8.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 164/57

1.

Pripomína, že EÚ uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní, ktoré majú zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkým osobám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, tak ako je zakotvené v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, a že právo na bývanie takisto vyplýva z medzinárodného záväzku členských štátov voči Rade Európy a Organizácii Spojených národov. Preto orgány na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré majú právomoc v oblasti bytovej politiky, musia zaručiť realizáciu práva na dôstojné a cenovo dostupné bývanie.

2.

Zdôrazňuje, že EÚ nemá v oblasti bytovej politiky výslovnú právomoc a že v rámci interakcie medzi bytovými politikami, ktoré sa vedú na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, a európskymi politikami je potrebné zaručiť zásadu subsidiarity. Zároveň poukazuje na to, že realizácia mnohých cieľov Únie (hospodárska stabilita, boj proti zmene klímy, sociálne začlenenie atď.) a mnohých politík Únie (regionálna politika, mestská agenda, hospodárska súťaž, energetika, sociálna politika atď.) ovplyvňuje bytové politiky na rôznych úrovniach a závisí od nich. Preto je v tejto oblasti potrebná lepšia koordinácia politík.

3.

Víta skutočnosť, že Európsky pilier sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia prijali na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu, zahŕňa právo na sociálne bývanie, kvalitnú pomoc pri bývaní a pomoc pri prístupe k pomoci a ochrane v prípade hroziaceho vysťahovania.

4.

V tejto súvislosti pripomína kľúčovú úlohu regionálnych orgánov a európskych miest pri vykonávaní bytových politík členských štátov vzhľadom na rastúce rozdiely v potrebách na miestnych trhoch s bývaním, a to z hľadiska vnútornej migrácie v rámci členských štátov z pokojných oblastí do kritických oblastí, ako aj z hľadiska nedávnej vonkajšej migrácie do napätých oblastí.

5.

Opätovne zdôrazňuje význam pevného partnerstva s rôznymi typmi organizácií z neziskového sektora, bytovými združenia a družstvami, nájomníkmi a organizáciami mestských štvrtí, ktorí priamo ponúkajú bývanie a/alebo uľahčujú prístup k pomoci pri bývaní, ale aj so spoľahlivými súkromnými investormi, ktorí ponúkajú cenovo dostupné bývanie.

6.

Zdôrazňuje rozmanitosť tradícií a systémov bývania v členských štátoch, ako aj to, že pri vykonávaní existujúcich politík je dôležitý neutrálny prístup k typom bývania.

7.

Poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní udržateľnej bytovej politiky a že v praxi rozhodujúcou mierou prispievajú k realizácii cieľov politiky Európskej únie.

8.

Poukazuje na štrukturálny charakter bytovej krízy, ktorá postihuje európske mestské oblasti, a na potrebu, aby miestne a regionálne orgány podporovali ponuku cenovo dostupného bývania, ktorú samotné trhové sily nemôžu spontánne zabezpečiť vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ existuje značný nesúlad medzi ponukou cenovo dostupných pozemkov najmä v mestských oblastiach a veľkosťou dopytu po bývaní. Tento nesúlad vyplýva najmä z rozsahu vnútorných a vonkajších migračných tokov a z narastajúceho dopytu po obytných priestoroch prispôsobených demografickému vývinu v spojitosti so starnutím väčšiny spoločností v členských štátoch.

9.

Upozorňuje, že dopyt po bývaní je v rámci EÚ, a dokonca aj v jednotlivých členských štátoch a regiónoch rôzny, a preto by sa malo k podpore výstavby pristupovať flexibilne.

10.

Zdôrazňuje rastúci vplyv politík a predpisov EÚ na podmienky vykonávania týchto bytových politík, ktoré prijímajú členské štáty, regionálne a miestne orgány, a to z hľadiska platných schém štátnej pomoci, systému DPH, vymedzenia sociálneho bývania ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu, podmienok obstarávania a vzájomnej spolupráce medzi verejnými orgánmi, ako aj z hľadiska odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, ktoré sa týkajú najmä rámca pre nájomné a sociálnej pomoci na bývanie.

11.

Víta, že v politikách EÚ sa postupne zohľadňujú dlhodobé investície do oblasti bývania, najmä schválením ich oprávnenosti na čerpanie prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na účely zatepľovania, prístupu k bývaniu pre marginalizované spoločenstvá a obnovy miest a ich začlenením do Junckerovho plánu vzhľadom na ich multiplikačný účinok na miestnu zamestnanosť a na ich rastúce financovanie prostredníctvom pôžičiek Európskej investičnej banky (EIB), najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície do sociálneho bývania a bývania strednej triedy.

12.

Víta rozhodnutie prijaté v rámci Amsterdamského paktu vytvoriť mestskú agendu EÚ a nadviazať v rámci nej na partnerstvo v oblasti bývania zamerané na rozvoj lepšieho zosúlaďovania európskych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú v oblasti bývania, a na zhrnutie osvedčených postupov európskych miest, pokiaľ ide o podporu a financovanie ponuky cenovo dostupného bývania.

13.

V nadväznosti na partnerstvo v oblasti bývania v rámci mestskej agendy EÚ žiada, aby sa zaviedol európsky plán pre bývanie, vďaka ktorému by bolo možné zaručiť lepšie prepojenie medzi politikami EÚ a politikami členských štátov, ich regiónov a ich miestnych územných celkov, dosiahnuť širšiu a koordinovanejšiu mobilizáciu, lepšie koordinovať politiky a nástroje zasahovania EÚ na podporu týchto politík v oblasti bývania a porovnávať postupy európskych miest, pokiaľ ide o poskytovanie ponuky cenovo dostupného bývania.

14.

Pripomína, že je nevyhnutné, aby bola Únia vo svojich politikách a opatreniach efektívnejšia a najmä čitateľnejšia pre svojich občanov v ich každodennom živote.

15.

Zdôrazňuje priamu súvislosť medzi nákladmi na bývanie a schopnosťou jednotlivcov a rodín investovať do súkromnej spotreby a výdavkov na vzdelávanie, zdravie a dôchodky, čo sú faktory hospodárskeho a sociálneho blahobytu.

16.

Zdôrazňuje, že je dôležité informovať verejnosť o otázkach bývania a zapájať ju do nich a vyslovuje sa za zapojenie národných, regionálnych a miestnych zástupcov do široko koncipovanej osvetovej činnosti v tejto oblasti, napríklad pri príležitosti Medzinárodného dňa bývania, Medzinárodného dňa architektúry a ďalších iniciatív.

17.

Poznamenáva, že je potrebné vyriešiť problém nedostatočného počtu bytov vo veľkých aglomeráciách, v priemyselných zónach a oblastiach poskytovania kvalitných služieb pre podniky, a zároveň zabezpečiť prístup k infraštruktúre zaručujúcej dobré životné podmienky, a to najmä pre osoby, ktoré buď prirodzeným spôsobom prešli do kategórie „osôb v poproduktívnom veku“ alebo boli z iných dôvodov (choroba, invalidita a pod.) zaradené do kategórie „práceneschopných“. Je potrebné preskúmať možnosti v rámci migrácie – ako odľahčiť záťaž veľkých miest a prilákať viac obyvateľov do vyľudňujúcich sa oblastí – na základe údajov o dostupnom bývaní a životných nákladoch v jednotlivých regiónoch EÚ.

18.

Pripomína, že tlaky, ktoré vo finančných systémoch viacerých členských štátov vznikli v dôsledku neplatenia hypotekárnych úverov a straty hodnoty bytov zohrali zásadnú úlohu v kríze, ktorá nedávno postihla Európu, a naliehavo žiada, aby jedným z cieľov budúceho európskeho programu pre bývanie bola rovnováha medzi prístupom k financovaniu potrebnému k získaniu bývania a solventnosťou finančných inštitúcií.

19.

Domnieva sa tiež, že cenovo dostupné bývanie je jedným z nevyhnutných predpokladov sociálnej súdržnosti a sociálnej rozmanitosti a prispieva k budovaniu spoločenstiev, ktoré sú odolné proti sociálnej, hospodárskej a geografickej segregácii. Poznamenáva, že prístup k bývaniu subvencovanému štátom môže predstavovať tiež prekážku v zamestnaní v prípadoch, ak by prijatím do zamestnania došlo k strate práva zostať v tomto subvencovanom obydlí.

20.

Víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je prepojiť Európsky pilier sociálnych práv s európskym semestrom, čo by sa v oblasti bytovej politiky malo podľa Komisie prejaviť v lepšom sledovaní reformy sociálneho bývania, prístupu a cenovej dostupnosti bývania, ako aj účinnosti príspevkov na bývanie. V tejto súvislosti dúfa, že niektoré doterajšie chybné hypotézy týkajúce sa problematiky bývania v rámci európskeho semestra sa prehodnotia, pretože i) podľa niektorých analýz alebo odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa bývania je právomoc EÚ z hľadiska zásady subsidiarity diskutabilná (napríklad pokiaľ ide o spochybňovanie kontroly nájomného) a ii) odporúčania týkajúce sa problematiky bývania boli vypracované s ohľadom na prípadné makroekonomické nerovnováhy vychádzajúce z údajov členských štátov, a preto sa v nich navrhujú univerzálne politiky, v ktorých sa nezohľadňujú miestne a regionálne špecifiká.

21.

Žiada, aby sa v budúcom európskom programe pre bývanie venovala potrebná pozornosť aj potrebám a požiadavkám v oblasti bývania vo vidieckych oblastiach.

22.

Vyzýva preto na skutočné demokratické zapojenie Európskeho parlamentu a konzultácie nielen s VR, ktorý zastupuje miestne a regionálne samosprávy, ale aj so sociálnymi partnermi pred prijatím odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra v oblasti bytovej politiky tak, aby sa osobitná pozornosť venovala dodržiavaniu zásady subsidiarity v tejto oblasti.

23.

Zdôrazňuje, že pri verejných investíciách do bývania sa musí uplatňovať väčšia flexibilita z hľadiska rozpočtu a finančnej regulácie tak, aby sa na miestnej úrovni stimulovali súkromné investície, tvorba pracovných miest a rast, z čoho by spoločnosť ako celok mala dlhodobý úžitok. Preto žiada, aby sa v rámci Paktu stability a rastu poskytol väčší priestor na investície do sociálnej infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni.

24.

Vzhľadom na najnovšie výsledky výskumu, z ktorých vyplýva, že vo vývoji cien nehnuteľností existujú výrazné regionálne rozdiely, navrhuje, aby sa v hodnotiacej tabuľke makroekonomických nerovnováh zohľadnili okrem celoštátnych údajov aj regionálne údaje o každoročných zmenách cien za bývanie ako prahová hodnota, na základe ktorej bude možné pristúpiť k dôkladnému monitorovaniu. Okrem toho žiada Komisiu, aby zistila, či by bolo možné na regionálnej úrovni podporiť diferencovanú makroprudenciálnu politiku s rozdielnym pomerom výšky úveru k hodnote zabezpečenia alebo pomerom dlhu k príjmu pri hypotékach, a to najmä v metropolitných oblastiach a v ostatných oblastiach.

25.

Domnieva sa, že verejné investície do bývania predstavujú dlhodobé investície, ktoré by sa mali uznať v regulačnom rámci a normách Európskeho systému účtov 2010. Okrem toho by sa mala preskúmať možnosť zavedenia lepších podmienok pre stabilné a nešpekulatívne investície určené pre investorov zo súkromného sektora (napr. poisťovne), ktorí majú podobné dlhodobé záujmy.

26.

Zdôrazňuje, že dosiahnutie parížskych cieľov v oblasti boja proti zmeny klímy je pre sektor bývania osobitnou výzvou a má obrovský potenciál z hľadiska úspor energie, keďže bytový sektor produkuje 40 % emisií skleníkových plynov, pričom približne 75 % európskych budov je energeticky nehospodárnych a každý rok sa zrenovuje len 0,4 až 1,2 % nehnuteľností.

27.

Zdôrazňuje, že súčasťou plánovaných opatrení týkajúcich sa renovácie a energetickej hospodárnosti budov musia byť okrem posúdenia energetickej účinnosti aj posúdenie bezpečnosti. Najmä finančné opatrenia, ktoré sa majú prijať, by sa mali zamerať na presadzovanie opatrení zameraných na prispôsobenie budov seizmickým rizikám, čo predstavuje preventívne a perspektívne rozhodnutie z hľadiska bezpečnosti, energetickej účinnosti, úspor pre občanov a znižovania emisií znečisťujúcich látok v ovzduší.

28.

Žiada, aby v rámci prebiehajúcej revízie smernice o DHP mohli členské štáty naďalej uplatňovať zníženú sadzbu DPH na poskytovanie bývania v rámci sociálnej politiky, ako aj na renováciu bytov a obnovu obydlia, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s revitalizačnými prácami a obnovou miest.

29.

Víta skutočnosť, že Komisia vo svojej správe o mestskej agende EÚ (1) zohľadnila jeho žiadosť (2) týkajúcu sa revízie rozhodnutia 2012/21/EÚ v zmysle rozšírenia prístupu k sociálnemu bývaniu aj pre iné ako znevýhodnené osoby alebo sociálne slabšie skupiny. Takéto rozšírenie by bolo v súlade s diskrečnou právomocou členských štátov, pokiaľ ide o poskytovanie, vykonávanie, financovanie a organizovanie služieb sociálneho bývania a potvrdilo by ich autonómne postavenie pri rozhodovaní o spôsobe vykonávania bytovej politiky ako nástroja na vytváranie sociálnej rozmanitosti, zabránenie vytváraniu get a vytváranie udržateľných spoločenstiev. Toto opatrenie by umožnilo klásť väčší dôraz na právo na dôstojné a cenovo dostupné bývanie, pretože neschopnosť trhu s bývaním uspokojiť potreby v oblasti bývania v niektorých regiónoch ovplyvňuje nielen tých, ktorí nemajú žiadny prístup k bývaniu, ale aj obyvateľov obydlí, ktoré sú nebezpečné pre zdravie, neprispôsobené ich potrebám alebo preľudnené, ako aj tých, ktorí venujú prevažnú časť svojho príjmu na úhradu nájomného alebo mesačnej splátky úveru. Domnieva sa preto, že by bolo prínosné stanoviť na úrovni EÚ porovnateľné kritériá na charakterizovanie dôstojného a cenovo dostupného bývania.

30.

Takisto podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby podporovala členské štáty v ich úsilí potláčať stúpajúci trend bezdomovstva a postupne ho odstraňovať.

31.

Žiada, aby investície do bývania boli oprávnene zahrnuté do politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020 s cieľom lepšie reagovať na rôznorodosť miestnych potrieb (energetika, urbanizmus, migranti, vylúčenie atď.) v nadväznosti na existujúce opatrenia týkajúce sa zatepľovania, prístupu k bývaniu pre marginalizované spoločenstvá a obnovy miest, a to v rámci horizontálneho prístupu k investíciám do bývania spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti. Hlavným nástrojom tohto horizontálneho prístupu verejných politík v oblasti bývania by mali byť sociálne opatrenia zamerané na mestské oblasti a byty, ktoré si to vyžadujú.

32.

Domnieva sa, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol prispieť k vyplneniu medzery na trhu v oblasti sociálneho bývania v prípade projektov, pri ktorých existuje veľké riziko, že nebudú mať šancu získať finančné prostriedky prostredníctvom klasických pôžičiek EIB. V oblasti sociálneho bývania však nové finančné nástroje, ako je EFSI, musia zodpovedať osobitným dlhodobým potrebám, pokiaľ ide o cenovo dostupné bývanie a energetickú účinnosť. Tento problém dobre ilustruje skutočnosť, že do júna 2017 boli z celkového rozpočtu pre EFSI použité na sociálnu infraštruktúru len 4 %, pričom tento stav sa môže dokonca ešte viac skomplikovať vzhľadom na nedostatočné uplatňovanie investičnej výnimky stanovenej v Pakte stability a rastu, a vzhľadom na rozhodnutie zahrnúť pri výpočte schodku verejných financií v Európskom systéme účtov 2010 do kategórie verejnej správy investície do sociálneho bývania. Preto požaduje zhodnotenie Junckerovho plánu a pôžičiek EIB z hľadiska investícií vytváraných v oblasti bývania a očakáva, že novovytvorená pracovná skupina na vysokej úrovni pre sociálnu infraštruktúru bude v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu.

33.

Očakáva, že budúca politika v oblasti bývania bude lepšie skoordinovaná s prioritami EÚ v oblasti demografického vývoja. Na zabezpečenie toku informácií najmä o existujúcich a nevyužitých bytových jednotkách v celej EÚ sú potrebné nástroje a vhodné údaje na regionálnej úrovni, čím by sa mohlo aspoň čiastočne napomôcť riešiť problém územnej nerovnováhy z hľadiska ponuky bývania a dopytu po ňom.

34.

Odporúča, aby sa v oblasti investícií do výstavby bytov používali inovačné mechanizmy financovania a aby sa využíval multiplikačný účinok kombinovaním financovania z verejných a súkromných zdrojov.

35.

Podporuje prácu partnerstva v oblasti bývania ako súčasti mestskej agendy týkajúcej sa európskych právnych predpisov a zhrnutie osvedčených postupov európskych miest, pokiaľ ide o zabezpečenie ponuky a financovanie bývania.

36.

Víta prvé závery partnerstva v oblasti bývania v rámci mestskej agendy EÚ, ktoré zároveň predstavujú konkrétne príspevky k európskemu programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), a nabáda členské štáty a Európsku komisiu, aby tieto výsledky podporili vypracovaním konkrétnych návrhov, ako je napríklad revízia rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu.

37.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci európskeho plánu pre bývanie uplatňoval popri horizontálnom prístupe politík EÚ, ktoré priamo aj nepriamo súvisia s bývaním, aj komparatívny územný prístup miestnych politík zameraných na podporovanie a financovanie ponuky cenovo dostupného bývania.

38.

Domnieva sa, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10 (Banco Español de Crédito) zo 14. júna 2012 musia členské štáty vykonávať ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s cieľom zabezpečiť ochranu držiteľov hypotekárnych úverov, najmä ak je nehnuteľnosť zaťažená hypotékou miestom bydliska, aby sa zabránilo situáciám, pri ktorých hrozí bezdomovectvo.

39.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby budovy určené na sociálne účely/bývanie spĺňali potrebné energetické požiadavky týkajúce sa nasledujúcich kritérií: energetickej účinnosti, úspor energie, nízkych emisií CO2 a investícií do čistej a obnoviteľnej energie. V tejto súvislosti vyzýva, aby sa pri výstavbe a renovácii bytov postupovalo inteligentným spôsobom aj v súlade s cieľmi programu Horizont 2020.