—

so zreteľom na časť akčného programu z Addis Abeby o dlhu a udržateľnosti dlhu (1),

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 22. júla 2014, z 2. augusta 2016 a z 31. júla 2017 o udržateľnosti zahraničného dlhu a rozvoji,

—

so zreteľom na zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“) týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov,

—

so zreteľom na plán UNCTAD z apríla 2015 týkajúci sa riešení štátneho dlhu (Sovereign Debt Workouts),

—

so zreteľom na operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/304 z 9. septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 z 10. septembra 2015 o základných zásadách procesov reštrukturalizácie štátneho dlhu,

—

so zreteľom na hlavné zásady Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o financovaní rozvoja z 19. mája 2015 (2), najmä jeho body 10, 26, 40, 46 a 47,

—

so zreteľom na správy skupiny pre reflexiu „Global Financial Integrity“o odhadovanom rozsahu a zložení nezákonných finančných tokov,

—

so zreteľom na belgický zákon z 12. júla 2015 o boji proti činnostiam supích fondov (Moniteur belge z 11. septembra 2015),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0129/2018),

A.

keďže vyriešenie problémov štátneho dlhu rozvojových krajín je významný prvok medzinárodnej spolupráce, ktorý môže prispieť k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

B.

keďže realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách si vyžaduje rozsiahle investície a keďže medzera v súčasných tokoch financovania v tejto oblasti sa odhaduje na približne 2,5 miliardy USD ročne (3);

C.

keďže pôžičky predstavujú jeden z možných zdrojov financovania rozvoja; keďže pôžičky musia byť zodpovedné a predvídateľné; keďže náklady na pôžičky musí v plnej miere kompenzovať návratnosť príslušných investícií a riziká súvisiace so zadlženosťou sa musia starostlivo posudzovať a riešiť;

D.

keďže kríza štátneho dlhu rozvojových krajín v 80. a 90. rokoch a rozsiahla kampaň na odpustenie dlhu viedli k zavedeniu iniciatívy MMF a Svetovej banky pre veľmi zadlžené chudobné krajiny (HIPC) a multilaterálnej iniciatívy na odpustenie dlhov (MDRI), aby mohli dosiahnuť pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov;

E.

keďže iniciatívy HIPC a MDRI nestačia na ukončenie dlhovej krízy;

F.

keďže tieto iniciatívy a rozmach cien surovín posilnili finančnú situáciu v mnohých rozvojových krajinách a keďže mimoriadne nízke úrokové sadzby od finančnej krízy v roku 2008 takisto podporili udržateľnosť dlhu; keďže však od roku 2008 ceny komodít poklesli; keďže v chudobných krajinách sa začala nová dlhová kríza, pričom Mozambik, Čad, Kongo a Gambia nie sú schopné platiť;

G.

keďže dlhová kríza spustená poklesom cien komodít a nestálymi tokmi kapitálu predstavuje pretrvávajúcu hrozbu neudržateľnosti dlhu, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú naďalej závislé od vývozu komodít;

H.

keďže počet rozvojových krajín, ktoré MMF a Svetová banka klasifikovali ako krajiny, ktoré čelia neudržateľnému dlhovému zaťaženiu alebo sú vysoko alebo stredne rizikové, sa zvýšil a keďže väčšina krajín s nízkymi príjmami patrí v súčasnosti do jednej z týchto kategórií;

I.

keďže podľa MMF sa medián úrovne dlhu v subsaharskej Afrike výrazne zvýšil, z 34 % HDP v roku 2013 na 48 % v roku 2017;

J.

keďže niekoľko krajín vrátane Etiópie, Ghany a Zambie má dlh na úrovni 50 % HDP alebo nad ňou, čo predstavuje výrazné dlhové bremeno, keď sa vezme do úvahy nízky daňový základ vo väčšine afrických krajín;

K.

keďže dlhová služba ako percento vládnych výdavkov sa od roku 2013 výrazne zvýšila a keďže to podstatne znižuje možnosti verejných investícií;

L.

keďže v posledných desaťročiach boli zaznamenané zásadné zmeny svetovej štruktúry verejného dlhu s príchodom súkromných investorov a Číny ako ústredných aktérov;

M.

keďže zloženie dlhu rozvojových krajín sa vyvíjalo, pričom súkromní veritelia a obchodné podmienky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu, pričom sa však vystavenie volatilite finančných trhov zvyšuje, čo má vplyv na udržateľnosť dlhu; keďže pôžičkami v národnej mene sa odstraňuje riziko súvisiace s výmenným kurzom, ale keďže nedostatok domáceho kapitálu môže spôsobiť, že táto situácia bude nepriaznivá či nerealizovateľná;

N.

keďže ohrozenie udržateľnosti dlhu zahŕňa nielen zhoršenie obchodných podmienok, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, nepriaznivé trendy a výkyvy na medzinárodných finančných trhoch, ale aj nezodpovedné poskytovanie a získavanie úverov, zlé hospodárenie s verejnými financiami, zneužívanie finančných prostriedkov a korupciu; keďže lepšie fungovanie mobilizácie domácich zdrojov ponúka veľké možnosti na zlepšenie udržateľnosti dlhu;

O.

keďže je potrebné podieľať sa na posilňovaní kapacít daňových správ a na prenose znalostí do partnerských krajín;

P.

keďže zásady UNCTAD týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov a operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní sú užitočnými príspevkami na prijatie regulačného rámca, ale keďže prioritne sa musia zakázať nezodpovedné praktiky prostredníctvom transparentných zásad, záväzných a vynútiteľných odrádzajúcich opatrení a tam, kde je to odôvodnené, aj sankcií;

Q.

keďže udržateľnosť štátneho dlhu závisí nielen od objemu dlhu, ale aj od iných faktorov, ako sú explicitné a implicitné finančné záruky (podmienené záväzky) vydané týmito krajinami; keďže verejno-súkromné partnerstvá často obsahujú viazané záruky a keďže aj riziká záchrany bánk v budúcnosti môžu byť významné;

R.

keďže analýza udržateľnosti dlhu sa nesmie zameriavať len na hospodárske úvahy ako perspektívy hospodárskeho rastu dlžníckeho štátu a jeho schopnosť zabezpečiť obsluhu svojho dlhu, ale musí zohľadňovať vplyv dlhového bremena na schopnosť štátu realizovať všetky ľudské práva;

S.

keďže čoraz väčšie využívanie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v rozvojových krajinách v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ a dohody skupiny G20 s Afrikou (Compact with Africa) by mohlo zvýšiť zadlženosť štátu; keďže investori vo verejno-súkromných partnerstvách sú chránení bilaterálnymi zmluvami o ochrane investícií, najmä ich mechanizmami riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré investorom umožňujú súdiť sa s hostiteľskými štátmi;

T.

keďže režimy niektorých krajín dohodli nelegitímne dlhy, aby umožnili korupčné transakcie či iné nezákonné operácie, a keďže tieto dlhy, ktorých charakter veritelia poznajú, predstavujú pre obyvateľstvo, najmä pre najzraniteľnejšie obyvateľstvo, značné bremeno;

U.

keďže transparentnosť pôžičiek poskytnutých vládam rozvojových krajín je zásadne dôležitá na zabezpečenie zodpovednosti za pôžičky; keďže netransparentnosť bola kľúčovým faktorom napomáhajúcim nezodpovedné poskytovanie pôžičiek Mozambiku, ktoré boli dohodnuté bez riadneho overenia schopnosti tejto krajiny splatiť ich a následne boli skryté pred finančnými trhmi a pred mozambickým ľudom;

V.

keďže nemorálny dlh je vymedzený ako dlh, ktorý získal režim na financovanie opatrení proti záujmom občanov štátu, o čom veritelia vedeli, pričom ide o osobný dlh subjektu, ktorý ho získal u veriteľov konajúcich s plným vedomím, pokiaľ ide o zámer dlžníka; keďže koncepcii však chýba konsenzus z dôvodu nesúhlasu niektorých veriteľov;

W.

keďže mobilizáciu domácich zdrojov obmedzuje vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a škodlivá daňová konkurencia, a najmä presun ziskov nadnárodných podnikov; keďže iniciatíva OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) je vítanou, no nedostatočnou reakciou na tento jav; keďže je potrebné zriadiť medzivládny orgán pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo rovnocenné zapojenie do celosvetovej reformy existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (4);

X.

keďže nezákonné finančné toky z rozvojových krajín a krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom sa odhadujú na 1 mld. USD ročne a neustále odvádzajú vnútroštátne zdroje týchto krajín potrebné najmä na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže tieto toky pôsobia ako katalyzátor zahraničných úverov a oslabujú schopnosť splácať dlhy;

Y.

keďže plnenie programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby zahŕňa zvažovanie nových možností financovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad zavedenia daní z finančných transakcií a dane z transakcií v cudzej mene; keďže podľa odhadov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) by sa z dane z transakcií v cudzej mene vo výške 0,1 % poľahky financovali ciele trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách s nižšími strednými príjmami (5);

Z.

keďže je potrebné zamerať sa proti nelegálnym finančným tokom s cieľom do roku 2030 ich definitívne odstrániť, a to najmä bojom proti daňovým podvodom a zintenzívnením medzinárodnej spolupráce prostredníctvom opatrení na uľahčenie poskytovania daňových údajov príslušným orgánom a daňovej transparentnosti v krajinách pôvodu aj v krajinách určenia;

AA.

keďže súčasné opatrenia na riešenie platobnej neschopnosti dlhovej služby jednotlivých štátov sa výrazne líšia od postupov platobnej neschopnosti pre spoločnosti zriadené vo vnútroštátnej jurisdikcii, a to v tom zmysle, že neexistuje nestranné arbitrážne konanie na súde; keďže krátkodobé úvery, pre ktoré platia určité podmienky a ktoré sa vyplácajú v splátkach, poskytuje MMF, ktorého úlohou je zabezpečiť stabilitu medzinárodného finančného systému; keďže Parížsky klub veriteľských štátov prijíma rozhodnutia týkajúce sa odpustenia dlhu, len pokiaľ ide o oficiálne bilaterálne pôžičky poskytnuté jeho členmi; keďže Londýnsky klub súkromných veriteľov prijíma len rozhodnutia týkajúce sa komerčných bankových pôžičiek poskytnutých jeho členmi; keďže neexistuje trvalé fórum pre koordinované rozhodovanie o reštrukturalizácii dlhu vysoko zadlženej krajiny zo strany všetkých veriteľov;

AB.

keďže MMF je naďalej hlavným fórom diskusií o otázkach týkajúcich sa reštrukturalizácie štátneho dlhu, s výrazným vplyvom na Európsku úniu a jej členské štáty;

AC.

keďže supie fondy zamerané na dlžníkov vo finančnej núdzi a zasahujúce do procesov reštrukturalizácie ich dlhov nesmú využívať právnu a justičnú podporu ich deštrukčných činností a keďže je potrebné prijať ďalšie kroky v tomto smere;

AD.

keďže odpustenie dlhov poskytlo krajinám s nízkymi príjmami nové možnosti, je však nutné poznamenať, že ide o jednorazový zásah na obnovenie udržateľnosti dlhu, ktorý nerieši základné príčiny akumulácie neudržateľného dlhu, a keďže je v prvom rade nutné riešiť výzvy ako korupcia, slabé inštitúcie, zraniteľnosť voči vonkajším otrasom;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.