EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 5. 2018

COM(2018) 337 final

2018/0169(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2018) 249 final}
{SWD(2018) 249 final}
{SWD(2018) 250 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Voda je v EÚ obmedzený zdroj a stresom z nedostatku vody trpí jedna tretina územia Únie. Z dôvodu zvyšujúcich sa potrieb obyvateľstva a zmeny klímy sa dostupnosť vody v dostatočnom množstve a kvalite v budúcnosti stane pre Európu ešte väčšou výzvou. Jednou z hlavných hrozieb pre vodné prostredie v EÚ je nadmerný odber vody, najmä na poľnohospodárske zavlažovanie 1 , ale aj na priemyselné použite a rozvoj miest. Dostupnosť primerane kvalitnej vody je však zároveň základnou podmienkou rastu hospodárskych sektorov závislých od vody i spoločnosti ako celku. Celkový vplyv sucha na hospodárstvo v roku 2003 bol podľa odhadov vyčíslený minimálne na 8,7 miliardy EUR (týka sa to predovšetkým stredozemských krajín, Francúzska a Spojeného kráľovstva), pričom tento údaj vyjadruje odhadované straty, ktoré sú priamym dôsledkom sucha (EK, 2007). Závažný vplyv na hospodárstvo môžu mať bezprostredné dôsledky súch, ako sú poľnohospodárske škody a škody na infraštruktúre, ako aj ich nepriamejšie dôsledky, medzi ktoré patrí neochota investovať v rizikových oblastiach.

V posledných troch desaťročiach sa vplyvom zmeny klímy prudko zvýšila frekvencia a intenzita súch a vzrástli environmentálne i hospodárske škody, ktoré suchá spôsobujú: v období rokov 1976 – 2006 sa počet oblastí a osôb postihnutých suchami zvýšil takmer o 20 % a celkové náklady, ktoré s nimi súvisia, dosiahli 100 miliárd EUR (EK, 2012). Rozsah hospodárskych strát môžu ešte lepšie ilustrovať suchá v lete roku 2017 – len v samotnom sektore poľnohospodárskych podnikov v Taliansku sa straty odhadujú na 2 miliardy EUR 2 . Očakáva sa, že tento vývoj bude pokračovať a nedostatok vody sa nebude týkať len niekoľkých častí Európy, ale postihne celé jej územie a bude mať závažné dôsledky pre životné prostredie a hospodárstvo. To sa následne prejaví na konkurencieschopnosti a efektívnosti fungovania vnútorného trhu. Tento problém si vyžaduje reakciu v podobe efektívnejšieho hospodárenia s európskymi vodnými zdrojmi. V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii 3 je stanovená hierarchia opatrení, ktoré by členské štáty mali zohľadniť pri riešení problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha, a poukazuje sa v ňom na to, že úspora vody sa musí stať prioritou a musia sa preskúmať všetky možnosti zlepšenia efektívnosti využívania vody. Okrem úspor vody predstavuje v rámci integrovaného prístupu k hospodáreniu s vodami ďalší spoľahlivý alternatívny zdroj vody na rôzne účely upravená odpadová voda z čistiarní komunálnych odpadových vôd. Najväčší potenciál na intenzívnejšie opätovné využívanie vody a zmiernenie jej nedostatku v Európe má poľnohospodárske zavlažovanie. Opätovné využívanie upravenej odpadovej vody vo všeobecnosti menej zaťažuje životné prostredie ako napríklad prevody vody či odsoľovanie a prináša rôzne environmentálne, hospodárske a sociálne výhody. Okrem toho predlžuje životný cyklus vody, čím pomáha chrániť vodné zdroje, a je v úplnom súlade s cieľmi obehového hospodárstva. Opätovné využívanie vody v EÚ by samo osebe zrejme nikdy nebolo schopné vyriešiť súčasné problémy s nedostatkom vody, na druhej strane opätovné využívanie vody v praxi zďaleka nedosahuje celý svoj potenciál a jeho postupy sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia.

Na potrebu riešiť problém na úrovni EÚ sa upozornilo v oznámení Komisie z roku 2012 Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy [COM(2012) 673]. V dokumente Kontrola vhodnosti politiky EÚ v oblasti sladkých vôd [SWD(2012) 393] uverejnenom v novembri 2012, ktorý tvorí základnú zložku koncepcie, sa konštatuje, že „je potrebné ďalej sa spoliehať na alternatívne možnosti zásobovania vodou s malým vplyvom na životné prostredie“ s cieľom riešiť problém nedostatku vody. Do oznámenia Komisie Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo [COM(2015) 614] bolo zahrnutých viacero opatrení na podporu opätovného využívania vody vrátane prípravy legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych požiadaviek na opätovné využívanie vody na zavlažovanie a dopĺňanie podzemných vôd. Tento návrh bol zahrnutý do pracovného programu Európskej komisie na roky 2017 a 2018, keďže prispieva k politickým prioritám stanoveným Komisiou na podporu obehovejšieho hospodárstva. Okrem toho môže doplniť plánovanú budúcu modernizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. 4 Navrhované nariadenie napokon prispieva k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ, a to najmä cieľa č. 6 týkajúceho sa čistej vody a hygieny, do ktorého je zahrnutá úloha neprestajne zvyšovať recykláciu a bezpečné opätovné využívanie vody na celom svete do roku 2030.

Úmysel riešiť otázku opätovného využívania vody novým legislatívnym návrhom so záujmom vzala na vedomie Rada vo svojich záveroch k oznámeniam Komisie o koncepcii a obehovom hospodárstve, ako aj vo svojich záveroch o udržateľnom hospodárení s vodami (11902/16). Výzva Komisii, aby navrhla legislatívny rámec pre opätovné využívanie vody, je takisto uvedená v uznesení Európskeho parlamentu zo septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water a stanovisku Výboru regiónov z decembra 2016 Efektívny systém hospodárenia s vodnými zdrojmi: prístup k inovatívnym riešeniam.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Opätovné využívanie vody je v súčasnosti uvedené a podporené v ustanoveniach dvoch platných právnych predpisov EÚ, v ktorých však nie sú uvedené podmienky tohto využívania:

·v rámcovej smernici o vode (2000/60/ES): v časti B prílohy VI je uvedené opätovné využívanie vody ako jedno z možných doplnkových opatrení,

·v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd (91/271/EHS): v článku 12 sa v rámci podmienok vypúšťania odpadových vôd stanovuje toto: „Očistená odpadová voda sa opätovne použije podľa potreby. Likvidačné trasy minimalizujú nepriaznivé vplyvy na prostredie.“

Podľa rámcovej smernice o vode je riešenie otázky nedostatku vody jedným z kľúčových aspektov hospodárenia s vodami. V uvedených právnych predpisoch je okrem iného stanovený ústredný cieľ dosiahnuť dobrý stav európskych vôd do roku 2015. Vyžaduje sa v nich, aby členské štáty opísali situáciu svojich vôd z hľadiska tlakov ľudskej činnosti a vypracovali „programy opatrení“ na dosiahnutie cieľa dobrého stavu. Tieto programy sú súčasťou plánov manažmentu povodia, ktoré sa majú každých šesť rokov preskúmať a oznámiť Komisii. V roku 2007 sa európska politika v oblasti riešenia problému nedostatku vody a súch v Európskej únii [KOM(2007) 414] zamerala na začlenenie plánovania týkajúceho sa nedostatku vody do plánov manažmentu povodia vrátane využitia primeranej cenovej politiky a ekologických požiadaviek na riečne toky. V rámci tejto politiky je podrobne vysvetlená hierarchia opatrení, o ktorých by členské štáty mali uvažovať pri riadení nedostatku vody a súch, pričom prioritnými oblasťami sú opatrenia v oblasti úspory vody a jej efektívneho používania a dodatočná infraštruktúra na zásobovanie vodou sa považuje za poslednú možnosť, ktorá sa má zvážiť až po vyčerpaní všetkých ostatných možností. Navrhované nariadenie o opätovnom využívaní vody je potrebné posudzovať v rámci integrovaného prístupu k hospodáreniu s vodami. Toto nariadenie okrem toho doplní smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd.

Návrh nariadenia by dopĺňal uplatniteľné úrovne ochrany životného prostredia s platným právnym rámcom EÚ o vode, bol by s nimi koherentný a neznižoval by ich. Uvedené úrovne vyplývajú z týchto právnych predpisov:

·rámcová smernica o vode, smernica o podzemných vodách, smernica o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, smernica o splaškových kaloch, rámcová smernica o odpadoch, nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií a smernica o dusičnanoch,

·bezpečnosť potravín, konkrétne nariadenie o hygiene potravín.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Celkový cieľ návrhu je v úplnom súlade so siedmym environmentálnym akčným programom 5 a na celosvetovej úrovni s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a prispieva k dosiahnutiu šiesteho cieľa udržateľného rozvoja „zabezpečiť prístup k vode a hygienickým zariadeniam pre všetkých“, a to najmä pokiaľ ide o tieto dva ciele:

·Do roku 2030 zlepšiť kvalitu vody znížením znečistenia, obmedzením skládkovania odpadu a minimalizáciou uvoľňovania nebezpečných chemikálií a materiálov, o polovicu znížiť podiel neupravenej odpadovej vody a podstatne zvýšiť recykláciu a bezpečné opätovné využívanie na celom svete.

·Do roku 2030 podstatne zvýšiť efektívnosť využívania vody vo všetkých sektoroch a zabezpečiť udržateľné odbery a zásobovanie sladkou vodou s cieľom vyriešiť problém nedostatku vody a podstatne znížiť počet ľudí, ktorí ním trpia.

Návrh by prispel k vykonávaniu niekoľkých ďalších politík EÚ, predovšetkým politiky adaptácie na zmenu klímy a politiky predchádzania katastrofám EÚ, ako aj vykonávaniu hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“ v rámci stratégie Európa 2020.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh je založený na článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), keďže hlavným cieľom je udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, prispievať k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. Návrh by mal takisto prispieť k fungovaniu vnútorného trhu.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Európska únia má spoločnú právomoc s členskými štátmi pri regulácii životného prostredia a zdravia v oblasti vody. To znamená, že môže prijímať právne predpisy iba v takom rozsahu, aký sa umožňuje v zmluvách, pričom sa náležite zohľadňujú zásady nevyhnutnosti, subsidiarity a proporcionality.

Ciele tohto nariadenia, konkrétne ochrana životného prostredia a zdravia ľudí pred nepriaznivými vplyvmi prípadného znečistenia regenerovanej vody, budú dosiahnuté stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu vody, monitorovaním a prostredníctvom preventívnych opatrení a hlavných úloh riadenia rizík na úrovni Únie.

Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, opodstatnené je aj opatrenie na úrovni EÚ v oblasti hospodárenia s vodami, keďže 60 % povodí riek v EÚ má medzinárodný charakter a sú spoločné pre 2 až 19 krajín (Dunaj), preto opatrenia prijaté jedným alebo niekoľkými členskými štátmi nestačia, napríklad v súvislosti s kvantitatívnymi aspektmi hospodárenia s vodami a cezhraničným znečistením vôd. Okrem toho, pokiaľ členské štáty budú postupovať samostatne, technické prekážky opätovného využívania vody a súvisiace náklady budú pravdepodobne zbytočne vysoké.

Intervencia EÚ v oblasti opätovného využívania vody na poľnohospodárske zavlažovanie je oprávnená s cieľom zabrániť tomu, aby rôzne požiadavky v jednotlivých jurisdikciách negatívne ovplyvňovali rovnaké podmienky (napr. poľnohospodárov a pestovateľov) a kládli prekážky vnútornému trhu, najmä pre hlavné poľnohospodárske výrobky. Odlišnými požiadavkami je takisto možné argumentovať v súvislosti s obmedzením dovozu potravinárskych výrobkov z tých členských štátov, pri ktorých existuje podozrenie, že uplatňujú menej prísne požiadavky, čo sa potvrdilo na príklade vypuknutia epidémie E. coli v roku 2011 6 . Súčasná situácia nezaručuje rovnaké podmienky pre výrobcov potravín z rôznych krajín. Platný regulačný rámec EÚ zatiaľ nerieši špecifické modality poľnohospodárskych výrobkov zavlažovaných upravenou odpadovou vodou. Na odstránenie takýchto prekážok je primeraná reakcia na úrovni EÚ, pri ktorej sa zohľadnia politiky v oblasti bezpečnosti, zdravia, poľnohospodárstva, klímy a energetiky.

Opatrenia na úrovni EÚ sú ďalej opodstatnené preto, lebo odlišné a meniace sa požiadavky v jednotlivých jurisdikciách bránia vytvoreniu rovnakých podmienok pre investície do inovácií a opätovného využívania vody. Nie je pravdepodobné, že by národné regulačné orgány boli schopné koordinovať harmonizáciu svojich regulačných požiadaviek, keďže počet zapojených členských štátov je príliš veľký a ďalej sa zvyšuje.

•Proporcionalita

Upravená odpadová voda sa môže používať na rozmanité účely. V oznámení z roku 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM/2015/614) a v posúdení vplyvu bolo poľnohospodárske zavlažovanie označené za hlavný možný zdroj dopytu po opätovne využívanej vode, keďže má najväčší potenciál na širšie uplatnenie tohto postupu a zmiernenie nedostatku vody a je významné pre EÚ.

•Výber nástroja

V posúdení vplyvu tohto návrhu sa uvažovalo o celom rade právnych nástrojov: zmene niektorej z platných smerníc, novej smernici alebo nariadení, prípadne o usmernení.

Pokiaľ ide o nový právny predpis týkajúci sa opätovného využívania vody, jednou z možností bola zmena platného rámca, v ktorom je už opätovné využívanie vody uvedené, a to smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Zmenená alebo nová smernica by si však vyžiadali transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov vo všetkých členských štátoch. Opätovné využívanie vody je určite sľubná možnosť pre mnohé členské štáty, je však potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že v súčasnosti sú požiadavky na opätovné využívanie vody stanovené len v šiestich členských štátoch (Cyprus, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko) (v rámci právnych predpisov alebo vo vnútroštátnych neregulačných normách). Zo zmeny smernice alebo prijatia novej smernice by vyplynula povinnosť transpozície pre všetky členské štáty a bolo by nutné ponechať flexibilitu pri transpozícii požiadaviek. To by viedlo k zahrnutiu rozdielov medzi členskými štátmi EÚ a závažným spôsobom obmedzilo dosahovanie cieľov, a to najmä pokiaľ ide o minimálnu harmonizáciu požiadaviek na regenerovanú vodu a metodiku riadenia rizík, ako aj vytvorenie rovnakých podmienok. Toto obmedzenie už bolo určené v posúdení vplyvu koncepcie na ochranu vodných zdrojov Európy, v ktorom bola napokon podrobne posúdená len jedna možnosť politiky regulácie, a to nariadenie. Flexibilitu na prispôsobenie sa miestnym podmienkam, ktorá sa zdá byť hlavným argumentom pre smernicu alebo zmenu smernice, je možné dosiahnuť inými nástrojmi, konkrétne navrhovaným zavedením spoločného riadenia rizík.

Pokiaľ ide o formu právneho nástroja, v posúdení vplyvu je uvedený názor, že na daný účel by bola vhodná smernica i nariadenie, pričom každý z týchto právnych nástrojov má svoje výhody aj nevýhody. Prostredníctvom nariadenia by sa lepšie prejavila povaha iniciatívy, a to predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých sa opätovné využívanie vody považuje za užitočné alebo v ktorých existuje silný obchodný záujem o vývoj technológií opätovného využívania vody. Smernica môže jednoduchšie poskytnúť flexibilitu z hľadiska stanovenia prísnejších vnútroštátnych požiadaviek, zároveň však viac zaťaží všetky členské štáty v súvislosti s transpozíciou, hoci opätovné využívanie vody v súčasnosti nie je pre všetky relevantné.

Ako najvhodnejší právny nástroj na dosiahnutie cieľov bolo napokon vybraté nariadenie, a to z týchto dôvodov:

·Vzťahovalo by sa priamo na prevádzkovateľov podnikov (okrem členských štátov), čím by stimulovalo uvedenie na trh, prípadne aj v tých členských štátoch, ktoré v súčasnosti neriešia otázku nedostatku vody, v ktorých však vznikajú kvalitné ekologické technológie. To by mohlo mať kladný vplyv na výskum a inovácie, ako aj na vznik najlepších technologických a nových obchodných príležitostí na vnútornom trhu.

·Nariadenie by nadobudlo účinnosť oveľa rýchlejšie než prípadná budúca zmena smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (jej prebiehajúce hodnotenie by sa malo skončiť v roku 2019; prípadný následný legislatívny návrh na zmenu by bol možný len v nadväznosti na posúdenie vplyvu), čím by sa rýchlejšie dosiahol hlavný cieľ vyriešiť problém nedostatku vody.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Na potrebu riešiť problém na úrovni EÚ sa upozornilo v oznámení Komisie z roku 2012 Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy [COM(2012) 673]. V pracovnom dokumente o kontrole vhodnosti politiky EÚ v oblasti sladkých vôd [SWD(2012) 393] uverejnenom v novembri 2012, ktorý tvorí základný stavebný prvok koncepcie, sa posudzovala účinnosť prijatých opatrení v oblasti životného prostredia a v ďalších politických oblastiach pri dosahovaní cieľov, ktoré boli schválené v oblasti vodného hospodárstva. Boli v ňom určené najväčšie nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť s cieľom efektívnejšie dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia. Pokiaľ ide o opätovné využívanie odpadovej vody, v kontrole vhodnosti bol sformulovaný záver, že „je potrebné ďalej sa spoliehať na alternatívne možnosti zásobovania vodou s nízkym vplyvom na životné prostredie“ s cieľom vyriešiť nedostatok vody.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultácia o možnej novej iniciatíve EÚ týkajúcej sa opätovného využívania vody sa začala v roku 2012 a pokračovala do júla 2017 v rôznych organizovaných a ad hoc formách. Vykonávanie konzultačnej stratégie zahŕňalo zhromažďovanie informácií a analýzu príspevkov celého radu zainteresovaných strán, ako aj dve online konzultácie s verejnosťou.

Prvá internetová konzultácia s verejnosťou sa uskutočnila od 30. júla do 7. novembra 2014 a bolo do nej zaslaných 506 príspevkov. Druhá internetová konzultácia s verejnosťou sa uskutočnila 28. októbra 2016 až 27. januára 2017 a bola zameraná na podrobnejšie možnosti poltiky stanovenia minimálnych požiadaviek na opätovne použitú vodu na zavlažovanie a doplnenie zásob podzemnej vody. Spolu bolo doručených 344 príspevkov. V online konzultáciách s verejnosťou, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2016 a 2014, sa 60 – 80 % všetkých respondentov vyslovilo v prospech regulačného rámca EÚ. Okrem toho viac ako 80 % respondentov online konzultácie s verejnosťou, ktorá sa uskutočnila v roku 2014, považovalo právne záväzné minimálne normy EÚ za účinný prostriedok zaistenia bezpečnosti postupov opätovného využívania vody z hľadiska životného prostredia a zdravia. Respondenti, ktorí väčšinou podporujú nástroj regulácie EÚ, sú v obidvoch prípadoch zástupcami súkromných spoločností zo sektorov hygieny, pitnej vody, potravinárstva a ochrany životného prostredia a/alebo z južných členských štátov EÚ.

Respondenti si vo veľkej miere uvedomujú výhody opätovného využívania vody na zavlažovanie alebo dopĺňanie kolektorov podzemnej vody z hľadiska dostupnosti vodných zdrojov, v súvislosti so stresom z nedostatku vody, neudržateľným čerpaním vody a zmenou klímy (názor viac ako 70 % respondentov z rôznych kategórií). Veľa respondentov takisto vníma potenciálny príspevok opätovného využívania vody ku kvalite vodných útvarov prostredníctvom ochrany podzemnej vody pred salinizáciou. Viacero respondentov považuje opätovné využívanie vody za cestu k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, podpore inovácie a podielu na zúrodnení pôdy, aj keď tieto výhody sa považujú za menej zásadné ako výhody uvedené vyššie.

Na druhej strane respondenti majú tendenciu oveľa menej vnímať úspory nákladov pre orgány verejnej moci či zvýšenie výnosov alebo úspor v oblasti energií a emisií uhlíka ako výhody opätovného využívania vody. Z analýzy jednotlivých kategórií respondentov predovšetkým vyplýva, že krajiny, ktoré pravidelne trpia stresom z nedostatku vody a južné členské štáty EÚ vidia oveľa viac a výraznejších výhod než ostatné kategórie respondentov. Na týchto výhodách sa do veľkej miery zhodujú respondenti zo sektorov hygieny, pitnej vody, životného prostredia a hospodárstva.

Rôzne príspevky doručené od oslovených zainteresovaných strán 7 sú zhrnuté v prílohe II – Súhrnná správa o konzultačných aktivitách k správe o posúdení vplyvu. Z doručených príspevkov a zistení sa vychádzalo pri príprave posúdenia vplyvu a aktualizácii vedeckého základu pre predmetný návrh (správa JRC uvedená v prílohe 7 k správe o posúdení vplyvu) a ďalej boli použité na informačné účely pri rozhodovaní súvisiacom s návrhom nariadenia o opätovnom využívaní vody na úrovni EÚ.

Konzultácia expertov v členských štátoch a organizácií zainteresovaných strán

Konzultácia sa uskutočnila v rámci spoločnej stratégie vykonávania (SSV) pre vykonávanie rámcovej smernice o vode. O opätovnom využívaní vody sa diskutovalo na šiestich stretnutiach bývalej pracovnej skupiny pre programy opatrení (september a november 2013, marec a október 2014, marec a október 2015). Pracovná skupina ad hoc, ktorá sa vo svojej činnosti zamerala na opätovné využívanie vody, bola zaradená do programu spoločnej stratégie vykonávania na obdobie rokov 2016 – 2018 s cieľom doplniť rozvoj súvisiacich akcií a pravidelne sa stretávala 8 .

•Získavanie a využívanie expertízy

Právny návrh, ako aj posúdenie vplyvu sú založené na veľkom množstve podkladových dôkazov, ako je uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie o posúdení vplyvu. Hlavnými zdrojmi informácií pre posúdenie vplyvu navrhovaného nariadenia boli posúdenie vplyvu koncepcie z roku 2012 a následné pomocné štúdie, ako aj vedecký základ vypracovaný JRC (minimálne kvalitatívne požiadavky), spolu s hydrologickým modelovaním JRC. Okrem toho boli posúdené osobitné aspekty, konkrétne vplyvy na inováciu a územné vplyvy.

Spoločné výskumné centrum na účely vypracovania predkladaného návrhu najskôr preskúmalo dostupné vedecké, technické a právne znalosti o opätovnom využívaní vody na poľnohospodárske zavlažovanie a dopĺňanie kolektorov podzemnej vody. Dokumenty, ktoré slúžili ako základ vypracovania návrhu minimálnych kvalitatívnych požiadaviek, zahŕňali:

·regulačný rámec na úrovni EÚ týkajúci sa ochrany zdravia a životného prostredia,

·platné právne predpisy a usmernenia členských štátov týkajúce sa opätovného využívania vody, spolu so skúsenosťami členských štátov s používaním systémov opätovného využívania vody,

·referenčné usmernenia a nariadenia o opätovnom využívaní vody z celého sveta,

·doplňujúce vedecké referencie, ktoré sa považujú za relevantné pre danú tému.

V priebehu prípravy vedeckého základu pre tento návrh JRC zvolilo stupňový prístup ku konzultácii. Na prvom stupni požiadalo skupinu vybratých expertov z akademickej sféry, vodohospodárstva a WHO, aby sa vyjadrili k príprave návrhu a uviedli pripomienky. Na druhom stupni boli členské štáty formálne informované prostredníctvom skupiny ad hoc pre opätovné využívanie vody, v ktorej JRC trikrát predstavilo príslušné verzie návrhu. Pripomienky doručené v písomnej podobe od členských štátov boli zdokumentované a JRC rozoslalo odpovede. JRC okrem toho predstavilo dosiahnutý pokrok v rámci prípravy na niekoľkých verejných podujatiach, ako aj vedeckých stretnutiach. Tieto prezentácie zahŕňali okrem iného pracovnú skupinu Európskeho parlamentu pre vodu, akčnú skupinu európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) pre opätovné využívanie vody, 11. medzinárodnú konferenciu združenia IWA na tému regenerácie a opätovného využívania vody, ako aj akciu rámca COST s názvom NEREUS týkajúcu sa nových a vznikajúcich výzev a príležitostí súvisiacich s opätovným využívaním odpadovej vody. Vzhľadom na citlivosť otázky zdravia a životného prostredia a dôvery spoločnosti k postupu opätovného využívania vody si JRC na treťom stupni vyžiadalo vedecké stanoviská nezávislého Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká (SHEER) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a zohľadnilo ich pri dokončení dokumentu, prípadne pokiaľ tieto stanoviská nepoužilo, zdôvodnilo svoje rozhodnutie. Konzultovalo sa s expertmi, ktorých príspevky sú vysoko cenené, a boli požiadaní o pripomienky a príspevky v rámci kritickej diskusie o dokumente v priebehu jeho prípravy.

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Tento návrh prispeje k uplatňovaniu článku 37 Charty základných práv Európskej únie o ochrane životného prostredia.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh sa týka prevažne regulačných opatrení, ktoré nemajú bezprostredný vplyv na operačné výdavky. V priebehu konkrétneho vykonávania, ktoré sa podľa predpokladov začne až v roku 2021, sa môže prejaviť len obmedzený vplyv na zdroje pre Európsku environmentálnu agentúru (EEA). V každom prípade však bude zaistený finančným krytím a vyčlenením zamestnancov pre EEA v nasledujúcom VFR po roku 2020.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Transparentnosť a prístup k informáciám predstavujú kritický aspekt podnietenia dôvery používateľov a takisto širokej verejnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť regenerovanej vody. Preto sa kladie dôraz na poskytovanie informácií verejnosti namiesto tradičných povinností podávania správ. Požiadavky na monitorovanie budú primárne uložené prevádzkovateľom zariadení na regeneráciu vody a členské štáty zabezpečia online dostupnosť informácií pre verejnosť.

Navrhované nariadenie zahŕňa doplňujúce požiadavky na monitorovanie kvality regenerovanej vody. Členské štáty overia súlad s podmienkami povolenia na základe údajov o monitorovaní získaných podľa tohto navrhovaného nariadenia, rámcovej smernice o vode a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a ďalších relevantných informácií. Členské štáty uverejnia výsledok kontroly súladu a zabezpečia prístup Komisie k relevantným údajom.

Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré by mali byť online k dispozícii verejnosti. Požiadavky budú vypracované na základe konzultácie s expertmi členských štátov, pričom sa zohľadnia závery kontroly vhodnosti zameranej na podávanie správ a monitorovanie v rámci environmentálnej politiky EÚ a nadväzujúcich opatrení, najmä pokiaľ ide o používanie pokročilých informačných a komunikačných technológií (IKT).

Vzhľadom na predpokladaný vývoj znalostí a politického rámca týkajúcich sa kontaminantov vzbudzujúcich obavy je do návrhu zahrnutá doložka umožňujúca upravovať prílohy podľa technického a vedeckého pokroku, ako aj požiadavka na hodnotenie.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 – Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto článku sa uvádzajú ciele návrhu, a to stanovenie minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie a určenie hlavných úloh riadenia rizík s cieľom zaručiť, že opätovné využívanie upravenej odpadovej vody bude bezpečné, rieši sa v ňom problém nedostatku vody a otázka príspevku k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu.

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti

V tomto článku sa uvádza uplatňovanie navrhovaného nariadenia na regenerovanú vodu určenú na osobitné použitie stanovené v oddiele 1 prílohy I, ktorým je poľnohospodárske zavlažovanie.

Článok 3 – Vymedzenie pojmov

V tomto článku sú uvedené vymedzenia použité v navrhovanom nariadení.

Článok 4 – Povinnosti prevádzkovateľov zariadení na regeneráciu vody týkajúce sa kvality vody

V tomto článku sú stanovené minimálne požiadavky, ktoré je nutné splniť pred tým, než bude možné použiť regenerovanú vodu na poľnohospodárske zavlažovanie. V článku sa odkazuje na prílohu I, v ktorej sú uvedené minimálne požiadavky na kvalitu regenerovanej vody a monitorovanie a dodatočné požiadavky uvedené v článku 7, založené na uplatnení riadenia rizík, ktoré je vymedzené v článku 5.

Článok 5 – Riadenie rizík

V tomto článku sa vymedzuje postup riadenia rizík, ktoré by mal vykonávať prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody v spolupráci s príslušnými stranami (koncový používateľ regenerovanej vody, čistiareň komunálnych odpadových vôd, ktorá dodáva vodu do zariadenia na regeneráciu vody atď.). Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody vypracuje plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody, v ktorom budú vymedzené dodatočné požiadavky na ďalšie zmiernenie rizík, a tento plán bude súčasťou povolenia vydaného príslušným orgánom. Plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody musí byť založený na hlavných zásadách riadenia rizík, ktoré sú vymedzené v prílohe II k návrhu. Predpokladá sa prijatie delegovaného aktu na stanovenie technických špecifikácií, ktoré môžu doplniť hlavné úlohy riadenia rizík vymedzené v prílohe II.

Článok 6 – Žiadosť o povolenie dodávok regenerovanej vody

V tomto článku sa uvádza postup podania žiadosti o povolenie na zásobovanie regenerovanou vodou vrátane zoznamu dokumentov, ktoré musí žiadateľ predložiť.

Článok 7 – Udelenie povolenia

V tomto článku sú stanovené požiadavky príslušných subjektov v rámci postupu povoľovania. Ďalej sa v ňom vymedzujú podmienky, ktoré majú byť zahrnuté do povolenia a požiadavka na kontrolu povolenia aspoň každých päť rokov.

Článok 8 – Kontrola súladu

V tomto článku sa vymedzuje povinnosť príslušných orgánov overiť súlad regenerovanej vody s podmienkami stanovenými v povolení. Ďalej sa v ňom uvádzajú pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade nesúladu alebo incidentov vyplývajúcich z nesúladu s navrhovaným nariadením.

Článok 9 – Spolupráca medzi členskými štátmi

V tomto článku sú uvedené modality pre výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ak je to relevantné, pred vydaním povolenia na opätovné využívanie vody.

Článok 10 – Informácie pre verejnosť

V súlade so závermi kontroly vhodnosti zameranej na podávanie správ sú v tomto článku stanovené informácie, ktoré má členský štát poskytnúť verejnosti. Účelom tohto článku je zvýšiť transparentnosť a následne aj dôveru spotrebiteľov k opätovnému využívaniu vody a zlepšiť porozumenie vplyvu nariadenia na intenzívnejšie opätovné využívanie vody. Predpokladá sa prijatie vykonávacieho aktu s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytnúť.

Článok 11 – Informácie o monitorovaní vykonávania

V súlade so závermi kontroly vhodnosti zameranej na podávanie správ sa v tomto článku uvádza postup zhromažďovania príslušných údajov o vykonávaní navrhovaného nariadenia, ktorý je zameraný na minimalizáciu administratívnej záťaže (s použitím moderných nástrojov IKT a sústredením pozornosti na správy založené na ukazovateľoch), ako aj zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti voči občanom. V tomto článku sa predpokladá, že členské štáty by mali zaviesť súbory údajov obsahujúce informácie o opätovnom využívaní vody a využiť všetky použiteľné údaje z aktuálnych tokov podávania správ podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a rámcovej smernice o vode. Súbory údajov by sa mali zostaviť v súlade so smernicou INSPIRE. V tejto súvislosti sa predpokladá podpora zo strany Európskej environmentálnej agentúry, ktorej úlohou bude pravidelne pristupovať k údajom a poskytovať Komisii prehľady o vykonávaní nariadenia na úrovni Únie, ktoré sa použijú v rámci budúcich hodnotení nariadenia (článok 13). Predpokladá sa prijatie vykonávacieho aktu s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytnúť.

Článok 12 – Prístup k spravodlivosti

Tento článok je v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a vykonáva sa ním Aarhuský dohovor so zreteľom na prístup k spravodlivosti. Občania a mimovládne organizácie by mali mať možnosť zákonne skontrolovať rozhodnutia prijaté členskými štátmi v rámci tohto nariadenia.

Článok 13 – Hodnotenie

V tomto článku sa stanovuje rámec budúcich hodnotení nariadenia (v zmysle usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu). Prvé hodnotenie sa uskutoční šesť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

Článok 14 – Vykonávanie delegovania právomoci

Ide o štandardný článok upravujúci prijatie delegovaných aktov.

Článok 15 – Postup výboru

Ide o štandardný článok upravujúci prijatie vykonávacích aktov.

Článok 16 – Sankcie

Ide o štandardný článok o sankciách.

Článok 17 – Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

V tomto článku sa stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti a dátum uplatňovania, t. j. jeden rok po dátume nadobudnutia účinnosti s cieľom poskytnúť členským štátom dostatočný čas na prispôsobenie sa nariadeniu, ako aj na prípravu vykonávacieho aktu, ktorý zabezpečí jednotné uplatňovanie riadenia rizík.

Príloha I – Použitie a minimálne požiadavky

Oddiel I – Používanie regenerovanej vody

V tomto oddiele sa uvádza používanie regenerovanej vody konkrétne na poľnohospodárske zavlažovanie.

Oddiel 2 – Minimálne požiadavky

V tejto časti sa uvádzajú triedy kvality regenerovanej vody a súvisiace poľnohospodárske použitie (tabuľka 1). V časti a) sú uvedené minimálne požiadavky na kvalitu vody, ako ich stanovilo JRC na základe praxe členských štátov a medzinárodnej praxe (tabuľka 2).

V časti b) sú uvedené požiadavky na monitorovanie regenerovanej vody (tabuľka 3) a validačné monitorovanie pre najprísnejšiu triedu A (tabuľka 4).

Príloha II – Hlavné úlohy riadenia rizík

V tejto prílohe sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa úloh, ktoré musí dodržať prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody s cieľom vypracovať plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody, určiť dodatočné požiadavky, ktoré majú byť zahrnuté do povolenia, ako aj vykonávať systém opätovného využívania vody.

2018/0169 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 13 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 14 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vodné zdroje Únie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak, ktorý vedie k nedostatku vody a zhoršovaniu jej kvality. K problémom s dostupnosťou sladkej vody významne prispieva zmena klímy a sucho, ktoré sú dôsledkom rozvoja miest a poľnohospodárstva. 

(2)Schopnosť Únie reagovať na zvýšený tlak na vodné zdroje by bolo možné posilniť širším používaním upravenej odpadovej vody. V smernici Európskej únie a Rady 2000/60/ES 15 je opätovné využívanie vody uvedené ako jedno z dodatočných opatrení, ktoré členské štáty môžu uplatňovať na dosiahnutie cieľov smernice – dobrého kvalitatívneho a kvantitatívneho stavu povrchovej a podzemnej vody. V smernici Rady 91/271/EHS 16 sa vyžaduje, aby sa upravená odpadová voda opätovne využívala vždy, keď je to vhodné.

(3)V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy 17 sa poukazuje na opätovné využívanie vody na účely zavlažovania alebo priemyselné účely ako na alternatívnu možnosť zásobovania vodou, ktorá si vyžaduje pozornosť Únie.

(4)V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii 18 sa stanovuje hierarchia opatrení, ktoré by členské štáty mali zohľadniť pri riešení problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha. Uvádza sa v ňom, že v regiónoch, v ktorých boli prijaté všetky preventívne opatrenia podľa systému priorít v oblasti vodohospodárstva a tam, kde dopyt po vode naďalej prekračuje jej dostupnosť, môže dodatočná infraštruktúra na zásobovanie vodou – za určitých okolností a pri zohľadnení nákladov a prínosov – slúžiť ako alternatívny prístup k zmierneniu vplyvu silného sucha.

(5)Komisia sa vo svojom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 19 zaviazala, že prijme rad opatrení na podporu opätovného využívania upravenej odpadovej vody vrátane prípravy legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych požiadaviek na opätovného využívania vody. 

(6)Usudzuje sa, že opätovné využívanie primerane upravenej odpadovej vody, napríklad z čistiarní komunálnych odpadových vôd alebo priemyselných zariadení, má menší vplyv na životné prostredie než ostatné alternatívne spôsoby zásobovania vodou, ako sú napríklad prevody vody alebo odsoľovanie, no tento postup sa v Únii uplatňuje len obmedzene. Zdá sa, že jednou z príčin je neexistencia spoločných noriem Únie na ochranu životného prostredia alebo zdravia pri opätovnom využívaní vody, a pokiaľ ide konkrétne o poľnohospodárske výrobky, možné prekážky voľného pohybu výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou.

(7)Zdravotné normy súvisiace s hygienou potravín, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou, je možné dodržať len vtedy, keď sa požiadavky na kvalitu regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie nebudú v jednotlivých členských štátoch podstatne líšiť. Harmonizácia požiadaviek takisto prispeje k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s takýmito výrobkami. Je preto vhodné uplatniť minimálnu harmonizáciu nastavením minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie. Takéto minimálne požiadavky by mali obsahovať minimálne parametre pre regenerovanú vodu a ďalšie prísnejšie alebo dodatočné kvalitatívne požiadavky predpísané podľa potreby príslušnými orgánmi spolu s relevantnými preventívnymi opatreniami. Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody by mali plniť hlavné úlohy riadenia rizík s cieľom určiť prísnejšie alebo dodatočné požiadavky na kvalitu vody. Parametre sú založené na technickej správe Spoločného výskumného centra Komisie a vyjadrujú medzinárodné normy pre opätovné využívanie vody.

(8)Dodržanie minimálnych požiadaviek na opätovné využívanie vody by malo pomôcť dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja stanovené v programe OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, a to najmä šiesty cieľ zabezpečiť prístup k vode a hygienickým zariadeniam pre všetkých, ako aj podstatne zvýšiť recykláciu a bezpečné opätovné využívanie vody na celosvetovej úrovni. Cieľom nariadenia je takisto zabezpečiť uplatňovanie článku 37 Charty základných práv Európskej únie o ochrane životného prostredia.

(9)Riadenie rizík by malo zahŕňať proaktívne zisťovanie a riadenie rizík a obsahovať koncepciu získavania regenerovanej vody v kvalite vyžadovanej pre konkrétne použitie. Posúdenie rizika by malo byť založené na hlavných úlohách riadenia rizík a malo by stanoviť dodatočné požiadavky na kvalitu vody, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia dostatočnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí i zvierat. 

(10)V záujme účinnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali niesť hlavnú zodpovednosť za kvalitu regenerovanej vody. Na účely splnenia minimálnych požiadaviek a prípadných dodatočných podmienok stanovených príslušným orgánom by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali monitorovať kvalitu regenerovanej vody. Je preto vhodné stanoviť minimálne požiadavky na monitorovanie, v ktorých bude predpísaná frekvencia bežného monitorovania, časový harmonogram a výkonnostné ciele pre validačné monitorovanie. Určité požiadavky na bežné monitorovanie sú špecifikované v súlade so smernicou 91/271/EHS.

(11)Je potrebné zaručiť bezpečné používanie regenerovanej vody, a tým povzbudiť opätovné využívanie vody na úrovni Únie a prehĺbiť dôveru verejnosti k tomuto postupu. Zásobovanie regenerovanou vodou na konkrétne použitie by teda malo byť možné len na základe povolenia vydaného príslušnými orgánmi členských štátov. V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu na úrovni Únie, vysledovateľnosti a transparentnosti by sa vecné pravidlá vydávania takýchto povolení mali stanoviť na úrovni Únie. Podrobnosti postupov udeľovania povolení by však mali určovať členské štáty. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať existujúce postupy udeľovania povolení a prispôsobiť ich tak, aby zohľadňovali požiadavky zavedené týmto nariadením.

(12)Ustanovenia tohto nariadenia dopĺňajú požiadavky ostatných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o možné riziká pre zdravie a životné prostredie. V záujme zabezpečenia celostného prístupu k riešeniu možných rizík v oblasti zdravia ľudí a zvierat, ako aj v oblasti životného prostredia by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a príslušné orgány mali zohľadniť požiadavky stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie, a to najmä v smerniciach Rady 86/278/EHS, 91/676/EHS 20 a 98/83/ES 21 , smerniciach 91/271/EHS a 2000/60/ES, nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 22 , (ES) č. 852/2004 23 , (ES) č. 183/2005 24 , (ES) č. 396/2005 25 a (ES) č. 1069/2009 26 , smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES 27 , 2006/118/ES 28 , 2008/105/ES 29 a 2011/92/EÚ 30 a nariadeniach Komisie (ES) č. 2073/2005 31 , (ES) č. 1881/2006 32 a (ES) č. 142/2011 33 .

(13)V nariadení (ES) č. 852/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Vzťahuje sa na výrobu a spracovanie potravín určených na ľudskú spotrebu, ako aj na ich uvádzanie na trh. Dané nariadenie sa týka kvality potravín v kontexte zdravia a jedna z jeho hlavných zásad spočíva v tom, že primárnu zodpovednosť za bezpečnosť potravín nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Na uvedené nariadenie sa vzťahujú aj podrobné usmernenia, z ktorých osobitne významné je oznámenie Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny(2017/C 163/01). Výkonnostné ciele týkajúce sa regenerovanej vody stanovené v tomto nariadení nebránia prevádzkovateľom potravinárskych podnikov v tom, aby dosiahli kvalitu vody, ktorá vyhovuje požiadavkám nariadenia (ES) č. 852/2004, pričom v nasledujúcom štádiu môžu využiť niekoľko možností úpravy vody, a to samostatne alebo v kombinácii s ďalšími možnosťami, ktorých podstatou nie je úprava vody.

(14)V záujme povzbudenia dôvery k opätovnému využívaniu vody by sa mali poskytovať informácie verejnosti. Sprístupnením informácií o opätovnom využívaní vody by sa mala zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť. O prístup k týmto informáciám by mohli mať osobitný záujem ďalšie príslušné orgány, ktorých sa opätovné využívanie vody týka. 

(15)Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 34 je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia 35  (Aarhuský dohovor). V smernici 2003/4/ES sú stanovené rozsiahle povinnosti súvisiace s dostupnosťou informácií o životnom prostredí na vyžiadanie a aktívnym šírením takýchto informácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 36 sa týka spoločného využívania priestorových informácií vrátane súborov údajov o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia súvisiace s prístupom k informáciám a dohodám o spoločnom využívaní údajov netvorili samostatný právny režim, ale dopĺňali uvedené smernice. Preto by ustanoveniami tohto nariadenia o informáciách pre verejnosť a informáciách o monitorovaní vykonávania nemali byť dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

(16)S cieľom prispôsobiť súčasné minimálne požiadavky a hlavné úlohy riadenia rizík vedeckému a technickému pokroku by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými by mohla meniť minimálne požiadavky a hlavné úlohy riadenia rizík. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by Komisia okrem toho mala mať právomoc prijímať delegované akty, ktorými sa doplnia technické špecifikácie k hlavným úlohám riadenia rizík. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 37 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na účely prijatia podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a predkladania informácií, ktoré majú verejnosti poskytovať členské štáty, ďalej formátu a predkladania informácií o monitorovaní vykonávania tohto nariadenia, ktoré majú poskytnúť členské štáty, ako aj formátu a predkladania informácií týkajúcich sa prehľadu v rámci celej Únie vypracovaného Európskou environmentálnou agentúrou. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 38 .

(18)Príslušné orgány by mali overiť súlad regenerovanej vody s podmienkami stanovenými v povolení. V prípade nesúladu by mali požadovať, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu. Ak nesúlad vedie k významnému riziku pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody by mali okamžite pozastaviť všetky dodávky regenerovanej vody.

(19)Príslušné orgány by mali spolupracovať s ostatnými relevantnými orgánmi a vymieňať si s nimi informácie s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami Únie a jednotlivých členských štátov.

(20)Údaje poskytnuté členskými štátmi majú zásadný význam pre Komisiu, ktorej umožňujú monitorovanie a posúdenie výsledkov právnych predpisov v porovnaní s cieľmi, ktoré sa snaží dosiahnuť.

(21)Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Hodnotenie by malo vychádzať z piatich kritérií – účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ – a malo by poskytnúť základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení.

(22)V súlade s Aarhuským dohovorom by dotknutá verejnosť mala mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispieť k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok osôb.

(23)Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušení ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(24)Keďže ciele tohto nariadenia, v prvom rade ochranu životného prostredia a ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov uvedeného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(25)Je potrebné poskytnúť členským štátom dostatok času na vytvorenie administratívnej infraštruktúry, ktorú si vyžaduje uplatňovanie tohto nariadenia, ako aj prevádzkovateľom v súvislosti s prípravou na uplatňovanie nových pravidiel,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a účel

1.V tomto nariadení sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu vody a jej monitorovanie a povinnosť plniť stanovené hlavné úlohy riadenia rizík v záujme bezpečného opätovného využívania upravenej komunálnej odpadovej vody v rámci integrovaného hospodárenia s vodami.

2.Účelom nariadenia je zaručiť bezpečnosť regenerovanej vody z hľadiska jej plánovaného použitia, a tým zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat i ochrany životného prostredia, koordinovaným spôsobom na úrovni celej Únie riešiť problém nedostatku vody a následného tlaku na vodné zdroje, ako aj prispievať k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na regenerovanú vodu určenú na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„príslušný orgán“ je orgán alebo úrad poverený členským štátom, aby plnil povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia;

2.„vodohospodársky orgán“ je orgán alebo orgány stanovené v súlade s článkom 3 ods. 2 alebo 3 smernice 2000/60/ES; 

3.„koncový používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa regenerovanú vodu;

4.„komunálna odpadová voda“ je komunálna odpadová voda vymedzená v článku 2 ods. 1 smernice 91/271/EHS;

5.„regenerovaná voda“ je komunálna odpadová voda, ktorá bola upravená v súlade požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS a ktorá je výsledkom ďalšej úpravy v zariadení na regeneráciu vody;

6.„zariadenie na regeneráciu vody“ je zariadenie na úpravu komunálnej odpadovej vody alebo iné zariadenie, v ktorom sa ďalej upravuje komunálna odpadová voda v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS s cieľom získať vodu, ktorá je vhodná na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I k tomuto nariadeniu;

7.„prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie na regeneráciu vody;

8.„nebezpečenstvo“ je biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor, ktorý má potenciál spôsobiť poškodenie ľudí, zvierat, plodín alebo rastlín, inej suchozemskej bioty, vodnej bioty, pôdy alebo všeobecne životného prostredia; 

9.„riziko“ je pravdepodobnosť, že určené nebezpečenstvá spôsobia poškodenie v určitom časovom rámci vrátane závažnosti dôsledkov;

10.„riadenie rizík“ je systémové riadenie, ktoré nepretržite zaručuje bezpečnosť opätovného využívania vody v konkrétnej situácii;

11.„preventívne opatrenie“ je opatrenie alebo činnosť, ktoré možno vykonať s cieľom zabrániť zdravotnému a environmentálnemu riziku, odstrániť ho alebo znížiť na prijateľnú úroveň.

Článok 4

Povinnosti prevádzkovateľov zariadení na regeneráciu vody týkajúce sa kvality vody

1.Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody zabezpečia, aby regenerovaná voda určená na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I spĺňala na výstupnom mieste zariadenia na regeneráciu vody (bod zhody) tieto požiadavky:

a)minimálne požiadavky na kvalitu vody stanovené v oddiele 2 prílohy I;

b)všetky dodatočné podmienky stanovené príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c), pokiaľ ide o kvalitu vody.

2.V záujme zabezpečenia súladu s požiadavkami a podmienkami uvedenými v odseku 1 prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody monitoruje kvalitu vody v súlade s týmito ustanoveniami:

a)oddiel 2 prílohy I;

b)všetky dodatočné podmienky stanovené príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c), pokiaľ ide o monitorovanie.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť minimálne požiadavky stanovené v oddiele 2 prílohy I technickému a vedeckému pokroku.

Článok 5

Riadenie rizík

1.Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody vykonáva na účely výroby a zásobovania regenerovanou vodou riadenie rizík a konzultuje pritom tieto subjekty:

a)prevádzkovateľ zariadenia/zariadení na úpravu komunálnej odpadovej vody, ktorý dodáva vodu do zariadenia na regeneráciu vody, pokiaľ ide o iného prevádzkovateľa, ako je prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody;

b)koncový používateľ (koncoví používatelia);

c)každá iná strana, ktorú prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody považuje za relevantnú.

2.Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody vypracuje plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody založený na hlavných úlohách riadenia rizík stanovených v prílohe II. V pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody navrhne dodatočné požiadavky okrem požiadaviek stanovených v prílohe I, ktoré sú potrebné na ďalšie zmiernenie rizík a okrem iného v ňom určuje nebezpečenstvá, riziká a príslušné preventívne opatrenia.

3.Komisia je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie s cieľom prispôsobiť hlavné úlohy riadenia rizík stanovené v prílohe II technickému a vedeckému pokroku.

Komisia je v súlade s článkom 14 takisto splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie s cieľom stanoviť technické špecifikácie hlavných úloh riadenia rizík stanovených v prílohe II.

Článok 6

Žiadosť o povolenie dodávok regenerovanej vody

1.Na každú dodávku regenerovanej vody určenej na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I sa vzťahuje povolenie.

2.Prevádzkovateľ predkladá žiadosť o vydanie povolenia uvedeného v odseku 1 alebo o úpravu existujúceho povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je zariadenie na regeneráciu vody prevádzkované alebo v ktorom sa plánuje jeho prevádzkovanie.

3.Žiadosť musí obsahovať tieto položky:

a)plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody v súlade s článkom 5 ods. 2;

b)opis spôsobu, akým bude prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody plniť minimálne požiadavky na kvalitu vody a monitorovanie stanovené v oddiele 2 prílohy I;

c)opis spôsobu, akým bude prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody plniť dodatočné požiadavky navrhnuté v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody.

Článok 7

Udelenie povolenia

1.Pri posudzovaní žiadosti o povolenie príslušný orgán podľa potreby vedie konzultácie a vymieňa si relevantné informácie s týmito orgánmi:

a)ostatné príslušné orgány toho istého členského štátu, konkrétne vodohospodársky orgán, pokiaľ je iný ako príslušný orgán;

b)kontaktné miesta v potenciálne dotknutom členskom štáte (štátoch) určené v súlade s článkom 9 ods. 1.

2.Príslušný orgán rozhodne do troch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti, uvedenej v článku 6 ods. 3 písm. a), či udelí povolenie. Ak príslušný orgán potrebuje viac času na rozhodnutie z dôvodu komplikovanosti žiadosti, informuje o tejto skutočnosti žiadateľa a uvedie predpokladaný dátum udelenia povolenia, ako aj dôvody predĺženia lehoty na rozhodnutie.

3.Ak príslušný orgán rozhodne, že povolenie bude udelené, určí uplatniteľné podmienky, ktoré podľa okolností zahŕňajú:

a)podmienky týkajúce sa minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie stanovené v oddiele 2 prílohy I;

b)podmienky súvisiace s dodatočnými požiadavkami navrhnutými v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody;

c)všetky ostatné podmienky potrebné na ďalšie zmiernenie neprípustných rizík pre zdravie ľudí a zvierat alebo životné prostredie.

4.Povolenie sa preskúmava pravidelne, a to aspoň raz za päť rokov, a v prípade potreby sa upraví.

Článok 8

Kontrola súladu

1.Príslušné orgány overia, či je regenerovaná voda v bode zhody v súlade s podmienkami stanovenými v povolení. Kontrola súladu sa uskutoční s použitím týchto prostriedkov:

a)kontroly na mieste;

b)použitie údajov z monitorovania získaných na základe tohto nariadenia a smerníc 91/271/EHS a 2000/60/ES;

c)všetky ďalšie primerané prostriedky.

2.V prípade nesúladu príslušný orgán požiada prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, aby bez omeškania prijal opatrenia potrebné na obnovenie súladu.

3.Ak nesúlad znamená významné riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody ihneď pozastaví všetky ďalšie dodávky regenerovanej vody, a to dovtedy, kým príslušný orgán neskonštatuje, že došlo k obnoveniu súladu.

4.Ak dôjde k incidentu, ktorý ovplyvní súlad s podmienkami povolenia, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody ihneď informuje príslušný orgán a koncového používateľa (používateľov), ktorého sa to môže týkať, a príslušnému orgánu poskytne informácie potrebné na posúdenie vplyvu takéhoto incidentu.

Článok 9

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.Členské štáty určia kontaktné miesto, ktoré bude vhodnou formou spolupracovať s kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Úlohou kontaktných miest je poskytovať pomoc na požiadanie a koordinovať komunikáciu medzi príslušnými orgánmi. Kontaktné miesta predovšetkým prijímajú a zasielajú žiadosti o pomoc.

2.Členské štáty odpovedajú na žiadosti o pomoc bez zbytočného omeškania.

Článok 10

Informácie pre verejnosť

1.Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES, členské štáty zabezpečujú, aby mala verejnosť online prístup k primeraným a aktuálnym informáciám o opätovnom využívaní vody. Tieto informácie zahŕňajú:

a)množstvo a kvalitu regenerovanej vody dodanej v súlade s týmto nariadením;

b)percentuálny podiel regenerovanej vody v členskom štáte dodanej v súlade s týmto nariadením v porovnaní s celkovým množstvom upravenej komunálnej odpadovej vody;

c)povolenia udelené alebo upravené v súlade s týmto nariadením vrátane podmienok stanovených príslušnými orgánmi v súlade s článkom 7 ods. 3;

d)výsledok kontroly súladu vykonanej v súlade s článkom 8 ods. 1;

e)kontaktné miesta určené v súlade s článkom 9 ods. 1.

2.Informácie uvedené v odseku 1 sa aktualizujú aspoň raz za rok.

3.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa odseku 1. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15.

Článok 11

Informácie o monitorovaní vykonávania

1.Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a smernica 2007/2/ES, jednotlivé členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry:

a)do … [tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] zostavia a uverejnia a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o výsledku kontroly súladu vykonanej v súlade s článkom 8 ods. 1 a ďalšie informácie, ktoré sa majú online sprístupniť verejnosti podľa článku 10;

b)zostavia, uverejnia a potom každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o prípadoch nesúladu s podmienkami stanovenými v povolení, získané podľa článku 8 ods. 1, ako aj informácie o prijatých opatreniach v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3.

2.Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3.Európska environmentálna agentúra na základe údajov uvedených v odseku 1 vypracuje, uverejní a pravidelne alebo na žiadosť Komisie aktualizuje prehľad týkajúci sa celej Únie, ktorý podľa okolností zahŕňa ukazovatele týkajúce sa výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia, mapy a správy členských štátov.

4.Komisia môže formou vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 1, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania prehľadu o celej Únii uvedeného v odseku 3. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15.

Článok 12

Prístup k spravodlivosti

1.Členské štáty zabezpečujú, aby fyzické alebo právnické osoby alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny mali v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou prístup k opravnému prostriedku pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom stanoveným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, konaní alebo opomenutí súvisiacich s vykonávaním článkov 4 až 8, pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:

a)majú dostatočný záujem;

b)namietajú porušenie istého práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2.Členské štáty určia, v akom štádiu možno rozhodnutie, konanie alebo opomenutie napadnúť.

3.O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá sa zaoberá podporou ochrany životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Dané organizácie sa takisto považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

4.Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka vyčerpania správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

5.Každé preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 4 musí byť spravodlivé, nestranné, včasné a nesmie byť neprimerane nákladné.

6.Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť k dispozícii informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 13

Hodnotenie

1.Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia do … [6 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Ako podklad k hodnoteniu sa použijú aspoň tieto zdroje:

a)skúsenosti získané pri vykonávaní tohto nariadenia;

b)súbory údajov zostavené členskými štátmi v súlade s článkom 11 ods. 1 a prehľad o celej EÚ zostavený Európskou environmentálnou agentúrou v súlade s článkom 11 ods. 3;

c)relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

d)technické a vedecké znalosti;

e)odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, ak sú k dispozícii.

2.V rámci hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia venuje osobitnú pozornosť týmto aspektom:

a)minimálne požiadavky stanovené v prílohe I;

b)hlavné úlohy riadenia rizík stanovené v prílohe II;

c)dodatočné požiadavky stanovené príslušnými orgánmi podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c);

d)vplyv opätovného využívania vody na životné prostredie a zdravie ľudí.

Článok 14

Vykonávanie delegovanej právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3 a v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor zriadený podľa smernice 2000/60/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do ... [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia, ako aj každú následnú zmenu, ktorá sa týchto pravidiel týka.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    V dôsledku toho došlo k odčerpaniu takmer štvrtiny celkového objemu sladkovodných zdrojov. Odber vody na zavlažovanie tvorí približne 60 % celkového odberu sladkej vody v juhovýchodnej a južnej Európe a takmer 80 % v určitých správnych územiach povodí.

(2)     http://www.bbc.com/news/world-europe-40803619.

(3)    KOM(2007) 414.

(4)    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odkaz na opätovné využívanie vody je uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie o poľnohospodárstve a udržateľnom hospodárení s vodami v EÚ [SWD(2017) 153 final] v rámci viacerých opatrení, ktoré majú potenciál znížiť negatívny vplyv súvisiaci s nadmerným čerpaním vody.

(5)

   Všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (rozhodnutie č. 1386/2013/EÚ), predovšetkým tieto ciele:

·„Chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie“ s činnosťami, ktoré zabezpečia, že do roku 2020:

b) výrazne sa zmierni účinok vplyvov na brakické, pobrežné a sladké vody (vrátane povrchových a podzemných vôd) s cieľom dosiahnuť dobrý stav, udržať ho alebo posilniť, ako sa uvádza v rámcovej smernici o vode;

f) cyklus živín (dusíka a fosforu) bude riadený udržateľnejším spôsobom s účinnejším využívaním zdrojov.

·„Prejsť v Únii na nízkouhlíkové ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje“ s činnosťami, ktoré zabezpečia, že do roku 2020:

b) významne sa zníži celkový vplyv všetkých hlavných odvetví hospodárstva Únie na životné prostredie, budú sa účinnejšie využívať zdroje a zavedú sa metodiky na porovnávanie a meranie. Budú sa využívať trhové a politické stimuly, ktoré podporia podnikateľské investície do efektívneho využívania zdrojov a zároveň sa bude prostredníctvom opatrení na podporu inovácií stimulovať ekologický rast;

c) štrukturálne zmeny vo výrobe, technológii a inováciách, ako aj vzoroch spotreby a životnom štýle znížia celkový vplyv výroby a spotreby na životné prostredie, najmä v odvetví potravinárstva, bytovej výstavby a mobility.

(6)    Vypuknutie epidémie E. coli, ktorá v roku 2011 zasiahla 16 krajín v Európe a Severnej Amerike, bolo pri nej oznámených viac ako 4 000 prípadov ochorenia a zaznamenaných 53 úmrtí v Nemecku. Za príčinu vypuknutia epidémie boli označené uhorky zavlažované upravenou odpadovou vodou, dovezené zo Španielska a niekoľko členských štátov vrátane Rakúska, Belgicka, Českej republiky, Dánska, Nemecka a Spojeného kráľovstva zakázalo alebo obmedzilo dovoz podozrivých španielskych výrobkov, ktoré boli údajne kontaminované pri zavlažovaní. Následne bolo zistené, že zdrojom kontaminácie E. coli neboli uhorky, ale naklíčené semená z nemeckej farmy, pričom kontaminované semená senovky gréckej pochádzali z Egypta. Straty Španielska spôsobené touto udalosťou podľa odhadov dosiahli 200 miliónov EUR za týždeň, keďže dochádzalo k rušeniu objednávok, čo sa prejavilo na znížení poľnohospodárskych príjmov z regiónu Murcia o 11,3 % v pestovateľskej sezóne 2010 – 2011. Prejavil sa aj odrádzajúci účinok na investície do spracovania potravinárskych výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou.

(7)     http://ec.europa.eu/environment/water/reuse.htm.

(8)    Boli zhromaždené informácie o stave opätovného využívania vody v členských štátoch EÚ a účastníci boli vyzvaní, aby poskytli spätnú väzbu k návrhom pomocných štúdií k posúdeniu vplyvu, ktoré vypracovali konzultanti. GR ENV a JRC zorganizovali v júni 2015 technický seminár týkajúci sa možných minimálnych kvalitatívnych požiadaviek na opätovné využívanie vody na úrovni EÚ. Stretnutia sa uskutočnili v marci 2016, októbri 2016 a júni 2017 s cieľom osobne diskutovať o návrhoch technickej správy JRC. Boli takisto predstavené navrhované časti posúdenia vplyvu s cieľom získať spätnú väzbu a doplňujúce informácie. Uskutočnili sa aj konzultácie so skupinami expertov pre smernicu o podzemných vodách, smernicu o environmentálnych normách kvality, smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd a smernicu o pitnej vode.

(9)    Stanovisko výboru SEC(2018)249, posúdenie vplyvu SWD(2018)249, zhrnutie SWD(2018)250

(10)    SWD(2017) 230.

(11)    COM(2017) 312.

(12)    COM(2017) 753.

(13)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(14)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(16)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(17)    COM(2012) 673.

(18)    KOM(2007) 414.

(19)    COM(2015) 614.

(20)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1 – 8).

(21)    Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(27)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(31)    Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(32)    Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

(33)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(35)    Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(37)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 5. 2018

COM(2018) 337 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody

{SEC(2018) 249 final}
{SWD(2018) 249 final}
{SWD(2018) 250 final}

PRÍLOHA I

POUŽÍVANIE A MINIMÁLNE POŽIADAVKY

Oddiel 1.    Používanie regenerovanej vody v zmysle článku 2

a)Poľnohospodárske zavlažovanie

Poľnohospodárske zavlažovanie je zavlažovanie týchto druhov plodín:

·potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, to znamená plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu a konzumáciu v surovom stave alebo nespracované,

·spracované potravinové plodiny, teda plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa nekonzumujú surové, ale až po spracovaní (t. j. varené, priemyselne spracované),

·nepotravinové plodiny, teda plodiny, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu (napr. pastvové plodiny, krmoviny, vlákninové plodiny, plodiny na okrasné účely, osivové, energetické a trávnikové plodiny).

Oddiel 2.    Minimálne požiadavky

2.1. Minimálne požiadavky uplatniteľné na regenerovanú vodu určenú na použitie pri poľnohospodárskom zavlažovaní 

Triedy kvality regenerovanej vody a povolené spôsoby používania a zavlažovania pre jednotlivé triedy sú stanovené v tabuľke 1. Minimálne požiadavky na kvalitu vody sú stanovené v bode a) v tabuľke 2. Minimálne frekvencie a výkonnostné ciele pre monitorovanie regenerovanej vody sú stanovené v bode b) v tabuľke 3 (bežné monitorovanie) a tabuľke 4 (validačné monitorovanie).

Tabuľka 1 Triedy kvality regenerovanej vody a povolené poľnohospodárske použitie a spôsob zavlažovania

(*) Kvapkové zavlažovanie (nazýva sa aj pramienkové zavlažovanie) je systém mikrozavlažovania, ktorý privádza k rastlinám kvapky alebo tenké pramienky vody. V rámci tohto systému privedená voda veľmi pomaly (2 – 20 litrov/hodinu) kvapká na pôdu alebo priamo pod jej povrch zo sústavy plastových trubíc s malým priemerom osadených výpustmi, ktoré sa nazývajú rozprašovače alebo kvapkače.

a)Minimálne požiadavky na kvalitu vody

Tabuľka 2 Požiadavky na kvalitu regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Regenerovaná voda sa bude považovať za vodu, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v tabuľke 2, ak merania vyhovejú všetkým týmto kritériám:

·Uvedené hodnoty E. coli, Legionellaspp. a črevných nematód sa dosiahnu aspoň v 90 % vzoriek. Ani jedna z hodnôt vzoriek nesmie prekročiť maximálny limit odchýlky 1 logaritmickej jednotky z indikovanej hodnoty pre E. coli a Legionella a 100 % indikovanej hodnoty pre črevné nematódy.

·Uvedené hodnoty biochemickej spotreby kyslíka (BSK)5, suspendovaných tuhých látok (TSS) a turbidity (zakalenia) v triede A sú dosiahnuté v aspoň 90 % vzoriek. Ani jedna z hodnôt vzoriek nesmie prekročiť maximálny limit odchýlky 100 % indikovanej hodnoty.

b)Minimálne požiadavky na monitorovanie

Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody vykonávajú bežné monitorovanie s cieľom overiť, či regenerovaná voda spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu vody stanovené v písmene a). Bežné monitorovanie je zahrnuté do postupov overovania systému opätovného využívania vody.

Tabuľka 3 Minimálne frekvencie bežného monitorovania regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Validačné monitorovanie sa musí uskutočniť pred uvedením zariadenia na regeneráciu vody do prevádzky, keď sa zariadenie modernizuje a po pridaní nového zariadenia alebo procesov.

Validačné monitorovanie sa vykonáva pri najprísnejšej triede kvality regenerovanej vody – triede A – na posúdenie dodržania výkonnostných cieľov [logaritmické zníženie (log10)]. Do validačného monitorovania je zahrnuté monitorovanie indikátorových mikroorganizmov súvisiacich s jednotlivými skupinami patogénov (baktérie, vírusy a prvoky). Vybraté indikátorové mikroorganizmy sú E. coli pre patogénne baktérie, F-špecifické kolifágy, somatické kolifágy alebo kolifágy pre patogénne vírusy a spóry Clostridium perfringens alebo sulfát-redukujúce baktérie vytvárajúce spóry v prípade prvokov. Výkonnostné ciele [logaritmické zníženie (log10)] pre validačné monitorovanie týkajúce sa vybratých indikátorových mikroorganizmov sú stanovené v tabuľke 4 a dosahujú sa v mieste výstupu zo zariadenia na regeneráciu vody (miesto zhody), pričom sa zohľadňujú koncentrácie výtoku neupravenej odpadovej vody vstupujúcej do čistiarne komunálnych odpadových vôd.

Tabuľka 4 Validačné monitorovanie regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

(*) Referenčné patogény Campylobacter, Rotavirus a Cryptosporidium sa môžu použiť aj na účely validačného monitorovania namiesto navrhovaných indikátorových mikroorganizmov. Mali by sa teda uplatniť tieto výkonnostné ciele týkajúce sa logaritmického zníženia (log10): Campylobacter (≥ 5,0), Rotavirus (≥ 6,0) a Cryptosporidium (≥ 5,0).

(**) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska vírusov je vybratá celková analýza kolifágov. Ak však celkovú analýzu kolifágov nemožno uskutočniť, musí sa analyzovať aspoň jeden z nich (F-špecifické alebo somatické kolifágy).

(***) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska prvokov sú vybraté spóry Clostridium perfringens. Ak však koncentrácia spór Clostridium perfringens neumožňuje validáciu požadovaného logaritmického odstránenia (log10), alternatívou sú sulfát-redukujúce baktérie vytvárajúce spóry.

Metódy analýzy pri monitorovaní validuje a dokumentuje prevádzkovateľ v súlade s normou EN ISO/IEC-17025 alebo inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečujú rovnocennú kvalitu.

Príloha II

Hlavné úlohy riadenia rizík

1.Opísať systém opätovného využívania vody, počnúc vstupom odpadovej vody do čistiarne komunálnych odpadových vôd až po miesto použitia, a to vrátane zdrojov odpadovej vody, krokov v rámci úpravy a technológií v zariadení na regeneráciu vody, infraštruktúry na dodávky a skladovanie, plánovaného použitia, miesta použitia a množstiev regenerovanej vody, ktoré sa majú dodať. Cieľom tejto úlohy je poskytnúť podrobný opis celého systému opätovného využívania vody.

2.Identifikovať potenciálne nebezpečenstvá, a najmä prítomnosť znečisťujúcich látok a patogénov, ako aj potenciálne nebezpečné udalosti, ako sú napríklad prípady nedostatočnej úpravy, náhodné úniky alebo kontaminácia v rámci opísaného systému opätovného využívania vody.

3.Identifikovať prostredia, populácie a jednotlivcov, ktorým hrozí riziko priameho alebo nepriameho vystavenia identifikovaným potenciálnym nebezpečenstvám, a zohľadniť pritom osobitné environmentálne faktory, ako sú miestna hydrogeológia, topológia, druh a ekológia pôdy, ako aj faktory súvisiace s druhom plodín a pestovateľskými postupmi. Musia sa takisto zohľadniť možné nezvratné alebo dlhodobé negatívne dôsledky regenerácie vody.

4.Vypracovať posúdenie rizika zahŕňajúce environmentálne riziká a riziká pre zdravie ľudí a zvierat a zohľadniť pri tom povahu identifikovaných potenciálnych nebezpečenstiev, identifikované prostredia, populácie a jednotlivcov, ktorým hrozí riziko vystavenia týmto nebezpečenstvám i závažnosť možných účinkov daných nebezpečenstiev, ako aj všetky relevantné právne predpisy Európskej únie a jednotlivých členských štátov, usmerňovacie dokumenty a minimálne požiadavky súvisiace s potravinami, krmivami a bezpečnosťou pracovníkov. Otázku vedeckej neistoty pri charakteristike rizika treba riešiť v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti.

Posúdenie rizika pozostáva z týchto častí:

c)posúdenie rizík pre životné prostredie, a to vrátane všetkých ďalej uvedených podkladov:

(`)potvrdenia povahy nebezpečenstiev, podľa okolností vrátane predvídanej úrovne bez žiadneho účinku;

(a)posúdenia potenciálneho rozsahu vystavenia;

(b)charakteristiky rizika;

d)posúdenie rizík pre zdravie ľudí, a to vrátane všetkých ďalej uvedených podkladov:

(c)potvrdenia povahy nebezpečenstiev, podľa okolností vrátane vzťahu medzi dávkou a odozvou;

(d)posúdenia potenciálneho rozsahu dávok alebo vystavenia;

(e)charakteristiky rizika.

Pri posudzovaní rizika sa zohľadňujú aspoň tieto požiadavky a povinnosti:

e)požiadavka na zníženie znečistenia vody dusičnanmi a zabránenie tomuto znečisteniu v súlade so smernicou Rady 91/676/EHS 2 ;

f)povinnosť, podľa ktorej chránené oblasti s pitnou vodou musia spĺňať požiadavky stanovené v smernici Rady 98/83/ES 3 ;

g)povinnosť dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 4 ;

h)požiadavka na zabránenie znečisťovaniu podzemnej vody v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES 5 ;

i)požiadavka na splnenie noriem kvality životného prostredia v súvislosti s prioritnými látkami a určitými ďalšími znečisťujúcimi látkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES 6 ;

j)požiadavka na splnenie noriem kvality životného prostredia v súvislosti so znečisťujúcimi látkami, ktoré predstavujú problém na vnútroštátnej úrovni (t. j. špecifické látky znečisťujúce povodie) stanovené v smernici 2000/60/ES;

k)požiadavka na splnenie noriem kvality vody na kúpanie stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES 7 ;

l)požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve podľa smernice Rady 86/278/EHS 8 ;

m)požiadavky týkajúce sa hygieny potravín stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 9 a usmernenie uvedené v oznámení Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny;

n)požiadavky na hygienu krmív stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 10 ;

o)požiadavka na splnenie príslušných mikrobiologických kritérií stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 2073/2005 11 ;

p)požiadavky týkajúce sa maximálnych úrovní určitých znečisťujúcich látok v potravinách stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1881/2006 12 ;

q)požiadavky týkajúce sa maximálnych hladín rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 13 ;

r)požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 14 a nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 15 .

5.Ak je to potrebné a vhodné na zabezpečenie dostatočnej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, je potrebné uviesť požiadavky na kvalitu vody a jej monitorovanie, ktoré dopĺňajú a/alebo sú prísnejšie ako požiadavky uvedené v prílohe I.

V závislosti od výsledku posúdenia rizika uvedeného v bode 4 sa tieto dodatočné požiadavky môžu konkrétne týkať:

a)ťažkých kovov;

b)pesticídov;

c)vedľajších produktov dezinfekcie;

d)liekov;

e)iných látok vzbudzujúcich obavy;

f)antimikrobiálnej rezistencie.

6.Identifikovať preventívne opatrenia, ktoré sú už prijaté alebo ktoré by sa mali prijať na účely obmedzenia rizík, aby bolo možné primerane riadiť všetky identifikované riziká.

Takéto preventívne opatrenia môžu zahŕňať:

g)kontrolu prístupu;

h)opatrenia na dodatočnú dezinfekciu alebo odstránenie znečisťujúcich látok;

i)špecifickú technológiu zavlažovania, ktorá zmierňuje riziko vytvorenia aerosólu (napr. kvapkové zavlažovanie);

j)podporné opatrenia na vyhubenie patogénnych organizmov pred zberom plodín;

k)stanovenie minimálnych bezpečnostných odstupov.

Špecifické preventívne opatrenia, ktoré by mohli byť relevantné, sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Špecifické preventívne opatrenia

7.Zabezpečiť, aby sa uplatňovali primerané systémy a postupy kontroly kvality vrátane monitorovania regenerovanej vody z hľadiska príslušných parametrov a aby sa zaviedli primerané programy údržby zariadení.

8.Zabezpečiť, aby sa uplatňovali systémy monitorovania životného prostredia, ktorými sa zistia prípadné negatívne účinky opätovného využívania vody, a zároveň zabezpečiť spätnú väzbu z monitorovania, ako aj náležitú validáciu a zdokumentovanie všetkých procesov a postupov.

Odporúča sa, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zaviedol a udržiaval systém riadenia kvality certifikovaný podľa normy ISO 9001 alebo rovnocennej normy.

9.Zabezpečiť, aby sa uplatňoval náležitý systém riadenia incidentov a núdzových situácií vrátane postupov riadneho informovania všetkých príslušných strán a aby sa pravidelne aktualizoval plán reakcie na núdzové situácie.

(1)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(2)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1 – 8).

(3)    Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(5)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(8)    Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1).

(11)    Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(12)    Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

(15)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).