—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

—

so zreteľom na výsledný dokument zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni zo 16. decembra 2015 o celkovom preskúmaní vykonávania výsledkov svetového samitu o informačnej spoločnosti,

—

so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na preskúmanie v polovici trvania týkajúce sa jej uplatňovania s názvom Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých (COM(2017)0228),

—

so zreteľom na druhý pilier stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý je zameraný na vytváranie priaznivých a rovnakých podmienok a prostredia pre prosperovanie digitálnych sietí a inovačných služieb, a so zreteľom na tretí pilier, ktorý podporuje inkluzívnu digitálnu spoločnosť, kde občania majú správne zručnosti na využitie príležitostí, ktoré prináša internet, a na zvýšenie svojich šancí získať zamestnanie,

—

so zreteľom na rámec Vzdelávanie a odborná príprava 2020,

—

so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom IKT pre prácu: digitálne zručnosti na pracovisku, ako aj na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v októbri 2015 (1),

—

so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2013 s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom „Gender and Digital Agenda“ (Rodová a digitálna agenda),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Digitálna agenda pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť (4), a najmä na Veľkú koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku (6),

—

so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa posilnenia postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (O-000004/2018 – B8-0010/2018),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže digitalizácia spôsobila zásadný prevrat a od základov zmenila spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, stýkajú sa, študujú a pracujú, pričom vytvára nové príležitosti na účasť vo verejných a politických diskusiách, vzdelávaní a na trhu práce, otvára nové možnosti pre rozhodovanie o vlastnom živote a má obrovský hospodársky potenciál pre Európsku úniu i oblasti mimo nej; keďže digitalizácia vplýva nielen na trhy, ale aj na spoločnosť ako celok;

B.

keďže informačná spoločnosť poháňaná informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) prináša obrovské príležitosti na vytváranie a distribúciu bohatstva a znalostí;

C.

keďže celosvetovo je u žien ako demografickej skupiny menšia pravdepodobnosť, že budú online, než u mužov; keďže 68 % mužov a 62 % žien pravidelne používa počítače a internet; keďže 54 % mužov a 48 % žien používa internet na mobilných zariadeniach; keďže 33 % mužov a len 18 % žien si softvér do zariadení nainštaluje samých; keďže 41 % mužov a 35 % žien využíva internetové rádio a televíziu; keďže 47 % mužov a 35 % žien využíva elektronické bankovníctvo; keďže 22 % mužov a len 17 % žien predáva tovar na internete; keďže 20 % mužov a 13 % žien nakupuje cez internet;

D.

keďže digitálne spôsoby komunikácie prispievajú k vytváraniu podmienok, ktoré napomáhajú intenzívnejšie šírenie nenávistných prejavov a hrozieb voči ženám, pričom 18 % žien v Európe sa od obdobia dospievania už stalo obeťou nejakej formy kyberšikanovania; keďže narástol počet hrozieb voči ženám vrátane vyhrážania sa smrťou; keďže spoločenské povedomie o digitálnych formách násilia je stále nedostatočné; keďže rôzne formy násilia na internete ešte neboli plne zohľadnené v právnom rámci;

E.

keďže len 2 % všetkých žien (v porovnaní s 5 % mužov) na pracovnom trhu je zamestnaných v technických, odborných a vedeckých oblastiach; keďže iba 9 % vývojárov v Európe tvoria ženy, iba 19 % vrcholových manažérov v odvetví IKT a komunikácií tvoria ženy (v porovnaní so 45 % v iných odvetviach služieb) a iba 19 % podnikateľov v týchto odvetviach tvoria ženy (v porovnaní s 54 % v iných odvetviach služieb);

F.

keďže existuje výrazný rodový rozdiel v prístupe k profesijným a vzdelávacím možnostiam, čo sa týka informačných a komunikačných technológií a počítačových zručností;

G.

keďže sexizmus a rodové stereotypy sú závažnou prekážkou rovnosti žien a mužov a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v digitálnej oblasti, čo ženám bráni naplno rozvíjať svoje používateľské, inovátorské a tvorcovské schopnosti;

H.

keďže pracovné miesta, a to nielen v odvetví IKT, si v stále väčšej miere vyžadujú určitý stupeň digitálnych kompetencií a digitálnej gramotnosti a tento trend sa pravdepodobne v budúcnosti ešte umocní, pričom sa v prípade väčšiny profesií a voľných pracovných miest bude vyžadovať širšie spektrum digitálnych zručností;

I.

keďže zlepšovanie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to uľahčením prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave a umožnením začlenenia do trhu práce nielen ženám a dievčatám, ale aj ľuďom s osobitnými potrebami, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a obyvateľom vidieckych a vzdialených oblastí ďaleko od centier miest; keďže digitalizácia pracoviska so sebou môže priniesť určité výzvy, ktoré treba riešiť; keďže zvyšovanie počtu žien v odvetví IKT, jednom z odvetví s najvyššími platmi, by mohlo prispieť k posilneniu ich finančného postavenia a nezávislosti, čo by viedlo k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a zvýšeniu finančnej nezávislosti žien; keďže iba približne 16 % z takmer osem miliónov osôb, ktoré pracujú v odvetví IKT v Európe, tvoria ženy;

J.

keďže digitalizácia ponúka nové príležitosti pre podnikanie žien vrátane digitálneho podnikania v malom rozsahu, ktoré si v mnohých prípadoch nevyžaduje významný počiatočný kapitál, rovnako ako podnikov prevádzkovaných v rámci sociálneho hospodárstva, ktoré posilňujú sociálne začlenenie; keďže je potrebné podporovať digitálne podnikanie žien, nakoľko je jedným z najrýchlejšie rastúcich a prosperujúcich odvetví v hospodárstve, pričom ponúka mnoho príležitostí na inováciu a rast, a ženy tvoria iba 19 % podnikateľov v tejto oblasti;

K.

keďže vstúpenie väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by oživilo trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovnej sily a na ktorom by rovnocenná účasť žien každoročne viedla k prírastku HDP EÚ vo výške 9 miliárd EUR; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek získajú titul v oblasti IKT; keďže ženy sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri začleňovaní do odvetvia IKT a ďalšom pôsobení v ňom; keďže pracovné prostredie, v ktorom dominujú muži a ženy tvoria iba 30 % pracovnej sily, prispieva k tendencii mnohých žien opustiť odvetvie IKT len pár rokov po ukončení vysokoškolského vzdelávania; keďže účasť žien na digitálnom trhu práce sa znižuje s narastajúcim vekom; keďže ženy vo veku do 30 rokov s titulom v oblasti IKT tvoria 20 % pracovnej sily v odvetví IKT, ženy vo veku 31 až 45 rokov 15,4 % a ženy nad 45 rokov 9 %;

L.

keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

M.

keďže odvetvie IKT sa vyznačuje obzvlášť vysokým stupňom vertikálnej a horizontálnej segregácie, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže medzi podnikateľmi v oblasti IKT je menej ako 20 % žien; keďže väčšina (54 %) žien pracujúcich v oblasti IKT zastáva menej platené pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie a iba malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

N.

keďže ženám vo veku 55 a viac rokov hrozí obzvlášť vysoké riziko nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce, pričom priemerná miera zamestnanosti žien vo veku 55 až 64 rokov v EÚ v roku 2016 bola iba 49 % v porovnaní so 62 % mužov; keďže nízka úroveň gramotnosti v oblasti IT a digitálnych kompetencií toto riziko ešte umocňuje; keďže zlepšenie digitálnych zručností žien vo veku 55 a viac rokov a investovanie do nich by zvýšilo ich pracovné príležitosti a poskytlo im určitý stupeň ochrany pred vylúčením z trhu práce;

O.

keďže podľa údajov Eurostatu za rok 2014 viac žien (42,3 %) ako mužov (33,6 %) pokračuje aj vysokoškolským vzdelávaním, ženy sú však vo väčšom počte zastúpené v oblasti humanitných vied ako vo vedeckých oblastiach; keďže pomer účastníkov terciárneho vzdelávania, ktorí študujú programy v oblasti IKT, je len 9,6 % žien k 30,6 % mužov; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v iniciatívach, ako je Európsky týždeň programovania, IKT pre lepšie vzdelávanie, Startup Europe Leaders Club a veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorých cieľom je ďalšia podpora elektronického vzdelávania a elektronických zručností;

P.

keďže nízka účasť žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú v profesionálnej kariére;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.