STANOVISKO č. 1/2018

(podľa článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ)

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 2. mája 2018 o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch

(2018/C 291/01)

OBSAH

	Body	stranu
ÚVOD…	1 – 8	2
Základné informácie…	1 – 4	2
Návrh Komisie…	5 – 8	3
VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY…	9 – 18	3
Celkový cieľ chrániť rozpočet Únie…	9 – 11	3
Nový mechanizmus so značnou diskrečnou právomocou pre Komisiu…	12 – 16	4
Neuskutočnili sa žiadne špecifické konzultácie so zainteresovanými stranami…	17	4
Nevykonalo sa žiadne posúdenie vplyvu…	18	4
ŠPECIFICKÉ PRIPOMIENKY…	19 – 30	5
Zdroje usmernenia a kritérií nie sú jasne uvedené…	19 – 23	5
Pre Komisiu neboli stanovené žiadne termíny…	24	6
Komisia nemá jasne stanovenú povinnosť posúdiť možnosť zrušenia opatrení z vlastnej iniciatívy…	25	6
Komisia nie je povinná posúdiť potenciálny vplyv na konečných príjemcov a štátny rozpočet…	26 – 29	6
Spolupráca s Európskou prokuratúrou sa nevzťahuje na všetky členské štáty…	30	7

DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 322 ods. 1 písm. a), spolu so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (ďalej len „návrh“) (1),

so zreteľom na žiadosť Komisie z 3. mája o stanovisko k tomuto návrhu prijatú Dvorom audítorov 14. mája 2018,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

ÚVOD

Základné informácie

1.

V oznámení Komisie z roku 2014 pod názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (2) sa stanovuje nový rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť účinnú a jednotnú ochranu právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Tento rámec tvorí štruktúru na riešenie systémového ohrozenia právneho štátu a má zabrániť budúcim hrozbám pre právny štát v členských štátoch predtým, ako budú splnené podmienky na aktiváciu mechanizmov vymedzených v článku 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Rámec bol zamýšľaný ako doplnok k mechanizmom stanoveným v článku 7 ZEÚ a nebráni použitiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2.

V oznámení Komisie z roku 2018 pod názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (3) sa vysvetľuje, že „Únia je spoločenstvom založeným na práve a jej hodnoty sú základom jej existencie. Prenikajú do celej právnej a inštitucionálnej štruktúry a všetkých jej politík a programov. Dodržiavanie týchto hodnôt sa preto musí zabezpečiť vo všetkých politikách Únie. To platí aj o rozpočte EÚ, kde je dodržiavanie základných hodnôt zásadným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany EÚ. Dodržiavanie zásady právneho štátu je dôležité nielen pre občanov EÚ, ale aj z hľadiska podnikateľských iniciatív, inovácie a investícií. Európskemu hospodárstvu sa darí najviac vtedy, keď sa právny a inštitucionálny rámec plne riadi spoločnými hodnotami Únie.“

3.

Dňa 14. marca 2018 Európsky parlament vyzval „Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý umožní, aby voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ, mohli byť vyvodené finančné dôsledky“. Upozornil však, že „koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední“. Vyhlásil, že „je preto presvedčený, že rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu“ (4).

4.

Podľa Komisie v súčasnosti neexistuje mechanizmus na ochranu peňazí daňových poplatníkov v EÚ v prípade nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (5). Podľa súčasných pravidiel sú členské štáty povinné preukázať, že ich systémy riadenia a kontroly a postupy, ktorými sa vynakladajú finančné prostriedky EÚ, v dostatočnej miere chránia finančné záujmy Únie (6). V opačnom prípade Komisia prijíma nápravné opatrenia (napríklad pozastavenie platieb alebo uloženie finančných opráv). Ak Komisia zistí nedodržanie predpisov EÚ, môže na základe článku 258 ZFEÚ iniciovať proti členskému štátu postup v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho, ak členský štát nerešpektuje základné hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ vrátane zásady právneho štátu, Komisia môže aktivovať mechanizmus stanovený v článku 7 ZEÚ, ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k pozastaveniu niektorých práv (vrátane hlasovacích práv v Rade; pozri bod 15).

Návrh Komisie

5.

S ohľadom na celkový cieľ návrhu, ktorým je prispieť k riadnemu plneniu rozpočtu EÚ, si Komisia za základ vybrala článok 322 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý je zároveň právnym základom nariadenia o rozpočtových pravidlách. Návrh má formu samostatného nariadenia v rámci regulačného balíka pre viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027.

6.

Konkrétnejšie má návrh Komisie za cieľ stanoviť „pravidlá nevyhnutné na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch“, ktoré majú vplyv alebo u ktorých hrozí, že budú mať vplyv na zásady správneho finančného riadenia a ochrany finančných záujmov Únie. Komisii tak udeľuje právo iniciovať postup predtým, ako sa tieto riziká stanú skutočnosťou. Zvýšenou ochranou pred možným konaním alebo nekonaním vnútroštátnych orgánov, ktoré sú v rozpore so zásadou právneho štátu, má mať návrh pozitívny vplyv na správne finančné riadenie rozpočtu EÚ.

7.

V návrhu sa stanovuje, že Komisia po zohľadnení informácií a pripomienok, ktoré jej poskytne dotknutý členský štát, predloží Rade návrh vykonávacieho aktu o náležitých opatreniach (v závislosti od povahy, závažnosti a rozsahu všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu). Takýto návrh sa bude považovať za prijatý Radou s výnimkou prípadu, keď Rada kvalifikovanou väčšinou do jedného mesiaca rozhodne, že návrh Komisie zamietne alebo ho zmení. Náležité opatrenia môžu mať podobu pozastavenia alebo zníženia financovania EÚ alebo obmedzenia prístupu členského štátu k financovaniu EÚ, a to čiastočne alebo v plnom rozsahu.

8.

Návrh Komisiu zaväzuje posúdiť situáciu, keď dotknutý členský štát predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že príslušné všeobecné nedostatky boli úplne alebo čiastočne napravené alebo prestali existovať a v prípade kladného posudku predložiť Rade návrh rozhodnutia na úplné alebo čiastočné zrušenie týchto opatrení. Bez takéhoto rozhodnutia prijatého do roku n + 2 by dotknutý členský štát s konečnou platnosťou stratil pozastavené záväzky z roku n.

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

Celkový cieľ chrániť rozpočet Únie

9.

Vítame zámer legislatívnej iniciatívy Komisie chrániť rozpočet Únie pred všeobecnými nedostatkami v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu (pozri rámček 1) v členskom štáte, ktoré majú vplyv alebo u ktorých hrozí, že budú mať vplyv na správne finančné riadenie a ochranu finančných záujmov Únie.

Rámček 1 – Právny štát v Únii Judikatúra Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj dokumenty vypracované Radou Európy nadväzujúce najmä na expertízu Benátskej komisie obsahujú usmernenie týkajúce sa základného významu právneho štátu ako spoločnej hodnoty EÚ v súlade s článkom 2 ZEÚ. Tieto vymedzené zásady zahŕňajú: zákonnosť vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov, právnu istotu, zákaz svojvoľných výkonných právomocí, nezávislé a nestranné súdy, účinné súdne preskúmanie vrátane rešpektovania základných práv a rovnosť pred zákonom.

10.

Zaznamenali sme, že základom navrhovaného mechanizmu Komisie je nevyhnutnosť rešpektovať zásadu právneho štátu, ktorá je podmienkou zabezpečenia súladu so zásadami správneho finančného riadenia finančných prostriedkov EÚ. S Komisiou sme zajedno v názore, že nezákonné a svojvoľné rozhodnutia verejných orgánov zodpovedných za riadenie finančných prostriedkov a za súdne preskúmanie by mohli poškodiť finančné záujmy Únie.

11.

Ako najvyššia kontrolná inštitúcia Únie sme si vedomí toho, že dôvera všetkých občanov EÚ a vnútroštátnych orgánov vo fungovanie právneho štátu je mimoriadne dôležitá pre ďalší rozvoj EÚ, aby sa stala „priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc“ (7). Takisto uznávame, že nezávislosť a nestrannosť súdnictva sú nevyhnutné na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochrany rozpočtu EÚ, najmä pokiaľ ide o súdne vymáhanie právnych nárokov, boj proti podvodom a iné legitímne záujmy EÚ.

Nový mechanizmus so značnou diskrečnou právomocou pre Komisiu

12.

Konštatujeme, že navrhovaný mechanizmus má špecifickejší cieľ, rozsah a špecifickejšie opatrenia, ktoré možno prijať, ako mechanizmy vymedzené v článku 7 ZEÚ, a je rýchlejšie uplatniteľný. Návrhom nariadenia sa Komisii udeľuje väčšia diskrečná právomoc v procese ako v súčasných pravidlách, aby bola schopná reagovať na akékoľvek porušenie jednej zo základných hodnôt stanovených v článku 2 ZEÚ.

13.

Komisia postup iniciuje, ak zistí, že existujú „primerané dôvody“ domnievať sa, že boli splnené podmienky vymedzené v článku 3 tohto návrhu. Môže pri tom zohľadniť akékoľvek relevantné informácie uvedené v odôvodnení 12 tohto návrhu vrátane rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní relevantných medzinárodných organizácií (pozri bod 19). Kritériá začatia postupu a kvalitatívneho posúdenia však nie sú jasne vymedzené (pozri body 20 – 23).

14.

V reakcii na zistenie Komisie by mal dotknutý členský štát poskytnúť všetky potrebné informácie a môže predložiť pripomienky, ktoré by Komisia mala zohľadniť. Komisia rozhodne o tom, ktoré opatrenie je vhodné v každom jednotlivom prípade. V návrhu sa uvádza, že Komisia to urobí v súlade so zásadou proporcionality a každý prípad vyhodnotí podľa jeho skutkovej podstaty (závažnosť, čas, trvanie, opakovaná povaha, úmysel daného konania a stupeň spolupráce, a účinky uvedeného nedostatku na príslušné finančné prostriedky EÚ). Kritériá výberu a rozsahu opatrení tiež nie sú jasne vymedzené (pozri bod 20).

15.

Na stanovenie jasného rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 sa v článku 7 ZEÚ vyžaduje štvorpätinová väčšina členov Rady. Ďalej je potrebný jednomyseľný súhlas Európskej rady – na základe návrhu Rady a po súhlase Európskeho parlamentu – o tom, že došlo k závažnému alebo pretrvávajúcemu porušeniu hodnôt uvedených v článku 2 zo strany členského štátu. Po takomto rozhodnutí môže Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou pozastaviť niektoré členské práva dotknutého členského štátu vrátane hlasovacích práv v Rade. Avšak v tomto navrhovanom mechanizme sa návrh Komisie považuje za prijatý s výnimkou prípadu, keď ho Rada zamietne alebo zmení. Zablokovanie návrhu Komisie by si vyžadovalo kvalifikovanú väčšinu Rady v priebehu jedného mesiaca (tzv. hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny). Prípadné navrhnuté alebo prijaté opatrenia by boli Európskemu parlamentu len oznámené.

16.

Nedostatok kritérií pre dôležité predelové rozhodnutia pri vykonávaní navrhovaného nariadenia a prijímanie návrhu Komisie hlasovaním Rady na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny prispievajú k diskrečnej právomoci, ktorá sa Komisii týmto návrhom udeľuje.

Neuskutočnili sa žiadne špecifické konzultácie so zainteresovanými stranami

17.

Podľa článku 11 ods. 3 ZEÚ Komisia „vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie“. Konkrétnejšie v článku 2 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý tvorí prílohu k zmluve, sa stanovuje, že „[p]redtým, ako Komisia navrhne legislatívny akt, uskutoční rozsiahle konzultácie“. Zaznamenali sme síce, že sa o tejto téme zoširoka diskutovalo, a to aj v rámci Európskeho parlamentu a Rady, domnievame sa však, že bolo zásadne dôležité, aby Komisia pred uverejnením návrhu absolvovala špecifické konzultácie so zainteresovanými stranami.

Nevykonalo sa žiadne posúdenie vplyvu

18.

Podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by mala Komisia vykonávať posúdenia vplyvu všetkých svojich legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, delegovaných aktov a vykonávacích opatrení, pri ktorých sa očakáva, že budú mať významný ekonomický, environmentálny alebo sociálny vplyv. Napriek potenciálnemu vplyvu na konečných príjemcov (pozri bod 26) a skutočnosti, že mechanizmus sa pravdepodobne nebude vzťahovať na určité časti rozpočtu Únie (pozri bod 28), sme zaznamenali, že sa nevykonalo žiadne posúdenie vplyvu. Komisia sa domnieva, že pravidlá prijaté podľa článku 322 ZFEÚ poskytujú všeobecný rámec pre vykonávanie výdavkových programov, z čoho vyplýva, že nevznikajú žiadne priame ekonomické, environmentálne alebo sociálne vplyvy, ktoré by bolo užitočné analyzovať. My však zastávame názor, že posúdenie vplyvu pred uverejnením návrhu by legislatívnym orgánom umožnilo prijímať informovanejšie rozhodnutia.

ŠPECIFICKÉ PRIPOMIENKY

Zdroje usmernenia a kritérií nie sú jasne uvedené

19.

V návrhu sa jasne neuvádza, ktoré dostupné zdroje usmernenia by mala Komisia používať pri svojich kvalitatívnych posúdeniach na určenie všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktorý ohrozuje finančné riadenie. Uvádza sa v ňom len, že Komisie môže pri svojom posúdení vychádzať z informácií pochádzajúcich zo všetkých dostupných zdrojov. Jasnejšie upresnenie by podľa nášho názoru zlepšilo transparentnosť, vysledovateľnosť a kontrolovateľnosť navrhovaného mechanizmu, ako aj právnu istotu a nesvojvoľnosť výkonných právomocí, ktoré sa návrhom majú udeliť Komisii. V rámčeku 2 sa uvádzajú niektoré možné zdroje usmernenia.

Rámček 2 – Príklady možných zdrojov usmernenia Komisia by mohla nájsť zdroje usmernenia v kapitole 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitole 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), ktoré sa používajú pri prístupových rokovaniach s EÚ, ako aj v mechanizme spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko, ktorý sa použil na riešenie nedostatkov v oblastiach reformy súdnictva, boja proti korupcii či boja proti organizovanému zločinu. Ďalšími príkladmi prípadných relevantných zdrojov alebo usmernení sú zoznam kritérií právneho štátu ustanovený Benátskou komisiou, odporúčanie Rady Európy CM/Rec (2010)12 o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť, prvá časť správy Benátskej komisie o nezávislosti systému súdnictva: Nezávislosť sudcov (Venice Commission Report on the Independence of the Judicial System, Part I: The Independence of Judges) (CDL-AD(2010)004) a druhá časť správy Benátskej komisie: Prokuratúra (Venice Commission Report on Part II: the Prosecution Service) (CDL-AD(2010)040).

20.

V článku 4 ods. 3 sa stanovuje, že prijaté opatrenia musia byť primerané povahe, závažnosti a rozsahu všeobecného nedostatku. Proporcionalita by sa mala zabezpečiť zohľadnením závažnosti situácie, jej trvania, opakovanej povahy, úmyslu a stupňa spolupráce dotknutého členského štátu a účinkov všeobecného nedostatku na príslušné finančné prostriedky EÚ.

21.

Navrhnuté opatrenia by sa mali tiež „v čo najväčšom rozsahu zameriavať na opatrenia Únie, ktoré sú alebo by potenciálne mohli byť ovplyvnené uvedeným nedostatkom“. Nie sú však stanovené presné kritériá pre dôležité predelové rozhodnutia, ako je iniciovanie postupu alebo výber a stanovenie rozsahu opatrení, v dôsledku čoho nie je zaistené jednotné uplatňovanie ustanovení.

22.

Podľa Komisie nie je ďalší podrobnejší opis kritérií potrebný a bol by kontraproduktívny, keďže všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu sa musia stanoviť na základe kvalitatívneho posúdenia, pri ktorom nie je povolené používanie kvantitatívnych kritérií. Akýkoľvek kvantitatívny prístup by mechanizmus výrazne oslabil, pretože by tým vzniklo riziko, že nebudú zahrnuté všetky možné prípady. Komisia ďalej argumentuje, že dôkazné bremeno v súvislosti s jej kvalitatívnym posúdením, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu, nesie Komisia a Rada.

23.

V kontexte našich auditov postupu pri nadmernom deficite a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (8) sme zistili, že existujú jasné kritériá, ktoré nám umožnili dospieť k záveru, že v dôslednom a transparentnom uplatňovaní týchto dvoch postupov sa vyskytujú nedostatky. Na základe tejto skúsenosti sa domnievame, že je potrebné definovať kritériá, ktoré nám umožnia kriticky preskúmať dôslednosť uplatňovania ustanovení, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktoré ohrozujú správne finančné riadenie.

Odporúčanie 1 Odporúčame, aby legislatívne orgány stanovili buď v navrhovanom nariadení alebo v prípadných vykonávacích predpisoch jasné a špecifické kritériá, ktorými sa definuje, čo predstavuje všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktorý ohrozuje správne finančné riadenie, a ktorými sa stanoví rozsah opatrení. Pri stanovovaní kritérií by sa mohli zohľadniť zdroje usmernenia, ktoré Komisia používala v kontexte prístupových rokovaní s EÚ, ako aj mechanizmus spolupráce a overovania na sledovanie pokroku členských štátov.

Pre Komisiu neboli stanovené žiadne termíny

24.

Napriek tomu, že pre Komisiu neboli stanovené žiadne konečné termíny, v návrhu nariadenia sa stanovujú prísne termíny, do ktorých musí dotknutý členský štát odpovedať na oznámenie Komisie (do jedného mesiaca) a do ktorého musí Rada kvalifikovanou väčšinou zamietnuť navrhované rozhodnutie (do jedného mesiaca). Upozorňujeme, že v zmluve sa neustanovujú žiadne konečné termíny pre mechanizmus podľa článku 7 ZEÚ ani pre postup v prípade nesplnenia povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ. Komisia nás informovala, že je v každom prípade povinná konať v primeranej časovej lehote (9).

Odporúčanie 2 Odporúčame, aby legislatívne orgány stanovili základ pre vymedzenie časových lehôt, v rámci ktorých musí dotknutý členský štát poskytnúť požadované informácie, a vo vhodných prípadoch, napríklad pri rušení opatrení v prípade, keď súvisiace všeobecné nedostatky prestali existovať, zaviedli podobné termíny aj pre Komisiu.

Komisia nemá jasne stanovenú povinnosť posúdiť možnosť zrušenia opatrení z vlastnej iniciatívy

25.

Podľa článku 6 ods. 2 návrhu je Komisia povinná na žiadosť dotknutého členského štátu posúdiť zrušenie opatrení. Upozorňujeme však, že návrh neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bola Komisia povinná vykonať takéto posúdenie z vlastnej iniciatívy, ak na to existujú oprávnené dôvody v prípade, že žiadosť nebola predložená. Komisia nás informovala, že posúdenie by vykonala aj v takomto prípade.

Komisia nie je povinná posúdiť potenciálny vplyv na konečných príjemcov a štátny rozpočet

26.

Primerané opatrenia môžu byť prijaté v rámci priameho, nepriameho a zdieľaného riadenia a podľa dôvodovej správy návrhu by mali mať „následky vplyv na tých, ktorí sú zodpovední za zistené nedostatky“. Pokiaľ sa inak nestanovuje v rozhodnutí Rady, uloženie opatrení nesmie mať vplyv na povinnosť subjektov verejnej správy alebo členských štátov vykonávať program alebo spravovať fond, ktorého sa dané opatrenie týka, a nesmie mať vplyv na povinnosť uskutočňovať platby v prospech konečných príjemcov (10). Upozorňujeme, že návrh neobsahuje ustanovenie o tom, ako by sa to zabezpečilo. V praxi by to vyžadovalo, aby dotknutý členský štát zakročil a hradil financovanie projektov alebo programov, prípadne inak zaistil ich financovanie.

27.

V tejto súvislosti uvádzame, že ako sme zistili počas svojich auditov, platby vnútroštátnych finančných prostriedkov a prostriedkov EÚ môžu závisieť od dostupnosti finančných prostriedkov v rozpočte (11). Komisia nás informovala, že navrhla pravidlá (12) pre nasledujúci VFR, ktorými by sa vnútroštátnym orgánom ukladal súbor povinností zabezpečiť platby príjemcom v plnej výške a včas. Upozorňujeme však, že navrhované nariadenie o spoločných ustanoveniach obsahuje aj ustanovenie, podľa ktorého povinnosť vnútroštátneho orgánu zaistiť platbu príjemcovi závisí od dostupnosti finančných prostriedkov (13).

28.

Cieľom návrhu nariadenia je chrániť rozpočet Únie v celom jeho rozsahu. Zároveň sa však snaží zaistiť, aby prípadné dôsledky prijatých opatrení znášali subjekty verejnej správy zodpovedné za zistené všeobecné nedostatky, a nie koneční príjemcovia (14), ktorí nie sú súčasťou vlády (napríklad študenti v rámci programu Erasmus, výskumní pracovníci alebo organizácie občianskej spoločnosti), či iné členské štáty (napríklad prostredníctvom programov Európskej územnej spolupráce). V súlade s týmto zámerom sa v návrhu predpokladá, že v rámci priameho a nepriameho riadenia možno opatrenia uložiť len vtedy, ak je príjemcom subjekt verejnej správy. Následne ak je príjemcom mimovládny subjekt, na financovanie EÚ, ktoré je preň určené, sa opatrenia navrhnuté Komisiou nevzťahujú. Bez posúdenia vplyvu, ktoré by objasnilo, na akú časť rozpočtu Únie by sa ochrana tohto navrhovaného mechanizmu nevzťahovala, je zložité určiť potenciálny význam tejto otázky.

Odporúčanie 3 Odporúčame, aby legislatívne orgány požiadali Komisiu, aby vo svojom návrhu pre Radu podrobne posúdila, ako sa ochránia legitímne záujmy konečných príjemcov. Práva konečných príjemcov by mali byť zaručené pri všetkých opatreniach prijatých podľa článku 4 ods. 1 návrhu (napr. zníženie záväzkov či pozastavenie záväzkov alebo platieb).

29.

V prípadoch, keď sa na kompenzáciu pozastavených alebo znížených finančných prostriedkov EÚ použijú financie zo štátnych zdrojov, museli by pochádzať zo štátneho rozpočtu dotknutého členského štátu. To by zasiahlo rozpočet členského štátu (15), najmä v prípadoch rozsiahleho pozastavenia alebo zníženia finančných prostriedkov.

Odporúčanie 4 Odporúčame, aby legislatívne orgány požiadali Komisiu, aby pred tým, ako rozhodne o tom, aké primerané opatrenia navrhne, posúdila možný vplyv zníženia financovania EÚ na štátny rozpočet dotknutého členského štátu a riadne pri tom zohľadnila zásady proporcionality a nediskriminácie.

Spolupráca s Európskou prokuratúrou sa nevzťahuje na všetky členské štáty

30.

Všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte môže súvisieť s účinnou a včasnou spoluprácou s Európskym úradom pre boj proti podvodom a s Európskou prokuratúrou. Upozorňujeme na skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú zapojené do spolupráce s Európskou prokuratúrou a ustanovenia týkajúce sa Európskej prokuratúry sa po jej zriadení preto budú vzťahovať len na zapojené členské štáty.

Odporúčanie 5 Odporúčame, aby legislatívne orgány objasnili, že ustanovenia týkajúce sa Európskej prokuratúry sa po jej zriadení môžu vzťahovať len na zapojené členské štáty.

---

(1)  COM(2018) 324 final z 2. mája 2018.

(2)  COM(2014) 158 final z 11. marca 2014.

(3)  COM(2018) 98 final zo 14. februára 2018.

(4)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (2017/2052(INI)).

(5)  Pozri leták Komisie pod názvom Rozpočet EÚ pre budúcnosť – správne finančné riadenie a právny štát (EU budget for the future – sound financial management and the rule of law), https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/20d5496b-526a-11e8-be1d-01aa75ed71a1/language-sk

(6)  Podľa článku 59 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1), „[p]ri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie […]“.

(7)  Článok 3 ods. 2 ZEÚ a článok 67 ZFEÚ; COM(2014) 158 final z 11. marca 2014.

(8)  Osobitná správa č. 10/2016 – Ďalšie zlepšenia potrebné na zabezpečenie účinného vykonávania postupu pri nadmernom deficite a osobitná správa č. 3/2018 – Audit postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN).

(9)  Pozri rozsudok v spojených veciach C-74/00 P a C-75/00 P Falck SpA a Acciaierie di Bolzano SpA/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:2002:524, body 139 – 141 http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=47692&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=263967

(10)  Odráža to bod 119 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020, v ktorom sa hovorí, že „koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední“.

(11)  Pri auditoch v oblasti zdieľaného hospodárenia sme našli zmluvy uzatvorené medzi vnútroštátnymi orgánmi a konečnými príjemcami a obsahujúce ustanovenie, podľa ktorého boli platby podmienené dostupnosťou finančných prostriedkov v rozpočte.

(12)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 (COM(2018)393 final) a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (COM(2018)375 final).

(13)  Pozri článok 68 ods. 1 písm. b) návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach.

(14)  V závislosti od nariadenia, podľa ktorého sa poskytuje financovanie EÚ, sa koneční príjemcovia niekedy označujú aj ako koneční prijímatelia.

(15)  Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 vyhlásil, že „rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu“.