EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE3007

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: a) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia [COM(2018) 435 final – 2018/0224 (COD)]; b) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie [COM(2018) 436 final – 2018/0225 (COD)]

EESC 2018/03007

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 33–39 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/33


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: a) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia

[COM(2018) 435 final – 2018/0224 (COD)]

b) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie

[COM(2018) 436 final – 2018/0225 (COD)]

(2019/C 62/05)

Spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia

a)

Európsky parlament, 14. 6. 2018

Rada, 25. 6. 2018

b)

Európsky parlament, 14. 6. 2018

Rada, 27. 6. 2018

Právny základ

a)

článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, 4 a 5, článok 188 ZFEÚ a článok 7 ods. 5 Zmluvy o Euratome

b)

článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4 ZFEÚ

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

2. 10. 2018

Prijaté v pléne

17. 10. 2018

Plenárne zasadnutie č.

538

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

187/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta rozhodnutie Európskej komisie dať jasne najavo, že výskum a inovácie musia byť aj naďalej zásadnou prioritou EÚ aj v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. EHSV s potešením konštatuje, že mnohé jeho odporúčania v súvislosti s hodnotením programu Horizont 2020 v polovici obdobia boli prijaté v oblastiach, ako sú kolaboratívny výskum a mobilita, a že sa tiež prijali opatrenia na posilnenie inovácií, prekonanie rozdielov medzi regiónmi, podporu vedy a inovácií medzi občanmi, odstránenie nízkej miery úspešnosti a zníženie administratívnej záťaže (1).

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že veda, výskum a inovácie musia byť kľúčovými prvkami procesu vytvárania európskej komunity, a preto podporuje prístup programu Európsky horizont, ktorého podstatou je priblížiť občanov k týmto činnostiam a dosiahnutým výsledkom. Súčasťou stratégie preto musí byť účinne informovať nielen o príležitostiach, ktoré program ponúka, ale aj o vplyvoch činností v oblasti inovácií a výskumu na život občanov s cieľom podnietiť členské štáty, aby viac podporovali toto úsilie.

1.3.

EHSV podporuje návrh misií v oblasti výskumu a inovácií ako súčasť stratégie programu Európsky horizont s cieľom dosiahnuť účinnejšie výsledky v oblasti výskumu a inovácií a skutočne zmeniť spôsob, akým občania vnímajú vedu a jej vplyvy vo svojom každodennom živote. EHSV žiada, aby sa okamžite vymedzili strategické misie, ktoré môžu stimulovať výskumné a inovačné ekosystémy v celej Európe a ktoré podporujú kolaboratívny výskum ako hlavný nástroj na poskytovanie poznatkov a vytváranie vplyvu. Misie by sa mali zameriavať na konkrétny, vyčísliteľný a dosiahnuteľný cieľ a mali by byť otvorené všetkým možným účastníkom a zachytávať excelentnosť z rôznych častí Európy.

1.4.

EHSV podporuje skutočnosť, že misie budú otvorené rôznym riešeniam vychádzajúcim zdola a budú pokrývať celý životný cyklus výskumu a inovácií. Keďže misie by sa mali zameriavať na strednodobé a dlhodobé ciele, mal by sa v ich prístupe odraziť aj veľký význam výskumu s nízkou úrovňou technickej pripravenosti (TRL). Nemali by sa zameriavať len na lineárne inovačné modely, ktoré sa často obmedzujú na inkrementálnu inováciu, ale mali by výslovne podnecovať disruptívne inovačné modely.

1.5.

EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti je pripravený aktívne prispieť k procesu spoločnej prípravy návrhu a podporuje túto myšlienku misií, no nesmie sa zabúdať na to, že prijímanie rozhodnutí príliš blízko koncovým užívateľom môže obmedziť rozsah a disruptívny charakter misií. Výbory pre misie by mali mať vysokokvalitné a dostatočné kritické množstvo subjektov zo všetkých zainteresovaných strán, aby sa zabránilo podpornému výskumu alebo naopak, misiám, ktoré ďaleko presahujú existujúce technické/technologické kapacity.

1.6.

EHSV vyzdvihuje Európsku radu pre inováciu (EIC) ako dôležitý nástroj na podporu prelomových inovácií a zlepšenie podnikania a konkurencieschopnosti na úrovni EÚ. Preto a s ohľadom na situáciu v Európe sa EHSV domnieva, že EIC by sa mala zamerať najmä na veľmi inovatívne a prelomové malé a stredné podniky (MSP) a startupy.

1.7.

EHSV súhlasí s tým, že Európsky horizont by mal systematicky zapájať spoločenské a humanitné vedy. k týmto vedám by sa malo pristupovať spolu s technologickým prístupom. Inovácie ďaleko presahujú technológie a tým, že spájajú rôzne vízie, kompromisy a výzvy, budú lepšie formovať situáciu v oblasti výskumu a inovácií v Európe. EHSV sa domnieva, že prekročenie technologického rámca by podporilo spoločenské a humanitné vedy naprieč celým programom Európsky horizont.

1.8.

EHSV podporuje politický prístup „otvorenej vedy“ ako spôsob, akým sa možno zamerať na excelentnú vedu a vysokokvalitné poznatky. Otvorená veda je veľmi dôležitá pre celkový vedecký rozvoj európskych inštitúcií, no malo by sa zvážiť zavedenie určitého harmonogramu na uverejnenie všetkých vedeckých výsledkov, aby sa zabezpečilo, že výsledky všetkých projektov budú k dispozícii vo vhodných archívoch a v presne stanovených lehotách. EHSV víta otvorený prístup k publikáciám a údajom z výskumu, ale dôrazne odporúča pravidelné konzultácie so zainteresovanými stranami z oblasti výskumu, pokiaľ ide o budúce požiadavky súvisiace s otvorenou vedou. Zavedené možnosti neuplatňovania by sa mali v rámci programu Európsky horizont zachovať.

1.9.

EHSV súhlasí s tým, že prepracovaná štruktúra pilierov zlepší vnútornú súdržnosť, a to najmä prostredníctvom integrácie priemyselných technológií do piliera 2, posilnenia príspevku priemyslu k riešeniu globálnych výziev a zosúladenia ponuky s dopytom po nových riešeniach. Tento prístup je veľmi zaujímavý a jedným z návrhov by bolo podporovať konzorciá, ktoré uzatvárajú inovačný cyklus, čo znamená, že zahŕňajú akademických partnerov, ktorí tvoria, poskytovateľov riešení, ktorí vyvíjajú inovatívne riešenia, a konečných užívateľov, ktorí vyjadrujú svoje potreby, aby mohli fungovať udržateľným spôsobom.

1.10.

EHSV tiež víta cieľ ďalej zjednodušiť pravidlá štátnej pomoci na uľahčenie kombinácie rôznych fondov, ktoré môžu byť nápomocné pri prekonávaní významných rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o počet úspešných projektov v oblasti výskumu a inovácií. Súčinnosť s rôznymi programami financovania Únie a politikami Únie, konkrétne so štrukturálnymi fondmi prostredníctvom zlučiteľných predpisov, má zásadný význam pre zaručenie čo najväčšieho vplyvu projektov v oblasti výskumu a inovácií.

1.11.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že podpora mobility výskumných pracovníkov prostredníctvom akcií Marie Curie-Skłodowskej má tiež zásadný význam pre ďalšie posilnenie Európskeho výskumného priestoru, zatiaľ čo cieľom politických opatrení EÚ a jednotlivých štátov musia byť adekvátne a atraktívne pracovné podmienky pre odborníkov v snahe vyhnúť sa úniku mozgov, ktorý je z hľadiska dosiahnutia súdržnosti v rámci EÚ skutočne kontraproduktívny. Okrem toho je nevyhnutné posilniť podporu pre začínajúcich výskumných pracovníkov v programe ERC.

1.12.

EHSV sa domnieva, že osobitný dôraz by sa mal klásť na vedecké vzdelávanie a vedeckú komunikáciu v rámci piliera „Posilnenie európskeho výskumného priestoru“. To by posilnilo vedu so spoločnosťou a pre spoločnosť v rámci tohto piliera a následne v rámci programu Európsky horizont.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta nedávne úsilie Komisie podporiť európsky rast prostredníctvom nových a premyslených európskych politík podporovaných zvýšenou propagáciou činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré môžu Európe zabezpečiť vedúce postavenie v mnohých oblastiach (2). Európske spoločenstvo inovátorov a výskumníkov dosiahlo v posledných rokoch mnoho cieľov, ale európski občania túto situáciu stále nedokážu plne oceniť z viacerých dôvodov, ako je nedostatočná komunikácia, nízky záväzok zo strany komunity alebo dokonca nezáujem občanov o dosiahnuté vedecké úspechy. Preto je nevyhnutné zmeniť tento postoj európskej spoločnosti, a to nielen z krátkodobého hľadiska, ale aj s cieľom prispieť k vzniku dlhodobého inovačného a vedeckého ekosystému začleneného do spoločnosti ako celku.

2.2.

EHSV podporuje prístup, podľa ktorého názor občanov možno zmeniť práve prostredníctvom vymedzenia kľúčových globálnych výziev ako súčasť veľmi silného úsilia zmobilizovať a zapojiť spoločnosť do európskeho projektu. Zvyšovanie konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom inovácií je základ a vedúci predstavitelia ho musia mať na pamäti pri stanovovaní politických priorít. Nemožno jednoducho povedať, že činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií významne prispievajú k vytváraniu pracovných miest a rastu. Nestačí len informovať o tom, že dve tretiny hospodárskeho rastu v Európe v súčasnosti pochádzajú z činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Členské štáty sa musia zapojiť do tohto kolektívneho úsilia.

2.3.

EHSV víta návrh nového európskeho programu pre výskum a inovácie na podporu a posilnenie výskumu a inovácií na úrovni EÚ na roky 2021 – 2027 a jeho hlavné prvky, konkrétne zameranie sa na otvorenú vedu, globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu a otvorené inovácie. EHSV je pevne presvedčený, že prístup založený na spoluvytváraní, ktorý zapája do znalostného a inovačného spoločenstva všetky zainteresované strany, je základom pre posilnenie európskej konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, sociálnej súdržnosti, najmä v boji proti nezamestnanosti mladých, a ochrany životného prostredia v súlade s Agendou 2030 a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja OSN.

2.4.

Zdá sa, že program Európsky horizont odráža prioritu Komisie vybudovať inovačný a vedecký ekosystém, ktorý by EÚ umožnil zlepšiť jej konkurencieschopnosť prostredníctvom štrukturálnych činností, ktoré budú mať hospodársky a sociálny dosah. Toto potvrdzuje nielen navrhované zvýšenie finančného balíka, ale aj činnosti plánované v rámci troch pilierov programu.

2.5.

EHSV podporuje hlavné nové prvky zdôraznené v návrhu programu Európsky horizont, ktorými sú: i) podpora prelomových inovácií prostredníctvom Európskej rady pre inováciu; ii) vytváranie väčšieho vplyvu prostredníctvom zamerania na misie a zapájania občanov: misie v oblasti výskumu a inovácií; iii) posilnenie medzinárodnej spolupráce; iv) posilnenie otvorenosti prostredníctvom silnejšej politiky otvorenej vedy a v) racionalizácia oblasti financovania prostredníctvom nového prístupu k európskym partnerstvám.

2.6.

Vytvorenie misií EÚ zdola nahor v oblasti výskumu a inovácií zameraných na globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu by mohlo byť dobrým spôsobom, ako viac zapojiť spoločnosť do činností v oblasti vedy a inovácií. Tento prístup by mohol byť úspešným spôsobom, ako zapojiť spoločnosť a občanov do misií, ktoré sa majú vymedziť, a vytvorí zmysel pre komunitu, ktorý by mohol byť rozhodujúci pre dosiahnutie významných výsledkov a vplyvu. Úloha organizovanej spoločnosti v tomto procese by opäť mohla mať rozhodujúci význam.

2.7.

EHSV takisto oceňuje skutočnosť, že Európsky horizont bude podporovať „verejno-súkromné partnerstvá“ ako účinný nástroj na posilnenie kolaboratívneho výskumu, ktorý sa zameriava na výskum a inovácie orientované na priemysel, pričom kladie dôraz na menší počet partnerstiev s väčším dosahom. Európa musí prijať skutočnosť, že máme pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa nám podarí dosiahnuť primeraný proces z hľadiska účinnej spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom. Samozrejme, existuje mnoho dobrých príkladov a najlepších postupov, ale je tu aj priestor na zlepšenie. Verejno-súkromné partnerstvá sú jedným z nástrojov na zníženie existujúcej priepasti medzi týmito dvomi rôznymi, ale komplementárnymi svetmi: akademickou obcou a priemyslom/trhom.

2.8.

EHSV opätovne (3) vyzýva Komisiu, aby sa naďalej snažila o zníženie úrovne byrokracie v rámci programu Horizont. EHSV preto víta návrh Komisie týkajúci sa zníženia byrokracie a zlepšenia „času potrebného na uvedenie na trh“/úrovne reakcie na návrhy, ako to možno vidieť napríklad v programe Horizont 2020, pokiaľ ide o osobitný „nástroj pre MSP“. Zjednodušenie musí byť v rámci programu Európsky horizont hlavným cieľom, najmä pokiaľ ide o čas na udelenie povolenia a následné uvedenie na trh, stále miery financovania, znížený počet nástrojov, obmedzené používanie pracovných výkazov, rozšírené používanie jednorazových platieb atď.

2.9.

EHSV sa domnieva, že spolu so znížením byrokracie, s väčším zjednodušením a viditeľnejšou kampaňou zameranou na zatraktívnenie inovácií a činností v oblasti výskumu a inovácií pre MSP je veľmi vítaná koncepcia, na ktorej sa zakladá Európska rada pre inováciu (EIC), najmä pokiaľ ide o zvýšenie komercializácie, zintenzívnenie inovácií a podporu podnikateľov. EHSV je v podstate presvedčený, že v rámci tejto stratégie by sa miera úspechu mohla zvýšiť, ak budeme mať na pamäti, že niektoré startupy a nápady v minulosti neboli úspešné, a to z rôznych dôvodov, ktoré chce EIC riešiť. Nesmieme zabúdať na to, že treba primäť európsku kultúru k tomu, aby bola ochotnejšia podstupovať riziko, a v tejto súvislosti bude EIC prispievať k tejto snahe a vo svojich celkových cieľoch a kritériách hodnotenia by mala zvážiť vysokorizikové činnosti v oblasti výskumu a inovácií.

2.10.

EHSV podporuje myšlienku zapojiť do programu viac MSP a startupov, ale má určité pochybnosti, pokiaľ ide o návrh na rozšírenie. Napriek predchádzajúcemu úsiliu prejavenému v rámcových programoch by sa MSP mali viac zapájať do činností založených na výskume a inováciách a Európsky horizont by bol najlepšou šancou, ako ich dostať „na palubu. Myšlienka väčšieho zapojenia prostredníctvom kapitálu by mohla byť dobrá, ale posolstvo musí byť jasné všetkým spoločnostiam. Skutočnosť, že MSP majú stále iný pohľad, pokiaľ ide o „vlastníctvo kapitálu“, si vyžaduje úplné vysvetlenie v programe s cieľom podporiť účasť komunity a vyhnúť sa nesprávnym interpretáciám. MSP majú dlhú tradíciu kapitálu založenú na rodinných podnikateľoch a návrhy na „otvorenie“ ich kapitálu voči trhu financovaného týmto programom by mohli vyvolať špecifické otázky. EHSV preto nalieha na Komisiu, aby sa v súvislosti s týmto zaujímavým návrhom vyjadrovala veľmi jasne.

2.11.

EHSV takisto súhlasí so zásadou, že podnikatelia by už nezískavali finančné investície EÚ bez dialógu s EÚ. Toto „motto“, ktoré nedávno oznámil komisár Moedas na verejnom zasadnutí, dokazuje ambicióznu myšlienku priamejšej interakcie s podnikateľmi a kandidátmi, ale zároveň ide o veľmi riskantný postoj: zatiaľ nie je jasné, aké zdroje sa vyčlenia na pohovory s kandidátmi, pričom celý proces predsa musí byť efektívny. EHSV je však úplne pripravený podporiť tento nový prístup a dokonca ponúka svoju pomoc pri spolupráci na procese prostredníctvom odborných znalostí svojich členov a podpory organizácií občianskej spoločnosti, ktoré podporujú svojich členov.

2.12.

Na záver, EHSV víta aj úsilie, ktoré sa podľa všetkého vynakladá na posilnenie synergie fondov medzi programami. Synergie fondov môžu zohrávať významnú úlohu pri využívaní a posilňovaní kapacít v oblasti výskumu a inovácií v rôznych európskych regiónoch. Kľúčovým bodom by malo byť zvyšovanie synergií s inými programami financovania Únie a politikami Únie, konkrétne so štrukturálnymi fondmi prostredníctvom zlučiteľných nariadení. Podľa nariadení o VFR týkajúcich sa kohéznych fondov členské štáty v podstate môžu presunúť až 5 % svojich pridelených prostriedkov z jedného fondu do druhého, čo im umožňuje presunúť investičné peniaze do iných kľúčových oblastí, ktoré boli identifikované. To by mohol byť ďalší dôležitý krok smerom k lepšiemu zapojeniu členských štátov do dosahovania cieľa inovačného programu a posunutia vedeckej agendy na inú úroveň. EHSV je presvedčený, že program možno považovať za úspech, ktorý má vplyv na každodenný život občanov, len ak sa doň zapojí verejný a súkromný sektor. Ďalším dôležitým aspektom je harmonizácia pravidiel a nariadení pre jednotlivé fondy, aspoň pre rovnaký typ činností, a najmä pre výskum a inovácie.

3.   Návrh programu Európsky horizont (2021 – 2027)

3.1.

Návrh Komisie týkajúci sa programu Európsky horizont vychádza z oznámenia veľkého úspechu: ide o program pre výskum a inovácie s financiami vo výške 100 miliárd EUR, ktorý je už teraz krokom vpred pre európsku vedomostnú spoločnosť založenú na vede a inováciách. Skutočnosť, že sa členské štáty dohodli na tomto zvýšení rozpočtu, ukazuje nielen politický záväzok, ale aj jasné posolstvo svetu: Európa chce byť na čele inovácií, a preto sa vytvorili podmienky financovania na dosiahnutie tohto cieľa.

3.2.

Okrem finančného navýšenia existuje niekoľko nových a inovačných nápadov, ktoré chce EHSV vyzdvihnúť ako body priamo prevzaté z návrhu, ktoré sú pre toto stanovisko dôležité. Preto by sme chceli stručne uviesť tieto body:

a)

Trojpilierová štruktúra programu Európsky horizont: ako uvádza Komisia, Európsky horizont nie je revolúcia, ale evolúcia. Preto sa zakladá na troch hlavných pilieroch, ktorými sú: pilier Otvorená veda, ktorý zahŕňa ERC, akcie Marie Curie-Skłodowskej a výskumnú infraštruktúru; pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, ktorý zahŕňa päť klastrov: zdravie; inkluzívna a bezpečná spoločnosť; digitalizácia a priemysel; klíma, energetika a mobilita a potravinové a prírodné zdroje; a pilier Otvorené inovácie s EIC, európskymi inovačnými ekosystémami a EIT. Tieto tri piliere budú podporované činnosťami na posilnenie Európskeho výskumného priestoru.

b)

Vytvorenie Európskej rady pre inováciu (EIC) s cieľom pomôcť EÚ stať sa lídrom v oblasti inovácií vytvárajúcich trhy. Európa tento cieľ sleduje už niekoľko rokov, no napriek tomuto úsiliu, výborným nápadom a veľmi silnej inovačnej a vedeckej komunite úroveň rastu a vytvárania pracovných miest neodráža úroveň záväzkov. Na základe návrhu Komisie sa preto vytvorí jednotné kontaktné miesto, ktoré bude prenášať z laboratória na trh tie najsľubnejšie prelomové technológie s vysokým potenciálom a bude pomáhať najinovačnejším startupom a spoločnostiam rozširovať ich nápady. Nová EIC pomôže identifikovať a financovať rýchlo sa rozvíjajúce, vysokorizikové inovácie so silným potenciálom na vytvorenie úplne nových trhov. Bude poskytovať priamu podporu inovátorom prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov financovania, jedného pre počiatočné štádiá a druhého pre vývoj a uvádzanie na trh. Bude dopĺňať Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). EHSV sa domnieva, že EIC by sa mala zameriavať na veľmi inovačné a prelomové MSP a startupy.

c)

V rámci EIT budú návrhy budúcich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) EIT uvedené v strategickom inovačnom programe EIT. EHSV sa domnieva, že by sa nemali podstatne zvýšiť a mali by sa zachovať v obmedzenom počte v súlade so zásadou zjednodušenia situácie v oblasti výskumu a inovácií. Okrem toho by budúce ZIS mali zaručiť zastúpenie rôznych európskych krajín, najmä pokiaľ ide o umiestnenie centier inovácií. Malo by sa posilniť podnikanie podporované akademickým pilierom (napr. podnikateľské vzdelávanie, podpora pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikácia potenciálnych zručností pre budúcich inovátorov).

d)

Vytvorenie misií EÚ v oblasti výskumu a inovácií sa zameralo na globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu. Tento prístup by mohol byť úspešným spôsobom, ako zapojiť spoločnosť a občanov do misií, ktoré sa majú identifikovať, a vytvorí zmysel pre komunitu, ktorý by mohol byť rozhodujúci pre dosiahnutie významných výsledkov a vplyvu. Príklady by sa mohli pohybovať od boja proti rakovine až po čistú dopravu, oceány bez plastov alebo bezpečnú a čistú vodu pre všetkých. Tieto misie sa budú navrhovať spolu s občanmi, zainteresovanými stranami, Európskym parlamentom a členskými štátmi. EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti je pripravený aktívne prispievať k tomuto procesu spoločného navrhovania.

e)

Maximalizácia inovačného potenciálu v celej EÚ a posilnenie Európskeho výskumného priestoru: podpora sa zdvojnásobí pre členské štáty, ktoré vykazujú nízky potenciál výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií. Navyše synergie s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (napr. štrukturálnymi a kohéznymi fondmi) uľahčia koordináciu a kombináciu financovania a pomôžu regiónom prijať inovácie a získať vplyv na úrovni EÚ.

f)

Väčšia otvorenosť: zo zásady „otvorenej vedy/otvorenej inovácie“ sa stane modus operandi programu Európsky horizont, čo si bude vyžadovať otvorený prístup k publikáciám a údajom. To podporí šírenie a využívanie a pomôže uvedeniu na trh a zvýši inovačný potenciál výsledkov dosiahnutých prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ.

g)

Nová generácia európskych partnerstiev a intenzívnejšia spolupráca s inými programami EÚ: očakáva sa, že Európsky horizont zracionalizuje počet partnerstiev, ktoré EÚ spoluprogramuje alebo spolufinancuje s partnermi, ako sú priemysel, občianska spoločnosť a agentúry na financovanie, aby sa zvýšila ich účinnosť a vplyv pri dosahovaní politických priorít Európy. Európsky horizont bude podporovať účinné a operačné prepojenia s inými budúcimi programami EÚ, ako sú politika súdržnosti, Európsky obranný fond, program Digitálna Európa a Nástroj na prepájanie Európy, ako aj s medzinárodným projektom ITER pre energiu jadrovej syntézy.

h)

Spoločné výskumné centrum (JRC), útvar Komisie pre vedu a poznatky, bude naďalej prispievať prostredníctvom vedeckého poradenstva, technickej podpory a špecializovaného výskumu.

4.   Veda a inovácie pre všetkých Európanov

4.1.

Občania si musia byť vedomí európskeho potenciálu a úspechov dosiahnutých v súvislosti s činnosťami v oblasti vedy a inovácií. Tieto činnosti sú skutočne súčasťou života každého človeka a sú ozajstnou príležitosťou na zapojenie spoločnosti do európskeho projektu. Koncepcia a opatrenia, ktoré navrhuje Komisia, sú ambiciózne a predstavujú „nekonečný proces“, ale zároveň je to „najlepšia možnosť“ zaangažovať občanov do európskych hodnôt spojených s inováciami a vedou pre všetkých.

4.2.

Vedecké vzdelávanie a vedecká komunikácia sa musia považovať za základný prístup s cieľom zapojiť všetkých do európskeho projektu. Stanovenie zapojenia verejnosti ako prioritu v rámci programu Európsky horizont bude výrazným krokom vpred pri prinášaní výsledkov výskumu a inovácií na trh a do nášho každodenného života. Proces spoluvytvárania na základe prístupu s účasťou viacerých zainteresovaných strán by predstavoval jasný odkaz na zapojenie verejnosti do výskumu a inovácií. Sociálna inovácia so zapojením verejnosti a dôvera v inováciu budú kľúčovými aspektmi v podpore nových modelov riadenia, výroby a spotreby.

4.3.

Šírenie, oznamovanie a využívanie úspechu európskej vedy a inovácií sa zdá byť trochu neúčinné. Občania oceňujú inovácie ostatných regiónov a nedokážu uznať „európske úspechy“ ani vtedy, keď ich vidia. To sa musí zmeniť z viacerých dôvodov: okrem myšlienky získania „európskej hodnoty“ z investícií, ktoré robí Európa, je tiež dôležité byť hrdý na dosiahnuté úspechy a ciele EÚ v súvislosti s európskym projektom pre všetkých.

4.4.

Európa je často kritizovaná za „nedostatok investícií“ a „nedostatok kultúry rizika a podnikania“. Všeobecnou myšlienkou návrhu Komisie je venovať sa týmto výzvam a vytvoriť nový naratív, pokiaľ ide o tieto nápady. Prínos činností v oblasti vedy a inovácií k budovaniu lepšej a inkluzívnejšej Európy je súčasťou zmeny, ktorá je potrebná na predchádzanie nedorozumeniam týkajúcim sa európskeho projektu, a rozhodne je dobrým prínosom k väčšiemu zapojeniu občanov a zvýšeniu ich pocitu hrdosti na to, že sú súčasťou riešenia. Takisto je dôležité bojovať proti nepravdivým názorom na využívanie európskych finančných prostriedkov v miestnych komunitách: ak by občania uznali, že „peniaze daňových poplatníkov“ sa využívajú náležitým spôsobom, bol by to dobrý krok smerom k porazeniu extrémnych populistických rečí, s ktorými treba bojovať.

4.5.

Program by mal prispieť najmä k posilneniu Európskeho výskumného priestoru tým, že sa zabezpečí, aby sa väčšina jeho finančných prostriedkov používala na kolaboratívny výskum, ktorý zahŕňa účastníkov z členských štátov a/alebo pridružených krajín s cieľom ponúknuť významnú pridanú hodnotu EÚ. Spolupráca medzi európskymi výskumníkmi, priemyselnými odvetviami (vrátane MSP) a inými verejnými a súkromnými inštitúciami bola nápomocná pri vytvorení EVP a je ochrannou známkou európskych rámcových programov pre výskum a inovácie, ktoré zainteresované strany veľmi oceňujú a ktoré sa musia zachovať aj v programe Európsky horizont.

4.6.

Činnosti programu Európsky horizont sa budú realizovať najmä prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov. Malo by sa zabezpečiť, aby sa väčšina rozpočtu programu Európsky horizont plnila prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov, ktoré riadi priamo Európska komisia alebo jej výkonné agentúry transparentným a efektívnym spôsobom, a aby sa počet a rozpočet misií a partnerstiev obmedzoval na primerané úrovne s cieľom zracionalizovať situáciu v oblasti výskumu a inovácií v súlade s hlavným cieľom zjednodušenia.

4.7.

Európsky horizont musí zjednodušiť potreby a naliehavé priority zdôraznené v konzultácii so zainteresovanými stranami, ktorá sa začala na začiatku roka 2018 ako súčasť posúdenia vplyvu (4). Cieľom konzultácie so zainteresovanými stranami bolo zhromaždiť názory zainteresovaných občanov a zainteresovaných strán na návrh podoby Európskeho horizontu, najmä pokiaľ ide o podporu výskumu a inovácií v celej EÚ, podporu vzdelávania, zručností a odbornej prípravy a o zabezpečenie čistého a zdravého životného prostredia a ochrany prírodných zdrojov.

4.8.

S cieľom aktívne prispieť k súdržnosti rôznych regiónov v rámci Európy je nárast financovania pre Európsku radu pre výskum vítaný, najmä ak budú tieto finančné prostriedky určené predovšetkým začínajúcim výskumníkom ako skupine, ktorá ponúka najvyšší možný potenciál pre budúcnosť Európy. Treba zastaviť únik mozgov z okrajových regiónov do iných oblastí a skutočne pristúpiť k posilneniu začínajúcich výskumníkov.

4.9.

S cieľom zlepšiť prisvojenie si výsledkov výskumu občianskou spoločnosťou je dôležité vyzdvihnúť zásadnú úlohu sociálnych inovácií. Takisto je dôležité zdôrazniť význam podnikov sociálneho hospodárstva a celkovo zainteresovaných strán, ktoré spolu s priemyslom a MSP v súčasnosti tvoria dôležitú časť európskeho hospodárskeho systému.

5.   Úloha podnikov

5.1.

EHSV musí znova pripomenúť skutočnosť, že MSP predstavujú najvýznamnejšiu podnikateľskú komunitu v Európe. MSP sú zodpovedné za nárast a vytváranie pracovných miest, a preto musia byť v centre procesu tvorby politík. Zdá sa, že tento návrh odzrkadľuje túto myšlienku, no EHSV zároveň upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že neexistuje univerzálne riešenie pre všetky členské štáty, pokiaľ ide o to, ako podporiť účasť MSP na programe Európsky horizont. Členské štáty majú rozdielne úrovne rastu a štrukturálne inovačné ekosystémy a to sa musí nejakým spôsobom odraziť v navrhovaných osobitných opatreniach.

5.2.

EHSV uznáva úlohu startupov v rámci inovačných a vedeckých ekosystémov, ale upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že ak chcú podnikatelia uspieť, musia zaujať prístup orientovaný na podnikanie. Je preto žiaduce poskytnúť podnikateľom nejaké rady o potenciáli a potrebách trhu. Súčasťou procesu musia byť aj veľké spoločnosti. Veľké spoločnosti poskytujú startupom a MSP viac príležitostí nielen vzhľadom na výzvy, ktoré vytvárajú, ale aj na obchodné príležitosti, ktoré bežne sprevádzajú ich činnosti. Preto je veľmi dobrý nápad vytvoriť efektívnejší inovačný ekosystém, ktorý spojí všetky ich reality.

5.3.

EHSV upriamuje pozornosť podnikateľskej komunity a Komisie na potrebu vytvoriť nový naratív, pokiaľ ide o priemyselné činnosti. Tradičné priemyselné sektory by naozaj mohli mať úžitok z činností startupov, pokiaľ sú zamerané na výzvy, ktoré vyplývajú z digitalizácie a robotizácie priemyselných činností – napríklad na obehové hospodárstvo, alebo zintenzívňovanie zavádzania veľmi pokrokových nových výrobných technológií prostredníctvom účasti MSP a startupov a podporovanie ich spolupráce s veľkými priemyselnými odvetviami. Miera úspechu by sa mohla zvýšiť, ak by bola komunita startupov nejakým spôsobom informovaná o budúcich priemyselných výzvach.

6.   Finančné otázky

6.1.

Navrhovaný príspevok z rozpočtu vo výške 100 mld. EUR na obdobie 2021 – 2027 zahŕňa finančné prostriedky vo výške 94,1 mld. EUR pre program Európsky horizont (z toho 3,5 mld. EUR bude vyčlenených v rámci fondu InvestEU) a 2,4 mld. EUR pre program Euratomu pre výskum a odbornú prípravu. Program Euratomu, ktorý financuje výskum a odbornú prípravu v oblasti jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a ochrany pred žiarením, sa bude viac sústreďovať na použitia, ktoré nesúvisia s využitím energie, ako sú zdravotná starostlivosť a zdravotnícke vybavenie, a zároveň bude podporovať mobilitu jadrových výskumníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej.

6.2.

Orientačné rozdelenie rozpočtových prostriedkov programu Európsky horizont zdôrazňuje výrazné navýšenie (približne o 20 %) v rozpočte ERC a v akciách Marie Curie-Skłodowskej (približne o 10 %) v porovnaní s rámcovým programom Horizont 2020 na roky 2014 – 2020. EHSV plne podporuje toto zvýšenie a súhlasí s tým, že ERC by mala venovať väčšinu svojho rozpočtu začínajúcim výskumníkom v ich najproduktívnejšej a najtvorivejšej fáze (granty pre začínajúcich výskumníkov (5) a granty pre konsolidátorov (6)).

6.3.

Rozpočet EIC predstavuje najväčšie navýšenie v rámci programu Európsky horizont s celkovou sumou 13,5 miliardy EUR. v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu vykazuje najväčšie navýšenie klaster „potravinové a prírodné zdroje“, a to na celkovú sumu 10 miliárd EUR. Prierezový pilier venovaný „Posilneniu Európskeho výskumného priestoru“ takisto vykazuje výrazné navýšenie svojho rozpočtu na celkovú sumu 2,1 miliardy EUR. EHSV je presvedčený, že tieto rozpočtové trendy sú vítané a posilnia Európsky výskumný priestor, pričom vybudujú silnejší ekosystém v oblasti výskum a inovácií zahŕňajúci viacerých aktérov vo všetkých európskych regiónoch.

V Bruseli 17. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 66 a informačná správa na tému Horizont 2020 (hodnotenie).

(2)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 10.

(3)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 66.

(4)  https://ec.europa.eu/info/publications/horizon-europe-impact-assessment-swd-2018-307_en.

(5)  Pre výskumníkov akejkoľvek štátnej príslušnosti s 2- až 7-ročnou praxou po dokončení doktorandského štúdia a s veľmi sľubnou vedeckou kariérou a vynikajúcim návrhom na výskum (https://erc.europa.eu/funding/starting-grants).

(6)  Pre výskumníkov akejkoľvek štátnej príslušnosti so 7- až 12-ročnou praxou po dokončení doktorandského štúdia a s veľmi sľubnou vedeckou kariérou a vynikajúcim návrhom na výskum. (https://erc.europa.eu/funding/consolidator-grants).


Top