Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017JC0011

    SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Prvky stratégie EÚ pre Sýriu

    JOIN/2017/011 final

    V Štrasburgu14. 3. 2017

    JOIN(2017) 11 final

    SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

    Prvky stratégie EÚ pre Sýriu


    Úvod

    Vojna v Sýrii je jednou z najhorších humanitárnych kríz, akým svet od druhej svetovej vojny čelil, a jej ničivé a tragické následky na obyvateľstvo stále pretrvávajú. Minuloročné zničenie Aleppa bolo poslednou kapitolou v ponurom a zatiaľ nekončiacom sa vývoji tohto konfliktu. Okrem toho má táto vojna čoraz viac destabilizujúci vplyv na širší región v dôsledku vysídľovania obyvateľstva, šírenia terorizmu a vyhrocovania politických a sektárskych rozdielov.

    Cieľom stratégie EÚ pre Sýriu, ku ktorej vyzval predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2016, je vymedziť, ako môže EÚ významnejšie prispieť k trvalému politickému riešeniu v Sýrii na základe existujúceho rámca dohodnutého na úrovni OSN a pomôcť budovať stabilitu a podporiť rekonštrukciu krajiny po uzavretí dohody, keď začne prebiehať proces dôveryhodnej politickej transformácie. Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) a Komisia sa usilujú o schválenie tejto stratégie v predvečer konferencie o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu („Supporting the Future of Syria and the Region“), ktorá sa uskutoční 5. apríla 2017 v Bruseli. Stratégia má byť príspevkom EÚ k dvom z troch hlavných tém tejto konferencie: podpora politického procesu a podpora zmierenia a stabilizácie. Tretia téma konferencie, a  to podpora regiónu, sa rieši osobitne prostredníctvom prísľubu EÚ z londýnskej konferencie a vykonávaním paktov EÚ s Jordánskom 1 a Libanonom 2 a nástroja pre utečencov v Turecku 3 .

    Stratégia predstavuje aj preskúmanie aspektov týkajúcich sa Sýrie v rámci regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, ktorá bola naposledy preskúmaná a aktualizovaná Radou v máji 2016 4 . Treba preskúmať úlohu EÚ a jej možnosti pri presadzovaní politického riešenia na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých Sýrčanov a umožnilo by im žiť slobodne, dôstojne a v bezpečí.

    Bilaterálna spolupráca so sýrskou vládou bola pozastavená po násilných represiách zo strany režimu proti občianskemu povstaniu v roku 2011. EÚ napriek tomu naďalej podporuje sýrsky ľud prostredníctvom humanitárnej pomoci určenej na záchranu životov, pomoci pri poskytovaní základných služieb a podpory občianskej spoločnosti. Pre účinné vykonávanie tejto stratégie má zásadný význam zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami EÚ a ich príslušnými finančnými nástrojmi.

    1. Situácia v Sýrii

    1.1. Politický a bezpečnostný kontext

    Vojenská reakcia sýrskeho režimu na mierové politické povstanie v roku 2011 viedla k pretrvávajúcej občianskej vojne podporovanej a vyhrocovanej viacerými vonkajšími aktérmi. Pokračujúca vojna vytvára nesúrodú mozaiku segregovaných a súperiacich regiónov, ktoré sú pod kontrolou rôznych ozbrojených skupín, pričom z tejto situácie ťaží Dá’iš.

    Napriek postupným mierovým rozhovorom pod záštitou OSN, Ženevskému komuniké z roku 2012 5 a úsiliu medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a jej pracovných skupín sa medzi stranami konfliktu nedosiahla dohoda, ktorá by vojnu ukončila. V štvrtom kole rozhovorov medzi sýrskymi stranami v Ženeve vo februári 2017 sa v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254 identifikovali tri okruhy pre budúce rokovania – správa vecí verejných, ústava a voľby – a aj dodatočný okruh ad hoc, v rámci ktorého by sa mohlo diskutovať o boji proti terorizmu.

    Medzitým sýrsky režim a jeho spojenci, ako aj násilné extrémistické skupiny a jednotky ozbrojenej opozície v krajine systematicky stupňovali násilie. To viedlo k zvýšenej zraniteľnosti sýrskeho ľudu, „demografickému inžinierstvu“ prostredníctvom nútených evakuácií a hrubému porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

    Nebol zaznamenaný žiadny pokus režimu o dialóg a jeho postoj možno jasne charakterizovať ako „podrobte sa alebo odíďte“. Takýto represívny prístup sa nikdy nemôže stať základom pre budúcu zjednotenú a inkluzívnu Sýriu.

    1.2. Humanitárny kontext

    Šesť rokov konfliktu si vybralo obrovskú daň na civilnom obyvateľstve v Sýrii. Stredná dĺžka života sa znížila o 20 rokov. Hospodársky a ľudský rozvoj Sýrie sa vrátil na úroveň spred 40 rokov, v dôsledku čoho mnohí Sýrčania opustili svoju krajinu. Sýrske hospodárstvo skolabovalo a bolo nahradené vojnovým hospodárstvom, ktoré prináša prospech len malej menšine. Humanitárnu pomoc naliehavo potrebujú takmer tri štvrtiny zostávajúcej populácie 6 (13,5 milióna ľudí 7 ), čo zahŕňa aj viac ako šesť miliónov vnútorne vysídlených osôb a viac ako päť miliónov ľudí v obliehaných a ťažko dostupných oblastiach.

    Takmer každodenné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ako sú pokračujúce zámerné útoky na civilnú infraštruktúru vrátane vodovodných systémov, zdravotníckych zariadení a škôl viedli k závažnému nedostatku základných služieb. Okrem toho zvýšená politizácia pomoci vážne narušuje prístup k humanitárnej pomoci a jej poskytovanie.

    1.3. Aktuálny stav pomoci EÚ k januáru 2017

    Od vypuknutia vojny v roku 2011 EÚ (t. j. EÚ a členské štáty) spoločne zmobilizovala viac ako 9,4 miliardy EUR v reakcii na sýrsku krízu tak vnútri Sýrie, ako aj mimo nej, čím sa stala najväčším darcom.

    Vnútri Sýrie EÚ zmobilizovala vyše 900 miliónov EUR. Z toho viac než 600 miliónov EUR sa použilo na poskytnutie humanitárnej pomoci. Tieto finančné prostriedky boli určené na pokrytie potrieb ľudí v celej Sýrii, pričom za prioritné sa považovali viacodvetvové operácie na záchranu životov, najmä v nedostatočne zásobovaných oblastiach, v oblastiach, v ktorých sa bojuje o kontrolu, a v obliehaných oblastiach.

    EÚ poskytla humanitárnu pomoc miliónom ľudí v núdzi v Sýrii a v susedných krajinách, ktoré prichýlili utečencov. Vnútri Sýrie naša pomoc umožnila nášmu partnerovi poskytovať potraviny, akútnu zdravotnú pomoc, prístrešky, pitnú vodu a hygienické potreby miliónom ľudí, najmä tým v najväčšej núdzi, a podporila očkovaciu kampaň UNICEF proti obrne pre 2,7 milióna detí. Aj keď sa toto oznámenie zameriava na Sýriu, EÚ zmobilizovala značnú pomoc aj pre susedné krajiny, ktoré prichýlili utečencov (Turecko, Jordánsko, Libanon), kde sa poskytla zdravotná a lekárska pomoc na záchranu životov, ako aj psychosociálna podpora a ochrana viac než miliónu sýrskych utečencov (1,15 mil.).

    EÚ takisto poskytla nehumanitárnu pomoc vo výške 327 miliónov EUR prostredníctvom rôznych nástrojov: z nástroja európskeho susedstva 8 sa financovali opatrenia v Sýrii v rôznych sektoroch, ako je vzdelávanie, podpora živobytia, miestna správa vecí verejných, zdravotníctvo a podpora občianskej spoločnosti.

    Toto financovanie sa zameriava na zachovanie ľudského kapitálu v Sýrii, uľahčenie prístupu obyvateľstva k základným službám a zlepšenie kapacít miestnych civilných orgánov. V rámci nástroja na podporu stability a mieru 9 a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva 10 EÚ podporuje sýrsku občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv. Z nástroja financovania rozvojovej spolupráce 11 sa podporujú projekty v Sýrii, ktoré majú zvýšiť potravinovú bezpečnosť obyvateľov Sýrie.

    EÚ zriadila nástroj pre utečencov v Turecku s celkovým rozpočtom vo výške 3 miliardy EUR na obdobie 2016 – 2017, z ktorého sa majú podporovať dlhodobejšie zdroje obživy a sociálno-ekonomické a vzdelávacie perspektívy utečencov v Turecku.

    EÚ takisto zriadila aj Regionálny trustový fond v reakcii na krízu v Sýrii 12 , ktorý zahŕňa príspevky od 22 členských štátov a Turecka v celkovej výške 932 miliónov EUR. Tieto prostriedky dopĺňajú priame financovanie z rozpočtu EÚ, ktoré sa zatiaľ v tomto regióne použilo na pomoc Sýrčanom a hostiteľským komunitám v susedných krajinách.

    Finančné prostriedky poskytnuté Európskou úniou prispeli k zlepšeniu života utečencov, najmä v oblasti vzdelávania. Zabezpečil sa napríklad prístup pre 663 000 detí a mladých ľudí z rodín sýrskych utečencov a hostiteľských komunít v Turecku, Libanone a Jordánsku ku kvalitnému základnému vzdelaniu, ochranným službám a psychosociálnej starostlivosti. V oblasti vyššieho vzdelávania sa v rámci projektu „HOPES“ poskytujú štipendiá, výchovné poradenstvo a jazyková príprava približne 250 000 mladým ľuďom z rodín sýrskych utečencov a hostiteľských komunít v Jordánsku, Libanone, Egypte, Iraku a Turecku. V Turecku zahŕňajú intervencie v oblasti vzdelávania aj výstavbu a vybavenie 70 nových škôl.

    2. Riziká a hrozby pre základné záujmy EÚ v prípade pokračovania vojny

    Pokračovanie vojny v Sýrii by mohlo viesť buď k rozdeleniu krajiny na základe rôznych sektárskych skupín, čo by ďalej podnecovalo násilný extrémizmus a terorizmus, alebo k nastoleniu vojenskej kontroly nad celou krajinou zo strany režimu. Obe uvedené možnosti by viedli k pokračovaniu nestability a širším nepriaznivým dôsledkom v regionálnom aj celosvetovom meradle vrátane narušenia kapacít medzinárodných právnych a inštitucionálnych štruktúr na riešenie iných sporov.

    Dôsledky každej z týchto možností – t. j. pokračujúceho konfliktu alebo pokračujúcej autokratickej vlády, ako alternatív k dohodnutej politickej transformácii – by boli v rozpore so záujmami Sýrčanov, celého regiónu aj EÚ. Zahŕňali by:

    straty na životoch a zhoršenie ľudského utrpenia vrátane obliehania, ktoré by viedlo k ďalšiemu vysídľovaniu obyvateľstva, a najmä k veľkým tokom utečencov v celom regióne a smerom do Európy,

    pokračujúce násilie, radikalizáciu ozbrojených skupín a šírenie násilného extrémizmu,

    šírenie trestnej činnosti vyplývajúcej z vojnového hospodárstva vrátane obchodovania so zbraňami a ľuďmi,

    pokračujúci hospodársky pokles sprevádzaný ubúdaním obchodných a hospodárskych príležitostí,

    prehlbovanie sektárskych rozdielov čoraz viac sťažujúce proces národného uzmierenia,

    väčšiu nestabilitu v susedných krajinách vrátane prekážok stabilizácie Iraku po rozpade organizácie Dá’iš a ďalší priamy negatívny vplyv na Jordánsko, Libanon a Turecko, ako aj

    ďalšie ničenie kultúrneho dedičstva vrátane pamiatok svetového dedičstva a nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi.

    3. Strategické ciele EÚ

    Strategické ciele EÚ týkajúce sa Sýrie sú zosúladené so základnými záujmami a hodnotami EÚ a vychádzajú z globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a z európskej susedskej politiky:

    Jedna Sýria – zjednotená a územne celistvá krajina pre všetkých sýrskych občanov.

    Demokratická Sýria – legitímna vláda a pluralitný politický systém založený na dodržiavaní právneho štátu a individuálnych práv vychádzajúcich z rovnocennosti všetkých občanov.

    Rôznorodá a inkluzívna Sýria – multikultúrna krajina, v ktorej všetky etnické a náboženské skupiny pociťujú, že ich identita je chránená a že majú rovnaký prístup k riadeniu krajiny.

    Silná a bezpečná Sýria – účinný štát s fungujúcimi inštitúciami so zameraním na bezpečnosť občanov a služby, s jednou národnou armádou a zodpovednými policajnými a bezpečnostnými zložkami.

    Stabilná Sýria – stabilný politický systém a silné hospodárstvo, ktoré zabezpečuje obyvateľom náležité vzdelanie a zdravotnú starostlivosť a je zároveň atraktívne pre zahraničné investície, udržuje dobré vzťahy so všetkými susednými krajinami a je začlenené do medzinárodného spoločenstva ako konštruktívny partner.

    Dosahovanie týchto cieľov umožní dobrovoľný, dôstojný a bezpečný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb.

    4. Ciele EÚ

    Ciele EÚ týkajúce sa Sýrie, ktorými sa majú dosiahnuť uvedené strategické ciele, sú:

    Ukončenie vojny prostredníctvom procesu politickej transformácie dojednaného stranami konfliktu s podporou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu a kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov.

    Podpora zmysluplnej a inkluzívnej transformácie v Sýrii posilnením politickej opozície v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevským komuniké.

    Presadzovanie demokracie, ľudských práv a slobody prejavu posilnením sýrskych organizácií občianskej spoločnosti.

    Podpora procesu národného zmierenia založeného na úsilí o budovanie mieru a boji proti násilnému extrémizmu a sektárstvu vrátane prístupu k prechodnej justícii, ktorá by mala zahŕňať povinnosť zodpovedať sa za vojnové zločiny.

    Záchrana životov riešením humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov včasným, účinným, efektívnym a zásadovým spôsobom.

    Podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva, ako aj inštitúcií a sýrskej spoločnosti.

    Tieto ciele sú podrobnejšie rozpracované v oddiele 5.

    5. Hlavné línie činnosti v Sýrii na dosiahnutie cieľov EÚ

    5.1. Ukončenie vojny prostredníctvom procesu politickej transformácie dojednaného stranami konfliktu s podporou osobitného vyslanca OSN a kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov

    Akékoľvek trvalé riešenie vojny sa musí zameriavať na naplnenie demokratických ambícií a potrieb sýrskeho ľudu a zároveň umožňovať otvorenie politického a občianskeho priestoru pre predtým vylúčené skupiny a demokratickú a skutočnú reformu štátnych inštitúcií. Vzhľadom na to, že EÚ má záujem na dohodnutej politickej transformácii a využití nástrojov, ktoré má k dispozícii, bude v plnej miere zohrávať svoju úlohu.

    EÚ bude naďalej poskytovať priamu podporu pomoc pri rozhovoroch v Ženeve, ktoré sprostredkúva OSN, a to aj v technických diskusiách, ktoré by mohli viesť k pokroku v politických rokovaniach o ukončení vojny a k vymedzeniu parametrov prechodného riadiaceho orgánu v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254 a so Ženevským komuniké. EÚ víta kroky prijaté Ruskom, Tureckom a Iránom na podporu prímeria, ktoré boli schválené rezolúciou BR OSN č. 2336 a ktoré môžu prispieť k príprave rozhovorov medzi sýrskymi stranami v Ženeve.

    Vzhľadom na to, že vojnu v Sýrii v súčasnosti vo veľkej miere formuje priame vojenské zapojenie viacerých regionálnych a globálnych aktérov, EÚ v plnej koordinácii s OSN začala iniciatívu na rozvíjanie politického dialógu s kľúčovými aktérmi v regióne s cieľom vymedziť spoločný základ pre ukončenie súčasného stavu v Sýrii a podmienky procesu zmierenia a rekonštrukcie. Cieľom tohto úsilia je prispieť k dosiahnutiu dohody v rámci sýrskeho mierového procesu.

    Mier nie je možné dosiahnuť iba zapojením sýrskych zainteresovaných strán na makroúrovni. V prvom rade treba vyvinúť spoločné úsilie priamo zamerané na sýrsku občiansku spoločnosť, komunity a obyvateľstvo postihnuté vojnou, ktoré by sa mali zúčastňovať na procese definovania prechodných opatrení a budúcnosti sýrskeho politického systému. V rámci iniciatívy EÚ na podporu mierového procesu v Sýrii 13 sa vytvára konkrétna platforma na podporu mierového procesu a prímeria, a na posilnenie opozičných strán a dialógu s občianskou spoločnosťou. EÚ bude aj naďalej podporovať úsilie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu, aby do svojej práce zapojil aj občiansku spoločnosť prostredníctvom platformy „Civil Society Support Room“ a poradného výboru žien.

    EÚ zachová svoje reštriktívne opatrenia proti sýrskym občanom a subjektom podporujúcim režim, pokiaľ budú pokračovať represie proti civilným osobám. Opatrenia zacielené na určité sektory sýrskeho hospodárstva sa zachovajú tak dlho, kým budú potrebné. Súčasné sankcie sa v prípade potreby rozšíria. EÚ bude naďalej priebežne skúmať vplyv sankcií a pravidelne zvažovať možnosti, ako zmierniť akékoľvek neplánované dôsledky.

    5.2. Podpora zmysluplnej a inkluzívnej transformácie v Sýrii posilnením politickej opozície v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevským komuniké

    Komplexnú a uskutočniteľnú transformáciu v Sýrii nie je možné dosiahnuť bez zastúpenia a posilnenia účasti všetkých hlavných sýrskych politických skupín.

    Sýrska opozícia v Sýrii aj mimo krajiny potrebuje podporu, aby mohla pokračovať vo svojom úsilí stať sa silnou a udržateľnou politickou platformou, ktorá bude schopná poskytovať demokratickú alternatívu a zohrávať významnú úlohu v priebehu transformácie v Sýrii a v nasledujúcom období. EÚ bude aj naďalej stavať na svojej doterajšej práci pri podpore hlavných opozičných skupín v procese rokovaní a bude im pomáhať ďalej rozvíjať a prispôsobovať ich víziu týkajúcu sa procesu zmien a budúcnosti sýrskeho štátu a spoločnosti.

    EÚ sa bude naďalej zasadzovať za zjednotenie sýrskej opozície a vyvíjať úsilie o posilnenie Najvyššieho rokovacieho výboru, ako aj jeho dvoch hlavných politických zložiek – Sýrskej národnej koalície a národného koordinačného orgánu.

    EÚ bude podporovať rozširovanie opozičnej platformy na rokovania prostredníctvom dialógu s ostatnými sýrskymi opozičnými skupinami, ktoré neboli zastúpené v ženevskom procese. Okrem toho EÚ podporuje dialóg medzi opozičnými skupinami a sýrskymi zainteresovanými stranami, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, náboženskí a kmeňoví vodcovia, podnikateľská komunita a organizácie žien s cieľom začleniť ich názory do politickej platformy.

    EÚ bude aj naďalej podporovať spoluprácu a zapojenie sýrskej opozície a umiernených ozbrojených skupín, aby sa posilnila ich účasť na prímerí a prípravách na budúcu politickú transformáciu.

    5.3. Presadzovanie demokracie, ľudských práv a slobody prejavu posilnením sýrskych organizácií občianskej spoločnosti

    EÚ bude aj naďalej poskytovať výraznú podporu sýrskym organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré uznávajú hodnoty presadzovania demokracie, ľudských práv a slobody prejavu. Sýrska občianska spoločnosť bude musieť po skončení konfliktu v Sýrii zohrávať významnú úlohu, čo zahŕňa aj pomoc pri vyrovnávaní sa s minulosťou, úsilie o dosiahnutie zmierenia na miestnej aj národnej úrovni a rozvíjanie dialógu medzi jednotlivými kultúrami a náboženstvami, a účasť na monitorovaní každej politickej dohody.

    EÚ bude najmä podporovať združovanie sýrskej občianskej spoločnosti do súdržných platforiem, ktoré môžu lepšie presadzovať svoje ciele a poskytovať priestor na vyjadrenie čo najširšiemu spektru sýrskej spoločnosti. Bude pracovať na posilnení kapacity občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o spoluprácu s verejnosťou, a formulovať problémy sýrskych občanov. Naďalej sa budú podporovať organizácie pre práva žien, mládeže a menšín, ktoré presadzujú ich účasť na inkluzívnej a demokratickej Sýrii.

    Podpora slobody prejavu by mala zahŕňať podporu rozvoja dynamických, slobodných a nezávislých médií a posilnenie kanálov pre otvorenú a tolerantnú komunikáciu aj prostredníctvom sociálnych médií.

    5.4. Podpora procesu národného zmierenia založeného na úsilí o budovanie mieru a boji proti násilnému extrémizmu a sektárstvu vrátane prístupu k prechodnej justícii, ktorá by mala zahŕňať povinnosť zodpovedať sa za vojnové zločiny

    Počas konfliktu a po ňom bude EÚ naďalej podporovať iniciatívy týkajúce sa prechodnej justície s cieľom pomôcť zabezpečiť povinnosti zodpovedať sa za vojnové zločiny, zneužívanie ľudských práv a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva. To zahŕňa aj potvrdené používanie chemických zbraní, ako aj podporu pri vyšetrovaní vojnových zločinov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni. Toto úsilie bude sprevádzané podporou psycho-sociálnej úľavy a zmierenia v krajine.

    Pokiaľ ide o úsilie o budovanie mieru, EÚ bude pomáhať rôznym zložkám sýrskej spoločnosti pri podpore mierového spolužitia a odolnosti komunít, ktoré sú predpokladom vybudovania budúcej demokratickej Sýrie. Úsilie v oblasti mediácie bude musieť byť dôsledne zamerané na napĺňanie konkrétnych potrieb miestnych komunít a zohľadňovať vývoj súvislostí konfliktu.

    EÚ bude podporovať prácu na identifikácii nezvestných osôb a poskytovať podporu ich rodinám prostredníctvom poradenstva a právnej pomoci.

    5.5. Záchrana životov riešením humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov včasným, účinným, efektívnym a zásadovým spôsobom

    Poskytovanie humanitárnej pomoci v Sýrii je čoraz náročnejšie. Povoľovanie alebo zamedzovanie prístupu k humanitárnej pomoci sa stalo vojenskou taktikou, ktorú využívajú všetky strany konfliktu na svoje vlastné účely. EÚ bude pokračovať vo svojich praktických rokovaniach s vládou Sýrie a opozičnými skupinami s cieľom opätovne zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby všetky strany konfliktu dodržiavali základné humanitárne zásady a aby sa zabránilo politickému zasahovaniu do poskytovania humanitárnej pomoci. Pokiaľ ide o poskytovanie pomoci prostredníctvom partnerov, EÚ si zachová zásadový a nediskriminačný prístup vychádzajúci z potrieb.

    Humanitárna reakcia EÚ sa bude aj naďalej zameriavať na dva typy scenárov – primárna reakcia na núdzovú situáciu a reakcia po núdzovej situácii – prostredníctvom integrovaného prístupu založeného na piatich kľúčových oblastiach intervencie: potraviny; zdravie; prístrešie a nepotravinový materiál; voda, sanitácia a hygiena (WASH); a ochrana. V rámci primárnej reakcie na núdzové situácie EÚ a jej humanitárni partneri budú uprednostňovať oblasti, v ktorých civilné obyvateľstvo nemá žiadny alebo má len obmedzený prístup k humanitárnej pomoci. EÚ podporuje vypracovanie pohotovostných plánov, aby bolo možné predvídať akékoľvek zhoršenie humanitárnej situácie a účinne naň reagovať.

    EÚ bude takisto ďalej poskytovať životne dôležitú pomoc najzraniteľnejším Sýrčanom po núdzových situáciách vedúcim napr. k dlhodobému vysídleniu alebo pretrvávajúcemu nedostatku základných služieb. EÚ bude ďalej posilňovať komplementárnosť medzi humanitárnou pomocou, odolnosťou a podporou živobytia.

    Ako súčasť svojej humanitárnej diplomacie bude EÚ naďalej požadovať, aby všetky strany konfliktu zabezpečili ochranu civilistov, umožnili prístup k humanitárnej pomoci a humanitárnu reakciu v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zásadami zodpovednosti. EÚ bude pokračovať vo svojej podpore dôsledného prístupu „Whole of Syria“ ako najlepšieho spôsobu riešenia problémov súvisiacich s prístupom k pomoci a so zásadovým a účinným poskytovaním pomoci obyvateľom v núdzi zo všetkých zdrojov, vrátane operácií naprieč hranicami a líniami konfliktu.

    5.6. Podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva, ako aj inštitúcií a sýrskej spoločnosti v súlade s prístupom „Whole of Syria“

    Vybudovanie odolnosti sýrskych obyvateľov v súlade s prístupom „Whole of Syria“ si vyžaduje poskytovanie pomoci postihnutému obyvateľstvu v celej krajine. To je však čoraz viac problematické z dôvodu nedostatočného prístupu, neistoty a schopnosti realizačných partnerov pracovať v prostredí konfliktu. Tento prístup si vyžaduje obozretné a citlivé posúdenie a monitorovanie toho, kde a ako môže EÚ pomoc poskytovať. EÚ preto prijala opatrenia na zmiernenie politických a iných rizík činností v Sýrii a posilnila svoju prítomnosť v regióne.

    EÚ bude aj naďalej podporovať odolnosť sýrskeho civilného obyvateľstva. Osobitný dôraz sa bude klásť na vytváranie pracovných miest prístupom orientovaným na komunitu a miestne vlastníctvo, čo umožní generovať príjmy a posilňovať zmysel pre zodpovednosť. EÚ sa bude naďalej zameriavať aj na poskytovanie vzdelávania vrátane základného a vyššieho vzdelávania, rozvoja zručností, odbornej prípravy a psychosociálnych podporných služieb pre sýrske deti a mládež. Bude prijímať aj osobitné opatrenia na podporu rovnakého prístupu dievčat k vzdelaniu, ktoré im umožnia pokračovať vo vzdelávaní, čím získajú lepšie vyhliadky do budúcnosti a potrebné zručnosti, aby mohli prispieť k rekonštrukcii Sýrie. To bude tiež motivovať ľudí, a najmä mladých ľudí, aby zostali v Sýrii alebo sa do nej po skončení konfliktu vrátili, a vytvoria sa tak alternatívy k účasti v ozbrojených alebo násilných extrémistických skupinách alebo ich vplyvu.

    EÚ vyvinie úsilie, aby sa zabránilo zlyhaniu sýrskej štátnej správy. Na vytvorenie fungujúceho štátu treba zabezpečiť prepojenie riadiacich štruktúr na všetkých úrovniach v celej krajine. EÚ rozšíri svoju podporu aj na civilné štruktúry miestnej správy v oblastiach ovládaných opozíciou, napr. na miestne zastupiteľstvá a iné správne subjekty, s cieľom zlepšiť ich transparentnosť, účasť a zodpovednosť pri poskytovaní služieb a zabrániť tomu, aby boli civilné štruktúry pod kontrolou vojenských aktérov. EÚ bude úzko spolupracovať s ostatnými darcami a sýrskymi zainteresovanými stranami vrátane dočasnej sýrskej vlády 14 , aby sa zabezpečilo zosúladenie a komplementárnosť prístupov v rámci jednotlivých odvetví a medzi nimi.

    V rámci prístupu „Whole of Syria“ bude EÚ naďalej podporovať zvyšovanie odolnosti v celej krajine. Táto podpora je zameraná na:

    i) zachovanie ľudského kapitálu a poskytovanie služieb v Sýrii, čím sa vytvoria podmienky pre obnovu po skončení konfliktu a

    ii) poskytnutie prostriedkov na to, aby ľudia mohli dôstojne zostať vo svojich domovoch alebo aby vnútorne vysídlené osoby mali prístup k základným službám, čím sa znížia migračné toky.

    Týmto prístupom „Whole of Syria“ by sa mali pripraviť podmienky pre obnovu po skončení konfliktu a štátnu reformu po uzavretí dohody, pričom pri stabilizácii by mali zohrávať kľúčovú úlohu miestne orgány v celej krajine.

    6. Zapojenie EÚ do skorého plánovania rekonštrukcie a transformácie

    6.1. Plánovanie po uzavretí dohody

    EÚ sa jasne vyjadrila, že nebude môcť pomáhať s rekonštrukciou krajiny, kým sa nezačne komplexná, skutočná a inkluzívna politická transformácia. Zapojenie EÚ do rekonštrukcie je teda spojené s politickým riešením konfliktu na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevského komuniké. Okrem toho by osobitnú zodpovednosť za náklady na rekonštrukciu mali prevziať tí vonkajší aktéri, ktorí konflikt podnecovali. Prípravy sa však musia začať v predstihu, aby sme vo vhodnom okamihu boli schopní rýchlo a účinne konať. Investičné potreby budú mimoriadne dôležité a bude potrebné vyvinúť úsilie v celosvetovom meradle.

    EÚ sa bude naďalej zapájať do plánovania týkajúceho sa obdobia po uzavretí dohody, ktoré vykonáva medziagentúrna pracovná skupina OSN, a prispievať k tomuto plánovaniu. V rámci neho sa vypracujú podrobné multisektorové zásahy, ktoré budú v prvých šiestich mesiacoch po uzavretí mierovej dohody potrebné na podporu politického procesu a štruktúr prechodnej vlády. Prebiehajú práce aj na rozšírení existujúceho spoločného posudzovania EÚ-OSN týkajúceho sa škôd a potrieb vo viacerých sýrskych mestách a na zabezpečení toho, aby sa v rámci úsilia o rekonštrukciu riešili potreby obyvateľstva. EÚ sa bude usilovať o prepojenie tejto práce s podobným, paralelným úsilím Svetovej banky. Táto práca pripraví podmienky a skráti čas potrebný po uzavretí dohody na posúdenie obnovy a budovania mieru, ktoré spoločne vykonajú EÚ, Svetová banka a Organizácia Spojených národov na účely dlhodobých plánov obnovy a rekonštrukcie štruktúr prechodnej vlády.

    EÚ už podniká kroky na zvyšovanie koordinácie medzi členskými štátmi EÚ a hlavnými darcami v Sýrii. V tejto súvislosti EÚ od októbra 2012 usporiadala už deväť stretnutí hlavných darcov s cieľom zlepšiť medzinárodnú koordináciu nehumanitárnej obnovy, odolnosti, rozvojovej pomoci a strategického plánovania v rámci reakcie na krízu v Sýrii. V rámci prípravy na fázu po uzavretí dohody sa EÚ bude usilovať o zapojenie krajín susediacich so Sýriou, arabských medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších príslušných tretích strán do diskusií o tom, akými spôsobmi by krajiny susediace so Sýriou a regionálni aktéri mohli prispieť k rekonštrukcii Sýrie a ako by bolo možné podporiť bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb.

    6.2. Úloha EÚ pri rekonštrukcii Sýrie

    Hneď ako sa začne skutočná politická transformácia v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254 a so Ženevským komuniké, EÚ by mohla podniknúť kroky na podporu rekonštrukcie. Tieto kroky sa budú vykonávať postupne a len v reakcii na konkrétny a merateľný pokrok:

    Zrušenie reštriktívnych opatrení: EÚ by mohla preskúmať súčasné reštriktívne opatrenia proti Sýrii s cieľom podporiť skorú obnovu a rekonštrukciu.

    Obnovenie spolupráce: EÚ by mohla obnoviť vzťahy dvojstrannej spolupráce so sýrskou vládou a uvoľniť vhodné nástroje v rámci susedskej politiky EÚ a iných programov na podporu hospodárstva a riešenie problémov týkajúcich sa správy a zodpovednosti za vojnové zločiny.

    Mobilizácia finančných prostriedkov: keď sa začne skutočná a komplexná politická transformácia, EÚ bude pripravená prispieť k rekonštrukcii Sýrie, ako aj k mobilizácii a posilneniu financovania od iných medzinárodných darcov. Pri zhromažďovaní a prerozdeľovaní finančných prostriedkov od EÚ a jej členských štátov, ako aj od iných prispievateľov by mal dôležitú úlohu zohrávať Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii.

    Bez toho, aby boli dotknuté výsledky konzultácií po uzavretí dohody, v rámci ktorých sýrski partneri budú musieť vymedziť svoje vlastné priority rekonštrukcie, by EÚ mohla poskytnúť podporu v týchto sektoroch:

    Bezpečnosť: potreba bezpečnosti bude mať pre vykonávanie akejkoľvek politickej dohody prvoradý význam. V období bezprostredne po uzavretí dohody by EÚ mohla financovať odmínovanie a odstraňovanie nevybuchnutej munície a podporovať miestne alebo medzinárodné mechanizmy na kontrolu a monitorovanie zastavenia násilností. Transformácia v Sýrii bude úspešná len vtedy, ak sa zreformujú bezpečnostné inštitúcie tak, aby boli zodpovedné a zameriavali sa na bezpečnosť a ochranu občanov. To si bude vyžadovať civilný dohľad na miestnej a národnej úrovni. EÚ by mohla podporiť reformu bezpečnostného sektora a demilitarizáciu, demobilizáciu a reintegráciu bývalých bojovníkov do civilného života alebo do reformovaných bezpečnostných služieb. EÚ môže financovať aj iné relevantné aspekty vrátane likvidácie chemických látok a sledovania a likvidácie ručných a ľahkých zbraní.

    Správa vecí verejných, reformy a poskytovanie služieb: Vo fáze bezprostredne po uzavretí dohody by EÚ mohla podporovať zabezpečovanie mierových dividend rýchlym obnovením základných služieb na miestnej úrovni (vzdelávanie, zdravotníctvo, voda, elektrina, odstraňovanie trosiek, nakladanie s odpadmi atď.), najmä v oblastiach s veľkým počtom vysídlených osôb alebo navrátilcov. V dlhodobejšom horizonte by EÚ mohla podporiť reformu štátnych inštitúcií po skončení konfliktu, čo by mohlo zahŕňať aj úsilie o prekonanie existencie odlišných administratívnych postupov a štruktúr, posilnenie súdržnosti pri poskytovaní služieb a opätovné zjednotenie rozdelených komunít. EÚ by mohla podporiť vypracovanie novej ústavy a organizáciu volieb, najmä prostredníctvom pomoci volebným orgánom a volebnej pozorovateľskej misie EÚ. Mohla by tiež zintenzívniť svoju podporu poskytovania služieb prostredníctvom štátnych a miestnych inštitúcií, a posilniť tým legitimitu reformovaných a zodpovedných štátnych a miestnych inštitúcií v celej Sýrii. EÚ by mohla podporiť Sýriu v boji proti finančnej trestnej činnosti vykonávaním odporúčaní, ktoré vydala Finančná akčná skupina (FATF).

    Sociálna súdržnosť, budovanie mieru a zmierenie: vo fáze bezprostredne po uzavretí dohody by EÚ mohla podporiť inkluzívne procesy zmierenia na miestnej úrovni s cieľom posilniť mierovú dohodu a zabrániť opätovnému prepuknutiu konfliktu. Mohla by tiež poskytovať podporu dočasným orgánom pri riešení najnaliehavejších otázok (bývalé zadržiavané osoby a nezvestné osoby, riešenie sporov týkajúcich sa vlastníctva nehnuteľností a pozemkov atď.) v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. EÚ je ochotná zapojiť sa aj do prípravy a podpory bezpečného, dobrovoľného a dôstojného návratu utečencov a vnútorne vysídlených osôb do ich domovov a ich začlenenia do sýrskej spoločnosti. V dlhodobejšom horizonte si to bude okrem iného vyžadovať vytvorenie prechodného justičného mechanizmu založeného na právach a orientovaného na obete a prijatie opatrení na podnecovanie zmierenia na miestnej aj národnej úrovni, ako je národný dialóg, spolu s dôkladnou reformou súdnictva.

    Ľudský kapitál: EÚ môže stavať na existujúcich iniciatívach zameraných na rozvoj a zachovanie ľudského kapitálu, ktorý bude potrebný na rekonštrukciu Sýrie. Na tieto účely by sa mohli mobilizovať relevantné nástroje odvetvových politík EÚ, ako je program Horizont 2020.

    Oživenie hospodárstva: vo fáze bezprostredne po uzavretí dohody by EÚ mohla zvýšiť svoju podporu živobytia obyvateľstva, a najmä najzraniteľnejších skupín, mladých ľudí a vysídlených osôb. V dlhodobejšom horizonte bude na dosiahnutie mieru a rekonštrukcie v Sýrii potrebné oživenie sýrskeho hospodárstva, ktoré je v dôsledku šiestich rokov vojny vážne poškodené. Pre oživenie hospodárstva bude dôležité vytvoriť pracovné miesta a podnikateľské príležitosti pre všetkých Sýrčanov (najmä pre vracajúcich sa utečencov, vysídlené osoby, komunity postihnuté vojnou a bývalých bojovníkov) vrátane príležitostí, ktoré ponúka proces rekonštrukcie. Na dosiahnutie čo najväčšej účinnosti medzinárodnej podpory bude nevyhnutné, aby práca medzinárodného spoločenstva bola zameraná jedným smerom a vykonávaná plne koordinovaným spôsobom. V tejto súvislosti by Medzinárodný menový fond (MMF) za vhodných podmienok a v závislosti od požiadaviek mohol prevziať vedúcu úlohu v úsilí o makroekonomickú stabilizáciu, v spojení s úvermi Svetovej banky a jej poradenstvom v oblasti štrukturálnych politík a politík odvetvových reforiem. V období po ukončení konfliktu by EÚ mohla Sýrii poskytnúť makrofinančnú pomoc za predpokladu, že bude existovať program vyplácania prostriedkov MMF a že budú splnené príslušné základné podmienky – rešpektovanie demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému, zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv. Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) by mohli v súlade so svojimi príslušnými mandátmi využiť svoje odborné znalosti v oblasti financovania infraštruktúry a rozvoja súkromného sektora vrátane podpory malých podnikov prostredníctvom mikroúverov.

    Top