Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0038

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017 (2016/2306(INI))

    Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, p. 138–147 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    18.7.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 252/138

    P8_TA(2017)0038

    Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2017

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017 (2016/2306(INI))

    (2018/C 252/14)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 121 ods. 2, 126, 136 a jej Protokol č. 12 o postupe pri nadmernom deficite,

    —

    so zreteľom na Protokol č. 1 v Európskej únii,

    —

    so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

    —

    so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1),

    —

    so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (2),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (3),

    —

    so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (5),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (6),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (7),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (8),

    —

    so zreteľom na závery Rady z 15. januára 2016 o ročnom prieskume rastu na rok 2016,

    —

    so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2016 o správe o fiškálnej udržateľnosti za rok 2015,

    —

    so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016,

    —

    so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny z 9. septembra 2016 o spoločných zásadách zameraných na zlepšenie rozdeľovania výdavkov,

    —

    so zreteľom na výročnú správu ECB za rok 2015,

    —

    so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Európskej komisie na rok 2016 z 9. novembra 2016,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o ročnom prieskume rastu 2017 (COM(2016)0725),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o odporúčaní Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016)0726),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0727),

    —

    so zreteľom na správu Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2017 (COM(2016)0728),

    —

    so zreteľom na diskusiu s národnými parlamentmi v kontexte Európskeho parlamentného týždňa 2017,

    —

    so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy (9),

    —

    so zreteľom na výročnú správu nadácie Eurofound za rok 2015 s názvom Európsky monitor reštrukturalizácie,

    —

    so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20, ktoré bolo vydané 4. – 5. septembra 2016 na samite v Chang-čou,

    —

    so zreteľom na vyhlásenie prezidenta ECB, ktoré vydal 7. októbra 2016 na 34. zasadnutí Medzinárodného menového a finančného výboru,

    —

    so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

    —

    so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov o európskom semestri 2016 a so zreteľom na ročný prieskum rastu 2017 (12. októbra 2016),

    —

    so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2015/2016,

    —

    so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. augusta 2016 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ a správu Rady zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (COM(2016)0534),

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0039/2017),

    A.

    keďže hospodárstvo Európskej únie zaznamenáva oživenie a mierny rast, avšak nerovnomerne v rôznych členských štátoch;

    B.

    keďže reálny rast HDP v roku 2016 predpokladá Komisia na úrovni 1,8 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne, a v roku 2017 na 1,6 %, resp. 1,7 %, a pomer štátneho dlhu má predstavovať 86,0 % v EÚ a 91,6 % v eurozóne v roku 2016; keďže schodok eurozóny má byť na úrovni 1,7 % HDP v roku 2016, 1,5 % v roku 2017 a 2018;

    C.

    keďže výdavky spotrebiteľov sú v súčasnosti hlavnou hnacou silou rastu a očakáva sa, že ňou zostanú aj v roku 2017; keďže Európa však stále čelí významnému nedostatku investícií, keď investície zostávajú výrazne pod úrovňami spred krízy;

    D.

    keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie, hoci nerovnomernou a nedostatočnou rýchlosťou, a nezamestnanosť v eurozóne sa znížila na 10,1 % v roku 2016, čo však nestačí na výrazné zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

    E.

    keďže toto oživenie na trhu práce a rast sú v členských štátoch rozdielne a stále zostávajú nestabilné, a keďže je potrebné podporovať vzostupnú konvergenciu v EÚ;

    F.

    keďže rast sa do značnej miery spolieha na neštandardnú menovú politiku, ktorá nemôže trvať večne; keďže toto podporuje trojdielny politický prístup, ktorý tvoria investície podporujúce rast, udržateľné štrukturálne reformy a zodpovedné verejné výdavky prostredníctvom konzistentného vykonávania Paktu stability a rastu vo všetkých členských štátoch pri plnom rešpektovaní existujúcich doložiek flexibility;

    G.

    keďže niektoré členské štáty stále znášajú veľmi vysoký súkromný a verejný dlh, nad hranicou 60 % HDP uvedenou v Pakte stability a rastu;

    H.

    keďže Komisia vo svojom posúdení návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2017 členských štátov eurozóny uviedla, že pri žiadnom z NRP na rok 2017 sa nezistilo, že by bol v mimoriadne závažnom nesúlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, ale v niektorých prípadoch sú však plánované fiškálne úpravy buď nedostatočné na splnenie PSR, alebo hrozí, že budú nedostatočné;

    I.

    keďže posúdenia Komisie návrhov rozpočtových plánov (NRP) členských štátov na rok 2017 konštatuje, že len deväť členských štátov je v súlade s požiadavkami PSR;

    J.

    keďže dlhodobá udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ je otázkou, ktorá vzbudzuje obavy ohľadom medzigeneračnej spravodlivosti;

    K.

    keďže veľkosť vládneho dlhu môže byť ovplyvnená aj podmienenými a implicitnými záväzkami;

    L.

    keďže niektoré členské štáty zaznamenali veľmi vysoký prebytok bežného účtu a európske makronerovnováhy sú stále veľké;

    M.

    keďže EÚ si vyžaduje významné dodatočné súkromné a verejné investičné úsilie, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu, informačných a komunikačných technológií a inovácií, ako aj do nových pracovných miest, podnikov a spoločností, s cieľom naplniť svoj potenciál rastu a odstrániť súčasný nedostatok investícií, keď investície zostávajú pod úrovňou spred krízy; keďže toto si vyžaduje najmä zlepšenie regulačného prostredia;

    N.

    keďže vysoká úroveň nesplácaných úverov zostáva závažným problémom vo viacerých členských štátoch; keďže rast úverov sa postupne zotavuje, ale stále je pod úrovňou z obdobia pred krízou;

    O.

    keďže s cieľom zlepšiť nedostatočnú úroveň globálnej konkurencieschopnosti a produktivity EÚ a hospodársky rast sú potrebné lepšie vykonávanie nového súboru politík, inteligentné štrukturálne reformy v členských štátoch a dokončenie jednotného trhu;

    P.

    keďže ekonomiky s represívnejšími konkurznými režimami sa vzdávajú potenciálneho rastu v pridanej hodnote a zamestnanosti, čo si žiada plné vykonávanie iniciatívy Small Business Act so zásadou druhej šance vo všetkých členských štátoch;

    Q.

    keďže európska konkurencieschopnosť závisí vo veľkej miere od necenových prvkov týkajúcich sa inovácií, technológií a organizačných schopností, a nielen od cien a nákladov na mzdy;

    R.

    keďže smernica 2011/7/EÚ o oneskorených platbách bola navrhnutá s cieľom pomôcť spoločnostiam, ktoré čelia vysokým nákladom, alebo dokonca platobnej neschopnosti v dôsledku oneskorených platieb súkromných a verejných podnikov; keďže na základe externého hodnotenia ex post sa zistilo, že verejné subjekty vo viac ako polovici všetkých členských štátov stále nedodržiavajú zákonom stanovenú 30-dňovú platobnú lehotu; keďže v správe sa uvádza, že členské štáty, v ktorých sa uplatňujú programy úprav, majú ťažkosti pri uplatňovaní smernice, keď sa včasné platby aktuálnych faktúr musí vyvážiť so splátkami kumulovaného dlhu;

    1.

    		 víta ročný prieskum rastu na rok 2017 vypracovaný Komisiou, v ktorom sa potvrdzuje stratégia účinného trojuholníka pozostávajúceho z verejných a súkromných investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, a požaduje lepšie vykonávanie tohto súboru politík; súhlasí s tým, že na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti je potrebný rýchlejší pokrok pri prijímaní reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na podporu zotavenia hospodárstva; vyjadruje preto poľutovanie nad veľmi nízkou mierou vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorá klesla z 11 % v roku 2012 na 4 % v roku 2015; zdôrazňuje, že členské štáty budú musieť zintenzívniť svoje reformné úsilie, ak chcú zabezpečiť návrat k rastu a vytváraniu pracovných miest; podporuje Komisiu v jej priorite v oblasti podpory zamestnanosti, rastu a investícií v Únii;

    2.

    		 vníma súčasné nadmerné spoliehanie sa na menovú politiku Európskej centrálnej banky a konštatuje, že menová politika sama osebe nepostačuje na stimuláciu rastu, ak chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

    3.

    		 súhlasí s Komisiou, že eurozóna sa bude musieť stále viac spoliehať na domáci dopyt; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny;

    4.

    		 konštatuje, že rast v roku 2016 pokračuje pozitívnym, miernym tempom, prevyšuje úroveň spred krízy, ale tento skromný rast treba vnímať v kontexte mimoriadnej menovej politiky, a že je stále slabý a nerovnomerný medzi členskými štátmi; so znepokojením konštatuje, že miery rastu HDP a produktivity nedosahujú plný potenciál, a preto nie je čas zaspať na vavrínoch, a že toto mierne zotavenie si vyžaduje neochvejné úsilie, ak má dosiahnuť väčšiu odolnosť prostredníctvom vyššieho rastu a zamestnanosti;

    5.

    		 konštatuje, že referendum v Spojenom kráľovstve spôsobilo nejasnosti pre európske hospodárstvo a finančné trhy; poznamenáva, že výsledok nedávnych prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických vytvoril politickú neistotu, ktorá má vplyv na európske hospodárstvo, a to nielen pokiaľ ide o medzinárodné obchodné vzťahy;

    6.

    		 so znepokojením berie na vedomie odpor proti globalizácii a vzostup protekcionizmu;

    7.

    		 nazdáva sa, že hoci nezamestnanosť v priemere postupne klesá a že miera ekonomickej aktivity rastie, v niektorých členských štátoch naďalej pretrvávajú štrukturálne výzvy; konštatuje, že miery dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí zostávajú vysoké; zdôrazňuje, že inkluzívne reformy trhu práce, pri ktorých treba plne rešpektovať sociálny dialóg, sú potrebné v dotknutých členských štátoch, ak sa majú tieto štrukturálne nedostatky vyriešiť;

    8.

    		 zdôrazňuje, že miera investícií v EÚ a v eurozóne je stále hlboko pod úrovňou z obdobia pred krízou; domnieva sa, že tento nedostatok investícií sa musí vyplniť zo súkromných a verejných investícií, a zdôrazňuje, že iba cielené investície môžu priniesť viditeľné výsledky v krátkom čase a na primeranej úrovni; súhlasí s Komisiou, že prostredie s nízkymi nákladmi na financovanie podporuje prednostné pridelenie investícií, a to najmä do infraštruktúry;

    Investície

    9.

    		 súhlasí s Komisiou, že prístup k financovaniu a posilňovanie jednotného trhu sú dôležité pre podniky, aby mohli inovovať a rásť; zdôrazňuje, že nové kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, aj napriek tomu, že sú potrebné na posilnenie odolnosti bankového sektora, by nemali oslabiť schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; domnieva sa, malo by sa vynaložiť viac úsilia na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie finančného prostredia;

    10.

    		 zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície do ľudského kapitálu a infraštruktúry sú mimoriadne dôležité; domnieva sa, že existuje silná potreba uľahčiť investície v oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, ktoré sú kľúčovými faktormi v záujme konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva;

    11.

    		 víta návrh Komisie na predĺženie trvania a zdvojnásobenie sumy Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že geografické a odvetvové pokrytie sa musí výrazne zlepšiť, ak sa majú splniť ciele stanovené v nariadení; zdôrazňuje, že EFSI by mal tiež prilákať financie na projekty s cezhraničným rozmerom, v rovnováhe v celej Únii; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskym centrom investičného poradenstva;

    12.

    		 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili a maximalizovali využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom využiť všetky hnacie sily vnútorného rastu a podporiť konvergenciu smerom hore;

    13.

    		 konštatuje, že dôveryhodný finančný systém a jeho inštitúcie majú kľúčový význam pre investície a rast v európskom hospodárstve; zdôrazňuje, že bezpečnosť a stabilita súčasného finančného systému sa v porovnaní s predkrízovou úrovňou zvýšila; berie na vedomie, že napriek tomu zostávajú niektoré naliehavé výzvy nevyriešené, ako napríklad množstvo nesplácaných úverov, ktoré sa nahromadilo počas finančnej krízy;

    14.

    		 zdôrazňuje, že plne funkčná únia kapitálových trhov (ÚKT) môže z dlhodobého hľadiska poskytnúť alternatívne financovanie pre MSP, ktoré by doplnilo bankový sektor, a diverzifikovanejšie zdroje financovania hospodárstva vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na ÚKT s cieľom vytvoriť efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu v celej EÚ, zlepšiť hĺbku kapitálových trhov EÚ, zvýšiť diverzifikáciu pre investorov, stimulovať dlhodobé verejné investície a plne využiť inovačné finančné nástroje EÚ určené na podporu prístupu MSP na kapitálové trhy; zdôrazňuje, že dobudovanie únie kapitálových trhov by nemalo ohroziť výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, ale malo by sa usilovať o prínos pre európskych občanov;

    15.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné vyššie financovanie investícií; žiada dobre fungujúci finančný systém, v ktorom môžu zvýšená stabilita a existujúce cezhraničné inštitúcie uľahčiť likviditu a budovanie trhu, najmä pre MSP; konštatuje tiež, že v tejto súvislosti majú rýchlo rastúce firmy problémy s prístupom k finančným prostriedkom; žiada Komisiu, aby identifikovala a realizovala projekty, ktoré podporujú a prilákajú trhové investície pre tieto podniky; zdôrazňuje, že reformy štruktúry bankového sektora nesmú brániť tvorbe likvidity;

    16.

    		 nabáda na detailné, postupné dobudovanie bankovej únie a vytvorenie ÚKT s cieľom zvýšiť odolnosť bankového sektora, prispieť k finančnej stabilite, vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a zamedziť fragmentácii finančného trhu eurozóny; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadu zodpovednosti, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť morálnemu hazardu, najmä s cieľom chrániť občanov; naliehavo požaduje rešpektovanie existujúcich spoločných pravidiel;

    17.

    		 zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície sú mimoriadne dôležité s cieľom umožniť prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo; pripomína záväzky Európskej únie, najmä v parížskej dohode, na financovanie zavedenia čistých technológií, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a na celkové zníženie emisií skleníkových plynov;

    18.

    		 zdôrazňuje, že spoľahlivé investície si vyžadujú stabilné regulačné prostredie, ktoré umožní návrat investícií; domnieva sa, že kľúčovými faktormi v záujme prilákania investícií sú predvídateľné pravidlá, účinné a transparentné verejné správy, účinné právne systémy, rovnaké podmienky a zníženie administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že 40 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 sa riešiť prekážky v investovaní, ktoré by miestne a regionálne orgány mohli pomôcť odstrániť; okrem toho vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na základe dokumentu Výzva na predloženie dôkazov: Regulačný rámec EÚ pre finančné služby, znížila administratívnu záťaž, zjednodušila a zlepšila finančné prostredie;

    19.

    		 uvedomuje si nevyužitý potenciál pre rast produktivity a investície, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by sa v plnej miere vynucovali pravidlá jednotného trhu a ak by boli trhy s výrobkami a službami boli lepšie integrované; pripomína význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny poukazuje na kľúčové oblasti pre opatrenia v členských štátoch;

    20.

    		 súhlasí s Komisiou, že prínosy obchodu sa nie vždy uznávajú v priebehu verejnej diskusie, a zdôrazňuje, že medzinárodný obchod je dôležitým zdrojom pracovných miest pre Európanov a základným predpokladom rastu; pripomína, že vývoz z EÚ podporuje v súčasnosti viac ako 30 miliónov pracovných miest; zdôrazňuje, že medzinárodnými obchodnými dohodami by sa nemali ohrozovať európske regulačné, sociálne a environmentálne normy, ale posilniť globálne normy;

    21.

    		 so znepokojením konštatuje, že od začiatku krízy výrazne poklesol podiel EÚ na celosvetových tokoch priamych zahraničných investícií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia na investície okrem iného tým, že budú v plnej miere vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ v oblasti jednotného trhu; súhlasí s tým, že rýchlejší pokrok pri prijímaní udržateľných štrukturálnych reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny je nutný na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, podporu priaznivého prostredia pre podniky (najmä MSP) a investície, na dosiahnutie rastu a zamestnanosti, ako aj na podporu vzostupnej konvergencie medzi členskými štátmi;

    22.

    		 trvá na tom, že treba zaručiť dlhodobé investičné kapacity finančných inštitúcií, ziskovosť úspor s nízkym rizikom a dlhodobých produktov dôchodkového zabezpečenia, aby nedošlo k ohrozeniu udržateľnosti úspor a poskytovania dôchodkov pre európskych občanov;

    23.

    		 zdôrazňuje, že udržateľné štrukturálne reformy sa musia doplniť dlhodobými investíciami do vzdelávania, výskumu, inovácií a ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a odbornej prípravy zameraného na poskytovanie nových zručností a znalostí; domnieva sa, že partnerstvá medzi tvorcami politík, zákonodarcami, výskumníkmi, výrobcami a inovátormi, sa takisto môžu považovať za nástroj na podporu investícií, zabezpečenie inteligentného a udržateľného rastu, a dopĺňať investičné programy;

    Štrukturálne reformy

    24.

    		 súhlasí s tým, že udržateľné štrukturálne reformy na trhoch s výrobkami a službami, ako aj na inkluzívnych pracovných, zdravotných, obytných a dôchodkových trhoch, zostávajú prioritou v členských štátoch s cieľom účinne podporiť hospodárske oživenie, bojovať proti vysokej nezamestnanosti, zvýšiť konkurencieschopnosť, spravodlivú hospodársku súťaž a rastový potenciál, zlepšiť efektívnosť systémov výskumu a inovácií, bez toho, aby sa oslabili práva pracovníkov, normy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ochrany životného prostredia;

    25.

    		 domnieva sa, že sa preukázalo, že dobre fungujúce a produktívne trhy práce spolu s primeranou úrovňou sociálnej ochrany a sociálneho dialógu sa dokážu rýchlejšie zotaviť z hospodárskej recesie; vyzýva členské štáty, aby znížili segmentáciu trhov práce, zvýšili účasť na trhu práce a zvýšili úrovne zručností, a to aj prostredníctvom silnejšieho zamerania na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie na zlepšenie zamestnateľnosti a produktivity; poznamenáva, že niektoré členské štáty majú stále veľkú potrebu reformy, ak chcú, aby boli ich trhy práce odolnejšie a inkluzívnejšie;

    26.

    		 zdôrazňuje význam začatia a pokračovania vykonávania súvislých a udržateľných štrukturálnych reforiem pre stabilitu v strednodobom a dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nemôže konkurovať len na základe všeobecných nákladov a nákladov práce, ale je potrebné, aby viac investovala do výskumu, inovácií a vývoja, vzdelávania a zručností a efektívneho využívania zdrojov na národnej aj európskej úrovni;

    27.

    		 je znepokojený vplyvom demografického vývoja na verejné financie a udržateľný rast, ktoré sú podmienené okrem iného nízkou pôrodnosťou, starnúcim obyvateľstvom a emigráciou; poukazuje najmä na vplyv starnutia obyvateľstva na dôchodkové systémy a systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ; konštatuje, že vzhľadom na rôzne demografické štruktúry sa budú účinky tohto vývoja v jednotlivých členských štátoch líšiť, ale upozorňuje, že predvídateľné náklady na financovanie nebudú mať významný vplyv na verejné financie;

    28.

    		 pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zaistenia udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti; poukazuje v tejto súvislosti aj na význam využívania zručností migrantov lepším spôsobom, s cieľom prispôsobiť sa potrebám trhu práce;

    29.

    		 konštatuje, že členské štáty v súčasnosti vynakladajú 5 – 11 % HDP na zdravotnú starostlivosť, pričom sa očakáva, že tento podiel v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne narastie v dôsledku demografických zmien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na nákladovo efektívne vynakladanie prostriedkov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a na všeobecný prístup k nej, a to prostredníctvom spolupráce a výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ a prostredníctvom riešenia udržateľnosti kvalitných systémov zdravotnej starostlivosti v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

    30.

    		 vyzýva Komisiu, aby zverejňovala pravidelné hodnotenia fiškálnej udržateľnosti pre každý členský štát, s prihliadnutím na všetky osobitné faktory danej krajiny, ako sú demografický vývoj a podmienené, implicitné a iné mimorozpočtové záväzky, ktoré majú vplyv na udržateľnosť verejných financií; odporúča, aby boli tieto správy súčasťou výročných správ o jednotlivých krajinách; navrhuje, aby Komisia vypracovala ukazovateľ na posudzovanie vplyvu verejných financií a ročných rozpočtov na budúce generácie, s prihliadnutím na budúce záväzky a implicitné rozpočtové povinnosti; súhlasí s tým, že administratívne zaťaženie týchto posúdení by malo byť obmedzené;

    31.

    		 víta skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí v priemere klesá, hoci je stále príliš vysoká; berie na vedomie, že stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré si vyžadujú ďalšie reformy s cieľom uľahčiť mladým ľuďom vstup na trh práce, čím sa zabezpečí spravodlivosti medzi generáciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam systému záruky pre mladých ľudí a vyzýva na pokračovanie financovania EÚ pre tento dôležitý program; súhlasí s Komisiou, že je potrebných viac opatrení členských štátov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom posilnenia účinnosti systému záruk pre mladých ľudí;

    32.

    		 poukazuje na význam zodpovedného a rast podporujúceho vývoja miezd, ktorý zabezpečí dobrú životnú úroveň v súlade s produktivitou, zohľadňujúc pritom konkurencieschopnosť, ako aj význam účinného sociálneho dialógu pre dobre fungujúce sociálne trhové hospodárstvo;

    33.

    		 súhlasí s tým, že dane musia podporovať investície a vytváranie pracovných miest; požaduje reformy zdaňovania s cieľom riešiť vysoké daňové zaťaženie práce v Európe, zlepšiť výber daní, boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zjednodušiť, urobiť spravodlivejšie a zefektívniť daňové systémy; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie administratívnych postupov v oblasti zdaňovania; vyzýva na ďalšiu transparentnosť medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania právnických osôb;

    Fiškálna zodpovednosť a štruktúra verejných financií

    34.

    		 berie na vedomie, že Komisia sa nazdáva, že fiškálna udržateľnosť je i naďalej prioritou a že výzvy od vyvrcholenia krízy ustúpili do úzadia a nesmú byť z krátkodobého hľadiska hlavným zdrojom rizika pre eurozónu ako celok;

    35.

    		 berie tiež na vedomie, že Komisia sa domnieva, že výzvy pretrvávajú a že dedičstvá krízy, ako aj štrukturálne nedostatky pretrvávajú a treba ich riešiť, ak sa má zabrániť dlhodobým rizikám;

    36.

    		 zdôrazňuje skutočnosť, že všetky členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu pri plnom dodržiavaní jeho existujúcich doložiek o flexibilite; v tejto súvislosti poukazuje aj na význam Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe (TSCG), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie skúseností získaných pri jej vykonávaní ako základ na prijatie potrebných krokov, v súlade so ZEÚ a ZFEÚ, na začlenenie obsah tejto zmluvy do právneho rámca EÚ;

    37.

    		 konštatuje, že šesť členských štátov je aj naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite (EDP), že sa znížila úroveň priemerného schodku verejných financií, ktorá má podľa očakávaní ostať pod úrovňou 2 % v roku 2016 a v nasledujúcich rokoch klesať, a že v roku 2017 budú naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite zrejme iba dva členské štáty; poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch je veľký nárast dlhu v nedávnej minulosti aj dôsledkom rekapitalizácie bánk a nízkeho rastu; zdôrazňuje, že ak úrokové sadzby začnú opäť stúpať, mohli by sa vystupňovať ťažkosti pri zlepšovaní verejných financií;

    38.

    		 zdôrazňuje úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv; zdôrazňuje potrebu objektívneho a transparentného hodnotenia uplatňovania a presadzovania spoločne prijatých právnych predpisov;

    39.

    		 trvá na tom, že s členskými štátmi by sa nemalo zaobchádzať rozdielne; konštatuje, že iba fiškálna politiku, ktorá bude rešpektovať a dodržiavať právo Únie, povedie k dôveryhodnosti a dôvere medzi členskými štátmi a bude slúžiť ako základ pre dokončenie HMÚ a vybudovanie dôvery vo finančné trhy;

    40.

    		 vyzýva Komisiu a Radu, aby boli čo najkonkrétnejšie pri riešení fiškálnych odporúčaní v rámci preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu s cieľom zvýšiť transparentnosť a vykonateľnosť odporúčaní; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do preventívnej časti odporúčaní tak cieľový dátum pre strednodobé ciele jednotlivých krajín, ako ak fiškálnu úpravu potrebnú na jeho dosiahnutie alebo udržanie sa na ňom;

    41.

    		 domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha v rámci členských štátov by sa mala riešiť v súlade s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pomocou úsilia všetkých členských štátov príslušnými reformami a investíciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

    42.

    		 poznamenáva, že verejné financie sa v ostatných rokoch síce zlepšili, ale podľa posúdenia NRP na rok 2017 sa osem členských štátov považuje za ohrozených rizikom nesúladu; domnieva sa, že dohodnuté spôsoby fiškálnych úprav, sa musia dodržiavať;

    43.

    		 víta zníženie priemerných deficitov a dlhov verejných financií, ale súhlasí s tým, že v súhrnných prehľadoch sú ukryté významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje, že súhrnné prehľady by sa mali vždy posudzovať v súvislosti s preskúmaním jednotlivých rozpočtov a zdôrazňuje potrebu zdravej fiškálnej politiky v očakávaní zvyšujúcich sa úrokových sadzieb; domnieva sa, že treba dosiahnuť väčšiu konvergenciu, najmä medzi členskými štátmi eurozóny;

    Zámery fiškálnej politiky eurozóny

    44.

    		 konštatuje, že podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2016 sa zámery fiškálnej politiky eurozóny v roku 2015 presunuli z reštriktívnych na neutrálne a očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia sa stanú mierne expanzívne; ďalej konštatuje, že Komisia zvažuje, že úplné plnenie fiškálnych požiadaviek obsiahnutých v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny Rady by v súhrnnom vyjadrení viedlo v rokoch 2017 a 2018 k mierne reštriktívnym zámerom fiškálnej politiky eurozóny ako celku, a berie na vedomie výzvy Európskej komisie na stanovenie pozitívnych expanzívnych zámerov fiškálnej politiky, hoci uznáva ich ekonomické i právne obmedzenia;

    45.

    		 domnieva sa, že oznámenie Komisie o pozitívnych zámeroch fiškálnej politiky je dôležitým krokom; víta zámer Komisie prispieť k lepšej koordinácii hospodárskych politík v eurozóne a zdôrazniť príležitosti na fiškálne stimuly v členských štátoch, ktoré na tom majú priestor; zdôrazňuje, že fiškálne požiadavky sú založené na spoločne dohodnutých fiškálnych pravidlách; pripomína, že členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu, a to bez ohľadu na súhrnné odporúčania; konštatuje, že existujú rozdielne názory, pokiaľ ide o potenciál a úroveň súhrnného cieľa zámerov fiškálnej politiky; víta prebiehajúcu prácu nezávislej Európskej fiškálnej rady v tejto veci;

    46.

    		 zastáva názor, že zlepšenie štruktúry verejných rozpočtov je jedným z kľúčových nástrojov na zabezpečenie súladu s fiškálnymi pravidlami EÚ, a na umožnenie financovania nevyhnutných výdavkov, na vybudovanie rezervy na nepredvídané potreby a investícií na podporu rastu, a napokon na financovanie menej podstatných výdavkov, ako aj s cieľom prispieť k účinnejšiemu a zodpovednejšiemu využívaniu verejných finančných prostriedkov; pripomína, že zloženie vnútroštátnych rozpočtov sa rozhoduje na vnútroštátnej úrovni pri zohľadnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

    47.

    		 poukazuje na to, že diskusia o vhodnom rozdelení verejných výdavkov a politických prioritách sa pravidelne uskutočňuje v rámci rozpočtu EÚ, a že je tiež nevyhnutná na kritické posúdenie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom zlepšiť kvalitu verejných rozpočtov v strednodobom a dlhodobom horizonte a zabrániť lineárnym škrtom v rozpočte;

    48.

    		 víta prebiehajúce preskúmavanie verejných výdavkov a nabáda členské štáty, aby kriticky posúdili kvalitu a zloženie svojich rozpočtov; podporuje snahy o zlepšenie kvality a efektívnosti verejných výdavkov, a to aj prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast;

    49.

    		 domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov prostredníctvom vyberania vlastných zdrojov namiesto spoliehania sa na národné príspevky;

    50.

    		 víta tematické diskusie a najlepšie postupy, ktoré prijala Euroskupina, ako napr. preskúmania výdavkov počas cyklu európskeho semestra v roku 2016; vyzýva Komisiu a Euroskupinu, aby tieto diskusie učinili efektívnejšími a transparentnejšími;

    51.

    		 vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, aby bolo možné zmerať pokrok, najmä v prípadoch, keď sú politické odporúčania opakovane zacielené na rovnaké politické oblasti a/alebo keď si charakter reforiem vyžaduje vykonávanie mimo jedného cyklu semestra;

    Koordinácia vnútroštátnych politík a demokratická zodpovednosť

    52.

    		 zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách, odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, národných programoch reforiem a programoch stability, a nadväzného konania vo väčšej miere než doteraz;

    53.

    		 domnieva sa, že lepšie vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny si vyžaduje jasne formulované priority na európskej úrovni a skutočnú verejnú diskusiu na regionálnej a miestnej úrovni, čo povedie k vyššej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, aby zapojili miestne a regionálne orgány do interakcie štruktúrovaným spôsobom, vzhľadom na vplyv a výzvy pociťované v rámci členských štátov aj na regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom zlepšiť vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

    54.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

    Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2017

    Rozpočty

    55.

    		 domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol priniesť pridanú hodnotu pre investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v prípade zavedenia väčšej synergie medzi existujúcimi nástrojmi a prepojenia na rozpočty členských štátov; je preto presvedčený, že ročný prieskum rastu (RPR), je dôležitý politický dokument, ktorý poskytuje základný obsah národných programov reforiem, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a plánov vykonávania, by mal slúžiť ako usmernenie pre členské štáty a na prípravu národných rozpočtov, s cieľom zaviesť spoločné viditeľné riešenia vo vnútroštátnych rozpočtoch a súvisiace s rozpočtom EÚ;

    56.

    		 pripomína, že zlepšenie systémov výberu DPH a colných poplatkov by malo byť najvyššou prioritou všetkých členských štátov; víta návrh Komisie na vytvorenie čierneho zoznamu EÚ daňových rajov, ktorý by sa mal presadzovať trestnými sankciami s cieľom čeliť nadnárodným spoločnostiam, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní;

    Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

    57.

    		 zdôrazňuje, že lepšie a efektívnejšie využívanie zdrojov, znižovanie závislosti od zahraničných zdrojov energie a zavedenie udržateľnej výroby na základe požiadaviek na lepší dizajn výrobkov a udržateľnejších modelov spotreby si vyžaduje podporu podnikania a vytvárania pracovných miest, účinné vykonávanie medzinárodných cieľov a environmentálnych cieľov Únie a diverzifikáciou zdrojov príjmov, a to v kontexte fiškálnej zodpovednosti a hospodárskej konkurencieschopnosti; nazdáva sa, že na základe cieľov stanovených na úrovni EÚ by sa do európskeho semestra malo zakomponovať aj podávanie správ o energetickej účinnosti a prepojenosti.

    o

    o o

    58.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

    (1)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

    (2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

    (3)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

    (4)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

    (5)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

    (6)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

    (7)  Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

    (8)  Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

    (9)  Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 86.

    Top