Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017IP0346

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách (2017/2028(INI))

    Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, p. 82–98 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    20.9.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 337/82


    P8_TA(2017)0346

    Korupcia a ľudské práva v tretích krajinách

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách (2017/2028(INI))

    (2018/C 337/12)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý nadobudol platnosť 14. decembra 2005 (1),

    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv,

    so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

    so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

    so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a na odporúčania Rady o ďalšom boji s podplácaním z roku 2009, odporúčania týkajúce sa zníženia základu dane o úplatky zahraničným verejným činiteľom z roku 2009 a ďalšie súvisiace nástroje (2),

    so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý v roku 2012 a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 20. júla 2015,

    so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv prijaté na 2914. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008 (3),

    so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 (4),

    so zreteľom na správu Európskej investičnej banky (EIB) s názvom „Politika prevencie a odrádzania od nedovoleného konania pri činnostiach Európskej investičnej banky („politika EIB na boj proti podvodom“), prijatú 8. novembra 20131 (5),

    so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (6),

    so zreteľom na závery Rady o obchodných a ľudských právach z 20. júna 2016 (7),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (8),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (9),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (10),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (11),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín (12),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA (13),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (14),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (15),

    so zreteľom na Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999, ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

    so zreteľom na vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre orgány určené na boj proti korupcii prijaté 26. – 27. novembra 2012 (16),

    so zreteľom na Panamské vyhlásenie zo siedmej výročnej konferencie a valného zhromaždenia Medzinárodného združenia orgánov pre boj proti korupcii prijaté 22. – 24. novembra 2013,

    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o národných inštitúciách na podporu a ochranu ľudských práv prijatú 17. decembra 2015 a na uznesenie Rady pre ľudské práva o národných inštitúciách na podporu a ochranu ľudských práv prijaté 29. septembra 2016 (17),

    so zreteľom na záverečnú správu Poradného výboru Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva o otázke negatívneho vplyvu korupcie na uplatňovanie ľudských práv z 5. januára 2015 (18),

    so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii (AUCPCC) (19),

    so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact založiť stratégie a opatrenia na všeobecných zásadách v oblasti ľudských práv, zamestnanosti, životného prostredia a boja proti korupcii (20),

    so zreteľom na výročný index vnímania korupcie organizácie Transparency International,

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0246/2017),

    A.

    keďže korupcia je komplexný celosvetový jav, ktorý sa týka severu i juhu a ktorý možno vymedziť ako zneužívanie zverenej právomoci na dosiahnutie individuálneho, kolektívneho, priameho alebo nepriameho súkromného prospechu, ktorý predstavuje vážnu hrozbu z hľadiska verejného záujmu, spoločenskej, politickej a hospodárskej stability a bezpečnosti tým, že ohrozuje verejnú dôveru a efektívnosť a účinnosť inštitúcií, a z hľadiska hodnôt demokracie a ľudských práv, etiky, spravodlivosti, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných;

    B.

    keďže korupcia môže siahať od snahy o ovplyvňovanie jednotlivcov, verejných činiteľov alebo vykonávania verejných služieb v malom rozsahu až po snahy o narušenie politických, hospodárskych a/alebo právnych systémov vo veľkom rozsahu, a s cieľom podporovať a financovať terorizmus, podnecovať extrémizmus, znižovať daňové príjmy a podporovať siete organizovanej trestnej činnosti;

    C.

    keďže korupcia je spôsobená skutočnosťou, že politické, hospodárske a súdne systémy nedokážu zabezpečiť dôkladný, nezávislý dohľad a zodpovednosť;

    D.

    keďže zníženie miery korupcie je nevyhnutné pre hospodársky rast, zníženie chudoby, vytváranie bohatstva, vzdelávanie, blahobyt, zdravotnú starostlivosť, rozvoj infraštruktúry a riešenie konfliktov, ako aj pre budovanie dôvery v inštitúcie, podnikanie a politiku;

    E.

    keďže korupcia v mnohých krajinách nepredstavuje len významnú systémovú prekážku realizácie demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu, politickej slobody a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj všetkých občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ľudských práv, ale môže tiež viesť k mnohým porušeniam ľudských práv; keďže korupcia je jedným z najprehliadanejších porušovaní ľudských práv súčasnosti, pretože podporuje beztrestnosť, nerovnosť aj pokiaľ ide o finančné a hospodárske zdroje, beztrestnosť, arbitrážne konanie, politický a náboženský extrémizmus a konflikty;

    F.

    keďže korupcia môže tým, že ohrozuje upevnenie demokracie a posilnenie ľudských práv a podkopáva štátne orgány, viesť k sociálnemu nepokoju vrátane násilia, občianskych protestov a rozsiahlej politickej nestability; keďže korupcia zostáva systematicky prehliadaným katalyzátorom konfliktov v rozvojových krajinách, čo vedie k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv vrátane medzinárodného humanitárneho práva a k beztrestnosti páchateľov; keďže súčasný stav korupcie a nezákonného obohacovania v postavení štátnej moci viedlo k uzurpovaniu moci a ponechaniu kleptokratov pri moci;

    G.

    keďže v mnohých krajinách vedie vysoká miera korupcie k nízkej úrovni ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, nízkej úrovni vzdelania a ostatných verejných služieb, obmedzeným občianskym a politickým právam, malej alebo žiadnej politickej súťaži a slobode médií na internete i mimo neho, a k nedostatkom v oblasti právneho štátu;

    H.

    keďže korupcia má vplyv na uplatňovanie ľudských práv, má osobitné negatívne dôsledky a neprimerane postihuje najviac znevýhodnené, marginalizované a zraniteľné skupiny, ako sú ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, chudobní ľudia, pôvodní obyvatelia alebo ľudia patriaci k menšinám, najmä v dôsledku toho, že im bráni v rovnakom prístupe k politické účasti, verejným a sociálnym programom a službám, spravodlivosti, bezpečnosti, prírodným zdrojom vrátane pôdy, pracovným príležitostiam, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu; keďže korupcia ovplyvňuje aj pokrok smerom k ukončeniu diskriminácie, rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, a to tým, že obmedzuje schopnosť žien uplatniť svoje práva; keďže korupcia narúša veľkosť a zloženie vládnych výdavkov, vážne poškodzuje schopnosť štátu čo najviac využívať všetky dostupné zdroje s cieľom plne uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, riadne fungovanie demokracie a právneho štátu, ako aj rozvíjať spoločné etické zásady;

    I.

    keďže cieľ trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 16 je zameraný na mier, spravodlivosť, budovanie silných inštitúcií a boj proti korupcii; keďže na všeobecné dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 je potrebné, aby sa EÚ urgentne a priamo zaoberala rôznymi záležitosťami, v ktorých korupcia zohráva kľúčovú úlohu, počnúc porušovaním ľudských práv po chudobu, hlad a nespravodlivosť;

    J.

    keďže riešenie korupcie si vyžaduje cielené úsilie zamerané na odstránenie korupcie na vysokej úrovni aj drobnej korupcie v tretích krajinách a členských štátoch EÚ, pričom sa v jednotlivých prípadoch zohľadní hierarchický patronát, systémy odmeňovania a klientelizmus v štruktúrach moci, ktoré často spájajú trestné činy korupcie a beztrestnosť na najvyššej úrovni s drobnou korupciou, ktorá priamo ovplyvňuje životy obyvateľstva a ich prístup k základným službám;

    K.

    keďže korupciu nemožno odstrániť bez pevného politického záväzku na najvyššej úrovni bez ohľadu na zdatnosť, zručnosť a ochotu vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov presadzovania práva;

    L.

    D. keďže hospodárske dôsledky korupcie sú mimoriadne negatívne, najmä pokiaľ ide o jej vplyv na zvyšovanie chudoby a nerovnosti obyvateľstva, kvalitu verejných služieb, bezpečnosť, prístup ku komplexnej zdravotnej starostlivosti a k vysokej úrovni vzdelania, infraštruktúre, sociálno-hospodárskym príležitosti pre individuálne a hospodárske zrovnoprávnenie, najmä hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a príležitostí na zamestnanie, a pokiaľ ide o odrádzanie od podnikania a stratu investícií;

    M.

    keďže napríklad korupcia stojí EÚ z hľadiska HDP 179 miliárd až 990 miliárd EUR ročne (21);

    N.

    keďže podľa Svetovej banky sa vo svete každý rok na podplácanie vynakladá približne 1 bilión USD, pričom sa odhaduje, že celková hospodárska strata z dôvodu korupcie je niekoľkonásobok tohto čísla;

    O.

    keďže organizovaná trestná činnosť, ktorá je v mnohých krajinách závažným problémom a má cezhraničný rozmer, je často spojená s korupciou;

    P.

    keďže korupčné konanie a porušovanie ľudských práv sú zvyčajne späté so zneužitím moci, nedostatočným vyvodzovaním zodpovednosti, kladením prekážok spravodlivosti, používaním neprimeraného vplyvu a inštitucionalizáciou rôznych foriem diskriminácie, klientelizmu a s narušením trhového mechanizmu; keďže korupcia vykazuje silnú súvislosť s nedostatkami v oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, a keďže často ohrozuje účinnosť inštitúcií a subjektov, ktoré sú poverené zabezpečením kontroly a rovnováhy a dodržiavaním demokratických zásad a ľudských práv, ako sú parlamenty, orgány presadzovania práva, súdne orgány a občianska spoločnosť; keďže v krajinách, kde je právny štát ohrozený korupciou, bránia vykonávaniu a posilneniu právnych rámcov skorumpovaní sudcovia, právnici, prokurátori, príslušníci polície, vyšetrovatelia a audítori;

    Q.

    keďže korupcia a porušovanie ľudských práv sú javom, ktorý zahŕňa nedostatok integrity správania a zlyhanie orgánov, a keďže dôveryhodnosť a legitímnosť verejných a súkromných organizácií možno zaručiť len vtedy, ak je ich každodenné riadenie založené na kultúre prísnej integrity;

    R.

    keďže také praktiky, ako sú volebné podvody, nelegálne financovanie politických strán, bratríčkovanie alebo vnímaný neprimeraný vplyv peňazí v politike, oslabujú dôveru a vieru v politické strany a zvolených predstaviteľov, volebný proces a vlády, ohrozujú demokratickú legitimitu a dôveru verejnosti v politiku a môžu výrazne oslabiť občianske a politické práva; keďže nedostatočná regulácia a nedostatočná transparentnosť a monitorovanie politického financovania môžu vytvárať príležitosti na neoprávnený vplyv a zasahovanie do riadenia verejných záležitostí; keďže obvinenia z korupcie môžu byť použité aj ako politický nástroj na zdiskreditovanie povesti politikov;

    S.

    keďže korupcia v sektore súdnictva vedie k porušovaniu zásad nediskriminácie, prístupu k spravodlivosti a práva na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy, ktoré sú nevyhnuté pri presadzovaní všetkých ostatných ľudských práv a pri predchádzaní beztrestnosti; keďže absencia nezávislého súdnictva a verejnej správy podporuje nedôveru vo verejné inštitúcie, narúša dodržiavanie zásad právneho štátu a príležitostne podnecuje násilie;

    T.

    keďže je ťažké merať korupciu, pretože zvyčajne zahŕňa nezákonné praktiky, ktoré sú zámerne utajované, aj keď boli vyvinuté a zavedené niektoré mechanizmy na identifikáciu, monitorovanie a meranie korupcie a boj proti nej;

    U.

    keďže nové technológie, ako sú počítačové súbory na zapisovanie transakcií alebo techniky a metodiky vyšetrovania z otvoreného zdroja ponúkajú nové príležitosti na zvýšenie transparentnosti činnosti vlády;

    V.

    keďže posilňovanie ľudských práv, a najmä zásady nediskriminácie, je cenným nástrojom v boji proti korupcii; keďže boj proti korupcii prostredníctvom trestného a súkromného práva znamená prijať represívne a nápravné opatrenia; keďže podpora a posilňovanie ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných sú kľúčové prvky úspešných a udržateľných protikorupčných stratégií;

    W.

    keďže vytváranie súčinnosti medzi prístupom trestného súdnictva a prístupom založeným na ľudských právach pri riešení korupcie by mohlo viesť k riešeniu kolektívnych a všeobecných účinkov korupcie a mohlo by zabrániť systémovému narúšaniu ľudských práv ako priamemu či nepriamemu vplyvu korupcie;

    X.

    keďže inštitucionálny a právny rámec medzinárodného úsilia na boj proti korupcii sa vyvíja, ale z dôvodu nedostatku politickej vôle či spoľahlivých mechanizmov presadzovania existuje výrazná medzera vo vykonávaní; keďže prístup ľudských práv k úsiliu na boj proti korupcii by zabezpečil zmenu paradigmy a mohol by prispieť k uzavretiu tejto medzery vo vykonávaní využitím existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných mechanizmov na monitorovanie plnenia povinností v oblasti ľudských práv;

    Y.

    keďže Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii je jediný právne záväzný, univerzálny protikorupčný nástroj, ktorý zahŕňa päť hlavných oblastí: preventívne opatrenia, kriminalizácia a presadzovanie práva, medzinárodná spolupráca, vyhľadávanie majetku a technická pomoc a výmena informácií;

    Z.

    keďže existujúce medzinárodné záväzky sú dobrými mechanizmami na prijatie primeraných a odôvodnených opatrení s cieľom predchádzať korupcii vo verejnom a súkromnom sektore alebo ju trestať, najmä v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a ďalších príslušných nástrojov v oblasti ľudských práv;

    AA.

    keďže súdnictvo, ombudsmani, národné inštitúcie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri riešení korupcie a ich potenciál sa môže podporiť úzkou spoluprácou s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi pre boj proti korupcii;

    AB.

    keďže by sa mali prijať opatrenia na boj proti korupcii prostredníctvom zlepšenia transparentnosti, zodpovednosti a opatrení na boj proti beztrestnosti v rámci štátov a prostredníctvom prioritného rozvoja stratégií a osobitných politík, ktorých cieľom nie je len boj proti korupcii, ale aj pomoc pri rozvoji a/alebo budovaní verejných politík v tejto oblasti;

    AC.

    keďže občianska spoločnosť aj súkromný sektor môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri navrhovaní inštitucionálnych reforiem s cieľom posilniť transparentnosť a zodpovednosť; keďže sa možno poučiť zo skúseností hnutí za ľudské práva, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti občianskej spoločnosti o nepriaznivých dôsledkoch korupcie a vytváranie aliancií so štátnymi inštitúciami a súkromným sektorom na podporu boja proti korupcii;

    AD.

    keďže absencia slobodných elektronických aj neelektronických médií nielenže obmedzuje základné právo na slobodu prejavu, ale vytvára aj priaznivé podmienky na vzostup neprehľadných praktík, korupcie a nevhodného správania; keďže nezávislé médiá a rôznorodé a pluralitné mediálne prostriedky zohrávajú dôležitú úlohu pri zaisťovaní transparentnosti a kontroly, a to prostredníctvom oznamovania, vyšetrovania a odhaľovania korupcie a zvyšovania informovanosti verejnosti o prepojení medzi korupciou a porušovaním ľudských práv; keďže v niekoľkých krajinách vrátane členských štátov EÚ boli zavedené zákony na ochranu pred ohováraním, napríklad kriminalizácia činov považovaných za „hanobenie“, čím sa môže obmedziť sloboda prejavu a médií a oznamovatelia a novinári sa môžu odrádzať od odhaľovania korupčnej činnosti;

    AE.

    keďže mnoho organizácií občianskej spoločnosti vrátane združení pre boj proti korupcii a združení v oblasti ľudských práv, odborových zväzov, investigatívnych novinárov, blogerov a oznamovateľov odhaľuje korupciu, podvody, zlé hospodárenie a porušovanie ľudských práv napriek tomu, že sa otvorene vystavujú riziku odvetných opatrení, a to aj na pracovisku, obvinenia z urážky na cti alebo ohovárania a osobnému nebezpečenstvu; keďže nedostatočná ochrana pred represáliami, zákonmi na ochranu osobnosti a ochranu pred ohováraním a absencia nezávislého a dôveryhodného vyšetrovania môžu ľudí odradiť od toho, aby prehovorili; keďže EÚ má povinnosť chrániť ich najmä pomocou ponuky verejnej podpory vrátane účasti a pozorovania na súdnych procesoch s obhajcami ľudských práv, a čo najúčinnejšieho využívania svojich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); keďže je nevyhnutné zabezpečiť súlad s existujúcimi právnymi predpismi a ich riadne vykonávanie; keďže osoby, ktoré odhaľujú korupciu, by mali mať nárok na zachovanie dôvernosti svojej identity, na ktorú sa vzťahuje záruka spravodlivého súdneho procesu; keďže oznamovateľom by sa mala poskytnúť medzinárodná ochrana pred trestným stíhaním;

    AF.

    keďže boj proti korupcii by mal zahŕňať aj opatrenia na odstránenie organizovanej trestnej činnosti, daňových rajov, prania špinavých peňazí, daňových únikov a nelegálnych finančných tokov, ako aj systémov, ktoré ich umožňujú, pretože bránia trvalo udržateľnému rozvoju, pokroku, prosperite a zodpovednosti krajín;

    AG.

    keďže mnohé tretie krajiny ešte nemajú kapacitu na výmenu daňových informácií s krajinami EÚ, a preto od krajín EÚ nedostávajú žiadne informácie o svojich občanoch, ktorí sa potenciálne vyhýbajú daňovej povinnosti;

    AH.

    keďže finančné prostriedky EÚ určené tretím krajinám, a to aj v núdzových situáciách, musia byť riadne monitorované jasným systémom bŕzd a protiváh v prijímajúcich krajinách, aby sa zabránilo možnosti korupcie, ktorá by mohla vzniknúť, a aby sa oznamovalo akékoľvek zneužívanie a odhaľovali skorumpovaní úradníci;

    AI.

    keďže kontrola korupcie a nezákonných finančných tokov je politickou záležitosťou, ktorá sa musí riešiť komplexne, celosvetovo a cezhranične (G20, OSN, OECD, Svetová banka, MMF);

    AJ.

    keďže s Medzinárodné fórum pre športovú integritu (IFSI), ktoré sa konalo vo februári 2017 v Lausanne vo Švajčiarsku, podporilo spoluprácu medzi vládami, medzinárodnými športovými orgánmi a inými organizáciami s cieľom riešiť korupciu v športe;

    1.

    vyzýva na prijatie spoločných opatrení na národnej i medzinárodnej úrovni na prevenciu a boj proti korupcii vzhľadom na skutočnosť, že korupcia presahuje hranice a že je potrebné podporovať posilnenú spoluprácu medzi krajinami a medzi regiónmi okrem práce organizácií občianskej spoločnosti v oblasti boja proti korupcii; vyzýva štáty, aby sa aktívne zapojili do medzinárodných fór, aby diskutovali a dospeli k spoločným rozhodnutiam o osvedčených postupoch a politikách prispôsobených konkrétnej situácii každého regiónu s cieľom riešiť korupciu ako vzájomne prepojený komplexný a prenikajúci jav, ktorý bráni politickému, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a podporuje medzinárodnú trestnú činnosť vrátane činností súvisiacich s terorizmom;

    2.

    vyjadruje odhodlanie pripravovať pravidelnú aktualizačnú správu o korupcii a ľudských právach počas každého volebného obdobia;

    3.

    domnieva sa, že boj proti korupcii musí zahŕňať partnerský prístup medzi verejným a súkromným sektorom a upozorňuje, že jeho nedodržanie povedie k zakoreneniu chudoby, nerovnosti, poškodeniu povesti a zníženiu vonkajších investícií, ohrozeniu životných príležitostí pre mladých ľudí, a k tomu, že sa nepodarí prerušiť prepojenie medzi korupčnými praktikami a terorizmom;

    4.

    vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatočným vykonávaním a presadzovaním existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných nástrojov na boj proti korupcii, ako sú Dohovor OSN proti korupcii, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (Ruggieho usmernenia), Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii a Dohovor OECD o boji proti podplácaniu; žiada signatárske krajiny, aby ich v plnej miere uplatňovali na lepšiu ochranu svojich občanov; zaväzuje sa, že bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zvýšení počtu štátov, ktoré sa rozhodli posilniť demokratické procesy a vybudovať zodpovedné inštitúcie;

    5.

    vyjadruje znepokojenie nad obťažovaním, hrozbami, zastrašovaním a represáliami, ktorým sú vystavení členovia organizácií občianskej spoločnosti vrátane protikorupčných združení a hnutí za ľudské práva, novinárov, blogerov a oznamovateľov, ktorí odhaľujú a oznamujú prípady korupcie; vyzýva orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zaručenie ich fyzickej a psychologickej integrity a aby zabezpečili okamžité, dôkladné a nestranné vyšetrovanie s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred spravodlivosť v súlade s medzinárodnými normami;

    6.

    vyzýva účastníkov londýnskeho protikorupčného samitu z roku 2016, aby splnili prijaté záväzky na riešenie príčin korupcie a metód potrebných na podporu transparentnosti, a aby tiež poskytli podporu tým, ktorých sa to najviac týka;

    7.

    pripomína, že vytvorenie vonkajšej protikorupčnej stratégie EÚ má zásadný význam pre účinný boj proti korupcii a finančnej trestnej činnosti;

    8.

    zdôrazňuje, že štáty sú povinné plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv za podmienok Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, a vyzýva tie krajiny, ktoré tak ešte majú urobiť, aby ju podpísali; zdôrazňuje, že štáty sú zodpovedné za prevenciu, a nakoniec aj reakciu na akýkoľvek negatívny vplyv korupcie v ich súdnej právomoci;

    9.

    uznáva povinnosť zainteresovaných strán z oblasti politiky a prevádzkovateľov podnikov rešpektovať ľudské práva a riešiť korupciu; zdôrazňuje potrebu začlenenia hľadiska ľudských práv do stratégií na boj proti korupcii s cieľom vykonávať povinné a účinné politiky prevencie týkajúce sa záležitostí, ako sú transparentnosť, zákony o prístupe k verejným informáciám, ochrana oznamovateľov a vonkajšie kontroly;

    10.

    odporúča, aby EÚ zintenzívnila podporu pre medzinárodné nástroje s cieľom zvýšiť transparentnosť tých hospodárskych odvetví, ktoré sú najviac náchylné na zneužívanie ľudských práv a korupciu;

    11.

    podporuje vytvorenie moderných, transparentných a účinných politických a právnych rámcov na riadenie prírodných zdrojov a domnieva sa, že takéto opatrenia môžu slúžiť ako silné zbrane proti korupcii; v tomto zmysle víta iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju podporu s cieľom pomôcť krajinám bohatým na zdroje vykonávať ju ako silný globálny nástroj na podporu transparentnosti a zodpovednosti pri hospodárení s príjmami z prírodných zdrojov; domnieva sa, že vytvorenie účinného právneho rámca na zabezpečenie správneho uplatňovania zásad iniciatívy EITI spoločnosťami a inými subjektmi, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov pre sektor ropy, plynu a baníctva, je kľúčovým opatrením, ktoré by EÚ mala podporovať;

    12.

    odporúča, aby sa pri riešení a potláčaní nelegálnych finančných tokov kapitálu z Afriky venovala osobitná pozornosť týmto kapitálovým tokom, ktoré sú výsledkom ťažby rúd a nerastných surovín v baniach nachádzajúcich sa v oblastiach konfliktu;

    13.

    konštatuje, že korupcia je zložitý jav, ktorý pramení z celej škály hospodárskych, politických, administratívnych, sociálnych a kultúrnych faktorov a mocenských vzťahov, a preto pripomína, že ak má rozvojová politika prispievať k boju proti korupcii a pritom sa zároveň sústreďovať na znižovanie chudoby a rozdielov a na lepšiu integráciu, musí presadzovať aj ľudské práva, demokraciu, zásady právneho štátu a verejné sociálne služby, s cieľom povzbudzovať rozvoj dobrej správy vecí verejných a budovať sociálny kapitál, sociálne začlenenie a sociálnu súdržnosť pri zohľadnení kultúrnych a regionálnych špecifík;

    14.

    zdôrazňuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov predchádzania korupcie je obmedziť štátne zásahy a byrokratické sprostredkovanie a predložiť jednoduchšie predpisy;

    Hľadiská korupcie a ľudských práv v dvojstranných vzťahoch EÚ

    15.

    zdôrazňuje potrebu presadzovania zásady miestnej demokratickej zodpovednosti za projekty financované v rámci programov pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť minimálny štandard transparentnosti; zdôrazňuje, že vonkajšie finančné nástroje EÚ by mali vychádzať z protikorupčných noriem, podmienenosti zameranej okrem iného aj na výsledky vrátane jasných míľnikov, ukazovateľov a výročných správ o pokroku, ako aj zo záväzkov partnerských krajín v oblasti boja proti korupcii s cieľom zvýšiť mieru čerpania finančnej podpory EÚ;

    16.

    pripomína potrebu trvalého monitorovania projektov financovaných EÚ a to, že orgány prijímajúcej krajiny by mali byť zodpovedné v prípade, že fondy EÚ nebudú náležite použité, a zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych organizácií občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pri monitorovaní realizácie zmlúv; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý dodávateľ, ktorý prijal finančné prostriedky EÚ, úplne zverejnil všetky požadované informácie vrátane svojho skutočného vlastníctva a podnikovej štruktúry;

    17.

    odporúča, aby EÚ a ostatní medzinárodní poskytovatelia grantov a pôžičiek vykonávali audity týkajúce sa grantov, pôžičiek a balíkov pomoci, a aby vykonávali náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o vlády a organizácie príjemcov s cieľom predísť poskytovaniu „renty“ kleptokratickým orgánom a organizáciám, ktoré tieto kontrolujú, a ich spolupracovníkom; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mali podporovať aj partnerské hodnotenia;

    18.

    zdôrazňuje kľúčový význam protikorupčného programu počas procesu rokovaní o pristúpení k EÚ;

    19.

    vyzýva EÚ, aby v dohodách s tretími krajinami zaviedla okrem doložiek o ľudských právach aj doložky o boji proti korupcii, v ktorých by sa malo požadovať monitorovanie a konzultácie a ako poslednú možnosť uloženie sankcií alebo pozastavenie takýchto dohôd v prípade závažnej a/alebo systémovej korupcie, ktorá je príčinou závažného porušovania ľudských práv;

    20.

    vyzýva EÚ, aby vo vnútroštátnom a medzinárodnom práve vypracovala zásady boja proti veľkej korupcii ako trestného činu, riešila prebiehajúce prípady beztrestnosti za veľkú korupciu pomocou prísnejšieho presadzovania protikorupčných zákonov, a zaviedla reformy na odstránenie systémových rozdielov vo vnútroštátnych právnych rámcoch, ktoré umožňujú, aby veľká korupcia prekročila hranice, a vyhnúť sa dohľadu vnútroštátnych finančných regulačných a daňových orgánov;

    21.

    zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť sústavnému a štruktúrovanému monitorovaniu a hodnoteniu účinného vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii v členských štátoch EÚ a krajinách, s ktorými EÚ má alebo plánuje mať nejakú dohodu;

    22.

    vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby so zreteľom na súbor právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti korupcii prevzali vedúce postavenie na medzinárodnej scéne a podporovali boj proti korupcii medzi partnerskými krajinami EÚ;

    23.

    vyzýva EÚ, aby podporovala protikorupčné opatrenia a účinné mechanizmy pre účasť verejnosti a verejnú zodpovednosť – vrátane práva na prístup k informáciám a uplatňovanie zásad otvorených dát – vo všetkých príslušných dialógoch a konzultáciách o ľudských právach s tretími krajinami, a aby financovala projekty zamerané na vytvorenie, vykonávanie a presadzovanie týchto opatrení;

    24.

    zdôrazňuje význam vyšetrovania z otvoreného zdroja v súvislosti s protikorupčným výskumom; vyzýva EÚ, aby primerane financovala organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvoreného zdroja a digitálnom zhromažďovaní dôkazov o korupcii s cieľom odhaliť skorumpovaných úradníkov a zabezpečiť zodpovednosť;

    25.

    vyzýva EÚ, aby financovala výskum aplikácií na zapisovanie transakcií, ktoré by sa mohli používať na zlepšenie transparentnosti predaja štátneho majetku, sledovanie a vystopovanie peňazí darcov v rámci zahraničnej pomoci EÚ, a ktoré by mohli pomôcť pri riešení volebných podvodov;

    26.

    víta pretrvávajúce úsilie v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a programového nástroja susedstva s cieľom zriadiť a konsolidovať nezávislé a účinné protikorupčné inštitúcie;

    27.

    vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali spoločnú tvorbu programov v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii, najmä iniciatív na zlepšovanie transparentnosti, boj proti beztrestnosti a posilňovanie orgánov pre boj proti korupcii; domnieva sa, že toto úsilie by malo zahŕňať podporu národných inštitúcií pre ľudské práva s preukázateľným úspechom v oblasti nezávislosti a nestrannosti konať aj v prípadoch korupcie vrátane vyšetrovacej kapacity na stanovenie väzieb medzi korupciou a porušovaním ľudských práv, spolupráce s orgánmi pre boj proti korupcii a ohlasovania podnetov prokuratúre alebo orgánom presadzovania práva; okrem toho vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje programy spolupráce s tretími krajinami v oblasti súdnictva s cieľom podporovať výmenu osvedčených postupov a účinných nástrojov na boj proti korupcii;

    28.

    vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala protikorupčné inštitúcie so sídlom v tretích krajinách s preukázanou nezávislosťou a nestrannosťou, ako je guatemalská Medzinárodná komisia proti beztrestnosti (CICIG), ako aj iniciatívy na výmenu informácií, výmenu najlepších postupov a posilnenie budovania kapacít; vyzýva tieto krajiny, aby týmto inštitúciám poskytli všetky potrebné nástroje vrátane vyšetrovacích právomocí, ktoré im umožnia účinne pracovať;

    29.

    vyzýva Komisiu a ESVČ, aby nasmerovali ďalšie finančné prostriedky na pomoc so zavádzaním a s vykonávaním programov ochrany určených členom organizácií občianskej spoločnosti vrátane združení pre boj proti korupcii a hnutí na ochranu ľudských práv, novinárov, blogerov a oznamovateľov, ktorí odhaľujú a oznamujú prípady korupcie a porušovanie ľudských práv; trvá na tom, aby sa vo všetkých ďalších aktualizáciách usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv, rozvojovej pomoci alebo v akomkoľvek usmernení k ich vykonávaniu zahrnuli výslovné odkazy a opatrenia na podporu ochrany ľudských práv a boja proti korupcii s cieľom uľahčiť ľuďom oznamovanie podozrivého korupčného konania bez strachu z postihu a podporiť spoločnosti, ktoré ním boli postihnuté; víta konzultačný proces Komisie, ktorý sa nedávno začal v súvislosti s ochranou oznamovateľov; zdôrazňuje, že kontaktné miesta pre ľudské práva v delegáciách EÚ by mali osobitnú pozornosť venovať aj týmto cieľovým skupinám a udržiavať úzky kontakt s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a ochrancami ľudských práv, pričom by zabezpečili ich zviditeľnenie a ochranu na medzinárodnej úrovni, čím by sa tiež zaistili bezpečné kanály na oznamovanie priestupkov;

    30.

    zdôrazňuje, že orgány dohľadu, miestni exekútori a prokurátori so záznamom o nezávislosti a nestrannosti, ako aj oznamovatelia a svedkovia konkrétnych prípadov, by mali mať možnosť využívať túto pomoc a podporu EÚ prostredníctvom zastúpenia na mieste a pozvaní na školenia v Európe; zdôrazňuje, že táto podpora by sa mala zverejniť vždy, keď je to vhodné;

    31.

    vyzýva delegácie EÚ, aby využívali demarše a verejnú diplomaciu na miestnej a medzinárodnej úrovni na oznamovanie prípadov korupcie a beztrestnosti, najmä ak vedú k závažnému porušovaniu ľudských práv; ďalej vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby do brífingov pre ESVČ a členské štáty zaradili správy o korupcii (či už vo forme systémovej analýzy alebo konkrétnych prípadov);

    32.

    odporúča, aby ESVČ a delegácie EÚ v príslušných prípadoch začlenili do dokumentov o stratégii krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie osobitné kritérium pre prepojenie medzi korupciou a ľudskými právami, a aby osobitní zástupcovia EÚ pri plnení svojich úloh považovali túto záležitosť za jednu z priorít; žiada predovšetkým, aby sa problematikou korupcie EÚ zaoberala priamo v programových a strategických dokumentoch jednotlivých krajín a prepojila rozpočtovú podporu tretím krajinám s konkrétnymi reformami smerujúcimi k transparentnosti a ďalším protikorupčným opatreniam;

    33.

    odporúča, aby sa Európska nadácia na podporu demokracie a komplexný mechanizmus EÚ pre ochrancov ľudských práv (protectdefenders.eu) zameriavali na konkrétne programy na ochranu aktivistov bojujúcich proti korupcii, ktorí takisto prispievajú k dodržiavaniu ľudských práv;

    34.

    vyzýva EÚ, aby vytvorila mechanizmy riešenia sťažností, ktoré by ľuďom, ktorých sa týkajú jej vonkajšie činnosti, umožňovali podávať sťažnosti na prípady porušovania ľudských práv a prípady korupcie;

    35.

    opätovne pripomína svoju žiadosť z predchádzajúcich uznesení, aby EÚ čo najskôr predložila Rade na prijatie Magnitského zoznam so sankciami voči 32 ruským štátnym príslušníkom, ktorí sú zodpovední za smrť ruského informátora Sergeja Magnitského, a uložila voči týmto úradníkom cielené sankcie, ako zákaz udelenia víz do celej EÚ a zmrazenie ich finančných aktív, ktoré vlastnia v Európskej únii;

    36.

    nabáda členské štáty, aby zvážili prijatie právnych predpisov zameraných na stanovenie jasných kritérií umožňujúcich zaradenie na čierny zoznam a uloženie podobných sankcií voči jednotlivcom z tretích krajín a ich rodinným príslušníkom, ktorí závažným spôsobom porušili ľudské práva alebo sú za ich porušenie zodpovední alebo sa podieľajú či zúčastňujú na nariaďovaní, kontrole alebo akomkoľvek inom riadení závažnej korupcie vrátane privlastnenia súkromného alebo verejného majetku na osobný prospech, korupcie súvisiacej so štátnymi zákazkami alebo ťažbou prírodných zdrojov, podplácania alebo sprostredkovania či prevodu neoprávnene získaných aktív do zahraničných jurisdikcií; zdôrazňuje, že kritériá na zaradenie do zoznamu by mali byť vytvorené na základe riadne zdokumentovaných, konvergentných a nezávislých zdrojov a presvedčivých dôkazov, umožňujúcich mechanizmy nápravy pre cieľové osoby; zdôrazňuje význam zverejnenia tohto zoznamu s cieľom získať informácie, ktoré povinné osoby potrebujú okrem iného na vykonávanie náležitej starostlivosti o zákazníka podľa smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí (22);

    37.

    vyzýva EÚ, aby dodržiavala zásadu súdržnosti politiky v záujme rozvoja (článok 208 ZFEÚ) a aktívne prispievala k obmedzovaniu korupcie, ako aj aby priamo a otvorene bojovala proti beztrestnosti prostredníctvom svojich vonkajších politík;

    38.

    vyzýva EÚ, aby v záujme efektívneho dodržiavania noriem stanovených v Iniciatíve za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) a medzinárodne dohodnutých zásad účinnosti rozvoja zvýšila transparentnosť a posilnila zodpovednosť svojej oficiálnej rozvojovej pomoci; takisto vyzýva EÚ, aby vytvorila solídny a ucelený systém riadenia rizík s cieľom zabrániť tomu, aby rozvojová pomoc prispievala ku korupcii v prijímajúcich krajinách, a to prepojením rozpočtovej podpory s jasnými protikorupčnými cieľmi; na tento účel zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na monitorovanie vykonávania rozpočtovej podpory;

    39.

    vyzýva Komisiu, aby s cieľom odstrániť korupciu na vysokých miestach v súvislosti s rozpočtovou podporou venovala pozornosť transparentnosti operácií zahŕňajúcich privatizáciu a obchodovanie s verejnými statkami (najmä s pôdou) a aby sa zúčastnila na podporných programoch OECD týkajúcich sa rozvojových krajín v oblasti správy a riadenia štátnych spoločností;

    40.

    vyzýva Komisiu, aby podporila rozvojové krajiny v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam tak, že im pomôže pri vytváraní vyvážených, efektívnych, spravodlivých a transparentných daňových systémov;

    41.

    zastáva názor, že EÚ ako najväčší poskytovateľ pomoci na svete by mala podporiť formy prepájania, pričom by poskytovanie vonkajšej pomoci EÚ podliehalo fiškálnym reformám zameraným na zvýšenie transparentnosti, sprístupňovanie údajov a podporu prístupov uplatňovaných spolu s ostatnými poskytovateľmi pomoci.

    42.

    zdôrazňuje výrazný negatívny vplyv korupcie na obchod a jeho výhody, hospodársky rozvoj, investície a postupy verejného obstarávania, a žiada Komisiu, aby túto súvislosť zohľadnila vo všetkých obchodných dohodách a začlenila do nich vynútiteľné ustanovenia o ľudských právach a protikorupčné ustanovenia;

    43.

    poukazuje na to, že obchodná politika prispieva k ochrane a podpore hodnôt, ktoré EÚ zastáva, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, vrátane demokracie, zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd a rovnosti; zdôrazňuje, že konzistentnosť vonkajších a vnútorných politík je rozhodujúca, najmä vo vzťahu k boju proti korupcii; zdôrazňuje, že európski zákonodarcovia musia v tejto súvislosti zohrávať osobitnú úlohu pri uľahčovaní obchodných vzťahov, pretože musia predísť tomu, aby slúžili ako vstupná brána ku korupčným praktikám;

    44.

    vníma obchodné dohody ako kľúčový mechanizmus na podporu protikorupčných opatrenia a dobrej správy vecí verejných; víta opatrenia, ktoré EÚ prijala na boj proti korupcii v rámci svojej obchodnej politiky, napríklad prostredníctvom všeobecného systému preferencií (GSP+), kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji a zahrnutia povinnosti ratifikovať s obchodnými partnermi medzinárodné dohovory v oblasti boja proti korupcii; opätovne potvrdzuje cieľ stanovený v stratégii Obchod pre všetkých zahrnúť ambiciózne protikorupčné ustanovenia do všetkých budúcich obchodných dohôd; v tejto súvislosti žiada, aby budúce obchodné dohody obsahovali záväzky týkajúce sa multilaterálnych protikorupčných dohovorov, ako sú Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii a Dohovor OECD o boji proti podplácaniu, a horizontálnych ustanovení, ktoré majú byť súčasťou komplexného prístupu a majú sa začleniť do existujúcich obchodných dohôd počas revízie;

    45.

    zdôrazňuje, že signatárske strany obchodných dohôd by mali prijať opatrenia na podporu aktívnej účasti súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti a domácich poradných skupín na vykonávaní protikorupčných programov a ustanovení v medzinárodných obchodných a investičných dohodách; vyjadruje presvedčenie, že by sa malo zvážiť začlenenie ochrany oznamovateľov korupcie do budúcich obchodných dohôd, hneď ako sa zavedie systém na úrovni celej EÚ;

    46.

    uznáva, že je dôležité poskytovať jasné usmernenia a podporu podnikom, aby v rámci svojich činností prijímali účinné protikorupčné postupy, predovšetkým MSP prostredníctvom osobitných ustanovení v obchodných dohodách, aby mohli bojovať proti korupcii; zdôrazňuje, že neexistuje žiaden univerzálny prístup k súladu s predpismi; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť poskytovania pomoci pri budovaní kapacít v súvislosti s projektmi v oblasti boja proti korupcii, ako sú výmena osvedčených postupov a odborná príprava s cieľom pomôcť štátom a podnikateľskému sektoru prekonať všetky problémy, s ktorými sa v tejto oblasti môžu stretnúť;

    47.

    víta nadobudnutie platnosti dohody WTO o uľahčení obchodu vo februári 2017, ktorá stanovuje opatrenia na boj proti korupcii v celosvetovom obchode; vyjadruje však presvedčenie, že nestačí len prijať právne predpisy alebo ich revidovať a že kľúčom je ich vykonávanie; poukazuje na to, že popri legislatívnej reforme je potrebné zabezpečiť aj odbornú prípravu zástupcov súdnictva, prístup verejnosti k informáciám a opatrenia v oblasti transparentnosti, a vyzýva členské štáty EÚ, aby v týchto záležitostiach navzájom spolupracovali v boji proti korupcii; poukazuje tiež na to, že obchodné dohody by mohli pomôcť pri monitorovaní vnútroštátnych reforiem vo vzťahu k protikorupčným politikám;

    48.

    vyzýva Komisiu, aby vo všetkých svojich budúcich obchodných dohodách rokovala o vynútiteľných ustanoveniach o boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí s nezávislou kontrolou vykonávania protikorupčných ustanovení; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby podporovali začlenenie protikorupčných ustanovení do mandátov na rokovania, ako navrhuje Komisia v návrhoch mandátov, ktoré im predkladá; víta začlenenie protikorupčných ustanovení do mandátu na rokovania o modernizácii dohody medzi EÚ a Mexikom; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v snahe bojovať proti korupcii, a to prostredníctvom zvýšenej transparentnosti v obchodných dohodách a začlenením ustanovení zameraných na väčšiu spoluprácu v oblasti regulácie a integritu colných postupov a globálnych hodnotových reťazcov; je presvedčený, že na boj proti korupcii sa musia zaviesť doložky o spolupráci, napríklad o výmene informácií a administratívnej a technickej pomoci, s cieľom vymieňať si a podporovať najlepšie postupy, ktoré prispejú k posilneniu zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; nabáda Komisiu, aby stanovila jasné a primerané podmienky a ukazovatele výkonnosti umožňujúce lepšie posúdenie a preukázanie výsledkov;

    49.

    poukazuje na význam zachovania prebiehajúceho a pravidelného dialógu s obchodnými partnermi EÚ počas vykonávania dohôd s cieľom zabezpečiť, aby boli dohody vo všeobecnosti, ale aj protikorupčné opatrenia riadne monitorované a vykonávané; berie na vedomie návrh Komisie v rámci jej stratégie Obchod pre všetkých zaviesť mechanizmy konzultácií v prípadoch systémovej korupcie a nedostatkov oblasti správy vecí verejných a vyzýva Komisiu, aby uvažovala o pozastavení výhod vyplývajúcich z dohody v prípadoch neplnenia protikorupčných záväzkov alebo medzinárodných noriem v oblasti boja proti korupcii, ako sú spoločná norma vykazovania OECD, akčný plán OECD pre narúšanie základu dane a presun ziskov, centrálny register skutočného vlastníctva a odporúčania FATF; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné a primerané podmienky a ukazovatele výkonnosti umožňujúce lepšie posúdenie a preukázanie výsledkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby odhodlane, primerane a rýchlo reagovala v prípadoch, keď vláda prijímajúcej krajiny neplní to, čo už bolo dohodnuté; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy konzultácií s obchodnými partnermi v prípade systémovej korupcie a aby zabezpečila výmenu odborných znalostí s cieľom pomáhať krajinám v zavádzaní protikorupčných opatrení.

    50.

    konštatuje, že obchodné dohody musia zahŕňať záväzné a vykonateľné doložky o ľudských právach, ktoré zaručujú, aby súkromné spoločnosti a štátne orgány dodržiavali ľudské práva a najprísnejšie sociálne a environmentálne normy nevyhnutne dôležité na boj proti korupcii;

    Rozvoj spravodajských informácií EÚ o korupčných sieťach a sprostredkovateľoch

    51.

    vyzýva ESVČ, aby zaviedla vytvorenie pracovných skupín medzi veľvyslanectvami členských štátov a delegáciami EÚ v tretích krajinách, prostredníctvom ktorých môžu diplomatickí úradníci analyzovať a vymieňať informácie o štruktúre a fungovaní miestnych korupčných sietí na najvyššej úrovni moci, a dať dohromady dostatok informácií, aby sa zabránilo tajnej dohode EÚ s kleptokratickými režimami; je presvedčený, že takéto informácie by sa mali poskytnúť inštitúciám EÚ diplomatickou a bezpečnou cestou; okrem toho navrhuje, aby delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov podporovali úzke vzťahy s miestnym obyvateľstvom, konkrétne prostredníctvom pravidelného dialógu so skutočnými a nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti, novinármi a ochrancami ľudských práv s cieľom získať spoľahlivé informácie o miestnej korupcii, kľúčových sprostredkovateľoch a zadržaných úradníkoch;

    52.

    zastáva názor, že korporácie by mali podávať orgánom EÚ správy vždy, keď sú požiadané o úplatky a/alebo investície do tretích krajín, a to pomocou miestnych sprostredkovateľov alebo krycích spoločností ako partnerov;

    53.

    zdôrazňuje, že vzhľadom na zhromaždené informácie by sa s civilnými a vojenskými vyslancami a darcovskými agentúrami EÚ mali vymieňať usmernenia pre jednotlivé krajiny s cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s jednaním s miestnymi dodávateľmi, súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami a poskytovateľmi služieb, ktorých skutoční vlastníci môžu byť prepojení s porušovaním ľudských práv a skorumpovanými sieťami;

    Súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími opatreniami

    54.

    domnieva sa, že EÚ sa môže stať dôveryhodným a vplyvným lídrom v boji proti korupcii iba vtedy, ak bude primeraným spôsobom riešiť problémy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v rámci svojich vlastných hraníc; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla nevykonať následné opatrenia v súvislosti so svojou správou o boji proti korupcii v EÚ z roku 2014 s cieľom poskytnúť novú analýzu o korupcii v členských štátoch EÚ, ktoré by takisto posilnili dôveryhodnosť EÚ pri presadzovaní ambiciózneho programu na boj proti korupcii v jej vonkajších politikách; zdôrazňuje, že Komisia a ostatné inštitúcie EÚ by mali v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN proti korupcii a jeho mechanizmom preskúmania predkladať pravidelné, ambiciózne a podrobné správy a vlastné hodnotenie a vyzýva Komisiu, aby predstavila ďalšie politické a legislatívne iniciatívy na boj proti korupcii a zasadzovala sa za väčšiu integritu a transparentnosť v členských štátoch;

    55.

    pripomína, že dekriminalizácia korupcie v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ by znížila dôveryhodnosť verejných politík a oslabila by tiež schopnosť EÚ presadzovať ambiciózny program na boj proti korupcii vo svete; podporuje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a Európskym dvorom audítorov;

    56.

    opätovne vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje trestné právo s cieľom zriadiť súdnu právomoc vnútroštátnych prokurátorov a súdov v záujme vyšetrovania a pojednávania o trestných činoch podplácania alebo sprenevery verejných financií, bez ohľadu na miesto spáchania daného trestného činu, pokiaľ sa príjmy z tejto trestnej činnosti nachádzajú na území daného členského štátu alebo boli na jeho území „preprané“, alebo ak má daná osoba k tomuto členskému štátu blízky vzťah, a to na základe občianstva, pobytu alebo konečného vlastníctva spoločnosti, ktorá sídli alebo má pobočku v tomto členskom štáte;

    Príspevok EÚ, pokiaľ ide o prístup k boju proti korupcii založený na ľudských právach na mnohostranných fórach

    57.

    vyzýva členské štáty EÚ, aby začali diskusiu na úrovni OSN o posilnení noriem pre nezávislosť a mandátov orgánov pre boj proti korupcii v nadväznosti na skúsenosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodného koordinačného výboru OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva a orgánov OSN, najmä Rady pre ľudské práva, pokiaľ ide o národné inštitúcie pre ľudské práva (parížske zásady);

    58.

    zdôrazňuje potrebu posilnenia väzieb medzi orgánmi pre boj proti korupcii a národnými inštitúciami pre ľudské práva na základe mandátu národných inštitúcií pre ľudské práva, pokiaľ ide o riešenie korupcie ako potenciálneho zdroja priameho a nepriameho porušovania ľudských práv;

    59.

    pripomína svoju žiadosť členským štátom EÚ, aby podporili zriadenie funkcie osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva s komplexným mandátom vrátane plánu orientovaného na ciele a pravidelného hodnotenia opatrení na boj proti korupcii prijímaných štátmi; vyzýva členské štáty EÚ, aby prevzali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o mobilizáciu podpory medzi členskými štátmi Rady pre ľudské práva, a aby sa stali spoločnými predkladateľmi uznesenia, ktorého výsledkom bude takýto mandát;

    60.

    vyzýva OSN, aby na účely zlepšenia účinnosti prijala normatívny nástroj týkajúci sa nezákonných finančných tokov;

    61.

    zdôrazňuje potrebu rozšíriť vnútroštátne a medzinárodné protikorupčné komunikačné kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti zamerané na účasť občanov s cieľom objasniť skutočnosť, že korupcia má negatívny vplyv na ľudské práva a okrem iného vedie k sociálnym nerovnostiam, nedostatočnej sociálnej spravodlivosti a zvýšenej miere chudoby; nabáda EÚ, aby vypracovala a vykonávala osobitné programy týkajúce sa existujúcich trestných a procesných právnych predpisov a mechanizmov riešenia sťažností; zdôrazňuje, že vzdelávanie a nestranné, nezávislé informovanie verejnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri výučbe sociálnych zručností a zásad integrity, ktoré slúžia záujmu verejnosti a sociálnemu a hospodárskemu rozvoju spoločnosti;

    62.

    odporúča, aby sa do všeobecného pravidelného preskúmania, aj ako spôsob na odstránenie korupcie a podporu transparentnosti a najlepších postupov, začlenilo skúmanie otázky korupcie ako príčiny pre porušovanie ľudských práv, a tiež ako výsledku zneužívania ľudských práv a slabého právneho štátu; zdôrazňuje úlohu, ktorou by k tomuto procesu mohla prispieť občianska spoločnosť;

    63.

    podporuje prehĺbenie medzinárodných záväzkov, aby sa boj proti korupcii stal jadrom cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja ako mechanizmus na boj proti globálnej chudobe;

    Korupcia a obchodovanie s ľuďmi

    64.

    vyjadruje znepokojenie nad tým, že obchodovanie s ľuďmi môže byť uľahčené korupciou aktérov na rôznych úrovniach zverenej právomoci, ako je polícia, colní úradníci, orgány hraničnej kontroly a imigračné služby, ktorí môžu ignorovať, tolerovať a organizovať obchodovanie s ľuďmi alebo sa na ňom zúčastňovať;

    65.

    v tejto súvislosti zdôrazňuje význam protikorupčných opatrení, ako je podpora transparentnosti a zodpovednosti v oblasti správy, a to zavedením hlavného mechanizmu na boj proti korupcii a zabezpečením lepšej koordinácie stratégií boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

    66.

    zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať rodovo citlivé prístupy pri vypracúvaní politík na boj proti korupcii v oblasti obchodovania s ľuďmi;

    Podnikanie a ľudské práva

    67.

    podporuje všetky členské štáty OSN, najmä európske členské štáty, aby plne vykonávali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a aby do svojich vnútroštátnych akčných plánov pre ľudské práva začlenili osobitné záväzky týkajúce sa opatrení na boj proti korupcii (v súlade s požiadavkami akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu) alebo aby zaviedli osobitné právne predpisy proti úplatkárstvu;

    68.

    víta skutočnosť, že niektoré národné akčné plány členských štátov EÚ odkazujú na korupciu, a v tomto zmysle navrhuje osobitné opatrenia na predchádzanie a trestanie korupčných praktík a úplatkárstva, ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv; odporúča, aby EÚ podporila dodatočné opatrenia na podporu prijímania a vykonávania kódexov a noriem v oblasti boja proti úplatkárstvu/korupcii a ich dodržiavania v jednotlivých spoločnostiach, a aby mali uchádzači o verejné zákazky platný pevný kódex proti úplatkárstvu a proti korupcii a zásady dobrej daňovej správy; zastáva názor, že zneužívanie verejných fondov, nezákonné obohacovanie alebo podplácanie by mali byť trestné podľa osobitných dodatočných sankcií podľa trestného práva, najmä ak priamo vedú k porušovaniu ľudských práv spôsobenému korupciou;

    69.

    víta revidovanú smernicu o účtovníctve, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií (23) týkajúcich sa rozmanitosti v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa podávania správ veľkých spoločností a skupín vrátane ich úsilia v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii; podporuje spoločnosti, aby zverejňovali všetky príslušné informácie v súlade s nadchádzajúcim usmernením, ktoré má vydať Komisia;

    70.

    opätovne vyzýva všetky štáty a EÚ, aby sa aktívne a konštruktívne zapájali do prebiehajúcej činnosti otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny OSN o nadnárodných korporáciách a ďalších obchodných podnikoch, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv s cieľom vypracovať právne záväzný nástroj na predchádzanie, vyšetrovanie, nápravu a prístup k náprave pri porušovaní ľudských práv vrátane porušovania práv v dôsledku korupcie; žiada štáty, aby urobili prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom umožniť občianskoprávne konanie o náhradu škody voči osobám, ktoré sa dopustia korupcie v súlade s článkom 35 Dohovoru OSN proti korupcii;

    71.

    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uplatňovali usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

    Zaberanie pôdy a korupcia

    72.

    je naďalej znepokojený situáciou v súvislosti so zaberaním pôdy v dôsledku korupčných praktík korporácií, zahraničných investorov, vnútroštátnych a medzinárodných štátnych činiteľov, úradníkov a orgánov; zdôrazňuje, že korupcia umožňuje zaberať pôdu často na základe núteného vysťahovania, okrem iného aj tým, že tretím stranám nekalým spôsobom umožňuje kontrolu nad pôdou bez súhlasu osôb, ktorí na danom pozemku žijú;

    73.

    zdôrazňuje, že prieskumy ukazujú, že korupcia je v oblasti správy pôdy rozšírená a vo zvýšenej miere zasahuje do všetkých fáz obchodovania s pôdou, čo vedie k celému radu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, počnúc vysídľovaním komunít bez primeranej náhrady až po vraždenie ochrancov pôdy (24); ďalej so znepokojením konštatuje, že existuje riziko porušovania ľudských práv, ktoré sa zvyšuje v súvislosti s rastúcim dopytom po potravinách, palive a komoditách a s nárastom rozsiahlych investícií do pozemkov v rozvojových krajinách;

    74.

    pripomína, že finančný sektor má zohrávať kľúčovú úlohu pri predchádzaní najmä tým korupčným praktikám, ktoré uľahčujú zaberanie pôdy; opakovane zdôrazňuje, že banky a finančné inštitúcie by mali uplatňovať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí spojených s korupciou a zabezpečiť, aby investori, ktorých podporujú, prijali účinné opatrenia týkajúce sa povinnej starostlivosti v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby požadovali uverejnenie podrobných informácií o pôde, ktorú nadobudli spoločnosti v tretích krajinách, a zvýšili svoju podporu rozvojovým krajinám s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov ako prostriedku na riešenie korupcie pri obchodovaní s pôdou;

    Voľby a fungovanie demokraticky zvolených orgánov

    75.

    zdôrazňuje, že jedným z cieľov boja proti korupcii by malo byť skoncovanie so závažným zneužívaním, ktorým sa deformujú demokracia a politické procesy, a presadzovanie nezávislého, nestranného a účinného súdnictva; vyzýva na posilnenie úlohy politických strán ako kanálov demokratického zastúpenia a politickej účasti prostredníctvom efektívneho vybavenia; poznamenáva v tomto zmysle, že regulácia politického financovania vrátane identifikácie darcov a ostatných finančných zdrojov sú preto kľúčové pre zachovanie demokracie;

    76.

    so znepokojením konštatuje, že volebné podvody a korupcia spojená s volebnými procesmi a fungovaním zvolených zastupiteľských orgánov a zhromaždení vážne podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie a oslabujú občianske a politické práva tým, že bránia rovnakému a spravodlivému zastúpeniu a spochybňujú právny štát; berie na vedomie úlohu volebných pozorovateľských misií pri prispievaní k riadnemu priebehu volieb a podpore reformy volebného zákona; nabáda na ďalšiu spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými orgánmi v tejto oblasti, ako sú Rada Európy alebo OBSE;

    77.

    zdôrazňuje osobitnú potrebu dodržiavať najvyššie možné etické normy a normy transparentnosti vo fungovaní medzinárodných organizácií a regionálnych zhromaždení zodpovedných za ochranu a presadzovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu tým, že spája inštitúcie a profesie na celom svete s cieľom vybudovať kapacitu a podporiť spoločnú kultúru integrity; zdôrazňuje potrebu podporovať transparentné postupy prostredníctvom vypracovania kódexov správania a osobitných opatrení v oblasti transparentnosti v záujme predchádzania a vyšetrenia podvodov alebo pochybenia;

    78.

    zdôrazňuje, že je potrebné prísne regulovať lobing v súlade so zásadami otvorenosti a transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky záujmové skupiny rovnaký prístup k rozhodujúcim činiteľom a aby sa ukončila korupcia a riziko porušovania ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby identifikovali a odsúdili všetky formy skrytého, neetického alebo nezákonného lobingu; žiada EÚ, aby podporovala transparentné rozhodovacie a legislatívne postupy v členských štátoch aj vo vzťahoch s tretími krajinami;

    79.

    dôrazne odsudzuje v súvislosti s nedávnymi odhaleniami týkajúcimi sa tzv. azerbajdžanskej práčky špinavých peňazí pokusy Azerbajdžanu a ďalších autokratických režimov v tretích krajinách o ovplyvňovanie európskych činiteľov s rozhodovacími právomocami nezákonným spôsobom; žiada Parlament, aby vykonal komplexné vyšetrovanie uvedených obvinení a aby vo všeobecnosti prešetril vplyv týchto režimov; žiada Parlament, aby prijal prísne opatrenia s cieľom zabrániť takejto korupcii, ktorá by podkopala dôveryhodnosť a legitimitu činnosti Parlamentu, a to aj v oblasti ľudských práv;

    Veľké športové podujatia a prepojenia s porušovaním ľudských práv a korupciou

    80.

    zostáva znepokojený závažným porušovaním ľudských práv vrátane pracovných práv a korupciou na vysokej úrovni, ktoré sú spojené s významnými medzinárodnými športovými podujatiami a súvisiacimi rozsiahlymi projektmi infraštruktúry; podporuje spoluprácu medzi športovými riadiacimi orgánmi a medzinárodnými orgánmi a mimovládnymi organizáciami pre boj proti korupcii s cieľom zaviesť transparentné a overiteľné záväzky organizátorov veľkých športových podujatí v oblasti ľudských práv a tých, ktorí sa ponúkli, že ich budú hosťovať; zdôrazňuje, že tieto kritériá by mali byť súčasťou kritérií na vyhodnotenie ponúk na organizáciu takýchto podujatí;

    81.

    zastáva názor, že aj veľké medzinárodné mimovládne športové zväzy musia zohrávať dôležitú úlohu v boji proti korupcii a za jej zastavenie, a mali by zvýšiť svoje úsilie, aby tieto zväzy uznali, že majú zodpovednosť za ľudské práva, a že vládne protikorupčné agentúry by preto mali mať väčšie právomoci, pokiaľ ide o vyšetrovanie prípadov korupcie, a v súvislosti s veľkými medzinárodnými mimovládnymi športovými zväzmi by mali ukladať sankcie;

    82.

    domnieva sa, že vysoká miera korupcie v oblasti športovej správy, dohadovania zápasov, obstarávania, schvaľovacích dohôd, výberu stránok, nezákonných stávok a dopovania, ako aj účasť na organizovanej trestnej činnosti, poškodili dôveryhodnosť športových organizácií;

    83.

    je presvedčený, že integrita v športe môže prispieť ku globálnemu rozvojovému programu a dobrej správe vecí verejných na medzinárodnej úrovni;

    Daňové raje

    84.

    naliehavo žiada vykonávanie politík nulovej tolerancie voči daňovým rajom a praniu špinavých peňazí, zvyšovanie medzinárodných noriem transparentnosti, a podporuje hlbšiu medzinárodnú spoluprácu s cieľom určiť vlastníctvo utajených krycích spoločností a trustov využívaných na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, podvody, nedovolené obchodovanie, kapitálové toky, pranie špinavých peňazí a využívanie korupcie;

    85.

    dôrazne sa zasadzuje za vykonávanie verejných štandardov výkazníctva jednotlivých krajín v Európe a v tretích krajinách, pričom nadnárodné korporácie by mali byť povinné predkladať správy obsahujúce základné finančné informácie pre každú jurisdikciu, v ktorej pôsobia, aby sa zabránilo korupcii a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti;

    86.

    pripomína zodpovednosť EÚ v boji proti daňovým únikom nadnárodných korporácií a jednotlivcov, a pri riešení problému nezákonných finančných tokov z rozvojových krajín, ktoré značne brzdia ich schopnosť využívať dostatočné zdroje na plnenie záväzkov v oblasti ľudských práv;

    87.

    víta európske iniciatívy v oblasti rozvoja globálnej výmeny informácií o skutočnom vlastníctve s cieľom zvýšiť účinnosť spoločných noriem vykazovania, ktoré môžu pomôcť odhaliť finančné priestupky;

    88.

    vyzýva na globálnu spoluprácu s cieľom vystopovať ukradnutý majetok a bezpečne ho vrátiť jeho skutočným vlastníkom; opätovne pripomína, že EÚ je povinná pomáhať tretím krajinám pri repatriácii neoprávnene získaných aktív ukrytých vo finančných systémoch a nehnuteľnostiach členských štátov EÚ, a stíhať páchateľov, sprostredkovateľov a prostredníkov; naliehavo vyzýva EÚ, aby uprednostnila túto problematiku veľkého významu v tretích krajinách, ktoré prechádzajú procesmi demokratizácie, a to konkrétne tým, že odstráni právne prekážky a nedostatočnú ochotu spolupracovať zo strany finančných centier; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zrušenia prepojenia zhabania majetku od odsúdenia v dožadujúcom štáte na účely poskytovania vzájomnej právnej pomoci a pokračovania v trestnom stíhaní, ak existuje dostatočný dôkaz o priestupku;

    89.

    pripomína, že korupcia je úzko spojená s činnosťami, ako sú pranie špinavých peňazí, daňové úniky a nezákonné obchodovanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že transparentnosť by mala byť základom všetkých protikorupčných stratégií;

    90.

    zdôrazňuje, že EÚ musí prioritne podporovať boj proti daňovým rajom, bankovému tajomstvu a praniu špinavých peňazí, zrušenie nadmerného služobného tajomstva, dosiahnutie verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín pre všetky nadnárodné podniky, a verejné registre skutočných vlastníkov spoločností na všetkých príslušných medzinárodných fórach; poukazuje na to, že väčšina nástrojov na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti sú vhodné na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí;

    Sloboda médií

    91.

    zdôrazňuje veľký význam nezávislých elektronických či neelektronických médií v boji proti korupcii a v oznamovaní porušovania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby riešila možný negatívny vplyv zákonov o ochrane pred ohováraním v tretích krajinách a bojovala proti nemu a pripomína svoju výzvu všetkým členským štátom, aby zvážili dekriminalizovanie ohovárania a využívali iba občianske súdne spory ako prostriedok na ochranu povesti; zdôrazňuje, že digitálna bezpečnosť je dôležitým prvkom pre ochranu aktivistov; dôrazne odporúča, aby sa transparentnosť vlastníctva a sponzorovania médií zabezpečila prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov;

    92.

    žiada, aby sa v medzinárodných vzťahoch EÚ s tretími krajinami prisudzovala väčšia dôležitosť rešpektovaniu slobody médií vzhľadom na ich význam; domnieva sa, že politický dialóg a spolupráca EÚ s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť reformy médií by mali byť otvorené, transparentné a mali by byť predmetom kontroly; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby zabezpečila, aby projekty EÚ v tretích krajinách slúžili okrem iného na presadzovanie slobody médií a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ, aby verejne odsúdila zavedenie zákonov, ktoré obmedzujú slobodu médií a činnosti organizácií občianskej spoločnosti;

    93.

    podporuje hodnoty otvoreného a bezpečného internetu pri zvyšovaní informovanosti o korupcii jednotlivcov, organizácií a vlád, a vyjadruje obavy, že tí, ktorí sa snažia obmedziť slobodu online, tak robia preto, aby sa vyhli zodpovednosti;

    94.

    trvá na tom, že verejné obstarávanie by malo byť spravodlivé, zodpovedné, otvorené a transparentné s cieľom zabrániť krádeži alebo zneužívaniu peňazí daňovníkov a odhaľovať ich;

    95.

    poukazuje na to, že EÚ by vo všetkých fórach pre dialóg s tretími krajinami vrátane bilaterálnych fór mala zdôrazňovať, aké dôležité je presadzovať právo na prístup k verejným informáciám; zdôrazňuje najmä potrebu stanovenia noriem, ktoré zabezpečia čo najširší a najrýchlejší prístup k takýmto informáciám, keďže rýchlosť prístupu má kľúčový význam pri úsilí o dodržiavanie ľudských práv a boj proti korupcii; vyzýva EÚ, aby podporovala prístup k verejným informáciám v členských štátoch aj v tretích krajinách;

    o

    o o

    96.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

    (1)  https://www.unodc.org/unodc/en/treaties/CAC/

    (2)  http://www.oecd.org/daf/anti-bribery/ConvCombatBribery_ENG.pdf

    (3)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV%3Al33601

    (4)  http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E

    (5)  http://www.eib.org/attachments/strategies/anti_fraud_policy_20130917_sk.pdf

    (6)  http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf

    (7)  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/20-fac-business-human-rights-conclusions/

    (8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.

    (9)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0403.

    (10)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

    (11)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.

    (12)  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 59.

    (13)  Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 81.

    (14)  Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.

    (15)  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.

    (16)  https://www.unodc.org/documents/corruption/WG-Prevention/Art_6_Preventive_anti-corruption_bodies/JAKARTA_STATEMENT_en.pdf

    (17)  http://nhri.ohchr.org/EN/AboutUs/Governance/Resolutions/A.HRC.RES.33. 15%20EN.pdf

    (18)  http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session28/Documents /A_HRC_28_73_ENG.doc

    (19)  http://www.eods.eu/library/AU_Convention%20on%20Combating%20Corruption _2003_EN.pdf

    (20)  https://www.unglobalcompact.org/what-is-gc/mission/principles

    (21)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/579319/EPRS_STU %282016%29579319_EN.pdf

    (22)  Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

    (23)  Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.

    (24)  Olivier De Schutter, „Tainted Lands: Corruption in Large-Scale Land Deals“ (Nečistá pôda: Korupcia pri rozsiahlom obchodovaní s pôdou), International Corporate Accountability Roundtable & Global Witness (november 2016). https://www.globalwitness.org/en/campaigns/land-deals/tainted-lands-corruption-large-scale-land-deals/


    Top