacom a neistom svete.

Únia čelí úlohám, najmä vzhľadom na medzinárodný terorizmus, ktoré jednotlivé členské štáty nezvládnu samostatne a bez finančnej a technickej pomoci EÚ. V oblasti, kde terorizmus a iná závažná trestná činnosť pôsobí cez hranice, sú členské štáty naďalej zodpovedné voči svojim občanom za zaistenie verejnej bezpečnosti v plnom súlade so základnými právami EÚ, EÚ však môže tieto činnosti podporiť. V tejto súvislosti sa v zmluvách počíta s potrebou zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj preventívnymi opatreniami a prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi.

Decentralizované agentúry Európskej únie, ako je Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Európska policajná akadémia (CEPOL) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) plnia kľúčové operatívne, koordinačné a podporné úlohy vo vykonávaní priorít, cieľov a činností EÚ v oblasti bezpečnosti.

Je zriadený Fond pre vnútornú bezpečnosť, aby uľahčil cezhraničnú spoluprácu a výmenu informácií medzi úradníkmi a inými príslušnými orgánmi členských štátov pre presadzovanie práva, a to najmä umožnením interoperability rôznych informačných systémov EÚ pre účinnejšie a efektívnejšie riadenie bezpečnosti, hraníc a migrácie a uľahčením spoločných operačných činností a taktiež poskytnutím podpory pre odbornú prípravu, výstavbu dôležitých bezpečnostných zariadení, zavedenie zhromažďovania a spracovania záznamov o menách cestujúcich v súlade s príslušným acquis EÚ a nákup potrebného technického vybavenia. Jeho cieľom je zvýšiť cezhraničnú operačnú spoluprácu v oblasti prevencie, odhaľovania a vyšetrovania cezhraničnej trestnej činnosti a podpora úsilia zameraného na posilnenie spôsobilosti predchádzať takejto trestnej činnosti vrátane terorizmu, najmä prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi orgánmi verejnej moci, občianskou spoločnosťou a súkromnými partnermi v členských štátoch.

Komisia vo svojom oznámení Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje 1 navrhuje zvýšiť finančné prostriedky Únie pre vnútornú bezpečnosť 1,8krát v porovnaní so súčasným obdobím 2014–2020 s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v Únii a súčasne posilniť úlohu decentralizovaných agentúr v tejto oblasti. Tento návrh však nezahŕňa finančné prostriedky pridelené agentúram a upravuje iba Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bude prispievať k zaisteniu vysokej úrovne bezpečnosti v Únii. Finančné krytie pre Fond pre vnútornú bezpečnosť v období 2021–2027 dosiahne 2,5 miliárd EUR (v bežných cenách).

Hlavný problém, ktorý sa návrh snaží riešiť, je potreba väčšej pružnosti v správe budúceho fondu v porovnaní so súčasným programovým obdobím, ale tiež nástroje pre zabezpečenie, aby finančné prostriedky boli namierené na priority a činnosti EÚ s významnou pridanou hodnotou pre Úniu. Na riešenie nových výziev a priorít sú potrebné nové mechanizmy na prideľovanie finančných prostriedkov na zdieľané hospodárenie a priame a nepriame riadenie.

Financovanie sa realizuje prostredníctvom zdieľaného hospodárenia členských štátov a priameho/nepriameho riadenia Komisie.

Kľúčom na prerozdelenie finančných prostriedkov je flexibilita pri určovaní správneho spôsobu poskytovania pomoci a tém, na ktoré treba prideliť finančné prostriedky, pričom je potrebné zachovať kritické množstvo počiatočného financovania pre štrukturálne a veľké viacročné investície v súlade s potrebami členských štátov ďalej rozvíjať ich systémy bezpečnosti. V prideľovaní finančných prostriedkov sa plne zohľadní potreba členských štátov dôsledne dodržiavať acquis Únie a nutnosť zamerať investície na kľúčové priority EÚ.

Pridelenie finančných prostriedkov na programy členských štátov bude založené na kľúči rozdelenia spočívajúcom v troch kritériách: 1) hrubý domáci produkt, 2) veľkosť územia a 3) počet obyvateľov štátu. Navrhuje sa vážiť rôzne kritéria takto: 45 % v obrátenom pomere k hrubému domácemu produktu, 40 % v pomere k veľkosti ich populácie a 15 % v pomere k veľkosti územia členského štátu.

Podiel programov členských štátov predstavuje 60 % celkového finančného krytia fondu. Navrhuje sa poskytnúť členským štátom 50 % finančného krytia na začiatku programového obdobia, pričom sa zachová možnosť pravidelného navyšovania týchto balíkov. Predpokladá sa, že v polovici trvania sa uskutoční jedno pevné 10 % navýšenie finančného krytia (technická úprava kľúča rozdelenia podlieha finančnému výkonu, na základe ktorého by členský štát mal predložiť žiadosti o platbu, ktoré pokrývajú aspoň 10 % pôvodnej výšky platobných rozpočtových prostriedkov).

Zvyšných 40 % celkového finančného krytia by mal spravovať tematický nástroj, ktorý bude pravidelne poskytovať finančné prostriedky pre celý rad priorít stanovených vo finančných rozhodnutiach Komisie. Nástroj poskytuje flexibilitu v správe fondu rozdelením finančných prostriedkov na technickú pomoc na podnet Komisie a na tieto zložky:

–podpora osobitných opatrení, poskytovanie dodatočných finančných prostriedkov na špecializované akcie s vysokou pridanou hodnotou EÚ prostredníctvom národných programov členských štátov;

–podpora akcií Únie riadených prostredníctvom priameho a nepriameho hospodárenia ako aj

–mimoriadna pomoc.

Programovanie opatrení v rámci tematického nástroja by sa vykonávalo prostredníctvom ročných a viacročných pracovných programov prijatých vykonávacím rozhodnutím Komisie. Nástroj umožní riešiť nové priority alebo prijímať naliehavé opatrenia a realizovať ich prostredníctvom spôsobu čerpania, ktorý je najvhodnejší na dosiahnutie cieľa politiky.

Ďalšie zjednodušenie je potrebné vo vykonávaní nástroja, a to najmä zabezpečením jednotného prístupu k pravidlám týkajúcim sa riadenia ostatných fondov EÚ (tzv. „jednotný súbor pravidiel“) a poskytnutím lepších usmernení týkajúcich sa systémov riadenia a kontroly a požiadaviek na audit, ako aj zabezpečením toho, aby pravidlá oprávnenosti v rámci zdieľaného hospodárenia plne využívali zjednodušené možnosti vykazovania nákladov. Je tiež dôležité maximalizovať pridanú hodnotu EÚ v oblastiach intervencie a uplatňovať zlepšený rámec monitorovania a hodnotenia, aby sa posilnila správa fondov založená na výkonnosti.

V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá Únii 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Fond pre vnútornú bezpečnosť stavia na investíciách a výsledkoch nástrojov, ktoré mu predchádzali:

i) program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ pozostávajúci z dvoch osobitných programov „Predchádzanie a boj proti organizovanému zločinu“ (ISEC) a „Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík“ (CIPS) v období rokov 2007–2013;

ii) nástroj policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej a riadenia kríz (FVD-P), ktorý bol ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť v období rokov 2014–2020 zriadený nariadením (EÚ) č. 513/2014 2 a

ii)protidrogová politika ako súčasť programu Spravodlivosť ustanovený nariadením (EÚ) č. 1382/2013 3 na obdobie rokov 2014–2020.

Uvedené nástroje podporovali celkové politiky EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako napríklad policajná spolupráca, predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej (vrátane boja proti terorizmu, posilnenia koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Europolu) a krízové riadenie (ochrana ľudí a kritickej infraštruktúry).

Práca v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť bude musieť byť v súlade s prácou Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Fond bude pracovať tak, že sa bude plne doplňovať s uvedenými agentúrami. Komisia vo svojom oznámení Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje 4 , navrhuje prideliť sumu 1 128 000 000 EUR (v bežných cenách) pre agentúry Únie na oblasť bezpečnosti. Toto nariadenie nezahrnuje financovanie uvedených agentúr. Ich financovanie je stanovené v pravidelnom ročnom rozpočtovom postupe.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Rozsah a závažnosť, ako aj vyvíjajúci sa a horizontálny charakter bezpečnostných hrozieb, si vyžaduje koordinovanú reakciu EÚ a intervenciu všetkých nástrojov EÚ. Bezpečnosť je prierezová otázka a Fond pre vnútornú bezpečnosť bez súčinnosti s inými nástrojmi financovania nemôže zaistiť účinnú reakciu EÚ. Bezpečnosť sa preto rieši v niekoľkých programoch Únie. Bezpečnosť sa bude riešiť predovšetkým v súčinnosti a v súlade s Fondom pre azyl a migráciu a integrovaným fondom pre riadenie hraníc (ktorý pozostáva z nástroja pre riadenie hraníc a víz a nástroja pre program na zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly). Dohľad, t. j. odhaľovanie nelegálneho tovaru a jeho pašovania, výbušnín, prekurzorov, nelegálnej migrácie a bezpečnostné prehliadky na vonkajších hraniciach, sú kľúčové na zachovanie celkovej bezpečnosti EÚ. Ďalší kľúčový prvok súčinnosti s politikou v oblasti migrácie a politikou v oblasti kontroly hraníc bude zásadné posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž tak, aby dosiahla plne funkčný prevádzkový stav, so stálym zborom pozostávajúcim z približne 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže 5 .

Súčinnosť a súlad sú okrem toho dôležité pre fondy politiky súdržnosti s časťou programu Horizont Európa, ktorá sa týka výskumu v oblasti bezpečnosti, program pre digitálnu Európu, program Spravodlivosť a program Práva a hodnoty. Vzhľadom na prirodzené praktické súvislosti medzi bezpečnosťou a spravodlivosťou bude existovať aj osobitná súčinnosť medzi Fondom pre vnútornú bezpečnosť a programom Spravodlivosť, pokiaľ ide o poskytnutie primeranej ochrany obetiam trestných činov, financovanie spoločných vyšetrovacích tímov a odborného vzdelávania v oblasti súdnictva, zabezpečenie interoperability s Európskym informačným systémom registrov trestov (ECRIS), zlepšenie podmienok zadržiavania a spoluprácu medzi agentúrami v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti, a to aj prostredníctvom agentúr v oblasti spravodlivosti, ako sú Eurojust a Európska prokuratúra V oblasti protidrogovej politiky je súčinnosť s Európskym sociálnym fondom+, najmä s jeho zložkou zdravia. Vyvinie sa úsilie o súčinnosť najmä v oblasti bezpečnosti infraštruktúry a verejných priestorov, kybernetickej bezpečnosti a predchádzania radikalizácii. Európsky sociálny fond+ (ESF+) môže hrať významnú úlohu pri predchádzaní radikalizácii prostredníctvom lepšej integrácie a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a InvestEU môžu zohrať kľúčovú úlohu vo zvyšovaní bezpečnosti investícií do infraštruktúry v celej Únii a bezpečnosti informačných systémov prostredníctvom riešenia kybernetickej bezpečnosti. Tato otázka je podobne ako bezpečnosť cezhraničným a medziodvetvovým javom a významným prvkom programu Digitálna Európa, a preto sa musia zaistiť synergie s Fondom pre vnútornú bezpečnosť.

Bezpečnosť v globálnych otázkach a činnostiach za hranicami Únie môže mať značný vplyv na vnútornú bezpečnosť Únie. Preto opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k ním by sa mali realizovať v plnej súčinnosti a súlade s ostatnými činnosťami mimo Únie podporovanými prostredníctvom vonkajších finančných nástrojov Únie vrátane nástroja predvstupovej pomoci. Pri vykonávaní takýchto opatrení by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, fond by mal zvýšiť spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach, ktoré sú v záujme vnútornej bezpečnosti Únie, ako je boj proti terorizmu a radikalizácii, spolupráca s orgánmi presadzovania práva v tretích krajinách v boji proti terorizmu (vrátane vyčlenenia pracovníkov a spoločných vyšetrovacích tímov), závažnej a organizovanej trestnej činnosti a korupcie, ako aj obchodovaniu s ľuďmi a prevádzaniu migrantov. Bezpečnosť je úzko spojená aj s obranou a Únia musí v oblasti obrany prevziať väčšiu zodpovednosť za ochranu svojich záujmov, hodnôt a európskeho spôsobu života.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právo EÚ konať v oblasti vnútorných vecí vyplýva najmä z článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sa uvádza, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej“.

Opatrenia Únie sú odôvodnené cieľmi uvedenými v článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanoví prostriedky na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pozornosť sa venuje aj článku 80 ZFEÚ, v ktorom sa zdôrazňuje, že tieto politiky Únie a ich vykonávanie sa riadia zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov.

Toto nariadenie je založené na článku 82 ods. 1, článku 84 a článku 87 ods. 2 ZFEÚ, ktoré predstavujú zlučiteľné právne základy na základe osobitných právnych okolností, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní podľa hlavy V ZFEÚ.

Toto nariadenie bude poskytovať finančnú podporu na základe spoločných politík Únie (stratégie, programy a akčné plány), právnych predpisov, praktickej spolupráce a hodnotenia hrozieb a rizík. V dôsledku toho by sa mal program, ktorý v súčasnosti poskytuje finančnú podporu pre túto oblasť politiky (nástroj Fondu pre vnútornú bezpečnosť v oblasti policajnej spolupráce – FVB-Polícia), zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021 s výhradou prechodných pravidiel.

Komisia okrem toho prijala 29. mája 2018 návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach 6 , aby sa zlepšila koordinácia a harmonizovalo poskytovanie podpory v rámci zdieľaného hospodárenia s hlavným cieľom zjednodušiť realizáciu jednotlivých politík. Časť Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorá sa týka zdieľaného hospodárenia, je zahrnutá do týchto spoločných ustanovení.

Rôzne fondy v zdieľanom hospodárení presadzujú vzájomne sa doplňujúce ciele a majú spoločný rovnaký režim riadenia, a preto nariadenie (EÚ) č. [Nariadenie o spoločných ustanoveniach – NSU] stanovuje celý rad spoločných zásad, napr. partnerstvo. Uvedené nariadenie obsahuje tiež spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane ustanovení o dohode o partnerstve, ktorá sa má uzatvoriť s každým členským štátom, a stanovuje spoločný prístup týkajúci sa zamerania fondov na výkonnosť. Zahŕňa preto umožňujúce podmienky a opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie. Spoločné ustanovenia sú stanovené aj čo sa týka pravidiel oprávnenosti, finančného riadenia a opatrení riadenia a kontroly.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zvládanie bezpečnostných hrozieb predstavuje výzvy, ktorými sa nemôžu zaoberať členské štáty konajúce samostatne. Celkovo je to oblasť, v ktorej existuje jasná pridaná hodnota intervencií Únie a mobilizovania rozpočtu EÚ.

V oblasti bezpečnosti sa závažná a organizovaná trestná činnosť, terorizmus a ďalšie hrozby týkajúce sa bezpečnosti čoraz viac stávajú svojou povahou cezhraničnými. Nadnárodná spolupráca a koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva je nevyhnutná na predchádzanie týmto hrozbách a ich riešenie, napríklad prostredníctvom výmeny informácií, spoločných vyšetrovaní, interoperabilných technológií a spoločných posúdení ohrozenia a rizík. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia pomôže posilniť vnútroštátne a európske spôsobilosti v týchto politických oblastiach, uľahčí vytvorenie rámca na vyjadrenie solidarity Únie a platformy na rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich tieto politiky.

Riešenie otázky bezpečnosti EÚ si vyžaduje značné zdroje a schopnosti členských štátov. Zlepšená operačná spolupráca a koordinácia zahŕňajúca združovanie zdrojov členských štátov vytvára úspory z rozsahu a synergie, čím sa zabezpečuje efektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov a posilňuje solidarita, vzájomná dôvera a spoločná zodpovednosť členských štátov za spoločné politiky EÚ. Platí to najmä v oblasti bezpečnosti, v ktorej je finančná podpora všetkých foriem cezhraničných spoločných operácií nevyhnutná na zlepšenie spolupráce medzi políciou, colnými orgánmi, pohraničnou strážou a justičnými orgánmi.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer vnútorných záležitostí, je jasné, že prijatie opatrení a spoločné využívanie zdrojov na úrovni EÚ výrazne zvýši pákový efekt EÚ potrebný na presvedčenie tretích krajín, aby spolupracovali s EÚ na tých otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, ktoré sú v prvom rade v záujme EÚ a členských štátov.

Tento návrh rešpektuje zásadu subsidiarity, pretože väčšina finančných prostriedkov sa bude vykonávať v rámci zdieľaného hospodárenia a v súlade s inštitucionálnymi právomocami členských štátov, pričom sa plne uznáva, že zásahy by sa mali uskutočňovať na primeranej úrovni a úloha Únie by nemala prekračovať rámec toho, čo je potrebné.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality a patrí do oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa vymedzuje v hlave V ZFEÚ. Ciele a zodpovedajúce úrovne financovania sú primerané tomu, čo sa fond snaží dosiahnuť. Opatrenia plánované v tomto návrhu sa zameriavajú na európsky rozmer policajnej spolupráce.

•Výber nástrojov

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post /kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V návrhu sa zohľadňujú výsledky hodnotenia predchádzajúceho nástroja financovania pre policajnú spoluprácu. Vychádza z hodnotenia ex post programov CIPS a ISEC, ktoré boli nástrojmi v programovom období 2007–2013, a priebežného hodnotenia Fondu pre vnútornú bezpečnosť, nástroja pre policajnú spoluprácu, prevenciu a boj proti trestnej činnosti a krízového riadenia, ktorým je fond v súčasnom období 2014–2020. Pokiaľ ide o rôzne hodnotiace kritériá, došlo sa k týmto zisteniam:

Nástroj Polícia (FVBP) bol väčšinou účinný a prispel k vysokej úrovni bezpečnosti v Únii prostredníctvom predchádzania cezhraničnej, závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu a boja proti nim a k posilneniu koordinácie a spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Takisto pomohol zlepšiť schopnosti členských štátov účinne zvládať riziká a krízy v oblasti bezpečnosti a v menšej miere chrániť ľudí a kritické infraštruktúry proti teroristickým útokom a ďalším incidentom súvisiacim s bezpečnosťou. Z dôkazov vyplýva, že pomohol zvýšiť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a európskymi orgánmi, ako aj k zlepšiť schopnosti členských štátov vypracovať komplexné posúdenia hrozieb a rizík, hoci financoval relatívne malý počet projektov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Financovali sa viaceré opatrenia Únie v oblasti včasného varovania a spolupráce v predchádzaní krízam (napr. sieť ATLAS).

Doteraz však nástroj FVBP dosiahol obmedzený pokrok v posilnení administratívnej a operačnej kapacity členských štátov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry, ochrany obetí, rozvoja vzdelávacích programov a výmenných programov a prijímania opatrení s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a medzinárodnými organizáciami, hoci väčšina projektov týkajúcich sa týchto operačných cieľov stále prebieha.

Čo sa týka celkovej efektívnosti, hodnotenie v rámci dostupných údajov ukázalo, že výsledky nástroja boli dosiahnuté za primerané náklady tak z hľadiska ľudských, ako aj finančných zdrojov. Niektoré členské štáty zaviedli vnútroštátne opatrenia na zvýšenie efektívnosti. Väčšina členských štátov však čelí problémom s usmerneniami EÚ, spoločnými ukazovateľmi a harmonogramom podávania správ/monitorovania. Napriek zlepšeniam týkajúcim sa zjednodušenia možno vnímané administratívne zaťaženie považovať za faktor, ktorý narúša efektívnosť.

Zistilo sa, že jednotný súbor postupov pre tri fondy (Fond pre vnútornú bezpečnosť – Polícia, Fond pre vnútornú bezpečnosť pre hranice a víza (FVB-HV) a Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) vedie k zjednodušeniu. Možnosť zjednodušeného vykazovania nákladov sa použila len v niekoľkých členských štátoch, ktoré uznali jeho efektívnosť pri znižovaní administratívnej záťaže. Opatrenia na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže však dosiahli svoje plánované ciele len čiastočne. Napriek zvýšenému zjednodušeniu je v tomto štádiu málo dôkazov, že došlo k významnému zníženiu administratívnej záťaže. Opatrenia týkajúce sa monitorovania, podávania správ a kontroly sa stále považujú za zaťažujúce a členské štáty požiadali o ďalšie usmernenia na dosiahnutie súladu s požiadavkami EÚ. Požiadavky na podávanie správ a irelevantnosť niektorých ukazovateľov boli oznámené aj ako zvýšenie administratívnej záťaže.

Pôvodné odôvodnenie a ciele nástroja sú stále relevantné v dôsledku migračnej a bezpečnostnej krízy. Zaviedli sa vhodné mechanizmy na riešenie meniacich sa potrieb v etapách programovania aj vykonávania. Flexibilita, ktorú nástroj poskytuje (možnosť prevodov finančných prostriedkov medzi rôznymi cieľmi), pomohla riešiť meniace sa potreby; členské štáty by však ocenili ešte väčšiu pružnosť, a to znížením počtu národných cieľov a zrušením minimálneho pridelenia finančných prostriedkov na jednotlivé ciele.

Nástroj sa považuje za koherentný a jeho ciele dopĺňajú iné vnútroštátne politiky. V etapách navrhovania, programovania a vykonávania bola zabezpečená súdržnosť a komplementárnosť s inými finančnými nástrojmi EÚ. Zaviedli sa koordinačné mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti a komplementárnosti vo fáze vykonávania. Monitorovací výbor a zodpovedné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní súdržnosti. Rôzne spôsoby vykonávania sa navzájom dopĺňajú. Zdá sa však, že existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o agentúry EÚ a vnútornú súdržnosť, keďže príjemcovia sú málo informovaní o akciách a projektoch uskutočňovaných v rámci FVB.

Celkovo sa prostredníctvom nástroja zabezpečila pridaná hodnota EÚ, pokiaľ ide o zlepšenie cezhraničnej spolupráce, výmenu poznatkov a osvedčených postupov, dôveru medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a uplatňovanie a vykonávanie kľúčových politík EÚ (účinky procesu). Nástroj takisto pomohol rozšíriť rozsah a zlepšiť kvality činností, pokiaľ ide o investície v oblastiach, ktoré sú v znevýhodnených alebo vo vysoko špecializovaných oblastiach. Nákup najmodernejšieho vybavenia zlepšil schopnosť vnútroštátnych orgánov vykonávať špecializované zásahy so širším rozsahom pôsobnosti. Nástroj takisto viedol k rozšíreniu druhov vymieňaných poznatkov a odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva (účinky rozsahu). Prispel k harmonizácii výskumu v oblasti predchádzania trestnej činnosti na úrovni EÚ, uľahčil vynakladanie väčších investícií a zameriaval sa na dlhodobé opatrenia v tejto oblasti. Takisto umožnil veľkoobjemové investície, najmä v systémoch IT, odbornej príprave a špecializovanom vybavení (účinky objemu). Absencia financovania z nástroja FVB-P by mala nepriaznivý vplyv na kvalitu reakcie EÚ, na cezhraničnú spoluprácu a na schopnosť členských štátov realizovať inovačné riešenia (účinky úlohy).

Udržateľnosť nástroja sa zabezpečila prostredníctvom zosúladenia a komplementárnosti jeho akcií s opatreniami vypracovanými v reakcii na vnútroštátne priority alebo požiadavky EÚ. Komplexné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie udržateľnosti boli zavedené v štádiu programovania a vykonávania v rámci zdieľaného hospodárenia aj priameho riadenia. Prebiehajúca implementácia väčšiny projektov však sťažuje možnosť zistiť, či účinky na cieľové skupiny a na konkrétne oblasti budú skutočne trvať.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Dve špecializované otvorené verejné konzultácie prebiehali od 10. januára 2018 do 9. marca 2018 o fondoch EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti. Respondenti vo všeobecnosti jednoznačne zdôraznili potrebu zjednodušenia pri poskytovaní finančných nástrojov v oblasti vnútorných záležitostí, väčšej flexibility (najmä v súvislosti so schopnosťou reagovať na krízy súvisiace s migráciou a bezpečnosťou) a väčšieho financovania a podpory v oblastiach so silným rozdelením zodpovednosti (azyl a riadenie hraníc) a/alebo vysokou úrovňou spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj s agentúrami v oblasti vnútorných záležitostí. Z odpovedí vyplýva, že tieto opatrenia môžu zlepšiť účinnosť a efektívnosť nástrojov a zvýšiť pridanú hodnotu EÚ. Zainteresované strany uvádzali aj potrebu väčšieho vplyvu na politiku v oblasti vnútorných záležitostí v tretích krajinách.

Konzultácie so zodpovednými orgánmi členských štátov sa uskutočnili v rámci výboru AMIF-FVB. Členské štáty poskytli vstupy týkajúce sa hlavných priorít financovania, problémov, štruktúry fondov a spôsobov ich čerpania. Konzultovalo sa aj s ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami, príjemcami fondov AMIF a FVB prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia, ako sú medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj agentúry v oblasti vnútorných záležitostí.

Zainteresované strany sa zhodli, že v záujme maximalizácie pridanej hodnoty EÚ by výdavky EÚ mali odrážať priority na úrovni EÚ a politické záväzky a mali by podporovať vykonávanie acquis EÚ v oblasti vnútorných záležitostí. Vyzvali na poskytnutie dostatočných finančných prostriedkov, aby mohli čeliť súčasným a novovznikajúcim výzvam. Pre agentúry v oblasti vnútorných záležitostí by mali byť k dispozícii dostatočné finančné prostriedky v súlade s ich narastajúcimi činnosťami. Zainteresované strany sa zhodli na potrebe väčšej flexibility zakotvenej v štruktúre fondov. Zistili, že v záujme udržania dostatočnej pružnosti, aby boli schopné reagovať na meniace sa okolnosti, by sa viacročný národný program mal zachovať. Mimovládne organizácie zastávali názor, že by sa malo pokračovať aj v priamom riadení.

Tieto konzultácie potvrdili celkový konsenzus medzi kľúčovými zainteresovanými stranami o potrebe zachovať široký rozsah pôsobnosti opatrení na financovanie z prostriedkov EÚ, a to aj pokiaľ ide o jeho vonkajší rozmer, posilnenie vplyvu politík v oblasti vnútorných záležitostí, ďalšie zjednodušenie mechanizmov poskytovania a väčšiu flexibilitu, najmä s cieľom reagovať na mimoriadne situácie.

•Získavanie a využívanie odborných poznatkov

Práce na príprave budúcich finančných nástrojov pre vnútorné záležitosti sa začali v roku 2016 a pokračovali v rokoch 2017 a 2018. V rámci tejto práce sa v roku 2017 uskutočnili štúdie viacročného finančného rámca na podporu hodnotenia vplyvu, ktoré sa začalo v septembri 2017. V týchto štúdiách sa zlúčili dostupné výsledky z hodnotení existujúcich finančných nástrojov a z konzultácií so zainteresovanými stranami, a posúdili sa problémy, ciele a možnosti politiky vrátane ich pravdepodobného vplyvu, ktorý sa preskúmal v posúdení vplyvu.

•Posúdenie vplyvu

V súvislosti s týmto návrhom sa vykonalo posúdenie vplyvu. Posúdenie vplyvu zahŕňalo: Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Integrovaný fond pre riadenie hraníc, ktorý sa skladá z nástroja riadenia hraníc a víz a nástroja pre zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly. Zhrnutie posúdenia vplyvu a kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie možno nájsť na webovej stránke
http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/?fuseaction=ia .

V správe o posúdení vplyvu sa analyzujú rôzne možnosti politiky z hľadiska toho, ako sa bude financovanie poskytovať, aby riešilo súdržnosť a komplementárnosť s ostatnými nástrojmi financovania EÚ, vonkajší rozmer migrácie a zabezpečenie financovania, flexibilitu v stabilnom finančnom prostredí (vrátane tematického nástroja), spôsoby vykonávania (zdieľané hospodárenie a priame a nepriame riadenie), možnosť poskytnúť núdzovú pomoc, ako aj mechanizmus preskúmania v polovici trvania, atď. Uprednostňovanou možnosťou je kombinácia možností vychádzajúcich z výsledkov a odporúčaní ex post hodnotenia predchádzajúcich fondov (programové obdobie 2007–2013) a priebežného hodnotenia súčasných fondov (programové obdobie 2014–2020).

Posúdenie vplyvu sa zaoberá odporúčaniami výboru pre kontrolu regulácie. Dole uvedená tabuľka opisuje hlavné úvahy a odporúčania na zlepšenie predložené pre Fond pre azyl a migráciu, nástroj riadenia hraníc a víz (ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc) a Fond pre vnútornú bezpečnosť, a ako bola správa o posúdení vplyvu zmenená, aby sa to v nej odrazilo.

Hlavné úvahy výboru pre kontrolu regulácie	Zmeny správy o posúdení vplyvu
V správe sa nevysvetľuje, ako zvýšená právomoc EÚ v týchto oblastiach [vnútorných záležitostí] a rozšírená úloha agentúr ovplyvní celkový systém.	V prípade Fondu pre azyl a migráciu a nástroja riadenia hraníc a víz (ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť boli správy revidované, aby vysvetlili, ako zvýšená právomoc EÚ a väčšia úloha agentúr ovplyvní role príslušných fondov (oddiel 3.2). Agentúry pre vnútorné záležitosti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo vykonávaní politik Únie v oblasti migrácie a bezpečnosti, budú mať významnou rolu v priebehu etapy programovania vnútroštátnych programov a z ich činnosti monitorovania by sa malo vychádzať v preskúmaní v polovici trvania. Rozšírený mandát agentúr by nemal za účel nahradiť súčasné úlohy plnené členskými štátmi, ale skôr zvýšiť a zdokonaliť opatrenia Únie a jej členských štátov v oblasti migrácie, riadenia hraníc a bezpečnosti.
Ďalšie úvahy a odporúčania na zlepšenie	Zmeny správy o posúdení vplyvu
1. Správa by mala uvádzať hlavné zmeny v štruktúre programu a prioritách v porovnaní so súčasným programovým obdobím. Správa by okrem toho mala vysvetliť rozsah vonkajších zložiek programu, t. j. jej komplementárnosť s vonkajšími nástrojmi.	Správa bola revidovaná s cieľom uviesť hlavné zmeny štruktúry programu v porovnaní so súčasným programovým obdobím (oddiel 3.2) a vysvetliť rozsah vonkajšej zložky a jej komplementárnosti s vonkajšími nástrojmi (oddiel 3.3). Ciele fondov sú založené na rozsahu ich predchodcov, ktoré boli vo všeobecnosti posúdené dostatočne široko s cieľom podporiť realizáciu priorít politiky EÚ, ktorá poskytuje pridanú hodnotu EÚ. Prispôsobenia prioritám a opatrenia odrážajú vývoj politiky a potrebu synergií s inými fondmi EÚ. Intervencie vo vonkajšom rozmere sa navrhnú a budú sa vykonávať v súlade s vonkajšou činnosťou a zahraničnou politikou EÚ, predovšetkým s vonkajším nástrojom EÚ.
2. V správe by sa malo tiež vysvetliť, ako rozšírenie právomoci EÚ a väčšia úloha agentúr ovplyvňuje rolu príslušných programov. Zvyšuje potrebu opatrení na vnútroštátnej úrovni, pre delegácie v agentúrach, alebo znižuje priority niektorých intervencií?	Pozri zmeny urobené v správe, ktoré sú prispôsobené hlavným úvahám výboru pre kontrolu regulácie uvedeným vyššie.
3. Výbor chápe, že nový mechanizmus pre výkonnostné rezervy sa v čase spracovávania správy ešte len vyvíjal. Jeho konečná verzia by sa však mala aktualizovať a zvolený mechanizmus by sa mal vysvetliť a odôvodniť s ohľadom na skúsenosti z iných fondov EÚ (ako to bolo ústne vysvetlené výboru).	Správa bola revidovaná, aby sa aktualizoval a vysvetlil uprednostňovaný mechanizmus, s prihliadnutím na skúsenosti z iných fondov EÚ a vývoj v rámci prípravy budúceho nariadenia o všeobecných ustanoveniach pre zdieľané hospodárenie (oddiel 4.1.4). V uprednostňovanej možnosti nie je uvedená žiadna osobitná výkonnostná rezerva. Minimálna výška finančného plnenia je zahrnutá pre pridelenie doplnkového financovania v technickej úprave v polovici trvania, zatiaľ čo prvky výkonnosti by sa zohľadnili pri poskytovaní ďalších finančných prostriedkov prostredníctvom tematického nástroja.
4. V správe by sa malo vysvetliť, ako bude fungovať núdzový mechanizmus v rámci finančného krytia každého z troch fondov pre migráciu a bezpečnosť, a že využívanie núdzovej pomoci by sa malo obmedziť z dôvodu novej flexibility, ktorú poskytuje tematický nástroj. Mali by sa vysvetliť výhody tohto mechanizmu v porovnaní s núdzovým financovaním v predchádzajúcom programovom období.	Správa bola revidovaná, aby poskytla vysvetlenia, ako bude fungovať nový núdzový mechanizmus (oddiel 4.1.3). Núdzová pomoc poskytovaná prostredníctvom fondov by mala byť doplňujúca k rezerve na núdzovú pomoc (na úrovni rozpočtu EÚ) a mala by sa použiť v jasne vymedzených situáciách. Očakáva sa, že z dôvodu flexibility zakotvenej v tematickom nástroji bude používanie núdzovej pomoci viac obmedzené ako v súčasnom programovom období. Núdzová pomoc sa môže poskytovať prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a priameho alebo nepriameho riadenia.
5. Opatrenia na monitorovanie nie sú dobre spracované. V správe by sa malo vysvetliť, ako bude úspech programov vymedzený a ako sa bude merať.	Správa bola revidovaná (oddiel 5.1), aby uvádzala meranie úspechu programov. Bude to založené na cieľoch stanovených medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sa majú dohodnúť vo vnútroštátnych programoch, a následnom meraní výsledkov v plnení týchto cieľov, a to prostredníctvom ukazovateľov výstupov a výsledkov zaradených do legislatívnych návrhov. Požiadavky na podávanie správ pre zdieľané hospodárenie sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Nariadenie o spoločných ustanoveniach 7 (spoločné pre všetky oblasti spoločnej politiky riadenia) zabezpečí zjednodušenie fondu prostredníctvom čo najväčšieho využívania spoločných pravidiel pre vykonávanie programov. Okrem toho sa členské štáty vyzvú, aby využili ešte viac zjednodušené možnosti vykazovania nákladov. Audítorský prístup sa zefektívni, aby sa viac zameral na výber vzorky auditu založeného na riziku a dodržiaval zásadu „jediného auditu“ s cieľom znížiť administratívnu záťaž.

Ďalšie zjednodušenie v rámci priameho hospodárenia sa dosiahne používaním spoločných nástrojov IT v rámci Komisie (systém správy elektronických grantov).

•Základné práva

Finančná podpora z rozpočtu Únie je nevyhnutná pre implementáciu Fondu pre vnútornú bezpečnosť na podporu úsilia členských štátov vynakladaného na zabezpečovanie vysokej úrovne bezpečnosti v Únii, najmä prostredníctvom boja proti terorizmu a radikalizácii, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite a prostredníctvom pomoci a ochrany obetí trestných činov pri úplnom dodržiavaní základných práv. Tieto ciele sa budú sledovať v plnom súlade so záväzkami Únie týkajúcimi sa základných práv. To sa bude pozorne sledovať počas implementácie fondu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca zahŕňa 2 500 miliónov EUR (v súčasných cenách) pre Fond pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2021–2027.

Realizácia sa uskutoční prostredníctvom zdieľaného hospodárenia alebo priameho/nepriameho riadenia. Finančný balík sa bude využívať takto: 60 % sa pridelí na programy členských štátov, ktoré sa majú vykonávať v rámci zdieľaného hospodárenia, zatiaľ čo 40 % sa vyčlení na tematický nástroj a použije sa na konkrétne opatrenia na vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, na akcie Únie a na pomoc v núdzových situáciách. Finančné krytie tematického nástroja sa použije taktiež na technickú pomoc na podnet Komisie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

Rámec monitorovania a hodnotenia vrátane zlepšenej metodiky sledovania investícií v príslušných fondoch EÚ sa zlepší s cieľom stimulovať včasnú výkonnosť a zabezpečiť, aby hodnotenia mohli poskytnúť účinný vstup pre akékoľvek budúce revízie politických zásahov. Dosiahne sa to prostredníctvom lepších ukazovateľov, užšej spolupráce s príslušnými partnermi a mechanizmov na stimulovanie výkonnosti. Hodnotenie v polovici trvania a retrospektívne hodnotenie vykoná Komisia. Uskutoční sa to v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016, v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcej legislatívy a politiky by mali tvoriť základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V rámci hodnotení sa posúdia účinky fondov na mieste na základe ukazovateľov a cieľov a podrobnej analýzy stupňa, v akom možno fond považovať za relevantný, efektívny, účinný, poskytujúci dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a v súlade s ostatnými politikami EÚ. Budú zahŕňať získané ponaučenia na identifikáciu nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na pomoc maximalizovať ich vplyv.

Pokiaľ ide o podávanie správ, očakáva sa, že členské štáty budú podávať správy o vykonávaní svojich programov v súlade so spôsobmi stanovenými v tomto nariadení a v nariadení o spoločných ustanoveniach.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia navrhovaného nariadenia obsahuje jeho účel, rozsah pôsobnosti a kľúčové definície. Stanovujú sa v nej aj ciele tohto nariadenia a rozsah poskytovanej podpory. Navrhovaný rozsah týchto článkov vychádza prevažne zo súčasného nariadenia o Fonde pre vnútornú bezpečnosť – Polícia, pričom sa zohľadňuje nový vývoj politiky, ako napríklad Európsky program v oblasti bezpečnosti, boj proti terorizmu, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite a nový program interoperability.

V kapitole II – Finančný a vykonávací rámec sa stanovujú všeobecné zásady poskytovania podpory podľa tohto nariadenia a poukazuje sa na význam zabezpečenia konzistentnosti a komplementárnosti s príslušnými finančnými nástrojmi EÚ. V kapitole sa ďalej stanovujú spôsoby realizácie činností podporovaných na základe tohto nariadenia: zdieľané hospodárenie a priame a nepriame riadenie. Navrhnutá kombinácia spôsobov čerpania fondov je založená na pozitívnych skúsenostiach s touto kombináciou pri vykonávaní súčasného nástroja financovania.

Finančný rámec je stanovený v prvom oddiele tejto kapitoly. V návrhu sa uvádza suma pre finančné krytie fondu, ako aj jej použitie prostredníctvom rôznych spôsobov vykonávania.

V druhom, treťom a štvrtom oddiele sa opisuje rámec vykonávania Fondu, napríklad programy Komisie a členských štátov. Stanovujú sa aj podmienky týkajúce sa akcií podporovaných na základe tohto nariadenia, ako sú podmienky nákupu vybavenia alebo činností odbornej prípravy. Tento oddiel uvádza podrobnosti o spôsoboch preskúmania programov členských štátov v polovici trvania, ako aj o vykonávaní konkrétnych opatrení, akciách Únie, núdzovej pomoci, technickej pomoci, operáciách kombinovaného financovania a prevádzkovej podpore.

V piatom a záverečnom oddiele sa uvádzajú potrebné ustanovenia týkajúce sa výročných správ členských štátov o výkonnosti, monitorovaní a hodnotení.

Kapitola III – Záverečné ustanovenia obsahuje ustanovenia týkajúce sa delegovania právomoci udelenej Komisii na prijímanie delegovaných aktov, ako aj ustanovenia o postupe výboru. Dátum nadobudnutia účinnosti navrhovaného nariadenia je stanovený tak, že je záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami od 1. januára 2021.

2018/0250 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 8 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 9 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Zaistenie vnútornej bezpečnosti, ktoré patrí do právomoci členských štátov, je spoločným úsilím, na ktorom by sa mali spoločne podieľať inštitúcie EÚ, príslušné agentúry Únie a členské štáty. V období 2015 až 2020 Komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament vymedzili spoločné priority stanovené v Európskom programe v oblasti bezpečnosti z apríla 2015 10 , ktoré boli opätovne potvrdené Radou v obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti z júna 2015 11 a Európskym parlamentom v jeho uznesení z júla 2015 12 . Cieľom tejto spoločnej stratégie je poskytnúť strategický rámec pre činnosť na úrovni EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti a stanoviť hlavné priority akcií s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu Únie na bezpečnostné hrozby v období 2015 – 2020, a to najmä pokiaľ ide o boj proti terorizmu a predchádzanie radikalizácii, boj proti organizovanej trestnej činnosti a boj proti počítačovej kriminalite.

(2)V Rímskej deklarácii podpísanej 25. septembra 2017 vedúci predstavitelia 27 členských štátov potvrdili svoje odhodlanie zaistiť bezpečnú a chránenú Európu a vybudovať Úniu, v ktorej sa všetci občania cítia bezpečne a v ktorej sa môžu slobodne pohybovať, v ktorej sú vonkajšie hranice zabezpečené, Úniu s účinnou, zodpovednou a udržateľnou migračnou politikou, v ktorej sa rešpektujú medzinárodné normy, ako aj Európu, ktorá je odhodlaná bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.

(3)Európska rada na svojom zasadnutí 15. decembra 2016 vyzvala na pokračovanie v realizácii interoperability informačných systémov a databáz EÚ. Na svojom zasadnutí 23. júna 2017 Európska rada zdôraznila potrebu zlepšiť interoperabilitu medzi databázami a Komisia 12. decembra 2017 prijala návrh nariadenia o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia) 13 .

(4)Cieľ Únie, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), by sa mal okrem iného dosiahnuť prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti a boja proti nej, ako aj prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu orgánov presadzovania práva a iných vnútroštátnych orgánov členských štátov vrátane príslušných agentúr Únie a iných príslušných subjektov Únie a s príslušnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

(5)Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali na úrovni Únie prijať akcie na účely ochrany osôb a tovaru pred hrozbami, ktoré majú stále viac nadnárodnú povahu, a na podporu činností, ktoré vykonávajú príslušné orgány členských štátov. Terorizmus, závažná a organizovaná trestná činnosť, migrujúce zločinecké skupiny, obchod s drogami, korupcia, počítačová kriminalita, obchodovanie s ľuďmi a so zbraňami a ďalšie typy trestnej činnosti zostávajú aj naďalej problémom vnútornej bezpečnosti Únie.

(6)Finančné prostriedky z rozpočtu Únie by sa mali sústrediť na tie činnosti, pri ktorých zásahy zo strany Únie môžu priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by opatrenia členské štáty vykonávali samy. V súlade s článkom 84 a článkom 87 ods. 2 ZFEÚ by finančné prostriedky mali podporovať opatrenia zamerané na podporu akcií členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti a policajnej spolupráce spojenej s účasťou príslušných orgánov všetkých členských štátov, a to najmä v súvislosti s výmenou informácií, posilnenou operačnou spoluprácou a podporou úsilia zameraného na posilnenie kapacít v oblasti boja proti trestnej činnosti a jej predchádzania. Fond by nemal podporovať prevádzkové náklady a činnosti súvisiace so základnými funkciami členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej a národnej bezpečnosti, ako sa uvádza v článku 72 ZFEÚ.

(7)V záujme zachovania schengenského acquis a zlepšenia jeho fungovania majú členské štáty od 6. apríla 2017 povinnosť vykonávať v príslušných databázach systematické kontroly v súvislosti s občanmi EÚ, ktorí prekračujú vonkajšie hranice EÚ. Komisia okrem toho vydala pre členské štáty odporúčanie, aby lepšie využívali policajné kontroly a cezhraničnú spoluprácu. Hlavnými zásadami, ktorými sa riadia akcie Únie a členských štátov zamerané na rozvoj účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, by mali byť solidarita medzi členskými štátmi, jasné rozdelenie úloh, dodržiavanie základných práv a slobôd a zásad právneho štátu, silný dôraz na globálnu perspektívu a nutný súlad s vonkajším rozmerom bezpečnosti.

(8)S cieľom prispieť k rozvoju a vykonávaniu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v celej Európskej únii, by sa členským štátom mala poskytnúť dostatočná finančná podpora Únie tak, že sa zriadi a bude spravovať Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

(9)Pri implementácii fondu by sa mali v plnej miere dodržiavať práva a zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, ako aj medzinárodné záväzky Únie v oblasti základných práv.

(10)Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) by mal tento fond podporovať činnosti, ktorými sa zabezpečí ochrana detí pred násilím, zneužívaním, vykorisťovaním a zanedbávaním. Tento fond by mal byť určený aj na ochranu detských svedkov a obetí a na pomoc pre detských svedkov a obete, najmä pokiaľ ide o deti, ktoré sú bez sprievodu alebo z iných dôvodov potrebujú opatrovníctvo.

(11)V súlade so spoločnými prioritami stanovenými na úrovni EÚ s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v Únii bude fond podporovať akcie zamerané na riešenie hlavných bezpečnostných hrozieb, a to najmä na boj proti terorizmu a radikalizácii, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, a na poskytovanie pomoci a ochrany obetiam trestných činov. Fondom sa zabezpečí, aby bola Únia a jej členské štáty v záujme zabezpečenia skutočnej bezpečnostnej únie dobre vybavené aj na riešenie vyvíjajúcich sa a vznikajúcich hrozieb. Tento cieľ sa bude sledovať prostredníctvom finančnej pomoci s cieľom podporiť lepšiu výmenu informácií, posilniť operačnú spoluprácu a zlepšiť vnútroštátne a kolektívne kapacity.

(12)V komplexnom rámci fondu by ním poskytovaná finančná pomoc mala podporovať najmä policajnú a justičnú spoluprácu a prevenciu v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, nezákonnému obchodovaniu so zbraňami, korupcii, praniu špinavých peňazí, obchodovaniu s drogami, trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, výmenu informácií a prístup k nim, boj proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi, zneužívaniu neregulárnych migrantov, sexuálnemu vykorisťovaniu detí, distribúcii materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí a detskej pornografii, ako aj počítačovej kriminalite. Z fondu by sa mala tiež podporovať ochrana ľudí, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry proti udalostiam súvisiacim s bezpečnosťou a účinné riadenie rizík a kríz v oblasti bezpečnosti, a to aj prostredníctvom rozvoja spoločných politík (stratégií, cyklov politík, programov a akčných plánov), právnych predpisov a praktickej spolupráce.

(13)Tento fond by mal stavať na výsledkoch a investíciách svojich predchodcov: osobitného programu Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti (ISEC) a programu Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík (CIPS) na obdobie 2007 – 2013 a nástroja pre oblasť policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia zriadeného ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie 2014 – 2020 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 14 , pričom by ich mal rozšíriť, aby sa zohľadnil aktuálny vývoj.

(14)Je potrebné maximalizovať vplyv financovania Únie, a to uvoľnením, spájaním a využívaním pákového efektu verejných a súkromných finančných zdrojov. Fond by mal vo vzťahu k svojim cieľom podporovať a nabádať na aktívnu a zmysluplnú účasť a angažovanosť občianskej spoločnosti, vrátane mimovládnych organizácií, ako aj priemyselného sektora pri tvorbe a realizácii bezpečnostných politík, prípadne aj so zapojením ďalších príslušných aktérov, agentúr Únie a iných subjektov Únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií.

(15)V súhrnnom rámci protidrogovej stratégie Únie, ktorá podporuje vyvážený prístup založený na súčasnom znižovaní ponuky a dopytu, by finančná pomoc poskytovaná v rámci tohto fondu mala podporovať všetky akcie zamerané na prevenciu obchodovania s drogami a boj proti nemu (znižovanie ponuky a dopytu), a predovšetkým opatrenia zamerané na výrobu, zhotovovanie, získavanie, predaj, prepravu, dovoz a vývoz nelegálnych drog vrátane ich prechovávania a nákupu s cieľom zapojiť sa do činností obchodovania s drogami. Fond by mal podporovať najmä prevenčné aspekty drogovej politiky. S cieľom priniesť väčšiu súčinnosť a zrozumiteľnosť do problematiky drog by sa tieto prvky cieľov súvisiacich s problematikou drog, ktoré boli v období 2014 – 2020 zahrnuté do programu Spravodlivosť, mali začleniť do tohto fondu.

(16)S cieľom zabezpečiť, aby fond účinne prispel k vyššej úrovni vnútornej bezpečnosti v celej Európskej únii a k rozvoju skutočnej bezpečnostnej únie, mal by sa využívať spôsobom, ktorý poskytne najvyššiu pridanú hodnotu pre akcie členských štátov.

(17)V prípade zistenia nedostatkov alebo rizík, a to najmä v nadväznosti na schengenské hodnotenie, by mal dotknutý členský štát v záujme solidarity v rámci Únie a v duchu spoločnej zodpovednosti za bezpečnosť v jej vnútri, náležite riešiť zistené skutočnosti, pričom by mal využiť zdroje v rámci svojho programu, aby implementoval odporúčania prijaté v súlade s nariadením Rady č. 1053/2013 15 .

(18)S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov fondu by členské štáty mali zabezpečiť, aby priority ich programov boli zamerané na špecifické ciele fondu, aby boli zvolené priority v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými v prílohe II a aby sa pridelením zdrojov na jednotlivé ciele zabezpečilo, že sa naplní všeobecný politický cieľ.

(19)Malo by sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie súčinnosti, konzistentnosti a efektívnosti s ostatnými fondmi EÚ a malo by sa zabrániť prekrývaniu jednotlivých akcií.

(20)Tento fond by mal byť koherentný s ostatnými finančnými programami Únie v oblasti bezpečnosti a mal by ich dopĺňať. Predovšetkým by sa malo usilovať o dosiahnutie súčinnosti s Fondom pre azyl a migráciu, Fondom pre integrované riadenie hraníc pozostávajúcim z nástroja na riadenie hraníc a víza zriadeného nariadením (EÚ) X a nástroja na vybavenie na colné kontroly zriadeného nariadením (EÚ) X, ako aj s ostatnými fondmi politiky súdržnosti upravenými nariadením (EÚ) X [všeobecné nariadenie], časťou programu Európsky horizont zriadeného nariadením (EÚ) X zameranou na výskum bezpečnosti, programom Práva a hodnoty zriadeným nariadením (EÚ) X, programom Spravodlivosť zriadeným nariadením (EÚ) X, programom Digitálna Európa zriadeným nariadením (EÚ) X a Programom InvestEU zriadeným nariadením (EÚ) X. Úsilie o súčinnosť by sa malo predovšetkým zamerať na bezpečnosť infraštruktúry a verejných priestorov, kybernetickú bezpečnosť a predchádzanie radikalizácii. Pre maximalizáciu účinného dosahovania cieľov politiky, využívanie úspor z rozsahu a zabránenie prekrývaniu akcií majú zásadný význam účinné mechanizmy koordinácie.

(21)Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom fondu by sa mali realizovať pri plnej súčinnosti a v plnom súlade s ostatnými akciami mimo Únie, ktoré sú podporované prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti, a zároveň by mali tieto akcie dopĺňať. Pri vykonávaní takýchto akcií by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, fond by mal prehlbovať spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach, ktoré sú predmetom záujmu z pohľadu vnútornej bezpečnosti Únie, ako je napr. boj proti terorizmu a radikalizácii, spolupráca s orgánmi presadzovania práva tretích krajín pri boji proti terorizmu (vrátane jednotiek a spoločných vyšetrovacích tímov), závažnej a organizovanej trestnej činnosti a korupcii, obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

(22)Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých môžu intervencie Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Bezpečnosť má vo svojej podstate cezhraničný rozmer, a preto je nutná pevná a koordinovaná reakcia Únie. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia prispeje najmä k posilneniu kapacít v oblasti bezpečnosti na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie.

(23)Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci tohto fondu, ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti bezpečnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, ak existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie týmto členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti bezpečnosti alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(24)Fond by mal odrážať potrebu väčšej flexibility a zjednodušenia a zároveň spĺňať požiadavky predvídateľnosti a zaručovať spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia cieľov stanovených v tomto nariadení.

(25)V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre členské štáty vypočítané na základe kritérií stanovených v prílohe I.

(26)Tieto počiatočné sumy by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov do bezpečnosti. S cieľom zohľadniť zmeny bezpečnostných hrozieb alebo východiskovej situácie by sa mala členským štátom v polovici obdobia prideliť dodatočná suma, a to na základe najnovších dostupných štatistických údajov uvedených v distribučnom kľúči, pričom sa vezme do úvahy stav implementácie programov.

(27)Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti bezpečnosti sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobiť prideľovanie finančných prostriedkov zmeneným bezpečnostným hrozbám a nasmerovať finančné prostriedky na priority, ktoré majú pre Úniu najvyššiu pridanú hodnotu. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a s cieľom nasmerovať finančné prostriedky na akcie, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, sa bude časť finančných prostriedkov pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné akcie, akcie Únie a núdzovú pomoc.

(28)Členské štáty by mali byť nabádané na to, aby časť svojich prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, s čím bude spojený vyšší príspevok Únie.

(29)Časť zdrojov, ktoré budú v rámci fondu k dispozícii, môže byť poskytnutá aj na implementáciu osobitných akcií, ktoré si vyžadujú úsilie v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, alebo ak bude vzhľadom na aktuálne udalosti v Únii potrebné poskytnúť jednému alebo viacerým členským štátom dodatočné finančné prostriedky. Tieto osobitné akcie by Komisia mala vymedziť vo svojich pracovných programoch.

(30)Fond by mal prispievať k podpore operačných nákladov súvisiacich s vnútornou bezpečnosťou a mal by členským štátom umožňovať, aby si udržali kapacity, ktoré majú zásadný význam pre celú Úniu. Takáto podpora pozostáva z plnej refundácie vybraných špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi fondu a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť programov členských štátov.

(31)V záujme doplnenia realizácie politického cieľa tohto fondu na úrovni členských štátov prostredníctvom ich programov by mal fond poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Tieto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti fondu a týkať sa analýzy politík a inovácií, nadnárodného vzájomného učenia sa a partnerstiev, ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii.

(32)S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite reagovať na udalosti súvisiace s bezpečnosťou alebo na novovzniknuté hrozby pre Úniu, by malo byť možné poskytnúť v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení núdzovú pomoc. Núdzová pomoc by sa preto nemala poskytovať na podporu opatrení na nepredvídané udalosti a dlhodobých opatrení ani na riešenie situácií, keď je naliehavá potreba konať dôsledkom nenáležitej administratívnej organizácie a nedostatočného operačného plánovania na strane príslušných orgánov.

(33)S cieľom zaistiť potrebnú flexibilitu akcií a reagovať na vznikajúce potreby by malo byť možné, aby boli decentralizovaným agentúram poskytnuté primerané dodatočné finančné prostriedky na realizáciu určitých naliehavých úloh. V prípadoch, keď je úloha, ktorá sa má realizovať, tak naliehavá, že nie je možné včas zmeniť ich rozpočty, by decentralizované agentúry mali byť oprávnené stať sa príjemcami núdzovej pomoci, a to aj vo forme grantov, v súlade s prioritami a iniciatívami stanovenými na úrovni Únie inštitúciami EÚ.

(34)Politický cieľ tohto fondu sa bude plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci zložiek politiky Programu InvestEU. Finančná podpora by sa mala využiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(35)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmyslebodu X Medziinštitucionálnej dohody X medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení 16 .

(36)Na tento fond sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] 17 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk. V záujme zabezpečenia koherencie pri implementácii programov financovania Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách vzťahovať na akcie, ktoré sa v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť implementujú v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

(37)Na účely implementácie akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal fond tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a všeobecného nariadenia (EÚ) X 18 .

(38)V nariadení (EÚ) X [všeobecné nariadenie] sa stanovuje rámec pre akcie, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a nástroj na riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „IBMF“), pričom sa v ňom stanovujú predovšetkým pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov EÚ v rámci zdieľaného riadenia. V tomto nariadení je ďalej potrebné vymedziť ciele Fondu pre vnútornú bezpečnosť a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa činností, ktoré možno financovať s podporou tohto fondu.

(39)Typy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontrolu, administratívnej záťaže a predpokladaného rizika nedodržiavania predpisov. Zvážiť by sa malo aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(40)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 19 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 20 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 21 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 22 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 23 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(41)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(42)Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 24 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi fondu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(43)V súlade s článkom 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ 25 , ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich programy riešili konkrétne výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny. Prostredníctvom podpory z fondu získajú tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli týmto regiónom náležite pomôcť.

(44)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 26 je potrebné tento fond hodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondu v praxi. Pre každý špecifický cieľ fondu by sa preto mali stanoviť príslušné ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky fondu.

(45)V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento fond k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy. Počas prípravy fondu a jeho implementácie sa identifikujú príslušné akcie, ktoré sa znovu posúdia v kontexte príslušných procesov hodnotenia a preskúmania.

(46)Komisia a členské štáty by mali pomocou týchto ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať implementáciu tohto fondu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) X [všeobecné nariadenie] a tohto nariadenia.

(47)S cieľom doplniť a zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania, uvedených v prílohe IV, operačnú podporu a s cieľom ďalšieho rozvoja rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(48)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie 27 . Na vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré sa týkajú spôsobov poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup.

(49)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(50)V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, [sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu / Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia].

(51)Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) X, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec 28 ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „fond“).

2.Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu Únie vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 bodu 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

b) „predchádzanie trestnej činnosti“ sú všetky opatrenia zamerané na zníženie trestnej činnosti alebo inak prispievajúce k zníženiu trestnej činnosti a pocitu neistoty občanov, ako je uvedené v článku 2 ods. 2 rozhodnutia Rady 2009/902/SVV 29 ;

c)„kritická infraštruktúra“ je prvok, sieť, systém alebo jeho časť, ktorý je nevyhnutný na zachovanie dôležitých funkcií spoločnosti, zdravia, bezpečnosti a hospodárskeho alebo sociálneho blahobytu ľudí a ktorého narušenie, porušenie alebo zničenie by malo z dôvodu neschopnosti zachovať tieto funkcie vážny vplyv na členský štát alebo Úniu;

d)„počítačová kriminalita“ sú trestné činy závislé od počítača, t. j. trestné činy, ktoré je možné spáchať len prostredníctvom používania zariadení a systémov informačných a komunikačných technológií (IKT) a pri ktorých sú tieto zariadenia a systémy buď nástrojmi na spáchanie trestného činu, alebo hlavnými cieľmi trestného činu, ako aj trestné činy umožnené počítačom, t. j. tradičné trestné činy, ako napr. sexuálne vykorisťovanie detí, ktorých rozsah alebo dosah sa môže v dôsledku používania počítačov, počítačových sietí alebo iných foriem IKT zvýšiť;

e)„akcie EMPACT“ sú akcie vykonávané v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) 30 . EMPACT je štrukturovaná multidisciplinárna platforma pre spoluprácu príslušných členských štátov, inštitúcií a agentúr Únie, ako aj tretích krajín, medzinárodných organizácií a ďalších partnerov z verejného a súkromného sektora zameraná na riešenie prioritných hrozieb organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti v rámci cyklu politík EÚ;

f)„cyklus politík EÚ“ je multidisciplinárna iniciatíva založená na spravodajských informáciách, ktorej cieľom je bojovať proti najvýznamnejším hrozbám závažnej a organizovanej trestnej činnosti ohrozujúcim Úniu, a to podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, inštitúciami a agentúrami Únie a tam, kde je to vhodné, príslušnými tretími krajinami a organizáciami;

g)„výmena informácií a prístup k informáciám“ je bezpečné získavanie, uchovávanie, spracúvanie, analýza a výmena informácií dôležitých pre orgány uvedené v článku 87 ZFEÚ, ako aj pre Europol v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním a stíhaním, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť;

h)„justičná spolupráca“ je justičná spolupráca v trestných veciach;

i)„LETS“ je európska schéma odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva, ktorej cieľom je poskytnúť príslušníkom orgánov presadzovania práva vedomosti a zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby mohli účinne predchádzať cezhraničnej trestnej činnosti a bojovať proti nej prostredníctvom efektívnej spolupráce, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 27. marca 2013 o zriadení európskej schémy LETS 31 a na ktorú sa ďalej odkazuje v nariadení o CEPOL 32 ;

j)„organizovaná trestná činnosť“ je konanie podliehajúce trestu a súvisiace s účasťou v zločineckej organizácii v zmysle vymedzenia v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV 33 ;

k) „pripravenosť“ je akékoľvek opatrenie zamerané na predchádzanie rizikám spojeným s možnými teroristickými útokmi alebo inými udalosťami súvisiacimi s bezpečnosťou a/alebo na zníženie týchto rizík;

l) „schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus“ je overovanie správneho uplatňovania schengenského acquis podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, a to aj v oblasti policajnej spolupráce;

m)„boj proti korupcii“ zahŕňa všetky oblasti boja proti korupcii uvedené v Dohovore Organizácie Spojených národov vrátane opatrení na predchádzanie korupcii a kriminalizácii a opatrení v oblasti presadzovania práva, medzinárodnej spolupráce, vymáhania majetku, technickej pomoci a výmeny informácií;

n)„terorizmus“ je akýkoľvek úmyselný čin a trestný čin vymedzený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu 34 .

Článok 3

Ciele fondu

1.Politickým cieľom fondu je prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne bezpečnosti v Únii, a to najmä prostredníctvom boja proti terorizmu a radikalizácii, závažnej a organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, ako aj poskytovaním pomoci a ochrany obetiam trestných činov.

2.V rámci politického cieľa stanoveného v odseku 1 prispieva fond k plneniu týchto špecifických cieľov:

a)zlepšiť výmenu informácií medzi orgánmi Únie na presadzovania práva, inými príslušnými orgánmi a inými príslušnými subjektmi Únie, ako aj v rámci nich a s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

b)zintenzívniť cezhraničné spoločné operácie medzi orgánmi Únie na presadzovanie práva a inými príslušnými orgánmi, ako aj v rámci nich v súvislosti so závažnou a organizovanou trestnou činnosťou s cezhraničným rozmerom a

c)podporiť úsilie zamerané na posilnenie kapacít v oblasti boja proti trestnej činnosti vrátane terorizmu a predchádzania trestnej činnosti, a to najmä prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi verejnými orgánmi, občianskou spoločnosťou a súkromnými partnermi vo všetkých členských štátoch.

3.Fond sa v rámci špecifických cieľov stanovených v odseku 2 implementuje prostredníctvom vykonávacích opatrení uvedených v prílohe II.

4.Financované akcie sa musia implementovať v plnom súlade so základnými právami a pri plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Akcie musia byť najmä v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, právom Únie v oblasti ochrany údajov a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Osobitnú pozornosť pri implementovaní akcií členské štáty čo najviac zamerajú na podporu a ochranu zraniteľných osôb, predovšetkým detí a maloletých osôb bez sprievodu.

Článok 4

Rozsah podpory

1.V rámci cieľov uvedených v článku 3 a v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v prílohe II sa z fondu podporia predovšetkým akcie uvedené v prílohe III.

2.V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia môže fond tam, kde je to vhodné, a v súlade s článkom 5 podporovať akcie v súlade s prioritami Únie uvedené v prílohe III vo vzťahu k tretím krajinám a v tretích krajinách.

3.Oprávnené nie sú tieto akcie:

a)akcie obmedzené na udržiavanie verejného poriadku na vnútroštátnej úrovni;

b)akcie týkajúce sa nákupu alebo údržby štandardného vybavenia, štandardných dopravných prostriedkov alebo štandardných zariadení orgánov presadzovania práva a iných príslušných orgánov uvedených v článku 87 ZFEÚ;

c)akcie na vojenské alebo obranné účely;

d)vybavenie, ktorého minimálne jeden z účelov je colná kontrola;

e)donucovacie prostriedky vrátane zbraní, streliva, výbušnín a obuškov s výnimkou výcviku;

f)odmeny pre informátorov a peniaze na ukážku 35 mimo rámca akcií EMPACT.

V prípade núdzovej situácie možno neoprávnené akcie uvedené v tomto odseku považovať za oprávnené.

Článok 5

Oprávnené subjekty

1.Oprávnené môžu byť tieto subjekty:

a)právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

i)členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

ii)tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v tomto programe;

b)akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

2.Fyzické osoby nie sú oprávnené.

3.Právne subjekty usadené v tretej krajine sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.Právne subjekty zapojené do konzorcií minimálne dvoch nezávislých subjektov, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch alebo v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach spojených s týmito štátmi alebo v tretích krajinách, sú oprávnené.

KAPITOLA II

FINANČNÝ A IMPLEMENTAČNÝ RÁMEC

ODDIEL 1

Spoločné ustanovenia

Článok 6

Všeobecné zásady

1.Podpora poskytovaná podľa tohto nariadenia dopĺňa národné, regionálne a miestne intervencie a zameriava sa na to, aby z hľadiska cieľov tohto nariadenia predstavovala pridanú hodnotu.

2.Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s príslušnými činnosťami, politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie.

3.Fond sa implementuje v rámci zdieľaného, priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 7

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu fondu na obdobie 2021 až 2027 je 2 500 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Finančné krytie sa použije takto:

a)1 500 000 000 EUR sa pridelí na programy implementované v rámci zdieľaného riadenia;

b)1 000 000 000 EUR sa pridelí na tematický nástroj.

3.Až 0,84 % finančného krytia sa pridelí na technickú pomoc na podnet Komisie na účely implementácie fondu.

Článok 8

Všeobecné ustanovenia o implementácii tematického nástroja

1.Finančné krytie uvedené v článku 7 ods. 2 písm. b) sa pridelí flexibilne prostredníctvom tematického nástroja v rámci zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia v súlade s pracovnými programami. Finančné prostriedky z tematického nástroja sa použijú na financovanie jeho zložiek:

a)osobitné akcie;

b)akcie Únie a

c)núdzová pomoc.

Z finančného krytia určeného na tematický nástroj sa podporí aj technická pomoc na podnet Komisie.

2.Finančné prostriedky z tematického nástroja sú určené na priority, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, alebo sa použijú v reakcii na naliehavé potreby, a to v súlade s dohodnutými prioritami Únie uvedenými v prílohe II.

3.V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja poskytujú členským štátom v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, zabezpečí sa, aby vybrané projekty neboli dotknuté odôvodneným stanoviskom, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov.

4.V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja implementujú v rámci zdieľaného riadenia, Komisia na účely článku 18 a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie] posúdi, či predpokladané akcie nie sú dotknuté odôvodneným stanoviskom, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov.

5.Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude pre tematický nástroj k dispozícii z prostriedkov, ktoré boli vyčlenené z rozpočtu Únie na daný rok. Komisia prijme v súvislosti s tematickým nástrojom rozhodnutia o financovaní, ako sa uvádza v článku [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorých sa určia ciele a akcie, ktoré sa majú podporovať, a uvedú sa sumy na financovanie každej z jeho zložiek uvedených v odseku 1. V rozhodnutiach o financovaní sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

6.Po prijatí rozhodnutí o financovaní podľa odseku 3 môže Komisia programy implementované v rámci zdieľaného riadenia príslušným spôsobom zmeniť.

7.Tieto rozhodnutia o financovaní môžu byť ročnej alebo viacročnej povahy a môžu sa vzťahovať na jednu alebo viacero zložiek tematického nástroja.

ODDIEL 2

Podpora a implementácia v rámci zdieľaného riadenia

Článok 9

Rozsah pôsobnosti

1.Tento oddiel sa vzťahuje na časť finančného krytia, ktorá je uvedená v článku 7 ods. 2 písm. a), a na dodatočné zdroje, ktoré sa majú implementovať v rámci zdieľaného riadenia v súlade s rozhodnutím Komisie o tematickom nástroji podľa článku 8.

2.Podpora podľa tohto oddielu sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením (EÚ) [všeobecné nariadenie].

Článok 10

Rozpočtové zdroje

1.Zdroje uvedené v článku 7 ods. 2 písm. a) sa pridelia na národné programy, ktoré členské štáty implementujú v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „programy“), orientačne takto:

a)1 250 000 000 EUR sa pridelí členským štátom v súlade s kritériami uvedenými v prílohe I;

b)250 000 000 EUR sa pridelí členským štátom na úpravu prostriedkov pridelených na programy v zmysle článku 13 ods. 1.

2.Ak sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) nepridelí, zvyšná suma sa môže pripočítať k sume uvedenej v článku 7 ods. 2 písm. b).

Článok 11

Miery spolufinancovania

1.Príspevok z rozpočtu Únie nepresiahne 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt.

2.V prípade projektov implementovaných v rámci osobitných akcií sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov.

3.V prípade akcií uvedených v prílohe IV sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov.

4.V prípade operačnej podpory sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

5.V prípade núdzovej pomoci sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

6.V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program, sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z tohto fondu na typy akcií uvedené v odsekoch 1 až 5.

7.Pri každom špecifickom cieli sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa má miera spolufinancovania v prípade špecifického cieľa vzťahovať na:

a)celkový príspevok, vrátane verejných a súkromných príspevkov, alebo

b)len na verejný príspevok.

Článok 12

Programy

1.Každý členský štát zabezpečí, aby priority vymedzené v jeho programoch zodpovedali prioritám Únie v oblasti bezpečnosti a reagovali na výzvy v tejto oblasti a aby boli v plnom súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie. Pri vymedzovaní priorít svojich programov členské štáty zabezpečia, aby sa v nich náležite zohľadnili vykonávacie opatrenia stanovené v prílohe II.

2.Komisia zabezpečí, aby Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) boli už v počiatočnej fáze zapojené do tvorby programov, pokiaľ ide o ich oblasti pôsobnosti. Konkrétne to znamená, že členské štáty uskutočnia konzultácie s Europolom o koncipovaní svojich akcií, najmä ak do svojich programov zahŕňajú cyklus politík EÚ alebo akcie EMPACT, či akcie koordinované spoločnou pracovnou skupinou pre počítačovú kriminalitu (J-CAT). Pred zaradením odbornej prípravy do svojich programov sa členské štáty koordinujú s agentúrou CEPOL, aby sa predišlo prekrývaniu.

3.Komisia môže v prípade potreby zapojiť Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) do úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia uvedených v oddiele 5, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby akcie implementované s podporou fondu boli v súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie.

4.Na nákup vybavenia, dopravných prostriedkov alebo na výstavbu bezpečnostných zariadení sa môže z finančných prostriedkov pridelených na program členského štátu použiť maximálne 15 %. Tento strop sa môže prekročiť len v riadne odôvodnených prípadoch.

5.Členské štáty sa vo svojich programoch prednostne zamerajú na:

a)priority Únie a na acquis v oblasti bezpečnosti, a to najme pokiaľ ide o výmenu informácií a interoperabilitu IT systémov;

b)odporúčania s finančnými dôsledkami vydané v rámci nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 v súvislosti so schengenským hodnotiacim a monitorovacím mechanizmom v oblasti policajnej spolupráce;

c)svoje konkrétne nedostatky s finančnými dôsledkami identifikované v rámci posúdenia potrieb, ako sú napr. odporúčania v rámci európskeho semestra týkajúce sa oblasti korupcie.

6.V prípade potreby sa program v záujme zohľadnenia odporúčaní uvedených v odseku 5 zmení. V závislosti od dôsledkov úpravy môže revidovaný program podliehať schváleniu zo strany Komisie.

7.Členské štáty musia realizovať predovšetkým akcie uvedené v prílohe IV. V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť prílohu IV.

8.Vždy, keď sa členský štát rozhodne implementovať projekty s podporou fondu v spolupráci s treťou krajinou alebo v tretej krajine, musí pred začatím projektu uskutočniť konzultácie s Komisiou.

9.Programovanie uvedené v článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie] musí byť založené na typoch intervencií stanovených v tabuľke 1 prílohy VI.

Článok 13

Preskúmanie v polovici obdobia

1.Komisia v roku 2024 pridelí na programy dotknutých členských štátov dodatočnú sumu uvedenú v článku 10 ods. 1 písm. b), a to v súlade s kritériami uvedenými v bode 2 prílohy I. Toto financovanie sa uplatňuje od kalendárneho roka 2025.

2.Dodatočné prostriedky na svoj program uvedené v odseku 1 nie je dotknutý členský štát oprávnený získať vtedy, ak aspoň 10 % prostriedkov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. a), ktoré boli na program počiatočne pridelené, nie je pokrytých žiadosťami o priebežné platby predloženými v súlade s článkom 85 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie].

3.Pri prideľovaní finančných prostriedkov z tematického nástroja od roku 2025 sa v prípade potreby zohľadní pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov výkonnostného rámca uvedeného v článku 12 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie], ako aj zistené nedostatky v implementácii.

Článok 14

Osobitné akcie

1.Osobitné akcie sú medzinárodné alebo národné projekty v súlade s cieľmi tohto nariadenia, na ktoré možno jednému, niekoľkým alebo všetkým členským štátom prideliť na programy dodatočné finančné prostriedky.

2.Členské štáty môžu okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 10 ods. 1 dostať finančné prostriedky na osobitné akcie, a to pod podmienkou, že tieto prostriedky sa v programe vyčlenia ako prostriedky na osobitné akcie a že sa použijú na plnenie cieľov tohto nariadenia, ako aj na riešenie novovzniknutých hrozieb.

3.Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

Článok 15

Operačná podpora

1.Operačná podpora je časť finančných prostriedkov pridelených členskému štátu, ktorá sa môže použiť na podporu verejných orgánov zodpovedných za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré pre Úniu predstavujú verejnú službu.

2.Na financovanie operačnej podpory pre verejné orgány zodpovedné za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré pre Úniu predstavujú verejnú službu, môže členský štát využiť až 10 % sumy, ktorá mu bola v rámci fondu pridelená na program.

3.Členský štát využívajúci operačnú podporu musí dodržiavať acquis Únie v oblasti bezpečnosti.

4.Členské štáty odôvodnia v programe a vo výročných správach o výkonnosti uvedených v článku 26, akým spôsobom využili operačnú podporu na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Pred schválením programu Komisia posúdi východiskovú situáciu v členských štátoch, ktoré vyjadrili svoj úmysel požiadať o operačnú podporu, pričom zohľadní informácie poskytnuté týmito členskými štátmi, ako aj odporúčania vyplývajúce z mechanizmov kontroly kvality a hodnotiacich mechanizmov, ako sú napr. schengenský hodnotiaci mechanizmus a iné mechanizmy kontroly kvality a hodnotiace mechanizmy.

5.Operačná podpora sa zameria na osobitné úlohy a služby uvedené v prílohe VII.

6.V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť osobitné úlohy a služby v prílohe VII.

Oddiel 3

Podpora a implementácia v rámci priameho a nepriameho riadenia

Článok 16

Rozsah pôsobnosti

Podporu podľa tohto oddielu implementuje buď priamo Komisia v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, alebo sa táto podpora implementuje nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku.

Článok 17

Akcie Únie

1.Akcie Únie sú nadnárodné projekty alebo projekty v osobitnom záujme Únie, ktoré sú v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

2.Na podnet Komisie sa môže fond v súlade s prílohou III použiť na financovanie akcií Únie, ktoré sa týkajú cieľov tohto nariadenia uvedených v článku 3.

3.V rámci akcií Únie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

4.Granty implementované v rámci priameho riadenia sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.Komisia pre vyhodnotenie návrhov môže pozostávať z externých expertov.

6.Príspevky do vzájomného poisťovacieho mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia X [nariadenie, ktoré nahrádza nariadenie o záručnom fonde].

Článok 18

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodlo v rámci tohto fondu, sa implementujú v súlade s nariadením InvestEU 36 a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 19

Technická pomoc na podnet Komisie

Z fondu sa môžu podporovať opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene. Tieto opatrenia sa môžu financovať vo výške 100 %.

Článok 20

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia (EÚ) [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie].

Článok 21

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemca finančných prostriedkov Únie priznáva pôvod a zabezpečuje viditeľnosť finančných prostriedkov Únie najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytuje ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na fond zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov tohto nariadenia.

Oddiel 4

Podpora a implementácia v rámci zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia

Článok 22

Núdzová pomoc

1.Z fondu sa poskytuje finančná pomoc na riešenie naliehavých a osobitných potrieb v prípade núdzovej situácie vyplývajúcej z akejkoľvek udalosti súvisiacej s bezpečnosťou alebo novej hrozby v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorá má alebo môže mať významný negatívny vplyv na bezpečnosť ľudí v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

2.Núdzová pomoc sa môže poskytovať formou grantov, ktoré sa udelia priamo decentralizovaným agentúram.

3.Núdzovú pomoc možno na programy členských štátov prideliť navyše k ich už prideleným finančným prostriedkom vypočítaným v súlade s článkom 10 ods. 1, a to pod podmienkou, že tieto prostriedky sa v programe vyčlenia ako prostriedky na núdzovú pomoc. Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

4.Granty implementované v rámci priameho riadenia sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 23

Kumulatívne, komplementárne a kombinované financovanie

1.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci fondu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov podliehajúcich zdieľanému riadeniu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Na každý príspevok na akciu sa vzťahujú pravidlá toho programu Únie, z ktorého sa príspevok poskytuje. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť výšku celkových oprávnených nákladov na akciu, pričom podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sú stanovené podmienky poskytovania podpory.

2.Akcie, ktorým bola udelená známka excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnateľné podmienky:

a)boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov na základe tohto fondu;

b)spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu stanovené v tejto výzve na predkladanie návrhov;

c)nemôžu sa financovať v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení,

môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) X [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) X [nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky], a to pod podmienkou, že tieto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá toho fondu, z ktorého sa podpora poskytuje.

Oddiel 5

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

Pododdiel 1 Spoločné ustanovenia

Článok 24

Monitorovanie a podávanie správ

1.V súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku [43 ods. 3 písm. h) bodov i) a iii)] nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti v súlade s prílohou V.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť prílohu V na účely vykonania potrebných úprav informácií o výkonnosti, ktoré sa majú poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade.

3.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov fondu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe VIII. Pre ukazovatele výstupov sa východiskové hodnoty stanovia na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

4.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

5.V záujme zabezpečenia účinného hodnotenia pokroku pri dosahovaní cieľov fondu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť prílohu VIII na účely preskúmania a doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, ako aj na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia, ktoré sa týkajú vytvorenia rámca na monitorovanie a hodnotenie, a to aj pokiaľ ide o projektové informácie poskytované členskými štátmi.

Článok 25

Hodnotenie

1.Komisia vykoná hodnotenie v polovici obdobia a spätné hodnotenie tohto nariadenia, ako aj akcií implementovaných v rámci tohto fondu.

2.Hodnotenie v polovici obdobia a spätné hodnotenie sa vykonávajú včas v súlade s časovým harmonogramom stanoveným v článku 40 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie], aby sa ich výsledky mohli využiť v rozhodovacom procese.

Pododdiel 2 Pravidlá zdieľaného riadenia

Článok 26

Výročné správy o výkonnosti

1.Do 15. februára 2023 a do rovnakého dňa každého nasledujúceho roku až do roku 2031 vrátane predložia členské štáty Komisii výročnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 36 ods. 6 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Správa predložená v roku 2023 sa bude vzťahovať na implementáciu programu do 30. júna 2022.

2.Vo výročnej správe o výkonnosti sa uvedú najmä informácie o:

a)pokroku pri implementácii programu a dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, pričom sa zohľadnia najnovšie údaje požadované na základe článku 37 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie];

b)akýchkoľvek otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatreniach prijatých na ich riešenie;

c)komplementárnosti medzi akciami, ktoré fond podporuje, a podporou poskytovanou z iných fondov Únie, najmä tých, ktoré sa implementujú v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám;

d)prínose programu k vykonávaniu príslušného acquis a akčných plánov Únie;

e)implementácii informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)plnení základných podmienok a ich uplatňovaní počas celého programového obdobia.

3.Komisia môže predložiť pripomienky k výročnej správe o výkonnosti v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy jej bola predložená. Ak Komisia v uvedenej lehote pripomienky nepredloží, správa sa považuje za prijatú.

4.S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, ktorým zavedie vzor výročnej správy o výkonnosti. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 29 ods. 2.

Článok 27

Monitorovanie a podávanie správ

1.Monitorovanie a podávanie správ v súlade s hlavou IV nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie] je založené na typoch intervencií stanovených v tabuľkách 1, 2 a 3 prílohy VI. V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť prílohu VI.

2.Tieto ukazovatele sa použijú v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkami 17 a 37 nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie].

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch 12, 15, 24 a 27 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 12, 15, 24 a 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 12, 15, 24 a 27 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 29

Postup výboru

1.Komisii pomáha Výbor pre koordináciu Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroja na riadenie hraníc a víza. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na vykonávací akt uvedený v článku 26 ods. 4.

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.Nariadenie (EÚ) č. 513/2014 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nástroja Fondu vnútornej bezpečnosti na podporu policajnej spolupráce, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

3.Z finančného krytia fondu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi fondom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho nástroja, ktorým bol nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadený nariadením (EÚ) č. 513/2014.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF).

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Okruh 5 (Bezpečnosť a obrana); Hlava 12. Bezpečnosť

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 37

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Fond by mal stavať na výsledkoch a investíciách realizovaných s podporou svojich predchodcov, a to podporovať všeobecné politiky EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako sú napríklad policajná spolupráca, prevencia trestnej činnosti a boj proti nej a krízové riadenie (ochrana ľudí, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry), boj proti drogám.

Financovanie z prostriedkov EÚ by okrem toho malo byť schopné riešiť situácie vyplývajúce z nových bezpečnostných hrozieb alebo iných situácií, ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia, ktoré nemôžu riešiť členské štáty konajúce samostatne.

Bez toho, že by bol dotknutý akýkoľvek budúci vývoj politiky, každý budúci návrh v tejto oblasti bude obsahovať samostatný legislatívny finančný výkaz, v prípade ktorého by sa príslušné finančné prostriedky mohli pokryť buď z finančného krytia tohto fondu, alebo nejakým iným dodatočným financovaním, ktoré je k dispozícii vo finančnom krytí viacročného finančného rámca.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Zvládanie bezpečnostných hrozieb predstavuje výzvy, ktorými sa nemôžu zaoberať členské štáty konajúce samostatne.

V oblasti bezpečnosti sa závažná a organizovaná trestná činnosť, terorizmus a ďalšie hrozby týkajúce sa bezpečnosti čoraz viac stávajú svojou povahou cezhraničnými. Nadnárodná spolupráca a koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva je nevyhnutná na účinné predchádzanie tejto trestnej činnosti a boj proti nej, napríklad prostredníctvom výmeny informácií, spoločných vyšetrovaní, interoperabilných technológií a spoločných posúdení ohrozenia a rizík. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia prispieva najmä k posilneniu vnútroštátnych a európskych spôsobilostí v týchto politických oblastiach, čím sa Únii darí lepšie vytvoriť rámec na vyjadrenie solidarity Únie a poskytovať platformu na rozvoj spoločných informačných systémov podporujúcich tieto politiky.

Riešenie otázky bezpečnosti EÚ si vyžaduje značné zdroje a schopnosti členských štátov. Zlepšená operačná spolupráca a koordinácia zahŕňajúca združovanie prostriedkov v oblastiach, ako je odborná príprava a vybavenie, prináša úspory z rozsahu a synergie, čím sa zaisťuje účinnejšie využitie verejných finančných prostriedkov a posilňuje sa solidarita, vzájomná dôvera a spoločná zodpovednosť v oblasti spoločných politík EÚ medzi členskými štátmi. Platí to najmä v oblasti bezpečnosti, v ktorej je finančná podpora všetkých foriem cezhraničných spoločných operácií nevyhnutná na zlepšenie spolupráce medzi políciou, colnými orgánmi, pohraničnou strážou a justičnými orgánmi.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer vnútorných záležitostí, je jasné, že prijatie opatrení a spoločné využívanie zdrojov na úrovni EÚ výrazne zvýšia pákový efekt EÚ potrebný na presvedčenie tretích krajín, aby spolupracovali s EÚ na tých otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, ktoré sú v prvom rade v záujme EÚ a členských štátov.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Priebežné hodnotenie nástroja ISF-P v programovom období 2014–2020 a hodnotenia ex post fondov na roky 2007–2013 [„prevencia a boj proti trestnej činnosti“ (ISEC) a „predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík“ (CIPS)] priniesli zistenia uvedené nižšie. Treba poznamenať, že ISF-P je prvým programom financovania z prostriedkov EÚ v tejto oblasti politiky, ktorý sa vykonáva aj prostredníctvom zdieľaného riadenia s členskými štátmi; predtým finančné prostriedky vynakladala výlučnej priamo Komisia.

–Relevantnosť, rozsah a veľkosť

Široký rozsah súčasného ISF-P zabezpečil možnosť podporiť vykonávanie nevyhnutných opatrení na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti. Flexibilita, ktorú fond poskytuje (možnosť presunov finančných prostriedkov medzi cieľmi), prispela k riešeniu meniacich sa potrieb, členské štáty by však ocenili ešte väčšiu pružnosť, a to zrušením minimálneho pridelenia finančných prostriedkov na ciele a znížením počtu národných cieľov. Okrem toho pridelené prostriedky stanovené na začiatku programového obdobia na základe štatistických údajov neodrážajú zmeny v potrebách členských štátov počas obdobia vykonávania. Pokiaľ ide o poskytovanie dodatočnej finančnej podpory počas programového obdobia, kľúč rozdelenia zavedený na začiatku programového obdobia neumožňuje flexibilitu, ktorá môže ovplyvniť účinnosť a efektívnosť fondu.

– Účinnosť

Súčasný fond ISF-P sa považuje za účinný, čo prispieva k jeho cieľom. Z hodnotení vyplýva, že kombinácia spôsobov realizácie v oblastiach bezpečnosti, migrácie a riadenia hraníc umožnila účinným spôsobom dosiahnuť ciele fondu. Holistický návrh mechanizmov realizácie by sa mal zachovať. Na druhej strane, hodnotenia poukazujú na pretrvávajúcu nedostatočnú flexibilitu, ktorá má byť vyvážená s predpovedateľnosťou, pretože orgány členských štátov a príjemcovia potrebujú finančnú a právnu istotu na plánovanie vykonávania fondu počas celého programového obdobia, čím sa obmedzuje ich účinnosť. Súčasný fond ISF-P neobsahuje finančný balík, ktorý sa rozdelí medzi vnútroštátne programy v rámci preskúmania v polovici trvania, čím sa obmedzuje možnosť poskytnúť dodatočné finančné prostriedky pre národné programy. Ďalšie obmedzenie sa týka skutočnosti, že preskúmanie v polovici trvania sa môže použiť len vo vopred stanovenom čase počas obdobia vykonávania. Migračná kríza a zvýšené bezpečnostné hrozby v EÚ v posledných rokoch ukázali, že od začiatku programového obdobia bola potrebná flexibilita, aby bolo možné reagovať na podstatné zmeny. V priebežných hodnoteniach sa takisto zaznamenala potreba jasnej intervenčnej logiky a že cielenejšie vnútroštátne programy by zvýšili účinnosť tým, že by umožnili stanoviť priority pre niektoré ciele a význam úplného systému monitorovania a hodnotenia pre priame riadenie, ako aj zdieľané riadenie. Keď je navrhnuté v ranej fáze, zabezpečuje dôsledné a jednotné monitorovanie pokroku a účinnosti od začiatku.

– Efektívnosť (vrátane zjednodušenia a zníženia administratívnej záťaže)

Zainteresované strany zaznamenali pokrok v zjednodušovaní postupov. Inovačné opatrenia (zjednodušené možnosti vykazovania nákladov, viacročné plánovanie) sa považujú za prospešné. Vytvorením spoločných pravidiel pre implementáciu Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) sa podporilo prepojenie riadenia uvedených troch finančných nástrojov, čo viedlo k úzkej spolupráci medzi subjektmi zodpovednými za riadenie týchto dvoch fondov– a v niektorých prípadoch k ich zjednoteniu.

Správne orgány aj príjemcovia však stále považujú administratívne zaťaženie za vysoké, čím sa narúša efektívnosť fondu. Napríklad napriek tomu, že využívanie vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti má potenciál znížiť administratívnu záťaž, pravidlá oprávnenosti, ktoré sa niekedy uplatňujú, zostávajú príliš zaťažujúce. Možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov sa v plnej miere neuplatňujú. Poskytovanie núdzovej pomoci prostredníctvom priameho riadenia predstavuje taktiež relatívne vysokú administratívnu záťaž pre členské štáty aj Komisiu. Znamená to vytvoriť podrobnú dohodu o grante v krátkom čase a podrobnejšie požiadavky na podávanie správ Komisii v prípade príjemcov (v porovnaní so zdieľaným riadením). Je potrebná dostatočná úroveň technickej pomoci na uľahčenie úspešného riadenia fondu a na ďalšie úsilie o zjednodušenie prístupu potenciálnych príjemcov k fondu poskytovaním informácií o činnostiach a možnostiach financovania. Okrem toho v súčasnom nástroji ISF-P neexistuje mechanizmus zameraný na zlepšenie výkonnosti, ako je napríklad systém stimulov, ktorý by ďalej zlepšil účinnosť a efektívnosť fondu. Ak takýto mechanizmus neexistuje, členské štáty, ktoré dosahujú dobré výsledky pri vykonávaní fondov, by sa nemohli odmeniť. To by mohlo zvýšiť efektivitu fondu pri dosahovaní cieľov.

– Koherencia

Fond sa považuje za koherentný a jeho ciele dopĺňajú iné vnútroštátne politiky. Počas etáp navrhovania, programovania a vykonávania bola zabezpečená súdržnosť a komplementárnosť s inými finančnými nástrojmi EÚ. Zaviedli sa koordinačné mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti a komplementárnosti vo fáze vykonávania. Formát finančných prostriedkov (národné programy zamerané na dlhodobé kapacity, núdzová pomoc zameraná na zmiernenie bezprostredného tlaku a akcie Únie určené na podporu nadnárodnej spolupráce) sa považoval za pozitívny. Zabezpečenie súdržnosti a synergií však zostáva výzvou v troch hlavných oblastiach: podpora azylových a integračných cieľov prostredníctvom EŠIF, podpora riadenia hraníc a opatrenia v oblasti návratu a reintegrácie, ako aj budovanie systémov ochrany v tretích krajinách a napokon zabezpečenie súdržnosti medzi intervenciami vo forme finančných prostriedkov EÚ v oblasti bezpečnosti.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Ciele fondu v oblasti bezpečnosti sa budú podporovať prostredníctvom plne koordinovaného súboru nástrojov financovania vrátane vnútorných aj vonkajších aspektov. Je dôležité zabrániť prekrývaniu s financovaním poskytnutým prostredníctvom iných nástrojov EÚ, a to vytvorením deliacich čiar a účinných koordinačných mechanizmov.

Budúci Fond pre vnútornú bezpečnosť bude slúžiť ako osobitný nástroj Únie v oblasti bezpečnosti. Komplementárnosť sa zabezpečí najmä v rámci politiky súdržnosti, integrovaného fondu pre riadenie hraníc, ktorý pozostáva z nástroja pre riadenie hraníc a víz a nástroja pre program na zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly, z časti bezpečnostného výskumu v rámci programu Horizont Európa a z budúceho programu „spravodlivosť a hodnoty“. Vyvinie sa úsilie o súčinnosť najmä v oblasti riadenia hraníc a zabezpečenia vybavenia pre colné kontroly, bezpečnosti infraštruktúry a verejných priestorov, kybernetickej bezpečnosti a predchádzania radikalizácii. Účinné koordinačné mechanizmy sú nevyhnutné na maximalizáciu účinnosti pri dosahovaní politických cieľov, na využívanie úspor z rozsahu a predchádzanie duplicite činností.

Opatrenia vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom fondu by sa mali prijímať v synergii a súlade s ostatnými opatreniami mimo Únie, ktoré sú podporované nástrojmi vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní takýchto opatrení by sa mal požadovať najmä súlad so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa týkajú dotknutej krajiny alebo regiónu. Vo vzťahu k vonkajšiemu rozmeru sa fond zameria na podporu zlepšenia spolupráce s tretími krajinami v oblastiach, ktoré sú v záujme vnútornej bezpečnosti Únie, ako je najmä boj proti terorizmu a radikalizácii, bezpečnosť obchodu a dopravy, spolupráca s orgánmi presadzovania práva v tretích krajinách v boji proti terorizmu (vrátane vyčlenenia pracovníkov a spoločných vyšetrovacích tímov) a proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, ako aj obchodovaniu s ľuďmi a prevádzaniu migrantov.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

☑ obmedzené trvanie

–☑ v platnosti od 1.1.2021 do 31.12.2027

–☑ Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 38

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr 39

☑ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–☑ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili;

–☑ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte);

–☑ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond;

–☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

–☑ verejnoprávne subjekty;

–☑ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

–☑ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Navrhovaný fond sa vykonáva v rámci zdieľaného riadenia, priameho alebo nepriameho riadenia. Najväčšia časť zdrojov bude pridelená na národné programy v rámci zdieľaného riadenia. Zvyšná časť bude pridelená do tematického nástroja a mohla by sa použiť na osobitné akcie (vykonávané členskými štátmi na vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni), na opatrenia Únie (priame/nepriame riadenie) a núdzovú pomoc (zdieľané, priame alebo nepriame riadenie).

Technická pomoc na podnet Komisie sa bude realizovať prostredníctvom priameho riadenia.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Priame/nepriame riadenie:

Komisia bude vykonávanie opatrení priamo monitorovať v súlade s dohovormi uvedenými v príslušných dohodách o grante, v dohodách s medzinárodnými organizáciami o delegovaní právomocí a prípadne v zmluvách s príjemcami.

Zdieľané riadenie:

Každý členský štát zavedie pre svoj program systémy riadenia a kontroly a zabezpečí kvalitu a spoľahlivosť monitorovacieho systému a údajov o ukazovateľoch v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach (NSU). S cieľom uľahčiť rýchle začatie vykonávania je možné „previesť“ existujúce dobre fungujúce systémy riadenia a kontroly do ďalšieho programového obdobia.

V tejto súvislosti budú členské štáty požiadané o zriadenie monitorovacieho výboru, v ktorom sa Komisia zúčastní v poradnej funkcii. Monitorovací výbor sa bude stretávať najmenej jedenkrát ročne. Bude preskúmavať všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok programu smerom k dosiahnutiu jeho cieľov.

Členské štáty zašlú výročnú správu o výkonnosti, v ktorej by mali uviesť informácie o pokroku pri vykonávaní programu a dosahovaní cieľov a zámerov. Správa by mala tiež poukázať na akékoľvek problémy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opísať opatrenia prijaté na ich riešenie.

Na konci tohto obdobia každý členský štát predloží záverečnú správu o výkonnosti. Záverečná správa by sa mala zamerať na pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov programu a mala by poskytnúť prehľad kľúčových otázok, ktoré ovplyvnili výkonnosť programu, opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok a hodnotenie účinnosti týchto opatrení. Okrem toho by mala uvádzať príspevok programu k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach EÚ adresovaných členskému štátu, pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, zistenia príslušných hodnotení a následné opatrenia v nadväznosti na tieto zistenia a na výsledky komunikačných opatrení.

Podľa návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach členské štáty každý rok zašlú balík uistenia, v ktorom sú uvedené ročné účtovné závierky, vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a stanoviská audítorského orgánu k účtom, systém riadenia a kontroly a zákonnosť a správnosť výdavkov vykázaných v ročnej účtovnej závierke. Komisia použije tento balík uistenia na určenie sumy účtovateľnej fondu za účtovný rok.

Každé dva roky sa zorganizuje hodnotiace stretnutie medzi Komisiou a každým členským štátom s cieľom preskúmať výkonnosť jednotlivých programov.

Členské štáty zasielajú šesťkrát za rok údaje za každý program v členení podľa konkrétnych cieľov. Tieto údaje sa týkajú nákladov na operácie a hodnôt spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov.

Všeobecne:

Komisia vykoná hodnotenie v polovici trvania a retrospektívne hodnotenie opatrení vykonaných v rámci tohto fondu v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach. Hodnotenie v polovici trvania by malo byť založené najmä na hodnotení programov v polovici trvania, ktoré členské štáty predložia Komisii do 31. decembra 2024.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol.

Z hodnotení ex post týkajúcich sa fondov GR HOME na obdobie rokov 2007–2013, ako aj z priebežných hodnotení súčasných fondov GR HOME, vyplýva, že kombinácia spôsobov realizácie v oblastiach migrácie a vnútorných záležitostí umožnila účinný postup, ako dosiahnuť ciele fondov. Komplexný návrh mechanizmov na dosiahnutie cieľov sa zachováva a zahŕňa zdieľané, priame a nepriame riadenie.

Prostredníctvom zdieľaného riadenia členské štáty realizujú programy, ktoré prispievajú k cieľom politiky Únie prispôsobenej ich vnútroštátnemu kontextu. Zdieľané riadenie zabezpečuje, že finančná podpora je k dispozícii vo všetkých zúčastnených štátoch. Zdieľané riadenie okrem toho umožňuje zabezpečiť predvídateľnosť financovania a členským štátom, ktoré sú najlepšie informované o výzvach, ktorým musia čeliť, dáva možnosť plánovať zodpovedajúcim spôsobom svoje dlhodobé dotácie. Doplnkové financovanie osobitných akcií (ktoré si vyžaduje spoločné úsilie členských štátov, alebo nový vývoj v Únii si vyžaduje poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov jednému alebo viacerým členským štátom) a činnosti spojené s presídľovaním a presunom možno vykonávať prostredníctvom zdieľaného riadenia. V novom vývoji môže fond poskytnúť okrem priameho a nepriameho riadenia aj núdzovú pomoc prostredníctvom zdieľaného riadenia.

Prostredníctvom priameho riadenia Komisia podporuje ďalšie opatrenia, ktoré prispievajú k spoločným politickým cieľom Únie. Tieto činnosti umožňujú prispôsobenú podporu naliehavých a osobitných potrieb v jednotlivých členských štátoch („núdzová pomoc“), podporujú nadnárodné siete a činnosti, testujú inovačné činnosti, ktoré by sa mohli rozšíriť v rámci národných programov a zahrnúť štúdie v záujme Únie ako celku („opatrenia Únie“).

Prostredníctvom nepriameho riadenia si fond ponecháva možnosť delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu okrem iného na medzinárodné organizácie a agentúry pre vnútorné záležitosti na osobitné účely.

S ohľadom na rôzne ciele a potreby sa v rámci fondu navrhuje tematický nástroj, aby sa zabezpečila rovnováha medzi predvídateľnosťou viacročného prideľovania finančných prostriedkov pre národné programy a flexibilitou pravidelného vyplácania finančných prostriedkov na akcie s vysokou pridanou hodnotou pre Úniu. Tematický nástroj sa použije na konkrétne opatrenia v členských štátoch a medzi nimi, na opatrenia Únie, núdzovú pomoc, presídlenie a premiestnenie. Zabezpečí, aby sa finančné prostriedky mohli prideľovať a presúvať medzi rôznymi spôsobmi uvedenými vyššie na základe dvojročného programového cyklu.

Spôsoby platby v rámci zdieľaného riadenia sú opísané v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach, v ktorom sa stanovuje ročné predbežné financovanie, po ktorom nasledujú maximálne štyri priebežné platby na program a rok na základe žiadostí o platbu, ktoré členské štáty predložili počas účtovného roka. V návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach sa predbežné financovanie zúčtuje v rámci posledného účtovného roka programov.

Stratégia kontroly bude založená na novom nariadení o rozpočtových pravidlách a na nariadení o spoločných ustanoveniach. Nové nariadenie o rozpočtových pravidlách a návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach by mali rozšíriť využívanie zjednodušených foriem grantov, ako sú napríklad jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady. Namiesto nákladov sa zavádzajú aj nové formy platieb na základe dosiahnutých výsledkov. Príjemcovia budú môcť získať pevnú sumu prostriedkov, ak preukážu, že sa uskutočnili určité činnosti, ako je odborná príprava alebo poskytovanie núdzovej pomoci. Očakáva sa, že sa tým zníži zaťaženie spojené s kontrolami tak na úrovni príjemcov, ako aj na úrovni členských štátov (napr. kontrola faktúr a príjmov určených na úhradu nákladov).

Pokiaľ ide o zdieľané riadenie, návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach vychádza zo stratégie riadenia a kontroly zavedenej v programovom období 2014–2020, ale zavádzajú sa ním niektoré opatrenia zamerané na zjednodušenie vykonávania a zníženie záťaže spojenej s kontrolami na úrovni príjemcov aj členských štátov. Nový vývoj zahŕňa:

– odstránenie postupu určenia (ktoré by malo umožniť urýchlenie vykonávania programov);

– overovanie zo strany riadiaceho orgánu (administratívne kontroly a kontroly na mieste), ktoré má vykonať riadiaci orgán na základe rizika (v porovnaní so 100 % administratívnych kontrol požadovaných v programovom období 2014–2020). Riadiace orgány môžu navyše za určitých podmienok uplatňovať primerané kontrolné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi postupmi;

– podmienky na zabránenie viacnásobným auditom tej istej operácie/výdavkov.

Orgány zodpovedné za programy predložia Komisii žiadosti o priebežné platby založené na výdavkoch, ktoré vynaložili príjemcovia. Návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach umožňuje riadiacim orgánom vykonávať overovanie zo strany riadiaceho orgánu na základe rizika a predpokladá aj osobitné kontroly (napr. kontroly na mieste zo strany riadiaceho orgánu a audity operácií/výdavkov zo strany audítorského orgánu) po tom, čo boli súvisiace výdavky vykázané Komisii v žiadostiach o priebežnú platbu. S cieľom znížiť riziko úhrady neoprávnených výdavkov sa v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovujú priebežné platby Komisie vo výške 90 % vzhľadom na to, že v tejto chvíli sa vykonala iba časť vnútroštátnych kontrol. Komisia uhradí zvyšný zostatok po schválení účtovných závierok a po doručení balíka uistenia od programových orgánov. Akékoľvek nezrovnalosti zistené Komisiou alebo Európskym dvorom audítorov po postúpení ročného balíka uistenia môžu viesť k čistej finančnej oprave.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Zdieľané riadenie:

Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti (GR HOME) sa vo svojich programoch výdavkov nestretlo so závažnými rizikami chybovosti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že vo výročných správach Dvora audítorov opakovane nie sú žiadne závažné zistenia. Generálne riaditeľstvo HOME už okrem toho revidovalo svoje právne základy (nariadenie (EÚ) 2015/378 a delegované nariadenie (EÚ) 1042/2014, aby politiku súdržnosti a svoj model uistenia uviedlo do súladu s rámcom kontroly a naďalej zachovávalo nízku úroveň chybovosti vo svojich programoch výdavkov. Toto úsilie uvedenia do súladu pokračuje súčasným návrhom, v ktorom je rámec kontroly v súlade s politikou súdržnosti generálnych riaditeľstiev.

V rámci zdieľaného riadenia sa všeobecné riziká v súvislosti s vykonávaním súčasných programov týkajú nedostatočného plnenia fondu členskými štátmi a možných chýb vyplývajúcich zo zložitosti pravidiel a nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly. Návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach zjednodušuje regulačný rámec prostredníctvom harmonizácie pravidiel a systémov riadenia a kontroly rôznych fondov vykonávaných v rámci zdieľaného riadenia. Umožňuje aj požiadavky na kontrolu rozlíšené podľa rizika (napr. overovanie riadenia na základe rizika, možnosť primeraných kontrolných mechanizmov založených na vnútroštátnych postupoch, obmedzenia audítorskej činnosti z hľadiska načasovania a/alebo konkrétnych operácií).

Priame/nepriame riadenie:

Na základe nedávnej analýzy hlavných príčin a typov najčastejšie zistených chýb v následných auditoch hlavné oblasti nesúladu vyplývajú z nedostatočného finančného riadenia grantov udelených príjemcom, chýbajúcich alebo nedostatočných podporných dokumentov, nesprávneho verejného obstarávania a nákladov, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu.

V dôsledku toho sú riziká spôsobené najmä z dôvodu

– zabezpečenia kvality vybraných projektov a ich následného technického vykonávania, nejasných alebo neúplných pokynov poskytnutých príjemcom alebo nedostatočného monitorovania;

– rizika neefektívneho alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov na granty (zložitosť preplácania skutočných oprávnených nákladov v spojení s obmedzenými možnosťami kontroly oprávnených administratívnych nákladov), ako aj na obstarávanie (niekedy obmedzený počet hospodárskych prevádzkovateľov s potrebnými špecializovanými znalosťami, čo znamená nedostatočné možnosti porovnať cenové ponuky);

– rizika súvisiaceho s kapacitou (najmä) menších organizácií, aby mohli účinne kontrolovať výdavky, aj zabezpečiť transparentnosť vykonávaných operácií;

– rizika poškodenia dobrého mena Komisie v prípade zistenia podvodu alebo trestnej činnosti; z interných systémov kontroly tretích strán možno získať len čiastočné uistenie v dôsledku pomerne veľkého počtu rôznorodých dodávateľov a príjemcov, z ktorých má každý vlastný systém kontroly, často pomerne malého rozsahu.

Očakáva sa, že väčšina týchto rizík sa zníži vďaka lepšiemu návrhu výziev na predkladanie návrhov, usmerneniam pre príjemcov, cielenému zameraniu návrhov a lepšiemu využívaniu zjednodušených nákladov a vzájomnému dôverovaniu auditom a posúdeniam zahrnutým v novom nariadení o rozpočtových pravidlách.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí).

Zdieľané riadenie:

Očakáva sa, že náklady na kontroly zostanú pre členské štáty rovnaké, alebo by ich bolo možné znížiť. V súčasnom programovom cykle (2014–2020) sa kumulatívne náklady na kontrolu členských štátov od roku 2017 odhadujú na približne 5 % celkovej sumy platieb požadovaných členskými štátmi na rok 2017.

Očakáva sa, že tento percentuálny podiel sa zníži vďaka zvýšeniu efektívnosti pri vykonávaní programov a zvýšeniu platieb pre členské štáty.

S prístupom k riadeniu a kontrolám založeným na riziku, ktorý sa zavádza v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), spolu so zvýšeným úsilím o prijímanie zjednodušených možností vykazovania nákladov, sa očakáva, že náklady na kontroly pre členské štáty sa budú naďalej znižovať.

Priame/nepriame riadenie:

Náklady na kontroly predstavujú približne 2,5 % platieb, ktoré vykonalo GR HOME. Očakáva sa, že sa tým udrží stabilné alebo mierne zníženie v prípade, že sa v ďalšom programovom období rozšíri využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie je jedným z cieľov vnútornej kontroly, ako je to stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, a kľúčovou otázkou týkajúcou sa správy, ktorú Komisia musí riešiť počas celého výdavkového cyklu.

Okrem toho cieľom stratégie boja proti podvodom GR HOME je hlavne predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie a úhrada za ne, aby sa okrem iného zabezpečilo, že jej vnútorné kontroly súvisiace s bojom proti podvodom sú plne v súlade so stratégiou Komisia týkajúcej sa boja proti podvodom (CAFS) a že jej prístup k riadeniu rizika podvodov je zameraný na identifikáciu oblastí rizika podvodov a primerané reakcie.

Pokiaľ ide o zdieľané riadenie, členské štáty zabezpečia zákonnosť a správnosť výdavkov zaradených do účtu predloženého Komisii. V tejto súvislosti členské štáty prijmú všetky požadované opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu. Podobne ako v súčasnom programovom cykle 40 (2014–2020) budú členské štáty povinné zaviesť postupy na odhaľovanie nezrovnalostí a podávať Komisii správy o nezrovnalostiach vrátane podozrenia z podvodov a zistených podvodov v oblastiach zdieľaného riadenia. Opatrenia na boj proti podvodom budú pre členské štáty naďalej prierezovou zásadou a povinnosťou.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Okruh č. 5: „Bezpečnosť a obrana“	DRP/NRP 41	krajín EZVO 42	kandidátskych krajín 43	tretích krajín	v zmysle článku [21 ods. 2 písm. b)] nariadenia o rozpočtových pravidlách
5	12.02.01 – Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) 44	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE
5	12.01.01 – Výdavky na podporu Fondu pre vnútornú bezpečnosť (technická pomoc)	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

„Bezpečnosť a obrana“

			2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
Operačné rozpočtové prostriedky (rozdelené podľa rozpočtových riadkov uvedených v bode 3.1)	Záväzky	1.	224,811	341,107	345,694	384,921	389,693	394,560	398,214	—	2 479,000
	Platby	2	23,212	51,821	105,901	265,329	373,387	371,677	369,230	918,443	2 479,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu 45 .	Záväzky = Platby	3	2,827	2,884	2,941	3,000	3,060	3,121	3,167	—	21,000
Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU	Záväzky	=1+3	227,638	343,991	348,635	387,921	392,753	397,681	401,381	—	2 500,000
	Platby	=2+3	26,039	54,705	108,842	268,329	376,447	374,798	372,397	918,443	2 500,000

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu , ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
Ľudské zdroje		5,942	6,943	6,943	6,943	6,943	6,943	6,943		47,600
Ostatné administratívne výdavky		0,202	0,202	0,202	0,202	0,202	0,202	0,202		1,412
Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU	(Záväzky spolu = Platby spolu)	6,144	7,145	7,145	7,145	7,145	7,145	7,145		49,012

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky v rámci všetkých OKRUHOV viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	233,782	351,136	355,780	395,066	399,898	404,826	408,526	-	2 549,012
	Platby	32,182	61,849	115,987	275,474	383,592	381,943	379,542	918,443	2 549,012

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	5,942	6,943	6,943	6,943	6,943	6,943	6,943	47,600
Ostatné administratívne výdavky	0,202	0,202	0,202	0,202	0,202	0,202	0,202	1,412
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	6,144	7,145	7,145	7,145	7,145	7,145	7,145	49,012

Mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Iné výdavky administratívneho charakteru	2,827	2,884	2,941	3,000	3,060	3,121	3,167	21,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	2,827	2,884	2,941	3,000	3,060	3,121	3,167	21,000

SPOLU

8,971

10,029

10,086

10,145

10,205

10,266

10,312

70,012

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

[Pre usmernenie týkajúce sa možného delegovania úloh súvisiacich s vykonávaním programu na výkonné agentúry, pozri vyššie s. 8/9].

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
Ústredie a zastúpenia Komisie		38	45	45	45	45	45	45
Delegácie		2	2	2	2	2	2	2
Výskum
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED Okruh 7
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	– ústredia	3	3	3	3	3	3	3
	– delegácie
Financované z finančného krytia programu	– ústredia
	– delegácie
Výskum
Iné (uveďte)
SPOLU		43	50	50	50	50	50	50

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Počet zamestnancov na úrovni 50 EPPČ do roku 2027 predstavuje celkový počet zamestnancov potrebných na vykonávanie a riadenie fondu. Tvoria ho zamestnanci, ktorí už pracujú v rámci GR pre vnútorné záležitosti v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (základný scenár: 33 pracovných miest ekvivalentu plného pracovného času = 3 VRP, 11 AST, 19 AD) od apríla 2018 a ďalších zamestnancov (+ 3 AST, + 14 AD, z toho 2 na delegácie). Opis úloh tohto dodatočného personálu je uvedený v nasledujúcej časti:

Plánovanie, programovanie, vzťah s agentúrami (+ 1 AD):

- poskytovanie údajov pre rozpočtový postup,

- prepojenie medzi fondmi a agentúrami (napr. granty/dohody o delegovaní na agentúry).

Audity, úrad OLAF, Európsky dvor audítorov (+ 3 AD):

- vykonávanie kontrol, ako sa už uviedlo (overovanie ex ante, výbor pre obstarávanie, audity ex post, interný audit, účtovná závierka),

- v nadväznosti na audity riadené medzinárodnými účtovnými normami – IAS a Dvorom audítorov – CoA.

Priame riadenie (+ 1 AST, + 2 AD):

- príprava ročných plánov činnosti/finančných rozhodnutí, stanovovanie ročných priorít,

- komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/ skutočnými príjemcami, členskými štátmi atď.),

- riadenie výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk a následných výberových konaní,

- prevádzkové riadenie projektov.

Zdieľané riadenie (vrátane TF) (+ 1 AST, + 3 AD):

- vykonávanie politického dialógu s členskými štátmi,

- riadenie národných programov,

- vypracovanie usmernení pre členské štáty,

- rozvoj a správa nástrojov IT pre riadenie grantov a vnútroštátnych programov.

Synergie s inými fondmi (+ 1 AD):

- koordinácia s fondmi s vonkajšími rozmermi,

- koordinácia v kontexte nariadenia o spoločných ustanoveniach,

- synergia a komplementárnosť s inými fondmi.

Finančné riadenie (+ 1 AST):

- finančné začatie a finančné overovanie,

- účtovníctvo,

- monitorovanie a podávanie správ o dosiahnutí cieľov vrátane výročných správ o činnosti a správ povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním.

Zamestnanci pre iné riaditeľstvá pôsobiace v oblasti financovania (+ 2 AD):

- politickí úradníci zapojení do využívania fondov (napr. hodnotenie technických správ príjemcov priameho riadenia, preskúmanie výročných správ o vykonávaní týkajúcich sa zdieľaného riadenia, prevádzkové riadenie projektov).

Externí zamestnanci

Ich úlohy sú podobné tým, ktoré vykonávajú úradníci a dočasní zamestnanci, s výnimkou úloh, ktoré externí zamestnanci nemôžu vykonávať.

Zamestnanci delegácií

+ 2 AD: Pokiaľ ide o rozvoj vykonávania politiky v oblasti vnútorných záležitostí a najmä jej vonkajšieho rozmeru, delegácie EÚ budú musieť mať dostatočné odborné znalosti v oblasti vnútorných záležitostí. Mohlo by ísť o zamestnancov z Európskej komisie a/alebo z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–◻ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–☑ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Uveďte spolufinancujúci orgán	ČŠ	ČŠ	ČŠ	ČŠ	ČŠ	ČŠ	ČŠ
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr	budú stanovené neskôr

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Vplyv návrhu/iniciatívy 46
	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
Článok ...

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[...]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[...]

(1) COM(2018) 321 final, 2.5.2018.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020.

(4) COM(2018) 321 final (2.5.2018).

(5) „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje: viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“, COM(2018) 321, 2.5.2018.

(6) COM(2018) 375, 29.5.2018.

(7) Nariadenie (EÚ) X.

(8) COM(2015) 185 final z 28. apríla 2015.

(9) Závery Rady zo 16. júna 2015 o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020.

(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti [2015/2697 (RSP)].

(11) COM(2017) 794 final.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93).

(13) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(14) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC .

(15) Plný odkaz.

(16) Plný odkaz.

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(18) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(19) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(20) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(22) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(23) COM(2017) 623 final.

(24) Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(26)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) X.

(27) Rozhodnutie Rady 2009/902/SVV z 30. novembra 2009 o vytvorení Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (EUPCN) a o zrušení rozhodnutia 2001/427/SVV (Ú. v. EÚ L 321, 8.12.2009, s. 44).

(28) Závery Rady ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci, 8. a 9. novembra 2010.

(29) COM(2013) 172; Zriadenie európskej schémy odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva (LETS).

(30) Nariadenie (EÚ) 2015/2219 z 25. novembra 2015 o Agentúre Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL).

(31) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).

(32) Smernica (EÚ) 2017/741 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(33) „Peniaze na ukážku“ sú pravá hotovosť, ktorá sa ukazuje (vystavuje) počas vyšetrovania trestného činu ako dôkaz likvidity a platobnej schopnosti podozrivým alebo iným osobám, ktoré majú informácie o dostupnosti alebo dodávke, resp. ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia, s cieľom vykonať fiktívny nákup, ktorého cieľom je zatknúť podozrivých, identifikovať nezákonné výrobné prevádzky alebo inak rozložiť skupinu organizovanej trestnej činnosti.

(34) Plný odkaz.

(35) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(36) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: Https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(37) Program sa môže (čiastočne) delegovať na výkonnú agentúru s výhradou výsledku analýzy nákladov a prínosov a súvisiacich rozhodnutí, ktoré sa majú prijať, a s výhradou toho, že súvisiace administratívne rozpočtové prostriedky na vykonávanie programu v Komisii a vo výkonnej agentúre budú zodpovedajúcim spôsobom upravené.

(38) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1042/2014 z 25. júla 2014, príloha I; delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1973 z 8. júla 2015.

(39) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(40) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(41) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(42) V súvislosti so Spoločenstvom nezávislých štátov GR BUDG navrhlo ďalšie rozdelenie na konkrétne ciele. Vzhľadom na existenciu tematického nástroja, GR HOME nesúhlasí s tým, aby sa v tejto etape bral uvedený návrh do úvahy.

(43) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(44) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní príslušných nákladov na výber.

1	TER-Boj proti financovaniu terorizmu
2	TER-Predchádzanie radikalizácii a boj proti nej
3	TER-Ochrana a odolnosť verejných priestorov a iných mäkkých cieľov
4	TER-Ochrana a odolnosť kritickej infraštruktúry
5	TER-Chemická biologická rádioaktívna jadrová
6	TER-Výbušniny
7	TER-Krízové riadenie
8	TER-Ostatné
9	OC-Korupcia
10	OC-Ekonomické a finančné trestné činy
11	OC-Drogy
12	OC-Obchodovanie s palnými zbraňami
13	OC-Obchodovanie s ľuďmi
14	OC-Prevádzačstvo migrantov
15	OC-Trestné činy proti životnému prostrediu
16	OC-Organizovaná majetková trestná činnosť
17	OC-Ostatné
18	CC-Počítačová kriminalita – Ostatné
19	CC-Počítačová kriminalita – Prevencia
20	CC-Počítačová kriminalita – Uľahčenie vyšetrovania
21	CC-Počítačová kriminalita – Pomoc obetiam
22	CC-Sexuálne vykorisťovanie detí – Prevencia
23	CC-Sexuálne vykorisťovanie detí – Uľahčenie vyšetrovania
24	CC-Sexuálne vykorisťovanie detí – Pomoc obetiam
25	CC-Sexuálne vykorisťovanie detí – Ostatné
26	CC-Ostatné
27	GEN-Výmena informácií
28	GEN-Policajná alebo medziagentúrna spolupráca (colné orgány, pohraničná stráž, spravodajské služby)
29	GEN-Forenzné činnosti
30	GEN-Podpora obetí
31	GEN-Operačná podpora
32	TA-Technická pomoc – informačná a komunikačná
33	TA-Technická pomoc – príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola
34	TA-Technická pomoc – hodnotenie a štúdie, zber údajov
35	TA-Technická pomoc – budovanie kapacít

1	Informačné systémy, interoperabilita, kvalita údajov, komunikačné systémy (okrem vybavenia)
2	Siete, centrá excelentnosti, štruktúry spolupráce, spoločné akcie a operácie
3	Spoločné vyšetrovacie tímy alebo ďalšie spoločné operácie
4	Vyslanie alebo nasadenie expertov
5	Odborná príprava, školenia
6	Výmena najlepších postupov, workshopy, konferencie, podujatia, kampane na zvyšovanie povedomia, komunikačné činnosti
7	Štúdie, pilotné projekty, posúdenia rizika
8	Vybavenie (zahrnuté do výpočtu 15-percentného stropu)
9	Dopravné prostriedky (zahrnuté do výpočtu 15-percentného stropu)
10	Budovy, zariadenia (zahrnuté do výpočtu 15-percentného stropu)
11	Uplatňovanie výsledkov výskumných projektov alebo iné nadväzné opatrenia

1	Spolupráca s tretími krajinami
2	Akcie v tretích krajinách
3	Implementácia odporúčaní schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti policajnej spolupráce
4	Špecifické akcie (neznáme vo fáze programovania)
5	Núdzová pomoc (neznáma vo fáze programovania)
6	Akcie uvedené v prílohe IV

Choose the experimental features you want to try