Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu

[COM(2018) 97 final]

(2019/C 62/12)

Spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

Konzultácia	Žiadosť Európskej komisie, 10. 4. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	7. 9. 2018
Prijatie v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	164/6/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

S cieľom vyriešiť kľúčové výzvy, ktorým čelí únia kapitálových trhov, a zlepšiť odolnosť eurozóny je stabilný systém financovania udržateľného rastu zameraný na dlhodobé hľadisko najdôležitejším stimulom pre obnovenie dôvery v trhy a prepojenie úspor s udržateľnými investíciami, pričom poskytuje doplnkové zdroje financovania pre MSP a posilňuje ekologické a sociálne projekty v oblasti infraštruktúry.

1.2.

Výbor víta akčný plán Komisie a súhlasí s tým, že „Európa [sa] môže stať žiadanou destináciou pre udržateľné investície [v celosvetovom meradle]“ (1). Výbor považuje za dôležité zaistiť dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ. V širšom zmysle ide o podporu trvalého, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, úplnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8).

1.3.

Tieto výzvy by sa mali riešiť harmonicky prostredníctvom spoločného úsilia všetkých subjektov vrátane aktérov vo finančnom sektore, podnikov, občanov a orgánov. Okrem toho, dosiahnutie prechodu na model udržateľného rastu je zložitá úloha a nepochybne ide o postupný proces, pri ktorom sa zohľadňujú špecifiká jednotlivých sektorov.

1.4.

Do popredia by sa mala dostať holistická vízia, spolupráca a rozsiahlejšia integrácia medzi členskými štátmi. Je veľmi dôležité, aby EÚ v tejto oblasti konala ako jeden celok a zaujala jednotný prístup. Pomôže to nielen splniť stanovené ciele, ale aj dosiahnuť pokrok v iných dôležitých oblastiach ako energetická únia, banková únia, únia kapitálových trhov a digitálna agenda.

1.5.

Udržateľné hospodárske modely musia mať k dispozícii rozmanitý finančný systém, v ktorom fungujú za rovnakých podmienok banky rôznej veľkosti a s odlišnými obchodnými modelmi, ako aj ďalšie finančné subjekty. Na tento účel je nevyhnutné doplniť normy a zlepšiť ich súdržnosť a riadne uplatňovanie v súlade so zásadou proporcionality.

EHSV sa domnieva, že presmerovanie kapitálových tokov do udržateľnejšieho hospodárstva, musí bezpodmienečne prebiehať zároveň s finančným začleňovaním a sociálnou súdržnosťou v Európe, v ktorej nikto neostane pozadu. Zväčšovanie rozdielov medzi príjmami občanov môže byť skutočne prekážkou pre udržateľný rast, a inštitucionálne a podnikové riadenie musí preto opätovne nastoliť rovnováhu v súčasnej situácii.

1.6.

Musí sa zabezpečiť primeraná úroveň súdržnosti medzi rôznymi finančnými rámcami na globálnej úrovni, pričom sa bude vo všeobecnosti vychádzať z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a podľa nich sa bude mapovať udržateľná taxonómia (2). Obnovená taxonómia, ktorá sa navrhuje v akčnom pláne, by sa mala globálne podporovať a jednotne a súbežne vo všetkých členských štátoch začleniť do právnych predpisov EÚ, pričom treba zabezpečiť jej pravidelné preskúmanie a aktualizáciu.

1.7.

EHSV celkovo rozhodne podporuje plán Komisie zameraný na financovanie udržateľného rastu, ktorý by mal zabezpečiť väčšiu udržateľnosť celého hodnotového reťazca, ale predkladá niekoľko pripomienok k nasledujúcim opatreniam obsiahnutým v pláne a ich vykonávaniu: I. V rámci komplexného prístupu s využitím metódy životného cyklu na začleňovanie finančnej významnosti (3) do investičného procesu sú potrebné udržateľné financie a zodpovedné úvery: jedno bez druhého by bolo nesúdržné a brzdilo by dokončenie finančnej únie (bankovej únie a únie kapitálových trhov). II. Taxonómia musí byť dynamická a treba ju vytvárať postupne na základe jasného vymedzenia kritérií environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu kritérií ESG pre udržateľné hospodárske činnosti. Je pritom vhodné začať na úvod nastavením environmentálnych faktorov (E), ale zároveň zaviesť bezpečnostné opatrenia v sociálnej oblasti a v oblasti dobrej správy podnikov. III. Uvedených desať opatrení vykazuje veľkú mieru vnútornej súdržnosti a vzájomného pôsobenia. Je preto potrebný súlad medzi konfiguráciou novej taxonómie (opatrenie 1), jej zohľadnením zo strany ratingových agentúr (opatrenie 6) pri vypracovaní systémov hodnotenia (scorings) na základe dôveryhodných informácií zverejňovaných podnikmi (opatrenie 9), ktoré sú doplnené o značky (opatrenie 2) a referenčné hodnoty (opatrenie 5). Subjekty finančného systému tak budú mať spoľahlivý základ pre začlenenie environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy podnikov do svojich investičných rozhodnutí (opatrenie 7) na základe predbežného poradenstva a proaktívnej interakcie so zákazníkmi (opatrenie 4). To všetko sa uskutoční v duchu fiduciárnej povinnosti konať v najlepšom záujme investorov alebo príjemcov (vyplývajúcej zo zásady obozretnosti, ktorá už je v acquis EÚ). IV. Normalizácia a prípadne následné označovanie udržateľných finančných produktov by sa mohli dopĺňať s novým európskym rámcom pre kryté dlhopisy (4) a mohli by podporiť plánované celoeurópske udržateľné produkty, pričom by sa začalo kapitolou venovanou dôchodkom. V. Je mimoriadne dôležité zosúladiť rôzne stimuly s cieľom podnietiť udržateľné investície za predpokladu, že sa preveria súvisiace pozitívne externality. Harmonizovaná metodika pre ukazovatele nízkych emisií uhlíka by mala slúžiť ako návod na výpočet iných vplyvov. Nespúšťajúc so zreteľa odolnosť a stabilitu finančného sektora by sa mala posúdiť vhodnosť zaviesť faktor podporujúci ekologické investície s cieľom náležite vymedziť ich rozsah. EHSV v tomto kontexte súhlasí s EP, pokiaľ ide o podporu začlenenia rizík udržateľnosti do rámca Bazilej IV (5). Možno by sa mali posúdiť iné alternatívy, ktoré by boli priamo prínosné pre konečných dlžníkov a investorov, ako napr. daňové stimuly. VI. Malo by sa usilovať o zverejňovanie vysoko kvalitných, čo možno najviac harmonizovaných, kompletnejších, relevantnejších a porovnateľnejších nefinančných informácií s cieľom uľahčiť externé kontroly. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal posúdiť aj dosah smernice o zverejňovaní nefinančných informácií (95/2014/EÚ). Ďalšou kapitolou, ktorou sa treba zaoberať súbežne, je vypracovanie alternatívnych účtovných postupov. VII. Je potrebné podporiť európske orgány dohľadu a ich spoločný výbor prostredníctvom špecializovaných expertných zdrojov (existuje mnoho subjektov s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti sociálne zodpovedného investovania), aby mohli nastaviť technické normy týkajúce sa delegovaných aktov, ktoré predložila Európska komisia, a následného monitorovania rozsiahleho vykonávania predpisov a stanoviť primerané e účinné postupy bez toho, aby to spôsobilo často sa vyskytujúcu nadmernú technokraciu. VIII. Depozitár investícií musí byť schopný účinne vykonávať svoju činnosť v oblasti dohľadu nad činnosťou správcovskej alebo investičnej spoločnosti, a preto musí byť zabezpečená jeho nezávislosť. To si vyžaduje, aby boli k dispozícii opatrenia týkajúce sa konfliktu záujmov v prípade akcionárskych prepojení alebo vzájomného vlastníctva akcií (6). IX. Vo vzťahu k návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 (7), ktorý predložila Komisia, sa EHSV domnieva, že návrh je krokom správnym smerom, hoci by mal byť ambicióznejší, aby bolo možné splniť záväzky v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. V tejto súvislosti a bez toho, aby to malo negatívny vplyv na iné povinnosti, EHSV žiada zvýšenie výdavkov EÚ prispievajúcich k splneniu cieľov v oblasti klímy o minimálne 30 % (8). Výbor víta podstatné zvýšenie percenta záväzkov v súvislosti s opatreniami v oblasti životného prostredia a klímy (+ 46 %). Sumy vyčlenené z rozpočtu na tento účel sú však naďalej úplne nedostatočné na to, aby sa mohol uskutočniť prechod na udržateľný rozvoj a viesť boj proti zmene klímy.

1.8.

Štúdie (9) ukazujú, že investori by uvítali, aby sa v ich investíciách zohľadnili klimatické, environmentálne a sociálne aspekty. Na poskytnutie ľahšieho a bezpečného prístupu pre investorov by sa mali vytvoriť hlavné celoeurópske udržateľné finančné produkty počnúc celoeurópskymi osobnými dôchodkovými produktmi (PEPP). Propagácia týchto bezpečných a udržateľných produktov na medzinárodnej úrovni by bola motívom na prilákanie zahraničných investícií do Európy.

1.9.

Informovanie o týchto krokoch je mimoriadne dôležité, ak si majú občania uvedomiť, čo EÚ pre nich robí. Potrebná je spoločná zodpovednosť všetkých verejných a súkromných subjektov a finančné vzdelávanie (10) by malo byť povinné, aby sa zaručilo, že občania chápu tento nový prístup, a súčasne by sa stimulovali jednak sociálne zodpovedné retailové investície, jednak udržateľná produkcia tovaru a služieb.

1.10.

EHSV poukazuje na potenciál umelej inteligencie pre zosúladenie priorít konečných investorov, pokiaľ ide o určenie investícií. Vzhľadom na skúsenosti s pridanou hodnotou ESG Machine Learning (kombinácia ukazovateľov sociálne zodpovedného investovania, referenčnej hodnoty udržateľnosti atď.) by sa mali preskúmať nové taxonómie v týchto objavujúcich sa iniciatívach. Takisto by sa mali analyzovať riešenia týkajúce sa strojového učenia (machine learning), aby banky a investori zvýšili úvery, ktoré poskytujú konkrétnym odvetviam alebo činnostiam zohľadňujúcim kritériá ESG.

1.11.

EHSV verejne vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene prediskutovali a schválili tri legislatívne návrhy vychádzajúce z akčného plánu, ktorý Komisia prijala 24. mája 2018.

2.   Úvod: prechod na nový scenár

2.1.

Zrýchlený nárast financializácie resp. prenikania financií do ekonomík sa začal v roku 1971, keď USA upustili od „zlatého štandardu“ (krytia dolára zlatom) a peniaze sa stali skôr fiduciárne a nehmotné a založené na dôvere. Až do 80. rokov predstavovala peňažná zásoba (M2) približne 50 % celosvetového HDP, podobne ako v prípade finančných derivátov.

2.2.

Po poklese počas krízy sa táto hodnota v roku 2015 vrátila na predchádzajúcu úroveň, pričom finančné aktíva vzrástli na štvornásobok M2 a deriváty na viac ako desaťnásobok.

2.3.

Táto nerovnováha medzi reálnou a finančnou ekonomikou neustále rastie s nástupom finančných a poisťovníckych technológií, ktoré si vyžadujú väčšie úsilie na dosiahnutie riadnej regulácie a dohľadu na zabezpečenie finančnej stability.

2.4.

Sedemnásť cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a Parížska dohoda na prispôsobenie sa zmene klímy a budovanie odolnosti voči nej by mali zabezpečiť stabilitu, oživenie a lepšiu rovnováhu medzi inkluzívnymi spoločnosťami a prosperujúcimi ekonomikami.

2.5.

V duchu zmlúv EÚ a následných vykonaných politík je prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ, ale aj k vyváženej integrácii hospodárskeho a sociálneho rozmeru a rozmeru riadenia.

2.6.

Je skutočne potrebné, aby európska reakcia na Agendu 2030 bola v súlade so zmluvami a aby sa vrátila k dlhodobej vízii udržateľnosti, v ktorej hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia prebiehajú súbežne a navzájom sa podporujú.

2.7.

Finančný systém môže zohrávať významnú úlohu pri riešení výziev v oblasti udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o získanie potrebných finančných prostriedkov na prekonanie ročného nedostatku investícií vo výške takmer 180 mld. EUR, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 (11). Výbor v tejto súvislosti podporuje argument skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, že transformácia hospodárstva EÚ musí prebehnúť v reálnej ekonomike a podporovať stabilnú spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi.

2.8.

Prechod na udržateľné hospodárstvo budú sprevádzať technológie a digitálne inovácie a mali by sa pri ňom chrániť a propagovať globálne hodnoty, ako to uviedol generálny tajomník OSN (12). V dôsledku nedostatočnej regulácie a pretrvávajúcej nejasnosti sa zvyšujú právne a prevádzkové riziká technológií typu blockchain, kryptomien a inteligentných zmlúv. Na to, aby bolo možné lepšie chrániť spotrebiteľov a investorov, zachovať integritu trhov a zabrániť škodlivým praktikám (daňové úniky, pranie špinavých peňazí či financovanie terorizmu), je potrebné stimulovať bezpečnosť a transparentnosť sietí finančných inovácií (13).

2.9.

Na projekty súvisiace s cieľmi COP 21 (14) je potrebný dostatočný, stabilný a viazaný kapitál, či už finančný alebo nehmotný (ľudské, technologické a iné formy vzťahového kapitálu vrátane inštitucionálneho kapitálu).

2.10.

Je nevyhnutné prispôsobiť verejné politiky, stimulovať súkromné subjekty a zvýšiť rozpočtové zdroje EÚ a zároveň zaviesť do hospodárstva transparentnosť a dlhodobý prístup.

2.11.

Udržateľná vízia si vyžaduje užšie, komplexnejšie a ucelenejšie prepojenie s konkrétnymi politikami, ako sú energetická únia, digitálna agenda a Európsky pilier sociálnych práv s cieľom stimulovať sociálne a ekologické verejné aj súkromné investície.

2.12.

Takéto myslenie je tiež podstatou projektu únie kapitálových trhov EÚ a EHSV súhlasí s názorom, že súkromný kapitál, financovanie EFSI (Európsky fond pre strategické investície) a iných fondov EÚ by sa mali efektívne skombinovať tak, by sa presunuli investície do tých podnikov, ktoré vykazujú pozitívne sociálne a vonkajšie environmentálne vplyvy.

2.13.

Je čas konať. Za posledných 28 rokov sa Európa dostala do popredia, pokiaľ ide o udržateľnosť, ale už nie je sama.

3.   Financovanie pre udržateľnejší svet

3.1.

Stále častejšie čelíme katastrofickým a nepredvídateľným dôsledkom zmeny klímy a vyčerpania zdrojov. Tieto javy často prehlbujú sociálne vylúčenie a nerovnosť.

3.2.

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ustanovuje, že musí podporovať udržateľný rast, ktorý bude ohľaduplný k životnému prostrediu. Naliehavosť situácie v oblasti klímy bola vyhlásená za absolútnu prioritu, a to aj pre EHSV, a vyžaduje si globálny akčný rámec pre verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty, pracovníkov a občanov. V dôsledku toho bude nutné organizovať, a najmä financovať výraznú hospodársku, sociálnu a environmentálnu transformáciu.

3.3.

Tieto výzvy by sa mali riešiť harmonicky, spoločným úsilím všetkých. Finančný sektor bude zohrávať dôležitú úlohu pri smerovaní finančných prostriedkov, úspor a investícií občanov, sporiteľov a investorov do hospodárstva. Samotný prechod sa nakoniec uskutoční práve v hospodárstve, a preto zohrávajú podniky zásadnú a nenahraditeľnú úlohu. Orgány si tiež budú musieť splniť svoje povinnosti v tejto súvislosti.

3.4.

Európa bude môcť zaujať pevný postoj, len ak sa o tomto pláne dosiahne maximálny konsenzus. Členské štáty by sa mali zjednotiť a spojiť sily. Individuálne prístupy a vlastný záujem by mali ustúpiť pred spoločným projektom pre budúcnosť, ktorý by zároveň zaručil budúcnosť ďalších generácií. Reakcia Európy na Agendu 2030 si skutočne vyžaduje dlhodobú víziu udržateľnosti a jasné ciele, v ktorých sú hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia úzko spojené a vzájomne sa podporujú.

3.5.

Dlhodobý prístup k udržateľnému rastu by mali sprevádzať verejné politiky, ktoré primerane posúdia negatívne vonkajšie vplyvy, ako aj udržateľné a neudržateľné investičné možnosti. Súčasťou toho by mala byť náležitá predvídateľnosť lepšie integrovanej priemyselnej politiky v rámci globálnych hodnotových reťazcov, a to vo všetkých členských štátoch. To by sa malo uskutočniť v rámci hĺbkovej analýzy, na ktorú by nadviazal primeraný politický proces, ktorý musí podporiť Komisia aj členské štáty.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že udržateľný rast by sa mal vzťahovať na environmentálny, hospodársky a sociálny rozmer a rozmer riadenia v rámci vyváženého, globálneho a komplexného prístupu zosúladeného so všetkými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy, a to stanovením minimálnych prierezových podmienok, ktoré nemožno nahradiť. Táto minimálna nedotknuteľná prahová hodnota je zakotvená v medzinárodných dohovoroch o právach zraniteľných osôb (ako sú ženy a dievčatá, deti, utečenci a migrujúci pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím atď.) (15) a uplatňuje sa prostredníctvom dodržiavania dobrého fiškálneho riadenia.

3.7.

Vzhľadom na rozsiahle dôkazy o tom, že európski občania by chceli, aby ich úspory a investície boli spojené so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi, je potrebné posilniť ich postavenie a prepojiť ich s otázkami udržateľného financovania.

3.8.

Preto by mal finančný systém napokon viac smerovať k tomu, aby bol transparentný, vecný a zrozumiteľný pre občanov EÚ. Zlepšenie prístupu k informáciám o výkonnosti v oblasti udržateľnosti a podpora finančnej gramotnosti (hlbšie pochopenie spôsobu fungovania financií) sú v tomto ohľade nevyhnutnými prvkami.

4.   Presmerovanie kapitálových tokov do udržateľnejšieho hospodárstva

4.1.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) od svojho vzniku mobilizuje verejné a súkromné investície do strategicky významných projektov EÚ a je riadený v súlade so zoznamom projektov Európskej investičnej banky (EIB): investície do ekologickej energie a efektívneho využívania zdrojov, vodného hospodárstva, digitálnych sektorov, dopravy atď.

4.2.

Okrem EFSI je však potrebné väčšie pokrytie v iných sektoroch, predovšetkým v tých, ktoré sa zameriavajú na sociálnu infraštruktúru a inštitúcie posilňujúce nehmotný kapitál mladých ľudí, žien a iných vylúčených alebo zraniteľných sociálnych skupín.

4.3.

Nevyhnutným zdrojom stabilného hospodárskeho rastu sú vnútorné úspory, čo predpokladá potrebu financovať udržateľné projekty MSP prostredníctvom miestnych bánk.

4.4.

EHSV sa domnieva, že financovanie EFSI by sa malo zvýšiť začlenením kapitálu z finančných subjektov a verejných bánk EÚ, ktoré by mali fungovať ako sieť a spoločne navrhnúť strategickejšiu a inkluzívnejšiu dlhodobú perspektívu na základe spoločnej definície toho, čo skutočne znamená „udržateľný“, ako aj stanoviť prechodný plán dekarbonizácie podnikov.

4.5.

EHSV zároveň vyzýva Európsku centrálnu banku, aby preskúmala uskutočniteľnosť ekologickej a sociálnej úrokovej miery na podnietenie udržateľných investícií a pôžičiek, a súhlasí s Európskym parlamentom, že vo svojich usmerneniach pre programy nákupu by mala výslovne zohľadniť Parížsku dohodu a ciele spĺňajúce kritériá ESG.

4.6.   Jednotný systém klasifikácie udržateľných činností

4.6.1.

Treba opätovne preskúmať tradičné metódy výpočtov a hodnotenia vplyvu. Musia sa vytvoriť nové, spoľahlivejšie definície kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré by zosúladili prioritné ekonomické a environmentálne hodnoty s hodnotami spoločnosti a prežitím ľudstva.

4.6.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že je naliehavo potrebné začať prvú fázu budovania silnej, ale dynamickej „taxonómie udržateľnosti, ktorá prostredníctvom holistického prístupu zabezpečí konzistentnosť trhu a jasné usmernenia pre to, čo je ekologické a sociálne a súvisí s dobrou správou vecí verejných.

4.6.3.

Základným prvkom tohto procesu je skupina expertov špecializovaných na udržateľné financie, ktorej členovia musia byť vysoko kvalifikovaní a musia mať presné znalosti o strategických priemyselných odvetviach, aby mohli vybudovať ekologickú a sociálnu taxonómiu, ktorá je stabilná a dôveryhodná.

4.6.4.

Mandát skupiny by mal začať jasnými cieľmi z hľadiska obsahu a načasovania, pričom prvým krokom by malo byť zjednotenie novej taxonómie s inými existujúcimi medzinárodnými klasifikáciami (hospodárske činnosti, povolania, štúdie atď.) s cieľom lepšie sa prispôsobiť kritériám a odkazom OSN.

4.6.5.

Európska taxonómia by mala zahŕňať tri úrovne: — minimálnu normu prispôsobenú cieľom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížskej dohody a zásade nespôsobovať škodu v súlade s analýzou environmentálneho, správneho a sociálneho rizika, — strednú úroveň určujúcu činnosti, ktoré majú preukázateľný „pozitívny vplyv“, ako je vymedzené vo finančnej iniciatíve Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI), — úroveň zahŕňajúcu činnosti, ktoré môžu urýchliť pozitívnu transformáciu a podporu pre ekologické, hospodárske a sociálne výzvy v súlade s potrebami rôznych zainteresovaných strán, ktoré použijú taxonómiu ako referenciu.

4.6.6.

Je naliehavo potrebné klasifikovať rôzne druhy prínosov investícií, ktoré by sa mohli pripísať zavedeniu faktora udržateľnosti. Okrem toho by pozitívne kritériá mali byť doplnené o kritériá škodlivého vplyvu na životné prostredie (16), ktoré umožnia identifikovať neudržateľné aktíva.

4.6.7.

Nová taxonómia by mala byť prepojená so strategickým a investičným plánom EÚ pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Mala by zahŕňať finančné činnosti v prospech znižovania emisií v sektoroch spadajúcich pod schému obchodovania s emisiami EÚ (17) a sektoroch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí (18).

4.7.   Normy a značky pre udržateľné finančné produkty

4.7.1.

Umožnenie jednoduchšieho a bezpečného prístupu pre investorov je nevyhnutné pre rozšírenie udržateľných finančných trhov Európske normy v oblasti udržateľného financovania by mali byť starostlivo nastavené a mali by predstavovať minimálnu normu pre sociálne zodpovedné investície.

4.7.2.

Na tento účel by sa začalo zavádzaním oficiálnej normy EÚ pre zelené dlhopisy a zvážila by sa možnosť značky alebo certifikátu EÚ pre zelené dlhopisy, ktoré by podliehali povinnému externému preskúmaniu s cieľom zaručiť investície s pozitívnym vplyvom. V súvislosti s Akčným plánom pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber EHSV odporúča (19), aby Komisia určila ľahko porovnateľné a plne transparentné produkty, ktoré sú jednoduché a majú podobné charakteristiky.

4.7.3.

Tým vzniká možnosť ponúkať hlavné celoeurópske udržateľné finančné produkty a poskytovať vhodné, nezávislé a povinne certifikované porovnávacie nástroje (20) pre rôzne udržateľné finančné produkty v rozličných právnych jurisdikciách EÚ.

4.7.4.

Nastavenie celoeurópskych osobných dôchodkových produktov (21) stanovené v legislatívnom návrhu, ktorý Komisia prijala 29. júna 2017, by si vyžadovalo, aby poskytovatelia dôchodkov zverejnili, či a ako zahŕňajú kritériá ESG do svojich systémov riadenia rizík, ale tieto ustanovenia ich nezaväzujú, aby kritériá ESG zohľadňovali vo svojich investičných politikách. Zahrnutie tejto povinnosti by pomohlo rozšíriť jej používanie ako jedného z riešení v oblasti udržateľnosti.

4.7.5.

EHSV vyzýva členské štáty, aby túto povinnosť včas rozšírili na všetky produkty súvisiace s dôchodkami. Pomohlo by to rozšíriť jej využívanie ako jedného z riešení udržateľnosti, pokiaľ ide o problémy so súčasným priebežne financovaným dôchodkovým systémom.

4.8.   Posilnenie investovania do udržateľných projektov

4.8.1.

V súlade s obnovenými strategickými cieľmi priemyselnej politiky EÚ musí byť presmerovanie prideľovania kapitálu na dlhodobé investície v súlade so záväzkami týkajúcimi sa podpory rastu MSP, podpory menej rozvinutých regiónov, modernizácie infraštruktúry a posilnenia postavenia občanov prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy.

4.8.2.

Na uskutočnenie investícií do udržateľnej infraštruktúry je potrebná makroprudenciálna politika širšieho dosahu zohľadňujúca fyzické vplyvy (zvýšenie vystavenia riziku súvisiacemu so zmenou klímy) v súlade so smernicou Solventnosť II. Napríklad stavebné kódexy minimalizujúce vplyv prírodných katastrof by od poisťovní vyžadovali zmenu nastavenia riadenia rizík v súlade s novými zásadami udržateľného poistenia.

4.8.3.

EHSV podporuje posilnenie EFSI 2.0 a EFSD. Pokiaľ ide o VFR na roky 2021 – 2027, víta zriadenie fondu InvestEU, ktorý by mal zahrnúť viac súkromného kapitálu s možnosťou vytvoriť trh s dlhopismi, poistením a dôchodkovými plánmi.

4.8.4.

Mal by sa hľadať ďalší súkromný kapitál s cieľom povzbudiť a podporiť podniky a najmä MSP, aby investovali do oblasti inovácie a do oblasti výskumu a vývoja.

4.8.5.

EHSV napokon odporúča, aby sa lepšie určovali oblasti, kde existujúce verejné a súkromné iniciatívy vedú k maximálne udržateľnej a odolnej infraštruktúre a zasadzuje sa za to, aby sa preberali v EÚ ako aj v partnerských krajinách prostredníctvom riešení vo vhodnom meradle.

4.9.   Aspekty udržateľnosti vo finančnom poradenstve

4.9.1.

Ako už uviedol vo svojom stanovisku na tému Povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív týkajúce sa udržateľnosti (22), EHSV podporuje zmenu smernice MiFID II a smernice o distribúcii poistenia (IDD), aby sa potvrdilo, že je potrebné preskúmať, ako sa dajú začleniť preferencie investorov z hľadiska udržateľnosti. Poradcovia by teda mohli vydávať vhodné odporúčania týkajúce sa finančných produktov a poskytovať jasné informácie o možných rizikách a výhodách súvisiacich s rôznymi faktormi udržateľnosti.

4.9.2.

EHSV podporuje návrh, aby Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) začlenil do svojich usmernení na posúdenie vhodnosti ustanovenia o preferenciách z hľadiska udržateľnosti.

4.10.   Referenčné hodnoty udržateľnosti

4.10.1.

Optimálnym cieľom je spoločná metodika na meranie nefinančnej výkonnosti udržateľných investícií. EHSV víta reguláciu zameranú na harmonizáciu referenčných hodnôt vrátane emitentov dlhopisov s nízkymi emisiami uhlíka, čo je prvý krok, ktorý by sa mal rozšíriť na ďalšie referenčné parametre udržateľnosti.

4.10.2.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje zameranie na sociálnu oblasť prostredníctvom skupiny technických expertov, ktorá bude mať úlohu konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami a uverejniť správu o koncepcii a metodike nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty.

5.   Uplatňovanie hľadiska udržateľnosti v riadení rizík

Udržateľnosť sa zaoberá súborom rizík spojených s vytváraním bohatstva a nemôže zabrániť vplyvu ťažby, získavania a zhoršovania stavu zdrojov.

5.1.   Udržateľnosť v prieskume trhu a úverových ratingoch

5.1.1.

EHSV trvá na tom, že ratingové agentúry nesmú mať žiadne konflikty záujmov s cieľom zaručiť nezávislosť subjektov vykonávajúcich prieskum alebo hodnotenie. Okrem toho je potrebné transparentné a včasné odôvodnenie metodiky, ktorú v jednotlivých prípadoch používajú.

5.1.2.

Existujúce ratingové agentúry dostatočne nezohľadňujú vplyv rušivých trendov na budúcu bonitu emitentov. EHSV požaduje jasné normy a dohľad EÚ, pokiaľ ide o zahrnutie kritérií ESG do ratingov pre všetky ratingové agentúry pôsobiace v EÚ. Takisto žiada zavedenie procesu akreditácie pre značku zeleného financovania, o ktorej by rozhodovali certifikovaní agenti ESMA.

5.1.3.

Rovnako by sa mala využívať akreditácia subjektov: bánk, správcov fondov atď. Viac by to zaväzovalo rozličné finančné subjekty a zabránilo by sa určitým tendenciám k vypracovaniu plánu udržateľných výrobkov ako prvku environmentálne klamlivej reklamy (greenwashing).

5.1.4.

A napokon EHSV navrhuje preskúmať možnosť vytvorenia zelených štátnych úverových ratingov. Udeľovanie jasného „zeleného“ ratingu popri štandardnom ratingu krajiny by tiež stimulovalo štáty k neustálemu zlepšovaniu ich výkonnosti. Zároveň by to mohlo byť stimulom na prilákanie zahraničných investícií.

5.2.   Povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív z hľadiska udržateľnosti: fiduciárna povinnosť

5.2.1.

Európske orgány dohľadu (ESA) musia zaručiť prísne dodržiavanie funkcií služieb finančného sprostredkovania.

5.2.2.

Vyžaduje si to celostnejší prístup, než je ten, ktorý sa predpokladá v akčnom pláne Komisie a ktorý uprednostňuje vzťahy vo vzdelávacích, faktoriálnych, rodových, geografických, rasových alebo etnických, náboženských, kultúrnych alebo iných oblastiach rozmanitosti.

5.2.3.

Zásadnou súčasťou právnych záväzkov investorov by mala byť ich aktívna spolupráca s klientmi s cieľom získať informácie o ich nefinančných záujmoch, a zároveň poskytovať jasné informácie o potenciálnych finančných rizikách a výhodách spojených s environmentálnymi, sociálnymi a správnymi faktormi.

5.2.4.

Regulačné orgány, investori, správcovia aktív, zamestnanci finančného sektora a poradcovia musia konať v najlepšom záujme príjemcov (napr. budúcich dôchodcov) alebo klientov (retailových alebo inštitucionálnych investorov). Všetky zásahy vládnych orgánov a hlasovanie musia byť zamerané na ochranu udržateľnej hodnoty investičných aktív v súlade s fiduciárnymi povinnosťami. Musia informovať o tom, ako využívajú svoje hlasovacie práva ako držitelia aktív fondu.

5.2.5.

Objasnením povinností investorov, pokiaľ ide o faktory udržateľnosti, EU posilní dlhodobé investície (udržateľné financovanie je zo zásady spájané s dlhodobým výhľadom).

5.3.   Prudenciálne požiadavky pre banky a poisťovacie spoločnosti

5.3.1.

EHSV nedávno zdôraznil potenciálnu úlohu, ktorú môžu zohrávať banky ako sprostredkovatelia medzi vedomým sporením a sociálne zodpovednými investíciami. Výbor odporúča, aby sa v bankovníctve pri investíciách do ekologického hospodárstva a dlhodobých nekomplexných inkluzívnych úveroch, ako sú napríklad hypotekárne úvery, najmä týkajúce sa energetickej účinnosti, inštalácie solárnych panelov a pod. uplatňovali priaznivejšie kapitálové požiadavky. Okrem toho by sa malo zvážiť uplatňovanie kapitálových prirážok na investície do environmentálne škodlivých aktív s cieľom stimulovať pozitívny prechod na udržateľné činnosti. Podľa možnosti by sa mali zvážiť také alternatívy, ktoré by boli priamo prínosné pre konečných dlžníkov a investorov, napr. daňové stimuly. V tejto záležitosti by mal vykonávať osobitný dohľad jednotný mechanizmus dohľadu (23).

5.3.2.

Napriek tomu musia aktualizované modely ratingových agentúr pri výpočte rizikovo vážených aktív vždy odrážať najaktuálnejšiu úroveň rizika spojeného s týmito udržateľnými aktívami a zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

5.3.3.

Vzhľadom na to je nevyhnutné lepšie vymedziť limity tzv. faktora podpory ekologických investícií, poskytnutím úplných a dôsledných empirických dôkazov na základe jasného a presného vymedzenia pojmu ekologické investície. Zodpovedný výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020 a budúceho programu Európsky horizont by mohli byť vynikajúcim spôsobom na získavanie vedeckých výsledkov.

5.3.4.

Stručne povedané, na udržanie odolnosti a finančnej stability si tento nový scenár vyžaduje spoľahlivú kombináciu riadenia finančných a nefinančných rizík a zároveň zohľadnenie vplyvu kritérií ESG na finančný výnos a zodpovedajúce prispôsobenie pravidiel v dynamickom procese. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o udržateľných financiách (24), Komisia by mala podporovať začlenenie rizík udržateľnosti do rámca Bazilej IV.

6.   Posilnenie transparentnosti a dlhodobého výhľadu

6.1.1.

Udržateľné financovanie si vyžaduje vytvorenie stimulačného rámca, ktorý presmeruje kapitálové toky do potrebných investícií, pričom zabezpečí spravodlivý environmentálny a sociálny prechod pre Európu, pričom jej vedúce postavenie v oblasti hodnôt poskytne európskym podnikom konkurenčnú výhodu.

6.2.   Zverejňovanie informácií a účtovníctvo

6.2.1.

EHSV konštatuje, že smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií bola transponovaná s nedostatočnými ambíciami a neharmonizovanou metodikou, ktorá sa dotkla iba veľkých spoločností, čo veľmi málo prispelo k spravodlivým a komplexným udržateľným investíciám v Európe.

6.2.2.

Udržateľnosť prináša mnoho nových obáv a výziev, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií, ako je digitálna transformácia, nové parametre, štandardizácia, povinné clá, nové udržateľné hospodárske modely atď. Taxonómie a metodiky na podávanie správ by mali byť naozaj čo najviac štandardizované a pravidlá by sa mali upraviť s cieľom získať viac a dostupnejších nefinančných informácií. Regulačné orgány a orgány dohľadu nad trhom by vďaka tomuto opatreniu mali lepší prehľad o globálnych trendoch, a tým aj lepšiu schopnosť náležite konať. Súčasná fáza sa označuje za „kontrolu vhodnosti“ a zohľadnia sa v nej úvahy v súlade s pracovnou skupinou pre finančné informácie súvisiace s klímou v rámci Rady pre finančnú stabilitu (TCFD) po verejnej konzultácii, ktorú začala Komisia.

6.2.3.

Pokiaľ ide o platformy kolektívneho financovania (crowdfunding), dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal zahŕňať aj hlavné nehmotné, ale finančne významné riziká a výhody z hľadiska účtovníctva (25) spojené s financovaním projektu kolektívneho financovania.

6.2.4.

EHSV podporuje aj uznesenie Európskeho parlamentu o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS 9) (26) a naliehavo žiada o posúdenie vplyvu IFRS na udržateľné investície.

6.2.5.

EHSV víta, že Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo bola požiadaná, aby posúdila vplyv nových alebo revidovaných štandardov IFRS na udržateľné investície a aby preskúmala potenciálne alternatívne účtovné postupy.

6.2.6.

EHSV takisto odporúča Komisii vyzvať orgán ESMA, aby: — posúdil súčasné postupy na ratingovom trhu a analyzoval, do akej miery sú zohľadňované environmentálne, sociálne a správne aspekty, — zahrnul informácie o environmentálnej a sociálnej udržateľnosti do svojich usmernení o zverejňovaní informácií pre ratingové agentúry a aby podľa potreby zvážil ďalšie opatrenia.

6.3.   Správa a riadenie spoločností a nadmerný krátkodobý výhľad kapitálových trhov

6.3.1.

Mnohí investori by chceli vedieť, či spoločnosť používa presné a transparentné účtovné metódy, a či majú spoloční akcionári možnosť hlasovať o dôležitých otázkach. Tiež chcú, aby sa spoločnosti pri výbere členov správnej rady, ratingových agentúr a audítorov vyhýbali konfliktom záujmov.

6.3.2.

Je načase seriózne zvážiť nielen E (environmentálne) a S (sociálne) faktory (normy, značky, faktor podporujúci ekologické investície a sociálny faktor na účely prudenciálnych požiadaviek, referenčné hodnoty udržateľnosti), ale aj faktor G (správa a riadenie spoločností), pričom spoločnosti, ktoré obchádzajú transparentné zverejňovanie kľúčových aspektov, ako sú fiškálne riadenie, ľudské práva, korupcia, pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti, nebudú mať žiadne výhody a budú vylúčené z klasifikácie udržateľnosti.

7.   Vykonávanie akčného plánu

7.1.

EHSV vyzýva na zosúladenie všetkých príslušných európskych inštitúcií, agentúr a mechanizmov a prípadnú zmenu ich mandátov v súlade s vykonávaním časového rámca akčného plánu.

7.2.

Neistota týkajúca sa budúcnosti a nedostatočné zverejňovanie dlhodobých rizík sú kľúčovými prekážkami pre analýzu v dlhšom časovom horizonte (iba niekoľko odhadov analýz pokrýva viac ako päť rokov).

7.3.

Európske orgány dohľadu by takisto mali zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní udržateľnosti. S cieľom vytvoriť spoločnú metodiku EÚ na analýzu príslušných scenárov by sa malo zvážiť zohľadnenie rizikových faktorov ESG z dlhodobého hľadiska a Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) by ich mohol postupne začleniť do záťažových testov.

7.4.

Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) by mala vypracovať medzinárodné normy pre reguláciu a dohľad (27) v oblasti udržateľných financií a presadzovať ich dodržiavanie, aby sa tým zabezpečil súlad s novou štruktúrou globálnej udržateľnosti.

---

(1)  Pozri akčný plán, s. 12.

(2)  Pozri Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu [COM(2018) 97 final], kapitola 6 – Ďalší postup.

(3)  Rámec významnosti zahŕňa analýzu tých faktorov, ktoré sú najdôležitejšie pre finančnú výkonnosť podnikov vrátane finančne významných faktorov udržateľnosti.

(4)  Kryté dlhopisy sú dlhové záväzky emitované úverovými inštitúciami a zabezpečené oddelene spravovanou skupinou aktív, na ktoré majú držitelia dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia. Pozri nové návrhy nariadení: COM(2018) 93 final – 2018/0042 (COD) a COM (2018) 94 final – 2018/043 (COD).

(5)  Rámec Bazilej IV je medzinárodná regulačná dohoda, ktorou sa zaviedol súbor reforiem zameraných na zlepšenie regulácie, dohľad a rizikový manažment v bankovom sektore. Všetky normy Bazilejského výboru predstavujú minimálne požiadavky, ktoré platia pre medzinárodne pôsobiace banky, a teda aj v týchto rámcových ustanoveniach o udržateľnosti prispejú k posunu rovnakým smerom na celom svete. https://www.bis.org/bcbs/basel3.html.

(6)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2016.078.01.0011.01.SLK

(7)  Celkový postoj EHSV je vyjadrený v stanovisku na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106).

(8)  Európska komisia navrhla, aby aspoň 25 % výdavkov EÚ prispelo k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy v období rokov 2021 – 2027 (v období rokov 2014 – 2020 bola stanovená úroveň 20 %).

(9)  https://www.morganstanley.com/pub/content/dam/msdotcom/ideas/sustainable-signals/pdf/Sustainable_Signals_Whitepaper.pdf

(10)  Pozri správu IOSCO/OECD The Application of Behavioural Insights to Financial Literacy and Investor Education Programmes and Initiatives.

(11)  Pozri vyššie uvedený akčný plán, všeobecný úvod, bod 1.1.

(12)  Cieľom je vymedziť, ako bude systém Organizácie Spojených národov podporovať využívanie týchto technológií v snahe urýchliť vykonanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a umožniť ich prepojenie s hodnotami zakotvenými v Charte OSN, Všeobecnej deklarácii ľudských práv a normách a štandardoch medzinárodného práva. http://www.un.org/en/newtechnologies/images/pdf/SGs-Strategy-on-New-Technologies.pdf.

(13)  Pozri stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie o akčnom pláne pre finančné technológie (Fin Tech). Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 61.

(14)  COP 21: Konferencia OSN o zmene klímy 2015.

(15)  Pozri najmä hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Charta základných práv EÚ a pracovné normy MOP.

(16)  Pozri Odporúčanie Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze.

(17)  Ako sú uvedené v smernici 2003/87/ES, príloha 1 – zmenená smernicou 2009/29.

(18)  Nariadenie o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

(19)  Pozri stanovisko EHSV na tému Spotrebiteľské finančné služby (Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51).

(20)  Založené na kľúčových zásadách pre porovnávacie nástroje (Key principles for comparison tools).

(21)  Koncom roka 2016 presiahli aktíva v kapitalizačných dôchodkových fondoch a súkromných dôchodkových systémoch v rámci OECD sumu 38 biliónov USD.

(22)  Pozri stanovisko EHSV na tému Povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív týkajúce sa udržateľnosti, bod 3.8. (Pozri stranu 97 tohto úradného vestníka).

(23)  Pozri Stanovisko EHSV na tému Dobudovanie bankovej únie (Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 46).

(24)  http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180529IPR04517/meps-back-resolution-on-sustainable-finance.

(25)  Položky finančného výkazu sú významné vtedy, ak by mohli ovplyvniť ekonomické rozhodnutia užívateľov. Zásada významnosti je všeobecne akceptovanou účtovnou zásadou, na základe ktorej musia podniky zverejniť všetky tieto informácie. https://www.business-case-analysis.com/materiality-concept.html.

(26)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2016-0381+0+DOC+XML+V0//SK.

(27)  Pozri Methodology for Assessing Implementation of the IOSCO Objectives and Principles of Securities Regulation.