8.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/24

1.

návrh odporúčania Rady, ktoré vypracovala Komisia, považuje za vítaný, ale nesmelý prvý krok, pokiaľ ide o európsku spoluprácu, a nazdáva sa, že porovnateľné údaje o (ne)zamestnanosti absolventov musia byť dostupné v celej EÚ, aby sa dal riešiť okrem iného únik mozgov v rámci európskych regiónov aj mimo nich. Dostupnosť takýchto údajov by Komisii umožnila formulovať jej politické odporúčania jednotným spôsobom v rámci globálneho prístupu;

2.

víta skutočnosť, že Európska komisia naďalej venuje osobitnú pozornosť otázkam rozvoja vzdelávania, keďže vzdelávanie je európskym výdobytkom, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších prostriedkov v oblasti konkurencieschopnosti členských štátov a regiónov, ako aj pokiaľ ide o rovnosť príležitostí jednotlivcov, spoločenskú mobilitu a európske občianstvo;

3.

vyjadruje svoju podporu Európskej komisii v súvislosti s procesom, ktorý by mohol zvýšiť kompatibilitu a interoperabilitu rôznych európskych systémov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania, a to pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov. V tomto zmysle sa domnieva, že navrhované opatrenie v danej podobe nevyvoláva žiadne obavy týkajúce sa subsidiarity, a zdôrazňuje význam dodržiavania zásady proporcionality, aby sa zabezpečilo, že nevznikne žiadna nová finančná alebo administratívna záťaž;

4.

víta skutočnosť, že aj v oznámení Európskej komisie sa poukazuje na to, že na ceste k dosiahnutiu rovnakých príležitostí medzi občanmi Európskej únie by bolo dôležitým krokom, ak by všetci mladí ľudia dostali príležitosť osvojiť si kľúčové kompetencie v ich plnom rozsahu. Tento návrh sa prvýkrát uvádza v stanovisku Európskeho výboru regiónov na tému Európska spolupráca v oblasti mládeže (2010 – 2018);

5.

zdôrazňuje, že prístup k príležitostiam v oblasti vzdelávania nemá byť podmienený rodinným príjmom, pôvodom a jazykom žiaka a rovnosť musí byť ústredným prvkom európskych systémov základného a vyššieho vzdelávania, pričom všetci občania EÚ budú mať možnosť naplniť svoj potenciál. Výbor víta prístup Komisie, ktorá uznáva význam zvýšenia investícií do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom o. i. riešiť predčasné ukončovanie školskej a vysokoškolskej dochádzky, aby miestne a regionálne orgány dokázali zabezpečiť každému právo na štúdium a odstrániť prekážky, ktoré bránia pri výbere dráhy vzdelávania, a najmä jej absolvovaní;

6.

vyzdvihuje, že myšlienka občianskej univerzity sa môže uskutočniť, len ak Únia a členské štáty budú pri vytváraní svojich politík v oblasti vysokoškolského vzdelávania primerane a reálne konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Vyzýva Európsku komisiu, aby dala nový impulz bolonskému procesu a aby podnikla potrebné kroky v jednotlivých oblastiach, ako je rýchle a prípadne automatické uznanie a nostrifikácia diplomov a odborných kvalifikácií vrátane uznávania a zosúladenia doktorátov a iných stupňov akademického vzdelania;

7.

považuje digitalizáciu za príležitosť na vyriešenie rôznych výziev, ktorým čelí vzdelávací systém, a takisto za kľúčový prvok na jeho modernizáciu. Môže o. i. uľahčiť tieto aspekty:

8.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o modernizáciu vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania, nepostačuje hovoriť o cieľoch, s osobitným zreteľom na to, že aj v súčasnosti prebieha plánovanie finančných prostriedkov EÚ pre budúce programové obdobie, a v tejto súvislosti sa po roku 2020 treba zasadzovať za osobitnú podporu projektov a operácií zameraných na rozvoj infraštruktúry v oblasti odbornej prípravy, vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania v menej rozvinutých regiónoch;

9.

upozorňuje na to, že pokiaľ ide aj o znevýhodnených žiakov, resp. žiakov z okrajových alebo najvzdialenejších regiónov alebo žiakov pochádzajúcich z prostredia národnostných menšín, ich rovnaké príležitosti na prístup k vysokoškolskému vzdelaniu môžu byť lepšie zabezpečené, ak bude verejné vzdelávanie dostupné pre tieto skupiny efektívne a inkluzívne;

10.

poukazuje na to, že možnosti cestovania a kultúrnej výmeny v EÚ (napríklad prostredníctvom programu Erasmus) môžu obohatiť vzdelávacie skúsenosti študentov a pomôcť posilniť pocit občianstva EÚ. V tejto súvislosti poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť rovnosť príležitostí v oblasti mobility, aby ju mohli za rovnakých podmienok využívať všetci mladí ľudia bez ohľadu na ich miesto bydliska;

11.

považuje za užitočné, aby sa šírenie nápravných doplnkových foriem odbornej prípravy a ostatných programov zameraných „na dobiehanie“ s cieľom podporiť prechod z daného stupňa vzdelávania do vyššieho stupňa uskutočňovalo pomocou príslušných osvedčených postupov;

12.

navrhuje, aby sa opakovane zvážila téza, podľa ktorej by sa v prípade vysokoškolských inštitúcií malo posilniť financovanie zamerané na výsledky s cieľom riadne zohľadniť špecifické problémy univerzít regionálneho a miestneho významu vrátane vysokoškolského vzdelávania určeného pre študentov národnostných menšín, ktoré sú málo početné, no zrušenie vzdelávania v týchto odboroch by spôsobilo značné škody v kultúrnej, spoločenskej alebo hospodárskej oblasti;

13.

upozorňuje na to, že treba podniknúť ďalšie kroky v oblasti internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania, najmä pokiaľ ide o rozšírenie spoločných európskych a medzinárodných výmenných programov a mobility, diplomov a programu Erasmus na krajiny nachádzajúce sa v procese pristúpenia k EÚ a susedné tretie krajiny, pričom treba rešpektovať požiadavky na kvalitu;

14.

domnieva sa, že v súčasnosti nie sú k dispozícii primerané zdroje potrebné na internacionalizáciu vzdelávacích a odborných vzdelávacích systémov predchádzajúcich vysokoškolskému vzdelávaniu a taktiež považuje za potrebné plánovať mobilizáciu zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni;

15.

odporúča, aby sa vo vysokoškolskom vzdelávaní vyvinulo úsilie zaviesť formy vzdelávania založené na potrebách, keďže pripravenosť, zručnosť a schopnosti absolventov v rámci súčasného vysokoškolského systému a systému odbornej prípravy v mnohých prípadoch nezodpovedajú potrebám trhu a zamestnateľnosti. Ide o to, aby si poslucháč mohol slobodne zvoliť predmety aj na viacerých univerzitách so zapojením a prostredníctvom konzultácie všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane miestnych zamestnávateľov. Ak študenti tieto predmety absolvujú, môžu sa im udeliť kredity, ktoré budú rovnocenné s kreditmi získanými prostredníctvom riadneho vysokoškolského vzdelávania;

16.

podporuje presadzovanie systému duálneho vzdelávania, ktoré podporuje prepojenie ponuky odborného vzdelávania a prípravy s kontextom daného územia, pričom sa zohľadňujú konkrétne potreby vyvstávajúce z príslušného sveta práce, a to aj prostredníctvom organizačných modelov, ktoré zaisťujú spoločnú zodpovednosť verejných a súkromných subjektov v záujme dosiahnutia spoločných cieľov. Podporuje posilnenie učenia sa prácou, ako sú stáže alebo učňovská príprava, ako príležitosť na rozvoj zručností súvisiacich s dopytom na trhu;

17.

usudzuje, že v záujme pružnosti systému vysokoškolského vzdelávania, ako aj v záujme korelácie ďalšej odbornej prípravy a internej odbornej prípravy profesijných združení a obchodných komôr na vysokoškolskej úrovni je skutočne potrebné rozšíriť krátkodobú odbornú prípravu v danom prípade tak, aby na tomto základe, pri dodržaní náležitých kritérií kvality, bolo možné aspoň čiastočne absolvovať jeden alebo viaceré vyučovacie predmety v rámci jednej aprobácie;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vysokoškolskú odbornú prípravu prostredníctvom podpory odborných kurzov v rámci technických inštitútov a univerzít;

19.

domnieva sa, že v rámci rešpektovania autonómneho postavenia univerzít je taktiež potrebné zabezpečiť verejnú dostupnosť univerzitných prednášok a najmä online kurzov v súlade s ideálom „universitas“ ako spoločenstva;

20.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že hoci sa na európskych univerzitách realizujú dôležité výskumy v rámci programu Horizont 2020 alebo výskumy financované z verejných príspevkov členských štátov, ich výsledky nie sú v mnohých prípadoch prístupné bezplatne, alebo aspoň prístupné pre osoby profesionálne činné vo svojom odbore, ani pre učiteľov, ktorí nepôsobia v oblasti vysokoškolského vzdelávania, alebo pre iných záujemcov, čím sa vo veľkej miere znižuje efektívnosť európskeho výskumno-rozvojového systému a zároveň sa obmedzuje prístup k najnovším výsledkom výskumu pre školiteľov a vzdelávajúce sa osoby, ktoré nemajú k dispozícií príslušné zdroje;

21.

súhlasí s tým, že kľúčovou podmienkou úspešného vzdelávania v budúcnosti je pedagogická, psychologická a metodická príprava učiteľov a školiteľov pôsobiacich v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania. Preto je v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti potrebné uskutočňovať výmenu osvedčených postupov, ktoré by učitelia a školitelia mohli spoznávať a získavať prostredníctvom mobility v rámci programu Erasmus, a taktiež podporovať spoločné projekty zamerané na inováciu vrátane iniciatív, ktoré sa týkajú obsahov výučby a učebných plánov osôb zaoberajúcich sa odbornou prípravou učiteľov a školiteľov. Okrem toho dopĺňanie ďalších technických poznatkov učiteľov a školiteľov najmä v niektorých regiónoch, môže taktiež prispieť k zvýšeniu kvality výučby a následne k zníženiu rozdielov, pokiaľ ide o výkonnosť, ktoré stále existujú medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi;

22.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že v dôsledku brexitu môže dôjsť k porušeniu práv absolventov, žiakov a poslucháčov zúčastňujúcich sa na výučbe v Spojenom kráľovstve, a toto riziko nepredstavuje len očakávaná zmena vo vzdelávacej politike Spojeného kráľovstva vo vzťahu k nim, ale ide aj o to, že je ohrozené uznanie a nostrifikácia ich odbornej prípravy, absolvovaného štúdia, diplomov v členských štátoch, čo sa týka každého členského štátu. Práve z toho dôvodu môže byť opodstatnené prijať spoločné opatrenia na úrovni EÚ;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ podľa možnosti pri zachovaní zásady reciprocity minimalizovala prípadné škody vyplývajúce z vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, ako napríklad možné zníženie úrovne kontinuálnej a vynikajúcej spolupráce s vysokoškolskými a výskumno-rozvojovými inštitúciami pôsobiacimi v Spojenom kráľovstve, a to aj v takom prípade, ak by to malo za následok prijateľné rozpočtové výdavky;

24.

upozorňuje na to, že niektoré menej rozvinuté regióny sa môžu dostať do negatívnej špirály v oblasti demografie a vzdelávania, keďže jeden proces je posilňovaný druhým, čo môže viesť k ďalšiemu zhoršovaniu ich konkurencieschopnosti a zhoršeniu kvality ich vzdelávacích systémov. Výbor preto žiada, aby sa vypracovali také strategické riešenia, prostredníctvom ktorých bude okrem lepšej mobility žiakov a poslucháčov možné podporiť aj ich prípadný návrat do regiónu, odkiaľ pochádzajú;

25.

domnieva sa, že nadišiel čas realizovať významné investície do vzdelávacej infraštruktúry v rozvinutejších, ako aj menej rozvinutých regiónoch, pričom zosúladené investície treba v každom prípade prispôsobiť danostiam príslušnej oblasti, a preto treba osobitne zvážiť, či by Európska investičná banka a fondy EÚ nemali zintenzívniť svoju činnosť zameranú na podporu investícií v oblasti rozvoja vzdelávania;

26.

upozorňuje na to, že ak sa vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava a verejné vzdelávanie podmienia efektívnosťou, bezprostrednou konkurencieschopnosťou a očakávaniami v oblasti okamžitej a rýchlej uplatniteľnosti, môže to ohroziť existenciu profesií a vedeckých disciplín, ktoré si síce vyžadujú iba malý počet absolventov, ale v strednodobom až dlhodobom horizonte by ich zánik spôsobil európskej kultúre nevyčísliteľné škody, pokiaľ ide o jednotlivé druhy umení, vysokú vedeckosť alebo miestne poznatky;

27.

v súvislosti so vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami zameranými na odbornú prípravu, prípadne vysokoškolskými inštitúciami s vyučujúcim jazykom národnostných a etnických menšín vyzdvihuje, že sa treba usilovať o to, aby sa zabránilo obmedzenému prístupu žiakov, ktorí sú príslušníkmi národnostnej menšiny, k vzdelávaniu, a taktiež treba zabezpečiť také systémy, ktoré umožnia, aby sa absolventi ktorejkoľvek národnostnej menšiny, resp. absolventi, ktorí majú prisťahovalecký pôvod v rámci EÚ, mohli ďalej vzdelávať a zamestnať sa, tak ako ostatní absolventi;

28.

berie na vedomie, že vo viacerých členských štátoch náboženské vzdelávacie inštitúcie a školy, ako aj inštitúcie na odbornú prípravu a vysokoškolské inštitúcie prevádzkované cirkvami a cirkevnými organizáciami vo veľkej miere prispievajú k európskemu vzdelávaniu a vysokoškolskému vzdelávaniu. Preto ich, ako ani ostatné vzdelávacie inštitúcie, nemožno diskriminovať, ak sa riadia osnovami národného vzdelávania. Zároveň zdôrazňuje, že laické vzdelávanie a rešpektovanie rôznych náboženstiev a vierovyznaní sú základným kameňom európskej integrácie;

29.

domnieva sa, že jednou z kľúčových otázok riešenia migračnej krízy a situácie utečencov, žiadateľov o azyl a osôb v podobných podmienkach je spoznať ich schopnosti, zručnosti a diplomy, prípadne ich nostrifikácia, pretože bez toho nemožno hovoriť o skutočnej integrácii v oblasti vzdelávania ani na trhu práce. Preto opätovne žiada o podporu pre členské štáty, aby mohli zabezpečiť prístup k spoznávaniu zručností, zavádzanie jazykového vzdelávania, rozširovanie zručností a ďalšie opatrenia na podporu integrácie na trhu práce a v spoločnosti. Rovnako dôležité je, aby mohla byť bezodkladne validovaná odborná príprava resp. dosiahnuté ukončené vzdelanie z príslušnej krajiny pôvodu (1). Nazdáva sa, že v záujme účinného spoločného riešenia tejto situácie by sa mali viesť konzultácie s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom sa musia rešpektovať ciele integrácie, rovnosti príležitostí a ľudských práv;

30.

žiada, aby sa preskúmali spôsoby, ako možno posilniť oblasť športu a zdravia v rámci systému vzdelávania s osobitným zreteľom na postupy v oblasti základného vzdelávania vrátane organizovania programov mimo vyučovania. Prístup k zdravotnej výchove musí mať zastrešujúcu povahu a zameriavať sa aj na telesnú a duševnú pohodu, aby sa predišlo prípadom šikanovania a násilia v školách;

31.

podčiarkuje, že vzdelávanie a odborná príprava by mali propagovať toleranciu a hodnoty, na ktorých je EÚ založená, a to úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, a tým znižovať riziko šírenia rôznych foriem radikalizácie, vylúčenia, xenofóbie a propagácie extrémizmu;

32.

výslovne žiada, aby sa v záujme znižovania rozdielov medzi regiónmi niektorým menej rozvinutým regiónom poskytla adekvátna pomoc pri modernizácii základného a vysokoškolského vzdelávania a zároveň, aby sa naďalej rozvíjalo odborné vzdelávanie a odborná príprava. Preto treba venovať osobitnú pozornosť tomu, že trh práce v niektorých regiónoch je dostupný najmä pre absolventov s odborným vzdelaním a odbornou prípravou, a ak by sa tento typ vzdelávania vypustil z priorít, došlo by k ďalšiemu zhoršovaniu hospodárskej a spoločenskej situácie v danom regióne;

33.

súhlasí s názorom Komisie, že šírenie nástrojov viacúrovňového riadenia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania a v opodstatnených prípadoch aj decentralizácia v rámci členských štátov, ako aj spolupráca a partnerstvá medzi jednotlivými regiónmi, najmä pokiaľ ide o pohraničné regióny alebo iné regióny s podobnými vlastnosťami, môžu predstavovať správne smerovanie z hľadiska plánovania a realizácie účinnej modernizácie vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania;

34.

vyzýva Európsku komisiu, aby pri tvorbe politiky zameranej na rozvoj a modernizáciu vzdelávania a vysokoškolského vzdelávania považovala Európsky výbor regiónov za partnera a aby sa počas konzultačnej činnosti v čo najväčšej miere opierala o miestne a regionálne orgány, ktoré sú čiastočne zainteresovanými stranami, ale aj podporovateľmi vzdelávacieho systému a prípadne aj zriaďovateľmi.