Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018IP0324

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (2018/2038(INI))

Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, p. 5–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 433/5

P8_TA(2018)0324

Osobitné opatrenia pre Grécko

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (2018/2038(INI))

(2019/C 433/03)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Nový začiatok pre zamestnanosť a rast v Grécku (COM(2015)0400),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1839 zo 14. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko (2),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (ďalej len „SRSP“) (3),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),

—

so zreteľom na správu gréckeho ministerstva hospodárstva a rozvoja o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (programové obdobie 2007 – 2013) (4),

—

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2015/1839 o osobitných opatreniach pre Grécko (O-000100/2017 – B8-0001/2018),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k uvedenému rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0244/2018),

A.

keďže politika súdržnosti je vyjadrením solidarity a hlavným investičným nástrojom EÚ, ktorý sa týka všetkých regiónov a znižuje rozdiely; keďže význam jej pridanej hodnoty a flexibility počas hospodárskej a finančnej krízy sa viackrát potvrdil; keďže s existujúcimi rozpočtovými prostriedkami prispela politika súdržnosti k zachovaniu mimoriadne potrebných príležitostí na verejné investovanie, pomohla zabrániť zhoršovaniu krízy a umožnila členským štátom a regiónom prijať individuálne prispôsobené reakcie s cieľom zvýšiť svoju odolnosť voči neočakávaným udalostiam a vonkajším otrasom;

B.

keďže podpora medzi rokmi 2007 a 2015 z EFRR a Kohézneho fondu (ďalej len „KF“) v Grécku predstavovala sumu 15,8 miliárd EUR, čo sa rovná približne 19 % celkových vládnych kapitálových výdavkov;

C.

keďže hospodárska a finančná kríza spôsobila pretrvávajúcu negatívnu mieru rastu v Grécku, čo nebolo možné vyriešiť prostredníctvom troch medzinárodných záchranných balíkov, ako aj vážne problémy s likviditou a nedostatok verejných financií;

D.

keďže Grécko a grécke ostrovy boli a naďalej sú obzvlášť ťažko zasiahnuté utečeneckou a migračnou krízou a sú pod veľkým tlakom z dôvodu zvýšeného prílevu migrantov a utečencov, čo má mimoriadne negatívny dosah na miestnu hospodársku činnosť, najmä v oblasti cestovného ruchu;

E.

keďže HDP Grécka v rokoch 2007 až 2013 kleslo o 26 % v reálnych hodnotách a hoci recesia sa skončila v roku 2014, rast v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bol nižší ako 1 %; keďže miera zamestnanosti klesla zo 66 % na 53 % v roku 2013, z čoho vyplýva, že zamestnaná bola len o niečo viac ako polovica osôb v produktívnom veku, pričom nezamestnanosť v tom istom období vzrástla z 8,4 % na 27,5 %, čo výrazne ovplyvnilo kúpnu silu gréckeho obyvateľstva a vážne zasiahlo viacero sektorov vrátane zdravotníctva; keďže podľa najnovších údajov Eurostatu je miera nezamestnanosti na úrovni 20,8 %, a to s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí;

F.

keďže Komisia a spoluzákonodarcovia v roku 2015 uznali, že kríza zasiahla Grécko veľmi špecificky, čo mohlo mať vážny dosah na dokončenie operácií v rámci operačných programov na obdobie 2000 – 2006 a 2007 – 2013 aj na začatie vykonávania programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

G.

keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 sa prijalo s cieľom pomôcť Grécku zabezpečiť likviditu v kľúčovom okamihu pred zastavením vykonávania programov a nevyužitím potrebných investičných príležitostí, pretože značné sumy by sa boli spätne získali v prípade, že by sa nedokončili projekty z období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;

H.

keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 stanovilo dodatočné počiatočné zálohové platby na programové obdobie 2014 – 2020 v dvoch splátkach, každá vo výške 3,5 % sumy podpory z fondov politiky súdržnosti a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako aj uplatňovanie 100 % miery spolufinancovania na oprávnené výdavky v programovom období 2007 – 2013 a skoré uvoľnenie posledných 5 % zostávajúcich platieb EÚ, ktoré by sa mali ponechať až do ukončenia programov;

I.

keďže nariadenie bolo prijaté s cieľom čo najrýchlejšie reagovať na vážnu krízovú situáciu a zabezpečiť, aby Grécko malo dostatok finančných prostriedkov na dokončenie projektov v programovom období 2007 – 2013 a na začatie ich vykonávania v súčasnom období;

J.

keďže podľa článku 152 ods. 6 pododseku 2 malo Grécko do konca roka 2016 predložiť Komisii správu o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa uplatňovania 100 % miery spolufinancovania a stropu pre platby na programy na konci programového obdobia;

K.

keďže EÚ zaplatila aj 95 % celkových investičných nákladov za finančné obdobie 2007 – 2013 v Grécku (za obvyklých podmienok maximálne 85 %) prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1311/2011 o doplňujúcich opatreniach;

L.

keďže v októbri 2015 bol vytvorený osobitný účet, do ktorého sa presunuli všetky prostriedky pridelené na financovanie projektov financovaných EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výlučne na platby príjemcom a činnosti v rámci operačných programov;

M.

keďže Grécko dostávalo od roku 2011 podporu aj prostredníctvom pracovnej skupiny Komisie pre Grécko poskytujúcej technickú pomoc pri reformnom procese krajiny a od roku 2015 prostredníctvom služby na podporu štrukturálnych reforiem poskytujúcej pomoc pri príprave, tvorbe, vykonávaní a hodnotení reforiem zvyšujúcich rast; keďže nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na obdobie rokov 2017 až 2020, nadobudlo účinnosť 20. mája 2017 a je významným faktorom, čo sa týka záväzkov služby na podporu štrukturálnych reforiem so zainteresovanými členskými štátmi vrátane Grécka;

1.

 opätovne pripomína dôležitú úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri plnení cieľov EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pri boji proti nezamestnanosti, znižovaní nerovností a posilňovaní konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ, ako aj pri vyjadrovaní európskej solidarity a dopĺňaní iných politík; okrem toho pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) sú najväčším zdrojom priamych investícií v Grécku;

2.

 berie na vedomie správu o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá sa mala vypracovať do konca roku 2016; konštatuje, že grécke orgány správu predložili v máji 2017 a Európskemu parlamentu bola sprístupnená až v decembri 2017 po viacerých žiadostiach; oceňuje, že Komisia poskytla Európskemu parlamentu predbežné posúdenie zoznamu 181 prioritných projektov dosahujúcich sumu 11,5 miliardy EUR, čo sa rovná približne 55 % celkových prostriedkov vyčlenených pre Grécko z EFRR, KF a ESF na roky 2007 – 2013, pričom 118 z týchto projektov sa do konca programového obdobia úspešne zrealizovalo a 24 sa považovalo za postupne zrušené;

3.

 zdôrazňuje, že z údajov poskytnutých v uvedenej správe vyplýva, že po prijatí nariadenia o osobitných opatreniach pre Grécko zodpovedal priamy vplyv na likviditu v roku 2015 sume 1 001 709 731,50 EUR a vstupy v roku 2016 dosiahli výšku 467 674 209,45 EUR; okrem toho konštatuje, že spolu so zvýšením počiatočných zálohových platieb na programové obdobie 2014 – 2020 dostalo Grécko v rokoch 2015 a 2016 približne 2 miliardy EUR;

4.

 oceňuje, že vyplatené sumy sa zameriavali na širokú škálu projektov: doprava a iná infraštruktúra (životné prostredie, cestovný ruch, kultúra, obnova miest a vidieka, sociálna infraštruktúra), projekty informačnej spoločnosti a akcie zamerané na rozvoj ľudských zdrojov; okrem toho víta skutočnosť, že 63 % celkových platieb na projekty štátnej pomoci sa týkalo pomoci pre podniky a podnikateľské projekty, čo priamo prispelo ku konkurencieschopnosti a k zníženiu podnikateľského rizika, zatiaľ čo 37 % týchto platieb sa týkalo opatrení štátnej pomoci na infraštruktúrne projekty a dopĺňalo opatrenia v oblasti trhových podmienok a zlepšenia podnikania;

5.

 oceňuje, že v správe, ktorú predložili grécke orgány, sa uznáva, že zvýšenie likvidity predstavovalo zároveň posilnenie finančných príjmov o približne 1,5 miliardy EUR a programu verejných investícií na roky 2015 – 2016;

6.

 víta účinky opatrení, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej činnosti, normalizáciu a konsolidáciu obratu a prevádzkového kapitálu značného počtu podnikov, tvorbu a zachovanie pracovných miest, ako aj dokončenie dôležitých výrobných infraštruktúr, čo sa prejavilo aj v značnom vplyve na daňové príjmy v rozpočte;

7.

 konštatuje, že finančné prostriedky vyplatené EÚ v dôsledku vykonávania nariadenia boli v roku 2015 použité na dokončenie projektov v rámci operačných programov do konca obdobia oprávnenosti a že v roku 2016 zostávajúca suma, ktorá bola vyplatená popri národných zdrojoch, taktiež prispela k dokončeniu iných projektov;

8.

 oceňuje, že grécke orgány sa zaviazali zreorganizovať klasifikáciu projektov a určiť hlavné projekty, ktoré sa majú dokončiť; zdôrazňuje, že tento krok výrazne prispel k prekonaniu inštitucionálnych a administratívnych prekážok a stanoveniu prioritných opatrení, ktoré sa majú bezodkladne vykonať, čím sa zároveň predišlo finančným opravám; víta skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré EÚ vyplatila na základe nariadenia (EÚ) 2015/1839, podstatne znížili počet projektov označených za neúplné; konštatuje, že v porovnaní s programovým obdobím 2000 – 2006, počas ktorého sa nedokončilo približne 900 projektov, nebolo v čase predloženia konečných žiadostí na programové obdobie 2007 – 2013 dokončených 79 projektov, ale očakáva sa, že budú dokončené s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov;

9.

 zdôrazňuje, že využívanie štrukturálnych fondov sa výrazne zlepšilo, na konci marca 2016 miera platieb v Grécku v programovom období 2007 – 2013 presahovala 97 % (5) a podľa stavu vykonávania celkových platieb a nesplatených záväzkov pre programy na obdobie 2007 – 2013 z 31. marca 2018 Grécko nemá žiadne nesplatené záväzky v rámci okruhu 1b (6); víta skutočnosť, že Grécko bolo prvým členským štátom, ktorý plne využil dostupné zdroje a dosiahol 100 % mieru čerpania prostriedkov v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 96 %;

10.

 uznáva však, že miera čerpania prostriedkov poskytuje len orientačné informácie a dôraz na čerpanie fondov by nemal byť na úkor účinnosti, pridanej hodnoty a kvality investícií; konštatuje, že osobitné opatrenia majú makroekonomickú povahu a je zložité vysledovať ich účinky v rámci jednotlivých projektov;

11.

 pripomína, že fondy EŠIF majú významný vplyv na HDP a ďalšie ukazovatele vo viacerých členských štátoch, ako aj na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť vo všeobecnosti a že investície podporované politikou súdržnosti a rozvoja vidieka v Grécku podľa odhadov zvýšili HDP v roku 2015, na konci predchádzajúceho programového obdobia, o viac ako 2 % nad úroveň, ktorá by sa bola dosiahla v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov; pripomína, že využívanie štrukturálnych fondov EÚ sa vždy musí sústreďovať na plnenie cieľov zakotvených v zmluve a dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty EÚ, zameriavať sa na priority EÚ a zabezpečiť viac ako len rast HDP;

12.

 berie na vedomie najmä kvantitatívnu analýzu správy predloženej gréckymi orgánmi o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá je v súlade s právnymi požiadavkami; uznáva, že vplyv osobitných opatrení nie je možné oddeliť od celkového vplyvu fondov EŠIF v Grécku, ale domnieva sa, že hoci je zložité uskutočniť kvalitatívne posúdenie, pomohlo by doplniť analýzu a pochopiť dosiahnuté výsledky; nabáda Komisiu, aby poskytla viac informácií, čo sa týka zvýšenia konkurencieschopnosti, produktivity a udržateľnosti zo sociálneho a ekologického hľadiska;

13.

 oceňuje skutočnosť, že podľa konečných údajov oznámených Komisii 31. decembra 2016 predstavovala celková suma žiadostí gréckych orgánov o platbu výšku 1,6 miliardy EUR a Grécko k 31. marcu 2018 vykázalo 28 % mieru plnenia za programové obdobie 2014 – 2020 (7), čím sa zaradilo medzi členské štáty s najlepšími výsledkami vo všeobecnosti, napriek určitým rozdielom, ktoré treba vziať do úvahy, v súvislosti s úrovňou členenia alebo miery čerpania jednotlivých fondov; okrem toho schvaľuje prijatie nariadenia 2015/1839 ako dôležité opatrenie, ktoré bolo vhodné na poskytnutie individualizovanej podpory v kľúčovom momente pre Grécko; víta skutočnosť, že dodatočné zálohové platby boli v plnej miere pokryté žiadosťami o priebežné platby v rámci EFRR a KF, ako sa požadovalo, ale poukazuje na to, že nedošlo k plnému pokrytiu v prípade Európskeho sociálneho fondu (približne 4 %) ani Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

14.

 pripomína dôležitosť príslušných štrukturálnych reforiem; oceňuje vynaložené úsilie a vyzýva Grécko, aby naďalej v plnej miere využívalo možnosti pomoci v rámci SRSP s cieľom vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie na efektívne a účinné využívanie fondov EŠIF a maximalizáciu ich sociálno-ekonomického vplyvu;

15.

 uznáva, že podporou verejných investícií a flexibilným využívaním investícií EÚ prostredníctvom preprogramovania finančných prostriedkov alebo zvýšenia miery spolufinancovania regionálna politika zmiernila vplyv finančnej krízy a dlhodobej fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť ich primerané financovanie v budúcom viacročnom finančnom rámci; pripomína však, že politika súdržnosti by sa mala vnímať ako hlavný nástroj verejného investovania a ako katalyzátor na pritiahnutie ďalších verejných a súkromných financií a že podobné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu národných kvót spolufinancovania potrebného na získanie finančných prostriedkov pre operačné programy financované zo štrukturálnych fondov, či už ide o Grécko alebo iný členský štát, by sa mali zvažovať len vo výnimočných prípadoch a pred ich prijatím a vykonaním by sa mali preskúmať z hľadiska účinnosti a riadne odôvodniť;

16.

 poukazuje na to, že niektoré regióny majú ťažkosti pri spolufinancovaní projektov v rámci fondov EŠIF; vyzýva preto Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra a Paktu stability a rastu bezodkladne posúdila vplyv regionálnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom fondov EŠIF, a to najmä investícií v menej rozvinutých regiónoch, na výpočet deficitu verejných financií;

17.

 pripomína gréckym orgánom, že je dôležité zabezpečiť riadnu komunikáciu a viditeľnosť investícií v rámci fondov EŠIF;

18.

 víta predbežné posúdenie, na základe ktorého sa programové obdobie 2007 – 2013 podľa očakávaní uzavrie bez straty finančných prostriedkov pre Grécko; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch procesu ukončovania, ktorý sa má podľa plánu uzavrieť v prvej polovici roka 2018, a aby zároveň poskytla aktuálne informácie o projektoch, ktoré sa majú dokončiť s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov a ktoré neboli ukončené k 31. marcu 2018;

19.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.

(4)  Atény, máj 2017.

(5)  Pracovný dokument útvarov Komisie o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013.

(6)  Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh 1b (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).

(7)  Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh lb (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).

Top