17.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/8

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 nazvané Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu [COM(2014) 158], závery Rady EÚ a stretnutie členských štátov v rámci zasadnutia Rady 16. decembra 2014 zamerané na zaistenie dodržiavania právneho štátu;

—

so zreteľom na svoje stanovisko z 12. februára 2015 na tému Úloha miestnych a regionálnych samospráv vo viacúrovňovej ochrane právneho štátu a základných práv v EÚ;

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva;

—

so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 ZEÚ o uplatňovaní zásady subsidiarity;

1.

je znepokojený tým, že vývoj v rámci Európskej únie a na celom svete v posledných rokoch narúša uplatňovanie zásad právneho štátu, ktorý je základným pilierom demokracie;

2.

poukazuje na to, že Európska únia je založená na spoločnom súbore základných hodnôt, medzi ktoré patrí rešpektovanie demokracie a zásad právneho štátu, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v Charte základných práv EÚ a Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP);

3.

očakáva, že členské štáty si budú plniť svoju povinnosť rešpektovať tieto hodnoty, pretože tvoria základ vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, a najmä medzi občanmi a všetkými úrovňami verejnej správy;

4.

rovnako poukazuje na to, že Európska komisia, Európska rada, Súdny dvor Európskej únie a Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Rada Európy pri rôznych príležitostiach potvrdili, že podmienkou právneho štátu je dodržiavanie aspoň nasledujúcich zásad: legálnosť, transparentnosť, zodpovednosť, oddelenie právomocí, demokratický a pluralitný proces prijímania právnych predpisov, právna istota, zákaz svojvoľných krokov výkonnej moci, nezávislé a nestranné súdy, účinné súdne konanie, dodržiavanie základných práv, rovnosť pred zákonom, sloboda prejavu a sloboda združovania;

5.

poukazuje však na to, že existujúcimi nástrojmi sa nepodarilo zabezpečiť plné uplatňovanie a presadzovanie týchto zásad;

6.

zdôrazňuje preto, že to, ako občania vnímajú právny štát na miestnej a regionálnej úrovni je rovnako dôležité ako ich skúseností na národnej a európskej úrovni;

7.

poukazuje na to, že takmer stotisíc orgánov na miestnej a regionálnej úrovni v EÚ nesie veľkú časť zodpovednosti za uplatňovanie základných práv a slobôd pri styku s ľuďmi v celej ich rozmanitosti;

8.

nazdáva sa, že v hre je omnoho viac ako kedykoľvek predtým, pokiaľ ide o to, aby EÚ vytvorila účinný mechanizmus právneho štátu: vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a vystúpenie jedného z jej členských štátov musí byť EÚ súdržnejšia a vychádzať zo skutočnosti, že európska solidarita nefunguje len jedným smerom. Všetky členské štáty EÚ a všetky úrovne verejnej správy by mali dodržiavať vzájomné záväzky a obhajovať európsky projekt ako subjekt založený na hodnotách a stavajúci sa proti rozširujúcemu sa celoeurópskemu hnutiu, ktoré ohrozuje základné hodnoty Európy;

9.

zdôrazňuje, že na dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv je nevyhnutným predpokladom zapojenie aktívnych, nezávislých a pluralistických organizácií občianskej spoločnosti a MVO do demokratických procesov a do dohľadu nad riadnym fungovaním systému bŕzd a protiváh, pokiaľ ide o štátne inštitúcie a ich právomoci;

10.

zdôrazňuje, že hoci odporúčania týkajúce sa právneho štátu vychádzajúce z rámca z roku 2014 sú stále platné, zatiaľ sa pomocou tohto rámca nepodarilo dosiahnuť žiadne hmatateľné výsledky. Je mimoriadne poľutovaniahodné, že rámec zásad právneho štátu poskytuje usmernenia pre „konštruktívny dialóg“ medzi Komisiou a príslušným členským štátom, ale nezahŕňa v čo najskoršej fáze rôzne úrovne verejnej správy vrátane miestnej a regionálnej úrovne, ani občiansku spoločnosť. Táto skutočnosť je o to poľutovaniahodnejšia, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali vždy jasne uviesť, že kým prebieha konanie s vládou daného členského štátu, nemajú v úmysle tento štát izolovať a chcú sa naďalej angažovať v jeho spoločnosti;

11.

preto súhlasí s uznesením Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení jednotného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, do ktorého budú začlenené súčasné nástroje, a žiada, aby sa tento mechanizmus uplatňoval na všetkých úrovniach verejnej správy;

12.

zdôrazňuje, že takýto mechanizmus by mal byť objektívny, založený na dôkazoch a faktoch a na zásade rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi, ako aj v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

13.

očakáva, že tento mechanizmus v plnej miere zapojí miestne samosprávy do dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi a zároveň im poskytne príležitosť obrátiť sa priamo na Komisiu v prípade, že zistia možné ohrozenie uplatňovania zásad právneho štátu;

14.

poukazuje na to, že povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k EÚ naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 ZEÚ a že na základe uvedeného by sa mali všetky úrovne verejnej správy v členských štátoch hodnotiť podľa tohto mechanizmu s cieľom zistiť, či naďalej uplatňujú základné hodnoty EÚ týkajúce sa dodržiavania základných práv, demokratických inštitúcií a právneho štátu;

15.

poukazuje na to, že organizovaný zločin a korupcia oslabujú demokraciu a právny štát a vedú k závažným hospodárskym, sociálnym a politickým narušeniam. Nový mechanizmus by mal zabezpečiť lepšie vykonávanie a presadzovanie medzinárodných a európskych noriem, riešenie nedostatkov a prekážok, ktoré sťažujú boj proti organizovanému zločinu a korupcii na všetkých úrovniach verejnej správy. Pevný záväzok zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov je kľúčom k podpore konkrétnych krokov na boj proti korupcii a nastoleniu udržateľného a nezvratného protikorupčného úsilia. Zákony o korupcii musia platiť rovnako pre všetkých a uplatňovať sa na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť dôveru občanov, občianskej spoločnosti a verejných orgánov v právne systémy členských štátov EÚ;

16.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že odporúčania týkajúce sa právneho štátu by mohli povzbudiť výzvy na zavedenie politickej podmienenosti. Výbor regiónov je dôrazne proti tomu, aby boli miestne a regionálne orgány rukojemníkmi politík národných vlád, čo môže viesť k pozastaveniu financovania EÚ pre mestá a regióny; podporuje však ustanovenia obsiahnuté v dohodách o partnerstve, na základe ktorých sa môže financovanie pozastaviť v prípade porušenia zásad právneho štátu miestnymi a regionálnymi orgánmi;

17.

konštatuje, že obmedzovanie slobody tlače a pluralizmu a manipulácia informácií, ktorú umožnil rozvoj moderných technológií a sociálnych médií, majú negatívny vplyv na výkon demokracie na všetkých úrovniach verejnej správy. Prebiehajúce preskúmanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je preto veľmi dôležité. Ako VR zdôrazňuje, výsledkom by malo byť:

18.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade, predsedovi Európskej rady a maltskému predsedníctvu Rady EÚ, ako aj Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy.