Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018IP0373

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (2017/2772(RSP))

    Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, p. 7–14 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    13.1.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 11/7


    P8_TA(2018)0373

    Technológie distribuovaných záznamov o transakciách a blockchain: budovanie dôvery prostredníctvom ústupu od sprostredkovania

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (2017/2772(RSP))

    (2020/C 011/03)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na otázky pre Komisiu o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (O-000092/2018 – B8-0405/2018),

    so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách (1),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora (2),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o riešení neoprávneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov (3),

    so zreteľom na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679),

    so zreteľom na návrh nariadenia o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (COM(2016)0597 – C8-0375/2016 – 2016/0276(COD)),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (11815/2017 – C8-0313/2017 – 2017/2044(BUD) (4),

    so zreteľom na iniciatívy Komisie na prieskum možností distribuovaných databáz transakcií, okrem iného Blockchain4EU: Blockchain for Industrial Transformations, EU Blockchain and Observatory Forum, Blockchains for Social Good a štúdia uskutočniteľnosti o možnostiach infraštruktúry blockchain v EÚ,

    so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže technológia distribuovaných databáz transakcií (ďalej len „DLT“) a databáza typu blockchain môže posilniť postavenie občanov tým, že im dá možnosť ovládať svoje údaje a rozhodovať, aké údaje sa majú zdieľať v databáze, ako aj schopnosť výberu subjektov, ktoré môžu vidieť tieto údaje;

    B.

    keďže technológia DLT je technológiou so všeobecným uplatnením a s potenciálom zlepšiť nákladovú efektívnosť transakcií tým, že odstráni sprostredkovateľov a náklady na sprostredkovanie, zmeniť podobu hodnotových reťazcov a zlepšiť účinnosť organizácií hodnovernou decentralizáciou;

    C.

    keďže DLT môže potrebnými mechanizmami šifrovania a kontroly priniesť paradigmu založenú na informačných technológiách, ktorá by demokratizovala údaje, zvyšovala dôveru a transparentnosť a poskytovala bezpečný a účinný spôsob vykonávania transakcií;

    D.

    keďže technológia distribuovaných databáz transakcií DLT podporuje pseudonymizáciu používateľov, ale nie ich anonymizáciu;

    E.

    keďže DLT je stále sa vyvíjajúca technológia, ktorá si vyžaduje rámec, ktorý je priaznivý pre inovácie, umožňuje a povzbudzuje, poskytuje právnu istotu a rešpektuje zásadu technologickej neutrality, a zároveň podporuje ochranu spotrebiteľov, investorov a životného prostredia, zvyšuje sociálnu hodnotu technológie, znižuje digitálnu priepasť a zlepšuje digitálne zručnosti občanov;

    F.

    keďže DLT môže priniesť rámec transparentnosti, znížiť úroveň korupcie, odhaliť daňové úniky, umožniť sledovanie nezákonných platieb, uľahčiť politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a odhaliť spreneverený majetok;

    G.

    keďže DLT umožňuje zaručiť integritu údajov a schopnosť poskytnúť kontrolný záznam zabezpečený proti manipulácii umožňuje nové modely verejnej správy a napomáha dosiahnutie vyššej bezpečnosti;

    H.

    keďže regulačný prístup k DLT by mal podporovať inovácie, vychádzať zo zásad neutrality technológií, umožniť tiež vytvorenie inovačných ekosystémov a centier inovácií;

    I.

    keďže databázy typu blockchain sú len jedným z viacerých typov technológií DLT; keďže niektoré riešenia DLT ukladajú individuálne transakcie v podobe blokov, ktoré sú navzájom prepojené v chronologickom poradí s cieľom vytvoriť reťazec, ktorý zaručí bezpečnosť a integritu údajov;

    J.

    keďže kybernetické útoky sa v prípade takých reťazcov považujú za menej účinné, pretože sa musia úspešne zamerať na mnoho kópií a nielen na jednu centralizovanú verziu;

    K.

    keďže DLT môže výrazne zlepšiť kľúčové odvetvia hospodárstva, ako aj kvalitu verejných služieb pre spotrebiteľov a občanov na základe skúseností v oblasti transakcií na vysokej úrovni a znížením nákladov, ktoré im vznikajú;

    L.

    keďže otázky a obavy súvisiace s použitím horizontálnej regulácie a pravidiel v takých záležitostiach, ako je ochrana údajov a zdaňovanie, môžu zabrzdiť potenciálny rozvoj technológie DLT v EÚ;

    M.

    keďže aplikácie DLT sa vyznačujú potenciálom na to, aby sa rýchlo stali systémovými, podobne, ako digitálne inovácie fundamentálne zmenili služby v iných odvetviach, napríklad v telekomunikáciách;

    N.

    keďže ešte nepoznáme všetky riziká a problémy tejto technológie;

    DLT, decentralizácia a aplikácie

    1.

    zdôrazňuje, že DLT znižujú náklady v dôvernom prostredí medzi účastníkmi transakcií a umožňujú partnerskú výmenu hodnôt, ktorá môžu posilniť postavenie občanov, narušiť tradičné modely, zlepšiť služby a znižovať náklady v celom hodnotovom reťazci v širokej škále kľúčových odvetví;

    2.

    zdôrazňuje veľký vplyv, ktorý môžu mať aplikácie DLT na štruktúru verejnej správy a úlohu inštitúcií, a žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu, obsahom ktorej bude posúdenie možných scenárov širšieho rozšírenia sietí založených na DLT;

    3.

    zdôrazňuje veľký rozsah aplikácií založených na DLT, ktoré môžu prípadne ovplyvniť všetky odvetvia hospodárstva;

    Energeticky výhodné a ekologické aplikácie

    4.

    zdôrazňuje, že DLT môže transformovať a demokratizovať trhy s energiami, keď umožní domácnostiam ekologicky vyrábať energiu a navzájom si ju vymieňať na partnerskej báze; zdôrazňuje, že uvedené technológie poskytujú možnosť odstupňovania a flexibilitu prevádzkovateľom elektrární, dodávateľom i spotrebiteľom;

    5.

    zdôrazňuje, že DLT môže podporiť výrobu a spotrebu ekologickej energie a zlepšiť účinnosť výmeny energie; konštatuje, že DLT dokáže zmeniť fungovanie rozvodných sietí a umožní obciam a jednotlivcom, aby sieťové služby a integrované obnoviteľné zdroje poskytovali účinnejším spôsobom; zdôrazňuje tiež, že DLT dokáže vytvoriť alternatívy k obnoviteľným investičným schémam, ktoré podporuje štát;

    6.

    konštatuje, že DLT môže zjednodušiť prenos energie a distribučnú infraštruktúru a vytvoriť nový ekosystém transakcií obklopujúci elektrickými vozidlami; zdôrazňuje, že DLT zlepšuje ohlasovanie energie a umožňuje presne sledovať certifikáty energie z obnoviteľných zdrojov a emisií uhlíka;

    7.

    zdôrazňuje, že DLT môže prostredníctvom alternatívnych platieb a mechanizmu dotácií napomôcť pri elektrifikácii chudobných vidieckych spoločenstiev;

    8.

    zdôrazňuje potrebu podporovať technické riešenia, ktoré spotrebujú menej energie, a vo všeobecnosti sú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu; zdôrazňuje, že viaceré mechanizmy konsenzu (o. i. proof-of-work, proof-of-stake, proof-of-authority a proof-of-elapsed-time) majú rôznu spotrebu energie; vyzýva Komisiu, aby doplnila rozmer energetickej efektívnosti vo svojich činnostiach týkajúcich sa DLT, a prostredníctvom výskumných iniciatív preskúmala vplyv rôznych mechanizmov konsenzu na energetiku a ich energetickú efektívnosť;

    9.

    vyzýva na posúdenie modelov riadenia v rámci rôznych vyvíjaných mechanizmov konsenzu, pričom sa vezme do úvahy potenciálna potreba systémov, subjektov a organizácií ako sprostredkovateľov s cieľom overiť a potvrdiť, že ide o skutočné výmeny, a včas zabrániť podvodnému konaniu;

    10.

    zdôrazňuje, že technológia DLT môže prostredníctvom stimulácie recyklovania a umožnením systémov dôvery a dobrej povesti v reálnom čase priniesť nové možnosti do obehového hospodárstva;

    Doprava

    11.

    zdôrazňuje potenciál DLT v oblasti mobility a logistiky vrátane registrácie a správy vozidiel, overovania najazdených vzdialeností, inteligentného poistenia a nabíjania elektrických vozidiel;

    Zdravotníctvo

    12.

    zdôrazňuje potenciál DLT s cieľom zvýšiť efektívnosť údajov a informácií o klinických skúškach v oblasti zdravotníctva, čo umožní výmenu údajov medzi verejnými a súkromnými inštitúciami pod kontrolou občanov/pacientov;

    13.

    uznáva potenciál v oblasti zvýšenia účinnosti oblasti zdravotníctva pomocou vzájomnej súčinnosti údajov o zdravotnom stave, overovania totožnosti a lepšej distribúcie liekov;

    14.

    konštatuje, že DLT umožňuje občanom kontrolovať vlastné údaje a využívať, transparentnosť, vybrať si, ktoré údaje chcú zdieľať, taktiež pokiaľ ide o ich použitie poisťovňami a širším systémom zdravotníctva; zdôrazňuje, že budúce aplikácie DLT by mali chrániť dôvernosť citlivých zdravotných údajov;

    15.

    vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia DLT v prípadoch riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a stanovila referenčné prípady a požiadavky, ktoré umožnia zabezpečiť vysokú kvalitu dátových vstupov a interoperabilitu rôznych DLT v závislosti od systému, typu inštitúcie a jej pracovného postupu;

    Dodávateľské reťazce

    16.

    zdôrazňuje význam DLT pri zlepšovaní dodávateľských reťazcov; konštatuje, že DLT môže uľahčiť prepravu a monitorovanie pôvodu tovaru a jeho zložiek zvýšením transparentnosti, kontrolou viditeľnosti a súladu, zaručením dodržiavania protokolov udržateľnosti a ľudských práv na mieste pôvodu výrobku, a tak znížiť riziko, že sa do dodávateľského reťazca dostane nezákonný tovar, a zaistiť ochranu spotrebiteľa; konštatuje, že DLT možno použiť na zlepšenie účinnosti práce colníkov pri kontrolách falzifikátov;

    Vzdelávanie

    17.

    zdôrazňuje potenciál DLT pri overovaní titulov, šifrovaní osvedčení o dosiahnutom vzdelaní (napríklad tzv. blockcert) a prenose kreditov;

    18.

    zdôrazňuje, že nedostatočné vedomosti o DLT odrádzajú európskych občanov od využitia inovatívnych riešení pre ich podnikanie;

    19.

    zdôrazňuje potrebu vytvoriť neziskové organizácie, ako sú výskumné centrá, t. j. centrá pre inovácie, ktoré by sa špecializovali na technológiu DLT s cieľom plniť vzdelávacie úlohy vo vzťahu k technológii v členských štátoch;

    20.

    vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia celoúniovej, vysoko škálovateľnej a interoperabilnej siete, ktorá by využívala technologické zdroje vzdelávacích inštitúcií v Únii, s cieľom prijať túto technológiu na výmenu údajov a informácií, čím by prispela k účinnejšiemu uznávaniu akademických a odborných kvalifikácií; takisto podnecuje členské štáty, aby na univerzitách zaviedli špecializované študijné programy s cieľom zahrnúť štúdium nových predmetov, ako je DLT;

    21.

    uznáva, že zlepšenie informovanosti a pochopenia technológie je predpokladom dôveryhodnosti DLT; vyzýva členské štáty, aby situáciu vyriešili cielenou odbornou prípravou a vzdelávaním;

    Kreatívne odvetvia a autorské práva

    22.

    zdôrazňuje, že DLT môže, pokiaľ ide o digitalizovaný kreatívny obsah, umožniť sledovanie a spravovať duševné vlastníctvo a uľahčiť ochranu autorských práv a patentov; zdôrazňuje, že DLT môže v prípade umelcov posilniť prostredníctvom účtovných kníh prístupných verejnosti autorské práva a kreatívny rozvoj, pretože môže jasné určiť vlastnícke práva a autorské práva; zdôrazňuje, že DLT by mohla pomôcť prepájať tvorcov s ich prácou, a tým zvýšiť bezpečnosť a funkčnosť v prostredí ekosystému spolupráce a otvorenej inovácie, najmä v oblastiach ako aditívna výroba a 3D tlač;

    23.

    konštatuje, že DLT môže autorom priniesť prospech tým, že zvýši transparentnosť a vysledovateľnosť pri používaní ich kreatívneho obsahu, ako aj znížiť sprostredkovateľské články, pokiaľ ide o platby za ich kreatívny obsah;

    Finančný sektor

    24.

    zdôrazňuje význam technológie DLT pri finančnom sprostredkovaní a jej potenciál na zlepšenie transparentnosti a zníženie transakčných nákladov a skrytých nákladov prostredníctvom lepšieho riadenia údajov a zjednodušením postupov; upozorňuje na výzvy týkajúce sa interoperability, ktoré môže používanie tejto technológie predstavovať pre finančný sektor;

    25.

    víta výskum a experimentovanie, ktoré významné finančné inštitúcie vykonali v rámci prieskumu schopností DLT; zdôrazňuje, že používanie technológie môže ovplyvniť aj infraštruktúry finančného odvetvia a narušiť finančné sprostredkovanie;

    26.

    vyzýva Komisiu a finančné orgány, aby monitorovali vývoj trendov a prípady používania vo finančnom sektore;

    27.

    zdôrazňuje nestálu a neistú povahu kryptomien; konštatuje, že je možné podrobnejšie preskúmať realizovateľnosť alternatívnych spôsobov platieb a prevodu hodnôt s použitím kryptomien; vyzýva Komisiu a ECB, aby poskytli spätnú väzbu týkajúcu sa príčin nestálosti kryptomien, identifikovali riziká pre verejnosť a preskúmali možnosti začlenenia kryptomien do európskeho platobného systému;

    Ekosystém DLT

    Vlastná nezávislosť, identita a dôvera

    28.

    zdôrazňuje, že DLT umožňuje používateľom identifikovať sa a zároveň si uchovať kontrolu nad osobnými údajmi, ktoré chcú zdieľať; konštatuje, že široká škála aplikácií môže umožniť rôzne úrovne transparentnosti, a preto je potrebné, aby boli aplikácie v súlade s právnymi predpismi EÚ; zdôrazňuje však, že údaje v tzv. verejnej účtovnej knihe sú pseudonymné a nie anonymné;

    29.

    zdôrazňuje, že DLT podporuje vznik nových modelov, ktoré zmenia súčasný koncept a štruktúru digitálnej identity; konštatuje, že dôsledkom je rozšírenie digitálnej identity na ľudí, organizácie, predmety, ako aj ďalšie zjednodušenie procesu identifikácie, ako je „poznaj svojho zákazníka“, spojené s umožnením osobnej kontroly nad údajmi;

    30.

    zdôrazňuje, že spravovať osobné údaje znamená, že používatelia majú schopnosť a technické znalosti a skúsenosti, aby mohli spravovať svoje údaje; vyjadruje obavy nad hrozbami zneužitia osobných údajov a zraniteľnosťou voči podvodným štruktúram v dôsledku absencie dostatočných znalostí;

    31.

    zdôrazňuje, že digitálna totožnosť je nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o budúcnosť tejto technológie; domnieva sa, že členské štáty by si mali vymieňať osvedčené postupy týkajúce sa toho, ako zabezpečiť bezpečnosť týchto údajov;

    32.

    zdôrazňuje, že hoci DLT posilňuje nezávislú totožnosť, aplikovať „právo byť zabudnutý“nie je v týchto technológiách jednoduché;

    33.

    konštatuje, že je mimoriadne dôležité, aby bolo používanie v súlade s právnymi predpismi EÚ upravujúcimi ochranu údajov, a predovšetkým so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR); vyzýva Komisiu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), aby v tomto bode poskytli ďalšie usmernenie;

    34.

    zdôrazňuje, že dôvera v DLT je možná vďaka kryptografickým algoritmom, ktoré nahrádzajú sprostredkovateľov – tretie strany prostredníctvom mechanizmu, ktorý vykonáva validáciu, zabezpečenie transakcií a ich uchovávanie;

    35.

    zdôrazňuje, že dôvera v databázy typu blockchain, ktoré nemajú povolenie, je možná vďaka účastníkom, dizajnu siete a štruktúre, a že sprostredkovateľské tretie strany môžu byť nahradené prostredníctvom mechanizmu, ktorý vykonáva validáciu, zabezpečenie transakcií a ich uchovávanie, a zrýchľuje zúčtovanie a vyrovnanie určitých transakcií s cennými papiermi; konštatuje, že účinnosť zabezpečenia závisí od správnej implementácie technológií, a preto žiada technický rozvoj, ktorý zabezpečí skutočnú bezpečnosť zvyšujúcu dôveryhodnosť;

    Inteligentné zmluvy

    36.

    zdôrazňuje, že inteligentné zmluvy sú dôležitým prvkom umožneným DLT a pôsobí ako rozhodujúci faktor decentralizovaného použitia; zdôrazňuje, že Komisia musí vykonať hĺbkové posúdenie možných a právnych dôsledkov, napr. rizík súvisiacich s jurisdikciou; zdôrazňuje, že monitorovanie prípadov použitia bude prínosné pri skúmaní potenciálu inteligentných zmlúv;

    37.

    zdôrazňuje, že právna istota, ktorá obklopuje platnosť digitálnych kryptografických podpisov, predstavuje rozhodujúci krok smerom k uľahčeniu inteligentných zmlúv;

    38.

    vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj tak technických noriem na úrovni príslušných medzinárodných organizácii ako ISO, ITU a CEN/CENELEC, ako aj podrobne analyzovala existujúce právne rámce jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o presadzovanie inteligentných zmlúv; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak sa objavia prípadné prekážky vo využívaní inteligentných zmlúv v rámci jednotného digitálneho trhu, prijala vhodné opatrenia s cieľom posúdiť vhodnosť takých prekážok; konštatuje však, že právnu istotu možno posilniť prostredníctvom právnej koordinácie alebo vzájomného uznávania inteligentných zmlúv medzi členskými štátmi;

    Interoperabilita, normalizácia a škálovateľnosť

    39.

    zdôrazňuje, že existuje súbor technológií DLT s rôznymi technologickými vlastnosťami, ako aj s rôznymi spôsobmi správy (distribuované účtovné knihy, ktoré vyžadujú a ktoré nevyžadujú povolenie) a mechanizmami konsenzu;

    40.

    poznamenáva, že zabezpečenie účinnosti si vyžaduje interoperabilitu: i) medzi rôznymi DLT; ii) medzi aplikáciami, ktoré sú postavené na rovnakej DLT; a iii) medzi DLT a pôvodnými systémami;

    41.

    víta iniciatívy organizácií, ako je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), pri tvorbe noriem pre DLT; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami v oblasti normalizácie;

    42.

    zdôrazňuje význam uplatnenia globálneho prístupu k stanovovaniu noriem, aby sa predišlo tomu, že inovatívne spoločnosti budú regulované z oblasti mimo EÚ;

    43.

    zdôrazňuje, že budovanie dôvery prostredníctvom DLT si vyžaduje rozšíriť počet spoľahlivých a obsiahlych distribuovaných účtovných kníh, aby sa predišlo koncentrácii údajov v rukách niekoľkých účastníkov trhu, čo by mohlo viesť k nekalým praktikám; podporuje vytvorenie centier (hubov) DLT v celej EÚ;

    Bezpečnosť infraštruktúry

    44.

    pripomína význam ochrany infraštruktúry DLT a navrhuje, aby sa v záujme účinného využívania prínosov týchto technológií neumožnilo zneužitie dominantného postavenia;

    45.

    vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala technologický vývoj (ako napríklad kvantové počítače), vyhodnocovala technologické riziká a podporovala projekty odolnosti voči kybernetickým útokom alebo zrúteniu systému, a podporovala projekty ochrany údajov, ktoré zaručia udržateľnosť platforiem DLT, ako súčasť programu observatória EÚ pre blockchain; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje;

    46.

    povzbudzuje príslušné orgány a Komisiu, aby vyvinuli záťažové testovanie aplikácií DLT;

    Strategický význam DLT pre verejnú infraštruktúru

    47.

    zdôrazňuje potenciál efektívnosti DLT pre služby a správu vo verejnom sektore, najmä vzhľadom na posilnenie akčného plánu elektronickej verejnej správy, s osobitným dôrazom na celoúniové prijatie zásady digitálneho „iba raz“, a teda ďalšieho odstraňovania administratívnych prekážok pre občanov, podniky a verejnú správu;

    48.

    zdôrazňuje potenciál DLT pri decentralizácii riadenia a zlepšovaní schopnosti občanov vziať vlády na zodpovednosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť skvalitnenia tradičných verejných služieb vrátane okrem iného digitalizácie a decentralizácie verejných registrov, katastra nehnuteľností, udeľovania licencií a úradných listín pre občanov (napr. rodných a sobášnych listov) a riadenia migrácie, najmä vytvorenia konkrétnych príkladov použitia a pilotných projektov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj aplikácie DLT súvisiace so súkromnou povahou a dôvernosťou výmeny údajov, ako aj prístup k službám elektronickej verejnej správy s decentralizovanou digitálnou identitou;

    49.

    uvedomuje si riziká spojené s aplikáciami DLT, predovšetkým použitím aplikácií bez povolení na báze blockchainu na kriminálne aktivity, vrátane daňových únikov a prania špinavých peňazí, a trvá na tom, aby boli tieto záležitosti monitorované, a Komisia, ako aj členské štáty, sa nimi naliehavo začali zaoberať; na tento účel tiež vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál DLT v oblasti presadzovania práva, sledovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a transakcií v tieňovej ekonomike, ako aj monitorovania daní;

    50.

    vyzýva Komisiu, aby monitorovala potenciál DLT na zlepšenie prospešnosti pre spoločnosť a posúdila sociálny vplyv technológií;

    51.

    vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformy na základe DLT, ktoré umožnia monitoring a sledovanie tokov zdrojov EÚ pre mimovládne organizácie, a tým zvýšila viditeľnosť programov pomoci EÚ a zodpovednosť jej príjemcov;

    52.

    zdôrazňuje, s ohľadom na možnosti zefektívňovania, ktoré prináša DLT, potenciál DLT blockchainov európskej verejnej správy, ktoré by v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi EÚ mohli umožniť decentralizované cezhraničné transakcie medzi členskými štátmi, a uľahčiť tak vývoj bezpečnejších a optimalizovaných služieb, poskytovanie povinných informácií a dátové transakcie medzi občanmi a inštitúciami EÚ;

    53.

    zdôrazňuje, že blockchainy verejného sektora EÚ by umožnili vyššiu transparentnosť, efektívnejšie spracovanie informácií občanom a vytvorenie bezpečnejších služieb pre európskych občanov; zdôrazňuje, ako by mohla vyzerať sieť databáz typu blockchain s povoleniami, ktorú by zdiaľali členské štáty na bezpečné a flexibilné uchovávanie údajov občanov;

    54.

    vyzýva Komisiu, aby zhodnotila bezpečnosť a účinnosť systémov elektronického hlasovania vrátane systémov, ktoré využívajú DLT, a to pre súkromný aj verejný sektor; podporuje ďalšie skúmanie prípadov využívania;

    MSP, transfer a financovanie technológií

    55.

    víta potenciál DLT zlepšovať jestvujúce hodnotové reťazce a transformovať modely podnikania, a tak podporiť blahobyt založený na inováciách; zdôrazňuje vplyv zlepšenia dodávateľských reťazcov a zlepšenie interoperability medzi firmami;

    56.

    zdôrazňuje, že otvorené protokoly databáz typu blockchain môžu znížiť prekážky vstupu pre malé a stredné podniky a zvýšiť konkurenciu na digitálnych trhoviskách;

    57.

    zdôrazňuje, že MSP môžu ťažiť zo zániku sprostredkovateľského článku znižovaním transakčných nákladov, nákladov na sprostredkovanie a byrokraciu; konštatuje, že používanie DLT si vyžaduje investície do špecializovanej infraštruktúry alebo do vysokokapacitných služieb;

    58.

    konštatuje, že inovatívne MSP a začínajúce podniky potrebujú prístup k financovaniu zameranému na vytvorenie projektov založených na DLT; vyzýva EIB a EIF, aby vytvorili možnosti financovania na podporu podnikateľov v súvislosti s DLT s cieľom urýchliť prenos technológií;

    59.

    žiada Komisiu, aby sa stala partnerom členských štátov s cieľom zaistiť právnu istotu pre investorov, používateľov a občanov, a to tak aktívne aj pasívne, pri súčasnom podporovaní harmonizácie v rámci Únie a skúmaní myšlienky zavedenia európskeho pasu pre projekty na báze DLT;

    60.

    zdôrazňuje potenciál prvý ponúk kryptomien (Initial Coin Offerings – ďalej len „ICO“) ako alternatívneho investičného nástroja pri financovaní MSP a inovatívnych začínajúcich podnikov a pri urýchľovaní transferu technológií; konštatuje, že nedostatočná jasnosť, pokiaľ ide o právny rámec uplatniteľný na ICO, môže negatívne ovplyvniť tento potenciál; pripomína, že právna istota môže byť užitočná pri zvyšovaní ochrany investorov a spotrebiteľov a znižovaní rizík vyplývajúcich z asymetrických informácií, podvodného správania, nezákonných činností, ako je pranie špinavých peňazí a daňové úniky, a ďalších rizík, na ktoré upozornil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vo svojej správe o ICO za rok 2017; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, normy a požiadavky na zverejňovanie najmä v prípade tokenov, ktoré sa kvalifikujú viac ako osobitná trieda aktív než cenný papier;

    61.

    zdôrazňuje riziká spojené s ICO; vyzýva Komisiu a regulačné orgány, aby stanovili kritériá, ktoré posilnia ochranu investorov, a sformulovali požiadavky týkajúce sa sprístupnenia a povinnosti pre iniciátorov ICO; zdôraňuje, že právna jednoznačnosť je nevyhnutným predpokladom na uvoľnenie potenciálu ICO a zabránenie podvodom a negatívnym signálom trhu;

    62.

    zdôrazňuje, že ICO môžu zohrávať významnú úlohu na kapitálových trhoch Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne požiadavky, ktoré umožnia, aby bola táto trieda aktív spojená s inými finančnými nástrojmi na zlepšenie financovania malých a stredných podnikov a inovačných projektov;

    63.

    žiada Komisiu, aby vytvorila monitorovacie stredisko pre ICO, a vypracovala databázu ich charakteristík a taxonómiu, pričom by rozlišovala medzi bezpečnostnými a užitkovými tokenmi; navrhuje, že modelový rámec regulačných vzorov a kódex správania spojený s normami by mohol byť prínosom pri úspechu tohto strediska pri pomoci členským štátom pri analýze možností ICO;

    64.

    víta rozhodnutie Komisie a Rady o zaradení DLT medzi oblasti oprávnené na financovanie v rámci EFSI 2.0;

    Politiky na posilnenie DLT v Európe

    65.

    zdôrazňuje, že akýkoľvek regulačný prístup k DLT by mal podporovať inovácie, umožňovať pasportizáciu a mal by vychádzať zo zásad neutrality technológií i neutrality formy podnikania;

    66.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v oblasti získavania digitálnych znalostí a doškoľovanie a sledovali ich plnenie, ktoré zaručia aktivitu európskej spoločnosti a inkluzívnu účasť na zmene paradigmy;

    67.

    povzbudzuje Komisiu a príslušné vnútroštátne orgány, aby rýchlo vytvorili kapacitu na technickú analýzu a reguláciu, ktorá v prípade potreby a keď to bude vhodné umožní rýchlo zasiahnuť v oblasti legislatívy alebo regulácie;

    68.

    zdôrazňuje, že Únia by nemala regulovať samotnú technológiu DLT, ale by sa mala snažiť odstraňovať existujúce prekážky, ktoré zavádzaniu databáz typu blockchain bránia; víta prístup Komisie použiť metódu prípadov použitia pri skúmaní regulačného prostredia pre používanie DLT, ako aj jej používateľov v jednotlivých odvetviach, a vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu konvergencie a harmonizácie regulačných prístupov;

    69.

    žiada Komisiu, aby preskúmala a vypracovala právny rámec v Európe s cieľom vyriešiť problémy súvisiace s jurisdikciou, ktoré môžu vzniknúť v prípade podvodov a trestnej činnosti na burzách DLT;

    70.

    konštatuje, že používanie prípadov je pre vypracovanie osvedčených postupov v ekosystéme DLT nevyhnutné, ako aj na posúdenie a správu vplyvov na štruktúru zamestnanosti v prípade automatizovaných postupov;

    71.

    víta progresívne rámce v oblasti výskumu na lepšie posúdenie prípadných možností a výziev, ktoré sú spojené s novými technológiami pri podpore lepšieho rozhodovania, a konkrétne víta projekt Komisie „Blockchain4EU: Blockchain pre priemyselné transformácie;

    72.

    žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné iniciatívy na zvýšenie povedomia a odbornú prípravu občanov, podnikateľov a orgány verejnej správy s cieľom uľahčiť zrozumiteľnosť a zavedenie týchto technológií;

    73.

    zdôrazňuje význam výskumu v oblasti DLT a investícií do tejto technológie; konštatuje, že vo VFR po roku 2020 by sa mali zabezpečiť finančné prostriedky na výskumné iniciatívy a projekty na základe DLT, keďže je potrebný základný výskum DLT, vrátane výskumu prípadných rizík a účinkov na spoločnosť;

    74.

    žiada Komisiu, aby zvýšila povedomie o technológii DLT, podnikla iniciatívy zamerané na vzdelávanie občanov o tejto technológii a riešila problém digitálnej priepasti medzi členskými štátmi;

    75.

    odporúča, aby medzi súčasnými a budúcimi iniciatívami a pilotnými projektmi, ktoré sa týkajú DLT a vykonáva ich Komisia, existovala úzka koordinácia, pokiaľ možno pod vedením monitorovacieho strediska EÚ pre oblasť blockchainu, ako aj dosiahnuť synergické účinky a zaručiť vytvorenie skutočnej pridanej hodnoty, čo bude spojené s predchádzaním nákladným dvojitým štruktúram; pozýva Komisiu, aby uskutočňovala výmeny s Parlamentom o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v pilotných projektoch súvisiacich s DLT;

    76.

    žiada Komisiu, aby prijala politické iniciatívy na podporu konkurencieschopného postavenia EÚ v oblasti DLT;

    77.

    zdôrazňuje, že Únia má vynikajúcu príležitosť stať sa svetovým lídrom v oblasti technológií DLT a dôveryhodným aktérom ich rozvoja a trhov v celosvetovom meradle v spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi;

    o

    o o

    78.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

    (1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.

    (2)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0211.

    (3)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0023.

    (4)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.


    Top