Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Digitalizácia zdravotníctva

(2019/C 168/05)

Spravodajca:	Fernando López MIRAS (ES/EĽS), predseda regiónu Murcia
Referenčný dokument:	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti COM(2018) 233

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta iniciatívu Komisie zameranú na podporu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v snahe urýchliť digitálnu transformáciu zdravotníctva, a tak zabezpečiť účinnejšiu zdravotnú starostlivosť v Európe, pokročiť vo výskume, zlepšiť prevenciu chorôb a personalizovanú zdravotnú a inú starostlivosť a tiež uľahčiť občanom rovnaký prístup ku kvalitným službám zdravotnej a inej starostlivosti, pričom treba mať na zreteli, že organizácia systémov zdravotníctva patrí do právomocí členských štátov;

2.

si uvedomuje výzvu, ktorej musia čeliť decentralizované úrovne verejnej správy v celej Európskej únii: starnutie obyvateľstva spojené so zvýšeným výskytom chronických ochorení a multimorbidity, čo si vyžaduje čoraz viac prostriedkov a zmenu modelu starostlivosti;

3.

upozorňuje na veľké množstvá zdravotných údajov, ktoré sa v súčasnosti uchovávajú v oddelených systémoch, a domnieva sa, že ich účinnejším využívaním prostredníctvom ich vzájomného prepojenia a pomocou analýzy veľkých dát by sa sociálne a zdravotnícke systémy mohli zlepšiť a stať sa udržateľnými;

4.

zdôrazňuje, že na to, aby Európa mohla prekonať tieto výzvy, ktorým čelí, je nevyhnutná digitálna transformácia sektora zdravotníctva a starostlivosti;

5.

zastáva názor, že zavádzanie digitálnych riešení v oblasti zdravotnej a inej starostlivosti je ešte stále pomalé a medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi sú veľké rozdiely a hrozí, že výhody informačnej spoločnosti sa sústredia v metropolitných oblastiach a rozvinutejších regiónoch. Najvzdialenejšie regióny, vidiecke alebo riedko osídlené oblasti a ostrovy, ktoré by mali byť prioritnými, keďže ich odľahlosť sa môže vďaka týmto riešeniam zmierniť, by tak zostali ponechané bokom;

6.

uznáva, že napriek doterajšiemu úsiliu sa v systémoch elektronických zdravotných knižiek v jednotlivých krajinách EÚ stále používajú nekompatibilné formáty a normy;

7.

považuje za potrebné zaistiť bezpečný prístup ku genomickým a iným zdravotným údajom a ich cezhraničnú výmenu v snahe pokročiť vo výskume a dokázať presnejšie určiť diagnózu a individuálnejšie nastaviť liečbu ochorenia, a tak sa prepracovať k personalizovanej medicíne;

8.

víta iniciatívy Komisie s cieľom podporiť zavádzanie elektronického zdravotníctva (eHealth) v regiónoch ako nástroja, ktorý pomôže s riešením problému starnutia obyvateľstva: štruktúry spolupráce ako európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, určenie „Reference Sites on AHA“ či podpora „Blueprint for Digital Transformation of Health and Care for the Ageing Society“;

9.

oceňuje nové návrhy v oblasti financovania na roky 2021 – 2027, v ktorých digitalizácia zdravotníctva predstavuje jednu z priorít. Víta preto návrh nariadenia o programe Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo atď. mohli zaviesť a využívať najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, bezpečnosti informácií a kybernetickej bezpečnosti;

Európska elektronická zdravotná knižka a cezhraničná zdravotná starostlivosť: bezpečný prístup občanov k svojim zdravotným údajom

10.

oceňuje skutočnosť, že v návrhoch Komisie sa za jeden z kľúčových prvkov považuje zásada ochrany údajov, pričom sa zároveň prihliada na možnosti, ako pokročiť na ceste k bezpečnému prístupu k zdravotným údajom, ktoré prináša nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov;

11.

konštatuje, že je dôležité, aby sa zlepšila schopnosť občanov starať sa o svoje zdravie a ich zdravotná gramotnosť, jednak preto, lebo to má vplyv na zdravie, jednak preto, lebo sa tým zvyšuje udržateľnosť systémov zdravotníctva. Podotýka, že IKT sú dôležitým podporným prvkom. Okrem toho sa domnieva, že zdravotnícke orgány by mali vydať náležité usmernenia, aby sa zamedzilo súčasnej záľahe vedecky nepodložených informácií o zdravotných otázkach na internete;

12.

upozorňuje, že väčšina občanov nepozná možné dôsledky spojené s poskytnutím svojich osobných údajov ani zložité pravidlá, ktoré sa na prístup k údajom vzťahujú;

13.

preto s poľutovaním konštatuje, že v návrhoch Komisie chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré umožnia zvýšiť povedomie verejnosti a zabezpečia, že občania a pacienti plne pochopia legislatívny rámec, ktorý zaručuje ochranu osobných zdravotných údajov. Odporúča Komisii, aby podporovala komunikačné kampane v celej EÚ s cieľom vysvetliť občanom, ako budú ich osobné zdravotné údaje chránené v novom právnom rámci;

14.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala snahy odstrániť prekážky brániace interoperabilite systémov elektronického zdravotníctva, čo by viedlo k účinnejším systémom, keďže nedostatok interoperability sa premieta do skutočných a merateľných nákladov;

15.

podporuje návrh prijať odporúčanie Komisie o technických špecifikáciách európskeho formátu výmeny elektronických zdravotných záznamov a tiež väčší rozvoj infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva, ktorý občanom a pacientom umožní dostať sa k svojim osobným údajom a využívať ich v záujme verejného zdravia a výskumu, a zároveň im aj uľahčí voľný pohyb, od ktorého sa v súčasnosti v prípade komplexných ochorení odrádza;

16.

žiada členské štáty, aby sa neusilovali o lokalizáciu služieb na základe mylného predpokladu, že centrálne lokalizované služby sú bezpečnejšie, a aby údaje archivovali decentralizovane s využitím technológií, ktoré to umožňujú, ako je napr. technológia blockchainu. Takisto je dôležité podporovať používanie medzinárodných a otvorených noriem v snahe vyhnúť sa riešeniam, ktoré vytvárajú závislosť od jedného konkrétneho poskytovateľa;

17.

zdôrazňuje, že údaje o pacientoch musia byť chránené a riadne zabezpečené, aby sa tieto informácie nemohli zneužiť. Takisto podčiarkuje, že príležitosti vyplývajúce z väčšej prístupnosti údajov o pacientoch nesmú v žiadnom prípade viesť k obmedzovaniu práv pacientov, ale mali by byť pre každého pacienta prospešné. Preto naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala opatrenia na ochranu pacientov pred možnou nerovnováhou síl medzi nimi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ku ktorej by v dôsledku tejto väčšej prístupnosti zdravotných údajov mohlo dôjsť;

18.

upozorňuje, že elektronické zdravotné záznamy môžu zabezpečiť lepšiu koordináciu starostlivosti na národnej i regionálnej úrovni, pretože umožňujú poskytovateľom zdravotníckych služieb vzájomnú výmenu zdravotných údajov v reálnom čase, najmä v prípade pacientov s komplexnými multisystémovými a zriedkavými chorobami;

19.

takisto poukazuje na to, že verejné orgány v niektorých členských štátoch značne investovali do rozvoja elektronických zdravotných záznamov a digitálnych platforiem, ktoré občanom umožňujú prístup k ich zdravotným údajom alebo k ich časti. Je dôležité neprehliadať tieto veľké investície, zohľadniť skúsenosti týchto členských štátov a nezaťažovať národnú, regionálnu a miestnu úroveň ďalšími a zbytočnými úlohami;

20.

odporúča Komisii, aby nielen vytvorila európsky formát na výmenu elektronických zdravotných záznamov, ale aby išla ešte ďalej a okrem tohto formátu presadzovala vytvorenie plnohodnotnej európskej elektronickej zdravotnej knižky. So zreteľom na bezpečný prístup k zdravotným záznamom by bol vlastníkom údajov pacient, ktorý by prístup k nim povoľoval a neskôr preveroval;

21.

ďalej poukazuje na to, že orgány v niektorých členských štátoch v súvislosti s údajmi o pacientoch už vytvorili štruktúry digitálnej správy a systémy pre digitálne vyhlásenia o súhlase, logovacie súbory atď. a prístup k týmto údajom alebo na tom pracujú. Pri ďalšej práci na európskej zdravotnej knižke by sa mali zohľadniť skúsenosti získané v tejto oblasti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Lepšie databázy na podporu prevencie, výskumu a personalizovanej medicíny

22.

zastáva názor, že výmena osobných zdravotných údajov je nevyhnutná pre výskum v oblasti verejného zdravia a klinický výskum, aby členské štáty, bez porušenia základného práva na ochranu údajov, mohli tieto údaje premeniť na poznatky, ktoré opätovne poslúžia občanovi;

23.

považuje za potrebné lepšie skoordinovať iniciatívy vyvíjané na národnej i na regionálnej úrovni, aby sa genomické a iné zdravotné údaje mohli zlúčiť na účely výskumu a personalizovanej medicíny, a vyzýva členské štáty, aby sa pripojili k vyhláseniu s názvom „Smerom k prístupu k aspoň 1 miliónu sekvenovaných genómov v Európskej únii do roka 2022“;

24.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť, aby genetické štúdie, ktoré sa z klinických dôvodov realizujú na európskych občanoch, mali jednotnú identifikáciu, ktorá by uľahčila využitie príslušných informácií pri prevencii, diagnostike alebo liečbe, ktoré by občan mohol požadovať počas celého života, pričom by bol vždy potrebný jeho súhlas, keďže vlastníkom údajov bude vždy pacient. Technológia blockchain je zabezpečený protokol, ktorý v súčasnosti umožňuje zaručiť dostupnosť údajov, pričom sa zachováva ich dôvernosť a zostávajú pod kontrolou občana;

25.

žiada Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré by zaručovali bezpečnosť a anonymitu, s cieľom podporiť zavádzanie technológií na využívanie údajov v oblasti zdravia s prihliadnutím na potenciál kľúčových technológií, ako je umelá inteligencia a vysokovýkonná výpočtová technika, prostredníctvom lepšej koordinácie medzi jednotlivými aktérmi systému vrátane regiónov, verejného a súkromného sektora (vrátane MSP zameraných na elektronické zdravotníctvo), výskumných pracovísk a ďalších zainteresovaných strán;

26.

oceňuje zámer Komisie podporiť rozvoj technických špecifikácií pre chránený prístup k súborom genomických a iných zdravotných údajov a ich cezhraničnú výmenu na výskumné účely, ako aj realizáciu pilotných činností, ktoré umožnia skoordinovať príslušné programy, iniciatívy a aktérov na úrovni štátov i na úrovni EÚ. Súčasne však upozorňuje, že záruky, ktoré budú prijaté, by v prípade využívania genomických údajov mali byť vyššie;

27.

schvaľuje zámer Komisie vytvoriť dobrovoľný mechanizmus koordinácie medzi orgánmi členských štátov EÚ, ktorý im umožní vzájomný prístup ku genomickým a iným zdravotným údajom a pomôže dosiahnuť pokrok v prevencii, vo výskume zameranom na zdravie obyvateľstva a v personalizovanej medicíne;

28.

žiada Komisiu, aby opatrenia, ktoré prijme v súvislosti s prístupom k údajom, ktoré vlastnia orgány verejnej správy, a s ich opätovným použitím, skoordinovala s ostatnými opatreniami, ktoré sama podporuje, napríklad v oznámení Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru, COM(2018) 232;

29.

odporúča Komisii, aby podporovala možnosti európskych referenčných sietí v rámci smernice o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, s cieľom uľahčiť vykonávanie nadnárodného medziodvetvového výskumu a personalizovanej medicíny v prípade pacientov trpiacich zriedkavými alebo komplexnými chorobami;

30.

nabáda Komisiu, aby na európskej úrovni rozbehla diskusiu o etických, právnych a sociálnych dôsledkoch využívania genomických a iných zdravotných údajov, či už v záujme verejného zdravia alebo na účely výskumu. Zastáva názor, že tieto dôsledky musia byť súčasťou normatívneho prístupu Komisie a členských štátov, pričom treba prihliadať na úlohu etických a odborných komisií, ako aj na autonómne postavenie používateľov zdravotníckych služieb;

31.

nabáda členské štáty, aby posilnili a, ak je to potrebné, rozšírili existujúce kapacity v snahe zabezpečiť kontinuálny a pravidelný zber údajov súvisiacich so zdravím, keďže to pomôže zlepšiť kvalitu medzinárodných údajov, ktoré sú k dispozícii v organizáciách ako WHO a OECD;

32.

nabáda členské štáty, aby si v duchu politiky otvoreného prístupu navzájom sprístupnili svoje údaje v súlade s cieľmi otvorenej vedy a vytvorením európskeho cloudu pre otvorenú vedu;

Digitálne nástroje v záujme posilnenia postavenia občanov a starostlivosti zameranej na jednotlivca: integrácia starostlivosti, starnutie, chronické choroby a multimorbidita

33.

upozorňuje, že vzhľadom na starnutie obyvateľstva a s ním spojený zvýšený výskyt chronických ochorení a multimorbidity, a teda aj nárast zdravotných nákladov, je potrebné zaujať k starostlivosti multidisciplinárny a integrovaný prístup a že elektronické zdravotníctvo a elektronická výmena údajov medzi pacientmi, ich ošetrovateľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uľahčujú poskytovanie starostlivosti prispôsobenej pacientovi a prechod od inštitucionálnej starostlivosti k starostlivosti komunitného charakteru;

34.

zdôrazňuje, že kľúčom k tomu, aby sa občania mohli aktívne zapojiť do digitálnej transformácie, je vzdelávanie, a preto apeluje na Komisiu a členské štáty, aby sa viac usilovali o zlepšenie digitálnej gramotnosti občanov a pacientov a vytvorili na to primerané vzdelávacie programy. Takisto pripomína, že v Európe ešte stále existujú skupiny občanov, ktoré nemajú prístup k internetu alebo nemajú dostatočné digitálne zručnosti potrebné na využívanie digitálnych služieb, a preto sú potrebné aktívne snahy s cieľom zvýšiť digitálne začlenenie;

35.

upozorňuje, že digitálna transformácia zdravotníctva nebude možná, ak sa jej neprispôsobí aj vzdelávanie, odborná príprava a kontinuálny profesijný rozvoj zdravotníckych pracovníkov;

36.

podčiarkuje, že digitálne technológie môžu umožniť alebo zlepšiť prístup k službám zdravotnej starostlivosti, najmä osobám so zníženou mobilitou. Je nevyhnutné prihliadať na územný rozmer s cieľom zabezpečiť, aby vo vzdialených, riedko osídlených alebo znevýhodnených regiónoch malo ku kvalitným informáciám a preventívnym zdravotným opatreniam, ako aj k ľahko dostupnej a ľahko sledovateľnej liečbe, prístup viac ľudí, ktorí by inak boli vylúčení z vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti alebo by sa im neposkytovali adekvátne služby;

37.

zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby sa digitalizáciou zdravotníctva znížili sociálne rozdiely a podporila dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

38.

upozorňuje, že medzi regiónmi sú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o prístup k službám IKT, a preto žiada Komisiu, aby ďalej podporovala opatrenia na uľahčenie prístupu v znevýhodnených oblastiach;

39.

zdôrazňuje, že mobilné zdravotníctvo (mHealth) je dôležitým faktorom v úsilí zlepšiť postavenie občanov, ako aj nevyhnutnou podmienkou udržateľnosti systémov starostlivosti, a domnieva sa, že používanie digitálnych riešení, ktoré sú efektívne z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov v oblasti zdravia, predstavuje prostriedok, ako pokročiť smerom k udržateľnosti systémov zdravotnej a inej starostlivosti;

40.

považuje za nevyhnutné vytvoriť zodpovedajúce nástroje, ktoré by zaručovali zachovanie dynamickej rovnováhy medzi ponukou a dopytom, a podporovať postupy spoluvytvárania digitálnych riešení, pričom si treba vziať príklad zo skúseností niektorých regiónov (1);

41.

žiada Komisiu o nové nástroje na podporu verejného obstarávania inovácií, vhodnejšie ako obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a inovačné obstarávanie, ktoré sa ťažko uplatňujú v praxi a do veľkej miery závisia od cieleného financovania, napríklad spojením európskych programov financovania a štrukturálnych fondov;

42.

oceňuje, že návrhom nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií sa oblasť pôsobnosti rozširuje na zdravotnícke technológie a pomôcky. Domnieva sa však, že by bolo žiaduce, aby sa legislatívou EÚ zjednodušil postup schvaľovania zdravotníckych pomôcok a aby sa pokročilo v úsilí zaručiť postupy, ktorými sa zvýšia súčasné požiadavky na schválenie;

43.

zastáva názor, že ak chceme pokročiť smerom k udržateľným systémom, mal by sa rozsah pôsobnosti nariadenia rozšíriť na všetky fázy rozvoja technológie vrátane posúdenia vplyvu;

44.

zdôrazňuje, že rozmach nových aplikácií a pomôcok pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov (aplikácie, zariadenia na externé meranie alebo v mobilných telefónoch atď.) by mal viesť k postupu akreditácie, certifikácie alebo získania označenia s európskou platnosťou, aby sa určilo, ktoré z týchto aplikácií a pomôcok sa skutočne považujú za užitočné alebo ktoré z nich môže dokonca predpísať zdravotnícky pracovník. Tým by sa zmiernili administratívne prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa riešenia otestované v jednom členskom štáte mohli ľahko uviesť na trh v druhom členskom štáte. Nabáda preto Komisiu, aby urobila potrebné kroky v tomto smere;

45.

zdôrazňuje, že zariadenia a aplikácie pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov by mali byť jednoduché a ľahko používateľné a mali by dopĺňať zariadenia a aplikácie, ktoré sa už v členských štátoch používajú, a nie len zvyšovať ich počet;

46.

poukazuje na ťažkosti brániace celoplošnému zavedeniu a prijatiu technologických riešení, ktoré boli otestované a potvrdené prostredníctvom pilotných štúdií. Žiada preto Komisiu, aby pomohla regiónom a podporovala medziregionálnu spoluprácu v záujme zavádzania týchto technologických riešení;

47.

takisto navrhuje, aby sa preskúmalo, či by v rámci európskych programov financovania predkladané projekty nemali zahŕňať záväzok, že v prípade úspechu bude projekt realizovaný, čím sa zaručí jeho rovnomerné široké uplatnenie medzi obyvateľstvom a preukáže koherentnosť jeho rozšírením po zavŕšení inovačného procesu;

Financovanie

48.

víta nové vymedzenie rozsahu pôsobnosti Nástroja na prepájanie Európy a návrh programu Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 s cieľom urýchliť digitálnu transformáciu zdravotnej starostlivosti v Európe;

49.

žiada Komisiu, aby podporovala potrebné zosúladenie európskych, národných a regionálnych plánov a stratégií digitalizácie, ako aj náležitú doplnkovosť rôznych programov európskeho financovania a verejného a súkromného financovania so zreteľom na nasledujúce programové obdobie 2021 – 2027, aby sa rozsiahle zavedenie digitalizovanej a integrovanej starostlivosti orientovanej na jednotlivca mohlo stať skutočnosťou;

50.

konštatuje, že technológie často už existujú a fungujú, ale administratívne prekážky znemožňujú alebo spomaľujú zavedenie týchto riešení do praxe. Žiada preto Komisiu, aby podporovala nové modely úhrady nákladov v prípade zavádzania digitálnych inovácií, zamerané napríklad na úhradu sumy zodpovedajúcej hodnote získanej z hľadiska výsledkov v oblasti zdravia, aby sa uľahčil obchodný model podnikov elektronického a mobilného zdravotníctva, ktoré sa usilujú poskytovať cenné služby založené na digitálnych technológiách;

51.

konštatuje, že v nasledujúcom období rokov 2021 – 2027 bude súčasný program v oblasti zdravia súčasťou ESF+ a že sa zníži jeho rozpočet, preto naliehavo žiada spoluzákonodarcov EÚ, aby zvýšili rozpočtové prostriedky na digitálnu transformáciu v Európe navrhnuté vo viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027;

Subsidiarita

52.

žiada Európsku komisiu, aby pri realizácii akčného plánu prihliadala nielen na členské štáty, ale aj na miestne a regionálne orgány, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri komunikácii s pacientmi a pri ich informovaní, ako aj vo vzdelávaní a odbornej príprave pracovníkov a v rozvoji elektronického zdravotníctva.

---

(1)  https://www.indemandhealth.eu/;

Projekt inDEMAND: Ide o podporu inovácie na základe dvoch faktorov: potreby musí určiť dopyt a riešenie musí byť vyvinuté v spolupráci medzi zdravotníckymi pracovníkmi a podnikmi zameranými na technológie.