28.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/11

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmeny v zdravotníckom priemysle

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 227/02)

Spravodajca:	Joost VAN IERSEL
Pomocný spravodajca:	Enrico GIBELLIERI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	1.6.2017
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušný orgán	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	23.1.2018
Prijaté v pléne	14.2.2018
Plenárne zasadnutie č.	532
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	prijaté jednomyseľne (163 hlasov za)

1.   Závery

1.1.

Odvetvie zdravotníckych technológií, ktoré je predmetom tohto stanoviska, zohráva významnú úlohu v súčasnej transformácii zdravotníctva v prospech pacientov a hodnotnej zdravotnej starostlivosti v Európe.

1.2.

Hlavnou témou je vysoko personalizovaná zdravotná starostlivosť, ktorá zaručuje rovný a lepší prístup a kvalitu. Technológie a rozsiahle zdroje anonymných údajov výrazne uľahčia používanie nových liečebných postupov a vykonávanie nových operácií, a budú tiež prínosom vo všetkých štádiách prevencie a zotavovania. Pacienti sa vďaka využívaniu technológií elektronického zdravotníctva stále častejšie budú zotavovať mimo nemocníc.

1.3.

V systémoch zdravotnej starostlivosti, ako službách verejného záujmu, sa starostlivo dodržiava zásada subsidiarity. Zdravotníctvo a jeho organizácia sú veľmi decentralizované a fragmentované. V záujme optimalizácie prínosov nových technológií a dosiahnutia vyššej účinnosti a efektívnosti je nevyhnutné obmedziť prekážky na štátnej a regionálnej úrovni v súlade so stanovenými cieľmi sústav zdravotnej starostlivosti.

1.4.

Nepretržitá interakcia medzi širokou škálou relevantných zainteresovaných subjektov, ako sú ministerstvá, organizácie zastupujúce pacientov, zdravotnícky personál a iní pracovníci v odvetví zdravotníctva, nemocnice, poisťovne, orgány dohľadu, tvorí pre priemyselné subjekty, a najmä malé a stredné podniky, veľmi zložité prostredie.

1.5.

Očakáva sa, že v procese priemyselnej transformácie sa patrične zohľadnia spoločné hodnoty a zásady stanovené Radou EÚ v roku 2006, o ktoré sa európske sústavy zdravotnej starostlivosti opierajú (1) a ktoré boli tiež potvrdené v nedávno prijatých záväzkoch sociálneho piliera EÚ a dohodnutých cieľoch udržateľného rozvoja (2).

1.6.

Pre priemysel je nevyhnutné, aby sa v celoeurópskom meradle zabezpečil spoľahlivý domáci trh a zároveň vybudovala dostatočná odolnosť v medzinárodnom kontexte. EÚ zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri vytváraní rovnakých podmienok pre všetkých, ako aj pri usmerňovaní a monitorovaní procesov transformácie.

1.7.

Kľúčové zainteresované strany a členské štáty by mali vypracovať optimálny prístup a záväzky týkajúce sa prístupnosti a kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti, cenovej dostupnosti a prevencie. V tej istej súvislosti sa vyžaduje osobitný prístup, aj pokiaľ ide o ošetrovateľstvo, aby sa uspokojili potreby zraniteľných skupín, najmä starších ľudí. Rovnako dôležité sú optimálne prístupy k novým technológiám a inováciám, modelom integrovanej starostlivosti a združeniam, ako aj (cezhraničným) sieťam a (rozsiahlym) verejno-súkromným partnerstvám. Malo by sa zaručiť správne uplatňovania pravidiel a usmernení EÚ. Každá z týchto oblastí si vyžaduje aktívnu a stimulačnú úlohu jednotlivých oddelení Komisie.

Odporúčania

1.8.

Európske inštitúcie by mali podporovať hospodársku výkonnosť, inovácie, digitalizáciu a účinné verejné obstarávanie, a zároveň uľahčovať cezhraničný obchod so zdravotníckymi pomôckami a priemyselnými výrobkami.

1.9.

Priemyselná politika EÚ musí stavať na kompetenciách členských štátov a EÚ v rámci článku 168 ZFEÚ. V tomto duchu mala poskytovať podporu aj inovačná politika EÚ. Financovanie z prostriedkov EÚ, ako program Horizont 2020 a ďalšie, sa musí riadne koordinovať a dopĺňať národné programy.

1.10.

Pre priemysel bude mimoriadne prínosná stratégia digitálneho jednotného trhu. Voľný tok údajov (resp. big data) v rámci EÚ pri zabezpečení ochrany súkromia pacientov a bezpečnosti by sa mal podporovať.

1.11.

Verejné obstarávanie zohráva významnú úlohu pri spúšťaní projektov spojených s rozvinutými technológiami. Komisia by mala zabezpečiť účinné verejné obstarávanie v celej EÚ v súlade so smernicou 2014/12.

1.12.

V širšom kontexte národných prístupov existuje mnoho regionálnych iniciatív. Komisia by mala podporovať výmenu dobrých skúseností. Treba podporovať dvojstranné vzťahy medzi verejnými a súkromnými zdravotníckymi orgánmi.

1.13.

Dosah technologických zmien na transformáciu sústav zdravotnej starostlivosti by sa mal preskúmať v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny (1).

1.14.

Komisia sa musí snažiť o účinnú internú koordináciu. Mala by podporovať dialógy a platformy medzi univerzitami, miestnymi samosprávami, sociálnymi partnermi a odvetvím zdravotníckych technológií. Tento prístup môže byť príkladom pre úzku spoluprácu verejných aktérov, ako sú ministerstvá zdravotníctva, financií a priemyslu, so súkromným sektorom.

1.15.

Rozhodujúci je ľudský činiteľ. Prechod na nové zdravotníctvo a opatrovateľstvo si vyžaduje ústretové myslenie a nové formy odborného prístupu na všetkých úrovniach v odvetví, a takisto reorganizáciu zdravotníckej a opatrovateľskej práce. Európsky sociálny dialóg v zdravotných a sociálnych službách, ktorý prebieha od roku 2006, by sa mal ďalej posilňovať v záujme zabezpečenia primeraných vzdelávacích a školiacich programov a zlepšenia pracovných podmienok a kvality pracovísk.

2.   Súčasný stav

2.1.

EHSV vo viacerých stanoviskách hovoril o najnovšom vývoji v odvetví zdravotníctva (3). Toto stanovisko sa špecificky zameriava na prebiehajúcu hĺbkovú transformáciu v odvetví zdravotníckych technológií.

2.2.

Len samotné európske odvetvie zdravotníckych technológií zamestnáva 575 000 ľudí, ktorí pracujú približne v 26 000 spoločností. Odvetviu dominujú MSP, ktoré sú v interakcii s veľkými spoločnosťami.

2.3.

Obrat v odvetví sa odhaduje na viac ako 100 miliárd EUR. V roku 2015 bola jeho kladná obchodná bilancia 14,1 miliardy EUR, čo bol dvojnásobok oproti roku 2006, a podstatne prekročila prebytok 5 miliárd EUR v americkom obchode. Vyhliadky odvetvia do budúcnosti sú vynikajúce.

2.4.

Výskum je poháňaný neustálymi inovačnými krokmi a prelomovou a prevratnou inováciou v podnikaní, ale tiež často subjektmi, ktoré sa osamostatnili od existujúcich štruktúr (spin-off subjekty), akými sú fakultné nemocnice. Počet patentov ukazuje prínos týchto inovácií. V roku 2015 bolo v oblasti zdravotníckych technológií podaných 12 474 patentových prihlášok. Je to približne o 17 % viac ako v oblasti digitálnych komunikácií a počítačových komunikácií a takmer o 55 % viac ako vo farmaceutickom a biotechnologickom odvetví (4).

2.5.

V roku 2015 predstavovalo zdravotníctvo a dlhodobé opatrovateľstvo 8,7 % HDP v EÚ a 15 % celkových štátnych výdavkov. Do roku 2060 by tu z dôvodu nákladnejšieho liečenia, starnutia obyvateľstva a prudkého nárastu chronických ochorení a súvisiacich chorôb mohlo dôjsť k zvýšeniu až na 12,6 % HDP (5). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti čelí vzhľadom na finančné obmedzenia čoraz väčším rozpočtovým tlakom. Môže to priniesť krátkodobé rozpočtové škrty, ktoré budú mať negatívny dosah na výdavky na výskum a vývoj.

2.6.

Normou je spoločná tvorivosť a spolupráca veľkých spoločností a malých a stredných podnikov (MSP). Veľké spoločnosti sa sústreďujú na vytváranie kapitálovo náročných hardvérových a softvérových platforiem, kým MSP sa zameriavajú na špecifické účelové platformy.

2.7.

Medzi jednotlivými krajinami existujú podstatné rozdiely. Rovnako sa medzi krajinami líši organizácia zdravotníctva a finančné štruktúry, ako aj stav technologického rozvoja vrátane prevládajúcich zdravotníckych praktík a schopnosti prijať inovatívne riešenia.

2.8.

Popri príležitostiach je odvetvie zdravotníckych technológií vystavené aj podstatným výzvam. Ide o špecifické priemyselné odvetvie, keďže dominantnú úlohu v ňom zohrávajú verejní aktéri, široká škála zainteresovaných subjektov, vplyv európskych hodnôt (6) a potreba udržateľného financovania z verejných zdrojov, a tiež preto, že je tu potrebné starostlivo dodržiavať zásadu subsidiarity a že často ide o decentralizovaný a zvyčajne regionálne ohraničený ekosystém.

2.9.

Regióny sú úrodnou pôdou na rozvoj spolupráce. Nedostatok spájajúcich iniciatív a regionálna rozdrobenosť však často blokujú inovatívne MSP, keďže ich schopnosť prilákať kapitálové investície priamo súvisí s ich schopnosťou rozvíjať väčšie trhy s riešeniami pre digitálne zdravotníctvo.

2.10.

Na rozdiel od Spojených štátov amerických, kde veľkú časť zdravotnej starostlivosti organizujú súkromné poisťovne, zdravotníctvo v Európe je financované hlavne z verejných zdrojov.

2.11.

Pokrok v oblasti zdravotníckych technológií závisí od úzkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Ekosystém sa zásadne mení a pôsobia v ňom noví aktéri, ktorí sú hnacou silou digitálnej transformácie. Úlohou odvetvia je nastoliť krehkú rovnováhu medzi trhovými silami a verejným záujmom, ktorý si vyžaduje cenovo dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.

2.12.

Musí fungovať v prostredí, ktoré tvoria lekári, priemysel, nemocnice, pacienti vedomí si svojich práv a ich organizácie, ako aj poisťovne (vrátane zákonných/povinných systémov sociálneho zabezpečenia v jednotlivých krajinách), inými slovami v prostredí, v ktorom mnohé zainteresované subjekty fungujú a na seba vzájomne pôsobia v zložitom systéme.

2.13.

Technológie a inovácie sú zasadené do tohto osobitného ekosystému. Inovácie už nepoháňa predovšetkým strana ponuky. Súčasná prax ukazuje posun smerom na stranu dopytu, ktorá je v prijímaní nových prístupov vo všeobecnosti skôr zdržanlivá. Konečný výsledok sa zvyčajne dosiahne vďaka intenzívnej koordinácii všetkých zainteresovanými subjektov na štátnej a často aj na regionálnej úrovni.

2.14.

Priemysel sa zameriava na špecifické riešenia a obnovu jednotlivých prvkov v hodnotovom reťazci odvetvia. Každá zdravotnícka špecializácia má svoje charakteristické črty. Zároveň jestvuje čoraz viac integrovaných riešení v opatrovateľstve.

2.15.

Nepretržite sa overuje fungovanie systému. Pre priemysel nie je jednoduché plniť všetky požiadavky, keď sa povinnosti vyplývajúce z predpisov niekedy prekrývajú.

3.   Priemyselná politika EÚ

3.1.

EHSV víta súčasné zameranie EÚ na dosiahnutie produktívnejších výstupov v zdravotníctve rozsiahlejšou inováciou, väčšou (nákladovou) účinnosťou, lepšou dostupnosťou a zlepšením digitálnych zručností (7). Stratégia jednotného digitálneho trhu prináša nové príležitosti, ale aj výzvy.

3.2.

Priemyselná politika EÚ môže stavať na kompetenciách členských štátov a EÚ v rámci článku 168 ZFEÚ (8). Súčasne sa prehlbuje spolupráca s WHO a OECD. EÚ a štátne orgány by mali aktívne bojovať proti kontraproduktívnej fragmentácii. Žiaduce sú objektívne merania.

3.3.

Priemyselná výkonnosť, ako aj interakcia medzi priemyslom a zainteresovanými subjektmi na úrovni členských štátov a regiónov musia byť posilnené. Mechanizmy financovania EÚ a financovanie členskými štátmi by sa mali vzájomne dopĺňať. Európske, národné a regionálne ciele by sa mali zosúladiť.

3.4.

Priemyslu sa týka aj celá škála smerníc a nariadení v odvetví zdravotnej starostlivosti: o zdraví a bezpečnosti (9), o právach pacientov (10), o ochrane súkromia a o právach duševného vlastníctva. Konkrétne 7. RP, resp. program Horizont 2020 a financovanie politiky súdržnosti sú projekty spolufinancovania v oblasti zdravotníckych prístrojov. Program Horizont 2020 priniesol v oblasti akademickej problematiky a zdravotníckych technológií najväčší úžitok farmaceutickému priemyslu. Od roku 2015 bol vo financovaní regionálnych iniciatív veľmi aktívny Európsky inovačno-technologický inštitút (EIT) (11).

3.5.

Vzhľadom na finančnú podporu a technologické výsledky v konkurenčných jurisdikciách má priemyselná politika EÚ mimoriadny význam. Čínska stratégia do roku 2025 má zabezpečiť podporu domácich značiek, nabádanie nemocníc, aby uprednostňovali čínsky priemysel, a zároveň odrádzanie zahraničných investorov. To môže vážne zasiahnuť európske spoločnosti. Vzhľadom na jestvujúci a zvyšujúci sa protekcionizmus USA sotva možno hovoriť o atlantickej oblasti s rovnakými podmienkami činnosti. V USA sa digitálna revolúcia tiež už rozbehla (12). Podniky z USA majú ľahký prístup na európsky trh. Silným novým konkurentom je Google. Obchodné rokovania EÚ musia ochrániť moderné poskytovanie všeobecnej zdravotnej starostlivosti v Európe.

3.6.

Optimalizácia údajov rozširuje príležitosti pre všetky spoločnosti sídliace v Európe (13). Systémy elektronických zdravotných záznamov sú veľmi nákladné. Cezhraničné prekážky výmeny zdravotných údajov a ich fragmentácia brzdia snahy o dosiahnutie interoperability a európske MSP. Spoločné využívanie údajov a zdrojov v celej EÚ bude veľkým prínosom pre budúce personalizované zdravotnícke riešenia, a teda lepšiu prevenciu, precíznejšiu diagnostiku a účinnejšiu liečbu. V porovnaní s USA a Čínou je spoločné využívanie stále pomerne skromné.

3.7.

Verejno-súkromné partnerstvá kľúčových zainteresovaných subjektov verejného a súkromného sektora sa musia dôsledne posudzovať a monitorovať z hľadiska ich schopnosti vytvárať inovačné a udržateľné riešenia, stanovovať odvetvové ciele, viesť prospešnú interakciu a uskutočňovať výmeny.

4.   Inovácie a potreba udržateľných dlhodobých riešení

4.1.

V súčasnosti sú technologické investície do zdravotnej starostlivosti obmedzené na 2 – 3 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Škála inovácií do detailov pokrýva každú jednu zdravotnícku špecializáciu (14) a výrazne ovplyvňuje budúcnosť zdravotníckych povolaní, ako aj organizáciu nemocníc a zdravotníctva vo všeobecnosti. V celej EÚ sa zavádzajú nové podnikateľské modely.

4.2.

Finančný tlak môže viesť k lacnejším krátkodobým riešeniam, a teda obmedzenejšej inovácii. Stimuly v rôznych členských štátoch navyše dostatočne neprispievajú k inovácii, môžu sa však prejaviť na neuspokojených liečebných potrebách alebo menšej užitočnosti pre pacientov, a v konečnom dôsledku na nákladnejších liečbach. Dvojstranné výmeny a spoločné využívanie iniciatív na európskej úrovni sú žiaduce.

4.3.

V odvetví by sa mala podporovať produktívna regionálna spolupráca a tzv. živé laboratóriá. EIT podporuje spoluprácu propagovaním rozvoja katalyzátorov a synergií, okrem iného prostredníctvom rôznych centier, a propagovaním dialógov, platforiem a prepojení jednotlivých projektov.

4.4.

Digitálne inovácie, hlavne v oblasti aplikácií mobilného zdravotníctva, môžu pomôcť v zvládaní rizikových činiteľov súvisiacich s chronickými ochoreniami. Mobilné zdravotníctvo a diaľkové monitorovanie podporujú prevenciu a takisto môžu zmenšiť potrebu náročného liečenia neskôr.

4.5.

Výskum, vývoj a inovácie nie sú samohybnou silou. Na strane dopytu, ktorú takmer výlučne tvorí verejný sektor, často panuje averzia voči rizikám a tendencia vybrať si najlacnejšie riešenie.

4.6.

Niekedy je potrebné prekonať nedôveru verejných orgánov. Zdravotnícky personál môže spomaľovať inovácie, ktoré môžu viesť k zmene pracovných postupov, napríklad v chirurgii, alebo k úplne novým liečebným postupom, napríklad s použitím robotiky. Finančné pravidlá platné pre zdravotníckych odborníkov môžu takisto obmedzovať ochotu inovovať. Ani poisťovne nie sú vždy kooperatívne. Stručne povedané, na dosiahnutie prirodzenej otvorenosti inováciám a využitie všetkých prínosov bude potrebná zmena kultúry.

4.7.

Prospešný by mohol byť prehľad rôznych výhodných inovácií, ktoré podporujú zlepšovanie kvality života, predchádzanie chorobám, predĺženie očakávanej dĺžky života v lepšom zdravotnom stave, ako aj dosiahnutie lepšieho pomeru nákladov/cien.

4.8.

Tento prístup bude tiež v súlade s koncepciou posudzovania nákladov a prínosov. V národných rozpočtoch zdravotníctvo a opatrovateľstvo bolo a potenciálne stále je najrýchlejšie rastúcim odvetvím. Na ministerstvách financií, ministerstvách zdravotníctva a u ostatných aktérov by malo prevládať všeobecné povedomie o potrebe inovácií a dlhodobých riešení pre pacientov.

4.9.

Z toho istého hľadiska sú neodmysliteľné európske finančné zdroje a podľa potreby ich kombinácia so zdrojmi členských štátov.

5.   Verejné obstarávanie

5.1.

Odhaduje sa, že 70 % globálneho predaja zdravotníckej techniky prechádza verejným obstarávaním a 70 % zodpovedajúcich rozhodnutí sa robí na základe ceny, pričom obidva tieto údaje stúpajú. Dôsledkom je zvyčajne menšia konkurencieschopnosť a menej inovácie resp. nových technológií, z čoho vyplývajú vyššie náklady a menšie prínosy pre pacientov (15).

5.2.

Rastúce náklady by mali byť stimulom pre nemocnice a sústavy zdravotnej starostlivosti, aby upustili od nákupu zdravotníckych výrobkov na základe vopred dohodnutých nákupných nákladov (16). Dôležitými aspektmi sú: — značné úspory, ak sa krátkodobé úspory pri nákupe nahradia správne vypočítanými dlhodobými výhodami, — inovatívne riešenia podporujúce kvalitu v kombinácii s celkovými nákladmi počas celého životného cyklu, — dostatočné odborné znalosti nákupcov, ktoré často chýbajú, — transparentné a nediskriminačné rokovania medzi stranami ponuky a dopytom.

5.3.

Zásadný vplyv na výsledok obstarávania majú schopní nákupcovia, ktorí sa zameriavajú na najnovšie a osvedčené inovácie. Do určitej miery možno nákupcu považovať za spájadlo medzi záujmami pacientov a dodávateľov, ktoré zabezpečí úsporu nákladov a potrebné výsledky.

5.4.

Ponuky vo verejnom obstarávaní treba posudzovať celkovo a zvažovať kvalitu a cenu výrobkov a služieb počas celého ich životného cyklu. Prispeje to tiež k potrebe prejsť na integrovanú starostlivosť, čo podporuje aj Združenie za integrovanú starostlivosť (ICA) (17).

5.5.

Všetky zainteresované subjekty nesú spoločne zodpovednosť za určenie potrieb spotrebiteľov a partnerov v rámci postupu verejnej súťaže. Vzhľadom na mnohoraké výzvy súvisiace s kalkuláciou nákladov a posudzovaním kvality v širokom spektre zdravotníckych oblastí ide o náročný proces. Vyžaduje si správne zmýšľanie všetkých zainteresovaných subjektov. Veľkou pomocou bude výmena osvedčených postupov v Európe a otvorené nadnárodné diskusie a výmeny na úrovni EÚ.

6.   Digitalizácia

6.1.

Technologické zmeny a prevratné, prierezové účinky digitalizácie si vyžadujú hlboké odhodlanie a účasť všetkých zainteresovaných subjektov v odvetví zdravotníctva.

6.2.

Elektronické zdravotníctvo umožní odborníkom komunikovať na diaľku s pacientmi a kolegami. Pomáha tiež šíriť odborné poznatky a uľahčovať výskum. Vytvára široké spektrum nových riešení a je nepochybne činiteľom rastu. Zmenší tiež zaťaženie rozpočtov v zdravotníctve. Mobilné zdravotníctvo zlepšuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti u pacientov doma. Zohráva rozhodujúcu úlohu v podpore mobility pacientov, pričom sa však musí zabezpečiť ochrana údajov, súkromie pacientov a bezpečnosť.

6.3.

Komisia sa domnieva, že medzi potenciálom digitálnej transformácie a súčasnou realitou systému zdravotníctva a opatrovateľstva zostáva veľká priepasť (18). Existujú mnohoraké prekážky: legislatíva členských štátov, systémy financovania a platenia, tradičné prístupy v zdravotníctve a verejnom sektore, rozdrobenosť trhu a nedostatok rozvíjajúcich sa podnikov. Priemysel má takisto záujem na hľadaní správneho uplatnenia zmien, aby sa zabránilo nevyhovujúcim výsledkom a prípadnému väčšiemu pracovnému zaťaženiu

6.4.

Na druhej strane je zdravotníctvo dôležitým odvetvím (okolo 10 % HDP EÚ) a vyhliadky na rozsiahlu digitalizáciu ponúkajú veľké príležitosti na ďalšiu expanziu (19). Informovanosť o vplyve digitalizácie, vrátane umelej inteligencie sa rýchlo zvyšuje (20). Komisia nedávno prijala oznámenie, ktoré sa zameriava na tri priority stratégie digitálneho jednotného trh v odvetví zdravotníctva a starostlivosti: — bezpečný prístup občanov k elektronickým zdravotným záznamom a možnosť cezhraničnej výmeny, ako aj používanie elektronických lekárskych predpisov, — podpora dátovej infraštruktúry na pokrokový výskum, prevenciu ochorení a personalizované liečenie a starostlivosť v kľúčových oblastiach, — uľahčenie spätnej väzby a interakcie medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, podpora prevencie a zlepšenie postavenia občanov, ako aj kvalitná starostlivosť, pri ktorej je pacient v centre pozornosti, so zameraním na chronické ochorenia a lepšie výsledky činnosti sústav zdravotnej starostlivosti.

6.5.

V koncepčnom dokumente Komisie (blueprint) sa uvádza, že ak EÚ nezosúladí efektívnu inovačnú a hospodársku a priemyselnú politiku s politikou v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, a takisto s potrebami užívateľov a pacientov, bude ohrozený náš sociálny a ekonomický model, ako aj kvalita života nášho obyvateľstva, a že ide o závažnú problematiku, ktorej sa musíme venovať (21). OECD dospela k záveru, že vlády zohrávajú rozhodujúcu a vedúcu úlohu, pokiaľ ide o umožňovanie účinného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) pri zmene a reorganizácii sústav zdravotnej starostlivosti (22). OECD však konštatuje, že fragmentácia a rýchlo sa meniaci charakter technologických riešení v kombinácii s nedostatkom noriem pre celé odvetvie a nedostatočným dodržiavaním platných pravidiel využívania systémov IKT môže spôsobiť veľké nebezpečenstvo zlyhania a slabých výsledkov (23).

6.6.

Už jestvuje široké spektrum úspešných iniciatív elektronického zdravotníctva. Existujú však podstatné rozdiely medzi krajinami a regiónmi. V rámci projektu digitalizácie európskeho priemyslu sa začala uplatňovať celková stratégia interakcie a súčinnosti, ako aj nový model prepojenia rôznych iniciatív EÚ s jednoznačnými záväzkami priemyslu aj s podporou od členských štátov a regionálnych stratégií (24).

6.7.

Po príklade iniciatívy Priemysel 4.0 komisia teraz spustila Zdravie 4.0. Pripravuje sa viacero programov EÚ. Rovnaké zmýšľanie medzi všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami je potrebné na dosiahnutie súčinnosti. Je nevyhnutné podporiť technologické platformy, ktoré fungujú paralelne s vytváraním sietí na štátnej, regionálnej, ako aj cezhraničnej úrovni. Nedávno vytvorená pracovná skupina by mala podporovať podobný vývoj (25).

6.8.

Viaceré pilotné projekty a iniciatívy EÚ však nie sú dokončené, pričom sa začína s novými iniciatívami. Z hľadiska udržateľnosti by bolo vhodnejšie mať zavedené trvalé mechanizmy na podporu priemyslu a inovácií, vrátane implementácie.

6.9.

Big data majú veľký potenciál priniesť ďalšie radikálne posuny v liečení. Je dôležité, aby sa elektronické zdravotné záznamy bezpečne spravovali a chránili v súlade s protokolmi správy údajov o zdravotnej starostlivosti v súlade s vládnymi nariadeniami (26). Dôležité sú účinné stratégie APR (27), predovšetkým v oblasti správy údajov a noriem ochrany súkromia pacientov, ako aj v prostredí cloudu a investícií do bezpečnosti uchovávania big data.

6.10.

Zo štatistík vyplýva, že odvetvie zdravotnej starostlivosti je zvlášť ohrozené kybernetickými útokmi. Kybernetická bezpečnosť preto musí byť prioritou aj v nových priemyselných aplikáciách.

6.11.

Big data podporujú personalizáciu, a to aj vo vzťahoch medzi výrobcami a pacientmi. Ovplyvňujú tieto oblasti: — prechod od zdravotnej starostlivosti k domácemu ošetrovaniu, — prechod od generických riešení k personalizovanej liečbe, — prechod od liečebnej starostlivosti k prevencii, — odstránenie obmedzení v prípade choroby alebo zdravotného postihnutia.

6.12.

Digitalizácia a big data prispievajú nielen k zvýšenému rozšíreniu jednotlivých snímačov a prístrojov, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj v novej diagnostike, výskume a prevencii, ako aj v zlepšovaní postavenia pacientov a samospráve pri súčasnom nachádzaní optimálnych riešení v celkovej starostlivosti. Výmena údajov pacientov bude mať pre interoperabilitu rozhodujúci význam.

6.13.

Užitočné budú európske osvedčené postupy a vzájomný tlak partnerov a takisto objektívne hodnotenia a pilotné projekty, ak sa tieto projekty zrealizujú v plnom rozsahu.

7.   Sociálny vplyv a zručností

7.1.

Transformácia priemyslu má sociálny vplyv tak v samotnom zdravotníckom priemysle, ako aj v odvetví zdravotníctva ako celku. Zmena podnikateľských modelov v dôsledku digitalizácie si podobne ako v iných priemyselných odvetviach vyžaduje prispôsobenie pracovných podmienok a mechanizmov trhu práce, ako aj zapojenie sociálnych partnerov na rôznych úrovniach.

7.2.

Technológie a inovácie majú zvyčajne silný vplyv na situáciu pracovníkov v samotnom sektore zdravotníctva. Priemysel môže spolu s užšie prepojenými zainteresovanými subjektmi, ako sú nemocnice a kliniky, i popri nich, pomôcť pripraviť pracovné sily na meniace sa prostredie a liečby.

7.3.

Osobitné prístupy a nástroje sú potrebné na uspokojenie potrieb zraniteľných skupín, najmä starších ľudí (domovy dôchodcov), pre ktorých by špecifická personalizovaná podpora a pomoc mala byť prospešná. Profesionálni ošetrovatelia potrebujú cielenú odbornú prípravu, ktorá by im pri tejto kategórii pacientov pomohla uplatňovať nové technológie.

7.4.

Zdravotníctvo a opatrovateľstvo patrí medzi najväčších poskytovateľov pracovných miest v EÚ. Očakáva sa, že do roku 2025 budú v zdravotníctve chýbať 2 milióny pracovníkov a v opatrovateľstve 20 miliónov pracovníkov, čo je výzvou, pokiaľ ide o udržateľný budúci vývoj celého tohto odvetvia (28).

7.5.

Optimalizovaný systém zdravotníctva a opatrovateľstva bude mať značný prospech z nasadenia a odhodlania vysoko kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov v systéme starostlivosti. Pracovné miesta v zdravotníctve a opatrovateľstve sú často sociálne neisté, slabo platené a dosť náročné. Nesúlad medzi potrebami a požadovanou prácou (resp. kvalitou práce) vyvoláva potrebu reorganizácie zdravotníckej a opatrovateľskej práce aj štruktúry zdravotníctva a opatrovateľstva.

7.6.

IKT a inteligentné organizácie môžu pomôcť vytvoriť príťažlivejšie a produktívnejšie pracovné podmienky a lepšie pracoviská. Vnímané riziká a problémy, ako aj všetky druhy otázok súvisiacich s novými technológiami by sa mali riešiť prostredníctvom komplexných informácií a konzultácie v súlade s právami zdravotníckych pracovníkov na rôznych úrovniach.

7.7.

Významný dosah majú nové zručnosti, prispôsobené pracovné metódy a posilnenie práv pacientov. Tieto procesy môžu úspešne prebehnúť iba vďaka záväzku všetkých zúčastnených strán. Ich záväzok by mal byť výsledkom celoštátnych, odvetvových a podnikových dohôd resp. riešení, ktoré riadne pripravujú zamestnancov a zdravotnícke organizácie na nadchádzajúce zmeny. Od roku 2006 pôsobí výbor EÚ pre odvetvový sociálny dialóg v nemocniciach, resp. odvetví zdravotnej starostlivosti.

7.8.

Rozhodujúci význam má vzdelávanie a prax, ako aj nepretržitá odborná príprava. Žiaduce sú spoločné európske moduly vzdelávania a odbornej prípravy. Medzi zainteresovanými stranami by sa mala podporovať výmena týkajúca sa osvedčených postupov a zvyšovania povedomia o tejto problematike. Vzdelávanie a odborná príprava boli zahrnuté do spoločného vyhlásenia sociálnych partnerov z roku 2016 (29).

7.9.

Pri propagovaní sľubných metód zapájania pracovníkov môžu byť nápomocné tie celoeurópske osvedčené postupy v zdravotníctve a opatrovateľstve, ktoré sa týkajú systémového vývoja a hodnotenia inteligentných organizácií.

7.10.

Potreba byť otvorení novým riešeniam s využitím IKT si od všetkých odborníkov v zdravotníctve a opatrovateľstve vyžaduje digitálnu gramotnosť a sledovanie najnovších technológií. Okrem zručností tohto celého spektra odborníkov je pri zlepšovaní postavenia pacientov potrebné aj správne zmýšľanie a zodpovedajúce kompetencie.

7.11.

Súčasne so vzdelávaním odborníkov v zdravotníctve je potrebné zlepšovať medicínske poznatky informatikov s cieľom optimalizovať využívanie informačných technológií v zdravotníctve a opatrovateľstve.

7.12.

Zamestnávanie v neformálnej a sociálnej starostlivosti sa takisto musí zmodernizovať. Podiel neformálnej starostlivosti neúmerne narastá a zároveň sa posilňujú práva pacientov. Oba trendy môžu výrazne zlepšiť mobilitu starnúceho obyvateľstva, tak zdravotne postihnutých, ako aj zdravých starších ľudí. Pojem „strieborná ekonomika“ nepotrebuje vysvetlenie.

---

(1)  Pozri závery zasadnutia Rady EPSCO (2006/C 146/01) z 2. júna 2006 a ich prílohu, ktoré sa týkajú vplyvu európskych hodnôt.

(2)  Pozri najmä ciele 3, 5, 9 a 10.

(1)  Odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(3)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 160, Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 48, SOC/560 – Udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v digitálnom veku (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku), Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 52, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 1.

(4)  Európsky priemysel zdravotníckych technológií v číslach, 2015.

(5)  Európska komisia, 2017.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(7)  Pozri závery zasadnutia Rady EPSCO (2006/C 146/01) z 2. júna 2006 a ich prílohu, ktoré sa týkajú vplyvu európskych hodnôt.

(8)  Článok 168 v hlave XIV ZFEÚ s názvom „Verejné zdravie“.

(9)  Rada nedávno opäť prijala dve nariadenia so značným vplyvom na toto odvetvie: jedno o nových prístrojoch a jedno o diagnostike in vitro.

(10)  V tejto súvislosti pozri článok 35 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) a Európsku chartu práv pacientov z roku 2002.

(11)  EIT 9. decembra 2014 zriadil znalostné a inovačné spoločenstvo pre oblasť zdravotníctva (KIC Health).

(12)  Pozri štúdiu Golddman Sachs, 1917: A digital healthcare revolution is coming – and it could save America $300 billion.

(13)  Pozri oznámenie Komisie Budovanie európskeho dátového hospodárstva z marca 2011 a reakciu EHSV naň (TEN/630).

(14)  Okrem iného pozri Strategic Research Agenda under Horizon 2020, COCIR, september 2016.

(15)  Procurement, The Unexpected Driver of Value Based Health Care, Boston Consulting Group – MedTech Europe, 2015.

(16)  Zdravotníctvo nie je jediným odvetvím, ktoré trpí takýmito praktikami. V Európe vo väčšine verejných obstarávaní prevažuje syndróm najnižšej ceny. Je to jedným z hlavných dôvodov prijímania európskych právnych predpisov (pozri najmä smernicu o verejnom obstarávaní z roku 2014).

(17)  Pozri okrem iného European Blue Print, GR CNECT (kapitola 6, nižšie) a stránku www.integratedcarealliance.org.

(18)  Pozri European Industry: Working Group 2 – Digital Industrial Platforms, kapitola 5, Overview of the Strategy, in: Digital Transformation of Health and Care.

(19)  Pozri Working Group 2, s. 31.

(20)  Pozri okrem iného Blueprint on Digital Transformation of Health and Care for the Ageing Society, a Strategic Vision developed by Stakeholders, Brusel, 5. – 8. decembra 2016.

(21)  Blueprint, s. 6.

(22)  Improving Health Sector Efficiency, the role of Information and Communication technologies, OECD 2010.

(23)  Tamtiež, s. 16.

(24)  Pozri Working Group 2, s. 35.

(25)  Pracovná skupina na presadzovanie politiky rozvoja zdravotníctva a digitálnej politiky, 27. februára 2017.

(26)  Pozri tiež rámec na ochranu údajov z roku 2012.

(27)  Stratégie kontinuálneho profesionálneho rozvoja.

(28)  Blueprint, s. 19.

(29)  Pozri Spoločné vyhlásenie združenia HOSPEM a federácie EPSU (sociálni partneri) o nepretržitom profesijnom rozvoji a celoživotnom vzdelávaní všetkých pracovníkov v zdravotníctve v EÚ, november 2016. Podrobnejšie informácie o potrebe investícií do pracovných síl v odvetví zdravotníctva nájdete v spoločnej správe UN/ILO/WHO/OECD Working for health and growth: investing in the health workforce.

---