EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 7. 2018

COM(2018) 365 final

2018/0189(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka návrhu Komisie na rozhodnutie Rady o pristúpení Únie k Ženevskému aktu o Lisabonskej dohode o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“).

Cieľom tohto návrhu Komisie je zabezpečiť právny rámec pre účinnú účasť Únie v Lisabonskej únii WIPO, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu.

V článku 9 Ženevského aktu sa stanovuje záväzok pre každú zmluvnú stranu chrániť zapísané označenia pôvodu a zemepisné označenia na svojom území v rámci vlastného právneho systému a právnej praxe, ale v súlade s podmienkami tohto aktu, s výhradou odmietnutia, vzdania sa zo strany zmluvnej strany pôvodu, vyhlásenia neplatnosti alebo zrušenia, ktoré môže nadobudnúť účinnosť s ohľadom na jej územie. V článku 6 ods. 5 písm. a) Ženevského aktu sa stanovuje, že zapísané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je chránené odo dňa medzinárodného zápisu, a to v každej zmluvnej strane, ktorá neodmietla ochranu v súlade s článkom 15 alebo ktorá poslala oznámenie o udelení ochrany Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v súlade s článkom 18. V pravidle 9 ods. 1 písm. b) vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody (ďalej len „vykonávací predpis“) sa stanovuje, že zamietnutie musí byť oznámené v lehote jedného roka od prijatia oznámenia o medzinárodnom zápise podľa článku 6 ods. 4. V prípade článku 29 ods. 4 sa táto lehota môže predĺžiť o ďalší rok.

V tejto súvislosti by Únia po tom, keď sa stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, mala predložiť zoznam zemepisných označení EÚ z registrov EÚ pre zemepisné označenia (podľa dohody s členskými štátmi EÚ) na ochranu podľa Lisabonského systému. Tento zoznam by sa mal vytvoriť v úzkej spolupráci s členskými štátmi na základe tejto ustálenej praxe a metodiky, ktorá sa používa pri niektorých dvojstranných medzinárodných dohodách o zemepisných označeniach, ktoré EÚ uzatvorila (s prihliadnutím na hodnotu produkcie a vývoznú hodnotu, ochranu podľa iných dohôd, ako aj súčasné alebo potenciálne zneužitie v dotknutých tretích krajinách, a rovnováhu medzi členskými štátmi), pri zohľadnení rozsahu zemepisných označení zapísaných členskými tretími krajinami Lisabonskej dohody. Po pristúpení Únie k Lisabonskej únii bude možné podať žiadosti o medzinárodný zápis dodatočných chránených a zapísaných zemepisných označení v Únii na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej skupiny výrobcov.

Mali by sa zaviesť vhodné postupy posúdenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o označenia pôvodu a zemepisné označenia s pôvodom v tretích zmluvných stranách a zapísané v medzinárodnom registri, ako aj súvisiaci postup podávania námietok, pri zohľadnení osobitných ustanovení Ženevského aktu.

Presadzovanie označení pôvodu a zemepisných označení s pôvodom v tretích zmluvných stranách a zapísaných v medzinárodnom registri zo strany Únie musí byť v súlade s kapitolou III Ženevského aktu. V článku 14 Ženevského aktu sa od každej zmluvnej strany vyžaduje najmä to, aby sprístupnila účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných označení pôvodu a zapísaných zemepisných označení a aby zabezpečila, že súdne konania na zabezpečenie ich ochrany môžu byť podané orgánom verejnej moci alebo ktoroukoľvek zainteresovanou stranou, či už fyzickou, alebo právnickou osobou, verejným alebo súkromným subjektom, a to v závislosti od jeho právneho systému a praxe. Koexistencia predchádzajúcich ochranných známok a označení pôvodu alebo zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri, ktorým je zaručená ochrana alebo ktoré sa používajú v Únii, by mala byť možná, ak podmienky stanovené v článku 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 sú splnené mutatis mutandis.

Sedem členských štátov EÚ patrí medzi členov Lisabonskej únie, a teda prijali ochranu názvov tretích krajín. S cieľom poskytnúť im prostriedky na plnenie svojich medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením Únie k Lisabonskej únii by sa malo zaviesť prechodné opatrenie, ktoré by malo mať účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nemalo by mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

Zdá sa spravodlivé, aby poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu za podanie žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia na medzinárodnom úrade, ako aj poplatky, ktoré sa majú zaplatiť v prípade ostatných údajov zapísaných v medzinárodnom registri a na poskytovanie výpisov, osvedčení alebo iných informácií týkajúcich sa obsahu tohto medzinárodného zápisu, znášal členský štát, z ktorého označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, EÚ zaviedla jednotné a výlučné systémy na ochranu zemepisných označení pre vína (1970), liehoviny (1989), aromatizované vína (1991) a ďalšie poľnohospodárske výrobky a potraviny (1992). Prostredníctvom týchto systémov sú chránené názvy príslušných výrobkov predmetom ďalekosiahlej ochrany v celej EÚ na základe postupu jednej žiadosti. Kľúčové ustanovenia sú v súčasnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013 pre vína, v nariadení (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 pre aromatizované vína, v nariadení (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 pre destiláty a v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh je v súlade so všeobecnou politikou EÚ zameranou na podporu a rozšírenie ochrany zemepisných označení prostredníctvom bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych dohôd.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Vzhľadom na predmet zmluvy by toto nariadenie malo byť založené na článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Únia má výlučnú právomoc na uzatvorenie Ženevského aktu Lisabonskej dohody. Vyplýva to z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 25. októbra 2017 vo veci C-389/15, Komisia/Rada, v ktorom sa objasnilo, že návrh revidovanej Lisabonskej dohody, t. j. Ženevský akt, je určený hlavne na uľahčenie alebo úpravu obchodovania medzi Úniou a tretími štátmi, a jednak, že je spôsobilý mať priamy a bezprostredný účinok na toto obchodovanie, v dôsledku čoho jeho vyjednávanie patrí do výlučnej právomoci, ktorú v oblasti spoločnej obchodnej politiky upravenej v článku 207 ods. 1 ZFEÚ Únii priznáva článok 3 ods. 1 ZFEÚ. 

Podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa zásada subsidiarity neuplatňuje na oblasti výlučnej právomoci EÚ.

•Proporcionalita

Navrhované opatrenia nepresahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je umožniť Únii, aby sa zapojila do Lisabonskej únie spôsobom, ktorým sa zabezpečí účinná ochrana zemepisných označení EÚ.

•Výber nástroja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady je vhodným právnym nástrojom na vykonávanie členstva Európskej únie v Lisabonskej únii, keďže sa ním zabezpečujú legislatívne výsady obidvoch inštitúcií.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Plán pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení bol zverejnený 21. decembra 2017 s termínom zaslania pripomienok zainteresovaných strán do 18. januára 2018. V stanovenej lehote bolo doručených osem pripomienok. Všetky okrem jednej boli v podstate pozitívne, pokiaľ ide o túto iniciatívu, a podporujú pristúpenie EÚ. V troch pripomienkach bol vyjadrený názor, že EÚ by mala pokročiť v diskusii o uznávaní a ochrane nepoľnohospodárskych zemepisných označení. Dve pripomienky boli proti užšiemu zoznamu, keďže všetky zemepisné označenia Únie by mali byť oprávnené na ochranu podľa Ženevského aktu.

•Získavanie a využívanie expertízy

V štúdii z októbra 2012, ktorú vykonala spoločnosť AND International s názvom „Hodnota produkcie poľnohospodárskych výrobkov a potravín, vín, aromatizovaných vín a liehovín chránených zemepisným označením (ZO)“ (http://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/value-gi_en), sa zistilo niekoľko prínosov politiky zemepisných označení EÚ pre spotrebiteľov (zabezpečenie kvality), výrobcov (otvorenosť systému pre všetkých výrobcov dodržiavajúcich požiadavky na kvalitu; spravodlivá hospodárska súťaž; cenová prirážka; účinná ochrana), spoločnosť ako celok (napojenie hodnotných výrobkov na vidiecke oblasti; zachovávanie tradícií; opätovné prepojenie výrobcov a spotrebiteľov) a životné prostredie (prepojenie tradičných výrobkov s krajinou a poľnohospodárskymi systémami). Pri posúdení hospodárskych údajov o každom z 2 768 zemepisných označení zapísaných v EÚ27 od roku 2005 do roku 2010 sa v štúdii zistilo najmä to, že priemerná cena výrobku so zemepisným označením je 2,23 násobku ceny porovnateľného výrobku bez zemepisného označenia. Predajná hodnota zemepisných označení EÚ (vo všetkých odvetviach) bola 54,3 miliardy EUR v roku 2010 (5,7 % celkového objemu potravín a nápojov EÚ); odhadovaná vývozná hodnota zemepisných označení v EÚ je 11,5 miliardy EUR (15 % vývozu potravinárskeho alebo nápojového priemyslu EÚ). 

•Posúdenie vplyvu

Požiadavky na lepšiu právnu reguláciu tejto iniciatívy nezahŕňajú posúdenie vplyvu, plán vykonávania či verejnú konzultáciu.

V usmerneniach o lepšej právnej regulácii sa objasnilo, že posúdenie vplyvu by sa malo uskutočniť len vtedy, keď je to užitočné, pričom je to potrebné posúdiť v závislosti od konkrétneho prípadu. V zásade nie je posúdenie vplyvu potrebné, ak má Komisia k dispozícii len obmedzenú alebo žiadnu možnosť výberu. V uvedenom prípade je to práve tak, keďže pristúpenie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody je opodstatnené vzhľadom na výlučnú právomoc Únie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt, a keďže tento krok by predstavoval aj logický záver po vykonaní preskúmania Lisabonského systému, do ktorého sa EÚ zapojila. Opatrenia navrhované v tomto návrhu nariadenia sú potrebné s cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie Ženevského aktu zo strany Európskej únie.

V prípade členstva EÚ to bude viesť k celému radu výhod. Zabezpečilo by sa tak, že súčasné a budúce zemepisné označenia zapísané na úrovni EÚ, ale nezapísané siedmimi členskými štátmi EÚ v Lisabonskej únii, by sa mohli stať oprávnenými na ochranu v rámci Lisabonského systému. Zemepisné označenia EÚ by v zásade mohli získať rýchlu, neobmedzenú ochranu na vysokej úrovni vo všetkých súčasných a budúcich zmluvných stranách Ženevského aktu. Zriadeným multilaterálnym registrom by sa zvýšilo dobré meno európskych zemepisných označení vzhľadom na široký zemepisný rozsah ochrany podľa Ženevského aktu. Očakáva sa, že zlepšenou medzinárodnou ochranou zemepisných označení vyplývajúcou z pristúpenia EÚ sa upevnia a potenciálne rozšíria pozitívne vplyvy ochrany zemepisných označení na inkluzívny rast a zamestnanosť s vysokou pridanou hodnotou produkcie v poľnohospodárstve, na obchod a investičné toky, konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP, na fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž, ako aj na ochranu práv duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo poľnohospodárov a výrobcov potravín, pokiaľ ide o ich výrobky chránené zemepisným označením, je vystavené vykorisťovaniu a strate, a to najmä na svetových trhoch. Pristúpenie EÚ k Lisabonskému systému by pomohlo vidieckym zainteresovaným stranám chrániť na globálnej úrovni to, čo je cenné na miestnej úrovni, čím by sa vyvážil obvyklý trend globalizácie smerom k jednotným komoditným normám a tlaku na znižovanie cien poľnohospodárskych výrobkov. V súčasnej politickej a hospodárskej neistote by to vidieckym spoločenstvám poskytlo viditeľný dôkaz, že EÚ koná s cieľom brániť a chrániť ich záujmy po celom svete. Keďže Ženevský akt je v zásade rovnocenný s právnymi predpismi EÚ o ochrane zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky, neočakáva sa, že si bude pristúpenie EÚ vyžadovať značné úpravy týchto právnych predpisov.

Z administratívneho hľadiska sa v Ženevskom akte stanovuje jednotný súbor pravidiel na získanie ochrany vo všetkých členských štátoch, a teda aj jednoduchší a účinnejší mechanizmus v porovnaní so súčasnou praxou EÚ pri riešení rôznych miestnych postupov prostredníctvom bilaterálnych dohôd. Z hľadiska obchodnej politiky sa tým preukáže zodpovedná vedúca úloha EÚ pri podpore multilateralizmu. Pristúpením EÚ sa nepredpokladá vytvorenie dodatočných nákladov či záťaže pre hospodárske subjekty EÚ alebo členské štáty EÚ, ktoré chcú mať zemepisné označenia chránené v rámci Lisabonského systému, v porovnaní so súčasným stavom. Naopak sa očakáva, že to povedie k zníženiu týchto administratívnych nákladov a záťaže.

Pre podniky nebude mať pristúpenie EÚ za následok nijaké dodatočné úpravy, dodržiavanie súladu či transakčné náklady alebo iné administratívne zaťaženie, ako sú potenciálne individuálne poplatky za preskúmanie, ktoré sa môžu v rámci Lisabonskej dohody uplatňovať, ale ktoré budú znížené o úspory vyplývajúce z medzinárodného postupu.

Ženevský akt umožňuje pristúpenie EÚ spolu s jej členskými štátmi. Vzhľadom na jednotný a výlučný charakter systému ochrany zemepisných označení EÚ pre poľnohospodárske výrobky by však akékoľvek označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ktoré predložilo sedem členských štátov EÚ v Lisabonskom systéme (v súčasnosti okolo 800) a ktoré sú oprávnené na ochranu podľa právnych predpisov EÚ, už nemali byť chránené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale výlučne prostredníctvom právnych predpisov EÚ. Rovnako to bude, aj pokiaľ ide o ochranu zemepisných označení s pôvodom v tretích členských štátoch Lisabonského systému a predložených týmito tretími členskými štátmi. V dôsledku toho bude mať pristúpenie EÚ za následok menšie administratívne zaťaženie, pokiaľ ide o účasť členských štátov EÚ na Lisabonskom systéme.

Najmä keď EÚ pristúpi, bude existovať možnosť odvolávať sa na register Lisabonského systému namiesto toho, aby sa podrobne viedli bilaterálne rokovania o ochrane zemepisných označení. To by bolo v súlade s praxou v ostatných oblastiach práv duševného vlastníctva, kde EÚ zaväzuje svojich partnerov, aby sa pripojili a dodržiavali medzinárodné dohody v oblasti práv duševného vlastníctva, ako sú Bernský dohovor o autorských právach a Madridský protokol o ochranných známkach, namiesto vytvárania spleti rôznych podnikov, ktoré môžu zmiasť zainteresované strany.

Pristúpením EÚ sa pravdepodobne poskytne stimul pre ďalšie tretie krajiny, aby vstúpili do Lisabonského systému, keďže by sa im tak zabezpečil prístup k ochrane v celej Lisabonskej únii, pričom by mohli využívať efektívny postup preskúmania jednotlivých zemepisných označení v prípade rovnocennosti svojho systému so systémom EÚ.

Pristúpenie EÚ môže mať mimoriadne pozitívny vplyv na rozvojové krajiny, ktoré zvažujú pristúpenie k Ženevskému aktu, keďže ich zemepisné označenia by mohli získať ochranu v EÚ prostredníctvom Lisabonského systému. Záujem 17-členného afrického úradu pre duševné vlastníctvo, OAPI, o pripojenie k Lisabonskej dohode je priaznivý a svedčí o príťažlivosti tohto nástroja pre zemepisné označenia na ochranu práv a tradičných hodnôt poľnohospodárov v rozvojových krajinách.

Pokiaľ ide o možné nevýhody, mohlo by k nim patriť doteraz ešte obmedzené členstvo v Lisabonskom systéme, obava, že pokrok v oblasti zemepisných označení v rámci WTO by sa mohol ešte viac vzdialiť z dosahu; skepticizmus niektorých členských štátov EÚ voči pristúpeniu EÚ a neistota z hľadiska finančného vplyvu. Modernizovaný systém podľa Ženevského aktu by však mal byť atraktívnejším pre potenciálnych nových členov; pokrok v rámci WIPO by mohol mať dokonca pozitívny vplyv na diskusie o zemepisných označeniach v rámci WTO, a to vytváraním vhodných synergií a približovaním revidovanej Lisabonskej dohody k postupu WTO; od členských štátov EÚ s výhradami voči Lisabonskému systému sa nebude vyžadovať, aby sa pripojili; členovia Lisabonskej dohody dosiahli pokrok vo svojom úsilí o zabezpečenie finančnej udržateľnosti Lisabonského systému.

Po dôkladnom zvážení, výhody pristúpenia EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody prevažujú nad nevýhodami. S cieľom dosiahnuť pristúpenie EÚ k Lisabonskému systému bude musieť Komisia pripraviť návrh právnych aktov potrebných na pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody a jej vykonávanie.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

• Základné práva

Účasť Únie v rámci Lisabonskej únie a ako zmluvná strana Ženevského aktu je v súlade s článkom 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že duševné vlastníctvo je chránené.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Pozri pripojený finančný výkaz.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

Neuplatňuje sa.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Neuplatňuje sa.

2018/0189 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Na to, aby bola EÚ plne schopná vykonávať svoju výlučnú právomoc vo vzťahu k spoločnej obchodnej politike, stane sa zmluvnou stranou Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“) 2 na základe rozhodnutia Rady (EÚ).../... 3 . Zmluvné strany Ženevského aktu sú členmi Osobitnej únie vytvorenej na základe Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach 4 (ďalej len „Osobitná únia“). V súlade s článkom 3 rozhodnutia (EÚ) .../... bude Únia v Osobitnej únii zastúpená Komisiou.

(2)Je vhodné stanoviť pravidlá, ktoré umožnia Únii v plnej miere vykonávať všetky svoje práva a povinnosti po jej pristúpení k Ženevskému aktu.

(3)Ženevský akt chráni označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 5 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 6 , a zemepisných označení, ktoré sa ďalej spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

(4)Po pristúpení Únie k Ženevskému aktu by Komisia mala v prvom rade podať na Medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „medzinárodný úrad“) žiadosť o zápis zoznamu zemepisných označení s pôvodom a ochranou na území Únie do ich registra (ďalej len „medzinárodný register“). Kritériá na stanovenie takéhoto zoznamu by, ako je to v prípade niektorých dvojstranných a regionálnych dohôd Únie o ochrane zemepisných označení, mali zohľadniť najmä výrobnú hodnotu a vývoznú hodnotu, ochranu podľa iných dohôd, ako aj súčasné alebo potenciálne zneužitie v dotknutých tretích krajinách.

(5)S cieľom zabezpečiť, aby boli dodatočné zemepisné označenia chránené a zapísané v Únii zapísané v medzinárodnom registri, je vhodné poveriť Komisiu, aby v neskoršej etape podala žiadosti o medzinárodný zápis takýchto dodatočných zemepisných označení, a to buď na základe vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej skupiny výrobcov, alebo, vo výnimočných prípadoch, na žiadosť jednotlivých výrobcov.

(6)Mali by sa zaviesť príslušné postupy, aby Komisia mohla posúdiť zemepisné označenia s pôvodom v zmluvných stranách Ženevského aktu, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretie zmluvné strany“) a sú zapísané v medzinárodnom registri, a to s cieľom stanoviť postup pri rozhodovaní o ochrane v Únii, prípadne o zrušení takejto ochrany.

(7)Presadzovanie ochrany zemepisných označení s pôvodom v tretích zmluvných stranách a zapísaných do medzinárodného registra zo strany Únie by sa malo vykonať v súlade s kapitolou III Ženevského aktu, a najmä s článkom 14 Ženevského aktu, v ktorom sa vyžaduje, aby každá zmluvná strana sprístupnila účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných označení pôvodu a aby stanovila, že súdne konania na zabezpečenie ich ochrany môžu byť podané orgánom verejnej moci alebo ktoroukoľvek zainteresovanou stranou, či už fyzickou, alebo právnickou osobou, verejným alebo súkromným subjektom, a to v závislosti od jeho právneho systému a praxe. S cieľom zabezpečiť popri ochrane zemepisných označení aj ochranu ochranných známok, a to so zreteľom na záruku v súvislosti s predchádzajúcimi právami z ochrannej známky, ako sa uvádza v článku 13 ods. 1 Ženevského aktu, mala by sa zachovať koexistencia predchádzajúcich ochranných známok a zemepisných označení zapísaných v medzinárodnom registri, ktorým je zaručená ochrana alebo sú používané v Únii.

(8)Sedem členských štátov patrí medzi členov Osobitnej únie, a teda prijali ochranu zemepisných označení tretích zmluvných strán. S cieľom poskytnúť im prostriedky na plnenie medzinárodných záväzkov prijatých pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu by sa mali stanoviť prechodné opatrenia, ktoré by mali mať účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nemali by mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

(9)Zdá sa spravodlivé, aby poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu, za podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na medzinárodnom úrade, ako aj poplatky, ktoré sa majú zaplatiť v prípade ostatných údajov zapísaných v medzinárodnom registri a za poskytovanie výpisov, osvedčení alebo iných informácií týkajúcich sa obsahu tohto medzinárodného zápisu, znášal členský štát, z ktorého označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza. Tým by nemalo byť dotknuté nijaké rozhodnutie členského štátu požiadať o vrátenie týchto poplatkov od skupiny výrobcov alebo od jednotlivých výrobcov používajúcich zemepisné označenie, pre ktoré sa žiada medzinárodný zápis.

(10)S cieľom uhradiť akýkoľvek nedoplatok v súvislosti s prevádzkovým rozpočtom Osobitnej únie by Únia mala byť schopná stanoviť osobitný príspevok v rámci prostriedkov dostupných na tento účel v ročnom rozpočte Únie.

(11)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie členstva Únie v Osobitnej únii by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby stanovila zoznam zemepisných označení, a to na podanie žiadosti o ich medzinárodný zápis na medzinárodnom úrade po pristúpení k Ženevskému aktu, na následné podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia na medzinárodnom úrade, na zamietnutie námietky, na rozhodnutie o tom, či sa udelí, alebo neudelí ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, a na zrušenie ochrany zemepisného označenia v Únii zapísaného v medzinárodnom registri. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 7 ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Predmet

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa vykonávania práv a povinností Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „Ženevský akt“).

Na účely tohto nariadenia sa označenia pôvodu vrátane „označení pôvodu“, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 a nariadení (EÚ) č. 1308/2013, a zemepisné označenia ďalej spoločne označujú ako „zemepisné označenia“.

Článok 2
Medzinárodný zápis zemepisných označení po pristúpení

Po pristúpení Únie k Ženevskému aktu musí Komisia predložiť Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „medzinárodný úrad“) žiadosti o medzinárodný zápis zemepisných označení chránených a zapísaných podľa právnych predpisov Únie, ktoré sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v Únii podľa článku 5 ods. 1 a 2 Ženevského aktu.

Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam zemepisných označení uvedených v prvom odseku v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

S cieľom stanoviť zoznam uvedený v druhom odseku Komisia zohľadní najmä:

a)výrobnú hodnotu zemepisného označenia;

b)vývoznú hodnotu zemepisného označenia;

c)ochranu zemepisného označenia podľa iných medzinárodných dohôd;

d)súčasné alebo potenciálne zneužívanie zemepisného označenia v rámci ostatných členov Osobitnej únie;

e)celkový počet zemepisných označení s pôvodom na územiach iných členov Osobitnej únie a zapísaných do registra medzinárodného úradu (ďalej len „medzinárodný register“).

Článok 3
Následná medzinárodná registrácia zemepisných označení Únie

Po pristúpení Únie k Ženevskému aktu môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej skupiny výrobcov, alebo jednotlivých výrobcov používajúcich zemepisné označenie chránené a zapísané v Únii prijať vykonávacie akty s cieľom podať žiadosť o medzinárodný zápis zemepisného označenia chráneného a zapísaného v súlade s právnymi predpismi Únie, ktoré sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v Únii, v rámci medzinárodného úradu.

S cieľom posúdiť, či podať žiadosť o medzinárodnú registráciu, alebo nie, Komisia zohľadní kritériá stanovené v článku 2 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

Článok 4
Posúdenie zemepisných označení tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri

1.Komisia posúdi oznámenie zverejnené medzinárodným úradom podľa článku 6 ods. 4 Ženevského aktu o zemepisných označeniach zapísaných v medzinárodnom registri, a v súvislosti s ktorými zmluvná strana pôvodu, ako sa vymedzuje podľa článku 1 písm. xv) Ženevského aktu, nie je členským štátom, a to s cieľom určiť, či obsahuje povinné prvky stanovené v pravidle 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu (ďalej len „vykonávací predpis“) 8 , ako aj údaje o kvalite, dobrom mene alebo vlastnostiach, ako sa stanovuje v pravidle 5 ods. 3 tohto predpisu, ako aj posúdiť, či sa oznámenie vzťahuje na výrobok, pre ktorý sa ochrana zemepisných označení v rámci Únie v súčasnosti poskytuje. Lehota na vykonanie takéhoto posúdenia nesmie presiahnuť štyri mesiace a nesmie zahŕňať posúdenie iných osobitných ustanovení Únie týkajúcich sa umiestňovania produktov na trh, a najmä sanitárnych a rastlinolekárskych noriem, obchodných noriem a označovania potravín.

2.Ak na základe posúdenia vykonaného podľa odseku 1 Komisia usúdi, že podmienky stanovené v uvedenom odseku sú splnené prima facie, zverejní zemepisné označenie navrhované na ochranu v Únii spolu s druhom výrobku a krajinou pôvodu v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C.

3.Ak na základe posúdenia vykonaného podľa odseku 1 Komisia usúdi, že podmienky stanovené v uvedenom odseku nie sú splnené, prijme rozhodnutie o zamietnutí ochrany zemepisného označenia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2. Pokiaľ ide o zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti výborov stanovených v článku 13 ods. 1, Komisia prijme rozhodnutie bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 13 ods. 2.

V súlade s článkom 15 ods. 1 Ženevského aktu Komisia oznámi medzinárodnému úradu zamietnutie účinkov príslušného medzinárodného zápisu v rámci územia Únie, a to do jedného roka od prijatia oznámenia o medzinárodnom zápise v súlade s článkom 6 ods. 4 Ženevského aktu.

Článok 5
Postup vznesenia námietok proti zemepisným označeniam tretej krajiny zapísaným v medzinárodnom registri

1.Do dvoch mesiacov od dátumu zverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej Únie v súlade s článkom 4 ods. 2 orgány členského štátu alebo inej tretej krajiny, ako je zmluvná strana pôvodu, alebo fyzická či právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom v Únii alebo v inej tretej krajine, ako je zmluvná strana pôvodu, môžu podať námietku Komisii, a to v jednom z úradných jazykov Európskej únie.

2.Takáto námietka je prípustná, iba ak sa podá v lehote stanovenej v odseku 1, a ak obsahuje jedno alebo viacero z týchto tvrdení:

a)zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je v rozpore s názvom odrody rastliny alebo plemena zvieraťa a je pravdepodobné, že bude spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku;

b)zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri je celkovo alebo čiastočne homonymné so zemepisným označením, ktoré je už v Únii chránené, a v praxi nie je možné dostatočne odlíšiť podmienky miestneho a tradičného používania a prezentácie zemepisného označenia navrhovaného na ochranu a zemepisného označenia už chráneného v Únii, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s príslušnými výrobcami a nezavádzať spotrebiteľov;

c)ochrana zemepisného označenia zapísaného do medzinárodného registra v Únii porušuje predchádzajúce právo z ochrannej známky;

d)navrhovaná ochrana zemepisného označenia v Únii by ohrozila používanie celkového alebo čiastočne rovnakého názvu alebo výlučný charakter ochrannej známky alebo hospodárskej hodnoty výrobkov, ktoré boli legálne uvádzané na trh počas najmenej piatich rokov pred dátumom uverejnenia názvu zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 4 ods. 2;

e)zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri sa vzťahuje na výrobok, pre ktorý sa v rámci EÚ v súčasnosti neposkytuje ochrana v rámci zemepisných označení EÚ;

f)názov, o ktorého zápis do registra sa žiada, je druhový výraz na území Únie.

3.Dôvody námietky, ako sa uvádza v odseku 2, musí posúdiť Komisia vo vzťahu k územiu Únie alebo jej časti.

Článok 6
Rozhodnutie o ochrane zemepisných označení tretej krajiny zapísaných do medzinárodného registra v Únii

1.Ak Komisia nedostane nijakú námietku, resp. námietku, ktorá je neprípustná, ak je to vhodné, zamietne neprípustné doručené námietky a prijme rozhodnutie o udelení ochrany zemepisného označenia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

2.Ak Komisia dostane prípustnú námietku, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2, prijme rozhodnutie o tom, či udelí, alebo neudelí ochranu zemepisného označenia zapísaného do medzinárodného registra prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2. Pokiaľ ide o zemepisné označenia vzťahujúce sa na výrobky, ktoré nepatria do pôsobnosti výborov stanovených v článku 13 ods. 1, Komisia prijme rozhodnutie bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 13 ods. 2.

3.V rozhodnutí o udelení ochrany zemepisného označenia v súlade s odsekmi 1 alebo 2 sa stanoví rozsah poskytovanej ochrany a môže obsahovať podmienky, ktoré sú zlučiteľné so Ženevským aktom, a najmä sa ním povoľuje vymedzené prechodné obdobie podľa článku 17 Ženevského aktu a pravidla 14 vykonávacieho predpisu.

4.V súlade s článkom 15 ods. 1 Ženevského aktu Komisia oznámi medzinárodnému úradu zamietnutie účinkov príslušného medzinárodného zápisu na území Únie, a to do jedného roka od prijatia oznámenia o medzinárodnom zápise v súlade s článkom 6 ods. 4 Ženevského aktu.

Článok 7
Používanie zemepisných označení

1.Vykonávacie akty prijaté Komisiou na základe článku 6 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia Únie týkajúce sa umiestňovania výrobkov na trh, a najmä ustanovenia o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov, sanitárnych a rastlinolekárskych normách a označovaní potravín. Komisia informuje medzinárodný úrad o týchto podmienkach používania v čase pristúpenia.

2.S výhradou odseku 1 môže zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý uvádza výrobok na trh v súlade s medzinárodným zápisom.

Článok 8
Zrušenie zemepisného označenia tretej krajiny zapísaného do medzinárodného registra

Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa v Únii zruší ochrana zemepisného označenia zapísaného v medzinárodnom registri, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)zemepisné označenie už nie je chránené v zmluvnej strane pôvodu;

b)zemepisné označenie už nie je zapísané v medzinárodnom registri;

c)v prípadoch, keď už nie je zabezpečené dodržiavanie povinných prvkov stanovených v pravidle 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu alebo náležitostí, pokiaľ ide o kvalitu, dobré meno alebo vlastnosti, ako je stanovené v pravidle 5 ods. 3 tohto predpisu.

Vykonávacie akty uvedené v prvom odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

Komisia bezodkladne oznámi medzinárodnému úradu neplatnosť účinkov medzinárodného zápisu zemepisného označenia zrušeného v súlade s prvým odsekom na území Únie.

Článok 9
Vzťah k ochranným známkam

1.Ochrana zemepisného označenia nemá vplyv na platnosť predchádzajúcej ochrannej známky prihlásenej alebo zapísanej v dobrej viere alebo nadobudnutej v dôsledku používania v dobrej viere na území Únie.

2.Zemepisné označenie zapísané v medzinárodnom registri nie je chránené na území Únie, ak vzhľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky a dĺžku jej používania, by ochrana uvedeného zemepisného označenia na území Únie mohla viesť k zavádzaniu spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu výrobku.

3.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, predchádzajúca ochranná známka prihlásená alebo zapísaná v dobrej viere na území Únie, alebo nadobudnutá používaním v dobrej viere, ktorej použitie by bolo v rozpore s ochranou zemepisného označenia, sa môže aj naďalej používať a obnovovať pre príslušný výrobok bez ohľadu na ochranu zemepisného označenia za predpokladu, že neexistujú žiadne dôvody vyhlásiť ju za neplatnú alebo ju zrušiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 9 . V takých prípadoch sa používanie zemepisného označenia povolí, ako aj používanie dotknutej ochrannej známky.

Článok 10
Prechodná ochrana

1.Tie členské štáty, ktoré boli členmi Osobitnej únie pred pristúpením Únie k Ženevskému aktu, môžu udeliť ochranu zmluvnej strane tretej krajiny Lisabonskej dohody z roku 1958, alebo k tejto dohode revidovanej v Štokholme 14. júla 1967 a zmenenej 28. septembra 1979 prostredníctvom vnútroštátneho systému ochrany s účinnosťou odo dňa, keď sa Únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, pokiaľ ide o zemepisné označenia zapísané k danému dátumu v rámci Osobitnej únie, alebo od dátumu, keď bol medzinárodný zápis do medzinárodného registra oznámený Komisiou členskému štátu.

Takéto vnútroštátne systémy ochrany prestanú existovať buď v deň, keď sa prijme rozhodnutie o ochrane podľa tohto nariadenia, alebo v deň, keď končí účinnosť medzinárodného zápisu.

2.Ak názov tretej krajiny nie je zapísaný do registra podľa tohto nariadenia, je za dôsledky takejto vnútroštátnej ochrany zodpovedný výlučne príslušný členský štát.

3.Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa odseku 1 platia iba na vnútroštátnej úrovni a nesmú mať nijaký vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

Článok 11
Poplatky

Poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa článku 7 Ženevského aktu, ako sa uvádza vo vykonávacom predpise, za podanie žiadosti o medzinárodný zápis zemepisného označenia do medzinárodného registra na medzinárodnom úrade, a za poskytovanie výpisov, osvedčení alebo iných informácií týkajúcich sa obsahu tohto registra, znáša členský štát, z ktorého zemepisné označenie pochádza.

Týmto ustanovením nie je dotknuté akékoľvek rozhodnutie členského štátu požiadať o vrátanie súm uvedených v prvom odseku od skupiny výrobcov alebo od jednotlivých výrobcov používajúcich zemepisné označenie, pre ktoré sa žiada medzinárodný zápis.

Článok 12
Osobitný finančný príspevok

V prípade, že sa príjem z Osobitnej únie odvodzuje v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. v) Ženevského aktu, Únia môže poskytnúť osobitný príspevok v rámci prostriedkov dostupných na tento účel v ročnom rozpočte Únie.

Článok 13
Postup výborov

1.Komisii pomáhajú tieto výbory v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pokiaľ ide o tieto výrobky:

a)v prípade vinárskych výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 uvedeného nariadenia;

b)v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov, ako sú vymedzené v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 10 , Výbor pre aromatizované vínne výrobky zriadený podľa článku 34 uvedeného nariadenia;

c)v prípade liehovín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 11 , Výbor pre liehoviny zriadený podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

d)v prípade výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 pododseku 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Výbor pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov zriadený podľa článku 57 uvedeného nariadenia.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 14
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

(1)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(2)     http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/treaties/en/lisbon/trt_lisbon_009en.pdf

(3)    Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(4)     http://www.wipo.int/export/sites/www/lisbon/en/legal_texts/lisbon_agreement.pdf

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)    Vykonávací predpis k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody, ako ho prijalo zhromaždenie Lisabonskej únie 11. októbra 2017, http://www.wipo.int/meetings/en/doc_details.jsp?doc_id=376416 , dok. WIPO A/57/11 z 11. októbra 2017.

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154 zo 16.7.2017, s. 1).

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).