EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 4. 2018

COM(2018) 234 final

2018/0111(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie)

{SWD(2018) 127 final}

{SWD(2018) 128 final}

{SWD(2018) 129 final}

{SWD(2018) 145 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•    Proporcionalita

•    Výber nástroja

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila konzultácie o revízii smernice o informáciách verejného sektora od júna 2017 do konca januára 2018. Cieľom bolo posúdiť fungovanie smernice, zvážiť rozsah revízie a zamyslieť sa nad možnosťami politiky. Počas konzultačného postupu sa získavali názory držiteľov informácií verejného sektora (verejných subjektov) a ich opätovných používateľov (verejných, súkromných, komerčných a nekomerčných subjektov).

Úvodné posúdenie vplyvu bolo uverejnené na vyhradenej internetovej stránke venovanej lepšej právnej regulácii a bolo k dispozícii na účely získania spätnej väzby počas štyroch týždňov (18. septembra 2017 – 16. októbra 2017). Odpovede zaslalo sedem zainteresovaných strán.

Verejná online konzultácia bola uverejnená na vyhradenej internetovej stránke pre konzultácie a bola k dispozícii na účely získania spätnej väzby počas 12 týždňov (19. septembra 2017 – 15. decembra 2017). Zapojiť sa mohli všetky zainteresované strany vrátane verejnej správy, držiteľov a používateľov obsahu verejného sektora, používateľov opakovane používajúcich obsah na obchodné a iné ako obchodné účely, odborníkov a akademickej obce, ako aj občanov. Online dotazník sa týkal hodnotenia súčasného vykonávania smernice a tiež problémov, cieľov a prípadných možností v budúcnosti. Respondenti mali tiež možnosť nahrať dokument, napríklad stanovisko. Komisia niekoľkými cielenými opatreniami informovala zainteresované strany o verejnej online konzultácii a vyzvala ich, aby sa na nej zúčastnili. Spätná väzba bola prijatá od 273 zainteresovaných strán. Celkovo bolo zohľadnených 56 dokumentov, ktoré boli doručené do konca konzultačného postupu koncom januára 2018.

V rámci postupu hodnotenia a posúdenia vplyvu sa tiež usporiadalo niekoľko podujatí so zainteresovanými stranami, na ktorých sa riešili konkrétne problémy a/alebo ktoré boli zamerané na konkrétne zainteresované strany, vrátane verejného vypočutia konaného 19. januára 2018, ktoré bolo otvorené pre každého, kto chcel prispieť k diskusii o budúcej podobe smernice o informáciách verejného sektora. Okrem toho sa so zástupcami zainteresovaných strán uskutočnili viaceré stretnutia ad hoc.

Celkový záver z konzultácií bol taký, že hoci smernica o informáciách verejného sektora funguje vcelku dobre, existujú oblasti, ktoré by sa mali revidovať, ako napríklad dostupnosť dynamických údajov, pravidlá spoplatňovania a širšia dostupnosť informácií verejného sektora s vysokou hodnotou vrátane výskumných údajov a údajov získaných v súvislosti so zabezpečovaním verejnej úlohy.

•    Získavanie a využívanie expertízy

•    Posúdenie vplyvu

Návrh je založený na posúdení vplyvu, ku ktorému výbor Komisie pre kontrolu regulácie zaujal 16. marca 2018 kladné stanovisko s výhradami 21 . Otázky, ktoré položil výbor pre kontrolu regulácie, sa riešili v revidovanom znení pracovného dokumentu útvarov Komisie o posúdení vplyvu 22 , v osobitnej časti ktorého sa podrobne opisujú zmeny vykonané na základe stanoviska výboru pre kontrolu regulácie.

V posúdení vplyvu sa zvážili tieto možnosti: a) základný scenár (so zachovaním súčasného prístupu bez zmien); b) prerušenie existujúcich opatrení na úrovni EÚ (zrušenie smernice IVS); c) iba právne nezáväzné opatrenia a d) riešenie v podobe balíka pozostávajúce zo zmien smernice o informáciách verejného sektora aj z nezáväzného práva.

Zatiaľ čo možnosti b) a c) boli v počiatočnom štádiu vyradené, možnosť a) sa zachovala ako základný scenár, kým možnosť d) bola prezentovaná ako dva možné balíky, jeden so všetkými prvkami s nižšou legislatívnou intenzitou a druhý so všetkými prvkami s vyššou legislatívnou intenzitou. Prvky zahrnuté v každom balíku zahŕňali použitie aplikačných programovacích rozhraní pre dynamické údaje, revíziu pravidiel spoplatňovania, dostupnosť údajov pochádzajúcich z verejného financovania výskumu a údajov v držbe verejných podnikov aj súkromných prevádzkovateľov z odvetvia dopravy a verejných služieb, ako aj efekt „blokovania údajov“.

Oba balíky boli podrobené dôkladnej analýze oproti základnému scenáru. Na základe dôkazov predložených v posúdení vplyvu sa ako uprednostňovaná možnosť vybral zmiešaný balík regulačných zásahov s nižšou intenzitou v kombinácii s aktualizáciou existujúceho nezáväzného práva, a to na základe týchto prvkov:

Dynamické údaje/aplikačné programovacie rozhrania: „mäkká“ povinnosť členských štátov sprístupniť dynamické údaje včas a zaviesť aplikačné programovacie rozhrania. V prípade obmedzeného počtu základných súborov údajov s vysokou hodnotou (ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaného aktu) bude táto povinnosť striktná.

Spoplatňovanie: sprísniť pravidlá pre členské štáty týkajúce sa uplatňovania výnimiek zo všeobecného pravidla, podľa ktorého subjekty verejného sektora nemôžu účtovať poplatky nad rámec hraničných nákladov na šírenie informácií. Vytvoriť zoznam základných súborov údajov s vysokou hodnotou, ktoré by mali byť voľne dostupné vo všetkých členských štátoch (rovnaké súbory údajov, ako už boli uvedené, ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaného aktu).

Údaje v odvetví dopravy a verejných služieb: predpisy sa budú vzťahovať len na verejné podniky, nie na súkromné spoločnosti. Použije sa obmedzený súbor povinností: verejné podniky môžu účtovať nad rámec hraničných nákladov na šírenie informácií a nie sú povinné poskytovať údaje, ktoré nechcú poskytnúť.

Výskumné údaje: členské štáty budú povinné vypracovať politiky otvoreného prístupu k výskumným údajom, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov, pričom sa zachová flexibilita pri vykonávaní. Smernica o informáciách verejného sektora sa bude vzťahovať aj na výskumné údaje, ktoré už boli sprístupnené v dôsledku mandátov pre otvorený prístup, pričom sa zameria na aspekty opakovanej použiteľnosti.

Nevýhradnosť: požiadavky na transparentnosť pre dohody medzi verejným a súkromným sektorom, ktorých predmetom sú informácie verejného sektora (kontrola ex ante, prípadne vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, a otvorenosť samotnej dohody).

Zároveň dochádza k aktualizácii odporúčania o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní 23 a k objasneniu interakcie medzi smernicou o informáciách verejného sektora a smernicou o databázach, ako aj smernicou INSPIRE.

Zvolená možnosť umožňuje cielený a proporcionálny zásah, čo predstavuje postupné posilnenie politiky Komisie v oblasti otvorených údajov. Predpokladá sa, že výsledkom bude výrazné zlepšenie oproti základnému scenáru. Pre zainteresované strany je táto možnosť všeobecne prijateľná a môže byť realisticky prijatá v primeranom časovom rámci z toho dôvodu, že členské štáty nepredložili žiadne dôležité námietky. Hoci sa prínos scenára regulačných zásahov vyššej intenzity považoval za podstatný, tento scenár sa tiež vo všeobecnosti vyznačoval nižšou uskutočniteľnosťou, vyššími nákladmi na dodržiavanie predpisov a vyššími rizikami pre právnu a politickú koherentnosť.

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrh predstavuje dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov v rámci REFIT. Ovplyvňuje dve veľké skupiny zainteresovaných strán: opätovných používateľov a subjekty, ktoré majú v držbe dokumenty, na ktoré sa smernica vzťahuje, ale povinnosti ukladá len týmto subjektom. Pri posudzovaní týchto povinností je potrebné mať na pamäti, že viaceré požiadavky smernice, najmä tie, ktoré sa týkajú praktických opatrení na sprístupnenie údajov, predstavujú súčasť celkového úsilia o digitalizáciu verejnej správy 24 a nie osobitné náklady súvisiace so smernicou o informáciách verejného sektora.

Návrh však obsahuje ustanovenia, ktoré sa v súlade s programom Komisie REFIT zameriavajú na ďalšie znižovanie administratívnej záťaže a zvýšené úspory nákladov súvisiace s vykonávaním smernice, a to okrem iného prostredníctvom pravidiel spoplatňovania a objasnenia súčinnosti s inými právnymi nástrojmi EÚ, ako je napríklad smernica o databázach a smernica INSPIRE. Výsledkom rozšíreného používania aplikačných programovacích rozhraní a aktívneho zverejňovania dynamických údajov na internete bude aj zníženie administratívnej záťaže pre subjekty verejného sektora, a to v dôsledku nižšieho počtu žiadostí o opakované použitie na spracovanie a nižšieho rizika sťažností (vrátane súdnych sporov) a zrušením povinnosti podávať správy sa zníži administratívna záťaž a súvisiace náklady subjektov verejného sektora na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni.

V prípade držiteľov dokumentov, na ktoré sa rozširuje rozsah pôsobnosti smernice v dôsledku tejto iniciatívy, sa návrh zameriava na obmedzenie administratívnej záťaže. Pokiaľ ide o dokumenty v držbe určitých verejných podnikov, ktoré poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, návrhom sa obmedzuje vplyv tromi spôsobmi. Po prvé, povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa uplatňujú iba vtedy, ak sa príslušný verejný podnik rozhodol sprístupniť určité dokumenty na opakované použitie. Po druhé, procesné povinnosti spracovať žiadosť o opakované použitie určitým spôsobom a v rámci konkrétnych lehôt sa na túto skupinu držiteľov údajov nevzťahujú. Napokon, povinnosti sprístupňovať dokumenty prostredníctvom určitých technických prostriedkov podliehajú výnimkám, ak sú pre podniky príliš zaťažujúce. Pokiaľ ide o výskumné údaje, osobitnú kategóriu dokumentov vypracovaných vedeckými výskumníkmi, návrhom sa obmedzuje vplyv tým, že sa vzťahuje len na také výskumné údaje, pri ktorých už výskumník vyvinul všetko potrebné úsilie na ich sprístupnenie verejnosti, a to najmä prostredníctvom internetových archívov, ktoré sú navrhnuté tak, aby automatizovali proces šírenia informácií, čím sa akýkoľvek zásah príslušného výskumníka stáva zbytočným. Takéto internetové archívy, ktoré zvyčajne financujú akademické inštitúcie, však majú vyhradené asistenčné pracoviská, ktoré pomáhajú opätovným používateľom pri technických problémoch s prístupom k dokumentom, ktoré obsahujú.

•    Základné práva

4.    VPLYV NA ROZPOČET

5.    ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I sa vymedzuje vecný rozsah pôsobnosti smernice a všeobecná zásada.

Prepracovaným znením sa rozsah pôsobnosti smernice rozšíri na dokumenty v držbe verejných podnikov pôsobiacich v oblastiach vymedzených v smernici 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a verejných podnikov, ktoré pôsobia ako poskytovatelia služieb vo verejnom záujme podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007, pokiaľ boli vypracované ako súčasť poskytovania služieb všeobecného záujmu, ako je vymedzené zákonom alebo inými záväznými právnymi predpismi v členskom štáte.

Rozsah pôsobnosti sa tiež rozšíri na niektoré výskumné údaje, osobitnú kategóriu dokumentov vypracovaných v rámci vedeckého výskumu, konkrétne výsledky vedeckého procesu zisťovania faktov (experimenty, prieskumy a podobne), ktoré sú základom vedeckého procesu, kým publikácie vo vedeckých časopisoch sú naďalej vylúčené z rozsahu pôsobnosti, pretože predstavujú ďalšie výzvy z hľadiska správy práv. V dôsledku toho bude obmedzená predchádzajúca výnimka pre dokumenty, ktoré majú v držbe vzdelávacie a výskumné inštitúcie vrátane organizácií založených na účely prenosu výsledkov výskumu, školy a univerzity, okrem univerzitných knižníc.

Všeobecná zásada, že dokumenty spadajúce do rozsahu pôsobnosti smernice sú opakovane použiteľné na komerčné a nekomerčné účely za podmienok stanovených v tejto smernici (článok 3), sa pre dokumenty patriace do rozsahu pôsobnosti smernice pred prepracovaným znením nezmenila. Na dokumenty, na ktoré sa rozsah pôsobnosti rozšíril na základe prepracovaného znenia, sa všeobecná zásada uplatňuje len vtedy, ak príslušné verejné podniky sprístupnili dokumenty na opakované použitie [totožné s ustanoveniami, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na dokumenty, na ktoré majú knižnice vrátane univerzitných knižníc, múzeá a archívy práva duševného vlastníctva (článok 3 ods. 2 smernice 2003/98/ES zmenenej smernicou 2013/13/EÚ)] alebo – v prípade výskumných údajov – ak tieto výskumné údaje sprístupnil výskumník prostredníctvom internetového archívu výskumných údajov v dôsledku požiadaviek kladených na výskumníka subjektmi financujúcimi výskum s cieľom umožniť širšej verejnosti prístup k takýmto údajom a ich opakované použitie („mandát subjektov financujúcich otvorený prístup“).

V článku 1 ods. 6 sa vysvetľuje, že tzv. právo sui generis chrániace tvorcov databáz, ktoré je stanovené v článku 7 smernice 96/9/ES o právnej ochrane databáz, nemôže subjekt verejného sektora, ktorý je držiteľom práva, uplatniť ako dôvod na zakázanie opakovaného použitia obsahu databázy.

V zmenenej kapitole II (článok 4) sa uvádza, že na to, aby sa minimalizoval administratívny vplyv pre príslušné subjekty alebo organizácie, sa procedurálne požiadavky neuplatňujú na verejné podniky alebo v súvislosti s výskumnými údajmi.

Kapitola III obsahuje rad úprav podmienok a spôsobu sprístupňovania údajov na opakované použitie. V článku 5 sa zohľadňuje rastúci význam dynamických údajov v reálnom čase a článok obsahuje požiadavku, aby subjekty verejného sektora sprístupňovali takéto údaje prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania. Článok 6 sa mení tak, že sa v ňom uvádza, že dokumenty sa môžu poskytovať aj bezplatne. Bezplatné poskytovanie dokumentov sa vzťahuje najmä na výskumné údaje a na súbory údajov s vysokou hodnotou vymedzené v súlade s delegovaným aktom podľa článku 13. V návrhu sa uznáva, že do výpočtu nákladov možno zahrnúť náklady na anonymizáciu dokumentov obsahujúcich osobné údaje. V článku 10 sa uvádza, že členské štáty musia podporovať dostupnosť výskumných údajov prijatím vnútroštátnych politík a príslušných opatrení zameraných na otvorené sprístupnenie všetkých verejne financovaných výskumných údajov („politiky otvoreného prístupu“). Zároveň sa v ňom stanovuje, že údaje, ktoré sú už k dispozícii v archívoch výskumných údajov s „otvoreným prístupom“, musia byť opakovane použiteľné na komerčné a nekomerčné účely v súlade s ustanoveniami smernice.

V zmenenej kapitole IV (článok 12) sa uvádza, že zákaz výhradných dohôd sa vzťahuje aj na také dohody, v ktorých sa výslovne neposkytuje výhradné právo na opakované použitie dokumentov, ale výsledkom ktorých môže byť situácia, keď je prístup obmedzený na jedného alebo veľmi málo opätovných používateľov.

Bola doplnená nová kapitola V, v ktorej sa vymedzuje osobitná kategória súborov údajov s vysokou hodnotou. Kategória súborov údajov s vysokou hodnotou je podsúborom dokumentov, na ktoré sa vzťahuje smernica podľa jej článku 1 a ktorých opakované použitie sa spája s dôležitými sociálno-ekonomickými prínosmi. Zoznam týchto súborov údajov s vysokou hodnotou sa určí v delegovanom akte podľa článku 290 ZFEÚ. V tomto delegovanom akte sa tiež uvedú spôsoby ich zverejnenia a opakovaného použitia. V zásade by opakované použitie takýchto súborov údajov s vysokou hodnotou malo byť bezplatné a pre dynamický obsah sa ako prostriedok šírenia informácií použijú aplikačné programovacie rozhrania (API).

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

2018/0111 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva ⌦ o fungovaní Európskej únie ⌫, a najmä na jej článok 95 ⌦ 114 ⌫,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 26 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 27 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

⇩ nový

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES 28 bola podstatným spôsobom zmenená. Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)Podľa článku 13 smernice 2003/98/ES a päť rokov po prijatí pozmeňujúcej smernice 2013/37/EÚ Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vykonala v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti hodnotenie a revíziu fungovania smernice 29 .

(3)V nadväznosti na konzultáciu so zainteresovanými stranami a na základe výsledkov posúdenia vplyvu 30 Komisia dospela k záveru, že na riešenie zostávajúcich a nových prekážok širokého opakovaného použitia informácií verejného sektora a informácií financovaných z verejných zdrojov v celej Únii a na prispôsobenie legislatívneho rámca pokroku dosiahnutému v oblasti digitálnych technológií, ako napr. umelá inteligencia a internet vecí, je potrebné opatrenie na úrovni Únie.

(4)Podstatné zmeny zavedené do právneho textu na to, aby sa plne využil potenciál informácií verejného sektora pre európske hospodárstvo a spoločnosť, sa sústreďujú na tieto oblasti: poskytovanie prístupu k dynamickým údajom v reálnom čase prostredníctvom primeraných technických prostriedkov, zvýšenie ponuky kvalitných verejných údajov na opakované použitie, a to aj zo strany verejných podnikov, organizácií vykonávajúcich výskum a organizácií financujúcich výskum, boj proti vzniku nových foriem výhradných dohôd, používaniu výnimiek zo zásady výberu hraničných nákladov a na vzťah medzi touto smernicou a niektorými súvisiacimi právnymi nástrojmi vrátane smernice 96/9/ES 31 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 32 .

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 1

(5)Zmluva predpokladá vytvorenie vnútorného trhu a systému, ktorý zabezpečí, aby nebola hospodárska súťaž na vnútornom trhu deformovaná. Zosúladenie pravidiel a postupov členských štátov týkajúcich sa použitia informácií verejného sektora prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 1 (prispôsobené)

⇨ nový

(6)⇨ Verejný sektor v členských štátoch zbiera, produkuje, reprodukuje a šíri široké spektrum informácií v mnohých oblastiach činností, ako sú informácie o spoločnosti, hospodárstve, geografii, počasí, cestovnom ruchu, obchode, patentoch a vzdelávaní. ⇦ Dokumenty zhotovené subjektmi verejného sektora členských štátov ⌦ výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej povahy ⌫ predstavujú rozsiahly, rôznorodý a cenný súbor zdrojov, ktorý môže priniesť úžitok znalostnej ekonomike.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenia 2 a 5 (prispôsobené)

(7)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora sa ustanovuje ⌦ stanovil ⌫ minimálny súbor minimálnych pravidiel, ktorými sa riadi opakované použitie, a praktické prostriedky na uľahčenie opakovaného použitia existujúcich dokumentov v držbe subjektov verejného sektora členských štátov ⌦ vrátane výkonných, zákonodarných a súdnych orgánov ⌫ . Od prijatia prvého súboru pravidiel opakovaného použitia informácií verejného sektora v roku 2003 množstvo údajov vo svete vrátane verejných údajov exponenciálne narastá a začali sa generovať a zhromažďovať nové typy údajov. Zároveň sme svedkami pokračujúcej evolúcie v technológiách na analýzu, využívanie a spracúvanie údajov. Tento rýchly technologický vývin umožňuje vytváranie nových služieb a nových aplikácií, ktoré sú založené na využívaní, zhromažďovaní a kombinácii údajov. Pravidlá ⌦ pôvodne ⌫ prijaté v roku 2003 ⌦ a neskôr zmenené v roku 2013 ⌫ už nekorešpondujú s týmito rýchlymi zmenami, v dôsledku čoho existuje riziko, že sa nepodarí využiť hospodárske a spoločenské príležitosti, ktoré ponúka opakované použitie verejných údajov.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 2 (prispôsobené)

(8)Vývoj smerom k informačnej a vedomostnej spoločnosti ⌦ založenej na údajoch ⌫ ovplyvňuje život každého občana Spoločenstva ⌦ okrem iného ⌫ inter alia aj tým, že mu umožňuje získať nové možnosti prístupu k vedomostiam a ich nadobúdania.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(9)Digitálny obsah hrá dôležitú úlohu v tomto vývoji. Výroba obsahu vyvolala v posledných rokoch rýchly rast vytvárania pracovných miest a tento trend pokračuje. Väčšina Väčšinu týchto pracovných miest sa vytvára vytvárajú ⌦ inovatívne začínajúce podniky a MSP ⌫ v malých vznikajúcich spoločnostiach.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 4

Verejný sektor zbiera, vyrába reprodukuje a šíri široké spektrum informácií v mnohých oblastiach aktivít ako sú informácie sociálne, hospodárske, geografické, informácie o počasí, turistike, obchode, patentoch a vzdelaní.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(10)Jedným z hlavných cieľov vytvorenia vnútorného trhu je vytvorenie podmienok napomáhajúcich rozvoju služieb v rámci celého spoločenstva ⌦ celej Únie ⌫ . Informácie verejného sektora sú významným primárnym materiálom pre produkty a služby s digitálnym obsahom digitálneho obsahu a služieb a s rozvojom bezdrôtových obsahových služieb obsahu sa stanú dokonca ešte významnejším zdrojom obsahu. V tejto súvislosti bude dôležité aj široké cezhraničné geografické pokrytie. Rozšírené ⌦ Široké ⌫ možnosti opakovaného použitia informácií verejného sektora by okrem iného mali umožniť európskym spoločnostiam využiť ich potenciál a prispieť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 4

(11)Povolenie Možnosť opakovane použiť dokumenty v držbe subjektu verejného sektora znamená pridanú hodnotu pre používateľov, konečných používateľov a spoločnosť vo všeobecnosti, a v mnohých prípadoch aj pre samotný verejný subjekt, pretože presadzuje transparentnosť a zodpovednosť a opätovní používatelia a koneční používatelia mu poskytujú spätnú väzbu, na základe ktorej môže dotknutý subjekt verejného sektora zlepšovať kvalitu zhromažďovaných informácií.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(12)Existujú značné rozdiely v V pravidlách a postupoch členských štátov týkajúcich sa použitia zdrojov informácií verejného sektora existujú značné rozdiely, ktoré predstavujú prekážky využitia plného hospodárskeho potenciálu tohto kľúčového dokumentačného zdroja. Tradičné Ppostupy subjektov verejného sektora pri využívaní informácií verejného sektora sa ⌦ medzi členskými štátmi naďalej líšia ⌫ vyvíjali rôznymi smermi. To by sa malo brať do úvahy. Minimálne zosúladenie vnútroštátnych pravidiel a postupov týkajúcich sa opakovaného použitia dokumentov verejného sektora by sa malo preto uskutočniť v V prípadoch, keď rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch pravidlách a postupoch alebo nedostatočná zrozumiteľnosť bránia hladkému fungovaniu vnútorného trhu a náležitému rozvoju informačnej spoločnosti v Sspoločenstve, by preto malo dôjsť k minimálnej harmonizácii vnútroštátnych pravidiel a postupov týkajúcich sa opakovaného použitia dokumentov verejného sektora.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(13)Politika otvoreného prístupu k údajom otvorených údajov, v rámci ktorej sa podporuje široká dostupnosť informácií verejného sektora a možnosť ich opakovaného použitia na súkromné či obchodné účely s minimálnymi alebo žiadnymi právnymi, technickými alebo finančnými obmedzeniami a ktorá podporuje šírenie informácií nielen v záujme hospodárskych subjektov, ale aj verejnosti, môže zohrať významnú úlohu pri naštartovaní vývoja nových služieb založených na nových spôsoboch kombinovania a využívania takýchto informácií, stimulovať hospodársky rast a podporiť zapojenie spoločnostispoločenskú angažovanosť. Predpokladom sú však rovnaké podmienky na úrovni Únie pokiaľ ide o to, či opakované použitie dokumentov je oprávnené alebo nie, ktoré sa nedajú dosiahnuť, ak sa spoľahneme na rozličné pravidlá a prax členských štátov alebo dotknutých subjektov verejného sektora.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 7

(14)Okrem toho bez minimálnej harmonizácieminimálneho zosúladenia na úrovni Sspoločenstva by legislatívne aktivity na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa už boli zahájenézačali v niekoľkých členských štátoch, aby reagovali na technologické výzvy, mohli vyústiť do ešte väčších rozdielov. Dosahpad takých legislatívnych rozdielov a neistôt by bol väčší s ďalším rozvojom informačnej spoločnosti, ktorý už značne zvýšil cezhraničné využitie informácií.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 6 (prispôsobené)

⇨ nový

(15)Súčasne čČlenské štáty už podľa smernice 2003/98/ES zaviedli politiky opakovaného použitia, pričom viaceré z nich postupujú podľa ambicióznych koncepcií otvoreného prístupu k údajom otvorených údajov s cieľom uľahčiť občanom a podnikom opakované použitie dostupných verejných údajov pre občanov a podniky nad rámec minimálnej úrovne ustanovenej v uvedenej smernici. Aby sa zabránilo tomu, žeaby rôzne pravidlá v jednotlivých členských štátoch budú predstavovaliť prekážku cezhraničnejého ponúkania ponuky produktov a služieb, a s cieľom umožniť opakované použitie porovnateľných súborov verejných údajov prostredníctvom celoeurópskych aplikácií, ktoré by na nich boli založené, je potrebná minimálna harmonizácia v otázke na určeniae toho, ktoré verejné údaje sú dostupné na opakované použitie na vnútornom trhu s informáciami v súlade s príslušným prístupovým režimom prístupu. ⇨ Ustanovenia právnych predpisov Únie a vnútroštátneho práva idúce nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, najmä v prípade sektorových právnych predpisov, by sa mali uplatňovať naďalej. Príklady ustanovení, ktoré prekračujú minimálnu úroveň harmonizácie stanovenú v tejto smernici zahŕňajú nižšie limity prípustných poplatkov za opakované použitie, než sú limity stanovené v článku 6 alebo menej reštriktívne licenčné podmienky ako tie, ktoré sú uvedené v článku 8. Touto smernicou by predovšetkým nemali byť dotknuté ustanovenia, ktoré prekračujú minimálnu úroveň harmonizácie stanovenú v tejto smernici a ktoré sú stanovené v delegovaných nariadeniach Komisie prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. ⇦

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 8

(16)Je potrebný všeobecný rámec podmienok, ktorými sa riadi opakované použitie dokumentov verejného sektora, aby boli zabezpečené čestné, primerané a nediskriminačné podmienky opakovaného použitia takých informácií. Subjekty verejného sektora zhromažďujú, zhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty, aby plnili svoje verejné úlohy. Využitie takých dokumentov z iných dôvodov predstavuje opakované použitie. Opatrenia členských štátov môžu ísť nad rámec minimálnych štandardov stanovených v tejto smernici, a tým sa umožní rozsiahlejšie opakované použitie.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(17)⌦ Táto ⌫ Ssmernica 2003/98/ES by sa mala vzťahovať na dokumenty, ktorých poskytovanie patrí do rozsahu verejných úloh vo verejnom záujme, ktoré príslušným subjektom verejného sektora ukladá zákon alebo iné záväzné právne predpisy v členských štátoch. V prípade neexistencie takýto predpisov by verejná úloha mala byť vymedzená v súlade so všeobecnou bežnou administratívnousprávnou praxou v členskom štáte za predpokladu, že je rozsah týchto verejných úloh transparentný a podlieha preskúmaniu. Verejná úloha by mohla byť vymedzená všeobecne alebo prípad od prípaduindividuálne pre jednotlivé subjekty verejného sektora.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

⇨ nový

(18)Táto smernica neobsahuje záväzok umožniť opakované použitie dokumentov. Rozhodnutie o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použite zostáva na členských štátoch alebo príslušnom subjekte verejného sektora. Táto smernica by sa mala uplatňovať na dokumenty, ktoré sa sprístupnili na opakované použitie v prípadoch, keď subjekty verejného sektora licencujú, predávajú, šíria, vymieňajú alebo vydávajú informácie. Aby sa zabránilo krížovým subvenciám, opakované použitie by malo zahŕňať následné využitie dokumentov v rámci samotnej organizácie na aktivity spadajúce mimo rozsahu pôsobnosti jej verejných úloh. Aktivity spadajúce mimo rozsahu verejných úloh budú typicky zahŕňať poskytovanie dokumentov, ktoré sú zhotovované a spoplatňované výhradne na komerčnéej bázeúčely a sú spoplatňované v hospodárskej súťaži s inými účastníkmi na trhu. Definícia pojmu „dokument“ nie je určená pre počítačové programy. 

(19)⇨ Smernica ukladá členským štátom povinnosť sprístupniť všetky dokumenty na opakované použitie, pokiaľ nie je prístup k nim obmedzený alebo vylúčený na základe vnútroštátnych predpisov o prístupe k dokumentom a nie je predmetom iných výnimiek, ktoré sa stanovujú v tejto smernici. ⇦ Smernica je postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení vnútroštátnenárodné pravidlá prístupu k dokumentom. To sa nNeuplatňuje sa v prípadoch, keď občania alebo spoločnosti môžu podľa príslušného prístupového režimu získať dokument len vtedy, keď môžu preukázať osobitný záujem. Na úrovni spoločenstva ⌦ Únie ⌫ články 41 (Právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 Charty základných práv Európskej únie uznávajú právo každého občana únie a každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má svoje bydlisko alebo svoje registrované sídlo v členskom štáte, na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Subjekty verejného sektora by sa mali nabádať k tomu, aby sprístupňovali na opakované použitie všetky dokumentybyť podporované pri sprístupňovaní všetkých dokumentov, ktoré majú v držbe, na opakované použitie. Subjekty verejného sektora by mali podporovať opakované použitie dokumentov vrátane oficiálnych textov legislatívneho a správneho charakteru a nabádať k nemu v takých prípadoch, keď subjekt verejného sektora má právo povoliť ich opakované použitie.

⇩ nový

(20)Členské štáty často poverujú poskytovaním služieb všeobecného záujmu subjekty mimo verejného sektora, pričom si nad takýmito subjektmi zachovávajú vysoký stupeň kontroly. Zároveň sa ustanovenia smernice 2003/98/ES vzťahujú iba na dokumenty, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, a z rozsahu jej pôsobnosti sú vylúčené verejné podniky. Z toho vyplýva nedostatočná dostupnosť na opakované použitie v prípade dokumentov, ktoré boli vyhotovené pri vykonávaní služieb všeobecného záujmu v mnohých oblastiach, najmä v sektoroch verejných služieb. Takisto sa výrazne znižuje potenciál na vytváranie cezhraničných služieb na základe dokumentov v držbe verejných podnikov, ktoré poskytujú služby všeobecného záujmu.

(21)Smernica 2003/98/ES by sa preto mala zmeniť, aby sa jej ustanovenia mohli uplatňovať na opakované použitie dokumentov, ktoré vznikli pri vykonávaní služieb všeobecného záujmu verejnými podnikmi vykonávajúcimi jednu z činností uvedených v článkoch 8 až 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ 33 , ako aj verejnými podnikmi, ktoré konajú ako poskytovatelia služieb vo verejnom záujme podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, verejnými podnikmi, ktoré konajú ako leteckí dopravcovia pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve, a verejnými podnikmi, ktoré konajú ako majitelia lodí Spoločenstva pri plnení záväzkov vo verejnom záujme podľa článku 4 nariadenia (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž).

(22)Táto smernica by nemala obsahovať povinnosť umožniť opakované použitie dokumentov vyhotovených verejnými podnikmi. Rozhodnutie o tom, či sa povolí alebo nepovolí ich opakované použitie, by malo zostať na príslušnom verejnom podniku. Až po tom, ako sa verejný podnik rozhodne, že dokument sprístupní na opakované použitie, mal by dodržiavať príslušné povinnosti stanovené v kapitolách III a IV tejto smernice, najmä pokiaľ ide o formáty, spoplatňovanie, transparentnosť, licencie, nediskrimináciu a zákaz výhradných dohôd. Verejný podnik na druhej strane nie je povinný dodržiavať požiadavky stanovené v kapitole II, ako sú pravidlá uplatniteľné na spracovanie žiadostí.

(23)Objem vytvorených výskumných údajov exponenciálne rastie a má potenciál na opakované použitie mimo rámca vedeckej obce. Ukázalo sa, že na to, aby bolo možné účinne a komplexne riešiť rastúce spoločenské výzvy, je rozhodujúce a naliehavo potrebné mať prístup k údajom z rôznych zdrojov, ako aj z rôznych sektorov a disciplín, možnosť tieto údaje spájať a opakovane používať. Medzi výskumné údaje patria štatistiky, výsledky pokusov, meraní, pozorovaní vyplývajúce z práce v teréne, výsledky prieskumov, záznamy rozhovorov a obrázky. Zahŕňajú aj metaúdaje, špecifikácie a iné digitálne objekty. Výskumné údaje sa líšia od vedeckých článkov, ktoré informujú o zisteniach vyplývajúcich z vedeckého výskumu a komentujú ich. Otvorená dostupnosť a opakovaná použiteľnosť výsledkov vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov bola dlhé roky predmetom konkrétnych politických iniciatív. Cieľom politík otvoreného prístupu je najmä poskytnúť výskumným pracovníkom a širokej verejnosti prístup k výskumným údajom v čo najskoršej fáze procesu šírenia a umožniť ich využívanie a opakované použitie. Otvorený prístup pomôže zlepšiť kvalitu, znížiť potrebu zbytočnej duplicity výskumu, urýchliť vedecký pokrok, bojovať proti podvodom vo vede a môže celkovo podporiť hospodársky rast a inovácie. Štandardným vedecký postupom na zabezpečenie vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opakovanej použiteľnosti údajov (data that is findable, accessible, interoperable and re-usable – zásady FAIR) sa okrem otvoreného prístupu rýchlo stáva plánovanie správy údajov.

(24)Z uvedených dôvodov je vhodné stanoviť povinnosť členských štátov prijať politiky otvoreného prístupu k výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a zabezpečiť, aby tieto politiky vykonávali všetky organizácie vykonávajúce a financujúce výskum. Politiky otvoreného prístupu zvyčajne umožňujú z verejného sprístupňovania výsledkov vedeckého výskumu rad výnimiek. Komisia 17. júla 2012 prijala odporúčanie o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní, ktoré bolo aktualizované 25. apríla 2018 34 a v ktorom sa okrem iného opisujú relevantné prvky politík otvoreného prístupu. Navyše by sa mali upraviť podmienky, za ktorých možno opakovane použiť určité výsledky výskumu. Z tohto dôvodu by sa určité povinnosti vyplývajúce z tejto smernice mali rozšíriť na výskumné údaje, ktoré sú výsledkom vedecko-výskumných činností podporovaných z verejných zdrojov alebo spolufinancovaných subjektmi verejného a súkromného sektora. V tomto kontexte by sa však mali náležite zohľadniť obavy v súvislosti so súkromím, ochranou osobných údajov, obchodným tajomstvom, národnou bezpečnosťou, oprávnenými obchodnými záujmami, ako aj s právami duševného vlastníctva tretích strán. Aby sa zamedzila administratívna záťaž, tieto povinnosti by sa mali vzťahovať len na také výskumné údaje, ktoré už výskumní pracovníci sprístupnili verejnosti. Iné typy dokumentov v držbe organizácií vykonávajúcich a financujúcich výskum by mali byť aj naďalej vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(25)Definície „subjekt verejného sektora“ a „verejnoprávna inštitúcia“ sú prevzaté zo smerníc verejného obstarávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 35  (92/50/EHS 36 , 93/36/ES 37 , 93/37/ES 38 a 98/4/ES 39 . Verejné podniky do týchto definícií nespadajú.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(26)Táto smernica stanovuje všeobecnú definíciu pojmu „dokument“ v súlade s vývojom informačnej spoločnosti. Pojem pokrýva každé znázornenieprezentovanie aktov, skutočností alebo informácií – a každú kompiláciuzostavu takých aktov, skutočností alebo informácií – bez ohľadu na médium (písané na papieri alebo uchovávané v elektronickej forme alebo ako zvukové, vizuálne a alebo audiovizuálne záznamy), ktoré má v držbe subjekt verejného sektora. ⌦ Definícia pojmu „dokument“ nie je určená presa nemá vzťahovať na počítačové programy. ⌫ Dokument, ktorý má v držbe subjekt verejného sektora je dokument, ktorého ďalšie použitie môže subjekt povoliť.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 12 (prispôsobené)

⇨ nový

(27)⇨ Subjekty verejného sektora v čoraz väčšej miere proaktívne sprístupňujú svoje dokumenty na opakované použitie tak, že zabezpečujú online objaviteľnosť a skutočnú dostupnosť metaúdajov aj príslušného obsahu. Dokumenty by sa takisto mali sprístupňovať na opakované použitie na základe žiadosti podanej používateľom. ⇦ ⌦ V takýchto prípadoch by ⌫ lLehota na odpovede na žiadosti o opakované použitie by mala byť primeraná a v súlade so zodpovedajúcou ekvivalentnou lehotou prena žiadosti o prístup k dokumentu podľa príslušných prístupových režimov. ⇨Z tejto požiadavky by však mali byť vyňaté verejné podniky, vzdelávacie zariadenia a organizácie vykonávajúce a financujúce výskum.⇦ Primerané lehoty v celej Úúnii budú stimulovať tvorbu nových agregovaných informačných produktov a služieb na celoeurópskej úrovni. Po schválení žiadosti o opakovanom použití dokumentov by ich mali subjekty verejného sektora sprístupniť v časovom rámci, ktorý umožní využitie ich úplného hospodárskeho potenciálu. To je obzvlášť dôležité pri dynamickom obsahu ⌦ dynamických údajoch ⌫ ( ⌦ vrátane prevádzkových údajov, satelitných údajov a údajov o počasí ⌫ napr. prevádzkové dáta), ktoréhoých hospodárska hodnota závisí odna okamžitej dostupnosti informácií a na pravidelnej aktualizáciei. ⇨ Dynamické údaje by sa preto mali sprístupňovať hneď po zbere, a to prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania, aby sa podporil rozvoj internetových, mobilných a cloudových aplikácií založených na takýchto údajoch. Ak to z dôvodu technických alebo finančných obmedzení nie je možné, mali subjekty verejného sektora sprístupniť dokumenty v takom časovom rámci, ktorý umožní využitie ich úplného hospodárskeho potenciálu. ⇦ Ak by sa použila licencia, časovávčasná dostupnosť dokumentov môže byť súčasťou podmienok licencie.

⇩ nový

(28)Na získanie prístupu k údajom otvoreným na opakované použitie na základe tejto smernice je potrebné použiť vhodné a dobre navrhnuté aplikačné programovacie rozhrania (API). API opisuje druh údajov, ktoré možno získať, spôsob ich získania a formát, v ktorom sa údaje doručia. Má rôzne úrovne zložitosti a môže predstavovať jednoduchý odkaz na databázu na získanie špecifických súborov údajov, internetové rozhranie alebo zložitejšie nástroje. Opakované používanie a výmena údajov prostredníctvom primeraného používania rozhraní API sú všeobecne prínosné, pretože pomáhajú vývojárom a začínajúcim podnikom pri vytváraní nových služieb a produktov. Zároveň sú rozhodujúcim prvkom na vytváranie cenných ekosystémov okolo údajov, ktoré sú často nevyužité. Zriadenie a využívanie API musí byť založené na niekoľkých zásadách: stabilita, udržiavanie počas celého životného cyklu, jednotnosť používania a štandardov, ľahká použiteľnosť, ako aj bezpečnosť. Dynamické, teda často, nezriedka v reálnom čase aktualizované údaje by subjekty verejného sektora a verejné podniky mali sprístupňovať na opakované použitie prostredníctvom vhodného rozhrania API ihneď po ich zbere.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 13 (prispôsobené)

⇨ nový

(29)Možnosti opakovaného použitia sa môžu zlepšiť limitovaním potreby digitalizácie papierových dokumentov alebo spracovania digitálnych súborov na účely vzájomnej kompatibility. Preto by subjekty verejného sektora mali sprístupniť dokumenty vo všetkých dostupných formátoch alebo jazykoch prostredníctvom elektronických prostriedkov tam, kde to je možné a uskutočniteľné. Subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výpis z existujúcich dokumentov, keď sa takej žiadosti môže vyhovieť len jednoduchou manipuláciou. Subjekty verejného sektora by však nemali byť povinné poskytnúť výpis z dokumentu, keď je s tým spojené neprimerané úsilie. Na uľahčenie opakovaného použitia by subjekty verejného sektora mali sprístupniť svoje vlastné dokumenty vo formáte, ktorý, pokiaľ je to možné a uskutočniteľné, nezávisí na použití špecifického softvéru. Pokiaľ je to možné a uskutočniteľné, subjekty verejného sektora by mali zohľadniť možnosti opakovaného použitia dokumentov invalidnými osobami ⌦ so zdravotným postihnutím ⌫ a pre invalidné ⌦ takéto ⌫ osoby ⇨ tak, že informácie poskytnú v prístupných formátoch ⇦ .

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 20

⇨ nový

(30)Na uľahčenie opakovaného použitia by subjekty verejného sektora, ak je to možné a uskutočniteľnévhodné, mali sprístupňovať dokumenty ⇨ , a to aj tie, ktoré sú uverejnené na webových lokalitách, ⇦ v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte a spolu s ich metaúdajmi s najvyššou možnou úrovňou presnosti a podrobnosti, vo formáte, ktorý podporuje interoperabilitu, teda napr. tak, že ich spracujú spôsobom v súlade so zásadami vyplývajúcimi z požiadaviek na kompatibilitu a použiteľnosť priestorových informácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 40  zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

⇩ nový

(31)Dokument by mal byť považovaný za dokument v strojovo čitateľnom formáte, ak je vo formáte súboru štruktúrovanom tak, že umožňuje softvérovým aplikáciám ľahko identifikovať, rozpoznať a extrahovať z neho špecifické údaje. Údaje zakódované v súboroch, ktoré sú štruktúrované v strojovo čitateľnom formáte, by sa mali považovať za strojovo čitateľné údaje. Strojovo čitateľné formáty môžu byť otvorené alebo podliehať vlastníckemu právu; môžu byť formálne štandardizované alebo nie. Dokumenty kódované vo formátoch súborov, ktoré obmedzujú automatické spracovanie, pretože údaje z nich nemožno vôbec alebo ľahko extrahovať, by sa nemali považovať za dokumenty v strojovo čitateľnom formáte. Členské štáty by v prípadoch, ak je to možné a uskutočniteľné, mali nabádať k použitiu otvorených, strojovo čitateľných formátov.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 22 (prispôsobené)

⇨ nový

(32)⇨ Poplatky za opakované použitie dokumentov predstavujú dôležitú prekážku vstupu na trh pre začínajúce podniky a MSP. Dokumenty by sa preto mali sprístupňovať na opakované použitie bez poplatkov a ⇦ aAk ⇨ sú poplatky nevyhnutné ⇦ subjekty verejného sektora poskytnutie a povolenie opakovaného použitia dokumentov spoplatňujú, mali by sa tieto poplatky ⌦ v zásade ⌫ obmedziť na hraničnéokrajové náklady. ⇨ Vo výnimočných prípadoch by sa ⇦ Mmala by sa však zohľadniť nutnosť neprekážať bežnému fungovaniu subjektov verejného sektora, ktoré majú povinnosť vytvárať príjmy, ktoré pokryjú podstatnú časť ich prevádzkových nákladov súvisiacich s výkonom ich verejných úloh alebo nákladov súvisiacich so zberom, zhotovením, reprodukciou a šírením istých dokumentov sprístupnených na opakované použitie. ⇨ Rovnako by sa mala vziať do úvahy úloha verejných podnikov v konkurenčnom hospodárskom prostredí. ⇦ V týchto prípadoch by ⌦ preto ⌫ subjekty verejného sektora ⇨ a verejné podniky ⇦ mali mať možnosť účtovať si poplatky prevyšujúce hraničnéokrajové náklady. Uvedené poplatky by mali byť stanovené v súlade s objektívnymi, transparentnými a overiteľnými kritériami a celkový príjem z poskytnutia dokumentov a povolenia ich opakovaného použitia dokumentov by nemal prekračovať náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu, sprístupnenie a šírenie spolu s primeranou návratnosťou investícií. ⇨ Do oprávnených nákladov by sa prípadne mali zahrnúť aj náklady na anonymizáciu osobných údajov alebo citlivých obchodných informácií. ⇦ Požiadavka vytvoriť príjmy, ktoré pokryjú podstatnú časť prevádzkových nákladov subjektov verejného sektora súvisiacich s výkonom ich verejnýchej úlohy, alebo ⇨ rozsah služieb všeobecného záujmu, ktorými sú poverené verejné podniky ⇦ nákladov súvisiacich so zberom, zhotovením, reprodukciou a šírením istých dokumentov, nemusí vyplývať zo zákona a môže pochádzať napríklad z administratívnej praxe v členských štátoch. Členské štáty by mali takúto požiadavku pravidelne preskúmavať.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 23

⇨ nový

(33)Knižnice, múzeá a archívy by mali mať tiež možnosť účtovať poplatky nad rámec hraničnýchokrajových nákladov, aby nebola obmedzená ich bežná prevádzka. V prípade takýchto subjektov verejného sektora celková výška príjmu z poskytovania dokumentov a povoľovania ich opakovaného použitia dokumentov za príslušné účtovné obdobie by nemala prekročiť náklady na ich zber, zhotovenie, reprodukciu, sprístupnenie, šírenie, uchovávanie a vysporiadanie práv spolu s primeranou návratnosťou investícií. ⇨ Do oprávnených nákladov by sa prípadne mali zahrnúť aj náklady na anonymizáciu osobných údajov alebo citlivých obchodných informácií. ⇦ Na účely knižníc, múzeí a archívov a so zreteľom na ich osobitosti by sa pri výpočte primeranej návratnosti investícií mohli zohľadňovať ceny, ktoré sú za opakované použitie totožných alebo podobných dokumentov účtované súkromným sektorom.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 24

(34)Horné hranice poplatkov sú stanovené v tejto smernici bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov vyberať nižšie poplatky alebo nevyberať vôbec žiadne poplatky.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 25

(35)Členské štáty by mali stanoviť kritériá vyberania poplatkov prevyšujúcich hraničnéokrajové náklady. V tejto súvislosti môžu členské štáty napríklad ustanoviť takéto kritériá vo vnútroštátnych predpisoch alebo môžu určiť vhodný subjekt alebo vhodné subjekty, ktoré nie sú príslušnými subjektmi verejného sektora, s právomocami ustanovovať takéto kritériá. Tento subjekt by mal mať štruktúru v súlade s ústavnými a právnymi systémami členských štátov. Mohlo by ísť o existujúci subjekt s výkonnými právomocami v oblasti rozpočtu a pod politickým vedením.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

Pokiaľ sa vyberajú poplatky, celkový príjem by nemal presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov, spolu s primeranou návratnosťou investícií a patričným zreteľom na požiadavky prípadného samofinancovania príslušného subjektu verejného sektora. Zhotovenie zahŕňa tvorbu a usporiadanie a šírenie môže zahŕňať aj užívateľskú podporu. Nákladová návratnosť, spolu s primeranou návratnosťou investícií v súlade s platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie nákladov príslušného subjektu verejného sektora, predstavuje hornú hranicu poplatkov, akékoľvek nadmerné ceny by sa mali vylúčiť. Bez toho aby smernica sa dotkla práva členských štátov alebo subjektov verejného sektora na uplatňovanie nižších alebo žiadnych poplatkov; členské štáty by mali podporovať subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní dokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov;

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

⇨ nový

(36)Zaručenie zrozumiteľnosti a verejnej dostupnosti podmienok opakovaného použitia dokumentov verejného sektora je nevyhnutnou podmienkou rozvoja informačného trhu spoločenstva ⌦ Únie ⌫ s informáciami. Preto by všetky platné podmienky opakovaného použitia dokumentov mali byť pre potenciálnych opakovanýchopätovných používateľov zrozumiteľné. Členské štáty by mali podporovať prípadné vytváranie on-line prístupných zoznamov dostupných dokumentov prístupných on-line, aby podporili a uľahčili žiadosti o opakované použitie. Žiadatelia o opakované použitie dokumentov ⇨ , ktoré sú v držbe subjektov iných ako verejné podniky, vzdelávacie zariadenia a organizácie vykonávajúce a financujúce výskum, ⇦ by mali byť informovaní o dostupných opravných prostriedkoch vo vzťahu k príslušným rozhodnutiam alebo postupom, ktoré sa ich dotýkajú. To bude obzvlášť dôležité pre stredné a malé a stredné podniky (SMSP), ktoré nemusia byť oboznámené s podmienkami styku so subjektmi verejného sektora ostatných členských štátov a zodpovedajúcimi opravnými prostriedkami.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 28

(37)K opravným prostriedkom by mala patriť možnosť preskúmania nestranným subjektom zodpovedným za preskúmanie. Týmto subjektom by mohol byť už existujúci vnútroštátny orgán, napríklad vnútroštátny orgán pre na ochranu hospodárskuej súťaže, vnútroštátny orgán zodpovedný za prístup k dokumentom alebo vnútroštátny súdny orgán. Tento subjekt by mal mať štruktúru a fungovať v súlade s ústavnými a právnymi systémami členských štátov a jeho činnosť by nemala vylučovať akékoľvek opravné prostriedky, ktoré sú inak žiadateľom o opakované použitie k dispozícii. Mal by však byť odlišný od mechanizmu členského štátu, ktorý stanovuje kritériá vyberania poplatkov prevyšujúcich hraničnéokrajové náklady. K opravným prostriedkom by mala patriť možnosť preskúmania zamietavých rozhodnutí, ale aj rozhodnutí, ktoré síce opakované použitie povoľujú, ale aj tak by mohli žiadateľov postihnúť z iných dôvodov, predovšetkým stanovenými poplatkamiuplatnenými pravidlami spoplatňovania. Postup preskúmania by mal byť rýchly, v súlade s potrebami rýchlo sa meniaceho trhu.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 16

(38)Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor – týkajúcich sa nielen politických postupov, ale aj právnych a správnych postupov – je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie. Tento cieľ platí pre inštitúcie na každej úrovni t. j. miestnej, národnej alebo medzinárodnej.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 17

(39)V niektorých prípadoch sa opakované použitie dokumentov uskutoční bez toho, aby bola dohodnutáej licenciae. V iných prípadoch bude vydaná licencia, v ktorej budú stanovené podmienky opakovaného použitia držiteľom licencie, ako sú zodpovednosťpovinnosti, riadnesprávne používanie dokumentov, záruka, že nebudú nezmenenej reprodukcieé a uvedeniepotvrdenie zdroja. Aak subjekty verejného sektora udeľujú licencie na opakované použitie dokumentov, licenčné podmienky by mali byť spravodlivéčestné a transparentné. Štandardné licencie, ktoré sú dostupné on-line, môžu hrať v tomto ohľade významnú úlohu. Preto by sa mohli členské štáty mali postarať o to, aby boli také štandardné licencie k dispozícii.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 18

(40)Ak príslušný subjekt rozhodne, že už naďalej nebude sprístupňovať určité dokumenty na opakované použitie, alebo prestane tieto dokumenty aktualizovať, musí také rozhodnutie verejne oznámiť pri najbližšej príležitosti, pokiaľ je to možné, elektronickými prostriedkami.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 19

(41)Podmienky opakovaného použitia by mali byť pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia nediskriminačné pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia. To by napríklad nemalo brániť bezplatnej výmene informácií medzi subjektmi verejného sektora pri plnení ich verejných úloh, zatiaľ čo ostatné strany budsú spoplatňované za opakované použitie tých istých dokumentov spoplatňované. Nemalo by to ani brániť prijatiu rôznej spoplatňovacej politiky spoplatňovania pre komerčné a nekomerčné opakované použitie.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 26

(42)Subjekty verejného sektora môžu pri opakovanom použití dokumentu určiť používateľovi podmienky, ak je to vhodné, prostredníctvom licencie, ako napríklad uvedenie zdroja a uvedenie toho, či opakovanýopätovný používateľ tento dokument akýmkoľvek spôsobom upravil. V akýchkoľvek licenciách na opakované použitie informácií verejného sektora by sa v každom prípade malo ukladať čo najmenej obmedzení opakovaného použitia, napríklad by sa malo požadovať iba uvedenie zdroja. Významnú úlohu by mali v tomto ohľade zohrať otvorené licencie dostupné online, na základe ktorých sa udeľujú rozsiahlejšie práva na opakované použitie bez technologických, finančných či zemepisných obmedzení a ktoré vychádzajú z otvorených dátových formátov. Preto by členské štáty mali podporovať používanie otvorených licencií, ktoré by sa prípadne mali v Únii časom štandardizovaťstať bežnou praxou.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 20

(43)Subjekty verejného sektora by mali pri stanovení princípov opakovaného použitia dokumentov rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže, pričom by sa mali vyhýbať podľa možností výhradným dohodám medzi nimi a partnermi zo súkromného sektora. Avšak na účely poskytovania služieb vo všeobecnéhoom hospodárskehoom záujmue, môže byť niekedy výhradné právo na opakované použitie špecifických dokumentov verejného sektora nevyhnutné. To sa môže stať v prípade, keď by žiadny komerčný vydavateľ nezverejnil informácie bez takého výhradného práva.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 31

⇨ nový

(44)⇨ Medzi knižnicami vrátane univerzitných knižníc, múzeami, archívmi a partnermi zo súkromného sektora je mnoho dohôd o spolupráci, ktoré zahŕňajú digitalizáciu kultúrnych zdrojov a partnerom zo súkromného sektora udeľujú výhradné práva. V praxi sa ukázalo, že tieto verejno-súkromné partnerstvá umožňujú prínosné využívanie kultúrnych zbierok a zároveň urýchľujú sprístupňovanie kultúrneho dedičstva verejnosti. Preto je vhodné zohľadniť súčasné rozdiely v členských štátoch, pokiaľ ide o digitalizáciu kultúrnych zdrojov, osobitným súborom pravidiel týkajúcich sa dohôd o digitalizácii takýchto zdrojov. ⇦ V prípade, že sa výhradné právo vzťahuje na digitalizáciu kultúrnych zdrojov, môže byť potrebné určité obdobie výhradnosti s cieľom poskytnúť partnerom zo súkromného sektora možnosť získať svoje investície späť. Uvedené obdobie by však malo byť časovo obmedzené a čo najkratšie, aby sa dodržala zásada, že verejne prístupný materiál by mal zostať verejný, len čo sa aj po digitalizáciiuje. Trvanie výhradného práva digitalizovať kultúrne zdroje by nemalo byť vo všeobecnosti dlhšie ako 10 rokov. Každé obdobie výhradnosti dlhšie než 10 rokov by malo podliehať preskúmaniu, pričom je potrebné zohľadniť technologické, finančné a administratívne zmeny, ktoré nastali odvtedy, ako bola daná dohoda uzavretá. Okrem toho by sa v rámci každého verejno-súkromného partnerstvao na účely digitalizácie kultúrnych zdrojov by malio udeliť partnerskej kultúrnej inštitúcii plné práva na používanie digitalizovaných kultúrnych zdrojov po uplynutí platnosti dohody.

⇩ nový

(45)Dohody medzi držiteľmi údajov a ich opätovnými používateľmi, ktorými sa výslovne nepriznávajú výhradné práva, ale pri ktorých možno odôvodnene očakávať, že obmedzia dostupnosť dokumentov na opakované použitie, by mali podliehať dodatočnej verejnej kontrole, a preto by sa mali uverejniť aspoň dva mesiace pred nadobudnutím platnosti tak, aby všetky zainteresované strany mali možnosť požiadať o opakované použitie dokumentov, na ktoré sa dohoda vzťahuje, a aby sa zabránilo riziku obmedzenia rozsahu potenciálnych opätovných používateľov. Po uzavretí by sa takéto dohody mali uverejniť v konečnej podobe, na ktorej sa dohodli zúčastnené strany.

(46)Cieľom tejto smernice je minimalizovať riziko nadmernej výhody vyplývajúcej z prvenstva, v dôsledku ktorej by sa mohol obmedziť počet potenciálnych opätovných používateľov údajov. Ak by zmluvné mechanizmy popri povinnosti členského štátu sprístupňovať dokumenty vyplývajúcej z tejto smernice mali za následok transfer zdrojov členského štátu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci a ďalších pravidiel upravujúcich hospodársku súťaž stanovených v článkoch 101 až 109 zmluvy. Z pravidiel štátnej pomoci stanovených v článkoch 107 až 109 zmluvy vyplýva, štát musí ex ante overiť, či v príslušných zmluvných mechanizmoch môže byť zahrnutá štátna pomoc, a zabezpečiť ich súlad s pravidlami štátnej pomoci.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

⇨ nový

(47)Tátoouto smernicoua ⌦ nie sú dotknuté právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany osobných údajov vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 41 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES 42 a ⌫ mala by sa mala vykonávať a uplatňovať v úplnej zhode s ⌦ nimi ⌫ princípmi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracovávanie osobných údajov a o voľnom pohybe takých údajov 43 . ⇨ Prostriedkom na zosúladenie záujmu v čo najväčšej miere umožniť opakované použitie informácií verejného sektora so záväzkami vyplývajúcimi z právnych predpisov o ochrane údajov je anonymizácia, ktorá je však spojená s nákladmi. Tieto náklady je vhodné zohľadniť ako jednu z nákladových položiek, ktoré sa majú považovať za súčasť hraničných nákladov na šírenie vymedzených v článku 6 tejto smernice. ⇦

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 22

(48)Práva duševného vlastníctva tretích strán nie sú touto smernicou dotknuté. Aby sa zabránilo pochybnostiam, pojem „práva duševného vlastníctva“ sa vzťahuje len na autorské a s tým súvisiace práva (vrátane foriem ochrany sui generis). Táto smernica sa nevzťahuje na dokumenty, ktoré sú predmetom práva priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, registrované vzory a ochranné známky. Táto smernica nemá vplyv na existenciu alebo vlastníctvo práv duševného vlastníctva subjektov verejného sektora, ani neobmedzuje výkon takých práv akýmkoľvek spôsobom nad rámec stanovený touto smernicou. Povinnosti uložené touto smernicou by sa mali uplatňovať,ujú len pokiaľ sú v súlade kompatibilné s ustanoveniami medzinárodných dohôd o ochrane práv duševného vlastníctva, najmä Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (Bernský dohovor) a Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS). Subjekty verejného sektora by však mali uplatňovať svoje autorské práva spôsobom, ktorý uľahčí opakované použitie.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 9 (prispôsobené)

(49)Vzhľadom na právo Únie a medzinárodné záväzky členských štátov a Únie, predovšetkým podľa Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel a Dohody ⌦ TRIPS ⌫ o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, by dokumenty, vo vzťahu ku ktorým sú držiteľmi práv duševného vlastníctva tretie strany, mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti ⌦ tejto ⌫ smernice 2003/98/ES. Ak je tretia strana pôvodným vlastníkom práv duševného vlastníctva k dokumentu v držbe knižníc vrátane univerzitných knižníc, múzeí a archívov tretia strana a lehota ochrany týchto práv ešte neuplynula, predmetný dokument by sa na účely tejto smernice mal považovať za dokument, na ktorý sa vzťahujú práva duševného vlastníctva v držbe tretích strán.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 12 (prispôsobené)

(50)⌦ Touto ⌫ Ssmernicou 2003/98/ES by nemali byť dotknuté práva, ktoré zamestnancom verejného sektora môžu prináležať podľa vnútroštátnych pravidiel, a to vrátane hospodárskych a osobnostných práv.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 13

(51)Navyše, v prípade akéhokoľvek dokumentu poskytnutého na opakované použitie by si predmetný subjekt verejného sektora mal ponechať právo predmetný dokument využívať.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 23

(52)Nástroje, ktoré pomôžu potenciálnym opätovným používateľom pri hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie a podmienokky opakovaného použitia, môžu značne uľahčiť cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa zaviedliuskutočnili praktické opatrenia, ktoré pomôžu ďalším opätovným používateľom pri ich hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie. Príkladmi takých praktických opatrení súje podľa možnosti on-line dostupnéý inventárne zoznamy položiek dôležitých dokumentov (dokumenty, ktoré sa v širokej miere opakovane používajú alebo ktoré majú potenciál širokého opakovaného použitia) a internetové portály, ktoré sú spojené s decentralizovanými inventárnymi zoznamami položiek takýchto praktických opatrení.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 24

⇨ nový

(53)Toutoáto smernicoua nemá dopad na nie je dotknutá smernicau Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti 44 ani smernicau Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz 45 . Stanovuje podmienky, v rámci ktorých subjekty verejného sektora môžu uplatňovať svoje práva duševného vlastníctva na medzinárodnomvnútornom trhu s informáciamií, keď povolia opakované použitie dokumentov. ⇨ Najmä ak sú subjekty verejného sektora držiteľmi práva stanoveného v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, nemali by ho uplatňovať na zamedzenie alebo obmedzenie opakovaného použitia údajov obsiahnutých v databázach. ⇦

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 27 (prispôsobené)

(54)Komisia podporilauje rozvojprípravu online ⌦ správy o stupni rozvoja využívania otvorených dát ⌫ dostupnej hodnotiacej tabuľky v oblasti informácií verejného sektora s príslušnými ukazovateľmi výkonnostiu pre opakované použitie informácií verejného sektora vo všetkých členských štátoch. Pravidelná aktualizácia tejto ⌦ správy ⌫ hodnotiacej tabuľky prispeje k výmene informácií medzi členskými štátmi a k dostupnosti informácií o politikách a praktických postupoch v celej Únii.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 35

⇨ nový

(55)Je potrebné zaistiť, aby členské štáty ⇨ monitorovali ⇦ informovali Komisiu o rozsahu opakovaného použitia informácií verejného sektora, podmienkach, za ktorých sa informácie poskytujú a opravných postupoch.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 29

⇨ nový

(56)Komisia ⇨ môže ⇦ by mala pomáhať členským štátom pri vykonávaní tejto smernice jednotným spôsobom a na tento účel vydávať, po konzultáciách so zainteresovanými stranami, vydávať ⇨ a aktualizovať existujúce ⇦ usmernenia, predovšetkým v otázke odporúčaných štandardných licencií, súborov údajov a vyberania poplatkov za opakované použitie dokumentov.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 15

⇨ nový

(57)Jedným z hlavných cieľov vytvorenia vnútorného trhu je vytvorenie podmienok napomáhajúcich rozvoju služieb v rámci celej Únie. Knižnice, múzeá a archívy uchovávajú významné množstvo cenných zdrojov informácií verejného sektora, najmä odkedy projekty digitalizácie znásobili množstvo verejne prístupného digitálneho materiálu. Tieto zbierky kultúrneho dedičstva a s nimi súvisiace metaúdaje sú potenciálnym základom pre produkty a služby s digitálnym obsahom a majú obrovský potenciál pre inovatívne opakované použitie v oblastiach ako vzdelávanie a cestovný ruch. ⇨ Ostatné druhy kultúrnych zariadení (ako orchestre, opery, balety a divadlá) vrátane archívov, ktoré sú ich súčasťou, by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti z dôvodu ich osobitého charakteru „scénických umení“ a preto, že takmer všetok ich materiál je predmetom práv duševného vlastníctva tretích strán, čo by ich vylučovalo z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. ⇦ Rozšírené možnosti opakovaného použitia verejných kultúrnych materiálov by okrem iného malo umožniť spoločnostiam Únie využiť ich potenciál a prispieť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest.

⇩ nový

(58)Na to, aby sa zaviedli podmienky podporujúce opakované použitie dokumentov, ktoré prináša dôležité sociálno-ekonomické výhody s mimoriadne vysokou hodnotou pre hospodárstvo a spoločnosť, by sa na Komisiu mala v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc prijímať akty v súvislosti s prijatím zoznamu súborov údajov s vysokou hodnotou spomedzi dokumentov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, spolu s podmienkami ich uverejňovania a opakovaného použitia. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(59)Celoúnijný zoznam súborov údajov s osobitným potenciálom vytvárať sociálno-ekonomické výhody, spolu s harmonizovanými podmienkami ich opakovaného použitia predstavujú dôležitý faktor umožňujúci cezhraničné využívanie údajov a služby na nich založené. V procese vedúcom k vypracovaniu zoznamu by Komisia mala uskutočniť príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Zoznam by mal zohľadňovať sektorové právne predpisy, ktoré už uverejňovanie súborov údajov upravujú, ako aj kategórie uvedené v technickej prílohe Charty G8 o otvorených údajoch a v oznámení Komisie 2014/C 240/01.

(60)V záujme zabezpečenia ich maximálneho účinku a na uľahčenie ich opakovaného použitia by súbory údajov s vysokou hodnotou mali byť sprístupnené na opakované použitie s minimálnymi právnymi obmedzeniami a bezplatne. Ak príslušné súbory údajov obsahujú dynamické údaje, mali by sa uverejniť aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní.

🡻 2003/98/ES odôvodnenie 25 (prispôsobené)

Pretože ciele navrhovaného opatrenia, t. j. uľahčiť tvorbu informačných produktov a služieb spoločenstva založených na dokumentoch verejného sektora, zvýšiť účinné cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora súkromnými spoločnosťami na trhu spoločenstva, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a preto z hľadiska dopadu takého opatrenia sa tieto ciele môžu lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tom istom článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov. Táto smernica by mala zabezpečiť minimálne zosúladenie a tým sa zabráni ďalším nezrovnalostiam medzi členskými štátmi pri regulácii ďalšieho použitia dokumentov verejného sektora,

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 33

(61)Keďže ciele tejto smernice, predovšetkým uľahčiť tvorbu informačných produktov a služieb dostupných na celom území Únie a založených na dokumentoch verejného sektora, zabezpečiť účinné cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora na jednej strane súkromnými spoločnosťami, najmä malými a strednými podnikmi, na účely informačných produktov a služieb s pridanou hodnotou a na druhej strane občanmi na uľahčenie voľného pohybu informácií a komunikácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov celoeurópskeho rozsahu navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

🡻 2013/37/EÚ odôvodnenie 34 (prispôsobené)

⇨ nový

(62)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie vrátane ⇨ práva na súkromie (článok 7), ⇦ práva na ochranu osobných údajov (článok 8), a práva vlastniť majetok (článok 17) ⇨ a integrácie osôb so zdravotným postihnutím (článok 26) ⇦ . Nič v tejto smernici by sa nemalo vykladať ani vykonávať spôsobom, ktorý nie je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

⇩ nový

(63)Komisia by mala vykonať hodnotenie tejto smernice. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 46 , by toto hodnotenie by malo byť založené na piatich kritériách, teda efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ, a malo by poskytovať základ pre hodnotenia možností ďalších opatrení.

(64)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(65)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty uvedenej v časti B prílohy I na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva,

🡻 2003/98/ES

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah platnosti

1.    Táto smernica stanovuje minimálny súbor pravidiel, ktorými sa riadi opakované použitie, a praktické prostriedky, ktorými sa riadi a uľahčuje ďalšieopakované použitie: 

a) existujúcich dokumentov v držbe subjektovami verejného sektora členských štátov;.

⇩ nový

b) existujúcich dokumentov v držbe verejných podnikov pôsobiacich v oblastiach vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ 47 a verejných podnikov pôsobiacich ako poskytovatelia služieb vo verejnom záujme podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 48 , verejných podnikov pôsobiacich ako leteckí dopravcovia pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 49 a verejných podnikov pôsobiacich ako majitelia lodí Spoločenstva pri plnení záväzkov vo verejnom záujme podľa článku 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 50 ;

c) výskumných údajov podľa podmienok stanovených v článku 10 ods. 1 a 2.

🡻 2003/98/ES

2.    Táto smernica sa neuplatňuje na:

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. a) bod i)

a) dokumenty, ktorých poskytovanie nepatrí do rozsahu verejných úloh príslušných subjektov verejného sektora vymedzených právnym predpisom alebo inými záväznými pravidlami v členskom štáte alebo, v prípade neexistencie takýchto pravidiel, vymedzených v súlade so všeobecnou bežnou administratívnou praxou v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že je rozsah verejných úloh transparentný a podlieha preskúmaniu;

⇩ nový

b) dokumenty v držbe verejných podnikov vyhotovené mimo rozsahu poskytovania služieb všeobecného záujmu vymedzených právnymi predpismi alebo inými záväznými pravidlami v členskom štáte;

🡻 2003/98/ES

cb)dokumenty, na ktoré majú tretie strany práva duševného vlastníctva;

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. a) bod ii) (prispôsobené)

dc)dokumenty, ku ktorým nie je podľa prístupového režimu v členských štátoch prístup aj z týchto dôvodov:

–ochrany národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnostiť štátu), obrany alebo verejnej bezpečnosti,

–dôvernosti štatistických údajov,

–dôvernosti obchodných údajov (napr. ⌦ vrátane ⌫ obchodného, profesionálneho alebo podnikového tajomstvao);

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. a) bod iii)

eca)dokumenty, ku ktorým je obmedzený prístup na základe prístupového režimu v členských štátoch, a to vrátane prípadov, keď občania alebo podniky musia preukázať osobitný záujem o získanie prístupu k dokumentom;

fcb)časti dokumentov obsahujúceich iba logá, heraldické znaky a insígnie;

gcc)dokumenty, ku ktorým je prístup vylúčený alebo obmedzený na základe prístupových režimov z dôvodu ochrany osobných údajov, a časti dokumentov dostupnéých na základe uvedenýchtých režimov, ktoré obsahujú osobné údaje, ktorých opakované použitie bolo vymedzené právnymi predpismi ako nezlučiteľné s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov;

🡻 2003/98/ES

hd)dokumenty, ktoré majú v držbe verejnoprávnie rozhlasové stanice vysielatelia a ich pobočky a iné subjektyorgány alebo ich pobočky na účely plnenia verejných objednávok týkajúcich sa vysielaniaposlania verejnoprávneho vysielania;

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. a) bod v)

⇨ nový

if)dokumenty, ktoré majú v držbe kultúrne inštitúcie iné než knižnice, ⇨ univerzitné knižnice, ⇦ múzeá a archívy;

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. a) bod iv)

⇨ nový

je)dokumenty, ktoré majú v držbe vzdelávacie a výskumné inštitúcie ⇨ sekundárnej a nižšej úrovne ⇦ vrátane organizácií založených na účely prenosu výsledkov výskumu, školy a univerzity, okrem univerzitných knižníc a ⇨ v prípade všetkých ostatných vzdelávacích inštitúcií dokumenty iné, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c); ⇦

⇩ nový

k)dokumenty iné, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c), v držbe organizácií vykonávajúcich výskum a organizácií financujúcich výskum vrátane organizácií založených na účely transferu výsledkov výskumu.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. b)

3.    Táto smernica vychádza z prístupových režimov členských štátov, ktoré ňou nie sú dotknuté.

🡻 2003/98/ES

🡺1 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 1 písm. c)

4. Táto smernica sa nedotýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje úroveň ochrany jednotlivcov z hľadiska spracovávania osobných údajov podľa ustanovení právnych predpisov 🡺1 Únie 🡸 a členských štátov a nemení najmä povinnosti a práva stanovené v smernici 95/46/ES.

45.    Povinnosti uložené touto smernicou platia len do tej miery, do akej sú v súlade kompatibilné s ustanoveniami medzinárodných dohôd o ochrane práv duševného vlastníctva, najmä Bernského dohovoru a dohody TRIPS.

⇩ nový

5. Subjekty verejného sektora nesmú uplatňovať právo zostavovateľa databázy stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES na zamedzenie alebo obmedzenie opakovaného použitia dokumentov podľa tejto smernice.

6. Touto smernicou sa upravuje opakované použitie existujúcich dokumentov v držbe subjektov verejného sektora členských štátov vrátane dokumentov, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 51 .

🡻 2003/98/ES

Článok 2

DefinícieVymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujeú tieto definície toto vymedzenie pojmov:

1.„subjekt verejného sektora“ súznamená štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie a združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

2.„verejnoprávne inštitúcie“ sú akékoľvek inštitúcie:

a)založené na osobitnýé účely plniťace potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo komerčný charakter;

b)majú právnu subjektivitu; a

c)sú z väčšej časti financované štátnymi alebo regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo podliehajúsú podriadené riadiacemu dozoru týchto orgánov; alebo ktoré majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

⇩ nový

3.„verejný podnik“ je každý podnik, na ktorý môžu mať subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom jeho vlastníctva, finančnej účasti na ňom alebo predpisov, ktorými sa riadi;

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 2

49.„univerzita“ je akýkoľvek subjekt verejného sektora, ktorý poskytuje pomaturitné vysokoškolské vzdelávanie vedúce k získaniu akademického titulu;.

🡻 2003/98/ES

53.„dokument“ jeznamená:

a)každý obsah bez ohľadu na formu prenosu dát (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam);

b)akákoľvekúkoľvek časť takého obsahu;

⇩ nový

6. „dynamické údaje“ sú dokumenty v elektronickej forme, ktoré sa aktualizujú často alebo v reálnom čase;

7. „výskumné údaje“ sú dokumenty v digitálnej forme iné ako vedecké publikácie, ktoré sa zhromažďujú alebo tvoria v priebehu vedecko-výskumných činností a ktoré sa používajú ako dôkazy v rámci výskumného procesu alebo sa vo výskumnej obci všeobecne akceptujú ako nevyhnutné na potvrdenie zistení a výsledkov výskumu;

8. „súbory údajov s vysokou hodnotou“ sú dokumenty, ktorých opakované použitie sa spája s dôležitými sociálno-ekonomickými prínosmi, a to najmä pre ich vhodnosť na tvorbu služieb a aplikácií s pridanou hodnotou a počet osôb, ktoré by mohli využívať prínosy služieb a aplikácií s pridanou hodnotou založených na týchto súboroch údajov;

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

94. „opakované použitie“ jeznamená použitie dokumentov, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, osobami alebo právnymi subjektmi na komerčné alebo nekomerčné účely iné, než je pôvodný účel v rámci verejných úloh, napre ktoré boli dokumenty zhotovenéý., ⌦ s výnimkou ⌫ Vvýmenya dokumentov medzi subjektmi verejného sektora len na účely plnenia verejných úloh, nepredstavuje opakované použitie;

5.„osobné údaje“ znamenajú údaje definované v článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 2

106.„strojovo čitateľný formát“ jeznamená súborový formát štruktúrovaný tak, že softvérové aplikácie môžu ľahko identifikovať, rozpoznať a vybrať špecifické údaje vrátane jednotlivých uvedeníkonštatovaní faktov a ich vnútornej štruktúry;

117.„otvorený formát“ je súborový formát súboru, ktorý je nezávislý od platformy a je verejne k dispozícii bez akéhokoľvek obmedzenia, ktoré by zamedzovalo opakovanému použitieu dokumentov;

128.„formálny otvorený štandard“ je štandard, ktorý bol ustanovený písomne s podrobným uvedením špecifikácií požiadaviek na to, akým spôsobom zabezpečiť interoperabilitu softvéru;

⇩ nový

13. „primeraná návratnosť investícií“ je percentuálny podiel celkového poplatku nad rámec toho, čo je potrebné na nahradenie oprávnených nákladov, vo výške, ktorá neprekračuje fixnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky o viac ako päť percentuálnych bodov;

14. „tretia strana“ je každá fyzická alebo právnická osoba iná ako subjekt verejného sektora alebo verejný podnik, ktorá má v držbe údaje.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 3

⇨ nový

Článok 3

Všeobecná zásada

1.    Členské štáty podľa odseku 2 zabezpečujú možnosť opakovaného použitia dokumentov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica v súlade s článkom 1, na obchodné alebo neobchodné účely v súlade s podmienkami ustanovenými v kapitolách III a IV.

2.    Pri dokumentoch, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva, ktoré prináležia knižniciam vrátane univerzitných knižníc, múzeám a archívom, ⇨ a pri dokumentoch v držbe verejných podnikov ⇦členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď je opakované použitie takýchto dokumentov povolené, boli tieto dokumenty opakovane použiteľné na obchodné alebo neobchodné účely v súlade s podmienkami ustanovenými v kapitoláche III a IV.

🡻 2003/98/ES

KAPITOLA II

ŽIADOSTI O OPAKOVANÉ POUŽITIE

Článok 4

Požiadavky na spracovanie žiadostí o opakované použitie

1.    Subjekty verejného sektora, pokiaľ je to možné a uskutočniteľnévhodné, prostredníctvom elektronickýmich prostriedkamiov spracujú žiadosti o opakované použitie a vyhotoviasprístupnia dokument žiadateľovi na opakované použitie pre žiadateľa, alebo ak je potrebná licencia, predložia žiadateľovi licenčnú ponuku v primeranej časovej lehote, ktorá zodpovedá časovému rámcu stanovenému na spracovanie žiadostí o prístup k dokumentom.

2.    Ak nie sú stanovené žiadne lehoty alebo iné pravidlá upravujúceregulujúce včasné poskytnutievyhotovenie dokumentov, subjekty verejného sektora spracujú žiadosť a doručia dokumenty na opakované použitie žiadateľovi, alebo ak je potrebná licencia, predložia žiadateľovi licenčnú ponuku v primeranej časovej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než 20 pracovných dní od prijatia žiadosti. Táto lehota sa môže predĺžiť o ďalších 20 pracovných dní v prípade rozsiahlych alebo zložitých žiadostí. V takých prípadoch sa žiadateľovi do troch týždňov od podania počiatočnej žiadosti oznámi, že na spracovanie žiadosti je potrebnétreba viac času.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 4

3.    V prípade zamietavého rozhodnutia subjekty verejného sektora oznámia žiadateľovi dôvody zamietnutia žiadosti na základe príslušných ustanovení prístupového režimu príslušného členského štátu alebo vnútroštátnych ustanovení podľa tejto smernice, najmä článku 1 ods. 22 písm. a) až gcc) alebo článku 3. Ak je negatívne rozhodnutie založené na článku 1 ods. 22 písm. cb), subjekt verejného sektora uvedie odkaz na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom práva, pokiaľ je známa, prípadne na poskytovateľa licencie, od ktorého subjekt verejného sektora príslušný materiál získal. Knižnice vrátane univerzitných knižníc, múzeá a archívy nie sú povinné uviesť takýto odkaz.

4.    Akékoľvek rozhodnutie o opakovanom použití musí obsahovaťuje odkaz na opravné prostriedky v prípade, že sa žiadateľ chce proti rozhodnutiu odvolať. KMedzi opravnými prostriedkamiom musí byťpatrí možnosť preskúmaniae nestranným subjektomorgánom zodpovedným za preskúmanie s príslušnými odbornými znalosťami, ako jenapríklad vnútroštátny orgán prena ochranu hospodárskeju súťaže, vnútroštátny orgán zodpovedný za prístup k dokumentom alebo vnútroštátny súdny orgán, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre dotknutý subjekt verejného sektora.

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

⇨ nový

5.    ⌦ Splnenie požiadaviek tohto článku sa nevyžaduje od týchto subjektov: ⌫

Od subjektov verejného sektora, ktoré spadajú pod článok 1 ods. 2 písm. d), e) a f) sa nevyžaduje splnenie požiadaviek tohto článku.

⇩ nový

a) verejné podniky;

b) vzdelávacie zariadenia, organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum.

🡻 2003/98/ES

KAPITOLA III

PODMIENKY OPAKOVANÉHO POUŽITIA

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 5

Dostupné formáty

1.    ⌦ Bez toho, aby bola dotknutá kapitola V, ⌫ sSubjekty verejného sektora ⇨ a verejné podniky ⇦ sprístupnia svoje dokumenty vo všetkých dostupných formátoch alebo jazykoch, a pokiaľ je to možné a uskutočniteľnévhodné, v otvorenom, strojovo čitateľnom formáte spolu s ich metaúdajmi. Oboje, dokumentyFormát i metaúdaje, by mali ⌦ musia ⌫ v čo možno najväčšom rozsahu ⌦ , pokiaľ je to možné, ⌫ spĺňať formálne otvorené štandardy.

2.    Z odseku 1 neplynie subjektom verejného sektora ⇨ alebo verejným podnikom ⇦ povinnosť vytvoriť alebo upraviť dokumenty alebo poskytnúť výpisy s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenýmtýmto odsekom, ak by to vyžadovalo neprimerané úsilie presahujúce rámec jednoduchej operácie.

3.    Na základe tejto smernice nie sú subjekty verejného sektora ⇨ a verejné podniky ⇦ povinné pokračovať vo vyhotovovaní a uchovávaní určitého typu dokumentov so zreteľom na ich opakované použitie prostredníctvom organizáciamie súkromného alebo verejného sektora.

⇩ nový

4. Subjekty verejného sektora a verejné podniky sprístupnia dynamické údaje na opakované použitie ihneď po ich zbere prostredníctvom vhodných aplikačných programovacích rozhraní (API).

5. Ak by sprístupnenie dokumentov ihneď po ich zbere presahovalo finančné a technické možnosti subjektu verejného sektora alebo verejného podniku, sprístupnia sa dokumenty uvedené v odseku 4 v lehote, ktorá neprimerane nezníži využitie ich ekonomického potenciálu.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 6 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 6

Zásady regulovania poplatkov

1.    V prípadoch, keď sa Oopakované použitie dokumentov spoplatňuje, ⇨ musí byť bezplatné alebo ⇦ sa tieto poplatky musia obmedziťujú na hraničnéokrajové náklady vzniknuté pri reprodukcii, poskytovaní a šírení dokumentov ⇨ , prípadne pri anonymizácii osobných údajov a opatreniach prijatých na ochranu dôverných obchodných informácií ⇦ .

2.    ⌦ Odchylne sa ⌫ oOdsek 1 sa neuplatňuje na tieto inštitúcie:

a)subjekty verejného sektora, od ktorých sa požaduje, aby vytvárali príjmy, ktorými pokryjú podstatnú časť nákladov súvisiacich s výkonom svojich verejných úloh;

b)vo výnimočných prípadoch dokumenty, v súvislosti s ktorými má dotknutý subjekt verejného sektora povinnosť vytvoriť dostatočné príjmy na pokrytie podstatnej časti nákladov súvisiacich s ich zberom, zhotovením, reprodukciou a šírením. Tieto požiadavky sú vymedzené právnymi predpismi alebo inými záväznými pravidlami v členskom štáte. V prípade absencie takýchto predpisov sa požiadavky vymedzujú v súlade so všeobecnou administratívnou praxou v členskom štáte;

bc)knižnice vrátane univerzitných knižníc, múzeá a archívy;.

⇩ nový

   c)    verejné podniky.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 6 (prispôsobené)

⇨ nový

3.    V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) ⇨ c) ⇦ dotknuté subjekty verejného sektora vypočítajú sa celkováú sumau poplatkov ⌦ vypočíta ⌫ v súlade s objektívnymi, transparentnými a overiteľnými kritériami, ktoré ustanovia členské štáty. Celkový príjem týchto subjektov za poskytovanie dokumentov a povoľovanie ich opakovaného použitia dokumentov za príslušné účtovné obdobie nepresahuje náklady na zber, vyhotovenietvorbu, reprodukciu a šírenie ⇨ , prípadne anonymizáciu osobných údajov a opatrenia prijaté na ochranu dôverných obchodných informácií ⇦ spolu s primeranou návratnosťou investícií. Poplatky sa vypočítajú v súlade s ⌦ platnými ⌫ účtovnými zásadami platnými pre príslušné subjekty verejného sektora.

4.    V prípade spoplatňovania subjektmi verejného sektora uvedenými vpodľa odseku 2 písm. bc) celkový príjem za poskytovanie a povoľovanie opakovaného použitia dokumentov počas zodpovedajúceho účtovného obdobia nepresiahne náklady na zber, vyhotovenie, reprodukciu, šírenie, uchovávanie a vysporiadanie práv ⇨ , prípadne anonymizáciu osobných údajov a opatrenia prijaté na ochranu dôverných obchodných informácií ⇦ spolu s primeranou návratnosťou investícií. Poplatky sa vypočítajú v súlade s účtovnými zásadami platnými pre príslušné subjekty verejného sektora.

⇩ nový

5. Opakované použitie súborov údajov s vysokou hodnotou, ktorých zoznam sa vymedzí v súlade s článkom 13, a výskumných údajov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) je pre používateľov bezplatné.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 7 (prispôsobené)

Článok 7

Transparentnosť

1.    V prípade štandardných poplatkov za opakované použitie dokumentov v držbe subjektov verejného sektora sa všetky uplatniteľné podmienky a skutočná výška poplatkov, ako aj základ pre výpočet týchto poplatkov stanovia vopred , a pokiaľ je to možné a uskutočniteľné, v rámci možnosti a v prípade vhodnosti vopred ustanovia a uverejnia v elektronickej podobevšetky uplatniteľné podmienky a skutočná výška poplatkov, ako aj základ pre výpočet týchto poplatkov.

2.    V prípade iných poplatkov za opakované použitie, než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, príslušný subjekt verejného sektora určuje vopred, ktoré sa faktory ⌦ , ktoré ⌫ sa pri výpočte týchto poplatkov zohľadňujú ⌦ , určujú vopred ⌫ . Príslušný subjekt verejného sektora ⌦ držiteľ dokumentov ⌫ na požiadanie takisto určí, akým spôsobom boli tieto poplatky vo vzťahu ku konkrétnej žiadosti o opakované použitie vypočítané.

3.    Požiadavky uvedené v článku 6 ods. 2 písm. b) sa stanovujú vopred. Uverejňujú sa v elektronickej podobe, ak je to možné a vhodné.

⇩ nový

3. Členské štáty uverejnia zoznam subjektov verejného sektora uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a).

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 7

4.    Subjekty verejného sektora zabezpečia, aby žiadatelia o opakované použitie dokumentov boli informovaní o dostupných opravných prostriedkoch týkajúcich sa rozhodnutí alebo postupov, ktoré sa ich dotýkajú.

🡻 2003/98/ES

Článok 8

Licencie

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 8 (prispôsobené)

1.    Subjekty verejného sektora môžu povoliť Oopakované použitie dokumentov ⌦ sa môže povoliť ⌫ bez podmienok alebo môžu uložiť ⌦ s ⌫ podmienkamiy, ak je to vhodné, prostredníctvom licencie. Tieto podmienky nesmúmusia zbytočnenevyhnutne obmedzovať možnosti opakovaného použitia a nesmúpoužívajú sa používať na obmedzenie hospodárskej súťaže.

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

2.    Členské štáty, v ktorých sa používajú licencie, zabezpečia, aby boli na opakované použitie dokumentov verejného sektora k dispozícii v digitálnom formáte štandardné licencie, ktoré sa môžu prispôsobiť tak, aby spĺňali osobitné licenčné požiadavky, a aby sa mohli elektronicky spracovávať. Členské štáty podporia všetky subjekty verejného sektora pri používanieí ⌦ takýchto ⌫ štandardných licencií.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 9

Článok 9

Praktické opatreniaúpravy

Členské štáty prijmúvytvoria praktické opatreniaúpravy, ktoré uľahčia vyhľadávanie dokumentov dostupných na opakované použitie, ako sú inventárne zoznamy dostupných najdôležitejších dokumentov s príslušnými metaúdajmi dostupné, ak je to možné a uskutočniteľné,vhodné, dostupné online a v strojovo čitateľnom formáte, a internetové portály, ktoré sú spojené so inventárnymi zoznamami položiek. Členské štáty v rámci možností vytvárajú podmienky pre viacjazyčné vyhľadávanie dokumentov.

⇩ nový

Článok 10

Dostupnosť a opakované použitie výskumných údajov

1. Členské štáty podporia dostupnosť výskumných údajov prijatím vnútroštátnych politík a príslušných opatrení zameraných na verejné sprístupnenie výskumných údajov financovaných z verejných zdrojov („politiky otvoreného prístupu“). Tieto politiky otvoreného prístupu musia byť určené organizáciám vykonávajúcim výskum a organizáciám financujúcim výskum.

2. Výskumné údaje sa musia dať opakovane použiť na komerčné alebo nekomerčné účely v súlade s podmienkami stanovenými v kapitolách III a IV, pokiaľ sú financované z verejných zdrojov a vždy, keď sa prístup k takýmto údajom poskytuje prostredníctvom inštitucionálnej alebo tematickej databázy. V tejto súvislosti sa zohľadnia oprávnené obchodné záujmy a existujúce práva duševného vlastníctva. Toto ustanovenie platí bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 1 ods. 2 písm. c).

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

⇨ nový

KAPITOLA IV

NEDISKRIMINÁCIA A ČESTNÉ OBCHODOVANIE

Článok 1110

Nediskriminácia

1.    Všetky podmienky uplatňované na opakované použitie dokumentov musia byť pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia ⌦ vrátane cezhraničného opakovaného použitia ⌫ nediskriminačné.

2.    Ak subjekt verejného sektora opakovane použije dokumenty ako vstup pre svoje komerčné aktivity, ktoré nepatria do rozsahu jeho verejných úloh, na poskytnutiezhotovenia dokumentov na takétoých aktivityít sa uplatnia rovnaké poplatky a iné podmienky, aké platia pre iných užívateľov.

Článok 1211

Zákaz výhradných dohôd

1.    Opakované použitie dokumentov je otvorené pre všetkých potenciálnych účastníkov na trhu, dokonca aj vtedy, keď jeden alebo niekoľko účastníkov trhu už využívapoužilo produkty s pridanouej hodnotouy, založené na týchto dokumentoch. Zmluvy alebo iné dohody medzi subjektmi verejného sektora ⇨ alebo verejnými podnikmi ⇦, ktoré majú v držbe dokumenty, a tretími stranami nesmú poskytovať výhradné práva.

2.    Ak sú však výhradné práva nevyhnutné na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, dôvod na udelenie takého výhradného práva sa pravidelne overuje, v každom prípade minimálne každé tri roky. Výhradné dohody uzavreté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice ⇨ musia byť zverejnené aspoň dva mesiace pred ich nadobudnutím účinnosti. Konečné podmienky takýchto dohôd ⇦ musia byť transparentné a zverejnené.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 10 písm. a)

Tento odsek sa nevzťahuje na digitalizáciu kultúrnych zdrojov.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 10 písm. b)

32a.    Bez ohľadu na odsek 1, ak sa výhradné právo vzťahuje na digitalizáciu kultúrnych zdrojov, obdobie trvania výhradnostilučnosti vo všeobecnosti nesmie nepresiahnuťe 10 rokov. V prípade, že je toto obdobie dlhšie než 10 rokov, trvanie výhradného práva musí byťbude preskúmané v 11. roku a prípadne každých 7 nasledujúcich rokov.

Dohody udeľujúce výhradné práva uvedené v prvom pododseku musia byť transparentné a zverejnené.

V prípade výhradného práva uvedeného v prvom pododseku sa dotknutému subjektu verejného sektora ako súčasť takýchto dohôdsa bezplatne poskytne kópia digitalizovaných kultúrnych zdrojov ako súčasť takýchto dohôd. Uvedená kópia musí byťje po uplynutí obdobia výhradnosti dostupná na opakované použitie po uplynutí obdobia výhradnosti.

⇩ nový

4. Právne alebo praktické dohody, ktoré majú bez toho, aby výslovne udelili výhradné právo, viesť k obmedzeniu dostupnosti dokumentov na opakované použitie pre iné subjekty, ako sú tretie strany, ktoré sú účastníkmi dohôd, alebo v prípade ktorých by sa mohlo odôvodnene očakávať, že povedú k takémuto obmedzeniu, musia byť zverejnené aspoň dva mesiace pred nadobudnutím ich účinnosti. Konečné podmienky takýchto dohôd musia byť transparentné a zverejnené.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 10 písm. c) (prispôsobené)

3.    Výhradné dohody platné k 1. júlu 2005, ktoré nespĺňajú podmienku na výnimku podľa odseku 2, sa ukončia pri uplynutí platnosti zmluvy alebo v každom prípade najneskôr 31. decembra 2008.

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 10 písm. d) (prispôsobené)

54.    Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, Vvýhradné dohody platné k 17. júlu 2013, ktoré nespĺňajú podmienky na výnimku v zmysle odsekov 2 a 32a, sa ukončia uplynutím platnosti zmluvy alebo v každom prípade najneskôr do 18. júla 2043.

⇩ nový

KAPITOLA V

SÚBORY ÚDAJOV S VYSOKOU HODNOTOU

Článok 13

Zoznam súborov údajov s vysokou hodnotou

1. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice Komisia spomedzi dokumentov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, prijme zoznam súborov údajov s vysokou hodnotou spolu s podmienkami ich uverejňovania a opakovaného použitia.

2. Tieto súbory údajov musia byť k dispozícii bezplatne, musia byť strojovo čitateľné a prístupné prostredníctvom rozhraní API. Podmienky ich opakovaného použitia musia byť v súlade s otvorenými štandardnými licenciami.

3. Odchylne sa bezplatná dostupnosť uvedená v odseku 2 neuplatňuje na súbory údajov s vysokou hodnotou v držbe verejných podnikov, ak posúdenie vplyvu uvedené v článku 13 ods. 7 ukáže, že bezplatné sprístupnenie týchto súborov údajov spôsobí značné narušenie hospodárskej súťaže na príslušných trhoch.

4. Okrem podmienok stanovených v odseku 2 môže Komisia vymedziť ďalšie uplatniteľné podmienky, konkrétne:

a.    podmienky opakovaného použitia;

b.    formáty údajov a metaúdajov a technické podmienky ich uverejňovania a šírenia.

5. Výber súborov údajov do zoznamu uvedeného v odseku 1 musí byť založený na posúdení ich potenciálu vytvárať sociálno-ekonomické výhody, počte používateľov a príjmov, ktoré môžu pomôcť vytvoriť, a ich potenciále na kombinovanie s inými súbormi údajov.

6. Opatrenia uvedené v tomto článku prijme Komisia prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 290 ZFEÚ a podľa postupu stanoveného v článku 14.

7. Komisia pred prijatím delegovaného aktu vykoná posúdenie vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov a zabezpečí, aby akt dopĺňal platné sektorové právne nástroje o opakovanom použití dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pokiaľ ide o súbory údajov s vysokou hodnotou v držbe verejných podnikov, v posúdení vplyvu sa musí osobitne zohľadniť úloha verejných podnikov v konkurenčnom hospodárskom prostredí.

🡻 2003/98/ES

KAPITOLA VIV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

⇩ nový

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

Článok 1512

Vykonávanie ⌦ Transpozícia ⌫

1. Členské štáty do 1. júla 2005 ⌦ […] ⌫ uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 2005 ⌦ článkami […] ⌫. Bezodkladne o tom informujú Komisiiu ⌦ oznámia znenie uvedených ustanovení ⌫.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. ⌦ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. ⌫ Podrobnosti o odkaze ⌦ a jeho znenie ⌫ upravia členské štáty.

⌦ 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. ⌫

🡻 2013/37/EÚ čl. 1 ods. 11 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1613

Revízia ⌦ Hodnotenie ⌫

1.    ⇨ Najskôr štyri roky po transpozícii tejto smernice ⇦ Komisia do 18. júla 2018 vykoná ⌦ hodnotenie ⌫ revíziu uplatňovania tejto smernice a ⌦ predloží ⌫ oznámi Európskemu parlamentu, a Rade ⇨ a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru ⇦ ⌦ správu o hlavných zisteniach ⌫ výsledky uvedenej revízie, spolu s prípadnými návrhmi na zmeny smernice ⇨ . Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu 52 . Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy ⇦ .

2.    Členské štáty predložia Komisii každé 3 roky správu o dostupnosti informácií verejného sektora na opakované použitie a o podmienkach ich sprístupňovania a o opravných postupoch. Členské štáty na základe uvedenej správy, ktorá je zverejnená, vykonajú revíziu vykonávania článku 6, najmä pokiaľ ide o výber poplatkov nad rámec okrajových nákladov.

23.    Pri ⌦ hodnotení ⌫ revízii uvedenej v odseku 1 sa preskúma najmä rozsah pôsobnosti a dosah tejto smernice vrátane rozsahu zvýšenia opakovaného použitia dokumentov verejného sektora ⌦ , na ktoré sa táto smernica vzťahuje ⌫ , pôsobenie princípov uplatňovaných na spoplatňovanie a opakované použitie oficiálnych textov legislatívnej a administratívnej povahy, ⇨ opakované použitie dokumentov v držbe iných subjektov, než sú subjekty verejného sektora, ⇦ vzájomné pôsobenie medzi predpismi na ochranu údajov a možnosťami opakovaného použitia, ako aj ďalšie možnosti zdokonalenia riadneho fungovania vnútorného trhu a rozvoja európskeho odvetvia obsahu ⇨ dátového hospodárstva ⇦ .

🡻 

Článok 17

Zrušenie

Smernica 2003/98/ES zmenená smernicou uvedenou v časti A prílohy I sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 15 ods. 1 prvom pododseku] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy I do vnútroštátneho práva a dátumov ich uplatňovania.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

🡻 2003/98/ES (prispôsobené)

Článok 1814

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť ⌦ dvadsiatym ⌫ dňom ⌦ po ⌫ jej uverejneníia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1915

Adresáti

Táto smernica je určenáadresovaná členským štátom.

V Bruseli

(1)    Výraz „dokument“, ako je vymedzený v článku 2 smernice, treba chápať v širokom zmysle a ako taký označuje aj pojmy, ako sú napríklad údaje a obsah.

(2)    SWD(2018) 145.

(3)    COM(2017) 228 final.

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

(5)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES, COM(2017) 10 final.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz.

(7)    COM(2017) 495 final.

(8)    SWD(2018) 125.

(9)    COM(2017) 9 final.

(10)    COM(2018) 8 final.

(11)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1926 z 31. mája 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie informačných služieb o multimodálnom cestovaní v celej EÚ.

(12)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), COM(2016) 864 final 2.

(13)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie), COM(2017) 753 final.

(14)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

(15)    C(2018) 2375.

(16)    SWD(2018) 145.

(17)    SWD(2018) 127.

(18)    SWD(2018) 145.

(19)    Štúdiu viedlo konzorcium zložené zo spoločností Deloitte, Open Evidence, Wik Consult, Time Lex, Spark a Lisabonskej rady.

(20)     https://www.europeandataportal.eu/en/highlights/open-data-maturity-europe-2017  

(21)    SEC(2018) 206.

(22)    SWD(2018) 127.

(23)    C(2018) 2375.

(24)    Pozri: Politické opatrenie č. 4 Tallinnského vyhlásenia, https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration.

(25)    C(2018) 2375.

(26)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(27)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(29)    SWD(2018) 145.

(30)    SWD(2018) 127.

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(34)    C(2018) 2375.

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(36)    Ú. v. ES L 209, 24.7.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES (Ú. v. ES L 285, 29.10.2001, s. 1).

(37)    Ú. v. ES L 199, 9.8.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES.

(38)    Ú. v. ES L 199, 9.8.1993, s. 54. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/78/ES.

(39)    Ú. v. ES L 101, 1.4.1998, s. 1.

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) […].

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(43)    Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(46)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(47)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS)č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3 – 20).

(50)    Nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, 12.12.1992, s. 7 – 10).

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(52)    SWD(2017) 350.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 6. 2018

COM(2018) 234 final

CORRIGENDUM
This document corrects document COM (2018) 234 final of 25.04.2018.
Concerns all language versions.
Addition of 2 annexes to the act.
The text shall read as follows:

PRÍLOHY

k

návrhu
smernice Európskeho parlamentu a Rady

o opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie)

{SEC(2018) 206 final}
{SWD(2018) 127 final}
{SWD(2018) 128 final}
{SWD(2018) 129 final}
{SWD(2018) 145 final}

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica
so zoznamom neskorších zmien
(v zmysle článku 15)

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátum uplatňovania

(v zmysle článku 15)

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody