—

Príjmy z práce sa v období od roku 2009 do roku 2014 znížili o 12 %.

—

Zníženie príjmov bolo veľmi nerovnomerné a väčšinou regresívne, pričom zasiahlo najmä strednú vrstvu, najchudobnejšie skupiny v spoločnosti a malé rodinné podniky.

—

Pokles príjmov v Portugalsku o 5 % šiel proticyklicky voči vývoju v Európe, kde sa príjmy domácností zvýšili o 6,5 % (v rokoch 2009 až 2013).

—

Bol zaznamenaný veľký nárast nerovností v dôsledku zníženia najnižších miezd a výrazného rozšírenia neistej práce, čím sa zvýšil počet zamestnaných pracovníkov, ktorí sú ale chudobní.

—

Prehĺbila sa príjmová chudoba, miera chudoby stúpla o 1,8 % zo 17,7 % na 19,5 % a počet chudobných dosiahol v roku 2014 úroveň 2,02 milióna.

—

Zredukovanie zdrojov najchudobnejšej populácie postihlo najzraniteľnejšie osoby (staršie osoby a deti).

—

Počas obdobia trvania programu makroekonomických úprav viac ako 400 000 Portugalcov emigrovalo, a to najmä osôb s vysokou úrovňou vedeckých a technických kvalifikácií (1), a tisíce podnikov (najmä malých a stredných podnikov a rodinných podnikov) vyhlásili konkurz.

—

V roku 2009 sa minimálny garantovaný príjem znížil o 15 %, ale v roku 2011 sa dostal na pôvodnú úroveň.

—

Úprava domáceho, maloobchodného a stavebného trhu si vyžiadala značnú stratu pracovných miest v týchto odvetviach (2) v dôsledku konkurzov tisícov podnikov.

—

Miera nezamestnanosti sa zvýšila zo 6,4 % v roku 2008 na 15 % v roku 2012, pričom tento rast sa dotkol najmä dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá bola v súlade s mierou v krajinách južnej Európy (približne 30 %).

—

Od roku sa počet emigrantov výrazne zvýšil (82 000 len v roku 2012).

—

Sociálne dávky sa znížili približne o 15 %.

—

Okrem škrtov vo verejnom sektore a znižovania sociálnych dávok sa uplatňovala stratégia znižovania počtu zamestnancov v službách vo verejnom sektore (zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť a verejná služba) prostredníctvom dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru.

—

Čistý príjem desatiny populácie s nižším príjmom poklesol o 25 %.

—

Percentuálny podiel ľudí ohrozených chudobou sa zvýšil na 15,8 % (približne 700 000 osôb, z toho 220 000 detí) (3).

—

Úplné zastavenie projektov v stavebníctve zapríčinilo nedostatok dostupného bývania, ktorý trval ďalších desať rokov po kolapse. Podniky spojené s týmto sektorom, najmä malé a stredné podniky, boli ťažko postihnuté, čo malo veľmi negatívne dôsledky na zamestnávateľov a pracovníkov.

—

miera nezamestnanosti bola v októbri 2010 na úrovni 13,5 %, pričom v roku 2013 dosiahla 27,5 %;

—

nezamestnanosť mladých ľudí sa udržiava na úrovni približne 45,5 %;

—

s vysokou mierou nezamestnanosti súvisia závažné straty príjmov;

—

drastické zníženie miezd a dôchodkov v kombinácii s čiastočnými pracovnými úväzkami, vysokou zadlženosťou a vysokými daňami výrazne znížilo príjem domácností, narušilo kúpnu silu a marginalizovalo veľké skupiny obyvateľstva;

—

organizácie občianskej spoločnosti čelili vážnym finančným problémom, čo im znemožnilo systematicky sa zapájať do sociálneho a občianskeho dialógu alebo primerane čeliť výzvam. To môže oslabiť kvalitu demokracie, keďže to môže viesť k nedostatočnému zastúpeniu rôznych hospodárskych a sociálnych záujmov;

—

mechanizmy monitorovania trhu poskytované občianskou spoločnosťou sa zhoršujú v dôsledku nedostatku ľudských a finančných zdrojov, čo vedie k medzerám v ochrane pre širokú škálu záujmov vrátane spotrebiteľov;

—

úroveň sociálnej ochrany, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti sa v dôsledku škrtov značne oslabila (4);

—

dramatická situácia stále pretrváva, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, obstarávanie liekov a sociálnu ochranu;

—

táto situácia viedla k nárastu miery chudoby, ktorá postihuje viac ako 20 % obyvateľstva, čím sa zvýšila nerovnosť.

„Digitalizácia, robotika a umelá inteligencia prinášajú rozsiahle zmeny v hospodárstve, na trhu práce vrátane nových foriem práce, v zručnostiach a spoločnosti, pričom sa narúšajú jej štruktúry, vrátane automatických stabilizátorov, a následne vedú k nepredvídateľnému nárastu (už aj tak vysokého počtu) vylúčených osôb. EHSV vyzýva Komisiu, aby vytvorila základné univerzálne európske poistenie v nezamestnanosti, aby bolo možné účinne reagovať na túto výzvu a zabezpečiť dôstojnú sociálnu ochranu pre všetkých dostupnú počas celého ich aktívneho života (od 15 do 65 rokov). Pokiaľ ide o otázku odstránenia chudoby, Komisia by tiež mala zaviesť životné minimum prostredníctvom európskeho prístupu a záväzku ‚nevynechať nikoho‘.“