EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 11. 2017

COM(2017) 693 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom

Obsah

Zoznam akronymov a skratiek    

1.    ÚVOD    

2.    INFRAŠTRUKTÚRA EU ETS    

2.1.    Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel    

2.2.    Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)    

3.    FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2016    

3.1.    Ponuka: kvóty uvedené do obehu    

3.1.1.    Strop    

3.1.2.    Vydané kvóty    

3.1.3.    Medzinárodné kredity    

3.2.    Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu    

3.3.    Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom    

4.    LETECKÁ DOPRAVA    

5.    DOHĽAD NAD TRHOM    

5.1.    Právny charakter emisných kvót a ich fiškálne spracovanie    

6.    MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ    

7.    PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ    

8.    SÚLAD A VYKONÁVANIE    

9.    ZÁVERY A VÝHĽAD    

PRÍLOHA    

Zoznam akronymov a skratiek

AVR        Nariadenie o akreditácii a overovaní

CA        Príslušný orgán

CCS        Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

CDM        Mechanizmus čistého rozvoja

CER        Certifikované zníženia emisií

CORSIA    Systém kompenzácie a znižovania emisií CO2 pre medzinárodné letectvo

EA        Európska spolupráca pre akreditáciu

EEA        Európsky hospodársky priestor

EEX        Európska energetická burza/

EIB        Európska investičná banka

ERU        Jednotky zníženia emisií

EU ETS    Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

EUTL        Protokol transakcií Európskej únie

GHG        Skleníkový plyn

ICAO        Medzinárodná organizácia civilného letectva

ICE        Burza ICE Future Europe

JI        Spoločné vykonávanie

MAR        Nariadenie o zneužívaní trhu

MiFID2    Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi

MRR        Nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní

MRV        Monitorovanie, nahlasovanie a overovanie

MRVA    Monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditácia

MSR        Trhová stabilizačná rezerva

NAB        Vnútroštátny akreditačný orgán

NER        Rezerva pre nových účastníkov

PFC        Plnofluórované uhľovodíky

RES        Obnoviteľné zdroje energie

TNAC        Celkové množstvo kvót v obehu

1.ÚVOD

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je od roku 2005 základným kameňom stratégie EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v priemysle a odvetví energetiky. Výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % oproti úrovniam z roku 1990. Aj keď je EÚ na dobrej ceste k prekročeniu tohto cieľa 1 , zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 – ako sa predpokladá v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 – by si vyžadovalo neustály pokrok 2 . Cieľ znížiť do roku 2030 emisie v rámci EÚ splní EÚ ako celok prostredníctvom zníženia v sektoroch v rámci ETS aj sektoroch mimo ETS. Dobre fungujúci, reformovaný systém EU ETS však bude hlavným mechanizmom na dosiahnutie tohto cieľa, a to uľahčením zníženia emisií skleníkových plynov o 43 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 v sektoroch, na ktoré sa systém vzťahuje.

S cieľom umožniť systému EU ETS splniť tento cieľ predložila Komisia v júli 2015 legislatívny návrh 3 na reformu systému EU ETS na jeho štvrté obdobie obchodovania (2021 – 2030). Začiatkom novembra 2017 sa po rozsiahlom procese trialógov dosiahla o tomto návrhu politická dohoda 4 .

Táto správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom sa predkladá v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 5 a článku 21 ods. 2 smernice 2003/87/ES 5 (smernice o EU ETS). Ako sa stanovuje v smernici, cieľom správy je každoročne poskytovať pravidelný prehľad vývoja na európskom trhu s uhlíkom.

Tabuľka 1: Správy o trhu s uhlíkom uverejnené v predchádzajúcich rokoch 6

Táto správa sa týka roku 2016, ale uvádzajú sa v nej aj niektoré iniciatívy, ktoré boli navrhnuté alebo schválené v roku 2017. V porovnaní s predchádzajúcou správou obsahuje novú kapitolu o systémoch kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého, ako aj informácie o ukazovateli prebytku trhovej stabilizačnej rezervy, ktoré sa prvýkrát uverejnili v máji 2017. Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje použité v tejto správe sú informácie, ktoré sú verejne dostupné a ktorými Komisia disponovala k 30. júnu 2017.

Všeobecné a opisné informácie o rôznych aspektoch EU ETS sa uvádzajú v rámčekoch v celej správe.

2.INFRAŠTRUKTÚRA EU ETS

2.1.Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel

V správach podľa článku 21, ktoré predložili zúčastnené krajiny 7 v roku 2017 sa uvádza, že v roku 2016 existovalo celkovo 10 790 povolených zariadení v porovnaní s približne 10 950 zariadeniami v roku 2015 a približne 11 200 zariadeniami v roku predtým.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, palivá spaľované v rámci systému EU ETS v roku 2016 boli naďalej prevažne fosílne. 29 členských štátov však nahlásilo aj využívanie biomasy (v porovnaní s 27 štátmi v roku 2015) v 2 079 zariadeniach (19 % z celkového počtu zariadení). Iba dve krajiny (LI a MT) nenahlásili využívanie biomasy 8 . Emisie z biomasy predstavovali približne 141 miliónov ton CO2 v roku 2016 (8 % z emisií nahlásených v rámci EU ETS), v porovnaní s približne 125 miliónmi ton CO2 v roku 2015 (približne 7 % z emisií nahlásených v rámci EU ETS). Dve krajiny, rovnaké ako v minulom roku (DE a SE), nahlásili používanie biopalív v malom množstve u troch prevádzkovateľov lietadiel (v porovnaní so štyrmi v roku 2015) 9 .

Údaje za rok 2016 v rámci kategórií zariadení na základe ročných emisií 10 naznačujú, že ako v predchádzajúcich rokoch, približne 72 % zariadení je v kategórii A, takmer 21 % v kategórii B a niečo vyše 7 % v kategórii C. Vyše 6 202 zariadení bolo nahlásených ako „zariadenia s nízkymi emisiami“ (57,5 % z celkového počtu).

Zariadenia systému EU ETS, v ktorých prebiehajú spaľovacie činnosti, možno nájsť vo všetkých zúčastnených krajinách, pričom rafinácia ropy, výroba ocele, cementu, vápna, skla, keramiky a výroba celulózy a papiera prebieha vo väčšine z nich. Pokiaľ ide o činnosti zahrnuté do systému EU ETS dodatočne uvedené na zozname emisií iných ako CO2, povolenia sú nahlasované ako vydané pre primárnu výrobu hliníka a plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) v 13 krajinách (DE, ES, FR, GR, IS, IT, NL, NO, RO, SE, SI, SK, UK) a pre výrobu kyseliny dusičnej a emisie N2O sú povolenia nahlasované ako vydané v 21 krajinách (s výnimkou CY, DK, EE, IE, IS, LI, LU, LV, MT a SI). Ostatné sektory N2O – výroba kyseliny adipovej je nahlasovaná v troch krajinách (DE, FR, IT) a výroba etándiálu a kyseliny glyoxylovej je nahlasovaná v dvoch krajinách (DE, FR). Dve krajiny, rovnaké ako v minulom roku (FR a NO), hlásili činnosti zachytávania a ukladania CO2.

Osem krajín (DE, ES, FR, HR, IS, IT, SI, UK) využilo možnosť vylúčiť zo systému EU ETS malé zdroje emisií v súlade s článkom 27 smernice o EU ETS. Rovnako ako v roku 2015, emisie vylúčené za rok 2016 predstavovali približne 4 milióny ton CO2 (približne 0,22 % zo všetkých overených emisií).

Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2017 doteraz sedem krajín (BE, DK, FR, HR, HU, LI, LT) využilo ustanovenie podľa článku 13 nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 (nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní) a povolilo používanie zjednodušených plánov monitorovania v nízko rizikových prípadoch pre stacionárne zariadenia. Od roku 2015 sa pripojilo iba Dánsko. Pokiaľ ide o prevádzkovateľov lietadiel s nízkymi emisiami, štyri krajiny nahlásili využívanie tohto ustanovenia (BE, FI, IS a PL), pričom Belgicko sa zapája od roku 2015.

Pokiaľ ide o zahrnutie prevádzkovateľov lietadiel, v roku 2016 bolo nahlásených 503 prevádzkovateľov lietadiel, ktorí mali plán monitorovania (v porovnaní s 524 nahlásenými za rok 2015 a 611 za rok 2014). Naznačuje to, že počet prevádzkovateľov lietadiel v rámci systému EU ETS sa stabilizuje. Takmer 60 % (300) nahlásených prevádzkovateľov bolo komerčných, pričom zvyšných 40 % (203) bolo nekomerčných 11 . Celkovo 249 (takmer 50 %) možno považovať za malé zdroje emisií (v porovnaní s 274, čo v roku 2015 predstavovalo 52 % a 329, čo v roku 2014 predstavovalo 54 %).

2.2.Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)

Register Únie v roku 2016 naďalej poskytoval spoľahlivé služby európskym zdrojom emisií (prevádzkovateľom stacionárnych zariadení a leteckej dopravy), obchodníkom a vnútroštátnym orgánom.

V registri sa zaviedlo niekoľko technických zlepšení a zlepšení použiteľnosti. Zlepšenia sa týkajú funkcií správy používateľov, účtov a transakcií, ako aj systému autentifikácie, ktorý sa výrazne zlepšil a stal sa službou EU Login.

Komisia v lete roku 2017 spustila prieskum o používateľskom rozhraní registra Únie, v ktorom žiadala používateľov, aby uviedli svoje názory na súčasné fungovanie rozhrania. Cieľom bolo ďalšie zlepšenie používania registra pre používateľov.

3.FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2016

V tejto kapitole sa uvádzajú informácie o strane ponuky a dopytu systému EU ETS. Informácie o strane ponuky sa týkajú stropov, bezodplatného prideľovania kvót, programu NER300, obchodovania formou aukcie, výnimky z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky, ako aj využívania medzinárodných kreditov. Tohtoročná správa obsahuje aj nový prvok, a to kapitolu o systémoch kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého.

Na strane dopytu sa uvádzajú informácie o množstve overených emisií a o spôsoboch zabezpečenia rovnováhy medzi dopytom a ponukou kvót, ako je trhová stabilizačná rezerva (MSR).

3.1.Ponuka: kvóty uvedené do obehu

3.1.1.Strop

V tabuľke 2 sú uvedené údaje o strope pre stacionárne zariadenia a množstvo kvót pre leteckú dopravu ročne uvedené do obehu 12 pre každý rok počas fázy 3 systému EU ETS.

Tabuľka 2: Strop EU ETS na roky 2013 – 2020

3.1.2.Vydané kvóty

3.1.2.1.Bezodplatné prideľovanie

Počas fázy 3 bude 39 % z celkového množstva dostupných emisných kvót pridelených bezodplatne priemyselným zariadeniam a zariadeniam na výrobu elektriny za vyrábané teplo. Tento podiel sa bude aj naďalej zvyšovať z dôvodu prideľovania kvót novým účastníkom do roku 2020. Nie je možné určiť, v akom rozsahu sa NER použije v nasledujúcich rokoch. V posúdení vplyvu vypracovanom Komisiou v roku 2015 15 sa však uvádza, že v súlade s trendmi sa očakávalo, že z rezervy NER môžu byť dodatočne bezodplatne pridelené najviac 2 % stropu. Preto sa očakáva, že bezodplatné prideľovanie kvót počas fázy 3 bude predstavovať približne 41 % celkového množstva kvót. Okrem toho sa približne 2 % celkového stropu používajú na financovanie zavádzania inovačných nízkouhlíkových technológií prostredníctvom programu NER300 16 . Preto podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie vo fáze 3 predstavuje 57 %.

Nové zariadenia a zariadenia, ktoré výrazne zvyšujú kapacitu, sú vo fáze 3 oprávnené získať bezodplatne ďalšie kvóty z rezervy NER. Po odpočítaní 300 miliónov kvót na program NER300 bolo v pôvodnej rezerve NER 480,2 miliónov kvót. 139,9 miliónov kvót sa vyhradilo pre 654 zariadení pre celú fázu 3 17 . Zostávajúcu rezervu NER, ktorá predstavuje 340,3 miliónov kvót, možno v budúcnosti distribuovať. Predpokladá sa však, že značné množstvo týchto kvót zostane nepridelené.

Do júna 2017 sa prideľovanie znížilo približne o 301,9 miliónov kvót z dôvodu zatvorenia zariadení alebo zníženia výroby alebo výrobnej kapacity zariadení oproti výrobe alebo kapacite pôvodne použitej na výpočet pridelenia v rámci fázy 3.

Tabuľka 3: Počet kvót (v miliónoch) pridelených priemyslu bezodplatne v rokoch 2013 až 2017 18

Vzhľadom na to, že dopyt po bezodplatnom prideľovaní kvót presiahol dostupné množstvo, prideľovanie kvót pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, sa znížilo o rovnaké percento uplatnením „medziodvetvového korekčného faktora“ (v súlade so smernicou o ETS). Korekčný faktor sa vypočítal ako zníženie bezodplatného prideľovania kvót o približne 6 % v roku 2013, ktorý sa každoročne zvyšuje, až kým nedosiahne približne 18 % v roku 2020.

Európsky súdny dvor 20 28. apríla 2016 zrušil k 1. marcu 2017 hodnoty medziodvetvového korekčného faktora, ktoré boli stanovené v rozhodnutí Komisie 2013/448/EÚ (pozri dodatok 5 k prílohe). V dôsledku toho Komisia 24. januára 2017 revidovala hodnoty stanovené v uvedenom rozhodnutí 21  tak, aby boli v súlade s rozsudkom Súdneho dvora.

3.1.2.2.Program NER300

V dôsledku týchto dvoch výziev na predkladanie ponúk sa celkovo vybralo 38 projektov v oblasti RES a 1 projekt v oblasti CCS, ktoré zahŕňajú 20 členských štátov EÚ a na ktoré boli pridelené prostriedky vo výške 2,1 miliardy EUR. Z nich už štyri už fungujú: bioenergetický projekt BEST v Taliansku, bioenergetický projekt Verbiostraw v Nemecku, Windpark Blaiken vo Švédsku a od 1. júla 2017 Veja Mate, veterný park na mori v nemeckom Severnom mori.

Doteraz sa dosiahlo konečné investičné rozhodnutie celkovo pri trinástich projektoch, pričom štyri projekty boli zrušené. Komisia navrhla opätovné investovanie nevyužitých finančných prostriedkov zo zrušených projektov, ktorých výška je minimálne 436 miliónov EUR do existujúcich finančných nástrojov, t. j. do demonštračných projektov v oblasti energetiky (EDP) InnovFin a do dlhového nástroja v rámci Nástroja na prepájanie Európy, pričom obe spravuje Európska investičná banka (EIB). Na tento účel členské štáty v máji 2017 vo Výbore pre zmenu klímy schválili príslušný pozmeňujúci návrh 22 k rozhodnutiu o programe NER 300 23 .

Tabuľka 4: Projekty NER300 vybraté v rámci prvej a druhej výzvy na predkladanie návrhov 24

Uverejnenie ďalších výziev na predkladanie návrhov v programe NER300 sa nepredpokladá. Komisia sa teraz zameriava na vykonávanie 25 projektov vybratých na financovanie a rýchle opätovné investovanie nevyužitých finančných prostriedkov.

3.1.2.3.Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého

Komisia doteraz schválila desať schém štátnej pomoci na kompenzáciu nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého. V tabuľke 5 je znázornené zhrnutie systémov kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého schválených od roku 2013.

Tabuľka 5: Systémy kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého schválené v rámci usmernení o ETS na rok 2012 26

3.1.2.4.Obchodovanie s kvótami formou aukcie

Aukcie počas obdobia nahlasovania sa konali prostredníctvom týchto aukčných platforiem:

·Európska energetická burza AG („EEX“), na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na spoločnej aukčnej platforme pre 25 členských štátov zúčastnených na spoločnom postupe verejného obstarávania a pre Poľsko, ktoré vystúpilo zo spoločného postupu verejného obstarávania, ale zatiaľ ešte nevymenovalo svoju vlastnú aukčnú platformu. Od 5. septembra 2016 burza EEX uskutočňuje aukcie ako druhá spoločná aukčná platforma vymenovaná 13. júla 2016,

·burza EEX, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Nemecko,

·burza ICE Future Europe („ICE“), na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Spojené kráľovstvo.

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko zatiaľ nezačali obchodovať s kvótami formou aukcie.

V roku 2016 sa na burze EEX, kde prebiehalo obchodovanie formou aukcie v mene 27 členských štátov (25 členských štátov spolupracujúcich na spoločnej aukčnej platforme, Nemecko a Poľsko), vydražilo 89 % celkovej sumy obchodovanej formou aukcie, pričom na burze ICE sa vydražilo 11 % celkovej sumy v mene spojeného kráľovstva.

Dňa 4. mája 2017 sa uskutočnila v poradí tisíca aukcia v rámci platforiem podľa nariadenia o obchodovaní formou aukcie. Do 30. júna 2017 dosiahol počet obchodovaní formou aukcie hodnotu 1036.

V tabuľke 6 sa uvádza prehľad objemov kvót obchodovaných formou aukcie na burzách EEX a ICE do 30. júna 2017 vrátane skorších aukcií 32 všeobecných kvót. Množstvo všeobecných kvót bolo stanovené s prihliadnutím na rozhodnutie 1359/2013/EÚ odložiť aukciu 900 miliónov kvót z rokov 2014, 2015 a 2016. Množstvo kvót pre leteckú dopravu bolo stanovené s prihliadnutím na dočasné výnimky pre odvetvie leteckej dopravy stanovené v rozhodnutí č. 377/2013/EÚ a nariadení (EÚ) č. 421/2014.

Tabuľka 6: Celkový objem kvót fázy 3 obchodovaných formou aukcie v rokoch 2012 – 2017

Aukcie vo všeobecnosti prebehli hladko a aukčné zúčtovacie ceny boli vo všeobecnosti v súlade s cenami na sekundárnych trhoch bez výskytu závažných problémov alebo udalostí. V dôsledku prechodu medzi prechodnou aukčnou platformou a jej nástupcom, spoločnou aukčnou platformou sa v auguste 2016 približne týždeň nekonali aukcie pre 25 zúčastnených členských štátov.

Aukcia, ktorá sa uskutočnila 25. mája 2016 na burze EEX pre Poľsko a aukcia, ktorá sa uskutočnila 14. decembra 2016 na burze ICE pre Spojené kráľovstvo boli zrušené v súlade s ustanoveniami nariadenia o obchodovaní formou aukcie. V prípade poľskej aukcie to bolo spôsobené nesplnením vyvolávacej ceny a v prípade Spojeného kráľovstva celkový objem ponúk nedosiahol dražené množstvo. Spolu s týmito sa celkovo zrušilo päť aukcií z viac ako tisíc aukcií, ktoré sa konali podľa nariadenia o obchodovaní formou aukcie od konca roka 2012. Prehľad aukčných zúčtovacích cien, počtu účastníkov a pomeru krytia pre aukcie so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2017 je uvedený v dodatku 2 k prílohe.

Aukčné platformy uverejňujú podrobné výsledky každej aukcie na špecializovaných webových sídlach. Ďalšie informácie o výkonnosti aukcií vrátane účasti, pomeru krytia a cien sa nachádzajú v správach členských štátov, ktoré zverejnila Komisia 34 .

Celkové príjmy získané z obchodovania formou aukcie od roku 2012 do 30. júna 2017 prekročili sumu 18,4 miliardy EUR (len v roku 2016 dosiahli celkové vytvorené príjmy 3,79 miliardy EUR). V smernici o EU ETS sa stanovuje, že aspoň 50 % príjmov z obchodovania formou aukcie vrátane všetkých príjmov z kvót distribuovaných na účely solidarity a rastu by členské štáty mali využiť na účely súvisiace s klímou a energiou. V roku 2016 dosiahol príjem z predaja kvót ETS prostredníctvom obchodovania formou aukcie v členských štátoch 3,79 miliardy EUR. Z informácií predložených Komisii vyplýva, že členské štáty v roku 2016 minuli alebo plánovali minúť 80 % týchto príjmov na účely súvisiace s klímou a energiou 35 , existujú však medzi nimi rozdiely 36 .

3.1.2.5.Výnimka z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky

Počet kvót bezodplatne pridelených výrobcom elektrickej energie v roku 2016 je uvedený v tabuľke 1 dodatku 1 k prílohe a maximálny počet kvót ročne je uvedený v tabuľke 2 dodatku 1.

Celková hodnota investičnej podpory nahlásenej za roky 2009 až 2016 je približne 11 miliárd EUR. Približne 80 % tejto sumy bolo určených na modernizáciu a dodatočné vybavenie infraštruktúry, pričom zvyšok investícií sa týkal čistých technológií alebo diverzifikácie dodávok. Niektoré príklady investícií zahŕňajú zníženie spotreby energie na výrobu elektriny v Litve, výmenu izolácie na existujúcich parných rozvodoch v Českej republike a výstavbu kogeneračnej jednotky poháňanej hlavne zemným plynom v Bulharsku.

Všetky kvóty, ktoré neboli poskytnuté bezodplatne, sa dražia. Obrázok 1 znázorňuje počet kvót, ktoré požadovali oprávnené členské štáty počas rokov 2013 – 2016.

Obrázok 1: Kvóty pridelené bezodplatne podľa článku 10c

Obrázok 2 sa týka kvót podľa článku 10c, a to do akej miery boli pridelené, vydražené alebo do akej miery ostali nevyužité. Napríklad 82 miliónov nevyužitých kvót bolo odpočítaných od podielu vydražených kvót Poľska medzi rokmi 2013 a 2016, ale ešte neboli bezodplatne pridelené ani dražené.

Obrázok 2: Rozdelenie kvót (pridelené, vydražené, nevyužité zostávajúce)

Tabuľka 7 znázorňuje množstvo nevyužitých kvót odpočítaných za roky do roku 2016, ktoré boli predmetom aukcie v období rokov 2013 – 2016, ako aj množstvo zostávajúcich nevyužitých kvót.

Tabuľka 7: Spracovanie nevyužitých kvót podľa článku 10c na roky 2013 – 2016

3.1.3.Medzinárodné kredity

Hoci presné množstvo práv používať medzinárodné kredity počas fáz 2 a 3 (2008 – 2020) bude čiastočne závisieť od množstva budúcich overených emisií, trhoví analytici odhadujú, že bude predstavovať približne 1,6 miliardy kreditov. K 30. júnu 2017 dosahoval celkový počet použitých alebo vymenených medzinárodných kreditov 1,48 miliardy, čo predstavuje viac ako 90 % odhadu maximálneho povoleného množstva.

Obrázok 3 znázorňuje vymenené medzinárodné kredity. Pre úplný prehľad pozri dodatok 3 k prílohe.

Obrázok 3: Zhrnutie medzinárodných kreditov vymenených do 30. júna 2017

3.2.Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu

Na základe informácií z registra Únie sa odhaduje, že objem emisií skleníkových plynov zo zariadení zapojených do systému EU ETS sa v roku 2016 znížil o 2,9 % v porovnaní s rokom 2015. Znamená to klesajúci trend emisií od začiatku fázy 3 systému v roku 2013.

Tabuľka 8: Overené emisie (v mil. ton ekvivalentu CO2)

Údaje o HDP uvedené na adrese: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115

(sprístupnená v júli 2017). Overené emisie z leteckej dopravy sa nahlasujú zvlášť v oddiele 4.

Ako je znázornené v tabuľke, spaľovacie činnosti boli hlavným faktorom pri znížení overených emisií.

V roku 2016 sa dobrovoľne zrušilo 63 573 kvót. Celkovo bolo doteraz zaznamenaných 267 933 dobrovoľne zrušených kvót.

3.3.Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom

Systém EU ETS na začiatku fázy 3 charakterizovala veľká nerovnováha medzi dopytom a ponukou kvót, z čoho vyplýval prebytok predstavujúci približne 2,1 miliárd kvót v roku 2013. Prebytok sa v roku 2014 mierne znížil, a potom v roku 2015 výrazne poklesol na 1,78 miliárd kvót a v roku 2016 na 1,69 miliárd kvót. To odráža vplyv ďalšieho zníženia ponuky kvót v roku 2016, ktorý je posledným rokom vykonávania opatrenia, ktorým sa odložili aukcie, o 200 miliónov. Keďže emisie sa v roku 2016 znížili o približne 2,9 %, nižší dopyt čiastočne vyvážil vplyv zníženia ponuky v prípade prebytku.

V záujme riešenia štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou kvót a dopytom po kvótach sa v roku 2015 schválilo zriadenie trhovej stabilizačnej rezervy (MSR), aby bola aukčná ponuka emisných kvót flexibilnejšia. Odložené kvóty sa napokon prevedú do rezervy, ktorá začne fungovať v januári 2019.

Celkové množstvo kvót v obehu týkajúce sa určenia vstupov a výstupov z MSR sa vypočíta podľa tohto vzorca:

TNAC = ponuka – (dopyt 38 + kvóty v trhovej stabilizačnej rezerve)

Ponuka emisných kvót pozostáva z kvót prenesených z fázy 2 systému EU ETS (2008 – 2012), z vydražených kvót, bezodplatne pridelených kvót a kvót v rezerve pre nových účastníkov (NER). Dopyt je daný emisiami zariadení a zrušenými kvótami. Podrobnejšie informácie sa uvádzajú v tabuľke 1 v dodatku 4 k prílohe.

Východiskovým bodom na určenie TNAC je celkové množstvo kvót, ktoré zostali po fáze 2, ktoré neboli odovzdané ani zrušené 39 . Táto „prenesená celková suma“ vo výške 1 749 540 826 kvót 40 tak predstavuje presný počet kvót ETS v obehu na začiatku tretieho obdobia obchodovania v systéme EU ETS.

Správa o trhu s uhlíkom umožňuje konsolidáciu číselných údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, ktoré sa uverejňujú v súlade s harmonogramom oznamovacích povinností vyplývajúcich zo smernice o EU ETS a jej vykonávacích ustanovení. Tento harmonogram, príslušné údaje a rozsah sú uvedené v tabuľke 2 v dodatku 4 k prílohe. Obrázok 4 znázorňuje zloženie ponuky a dopytu v roku 2016. Príslušné údaje sa uverejnili aj ako súčasť oznámenia o celkovom počte kvót v obehu (TNAC) na účely MSR 41 .

Obrázok 4: Zloženie súhrnnej ponuky a dopytu do konca roka 2016

Keď v roku 2019 začne fungovať MSR, Komisia bude každoročne v polovici mája uverejňovať TNAC za predchádzajúci rok. TNAC bolo prvýkrát zverejnené v máji 2017, pričom predstavovalo 1 693 904 897 kvót 42 .

Na obrázku 5 43 sa uvádza vývoj súhrnných údajov o ponuke a dopyte v ETS do konca roka 2016. V roku 2013 predstavovala ponuka vyše 2 miliardy kvót, kým dopyt bol nižší, približne 1,9 miliardy kvót. V roku 2014 sa celková ponuka aj dopyt znížili približne na 1,8 miliardy kvót. V roku 2015 sa ponuka ďalej znížila na 1,5 miliardy kvót, kým dopyt sa znížil len mierne. Zatiaľ čo emisie boli v nasledujúcich rokoch stabilné alebo sa znížili, ponuka kvót sa v dôsledku vykonávania opatrenia, ktorým sa odložili aukcie, vo väčšej miere znížila.

V dôsledku toho prebytok v roku 2013 vzrástol na viac ako 2 miliardy kvót, v roku 2014 zostal stabilný a následne v roku 2015 klesol približne na 1,8 miliardy kvót. V roku 2016 sa emisie znížili oproti roku 2015, ale dopyt bol stále vyšší ako ponuka. TNAC uverejnené v máji 2017 je teda na najnižšej úrovni od začiatku súčasného obdobia obchodovania.

Obrázok 5: Vývoj ponuky a dopytu v rokoch 2013 – 2016

4.LETECKÁ DOPRAVA

Členské štáty EÚ vyjadrili 44 svoj zámer od začiatku sa zapojiť do globálnej schémy ICAO 45 za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. Kým sa nezačne uplatňovať globálne opatrenie, Komisia navrhla pokračovať 46 v tom istom prístupe v rámci systému EU ETS pre leteckú dopravu po roku 2016, a to v záujme zachovania geografického rozsahu v rámci EHP. V návrhu sa zachovávajú aj rovnaké výnimky a rovnaký prístup k prideľovaniu pre letecké spoločnosti, na ktoré sa od roku 2021 takisto bude vzťahovať koeficient lineárneho zníženia, a počíta sa v ňom s novým preskúmaním na zváženie spôsobov zavedenia systému CORSIA do právnych predpisov EÚ prostredníctvom revízie smernice o EU ETS. Politická dohoda o tomto návrhu bola dosiahnutá v októbri 2017.

Pokiaľ ide o vývoj v oblasti emisií z leteckej dopravy v rámci systému EU ETS, v roku 2016 sa overené emisie naďalej zvyšovali a predstavovali 61 miliónov ton CO2, čo je nárast o 7,9 % v porovnaní s rokom 2015.

Bezodplatné prideľovanie predstavovalo niečo vyše 32,0 milióna kvót v roku 2016 47 . Množstvo kvót vydražených od januára do decembra 2016 bolo približne 6,0 milióna.

V roku 2017 sa až do prijatia legislatívneho návrhu týkajúceho sa systému EU ETS pre leteckú dopravu vydávali kvóty v súlade s rozsahom pôsobnosti v rámci EHP. Upravené bezodplatné prideľovanie predstavovalo niečo vyše 32,0 milióna kvót v roku 2017 48 . Okrem toho sa takmer 1,1 milióna bezodplatných kvót pridelilo z osobitnej rezervy pre nových účastníkov a rýchlo rastúcich prevádzkovateľov. Toto je prvé zo štyroch ročných vydaní, ktoré zodpovedá obdobiu rokov 2013 – 2020. Počet kvót, ktoré sa majú vydražiť počas roku 2017 bude úmerný celkovému počtu vydaných kvót. V tabuľke 9 je uvedený súhrn overených emisií, bezodplatného prideľovania a objemov aukcií pre odvetvie leteckej dopravy od začiatku fázy 3 systému EU ETS.

Tabuľka 9: Overené emisie a pridelenie pre odvetvie leteckej dopravy

Objemy kvót pre leteckú dopravu vydražených počas obdobia rokov 2013 – 2015 odzrkadľujú rozhodnutie spoluzákonodarcu o odložení účinnosti 50 a o obmedzení záväzkov v oblasti klímy iba na lety v rámci EHP, a to s cieľom podporiť rozvoj globálneho opatrenia organizácie ICAO. Kontrola súladu pre odvetvie leteckej dopravy sa odložilo a v rokoch 2012 a 2013 sa nedražili žiadne kvóty pre leteckú dopravu. Objemy na rok 2012 sa tak dražili v roku 2014, pričom kontrola súladu sa pre emisie z leteckej dopravy z rokov 2013 a 2014 uskutočnila v roku 2015.

5.DOHĽAD NAD TRHOM

V predpisoch MiFID 2 a MAR, ktoré boli prijaté v roku 2014, sa predpokladajú určité prispôsobenia všeobecného režimu pre špecifiká trhu s uhlíkom (pozri Správu o trhu s uhlíkom z roku 2015).

V rokoch 2016 a 2017 sa prijalo niekoľko opatrení, ktorými sa upravujú podrobné aspekty ustanovení MiFID2 51 a MAR 52 .

5.1.Právny charakter emisných kvót a ich fiškálne spracovanie

Vnútroštátne spracovanie kvót sa líši, od finančných nástrojov a nehmotných aktív až po vlastnícke práva a komodity. Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2017, najmenej štyri zúčastnené krajiny vykonali alebo navrhli zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch, najmä zmeny týkajúce sa vykonávania MiDIF2.

Pokiaľ ide o fiškálne spracovanie kvót, iba tri krajiny oznámili, že na vydávanie emisných kvót sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty (DPH). Naopak, DPH je splatná z transakcie týkajúcej sa emisných kvót na sekundárnom trhu vo väčšine zúčastnených krajín (okrem CY, EE, IS, LI). Väčšina krajín informovala o uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti 53 pri vnútroštátnych transakciách týkajúcich sa emisných kvót. Emisné kvóty pre spoločnosti môžu byť ďalej zdanené (napr. uplatnením dane právnických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb). Pätnásť krajín oznámilo, že neexistuje takéto zdanenie.

Ako sa uvádza v predchádzajúcej správe o trhu s uhlíkom, Komisia v súčasnosti vykonáva štúdiu o právnej povahe kvót EU ETS.

V nedávnom prejudiciálnom rozhodnutí 54 z 8. marca 2017 Súdny dvor nevymedzil povahu kvót (pozri dodatok 5 k prílohe).

6.MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ

6.1 Celkový vývoj

Komisia sa aj naďalej usiluje o zlepšovanie v oblasti usmernení a vzorov, ktoré sprístupňuje s cieľom uľahčiť jednotné vykonávanie požiadaviek uvedených v nariadení MRR 55 a nariadení AVR 56 . V tejto súvislosti boli vypracované nové usmernenia o inšpekcii systému EU ETS s cieľom pomôcť koordinovať reakciu krajín na odporúčanie Európskeho dvora audítorov týkajúce sa zavedenia jednotnejších a efektívnejších vykonávacích kontrolných rámcov EU ETS vrátane inšpekcií.

Komisia okrem toho naďalej podporuje zlepšenia vo vykonávaní MRVA v rámci systému EU ETS zo strany krajín. V príslušných prípadoch sa usmernenia objasnili a zorganizovali sa školenia zamerané na riešenie niektorých hlavných otázok identifikovaných v akčných plánoch vypracovaných s cieľom pomôcť každej krajine 57 .

Uznáva sa, že sa zlepšila efektívnosť systému zabezpečenia súladu, lebo krajiny majú na základe nariadenia MRR možnosť uložiť povinnosť elektronického nahlasovania. Väčšina zúčastnených krajín nahlasuje používanie vzorov alebo systémov na základe minimálnych požiadaviek stanovených Komisiou. Štrnásť členských štátov nahlásilo, že v roku 2017 využívajú na výkazy v systéme EU ETS určitú formu automatizovaného informačného systému (v porovnaní s 13 v roku 2016 a 10 v roku 2015).

Ako sa uvádza v predchádzajúcej správe o trhu s uhlíkom, Komisia v máji 2016 spustila systém DECLARE na monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditáciu v rámci ETS – internetový systém vyvinutý na podporu záväzkov súvisiacich s plánmi monitorovania v rámci EU ETS, výročnými správami o emisiách, správami o overení a správami o zlepšení v členských štátoch.

6.2 Použité monitorovanie

V správach podľa článku 21, ktoré sa predložili v roku 2017, sa vo väčšine zariadení používa metodika založená na výpočtoch 58 . Len 150 zariadení (menej ako 1,5 %) v 23 krajinách nahlásilo používanie systémov kontinuálneho merania emisií, najčastejšie v Nemecku a Českej republike. V porovnaní s minulým rokom pribudla jedna krajina, ale celkovo je o jedno zariadenie menej.

Len 11 krajín oznámilo použitie rezervnej metodiky v 36 zariadeniach, pričom išlo o približne 5,1 milióna ton CO2e (v porovnaní so 6,6 milióna ton CO2e v predchádzajúcom roku). Holandsko uvádza zníženie počtu zariadení, pri ktorých sa uplatňuje rezervná metodika (9 v porovnaní s 12 v minulom roku) a zníženie dotknutých emisií na polovicu. Dve zariadenia (jedno v UK a jedno v NL) sú zodpovedné za viac ako polovicu celkových emisií hlásených v súvislosti s rezervnou metodikou.

Minimálnu štandardnú úroveň 59 podľa nariadenia MRR spĺňa veľká väčšina zariadení. Len 105 zariadení kategórie C (v porovnaní so 113 zariadeniami v minulom roku a 118 zariadeniami rok pred tým), teda 13 % (v porovnaní so 14 % v minulom roku) sa podľa správy odchýlilo prinajmenšom pri jednom parametri od povinnosti uplatňovať najvyššie úrovne pre väčšie zdrojové prúdy. Tieto odchýlky sú povolené len vtedy, ak prevádzkovateľ preukáže, že najvyššia úroveň je technicky nerealizovateľná alebo by viedla k neprimeraným nákladom. Ak tieto podmienky už neplatia, prevádzkovateľ musí zodpovedajúcim spôsobom zlepšiť svoje monitorovacie systémy. V období nahlasovania roku 2013 podľa správy nejakým spôsobom nespĺňalo najvyššie úrovne 137 zariadení kategórie C (16 % z celkového počtu). Z toho dôvodu možno v každom roku fázy 3 systému EU ETS pozorovať sústavné zlepšovanie v dodržiavaní najvyššej úrovne súladu, pokiaľ ide o zariadenia kategórie C.

Podobne zo správ od 22 zúčastnených krajín (rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch) vyplynulo, že celkovo 22 % zariadení kategórie B je povolených s určitou formou odchýlky od štandardných požiadaviek nariadenia MRR, v porovnaní s 26 % v predchádzajúcom roku a 28 % v roku pred tým, čo opäť preukazuje sústavné zlepšovanie v dodržiavaní najvyššej úrovne súladu.

6.3 Akreditované overovanie

Celkový počet overovateľov nie je nahlasovaný v správach podľa článku 21, ale primeraný odhad vyplývajúci z počtu overovateľov akreditovaných na spaľovanie (primárny rozsah pôsobnosti akreditácie) je, že pokiaľ ide celkovo o overenia v roku 2016, bolo akreditovaných najmenej 130 rôznych overovateľov. Zo správ podľa článku 21 predložených v roku 2017 vyplýva, že bolo akreditovaných 47 individuálnych overovateľov na rok 2016 v oblasti leteckej dopravy. Európska spolupráca pre akreditáciu (EA) poskytuje ústredné prepojenie na príslušné vnútroštátne akreditačné orgány (NAB) a ich zoznamy akreditovaných overovateľov systému EU ETS 60 .

Vzájomné uznávanie overovateľov medzi zúčastnenými krajinami funguje úspešne – väčšina krajín (29, s výnimkou FR a LV) oznámila, že na ich území pôsobí aspoň jeden zahraničný overovateľ.

Zistilo sa, že overovatelia vykazujú vysoký súlad s nariadením AVR. Len Poľsko ohlásilo pozastavenie a Švédsko zrušenie akreditácie v roku 2016 (v každom prípade ide o jedného overovateľa). Pre porovnaní, v roku 2015 sa nenahlásilo žiadne pozastavenie alebo zrušenie, a v roku 2014 sa nahlásilo jedno pozastavenie a jedno zrušenie. Len Poľsko nahlásilo zúženie rozsahu akreditácie jedného overovateľa v roku 2016 v porovnaní so štyrmi krajinami, ktoré nahlásili takéto zúženia pre päť overovateľov v roku 2015 a s troma krajinami pre šesť overovateľov v roku 2014.

Menej krajín nahlásilo sťažnosti na overovateľov prijaté v tomto roku (osem v porovnaní s deviatimi v minulom roku). Celkový počet sťažností je okrem toho o 17 % nižší. Z prijatých sťažností sa vyriešilo 96 % (rovnako ako minulý rok). Deväť krajín oznámilo nezhody týkajúce sa overovateľa v súvislosti s procesom výmeny informácií medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi (v porovnaní s jedenástimi v minulom roku).

7.PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ

V administratívnych opatreniach zúčastnených krajín neboli pozorované žiadne významné zmeny od posledného obdobia nahlasovania. Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2017 bolo do vykonávania systému EU ETS zapojených v priemere 5 príslušných orgánov na krajinu 61 . Pokiaľ ide o koordináciu medzi orgánmi, nahlásili sa rôzne nástroje a metódy, napríklad okrem iného legislatívne nástroje na centrálne riadenie plánov monitorovania alebo správ o emisiách (v 12 krajinách), poskytovanie záväzných pokynov a usmernení zo strany príslušných ústredných orgánov pre miestne orgány (v 10 krajinách), pravidelné pracovné skupiny alebo stretnutia medzi orgánmi (v 15 krajinách) a používanie spoločnej IT platformy (v 13 krajinách). Sedem krajín (CY, EE, HU, IT, IS, LI, LU) neuviedlo uplatňovanie žiadneho z vyššie uvedených nástrojov.

Pokiaľ ide o administratívne poplatky účtované v súvislosti s povoľovaním a schvaľovaním plánov monitorovania, 14 krajín v roku 2017 oznámilo, že prevádzkovateľom zariadení neúčtuje žiadne poplatky (CY, DE, EE, FR, GR, IE, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK), v porovnaní so 16 krajinami v minulom roku. Prevádzkovatelia lietadiel neplatia poplatky v 15 krajinách (BE, CY, CZ, DE, EE, ES, GR, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK), v porovnaní so 16 krajinami v predchádzajúcom roku. Poplatky sa značne líšia v závislosti od krajiny a konkrétnej služby. Napríklad poplatky za povolenie a schválenie plánu monitorovania pre zariadenia sa pohybujú od 5 EUR do 7 621 EUR a v súvislosti s leteckou dopravou sa poplatky za schválenie plánu monitorovania pohybujú od 5 EUR do 2 400 EUR.

Celkovo sú systémy zúčastnených krajín vo všeobecnosti efektívne, keď sú zosúladené s administratívnym usporiadaním danej krajiny. Komunikácia medzi miestnymi orgánmi a výmena osvedčených postupov medzi príslušnými orgánmi, a to aj prostredníctvom činností fóra súladu so systémom EU ETS by sa mala aj naďalej posilňovať a podporovať. V tejto súvislosti sa v roku 2016 uskutočnil 7. ročník konferencie súladu s EU ETS 62 , ako aj dve samostatné školenia súvisiace s fórom súladu. Táto výročná konferencia pomáha zabezpečiť čo najširšiu informovanosť o aktivitách fóra súladu, najmä pokiaľ ide o jeho päť pracovných skupín pre monitorovanie a nahlasovanie, overovanie a akreditáciu, leteckú dopravu, elektronické nahlasovanie a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého.

8.SÚLAD A VYKONÁVANIE

Systém EU ETS vykazuje veľmi vysokú mieru súladu: každý rok sa na približne 99 % emisií vzťahuje požadovaný počet kvót načas. Rok 2016 nebol výnimkou. Menej ako 1 % zariadení, ktoré ohlásili svoje emisie za rok 2016, neodovzdalo kvóty zodpovedajúce všetkým ich emisiám v lehote do 30. apríla 2017. Tieto zariadenia boli zvyčajne malé a boli zodpovedné za približne 0,4 % emisií v systéme EU ETS. Miera súladu bola veľmi vysoká aj v odvetví leteckej dopravy: vyhoveli prevádzkovatelia lietadiel zodpovední za viac než 99 % emisií z leteckej dopravy v systéme EU ETS.

Príslušné orgány naďalej vykonávajú rôzne kontroly zhody týkajúce sa ročných správ o emisiách. Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2017 všetky zúčastnené krajiny kontrolujú ročné správy o emisiách z hľadiska úplnosti (100 % správ okrem FR 77 %, SE 3 % a UK 62 %). V správach sa ďalej uvádza, že krajiny v priemere kontrolujú viac ako 75 % správ z hľadiska konzistentnosti s plánmi monitorovania (všetky krajiny) a približne 75 % z hľadiska údajov o pridelení kvót (všetky krajiny okrem FI, MT a NO). Dvadsaťpäť krajín uviedlo, že vykonávajú aj krížové kontroly s inými údajmi. Len tri krajiny (LV, SI, SK) uvádzajú vynechanie podrobnej kontroly správ o emisiách zo strany príslušných orgánov.

Zo správ podľa článku 21 predložených v roku 2017 vyplýva, že príslušné orgány v 16 krajinách (BE, BG, DK, ES, FI, FR, EL, HR, IT, LU, NL, NO, PL, SE, SK, UK) vykonali konzervatívne odhady týkajúce sa chýbajúcich údajov v prípade 125 zariadení v roku 2016. 68 z nich však bolo hlásených Spojeným kráľovstvom v súvislosti s emisiami v rokoch pred rokom 2016, a to na základe oznámení prevádzkovateľa o novo objavených historických chybách. Ak sa pri celkových údajoch za rok 2016 neberú do úvahy údaje Spojeného kráľovstva, konzervatívne odhady ohlásilo 15 krajín pre 57 zariadení (približne 0,5 % z celkového počtu zariadení), v porovnaní so 45 zariadeniami (0,4 %) v roku 2015 a 37 (0,3 %) v roku 2014. Uvádzané množstvo dotknutých emisií v roku 2016 bolo 1,9 milióna ton CO2 (v porovnaní s 8,3 milióna ton v minulom roku a 9,1 milióna ton rok pred tým), čo je približne 0,1 % celkových emisií (v porovnaní s takmer 0,5 % v predchádzajúcich dvoch rokoch). Najčastejšími dôvodmi pre konzervatívne odhady boli nepredloženie správy o emisiách do 31. marca alebo predloženie správ o emisiách, ktoré neboli plne v súlade s požiadavkami nariadení MRR/AVR.

Konzervatívne odhady týkajúce sa chýbajúcich údajov pre leteckú dopravu boli nahlásené len štyrmi krajinami a týkali sa 18 prevádzkovateľov lietadiel (približne 3,5 % z celkového počtu), z ktorých všetci boli malými zdrojmi emisií (celkovo menej ako 0,2 % emisií z leteckej dopravy). To je porovnateľné so 103 prevádzkovateľmi lietadiel (takmer 20 %), ktorých v minulom roku nahlásilo osem krajín.

Kontroly príslušných orgánov sú aj naďalej dôležité na to, aby dopĺňali prácu overovateľa. V roku 2016 všetky zúčastnené krajiny potvrdili, že v prípade zariadení vykonávajú ďalšie kontroly. Väčšina krajín uviedla podobný prístup, pokiaľ ide o prevádzkovateľov lietadiel (okrem HU, LV a SI). Len 17 krajín však uviedlo, že v roku 2016 vykonávali inšpekcie na mieste v prípade zariadení (AT 63 , CY, CZ, DE, ES, FI, FR, GR, HR, HU, IE, IS, LT, LV, NL, NO, UK).

V roku 2016 bolo uplatnenie sankcie za nadmerné emisie hlásené len v prípade 14 zariadení v štyroch krajinách (BG 1, PL 1, RO 6 a UK 6). V odvetví leteckej dopravy boli sankcie za nadmerné emisie hlásené u 48 prevádzkovateľov lietadiel (BE 1, DE 4, ES 4 a UK 39).

10 krajín potvrdilo vydanie sankcií (okrem sankcií za nadmerné emisie) v období nahlasovania roku 2016. Nenahlásili sa žiadne prípady trestu odňatia slobody, ale zaznamenali sa pokuty alebo formálne upozornenia pre 56 zariadení a 8 prevádzkovateľov lietadiel v celkovej finančnej hodnote 1 573 389 EUR. Z toho bola približne jedna šestina pripísaná príslušným orgánom a odborovým združeniam, ktoré odhalili 19 zariadení, o ktorých sa zistilo, že fungovali v Spojenom kráľovstve bez povolenia. Títo prevádzkovatelia už majú povolenie a tvoria väčšinu zvýšeného počtu zariadení hlásených Spojeným kráľovstvom.

Najčastejšie hlásenými porušeniami v roku 2016 boli fungovanie bez povolenia (21 prípadov), nenahlásenie zmeny kapacity (14 prípadov), nedodržanie stanovenej lehoty na predloženie overených ročných správ o emisiách (9 prípadov), nedodržiavanie podmienok povolenia (6 prípadov) a neuskutočnenie riadne schváleného plánu monitorovania (5 prípadov). Ďalšie prípady sa týkali nesúladu výročnej správy o emisiách s požiadavkami MRR, neodovzdania dostatočného množstva kvót do 30. apríla a nepredloženie správ o zlepšení.

9.ZÁVERY A VÝHĽAD

V roku 2016 bol systém EU ETS aj naďalej hlavným nástrojom EÚ na nákladovo efektívny boj proti zmene klímy. Systém EU ETS priniesol zníženie emisií zo zapojených zariadení o 2,9 % , čo predstavuje klesajúci trend emisií od začiatku fázy 3 v roku 2013, pričom prebytok kvót na trhu s uhlíkom klesol na najnižšiu úroveň od začiatku súčasného obchodného obdobia. V tejto súvislosti prvé zverejnenie ukazovateľa prebytku trhovej stabilizačnej rezervy v máji 2017 pripravuje pôdu pre začatie fungovania trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2019, čo je štrukturálne riešenie systému EU ETS na stabilizáciu európskeho trhu s uhlíkom v polovici trvania.

Dôležitý pokrok sa dosiahol aj v oblasti leteckej dopravy. V nadväznosti na uznesenie organizácie ICAO z roku 2016 o obmedzení celosvetových emisií z leteckej dopravy Komisia podnikla kroky smerom k pokračovaniu súčasných opatrení v oblasti leteckej dopravy vzhľadom na nadobudnutie účinnosti globálneho systému a plánovanie jeho rýchleho vykonávania.

V štvrtom roku fázy 3 sa navyše ukázalo, že architektúra systému EU ETS je aj naďalej spoľahlivá. Miera súladu je stále veľmi vysoká ako pre stacionárne zariadenia, tak aj pre prevádzkovateľov leteckej dopravy a administratívna organizácia v zúčastnených krajinách sa ukázala ako účinná.

V poradí 1000. aukcia v máji 2017 predstavovala symbolický medzník pre plynulé fungovaní infraštruktúry, ktorá kvóty uvádza na trh.

Po viac ako 2 rokoch rokovaní o návrhu na reformu systému EU ETS na jeho štvrté obdobie obchodovania sa v novembri 2017 dosiahla prelomová dohoda, ktorou sa dokazuje, že Európska únia premieňa záväzok z Paríža na konkrétne opatrenia. Revidovaný a značne posilnený systém EU ETS bude významnou súčasťou prínosu EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody na ceste ku globálnemu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Komisia bude naďalej monitorovať európsky trh s uhlíkom a koncom roku 2018 predloží ďalšiu správu.

PRÍLOHA

Dodatok 1

Tabuľka 1: Počet bezodplatných kvót požadovaných na modernizáciu odvetvia elektrickej energie

Tabuľka 2: Maximálny počet bezodplatných kvót ročne podľa výnimky z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky

Dodatok 2

Obrázok 1: Prehľad aukcií so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2017

___ Aukčná zúčtovacia cena

. Miera pokrytia

Dodatok 3

Tabuľka 1: Zhrnutie medzinárodných kreditov vymenených do 30. júna 2017

Dodatok 4

Tabuľka 1: Prvky ponuky a dopytu ETS

Tabuľka 2: Harmonogram zverejňovania údajov

Dodatok 5

Tabuľka 1: Prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa fungovania systému EU ETS v období od júla 2016 do júna 2017

(1)

V roku 2015 bol už objem emisií skleníkových plynov v EÚ o 22 % pod úrovňami z roku 1990.

(2)

Podľa vnútroštátnych prognóz budú emisie do roku 2020 ďalej klesať, ale na dosiahnutie cieľa na rok 2030 bude potrebné vykonať ďalšie politiky.

(3)

COM (2015) 337, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52015PC0337 .

(4)

Trialógy sú neformálne trojstranné stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Komisie.

(5)

Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(6)

Správy uverejnené v predchádzajúcich rokoch sa nachádzajú na:

https://ec.europa.eu/clima/policies/ets_en#tab-0-1.

(7)

V súvislosti so správami podľa článku 21 pojem „zúčastnené krajiny“ alebo jednoducho „krajiny“ zahŕňa 28 členských štátov EÚ a krajiny EHP (Island, Nórsko a Lichtenštajnsko).

(8)

Emisie z biomasy sa v systéme EU ETS posudzujú s nulovou hodnotou, t. j. emisie sa musia nahlasovať, ale nemusia sa za ne odovzdávať kvóty.

(9)

Emisie nahlásené podľa článku 21 týkajúce sa využívania biopalív predstavovali menej ako 0,04 % celkových emisií zapojeného prevádzkovateľa lietadla.

(10)

Pozri nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30, kde zariadenia kategórie C vypúšťajú viac ako 500 000 ton CO2e ročne, zariadenia kategórie B vypúšťajú 500 000 až 50 000 ton CO2e ročne a zariadenia kategórie A vypúšťajú menej ako 50 000 ton CO2e ročne. Okrem toho „zariadenia s nízkymi emisiami“ predstavujú podmnožinu zariadení kategórie A, ktoré vypúšťajú menej ako 25 000 ton CO2e ročne.

(11)

Príkladom komerčného prevádzkovateľa lietadiel by bola letecká spoločnosť v oblasti osobnej dopravy poskytujúca služby širokej verejnosti. Príkladom nekomerčného prevádzkovateľa lietadiel by bolo súkromné lietadlo.

(12)

Množstvo kvót pre leteckú dopravu uvedených v obehu od roku 2013 je výsledkom prístupu zdola nahor vychádzajúceho z bezodplatného prideľovania (určeného na základe referenčných hodnôt založených na činnostiach pre činnosť prevádzkovateľov v rámci EHP). Počet vydražených kvót sa potom odvodí na základe skutočnosti, že bezodplatné prideľovanie (vrátane osobitnej rezervy na neskoršiu distribúciu rýchlo rastúcim prevádzkovateľom lietadiel a novým účastníkom) by malo predstavovať 85 % z celkového množstva a obchodovanie formou aukcie by malo predstavovať 15 %.

(13)

Množstvo kvót pre leteckú dopravu uvedené do obehu na roky 2017, 2018, 2019 a 2020 bude závisieť od výsledku legislatívneho návrhu Komisie (pozri oddiel 4).

(14)

Zahrnuté údaje o aukciách sú z augusta 2017 (pozri oddiel 4).

(15)

SWD(2015) 135 final,

https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/revision/docs/impact_assessment_en.pdf.

(16)

NER300 je program financovania inovačných demonštračných projektov v oblasti výroby nízkouhlíkovej energie financovaný zo speňaženia 300 miliónov emisných kvót z rezervy NER (pozri oddiel 3.1.2.2.).

(17)

Uvedené údaje sú z júla 2017:

https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/allowances/docs/170711_status_table_ner.pdf.

(18)

Údaje zahŕňajú oznámenia prijaté do júla 2017 a môžu sa výrazne zmeniť v dôsledku neskorších oznámení od členských štátov.

(19)

Počiatočná suma pred uplatnením znížení uvedených ďalej v tabuľke.

(20)

Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 2016 v spojených veciach C-191/14, C-192/14, C-295/14, C-389/14 a C-391/14 až C-393/14, Borealis Polyolefine GmbH a i./Bundesminister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft a i., EU:C:2016:311.

(21)

Rozhodnutie Komisie 2017/126/EÚ, Ú. v. EÚ L 19, 25.1.2017, s. 93.

(22)

https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/lowcarbon/ner300/docs/2017_draft_amendment_post_ccc_en.pdf.

(23)

Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ, Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39.

(24)

V súlade s rozhodnutím Komisie 2010/670/EÚ v prípade projektov vybratých v rámci prvej výzvy sa musí dosiahnuť konečné investičné rozhodnutie do konca roka 2016, zatiaľ čo v prípade projektov vybratých v rámci druhej výzvy sa tak musí urobiť do konca júna 2018.

(25)

Interaktívna mapa, ktorou sa sleduje vykonávanie projektu, sa nachádza na: https://setis.ec.europa.eu/NER300.

(26)

Neutajené verzie všetkých rozhodnutí sa nachádzajú na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž:  http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm?clear=1&policy_area_id=3 .

(27)

Odhadovaný rozpočet je na obdobie rokov 2013 – 2015.

(28)

Odhadovaný rozpočet je na obdobie rokov 2013 – 2015.

(29)

Maximálny odhadovaný celkový rozpočet závisí od odhadu ceny uhlíka.

(30)

Odhadovaný rozpočet na obdobie rokov 2014 – 2015.

(31)

Odhadovaný rozpočet na obdobie rokov 2015 – 2018.

(32)

 V roku 2012 sa uskutočnili skoršie aukcie kvót z fázy 3 vzhľadom na rozšírenú obchodnú prax v odvetví elektrickej energie spočívajúcu v predaji energie na báze forwardov a nákupe požadovaných vstupov (vrátane kvót) pri predaji výstupov.

(33)

Okrem toho sa v období od 1. apríla do 30. júna 2017 vydražilo 244 388 000 všeobecných kvót. Podľa aukčných kalendárov zverejnených v roku 2017 sa v období od júla do decembra 2017 očakáva draženie ďalších 452 064 000 všeobecných kvót.

(34)

Tieto správy sú dostupné na vyhradenom webovom sídle Komisie na http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/auctioning/documentation_sk.htm .

(35)

Pozri článok 10 ods. 3 smernice o EU ETS.

(36)

Analýza využívania príjmov z obchodovania formou aukcie členskými štátmi je k dispozícii na: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/auctioning/docs/auction_revenues_report_2017_en.pdf.

(37)

Vrátane objemov z aukčného kalendára na rok 2017.

(38)

Zahŕňa aj zrušené kvóty.

(39)

Tieto kvóty boli na konci druhého obdobia obchodovania nahradené kvótami fázy 3. K celkovému množstvu kvót v obehu neprispievajú žiadne iné kvóty pochádzajúce z obdobia pred tretím obdobím obchodovania. Prenos emisných kvót je vysvetlený na webovom sídle, pozri: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/registry_en#tab-0-2.

(40)

Tento údaj nezahŕňa skoršie aukcie kvót fázy 3, ktoré prebiehali v roku 2012, ale zohľadňuje využitie medzinárodných kreditov pred začiatkom fázy 3. Celkové množstvo medzinárodných kreditov využitých od roku 2008 je uvedené v oddiele 3.1.3.

(41)

C(2017) 3228 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2017_3228_en.pdf.

(42)

C(2017) 3228 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2017_3228_en.pdf.

(43)

Tieto číselné údaje týkajúce sa rokov 2013 až 2016 sa zakladajú na najnovších údajoch vzťahujúcich sa na tieto roky, ako je možné odvodiť z EUTL. To znamená, že môžu obsahovať najnovšie údaje týkajúce sa rokov 2013, 2014, 2015 a 2016.

(44)

https://ec.europa.eu/transport/modes/air/news/2016-09-09-bratislava-declaration_en

(45)

Uznesenie zhromaždenia organizácie ICAO o systéme CORSIA sa nachádza na:

https://www.icao.int/Meetings/a39/Documents/Resolutions/a39_res_prov_en.pdf

(46)

COM(2017)054 final, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2017:0054:FIN.

(47)

Údaje z júna 2017.

(48)

Údaje z júna 2017.

(49)

Informácie z augusta 2017, https://ec.europa.eu/clima/news/2017-auction-calendars-aviation-allowances-published_en.

(50)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 377/2013/EÚ z 24. apríla 2013 o dočasnej výnimke zo smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve Text s významom pre EHP, Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2013, s. 1.

(51)

https://ec.europa.eu/info/law/markets-financial-instruments-mifid-ii-directive-2014-65-eu/amending-and-supplementary-acts/implementing-and-delegated-acts_en

(52)

https://ec.europa.eu/info/law/market-abuse-regulation-eu-no-596-2014/amending-and-supplementary-acts/implementing-and-delegated-acts_en

(53)

Mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti sa zodpovednosť za platbu DPH z transakcie presunie z predávajúceho na kupujúceho, ktorý nadobúda tovar alebo službu, čo predstavuje účinnú ochranu proti podvodom v oblasti DPH.

(54)

Rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 2017 vo veci C-321/15, ArcelorMittal Rodange et Schifflange SA/État du Grand-duché de Luxembourg, EU:C:2017:179.

(55)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.

(56)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 600/2012 z 21. júna 2012 o overovaní správ o emisiách, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 1.

(57)

Tieto akčné plány sú špecifické pre každý členský štát. Príkladom spoločne identifikovanej otázky by však bola správna klasifikácia ohlásených skreslených údajov, nezhody a nesúladu v správach o overení. Vzory podľa MRR a AVR a usmerňovacie dokumenty sa nachádzajú na: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/monitoring_en#tab-0-1.

(58)

Hlavným dôvodom je, že metodika založená na meraniach zahŕňa nasadenie významných zdrojov a know-how na nepretržité meranie koncentrácie príslušných skleníkových plynov, ktoré mnohí menší prevádzkovatelia nemajú.

(59)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 601/2012 sa požaduje, aby všetci prevádzkovatelia spĺňali určité minimálne úrovne, pričom väčšie zdroje emisií musia spĺňať vyššie úrovne (t. j. zahŕňajúce spoľahlivejšiu kvalitu údajov), pričom v záujme nákladovej efektívnosti pre menšie zdroje platia menej prísne požiadavky.

(60)

Zoznam prístupových bodov k akreditovaným overovateľom vnútroštátnych akreditačných orgánov EU ETS: http://www.european-accreditation.org/information/national-accreditation-bodies-having-been-successfully-peer-evaluated-by-ea .

(61)

V niektorých prípadoch môžu krajiny nahlasovať ako jeden príslušný orgán viacero regionálnych/miestnych orgánov.

(62)

Zápisy z rokovaní konferencie sa nachádzajú na: https://ec.europa.eu/clima/events/articles/0114_en.

(63)

Ako súčasť inšpekcií v rámci smernice o priemyselných emisiách (IED).

(64)

HU využilo výnimku podľa článku 10c len v roku 2013.