EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4.1.2018

COM(2017) 559 final/2

2017/242(COD)

CORRIGENDUM
This document corrects document COM(2017) 559 final of 29.09.2017.
Concerns all language versions.
Addition of three words in Article 4(1) on page 12 and deletion of one word and correction of another word in Article 4(3) on page 12.
The text shall read as follows:

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

{SWD(2017) 321}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Gruzínsko stále čelí slabému vonkajšiemu prostrediu, ktoré prostredníctvom zníženého exportu a remitencií, prispelo k pomerne utlmenému rastu HDP o 2,7 % v roku 2016 (v porovnaní s rastom o 2,9 % v roku 2015 a o 4,6 % v roku 2014). Predpokladá sa, že rast HDP sa postupne zvýši na 3,5 % v roku 2017 za podpory spotreby a investícií. Očakáva sa, že v roku 2017 sa zvýši aj regionálny a celosvetový rast, ktorý však bude naďalej podliehať rizikám poklesu vyplývajúcim z geopolitickej nestability, protekcionizmu a volatility na finančných trhoch.

Rozpočtový deficit Gruzínska zostáva na vysokej úrovni [4,1 % HDP v roku 2016 a podľa predpokladov Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“), aj v roku 2017]. Pomer verejného dlhu k HDP sa zvýšil z 35,6 % v roku 2014 na 44,6 % v roku 2016, a to najmä v dôsledku toho, že okolo 80 % verejného dlhu je denominovaného v cudzej mene a národná mena (gruzínske lari, GEL) počas tohto obdobia silne devalvovala. Zraniteľným okrem toho zostáva aj stav platobnej bilancie Gruzínska v dôsledku veľmi vysokého deficitu bežného účtu (12,4 % HDP v roku 2016) a vysokého zahraničného dlhu (111,8 % HDP v roku 2016). Devízové rezervy Gruzínska sú v absolútnom vyjadrení v zásade stabilné od roku 2011, pričom ich celková výška na konci roku 2016 dosahovala 2,8 miliardy USD, potreby rezerv sa však podľa kompozitnej metriky MMF zvyšujú. Rezervy sa preto v súčasnosti nachádzajú pod úrovňou, ktorú MMF odhaduje ako primeranú. Gruzínsko sa takisto naďalej prispôsobuje požiadavkám prehĺbenej a komplexnej dohody voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“) s EÚ, s ktorými sa okrem príležitostí spájajú aj náklady na prispôsobenie.

V tejto súvislosti 12. apríla 2017 Gruzínsko a MMF uzatvorili trojročnú (2017 – 2020) rozšírenú dohodu v rámci nástroja rozšíreného fondu (ďalej len „EFF“). EFF predstavuje 100 % kvóty Gruzínska vo fonde (210,4 milióna SDR alebo približne 285 miliónov USD). Cieľom programu EFF je podpora programu hospodárskych reforiem, ktorý Gruzínsku pomôže zredukovať slabé miesta hospodárstva a posilniť vyšší a inkluzívnejší hospodársky rast.

Vláda Gruzínska takisto 16. júna 2017 požiadala EÚ o makrofinančnú pomoc. V súvislosti s touto žiadosťou a hospodárskou situáciou v krajine predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade návrh na poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku na základe článku 212 ods. 2 ZFEÚ. Navrhovaná suma je maximálne 45 miliónov EUR, z čoho 35 miliónov EUR by bolo poskytnutých vo forme úverov a 10 miliónov EUR vo forme grantov.

Navrhovaná nová operácia makrofinančnej pomoci je tretia od vojenského konfliktu Gruzínska s Ruskom v auguste 2008. V októbri 2008 sa EÚ zaviazala k dvom operáciám makrofinančnej pomoci vo výške 46 miliónov EUR, k obidvom na medzinárodnej konferencii darcov v Bruseli. Prvá z týchto operácií (46 miliónov EUR, plne vo forme grantov) sa vykonala v rokoch 2009 – 2010 a druhá (opäť 46 miliónov EUR, polovica v grantoch a polovica v úveroch) v rokoch 2015 – 2017. Posledná tranža operácie makrofinančnej pomoci na roky 2015 – 2017 bola vyplatená v máji 2017.

Navrhovaná nová makrofinančná pomoc Gruzínsku pomôže pokryť časť potrieb vonkajšieho financovania v období rokov 2017 – 2020, ktoré sa odhadujú na 752 miliónov USD (671 miliónov EUR) 1 . Touto operáciou sa zníži zraniteľnosť hospodárstva z hľadiska krátkodobej platobnej bilancie a fiškálnych problémov. Bude koncipovaná a vykonávaná v koordinácii s programami úprav a reforiem, o ktorých sa Gruzínsko dohodlo s MMF a so Svetovou bankou, ako aj s reformami schválenými v rámci operácií EÚ v oblasti rozpočtovej podpory a DCFTA.

Ako sa podrobnejšie uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k tomuto návrhu, Komisia sa domnieva, a to aj na základe posúdenia politickej situácie zo strany Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), že politické a hospodárske predpoklady na účely poskytnutia navrhovanej makrofinančnej pomoci sú splnené.

•Všeobecný kontext

Makroekonomický výhľad Gruzínska je naďalej nestabilný. Pokračujúca fiškálna konsolidácia by mohla viesť k oslabeniu domáceho dopytu a zníženiu hospodárskeho rastu v Gruzínsku. Gruzínske hospodárstvo okrem toho čelí rozsiahlejším rizikám v dôsledku neistého regionálneho a celosvetového hospodárskeho výhľadu, vonkajšej nerovnováhy (vyplývajúcej najmä z veľkého a stále sa zvyšujúceho deficitu bežného účtu a značného zahraničného dlhu), ako aj medzinárodných rezerv, ktoré sa nachádzajú na podpriemernej úrovni.

Spomalenie hospodárskeho rastu v regióne a skutočnosť, že meny hlavných hospodárskych partnerov od konca roku 2014 výrazne devalvovali, sa odrazili na vývoze a remitenciách Gruzínska. To prispelo k spomaleniu hospodárskeho rastu zo 4,6 % v roku 2014 a 2,9 % v roku 2015 na 2,7 % v roku 2016. Rast HDP Gruzínska v roku 2016 bol podporovaný najmä investíciami, zatiaľ čo súkromná spotreba zostala utlmená, čo vyplýva zo zníženia disponibilného príjmu spôsobeného zvýšením hodnoty v domácej mene, pokiaľ ide o povinnosti domácností týkajúce sa splácania úverov denominovaných v americkom dolári v súvislosti s prudkou devalváciou lari. Predpokladá sa, že rast HDP sa postupne zvýši na 3,5 % v roku 2017, s podporou spotreby a investícií, a na 5,0 % v roku 2020 (ukončenie nedávno uzatvorenej dohody s MMF).

Výmenný kurz (priemerný kurz USD/GEL za dané obdobie) sa zmenil z 1,77 v roku 2014 na 2,27 v roku 2016, čo znamená asi 22 % devalváciu gruzínskeho lari. Účinky tejto volatility sú zosilnené stále vysokou dolarizáciou gruzínskeho hospodárstva, kde v roku 2016 70 % vkladov a 65 % úverov bolo denominovaných v americkom dolári.

Hoci miera nezamestnanosti v Gruzínsku (11,8 % na konci roku 2016) má od roku 2009 (16,9 %) klesajúcu tendenciu, zostáva vážnym problémom. Hoci pracovné príležitosti boli vytvorené v rastových sektoroch, najmä v cestovnom ruchu a iných službách, vysoká nezamestnanosť pretrváva v dôsledku problémov spojených s nesúladom medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a veľkými regionálnymi rozdielmi. Gruzínsku tiež chýba systém poistenia pre prípad nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o sektor zahraničného obchodu, deficit bežného účtu Gruzínska sa v roku 2016 ďalej zhoršil na 12,4 % HDP (z 12,0 % HDP v roku 2015 a 10,6 % v roku 2014) a, ako už bolo uvedené, zostáva významným zdrojom zraniteľnosti. Deficit bežného účtu sa v rokoch 2014 – 2016 napriek spomaleniu hospodárskeho rastu zvýšil, keďže slabý vývoz viac ako vyvážil slabý domáci dopyt po dovoze, čo viedlo k väčšiemu deficitu v obchode s tovarom. Na základe prognóz programov MMF sa predpokladá, že deficit bežného účtu sa v roku 2017 ďalej zhorší na 12,9 % a následne sa v roku 2020 mierne zníži na 11 %. Veľmi vysoký deficit bežného účtu je spôsobený najmä deficitom v obchode s tovarom, ktorý je len čiastočne vyvážený prebytkom v obchode so službami a príjmami a prevodmi zo zahraničia vrátane remitencií.

Deficit bežného účtu bol doteraz financovaný najmä prílivom priamych zahraničných investícií, očakáva sa však, že ich objem sa mierne zníži z 11 % HDP v roku 2016 na 10,3 % HDP v roku 2017 a na podobnej úrovni zostane do roku 2020. K financovaniu deficitu bežného účtu okrem toho prispel aj prílev financií vytvárajúci dlh. Preto sa zahraničný dlh Gruzínska, ktorý sa v rokoch 2008 – 2014 pohyboval okolo 80 % HDP, v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšil, konkrétne na 111,8 % HDP na konci roka 2016. Predpokladá sa, že zahraničný dlh sa ďalej zvýši, konkrétne na 120,2 % HDP v roku 2020. Keďže väčšina zahraničného dlhu je denominovaná v americkom dolári, dôležitú úlohu v tomto zvýšení zohrala devalvácia lari.

Národná banka Gruzínska sa vo všeobecnosti zdržala významných zásahov do devízového trhu a nechala lari devalvovať. Vďaka tomu zostali hrubé medzinárodné rezervy celkovo stabilné, pričom ich výška na konci februára 2017 dosahovala 2,7 miliardy USD (asi 3 mesiace dovozu nasledujúceho roku). Cieľom nedávno dohodnutého programu MMF je zvýšenie rezerv z 2,8 miliardy USD na konci roku 2016 o 54 % na 4,2 miliardy USD v roku 2020 (asi 4 mesiace dovozného krytia).

Priemerná miera inflácie (index spotrebiteľských cien, CPI) za dané obdobie sa v roku 2016 spomalila na 2,1 %, v porovnaní so 4,0 % v roku 2015. Predpokladá sa, že CPI sa v roku 2017 zvýši na 5,7 % v súlade so zvýšením spotrebných daní, ktoré vstúpilo do účinnosti v januári 2017, v roku 2018 by sa však mal znížiť na 3,0 % a na podobnej úrovni by mal zostať aj v rokoch 2019 a 2020.

Po dlhom období fiškálnej konsolidácie od roku 2009 sa rozpočtový deficit verejných financií v roku 2015 začal zvyšovať (3,8 % HDP) čiastočne v dôsledku zvýšenia sociálnych výdavkov s cieľom riešiť vysokú úroveň chudoby a nerovnosti v krajine, ale aj ako odraz negatívneho vplyvu spomalenia hospodárskeho rastu na daňové príjmy. Stav rozpočtu sa ďalej zhoršil v roku 2016, pričom MMF odhadoval deficit verejných financií na 4,1 % HDP, a to v dôsledku nižších príjmov, než sa očakávali, ako aj zvýšených výdavkov pred októbrovými parlamentnými voľbami (najmä do obrany, verejnej dopravy, infraštruktúry a zdravotníctva). V súčasnosti sa predpokladá, že rozpočtový deficit (pri ktorom sa tohto roku pred odsúhlasením nového programu MMF predpokladalo zvýšenie na približne 6 %) zostane v roku 2017 na rovnakej úrovni (4,1 %) a potom sa bude postupne znižovať, až dosiahne 3,1 % v roku 2020. V roku 2016 sa zvýšil aj verejný dlh na odhadovaných 44,6 % HDP (z 35.6 % v roku 2014), pričom sa predpokladá, že bude ďalej rásť, v roku 2019 dosiahne okolo 47 % a následne sa bude postupne znižovať.

Fiškálna stratégia gruzínskych orgánov je založená na ďalšej konsolidácii. Gruzínske orgány predovšetkým plánujú znížiť súčasné výdavky (znížením mzdových nákladov a administratívnych výdavkov, zvýšením efektivity výdavkov na zdravotnú starostlivosť a novými mechanizmami kontroly výdavkov miestnych samospráv) a zároveň zvýšiť kapitálové výdavky, najmä do infraštruktúry, a zaviesť druhý (financovaný) pilier dôchodkového systému. Na strane príjmov zvýšili gruzínske orgány dane (predovšetkým spotrebné dane z tabakových výrobkov, vozidiel a palív) s cieľom vyvážiť straty príjmov spôsobené reformou dane z príjmov právnických osôb, ktorá vstúpila do účinnosti v januári 2017, a v prípade potreby sú pripravené prijať ďalšie opatrenia.

Túto fiškálnu konsolidáciu dopĺňa program štrukturálnych reforiem zameraný na zlepšenie podnikateľského prostredia, vzdelávania a verejnej správy, ako aj investovanie do infraštruktúry. Ďalšie opatrenia zahrňujú fiškálne reformy (predovšetkým zlepšenie riadenia rizík vyplývajúcich z verejno-súkromných partnerstiev a štátnych podnikov), posilnenie finančného sektora (napríklad zavedením systému ochrany vkladov a zlepšením rámcov regulácie, dohľadu a riešenia problémov pre banky), ako aj pokračujúce prispôsobovanie sa požiadavkám DCFTA.

Prognózy MMF z marca 2017 ďalej poukazujú na významné potreby vonkajšieho financovania na obdobie rokov 2017 – 2020, pričom celkový deficit vo vonkajšom financovaní sa odhaduje na 752 miliónov USD (256 miliónov USD v roku 2017, 222 miliónov USD v roku 2018, 183 miliónov USD v roku 2019 a 91 miliónov USD v roku 2020). Tento rozdiel vo financovaní možno všeobecne pripísať na vrub týmto trom faktorom: relatívne vysokému deficitu bežného účtu, potrebe zvýšiť devízové rezervy a očakávaným významným požiadavkám na splatenie dlhu.

Navrhovaná operácia makrofinančnej pomoci vo výške 45 miliónov EUR (okolo 50 miliónov USD), poskytnutej navyše k 23 miliónom EUR (okolo 26 miliónov USD) vyplateným v rámci predchádzajúcej operácie makrofinančnej pomoci v máji 2017, by pokryla 10 % celkového odhadovaného rozdielu vo financovaní a 33 % zostatkového rozdielu vo financovaní (po odpočítaní čistého financovania MMF a očakávaných výdavkov na úvery v súlade s politikou Svetovej banky).

Ďalšími kľúčovými opatreniami, ktoré prispievajú k pokrytiu zostatkového rozdielu vo financovaní, sú granty na podporu rozpočtu od Francúzskej rozvojovej agentúry (vo výške 62 miliónov USD v roku 2017) a Ázijskej rozvojovej banky (ktorý by mal v rokoch 2018 – 2019 predstavovať 100 miliónov USD).

•Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Rozhodnutie č. 778/2013/EÚ o poskytnutí predchádzajúcej makrofinančnej pomoci Gruzínsku vo výške 46 miliónov EUR (polovica v grantoch a polovica v úveroch) bolo schválené Európskym parlamentom a Radou 12. Augusta 2013 2 . Pomoc bola plne vykonaná v rokoch 2015 – 2017, pričom k vyplateniu poslednej sumy došlo v máji 2017.

•Súlad s ostatnými politikami a cieľmi politík Únie

Medzi EÚ a Gruzínskom sa v priebehu rokov rozvinuli úzke politické a hospodárske vzťahy, ktoré viedli k uzatvoreniu dohody o pridružení, vrátane DCFTA, ktorá bola podpísaná v roku 2014 a do účinnosti vstúpila v roku 2016. Táto dohoda o pridružení, ktorá nahradila predchádzajúcu dohodu o partnerstve a spolupráci, umožní uskutočnenie politického pridruženia a hospodárskej integrácie Gruzínska s EÚ. Prostredníctvom jednotného rámca podpory EÚ sa určujú prioritné odvetvia spolupráce s Gruzínskom financované v rámci nástroja európskeho susedstva (ďalej len „ENI“). Jednotný rámec podpory na obdobie rokov 2017 – 2020 sa v súčasnosti dokončuje.

Hospodárske väzby medzi Gruzínskom a EÚ sú už dobre rozvinuté. V roku 2016 bola EÚ hlavným obchodným partnerom Gruzínska s podielom na obchode vo výške 32,6 %, ďaleko pred ostatnými obchodnými partnermi (Tureckom s podielom na obchode vo výške 17,2 % a Ruskom, ktorého podiel na obchode predstavoval 8,1 %). EÚ je takisto hlavným investičným partnerom a darcom Gruzínska.

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sú oprávnené požiadať o makrofinančnú pomoc. Makrofinančná pomoc EÚ doplní granty poskytované v rámci ENI a iných programov EÚ, a najmä podmienky plánované v rámci balíkov rozpočtovej podpory, ktoré vykonáva EÚ. Podporou gruzínskych orgánov pri prijatí vhodného rámca pre makroekonomickú politiku a štrukturálne reformy makrofinančná pomoc EÚ posilní pridanú hodnotu a účinnosť celkovej finančnej intervencie EÚ, ktorá zahŕňa aj iné finančné nástroje.

Gruzínsko upevnilo svoju demokraciu, zásady právneho štátu a takisto ďalej posilnilo dodržiavanie ľudských práv. Posledné parlamentné voľby v októbri 2016 boli pluralitné a dobre organizované. Pokiaľ ide o súdnictvo, reformami v Gruzínsku sa posilnila nezávislosť, profesionalita a zodpovednosť súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa politické podmienky na poskytnutie makrofinančnej pomoci Gruzínsku vrátane aspektu politickej a hospodárskej blízkosti k EÚ môžu považovať za splnené. Podrobné posúdenie splnenia politických kritérií na poskytnutie makrofinančnej pomoci, ktoré vypracovala ESVČ, je uvedené v prílohe k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Zhrnutie navrhovaných opatrení

Zvažovaná operácia makrofinančnej pomoci by bola v maximálnom objeme 45 miliónov EUR. Komisia navrhuje, aby bola táto výška pomoci poskytnutá vo forme strednodobých úverov vo výške do 35 miliónov EUR a grantov vo výške do 10 miliónov EUR. Vzhľadom na navrhovanú veľkosť operácie Komisia zvažuje vyplatenie pomoci v dvoch splátkach 3 . Prvá tranža by orientačne pozostávala z úverovej časti vo výške 15 miliónov EUR a grantovej časti vo výške 5 miliónov EUR a druhá tranža z úverovej časti vo výške 20 miliónov EUR a grantovej časti vo výške 5 miliónov EUR.

Pomoc bude riadiť Komisia. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú osobitné ustanovenia týkajúce sa prevencie proti podvodom a iným nezrovnalostiam.

Vyplatenia v rámci navrhovanej operácie makrofinančnej pomoci by boli podmienené úspešnými preskúmaniami v rámci programu MMF a účinným čerpaním finančných prostriedkov MMF zo strany Gruzínska. Komisia – v mene EÚ – a gruzínske orgány by sa navyše dohodli na osobitnom súbore štrukturálnych reformných opatrení, ktoré by boli stanovené v memorande o porozumení. Tieto reformné opatrenia by podporili reformný program gruzínskych orgánov a doplnili programy dohodnuté s MMF, Svetovou bankou a ostatnými darcami, ako aj politické programy súvisiace s operáciami rozpočtovej podpory EÚ. Boli by v súlade s hlavnými prioritami hospodárskej reformy, na ktorých sa EÚ a Gruzínsko dohodli v rámci dohody o pridružení vrátane DCFTA a programu pridruženia.

Rozhodnutie vyplatiť približne 22 % navrhovanej pomoci v grantoch (10 miliónov EUR z celkovej sumy 45 miliónov EUR) a zvyšok v úveroch je odôvodnený úrovňou hospodárskeho a spoločenského rozvoja Gruzínska (meraného na základe príjmu na obyvateľa, pričom Svetová banka zaraďuje Gruzínsko medzi krajiny s nižšími strednými príjmami, a na základe výskytu chudoby), ako aj jeho pomerne vysokým zadlženosťou. Hoci Gruzínsko už nie je oprávnené požiadať o zvýhodnené financovanie ani od MMF, ani od Svetovej banky, k jeho vyňatiu z tohto zvýhodneného financovania došlo pomerne nedávno. Toto vyňatie však predstavuje argument v prospech uprednostnenia úverovej časti.

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 212 ods. 2 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zásada subsidiarity je dodržaná, keďže ciele obnovy krátkodobej makroekonomickej stability v Gruzínsku nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale je možné dosiahnuť ho lepšie na úrovni Európskej únie. Hlavnými dôvodmi sú rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni a potreba výraznej koordinácie darcov s cieľom maximalizovať rozsah a účinnosť pomoci.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality: obmedzuje sa na minimum požadované v záujme dosiahnutia cieľov krátkodobej makroekonomickej stability a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

Ako vyplýva z vyhodnotenia Komisie založeného na odhadoch MMF v rámci programu rozšíreného fondu, výška navrhovanej novej makrofinančnej pomoci, poskytnutej navyše k poslednému vyplateniu v rámci predchádzajúcej operácie makrofinančnej pomoci v máji 2017, zodpovedá 10 % celkového odhadovaného rozdielu vo financovaní za obdobie rokov 2017 – 2020 a 33 % zostatkového rozdielu vo financovaní (t. j. bez čistých príspevkov MMF a očakávaných výdavkov na úvery v súlade s politikou Svetovej banky). Je to v súlade so štandardnými postupmi pre rozdelenie zaťaženia pri operáciách makrofinančnej pomoci, pri čom je zohľadnená pomoc prisľúbená Gruzínsku od iných bilaterálnych a multilaterálnych darcov.

•Výber nástroja

Projektové financovanie ani technická pomoc by neboli vhodnými ani dostatočnými nástrojmi na riešenie týchto makroekonomických cieľov. Kľúčovou pridanou hodnotou makrofinančnej pomoci v porovnaní s inými nástrojmi EÚ by bolo zmiernenie vonkajšieho finančného obmedzenia a pomoc pri vytváraní stabilného makroekonomického rámca, a to aj prostredníctvom podpory udržateľnej platobnej bilancie a rozpočtovej situácie a vhodného rámca pre štrukturálne reformy. Vďaka tomu, že makrofinančná pomoc pomôže zaviesť vhodný celkový politický rámec, môže zvýšiť aj účinnosť opatrení financovaných v Gruzínsku v rámci iných, užšie zameraných finančných nástrojov EÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Makrofinančná pomoc sa poskytuje ako neoddeliteľná súčasť medzinárodnej podpory na stabilizáciu hospodárstva Gruzínska. Pri príprave tohto návrhu makrofinančnej pomoci útvary Komisie uskutočnili konzultácie s MMF a so Svetovou bankou, ktoré už zaviedli rozsiahle programy financovania a pripravujú nové. Komisia bola v pravidelnom kontakte aj s gruzínskymi orgánmi.

•Získavanie a využívanie expertízy

V súlade s požiadavkami nariadenia o rozpočtových pravidlách uskutočnili útvary Európskej komisie operatívne posúdenie finančných a administratívnych tokov Gruzínska, aby overili, že zavedené postupy pre riadenie programu pomoci vrátane makrofinančnej pomoci poskytujú primerané záruky. Predbežné zistenia z misie vykonanej poradenskou spoločnosťou na účely tohto operačného posúdenia boli poskytnuté v septembri 2017. Naznačuje sa v nich, že súčasný stav administratívnych a finančných tokov Gruzínska je primeraný na riadenie novej operácie makrofinančnej pomoci napriek tomu, že určité nedostatky pretrvávajú. Očakáva sa, že návrh konečnej správy o tomto operačnom posúdení sa predloží v novembri 2017. Vývoj v tejto oblasti bude naďalej pozorne sledovaný aj prostredníctvom pravidelných správ o pokroku v oblasti reforiem riadenia verejných financií, ktoré bude pripravovať delegácia EÚ v Tbilisi.

•Posúdenie vplyvu

Makrofinančná pomoc EÚ je mimoriadny núdzový nástroj zameraný na riešenie závažných ťažkostí s platobnou bilanciou v tretích krajinách. Navrhovaná makrofinančná pomoc je preto oslobodená od požiadavky na vykonanie posúdenia vplyvu v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii [SWD(2015) 111 final].

Všeobecnejšie, návrhy makrofinančnej pomoci Komisie vychádzajú zo skúseností získaných z hodnotení ex post vykonaných pri predchádzajúcich operáciách v krajinách susediacich s EÚ. Nová makrofinančná pomoc a súvisiaci program ekonomických úprav a reforiem pomôžu zmierniť krátkodobé potreby Gruzínska v oblasti financovania a zároveň podporia politické opatrenia zamerané na posilnenie strednodobej platobnej bilancie a fiškálnej udržateľnosti a zvýšia udržateľný rast, čím sa doplní program dohodnutý s MMF. Tieto politické podmienky by sa mali týkať niektorých nedostatkov, ktoré sa v priebehu rokov prejavili v gruzínskom hospodárstve a systéme správy hospodárskych záležitostí. Možné oblasti, na ktoré by sa vzťahovali politické podmienky, by mohli v zásade zahŕňať reformy na posilnenie sociálnej záchrannej siete, riadenie verejných financií, posilnenie investičného prostredia a podporu vykonávania DCFTA.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Plánovaná pomoc sa poskytne vo forme úverov a grantov. Úverová časť sa bude financovať prostredníctvom operácie prijímania pôžičky, ktorú vykoná Komisia v mene EÚ. Vplyv úverovej pomoci na rozpočet bude zodpovedať financovaniu Garančného fondu EÚ pre vonkajšie opatrenia na úrovni 9 % zo súm uhradených z rozpočtového riadku 01 03 06 („Financovanie Garančného fondu“). Za predpokladu, že dve vyplatenia úveru (15 miliónov EUR v rámci prvej tranže a 20 miliónov EUR v rámci druhej tranže) sa uskutočnia v roku 2018, financovanie sa uskutoční v rámci rozpočtu na rok 2020 v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi mechanizmus garančného fondu, a to vo výške 3,15 milióna EUR.

Grantová časť pomoci (celkove 10 miliónov EUR, t. j. 5 miliónov EUR pre každú z dvoch tranží) sa bude financovať z viazaných rozpočtových prostriedkov rozpočtu na rok 2018 v rámci rozpočtového riadku 01 03 02 (Makrofinančná pomoc), pričom platby sa uskutočnia aj v roku 2018 4 .

Na základe súčasných prognóz o využívaní rozpočtových riadkov 01 03 02 a 01 03 06 Komisia odhaduje, že vplyv navrhovanej operácie makrofinančnej pomoci Gruzínsku na rozpočet možno pokryť.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje doložku o ukončení platnosti. Navrhovaná makrofinančná pomoc by bola k dispozícii na obdobie dva a pol roka od prvého dňa po nadobudnutí platnosti memoranda o porozumení.

2017/242 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie, 5

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, 6

keďže:

(1)Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Gruzínskom sa naďalej rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“) a Východného partnerstva. Gruzínsko pristúpilo k Východnému partnerstvu EÚ v roku 2009 a potom medzi EÚ a Gruzínskom prebiehali rokovania o dohode o pridružení. Táto dohoda, ktorá zahŕňa postupné vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“), bola podpísaná v júni 2014 a nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)Gruzínsko stále čelí slabému vonkajšiemu prostrediu, ktoré, prostredníctvom zníženého exportu a remitencií, prispelo k pomerne utlmenému rastu HDP v roku 2016. Síce sa očakáva, že v roku 2017 sa regionálny a celosvetový rast zvýši, ale bude naďalej podliehať rizikám nepriaznivého vývoja.

(3)Rozpočtový deficit Gruzínska zostáva na vysokej úrovni a jeho pomer verejného dlhu k HDP sa zvyšuje. Zraniteľným zostáva aj stav platobnej bilancie Gruzínska v dôsledku veľmi vysokého deficitu bežného účtu a vysokého zahraničného dlhu. Devízové rezervy Gruzínska sú v absolútnom vyjadrení stabilné, ale – vzhľadom na zvyšujúce sa potreby rezerv – klesli pod úroveň, ktorú Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF)“ považuje za primeranú. Gruzínsko sa takisto naďalej prispôsobuje požiadavkám DCFTA s EÚ.

(4)V tejto súvislosti gruzínske orgány a MMF v apríli 2017 uzatvorili trojročnú (2017 – 2020) dohodu v rámci nástroja rozšíreného fondu (ďalej len „EFF“) vo výške 285,3 milióna USD. Táto dohoda bola schválená výkonnou radou MMF 12. apríla 2017. Cieľom dohody v rámci EFF je podpora programu hospodárskych reforiem, ktorý Gruzínsku pomôže zredukovať slabé miesta hospodárstva a posilniť vyšší a inkluzívnejší hospodársky rast.

(5)Vzhľadom na zostatkové potreby vonkajšieho financovania Gruzínska požiadali v júni 2017 Gruzínske orgány Úniu o doplnkovú makrofinančnú pomoc.

(6)Od vojenského konfliktu s Ruskom v roku 2008 boli Gruzínsku poskytnuté dve operácie makrofinančnej pomoci, ku ktorým sa Únia zaviazala na medzinárodnej konferencii darcov v Bruseli v októbri 2008. Prvá z týchto operácií (46 miliónov EUR, plne vo forme grantov) sa vykonala v rokoch 2009 – 2010 a druhá (opäť 46 miliónov EUR, polovica v grantoch a polovica v úveroch) v rokoch 2015 – 2017. Únia takisto poskytla Gruzínsku 610 – 746 miliónov EUR v rámci nástroja európskeho susedstva (ďalej len „ENI“) na obdobie rokov 2014 – 2020 vrátane rozpočtovej podpory a technickej pomoci. Gruzínsko okrem toho využíva investičný nástroj európskej susedskej politiky (ďalej len „NIF“), ktorý v období rokov 2008 – 2017 prispel približne 86 miliónmi EUR na projekty v Gruzínsku.

(7)Vzhľadom na to, že Gruzínsko je krajina, na ktorú sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(8)Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, pričom by sa malo podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie v krátkodobom horizonte.

(9)Keďže v platobnej bilancii Gruzínska naďalej existuje značný zostatkový rozdiel vo vonkajšom financovaní presahujúci zdroje poskytnuté MMF a ďalšími multilaterálnymi inštitúciami, makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Gruzínsku, sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za primeranú reakciu na žiadosť Gruzínska o podporu stabilizácie hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Gruzínska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(10)Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Gruzínska a zároveň aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(11)Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Gruzínska, pričom sa zároveň berie do úvahy jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa takisto zohľadňujú očakávané finančné príspevky od dvojstranných a viacstranných darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Gruzínsku a celkový prínos zapojenia Únie.

(12)S prihliadnutím na zostatkové potreby vonkajšieho financovania Gruzínska, úroveň jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja hodnotenú podľa príjmu na obyvateľa a podľa výskytu chudoby, ako aj na jeho úroveň zadlženosti by sa mala časť pomoci poskytnúť vo forme grantov.

(13)Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s hlavnými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(14)Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Gruzínsku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operácii makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(15)Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Gruzínska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(16)Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Gruzínska. Prostredníctvom špecifických cieľov makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov hospodárenia s verejnými financiami v Gruzínsku a mali by sa podporiť štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania pracovných miest a fiškálnej konsolidácie. Plnenie podmienok, ako aj dosahovanie uvedených cieľov by mali pravidelne monitorovať Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(17)S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Gruzínsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly a Dvor audítorov bude vykonávať audity.

(18)Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady (ako rozpočtového orgánu).

(19)Sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme grantov a sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme úverov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(20)Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, Komisia by ich mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(21)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 7 .

(22)Makrofinančná pomoc Únie by mala podliehať podmienkam hospodárskej politiky, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s gruzínskymi orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Gruzínsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení alebo na zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.    Únia v záujme podpory stabilizácie hospodárstva a programu rozsiahlych reforiem v Gruzínsku poskytne Gruzínsku makrofinančnú pomoc (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v maximálnej výške 45 miliónov EUR. Z tejto maximálnej sumy sa maximálne 35 miliónov EUR poskytne vo forme úverov a maximálne 10 miliónov EUR vo forme grantov. Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie podlieha schváleniu rozpočtu Únie na príslušný rok Európskym parlamentom a Radou. Účelom pomoci je prispieť na pokrytie potrieb Gruzínska spojených s platobnou bilanciou, ako sa uvádza v programe MMF.

2.    Na financovanie časti makrofinančnej pomoci Únie poskytovanej vo forme úveru je Komisia splnomocnená požičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať Gruzínsku. Úvery majú maximálnu priemernú splatnosť 15 rokov.

3.    Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi dosiahnutými medzi MMF a Gruzínskom a s kľúčovými zásadami a cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom vrátane DCFTA, ako boli dohodnuté v rámci ESP.

Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie vrátane jej vyplácania a včas týmto inštitúciám poskytuje príslušné dokumenty.

4.    Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii počas obdobia dva a pol roka, počínajúc prvým dňom od nadobudnutia účinnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 3 ods. 1.

5.    Ak sa potreby Gruzínska v oblasti financovania počas vyplácania makrofinančnej pomoci Únie v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia konajúc v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 7 ods. 2 zníži výšku tejto pomoci alebo ju pozastaví, či zruší.

Článok 2

1.    Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie je rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Gruzínska.

2.    Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.

3.    Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ 8 .

Článok 3

1.    Komisia sa v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 7 ods. 2 dohodne s gruzínskymi orgánmi na jasne vymedzených podmienkach v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienkach zameraných na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie, ktorým makrofinančná pomoc Únie podlieha a ktoré sa stanovia v spoločnom memorande o porozumení (ďalej len „memorandum o porozumení“) zahŕňajúcom časový rámec plnenia týchto podmienok. Podmienky v oblasti hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 3 vrátane programov makroekonomických úprav a štrukturálnych reforiem, ktoré Gruzínsko vykonáva s podporou MMF.

2.    Podmienky uvedené v odseku 1 sa zamerajú najmä na zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov riadenia verejných financií v Gruzínsku, a to aj pri využívaní makrofinančnej pomoci Únie. Pri navrhovaní politických opatrení sa riadne zohľadňuje aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie. Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov Komisia pravidelne monitoruje.

3.    Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovia v dohode o úvere a dohode o grante, ktoré Komisia uzavrie s gruzínskymi orgánmi.

4.    Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či sa aj naďalej plnia podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 a či je hospodárska politika Gruzínska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie. Komisia pri tejto činnosti úzko spolupracuje s MMF a so Svetovou bankou a v prípade potreby s Európskym parlamentom a Radou.

Článok 4

1.    Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odseku 3 poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie v dvoch splátkach, z ktorých každá pozostáva z grantovej a úverovej časti. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení uvedenom v článku 3.

2.    Sumy makrofinančnej pomoci Únie poskytnutej vo forme úverov sa v prípade potreby financujú v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 9 .

3.    Komisia rozhoduje o vyplatení splátok, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)podmienka stanovená v článku 2;

b)trvalo uspokojivé výsledky pri vykonávaní politického programu obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem s podporou nepreventívneho úverového mechanizmu MMF a

c)uspokojivé plnenie podmienok v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienok, ktoré sa dohodli v memorande o porozumení.

Uvoľnenie druhej splátky sa v zásade uskutoční najskôr tri mesiace po uvoľnení prvej splátky.

4.    V prípade, že podmienky uvedené v odseku 3 nie sú splnené, Komisia dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie. V takýchto prípadoch oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody tohto pozastavenia alebo zrušenia.

5.    Makrofinančná pomoc Únie sa vypláca Národnej banke Gruzínska. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa dohodnú v memorande o porozumení, vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu previesť gruzínskemu ministerstvu financií ako konečnému príjemcovi.

Článok 5

1.    Operácie prijímania a poskytovania pôžičiek súvisiace s časťou makrofinančnej pomoci Únie poskytovanej vo forme úveru sa vykonávajú v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nesmú pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti, ani ju vystaviť žiadnemu riziku spojenému so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby, ani inému obchodnému riziku.

2.    Pokiaľ to okolnosti umožňujú a ak o to Gruzínsko požiada, Komisia môže prijať potrebné kroky, aby zabezpečila, že sa do zmluvných podmienok poskytnutia úveru zahrnie doložka o predčasnom splatení úveru a že tejto doložke bude zodpovedať príslušná doložka v podmienkach týkajúcich sa operácií prijímania pôžičiek.

3.    Pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru a ak o to Gruzínsko požiada, Komisia sa môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo môže reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonávajú v súlade s odsekmi 1 a 4 a nesmú viesť k predĺženiu splatnosti dotknutých prijatých úverov ani k zvýšeniu sumy istiny nesplatenej k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.    Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii a ktoré súvisia s operáciami prijímania a poskytovania pôžičiek na základe tohto rozhodnutia, znáša Gruzínsko.

5.    Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 6

1.    Makrofinančná pomoc Únie sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 10 (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 11 .

2.    Makrofinančná pomoc Únie sa implementuje v rámci priameho hospodárenia.

3.    Dohoda o úvere a dohoda o grante, ktoré sa majú uzavrieť s gruzínskymi orgánmi, obsahujú ustanovenia s cieľom:

d)zabezpečiť, aby Gruzínsko pravidelne kontrolovalo, či sa finančné prostriedky poskytované z rozpočtu Únie využívajú riadne, aby prijalo vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby podniklo právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa tohto rozhodnutia, ktoré boli získané neoprávnene;

e)zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení v súvislosti s prevenciou a bojom proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam s dosahom na makrofinančnú pomoc Únie v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 12 , nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 13 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 14 ;

f)výslovne splnomocniť Komisiu vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom alebo jeho zástupcov na vykonávanie kontrol vrátane kontrol a inšpekcií na mieste;

g)výslovne splnomocniť Komisiu a Dvor audítorov na vykonávanie auditov počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci Únie a po tomto období vrátane auditov dokladov alebo auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia;

h)zabezpečiť, aby mala Únia nárok na predčasné splatenie úveru a/alebo plné splatenie grantu, ak sa zistí, že Gruzínsko sa v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci Únie dopustilo podvodu alebo korupcie alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie.

4.    Komisia pred implementáciou makrofinančnej pomoci Únie posúdi prostredníctvom operatívneho posúdenia primeranosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov Gruzínska, ktoré sa týkajú tejto pomoci.

Článok 7

1.    Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

1.    Komisia každý rok do 30. júna predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane hodnotenia tohto vykonávania. V tejto správe sa:

i)preskúma dosiahnutý pokrok v implementácii makrofinančnej pomoci Únie;

j)posúdi hospodárska situácia a vyhliadky Gruzínska, ako aj dosiahnutý pokrok vo vykonávaní opatrení politiky uvedených v článku 3 ods. 1;

k)uvedú súvislosti medzi podmienkami v oblasti hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Gruzínska a rozhodnutiami Komisie o vyplatení splátok makrofinančnej pomoci Únie.

2.    Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 4 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o následnom hodnotení, v ktorej posúdi výsledky a efektívnosť ukončenej makrofinančnej pomoci Únie a rozsah, v akom prispela k cieľom pomoci.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Gruzínsku

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 15

Oblasť politiky:    Hlava 01 – Hospodárske a finančné veci

Činnosť:    03 – Medzinárodné hospodárske a finančné veci

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

„Ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií: podpora prosperity za hranicami EÚ“

Činnosti súvisiace s GR pre hospodárske a finančné záležitosti sa týkajú:

a)podpory makrofinančnej stability a podpory reforiem na podporu rastu mimo EÚ, a to aj prostredníctvom pravidelného hospodárskeho dialógu s kľúčovými partnermi a poskytovaním makrofinančnej pomoci a

b)podpory procesu rozširovania, vykonávania susedskej politiky EÚ a priorít EÚ v iných tretích krajinách vykonávaním hospodárskej analýzy a poskytovaním posúdení a poradenstva pri tvorbe politík.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ: „Podpora prosperity za hranicami EÚ“

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB:

a)podpora makrofinančnej stability a podpora reforiem na podporu rastu mimo EÚ, a to aj prostredníctvom pravidelného hospodárskeho dialógu s kľúčovými partnermi a poskytovaním makrofinančnej pomoci a

b)podpora procesu rozširovania, vykonávania susedskej politiky EÚ a priorít EÚ v iných tretích krajinách vykonávaním hospodárskej analýzy a poskytovaním posúdení a poradenstva pri tvorbe politík.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Navrhovanú pomoc tvorí úver EÚ vo výške do 35 miliónov EUR a grant vo výške do 10 miliónov EUR pre Gruzínsko s cieľom prispieť k zvýšeniu udržateľnosti platobnej bilancie. Pomoc, ktorá sa má vyplatiť v dvoch splátkach, by mala krajine pomôcť prekonať zložitú situáciu v hospodárstve a v oblasti platobnej bilancie. Zároveň sa ňou podporia štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie udržateľného hospodárskeho rastu, zníženie makroekonomickej zraniteľnosti a zlepšenie riadenia verejných financií.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Od orgánov sa bude vyžadovať, aby útvarom Komisie predkladali pravidelné správy o súbore ukazovateľov a pred vyplatením všetkých splátok pomoci predložili komplexnú správu o plnení dohodnutých politických podmienok.

Útvary Komisie budú naďalej monitorovať riadenie verejných financií v nadväznosti na operatívne posúdenie finančných tokov a administratívnych postupov v Gruzínsku, ktoré sa vykonalo pri príprave tejto operácie. Delegácia EÚ v Tbilisi bude predkladať aj pravidelné správy o otázkach týkajúcich sa monitorovania pomoci. Útvary Komisie zostanú v úzkom kontakte s MMF a Svetovou bankou, aby využili skúsenosti z ich pretrvávajúcich aktivít v Gruzínsku.

V navrhovanom legislatívnom rozhodnutí sa počíta s výročnou správou Rade a Európskemu parlamentu, ktorá bude zahŕňať posúdenie vykonávania tejto operácie. Do dvoch rokov od skončenia obdobia dostupnosti sa uskutoční nezávislé hodnotenie ex post týkajúce sa pomoci.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Vyplatenie pomoci bude podmienené uspokojivými výsledkami pri zavádzaní hospodárskeho programu medzi Gruzínskom a MMF, ktorý schválila výkonná rada MMF 12. apríla 2017. Okrem toho sa Komisia musí s gruzínskymi orgánmi dohodnúť na osobitných politických podmienkach uvedených v memorande o porozumení, ktoré musia byť uspokojivo splnené pred uvoľnením druhej splátky Komisiou.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Navrhovaná makrofinančná pomoc pomôže Gruzínsku prekonať dôsledky slabého vonkajšieho prostredia, ktoré prostredníctvom zníženého exportu a remitencií prispelo k pomerne utlmenému rastu HDP v roku 2016, ako aj znížiť zraniteľnosť platobnej bilancie a zvládnuť prispôsobovanie sa požiadavkám DCFTA. Navrhovaná makrofinančná pomoc pritom zároveň prispeje k podpore makroekonomickej stability a štrukturálnych reforiem v krajine. Doplnením zdrojov, ktoré poskytujú medzinárodné finančné inštitúcie, iné nástroje EÚ a iní darcovia, makrofinančná pomoc prispeje k celkovej účinnosti balíka finančnej podpory, ktorý poskytlo medzinárodné spoločenstvo darcov.

Navrhovaným programom sa posilní aj záväzok vlády uskutočňovať reformy a jej ambícia prehlbovať vzťahy s EÚ. Tento výsledok sa dosiahne okrem iného pomocou primeranej podmienenosti vyplácania pomoci. V širšom kontexte bude tento program signalizovať ostatným krajinám v regióne, že EÚ naďalej podporuje krajiny, ktoré sa vydajú na cestu politických reforiem, aj v časoch, keď čelia hospodárskym ťažkostiam.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Od roku 2004 sa v súvislosti s operáciami makrofinančnej pomoci vykonalo viac ako 15 hodnotení ex post. Z týchto hodnotení vyplynulo, že operácie makrofinančnej pomoci prispievajú, aj keď niekedy skromne a nepriamo, k zlepšeniu vonkajšej udržateľnosti makroekonomickej stability a k dosiahnutiu štrukturálnych reforiem v prijímajúcej krajine. Operácie makrofinančnej pomoci mali vo väčšine prípadov pozitívny vplyv na platobnú bilanciu prijímajúcej krajiny a prispeli k uvoľneniu jej rozpočtových obmedzení. Viedli aj k mierne vyššiemu hospodárskemu rastu.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

EÚ je najväčším darcom pre Gruzínsko. Pomoc EÚ vyčlenená pre Gruzínsko v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“) na obdobie rokov 2007 – 2013 dosiahla celkovú výšku 452 miliónov EUR. Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa v rámci nástroja európskeho susedstva (ďalej len „ENI“) môže pomoc EÚ Gruzínsku pohybovať v rozmedzí minimálneho príspevku vo výške 610 miliónov EUR a maximálneho príspevku vo výške 746 miliónov EUR. Tieto prostriedky sa dopĺňajú o financovanie z iných nástrojov EÚ, ako je napríklad investičný nástroj európskej susedskej politiky (ďalej len „NIF“). Okrem bilaterálnych programov spolupráce využíva Gruzínsko aj rôzne regionálne programy, najmä v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia. Gruzínsko sa zúčastňuje aj na iniciatívach otvorených pre všetky susedské krajiny, ako sú napríklad Erasmus+, TAIEX a SIGMA. Okrem ENI je Gruzínsko oprávnené na financovanie v rámci týchto tematických nástrojov a programov EÚ: európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj na podporu stability a mieru (IcSP), ako aj programy pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány a programy v oblasti rozvoja ľudských zdrojov a migrácie a azylu. Európska investičná banka od roku 2010 okrem toho poskytla úvery vo výške 1 267 miliónov EUR.

Hlavným prínosom makrofinančnej pomoci v porovnaní s inými nástrojmi EÚ by bola pomoc pri vytváraní stabilného makroekonomického rámca, a to aj prostredníctvom podpory udržateľnej platobnej bilancie a rozpočtovej situácie a vhodného rámca pre štrukturálne reformy. Makrofinančná pomoc neposkytuje pravidelnú finančnú podporu a nie je určená ani na podporu dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja prijímajúcich krajín. Má sa ukončiť ihneď, ako sa vonkajšia finančná situácia krajiny vráti späť na udržateľnú cestu. Následne sa majú začať využívať nástroje pomoci EÚ v rámci bežnej spolupráce.

Makrofinančná pomoc má takisto dopĺňať intervencie medzinárodných finančných inštitúcií, a to najmä program úprav a reforiem podporovaný v rámci nástroja rozšíreného fondu MMF a úverov od Svetovej banky na politiku rozvoja.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

X Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

X Návrh/iniciatíva s účinnosťou dva a pol roka od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení, ako sa uvádza v článku 1 ods. 4 rozhodnutia

X Finančný vplyv sa podľa očakávaní prejaví v období rokov 2017 až 2020

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 16

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Táto pomoc je makroekonomickej povahy a jej koncepcia je v súlade s ekonomickým programom podporovaným MMF. Monitorovanie opatrení útvarmi Komisie sa uskutoční na základe pokroku vo vykonávaní programu MMF a osobitných reformných opatrení, na ktorých sa majú dohodnúť s gruzínskymi orgánmi v memorande o porozumení (pozri aj bod 1.4.4).

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

S navrhovanou operáciou makrofinančnej pomoci súvisia správcovské, metodické a politické riziká.

Existuje riziko, že makrofinančná pomoc by sa mohla použiť podvodne. Keďže makrofinančná pomoc nie je Gruzínskom vyhradená na konkrétne výdavky, toto riziko sa vzťahuje na faktory ako všeobecná kvalita riadiacich systémov centrálnej banky a ministerstva financií a primeranosť kapacity interného a externého auditu.

Druhé riziko vyplýva z možnosti, že Gruzínsko si nebude plniť svoje finančné záväzky voči EÚ vyplývajúce z navrhovaných úverov v rámci makrofinančnej pomoci (riziko zlyhania alebo úverové riziko), čo by mohlo byť spôsobené napríklad významným ďalším zhoršením platobnej bilancie a fiškálnej pozície krajiny.

Ďalšie kľúčové riziko pre operáciu vyplýva z regionálnej geopolitickej situácie, najmä zo stále zložitých vzťahov Gruzínska s Ruskom a separatistickými regiónmi Abcházsko a Južné Osetsko. Zhoršenie tejto regionálnej geopolitickej situácie by mohlo mať negatívny vplyv na makroekonomickú stabilitu Gruzínska, čo by mohlo ovplyvniť plnenie programu MMF a vyplácanie a/alebo splácanie navrhovanej makrofinančnej pomoci.

A nakoniec, Gruzínske hospodárstvo čelí rozsiahlejším rizikám v dôsledku neistého regionálneho a celosvetového hospodárskeho výhľadu. Očakáva sa, že v roku 2017 sa zvýši regionálny a celosvetový rast, ktorý však naďalej zostane utlmený a bude podliehať rizikám poklesu vyplývajúcim z protekcionizmu, volatility na finančných trhoch a možného ďalšieho zhodnocovania amerického dolára. Ak sa tieto riziká naplnia, mohli by viesť k zníženiu hospodárskeho rastu v Gruzínsku, čo by v spojení s trvalo vysokou nerovnosťou a pomerne obmedzenou záchrannou sociálnou sieťou mohlo zaťažiť rozpočet a znížiť domácu podporu štrukturálnych reforiem.

2.2.2.Plánované metódy kontroly

Makrofinančná pomoc bude podliehať overovaniu, kontrole a postupom auditu v rámci právomoci Komisie vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskeho dvora audítorov.

2.2.3.Náklady a prínosy kontrol a pravdepodobná miera neplnenia požiadaviek

Základné náklady Komisie súvisiace s metódami overovania a kontroly sú uvedené v tabuľke 3.2.1. Okrem toho sú tu náklady Európskeho dvora audítorov a náklady spojené s prípadnou intervenciou úradu OLAF. Operatívne posúdenie finančných a administratívnych tokov Gruzínska, ktoré majú útvary Komisie – s podporou externých poradcov – dokončiť v roku 2017, pomáha posúdiť riziká zneužitia finančných prostriedkov a ako vedľajší prínos poskytuje aj užitočné informácie o potrebných reformách v oblasti riadenia verejných financií, ktoré sa môžu odzrkadliť v politickej podmienenosti operácie. Vzhľadom na skúsenosti s nástrojom makrofinančnej pomoci získané od jeho vytvorenia sa v súvislosti s pravdepodobnou mierou neplnenia požiadaviek riziko tohto neplnenia (vo forme nesplatenia úveru alebo zneužitia finančných prostriedkov) považuje za nízke.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Na zmiernenie rizík podvodného používania sa prijme niekoľko opatrení:

Po prvé, dohoda o úvere a dohoda o grante budú zahŕňať súbor ustanovení o inšpekciách, predchádzaní podvodom, auditoch a vymáhaní finančných prostriedkov v prípade podvodu alebo korupcie. Pomoc sa zároveň vyplatí na osobitný účet v Národnej banke Gruzínska.

Okrem toho útvary Komisie s podporou externých poradcov v súčasnosti dokončujú návrh operatívneho posúdenia spoľahlivosti finančných tokov a administratívnych postupov Gruzínska, ktoré sú relevantné pre tento typ pomoci. V predbežných zisteniach poradcov (poskytnutých v septembri 2017) sa konštatuje, že súčasný stav administratívnych a finančných tokov Gruzínska je primeraný na riadenie novej operácie makrofinančnej pomoci napriek tomu, že určité nedostatky pretrvávajú.

Napokon, za overovanie, kontrolu a audit pomoci bude zodpovedať Komisia vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

01 03 02: Makrofinančná pomoc

01 03 06 – Financovanie Garančného fondu

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia musí byť financovaný v súlade s nariadením o fonde 20 prostredníctvom rozpočtových prostriedkov v rámci rozpočtového riadku 01 03 06 („financovanie garančného fondu“) vo výške 9 % z celkových nesplatených záväzkov. Požadovaná suma financovania sa vypočíta na začiatku roka „n“ ako rozdiel medzi cieľovou sumou a čistými aktívami fondu na konci roka „n – 1“. Táto suma financovania je zahrnutá v roku „n“ do návrhu rozpočtu roku „n + 1“ a v skutočnosti sa vyplatí v rámci jednej transakcie na začiatku roku „n + 1“ z rozpočtového riadku „Financovanie garančného fondu“ (rozpočtový riadok 01 03 06). V dôsledku toho sa 9 % (t. j. najviac 3,15 milióna EUR) skutočne vyplatenej sumy bude pri výpočte financovania fondu zohľadňovať v cieľovej sume na konci roka „n – 1“.

Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Potrebné administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo ktoré boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Náklady na potrebných zamestnancov sa odhadujú na základe 30 % ročných výdavkov na úradníka triedy AD5 – AD12.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–X Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

(1)    Všetky prepočty v tomto dokumente sú založené na výmennom kurze EUR/USD vo výške 1,12.

(2)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15).

(3)    V závislosti od tempa legislatívneho procesu a následného vykonávania operácie makrofinančnej pomoci môže k vyplateniu navrhovanej pomoci dôjsť v roku 2018 alebo môže byť rozdelené medzi roky 2018 a 2019.

(4)    Ako sa už uviedlo, v závislosti od tempa legislatívneho procesu a následného vykonávania operácie makrofinančnej pomoci môže k vyplateniu navrhovanej pomoci dôjsť v roku 2018 alebo môže byť rozdelené medzi roky 2018 a 2019.

(5)    Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

(6)    Stanovisko Európskeho parlamentu z … a rozhodnutie Rady z … .

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)    Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(9)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(11)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(12)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(13)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(15)    ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(16)    Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle Europa: http://ec.europa.eu/budget/explained/management/managt_who/who_en.cfm.

(17)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(18)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(19)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(20)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(21)    Rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(22)    Výstupy znamenajú produkty a služby, ktoré majú byť dodané (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet vybudovaných kilometrov ciest atď.).

(23)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“

(24)    Rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(25)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(26)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(27)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).