EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 6. 2017

COM(2017) 340 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou

{SWD(2017) 241 final}

1.Úvod

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú závažné a vyvíjajúce sa problémy, ktoré je potrebné riešiť na úrovni Európskej únie (EÚ). Nedávne teroristické útoky a opakujúce sa finančné škandály si vyžadujú prijatie dôraznejších opatrení v tejto oblasti.

V rámci vnútorného trhu sú finančné toky prirodzene integrované a cezhraničné, peniaze môžu prúdiť z jedného členského štátu do druhého rýchlo, alebo dokonca okamžite, čo umožňuje zločincom a teroristom presúvať finančné prostriedky medzi krajinami a vyhýbať sa odhaleniu príslušnými orgánmi.

S cieľom riešiť tieto cezhraničné javy sa v rámci boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) stanovili spoločné pravidlá kontroly a ohlasovacej povinnosti pre finančné inštitúcie a ďalšie hospodárske subjekty a vytvoril sa mohutný rámec pre finančné spravodajské jednotky EÚ (FIU) na analýzu podozrivých transakcií a vzájomnú spoluprácu. Napriek výraznému a sústavnému pokroku v tejto oblasti je potrebné vyvinúť nové úsilie a prijať doplňujúce opatrenia na odstránenie všetkých potenciálnych nedostatkov a zvýšiť tak účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Táto správa o nadnárodnom posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou, je prvou správu vypracovanou na nadnárodnej úrovni EÚ. V správe sa analyzujú riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým by EÚ mohla čeliť, a navrhuje sa komplexný prístup k odstraňovaniu týchto rizík.

V článku 6 smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) 1 sa od Komisie požaduje, aby do 26. júna 2017 vypracovala správu, v ktorej riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu identifikuje, analyzuje a hodnotí na úrovni Únie. Zverejnenie tohto nadnárodného posudzovania rizík je tiež jedným z výstupov Európskeho programu v oblasti bezpečnosti 2 a akčného plánu boja proti financovaniu terorizmu 3 .

Jednoznačné pochopenie a analýza rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je predpokladom prijatia akéhokoľvek efektívneho a primeraného politického riešenia. Posudzovanie rizík je osobitne dôležité pre vnútorný trh, keďže finančné toky sú prirodzene integrované a cezhraničné.

V tejto správe sa uvádzajú hlavné riziká pre vnútorný trh v širokej škále sektorov a horizontálne oblasti zraniteľnosti, ktoré môžu ovplyvňovať dané sektory. Z toho vychádzajú v správe predstavené zmierňujúce opatrenia, ktoré by sa mali realizovať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť tieto riziká, a navrhujú sa viaceré odporúčania pre rôzne subjekty podieľajúce sa na boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Aj keď si je Komisia vedomá rizík, ktoré predstavujú niektoré vysokorizikové tretie krajiny, takáto analýza rizika z geografického hľadiska nebola súčasťou prvého nadnárodného posudzovania rizík. Dôvodom je, že v súčasnosti sa vykonáva analýza rizík, ktoré predstavujú tieto jurisdikcie, v súvislosti s osobitným procesom prípravy delegovaných aktov Komisie, v ktorých sa identifikujú jurisdikcie tretích krajín so strategickými nedostatkami predstavujúcimi závažné hrozby pre finančný systém EÚ z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 5 .

2.Výsledky nadnárodného posudzovania rizík

Komisia identifikovala 40 produktov alebo služieb, ktoré sa považujú za potenciálne zraniteľné voči rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcimi vnútorný trh. Tieto produkty alebo služby pochádzajú z 11 odborných sektorov vrátane všetkých, ktoré boli určené vo štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, a sú doplnené sektormi, ktoré neboli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice, ale považujú sa za relevantné z hľadiska nadnárodného posudzovania rizík 6 . To umožnilo Komisii presne vymedziť oblasti vnútorného trhu, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku a ktoré predstavujú najrozšírenejšie prostriedky využívané páchateľmi trestnej činnosti. Nadnárodné posudzovanie rizík sa zameriava predovšetkým na riziká spojené s každým relevantným sektorom. Komisia pri posudzovaní opatrení odporúčaných na odstraňovanie týchto rizík zároveň sledovala najrozšírenejšie prostriedky, ktoré využívajú páchatelia trestnej činnosti.

2.1.Hlavné riziká pre vnútorný trh v sektoroch, ktorých sa týkalo nadnárodné posudzovanie rizík 7

2.1.1.Finančný sektor

Finančný sektor patrí do rámca boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu od roku 1991 a zdá sa, že je dobre informovaný o rizikách, ktorým je vystavený. Aj keď teroristi a páchatelia trestnej činnosti sa naďalej pokúšajú využívať finančný sektor na svoje aktivity, posudzovanie ukazuje, že úroveň rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo finančnom sektore je iba mierne závažná vďaka už zavedeným zmierňujúcim opatreniam.

Riziko prania špinavých peňazí však zostáva závažné v niektorých segmentoch finančného sektora, ako je napríklad súkromné bankovníctvo a inštitucionálne investovanie (najmä prostredníctvom sprostredkovateľov). Je to dôsledok celkovo vyššieho vystavenia rizikám z hľadiska produktov a klientov, konkurenčného tlaku v sektore a obmedzeného vnímania operačných rizík súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany orgánov dohľadu. Služby súvisiace s bezpečnostnými schránkami sú tiež vystavené závažným rizikám prania špinavých peňazí v dôsledku obmedzených monitorovacích kapacít povinných subjektov a existencie neregulovaných zariadení na ukladanie (napríklad slobodných pásiem).

Služby elektronických peňazí alebo prevodu peňažnej hodnoty (t. j. poukazovania peňazí) 8 sa tiež považujú za služby vystavené závažným a dokonca veľmi závažným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Pre prvý sektor to platí z dôvodu prvkov anonymity podľa tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a pre druhý sektor z dôvodu nevyvážených monitorovacích kapacít povinných subjektov. Zmenárne a služby poukazovania peňazí, ktoré uplatňujú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu iba na príležitostné transakcie v hodnote nad 15 000 EUR, sa javia ako problematické, keďže páchatelia trestnej činnosti môžu postupne vykonávať menšie transakcie. Problematické je to najmä vzhľadom na neexistenciu spoločného vymedzenia pojmu operácií, ktoré sú prepojené alebo ktoré skutočne obsahujú prvok trvania.

Novovznikajúce produkty, ako sú napríklad platformy kolektívneho financovania a virtuálne meny, sa javia ako produkty vystavené závažným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Niektoré členské štáty sa rozhodli riešiť problematiku týchto finančných produktov vo vnútroštátnom práve, ale celkovo zostáva právny rámec EÚ podľa tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí nedostatočný. Cieľom odvetvia finančných technológií FinTech 9 je zaviesť nové technické riešenia pre rýchlejšie, bezpečnejšie a efektívnejšie finančné produkty, ale mohlo by páchateľom trestnej činnosti poskytnúť aj nové možnosti. Na prispôsobenie sa prebiehajúcemu technologickému vývoju bude potrebná ďalšia analýza, aby bolo možné pochopiť, aké riziká môžu predstavovať produkty v tomto rýchlo sa rozvíjajúcom sektore, a ovplyvniť možnosti nových technológií pri zvyšovaní úsilia boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Posudzovanie napokon ukázalo, že podvodné využívanie spotrebiteľských úverov a úverov s nízkou hodnotou bolo v nedávnych prípadoch terorizmu pravidelnou praxou. V prípade takýchto produktov sa na vnútroštátnej úrovni zaznamenáva nízka miera informovanosti a rozdielne uplatňovanie požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

2.1.2.Sektor hazardných hier

Podľa tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa na sektor hazardných hier s výnimkou kasín nevzťahovali požiadavky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa všetci poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier stali povinnými subjektmi. Členské štáty však môžu na základe dokázanej nízkej úrovne rizika rozhodnúť o udelení plnej alebo čiastočnej výnimky poskytovateľom určitých služieb v oblasti hazardných hier. Členské štáty by mali zohľadniť aj príslušné zistenia tohto nadnárodného posudzovania rizík.

V tomto štádiu sa určité produkty hazardných hier považujú za produkty vystavené závažným rizikám prania špinavých peňazí. V prípade podávania stávok v stávkových kanceláriách a pokru v kamenných herniach je príčinou zrejme nedostatočná kontrola. Vyplýva to buď zo skutočnosti, že tieto činnosti zahŕňajú značné objemy rýchlych a anonymných transakcií, často v hotovosti, alebo zo skutočnosti, že ide o vzájomný kontakt „peer-to-peer“ bez riadneho dohľadu. Online hazardné hry sú vystavené vysokému riziku v dôsledku obrovských objemov transakcií/finančných tokov bez priameho kontaktu. Online hazardné hry umožňujú používať anonymné spôsoby platieb, ale zároveň poskytujú dôležitú možnosť zmiernenia rizika v podobe sledovania transakcií. Lotérie a hracie automaty (mimo kasín) predstavujú miernu úroveň rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V rámci lotérií sa vyvinula určitá úroveň kontroly, predovšetkým pokiaľ ide o odstraňovanie rizík súvisiacich s vysokými výhrami. Hoci kasína sú zo svojej podstaty vystavené vysokému riziku, ich zahrnutie do rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu od roku 2005 malo zmierňujúci vplyv na tieto riziká. Bingo v kamenných herniach sa považuje za hru predstavujúcu nízku úroveň rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vzhľadom na pomerne nízke stávky a výhry.

2.1.3.    Poverené nefinančné subjekty a profesie

Celkovo sa nefinančný sektor považuje za oblasť vystavenú závažným a dokonca veľmi závažným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Určenie totožnosti konečného užívateľa výhod klienta je zrejme hlavnou slabinou tohto sektora, predovšetkým v prípade poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, daňových poradcov, audítorov, externých účtovníkov, notárov a ďalších nezávislých osôb vykonávajúcich právnické povolania. Analýza ukázala, že niekedy sa pri vstupe do obchodných vzťahov nesprávne chápe alebo nedostatočne kontroluje samotná koncepcia konečného užívateľa výhod.

V konkrétnom prípade právnikov, ktorí sa pri vykonávaní svojej činnosti riadia zásadou týkajúcou sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť (daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania), sa uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ukazuje ako problémové. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je dôležitou, uznávanou zásadou na úrovni EÚ. Je vyjadrením krehkej rovnováhy vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa práva na spravodlivý proces 10 , ktoré odráža zásady Európskeho súdu pre ľudské práva a Charty základných práv Európskej únie (ako napríklad článok 47).

V súlade s rámcom boja EÚ proti praniu špinavých peňazí 11 sú takíto právnici zbavení ohlasovacej povinnosti pri zastupovaní klienta v súdnom konaní (povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť), čo zvyšuje riziko zneužitia. Výsledkom je, že sa niekedy vyskytujú prípady, keď títo právnici vykonávajú činnosti, na ktoré sa jednoznačne vzťahuje samotná podstata povinnosti zachovávať mlčanlivosť (t. j. zisťovanie právneho postavenia ich klienta, prípadne obhajoba alebo zastupovanie ich klienta v súdnom konaní) súčasne s činnosťami, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, ako napríklad poskytovanie právneho poradenstva v súvislosti so zakladaním, prevádzkou alebo riadením spoločností. V určitých situáciách by sa niektorí právnici zrejme mohli domnievať, že na všetky tieto činnosti sa vzťahuje zásada týkajúca sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť. To by mohlo pri niektorých činnostiach viesť k neplneniu povinností v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Dôležité je zdôrazniť, že dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v žiadnom prípade nezasahuje do uplatňovania zásady týkajúcej sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Zároveň by sa mohol zlepšiť výklad a uplatňovanie zásady týkajúcej sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť v prípade právnikov vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa táto zásada vzťahuje. Lepšie pochopenie zo strany daňových poradcov, audítorov, externých účtovníkov, notárov a ďalších nezávislých osôb vykonávajúcich právnické povolania by bolo tiež prínosné, keďže aj oni sa považujú za povinné subjekty podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

Okrem toho sú na základe súčasného právneho rámca EÚ určené samoregulačné orgány na dohľad nad daňovými poradcami, audítormi, externými účtovníkmi, notármi a ďalšími nezávislými osobami vykonávajúcimi právnické povolania, ako aj nad realitnými agentmi 12 . Členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto samoregulačné orgány sú oprávnené prijímať správy o podozrivých transakciách priamo od povinných subjektov a sú potom zodpovedné za ich urýchlené postúpenie v neprefiltrovanej podobe finančnej spravodajskej jednotke (FIU). Konzultácie ukázali, že povinné subjekty a samoregulačné orgány v tomto sektore neoznamujú FIU mnohé podozrivé transakcie predovšetkým v niektorých členských štátoch. To by mohlo znamenať, že odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií sa nevykonáva správne, alebo že samoregulačný orgán nezabezpečuje systematický prenos správ o podozrivých transakciách.

Aj sektor nehnuteľností je vystavený závažným rizikám prania špinavých peňazí vzhľadom na zapojenie pracovníkov rôznych profesií do transakcií s nehnuteľnosťami (realitní agenti, pracovníci úverových inštitúcií, notári a advokáti). Ďalšími bežnými spôsobmi prania špinavých peňazí sú nadmerná fakturácia v komerčnom obchodovaní (pranie špinavých peňazí na základe obchodu) alebo poskytovanie fiktívnych úverov. Páchatelia používajú takéto metódy ako prostriedok na odôvodnenie prevodu príjmov z trestnej činnosti bankovými kanálmi, pričom často využívajú falošné dokumenty týkajúce sa obchodovania s tovarmi a službami. Podobne si medzi sebou často poskytujú fiktívne úvery s cieľom vytvoriť fiktívne finančné transakcie na odôvodnenie prevodov finančných prostriedkov nezákonného pôvodu. Takéto riziko považujú orgány presadzovania práva za závažné.

2.1.4.Hotovosť a podobné aktíva 13

Nadnárodné posudzovanie rizík ukázalo, že najčastejšie používaným prostriedkom na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je naďalej hotovosť, keďže umožňuje páchateľom trestnej činnosti, aby utajili svoju identitu. Preto sa hotovosť vyskytuje takmer v každom vyšetrovaní v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podľa tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa riadne monitorovanie hotovostných transakcií nevykonáva v dôsledku neexistencie jednoznačných požiadaviek regulácie a kontroly. Niektoré členské štáty zaviedli správy o hotovostných transakciách alebo limity na hotovostné platby. Vzhľadom na neexistenciu spoločných požiadaviek pre všetky členské štáty však páchatelia trestnej činnosti môžu ľahko zneužívať rozdiely v právnych predpisoch. Podobne rámec EÚ pre kontroly kuriérov prenášajúcich hotovosť na vonkajšej hranici EÚ 14 nezabezpečuje primeranú úroveň zmiernenia rizika najmä preto, lebo sa netýka produktov podobných hotovosti, ako sú vysokolikvidné komodity vrátane zlata, diamantov alebo anonymných predplatených kariet s vysokou kapacitou.

Okrem toho sa za závažné považuje riziko, ktoré predstavujú obchodníci s tovarom vysokej hodnoty prijímajúci hotovostné platby vo výške viac ako 15 000 EUR, a to vzhľadom na inherentné vystavenie riziku a nízku úroveň kontroly. Skutočnosť, že na takýchto obchodníkov sa vzťahujú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu iba v prípade, že prijímajú hotovostné platby vysokej hodnoty, zrejme vedie k neúčinnosti uplatňovania týchto pravidiel. Tento problém je ešte významnejší v prípade podnikateľských subjektov intenzívne využívajúcich hotovosť. Na tieto subjekty sa nevzťahujú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pokiaľ nepatria do uvedenej kategórie obchodníkov s tovarom vysokej hodnoty. Môžu však veľmi pohodlne slúžiť na pranie hotovostných príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Výsledky posudzovania zdôrazňujú aj to, že v dôsledku slabej kontroly sú vysokorizikové aj aktíva ponúkajúce podobné výhody ako hotovosť (zlato, diamanty) alebo ľahko obchodovateľný tovar vysokej hodnoty, ktorý je symbolom životného štýlu (napr. umelecké diela, autá, šperky, hodinky). Osobitné obavy boli vyjadrené v súvislosti so získavaním a predajom starožitností a ďalších artefaktov: ukradnuté artefakty môžu slúžiť ako zdroj financovania terorizmu, prípadne sú artefakty atraktívne ako investícia pri praní špinavých peňazí.

2.1.5.Neziskové organizácie

Neziskové organizácie môžu byť vystavené rizikám zneužitia na účely financovania terorizmu. Analýza zraniteľnosti sektora neziskových organizácií v súvislosti s financovaním terorizmu bola pomerne problematická, keďže pre tento sektor sú charakteristické rozmanité štruktúry a činnosti, ktoré predstavujú rôzne stupne vystavenia riziku a informovanosti o riziku. Je to najmä dôsledok rôznorodého prostredia neziskových organizácií a rozdielov v právnych rámcoch a vnútroštátnej praxi. Určitú zraniteľnosť predstavujú „neziskové organizácie zabezpečujúce aktivity“ 15 , pretože sa do nich môžu infiltrovať zločinecké alebo teroristické organizácie, ktoré môžu skrývať konečného užívateľa výhod, a tým sťažiť vysledovateľnosť získavania finančných prostriedkov, zatiaľ čo „neziskové organizácie poskytujúce služby“ 16 sú priamejšie zraniteľné v dôsledku samotného charakteru ich činnosti. Dôvodom je skutočnosť, že táto činnosť môže zahŕňať prevody finančných prostriedkov do alebo z oblastí konfliktov alebo tretích krajín, ktoré majú podľa Komisie strategické nedostatky vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 17 . Počas analýzy sa však ukázalo, že táto rôznorodosť prostredia neziskových organizácií nebráni určeniu spoločných charakteristík zraniteľnosti sektora neziskových organizácií.

V tejto súvislosti analýza ukázala, že existujúce požiadavky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nemusia príslušné orgány nevyhnutne považovať za vhodné na riešenie konkrétnych potrieb sektora neziskových organizácií a kontroly zavedené v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia. Potvrdilo sa, že zavedené kontroly sú účinnejšie, keď sa týkajú získavania finančných prostriedkov v rámci EÚ, čo znižuje úroveň zraniteľnosti viac než v prípade prevodov finančných prostriedkov alebo výdavkov mimo EÚ, kde pretrváva väčšie množstvo závažných nedostatkov.

Posudzovanie sektora neziskových organizácií vo všeobecnosti ukázalo, že riziko v sektore sa môže znížiť, ak niektoré bankové inštitúcie odmietnu poskytovať finančné služby, ako napríklad otvorenie bankového účtu. V závislosti od krajiny určenia finančných prostriedkov sa niektoré finančné transakcie dajú odmietnuť. Menšie organizácie, ktoré nedokážu preukázať, že sú držiteľmi akreditácie alebo daňového dokladu registrácie, môžu okrem toho mať problémy s otvorením bankového účtu. Podľa zástupcov neziskových organizácií vylúčenie z poskytovania finančných služieb rozširuje používanie hotovosti, ktoré je oveľa zraniteľnejšie voči zneužívaniu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Pri vypracovávaní politiky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mali zohľadňovať otázky znižovania rizika alebo finančného vylúčenia. Regulovaní poskytovatelia finančných služieb nesmú odmietať klientov a tlačiť ich tým k využívaniu ilegálneho bankovníctva alebo ilegálnych služieb prevodu finančných prostriedkov. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je však iba jedným z mnohých programov znižovania rizika. Prijatie smernice o platobných účtoch 18 na úrovni EÚ značne zlepší prístup k základným finančným službám, čo by malo obmedziť závislosť od neoficiálnych kanálov.

2.1.6.Hawala

Zatiaľ čo služby prevodu peňazí majú svoje vlastné riziká, hawala 19 a ďalšie podobné neoficiálne služby prevodu peňazí predstavujú osobitnú hrozbu, najmä v súvislosti s financovaním terorizmu. Všetci poskytovatelia platobných služieb, ako sú vymedzené v článku 4 bode 3 druhej smernice o platobných službách 20 , by mali byť riadne registrovaní a regulovaní. Títo poskytovatelia by mali získať štatút platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, alebo za určitých podmienok registrovaných platobných inštitúcií. Hawala a ďalšie podobné neoficiálne služby prevodu peňazí sa spravidla označujú za nezákonné, keďže zvyčajne nie sú registrované a nespĺňajú požiadavky druhej smernice o platobných službách. Tento problém komplikujú ťažkosti pri odhaľovaní existencie hawaly a ďalších podobných služieb: transakcie sa často spájajú, kompenzujú dovozom/vývozom tovaru a zanechávajú iba obmedzenú informačnú stopu. V tejto súvislosti je relevantné aj znižovanie rizika, keďže klienti odmietnutí regulovanými poskytovateľmi finančných služieb niekedy siahajú po nezákonných službách tohto druhu.

2.1.7.Falšovanie a pozmeňovanie meny

Falšovanie a pozmeňovanie meny je nadnárodný druh nezákonnej činnosti s vysokou úrovňou cezhraničných pohybov páchateľov trestnej činnosti, ako aj falšovanej a pozmeňovanej meny, pričom sa do tejto činnosti často zapájajú organizované zločinecké skupiny. Pašovanie falšovanej a pozmeňovanej meny vytvára príjmy z trestnej činnosti, ktoré je potrebné vyprať, aby sa mohli zaradiť do riadneho finančného toku. Falšovanie a pozmeňovanie meny sa navyše môže šíriť teroristickými sieťami a slúžiť na financovanie výcviku, náboru, útokov a propagandy, čo si vyžaduje veľké množstvá finančných prostriedkov. Príjmy z falšovania a pozmeňovania meny by sa mohli investovať do posilnenia infraštruktúry na podporu teroristov.

2.2.Horizontálne oblasti zraniteľnosti

Komisia určila viaceré oblasti zraniteľnosti spoločné pre všetky sektory.

2.2.1.Anonymita vo finančných transakciách (hotovosť a ďalšie anonymné finančné produkty)

Zločinecké organizácie alebo teroristické skupiny sa pri vykonávaní nezákonných činností pokúšajú vyhnúť zanechávaniu informačnej stopy a zostať neodhalené. Hotovostné transakcie vo svojej podstate umožňujú úplnú anonymitu, čo ich robí pre páchateľov veľmi atraktívnymi metódami platieb/prevodov. Sektory vystavené vysokej úrovni hotovostných transakcií sa považujú za osobitne rizikové. To je relevantné najmä v prípade podnikateľských subjektov intenzívne využívajúcich hotovosť, obchodníkov s tovarmi a službami, ktorí prijímajú platby v hotovosti, a hospodárskych subjektov, ktoré prijímajú platby v platidlách vysokej nominálnej hodnoty, ako sú napríklad bankovky v hodnote 500 EUR a 200 EUR.

Aj finančné produkty majúce za určitých okolností podobné črty anonymity (ako napríklad anonymné elektronické peňažné produkty, virtuálne meny alebo platformy kolektívneho financovania) sú zraniteľné voči praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ich úroveň rizika je odlišná v porovnaní s hotovostnými transakciami, pretože si vyžadujú sofistikovanejšie plánovanie, týkajú sa menšieho objemu transakcií a môžu byť vystavené určitej úrovni monitorovania. Ich črty anonymity však podstatne obmedzujú možnosti identifikácie a monitorovania. Rovnaká analýza sa uplatňuje aj v prípade ďalších druhov aktív, ako napríklad zlata a diamantov, ktoré sú ľahko obchodovateľné alebo sa dajú bezpečne uložiť. Ľahko sa dajú previesť a zároveň umožňujú anonymitu.

2.2.2.Určenie totožnosti konečného užívateľa výhod a prístup k informáciám o ňom

Páchatelia trestnej činnosti využívajú finančný systém na umiestnenie svojich nelegálnych príjmov na finančný trh, do nehnuteľností alebo do legitímneho hospodárstva aj štruktúrovanejším spôsobom než prostredníctvom hotovosti alebo anonymných finančných transakcií. Po prvé, všetky sektory sú zraniteľné voči riziku infiltrácie, integrácie alebo vlastníctva organizovanými zločineckými organizáciami a teroristickými skupinami. Po druhé, bežnou technikou páchateľov trestnej činnosti je vytvárať schránkové spoločnosti, trusty alebo komplikované podnikové štruktúry s cieľom utajiť svoju totožnosť. V takých prípadoch je možné príslušné finančné prostriedky jednoznačne identifikovať, konečný užívateľ výhod však zostáva neznámy. Podľa informácií orgánov presadzovania práva sa vo veľkých prípadoch prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu pravidelne využívali neprehľadné štruktúry na utajenie konečného užívateľa výhod. Táto rozšírená záležitosť sa neobmedzuje na určité jurisdikcie ani na určité druhy právnických osôb alebo právnych subjektov. Páchatelia používajú najpohodlnejšie, najjednoduchšie a najbezpečnejšie prostriedky v závislosti od svojich odborných znalostí, lokality a trhovej praxe vo svojej jurisdikcii.

V tretej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa uvádzajú pravidlá určovania konečného užívateľa výhod pri vstupe do obchodných vzťahov. Hraničný vlastnícky podiel 25 % pre určenie prvku kontroly je iba orientačný a určenie vyššieho vedúceho pracovníka ako konečného užívateľa výhod je iba poslednou možnosťou, ak po zdokumentovaní dôkladného posudzovania nie je možné určiť iného konečného užívateľa výhod (napríklad podľa podielu na vlastníctve). Určité povinné subjekty však v praxi môžu uplatňovať tieto pravidlá mechanicky. Za takých okolností je otázne, či to vedie k určeniu totožnosti skutočného konečného užívateľa výhod.

2.2.3.Dohľad v rámci vnútorného trhu EÚ

Určité oblasti zraniteľnosti, pokiaľ ide o účinnosť finančného dohľadu v cezhraničnom kontexte, sú zjavné. Podľa spoločného stanoviska európskych orgánov dohľadu (ESA) 21 existujú výrazné rozdiely medzi tým, ako príslušné orgány posudzujú dodržiavanie pravidiel v sektore, nad ktorým vykonávajú dohľad. Najproblémovejší aspekt sa týka situácií, keď dohľad nad subjektmi patriacimi do tej istej finančnej skupiny vykonávajú príslušné orgány z viacerých členských štátov. V týchto situáciách je uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu značne komplikované v dôsledku pretrvávajúcich rozdielov medzi príslušnými orgánmi v prístupe k dohľadu v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v dôsledku neistoty v otázke zodpovednosti domáceho a vonkajšieho dohľadu, najmä v prípade platobných inštitúcií a ich zahraničných zástupcov. To vytvára riziko, že porušenia zákona alebo prípady zneužitia na účely finančných trestných činov zostanú neodhalené. Okrem toho sa zdá, že príslušné orgány dohľadu si v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu niekedy relevantné informácie nevymieňajú dostatočne alebo v správnom čase.

Existuje na to niekoľko dôvodov:

– rozdiely v štatúte jednotlivých partnerov,

– nedostatočný rámec na výmenu dôverných informácií týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

– prílišné zameranie na čisto prudenciálny dohľad, ako aj

– nedostatočný právny rámec alebo mechanizmus na výmenu informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 22 .

V určitých obmedzených prípadoch majú orgány dohľadu napokon ťažkosti pri identifikovaní príslušných partnerov, keďže v niektorých členských štátoch je dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu rozštiepený. V spoločnom stanovisku sa tiež uvádza, že niektoré orgány dohľadu nedostatočne identifikujú riziká súvisiace s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týkajúce sa sektorov, nad ktorými vykonávajú dohľad, a/alebo nemajú zavedené dostatočné alebo špecializované postupy založené na hodnotení rizík, ktoré majú slúžiť na dohľad nad týmito rizikami, predovšetkým v oblasti financovania terorizmu.

Pokiaľ ide o nefinančné sektory, členské štáty môžu povoliť samoregulačným orgánom vykonávať funkcie dohľadu nad daňovými poradcami, audítormi, externými účtovníkmi, notármi a ďalšími nezávislými osobami vykonávajúcimi právnické povolania, ako aj nad realitnými agentmi. Nech sa využíva akýkoľvek model dohľadu, problémom dohľadu vo veľkej väčšine členských štátov sú nedostatky v oblasti kontroly, usmerňovania a úrovne ohlasovania.

2.2.4.Spolupráca medzi FIU

FIU zodpovedajú za prijímanie a analyzovanie informácií o podozrivých finančných aktivitách týkajúcich sa prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a súvisiacich predikatívnych trestných činov a za poskytovanie výsledkov svojej analýzy príslušným orgánom. Táto analýza je veľmi dôležitá pre orgány presadzovania práva, aby mohli začať nové vyšetrovania alebo doplniť prebiehajúce. Aj keď sa spolupráca medzi FIU EÚ v uplynulom desaťročí výrazne zlepšila, určité oblasti zraniteľnosti v spolupráci FIU naďalej pretrvávajú.

V správe o mapovaní platformy FIU 23 sa vo veľkom rozsahu identifikovali prekážky v prístupe k informáciám, ich výmene a využívaní a v operačnej spolupráci medzi FIU. Správa o mapovaní bola ukončená v decembri 2016 24 . Zdôrazňujú sa v nej aj základné právne, praktické a operačné otázky. Na základe týchto skutočností a svojej vlastnej analýzy Komisia v osobitnom pracovnom dokumente útvarov Komisie navrhla možné cesty k zlepšeniu spolupráce medzi FIU EÚ 25 .

2.2.5.Ďalšie oblasti zraniteľnosti spoločné pre všetky sektory

Nadnárodné posudzovanie rizík ukázalo, že na všetky dané sektory sa vzťahujú niektoré ďalšie zraniteľnosti:

– infiltrácia páchateľov trestnej činnosti: páchatelia trestnej činnosti sa niekedy môžu stať vlastníkmi povinného subjektu alebo vyhľadávať povinné subjekty, ktoré budú ochotné im pomáhať pri praní špinavých peňazí. Z toho dôvodu sú pre všetky analyzované sektory relevantné testy odbornosti a vhodnosti,

– falzifikáty: moderná technológia zjednodušuje vytváranie falzifikátov a všetky sektory sa snažia zaviesť tvrdé mechanizmy na ich odhaľovanie,

– nedostatočná výmena informácií medzi verejným a súkromným sektorom: všetky povinné subjekty zdôrazňovali potrebu riadnych mechanizmov spätnej väzby od FIU a výmeny informácií s príslušnými orgánmi. Ďalším zjavným problémom je ohlasovanie podozrivých transakcií povinnými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosť v rámci vnútroštátnych jurisdikcií,

– nedostatočné zdroje, informovanosť o riziku a odborné znalosti pri uplatňovaní pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu: zatiaľ čo niektoré povinné subjekty investujú do sofistikovaných nástrojov dodržiavania predpisov, mnohé z nich majú v tejto oblasti obmedzenú informovanosť, nástroje a kapacity, ako aj

– nové riziká vyplývajúce z FinTech: očakáva sa, že využívanie online služieb sa bude ďalej rozširovať v rámci digitálneho hospodárstva, čo podporuje požiadavku na online identifikáciu s uvedením zvýšeného rizika vyplývajúceho z týchto transakcií bez priameho kontaktu. Kľúčové v tejto súvislosti je použitie a spoľahlivosť elektronickej identifikácie.

3.Zmierňujúce opatrenia na odstraňovanie identifikovaných rizík

Po posudzovaní úrovní rizika sa v tejto správe uvádzajú opatrenia, ktoré by sa podľa Komisie mali realizovať na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Vychádzajú z posúdenia možností na odstraňovanie identifikovaných rizík. Komisia pri ich navrhovaní brala do úvahy:

– úroveň rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,

– potrebu a primeranosť prijímaných opatrení alebo odporúčaní členským štátom, aby prijali opatrenia,

– potrebu a primeranosť odporúčaní regulačných alebo neregulačných opatrení, ako aj

– vplyv na súkromie a základné práva.

Komisia okrem toho zvážila potrebu zabrániť akémukoľvek možnému zneužívaniu alebo nesprávnemu výkladu svojich odporúčaní, čo by viedlo k vylúčeniu celých skupín klientov a k ukončeniu vzťahov s týmito klientmi, a to bez úplného a riadneho zohľadnenia úrovne rizika v danom sektore.

Komisia pri posudzovaní určila aj produkty, ktoré predstavujú iba málo závažnú (alebo mierne závažnú) úroveň rizika a pre ktoré zrejme nie sú v tomto štádiu potrebné ďalšie zmierňujúce opatrenia. Opatrenia uvedené v tejto správe sa preto týkajú iba rizík, o ktorých sa Komisia domnieva, že si vyžadujú ďalšie zmierňujúce opatrenia. Zámerom tohto prístupu je umožniť členským štátom, aby lepšie stanovili prioritné opatrenia v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík. Hoci odporúčania pre členské štáty zahŕňajú mnoho rôznych oblastí, väčšina sa týka vykonávania právnych predpisov EÚ 26 . Navrhnuté boli s cieľom pomôcť členským štátom, aby sa pri plnení svojich povinností zamerali na kľúčové rizikové oblasti. V rámci tohto posudzovania sa nehodnotia zmierňujúce opatrenia, ktoré viaceré členské štáty uplatňujú alebo o ktorých uplatňovaní môžu rozhodnúť v reakcii na svoje vlastné vnútroštátne riziká súvisiace s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty už možno vykonávajú niektoré z uvádzaných odporúčaní alebo prijali prísnejšie pravidlá, než sú minimálne pravidlá stanovené na úrovni EÚ.

Cieľom nadnárodného posudzovania rizík je ukázať aktuálny stav v oblasti rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v čase vydania správy. Vykonávanie posudzovania sa začalo a skončilo, keď bola príslušným legislatívnym rámcom smernica 2005/60/ES (tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí). Aj keď v tom čase už bola prijatá štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, termín jej transpozície ešte neuplynul. Z toho dôvodu nebolo možné zahrnúť žiadne posudzovanie konkrétneho vplyvu vykonávania tejto smernice. Zmeny rámca boja EÚ proti praniu špinavých peňazí, ktoré priniesla štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, a jej navrhované zmeny 27 však boli zohľadnené pri vymedzení zmierňujúcich opatrení za predpokladu, že tieto dva nástroje výrazne posilnia preventívny právny rámec, a tak zmiernia niektoré z uvedených oblastí zraniteľnosti a rizík.

3.1.Zmierňujúce opatrenia podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

Podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí právny rámec EÚ od 26. júna 2017 zahŕňa nové požiadavky:

·okruh povinných subjektov sa rozšíril aj na poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier, obchodníkov, ktorí prijímajú platby v hotovosti vo výške viac ako 10 000 EUR, a na subjekty vykonávajúce príležitostné transakcie, ktoré predstavujú prevod finančných prostriedkov (vrátane poukazovania peňazí) presahujúci 1 000 EUR,

·posilnil sa prístup založený na hodnotení rizík,

·vytvárajú sa registre informácií o konečných užívateľoch výhod s cieľom uľahčiť určenie totožnosti konečných užívateľov výhod v prípade právnických osôb alebo právnych subjektov,

·obmedzila sa anonymita elektronických peňažných produktov,

·nová úroveň sankcií zvyšuje odstrašujúci účinok,

·zaviedol sa nový režim spolupráce medzi jednotlivými FIU v rámci EÚ.

Očakáva sa, že tieto nové opatrenia výrazne znížia úroveň rizika vo všetkých sektoroch. Komisia preskúma plnenie ustanovení štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a do júna 2019 vydá správu o posúdení vykonávania smernice.

3.2.Zmierňujúce opatrenia na úrovni EÚ, ktoré sú už zavedené alebo sa pripravujú

Nadnárodné posudzovanie rizík navyše potvrdilo, že je potrebné urobiť viac v niektorých oblastiach, ktoré si vyžadujú prijímanie legislatívnych opatrení alebo iných politických iniciatív na úrovni EÚ.

3.2.1.Legislatívne opatrenia

·Návrh Komisie na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí: podľa tohto návrhu by sa povinnými subjektmi mali stať platformy na výmenu virtuálnej meny a „poskytovatelia peňaženiek“ virtuálnej meny s cieľom obmedziť anonymitu pri transakciách. Možnosť, aby boli elektronické peňažné produkty vyňaté z pôsobnosti požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, bude ďalej obmedzovaná. Posilní sa účinnosť FIU a zavedú sa centralizované registre bankových účtov alebo systémy vyhľadávania informácií, ktoré umožnia predkladať lepšie cielené požiadavky. Prísnejšie pravidlá spolupráce medzi príslušnými orgánmi vrátane orgánov dohľadu zefektívnia výmenu informácií. Ďalej sa bude špecifikovať charakter posilnených opatrení hĺbkového preverovania klienta, ktoré sa majú uplatňovať voči vysokorizikovým tretím krajinám, s cieľom dosiahnuť harmonizovanejší prístup v tejto oblasti. Rozšíri sa rozsah registrov informácií o konečných užívateľoch výhod a prístup k týmto informáciám. Okrem toho viaceré ustanovenia zosúlaďujú štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí s povinnosťami hĺbkového preverovania klienta podľa smernice 2014/107/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti informácií o finančných účtoch.

·Revízia nariadenia o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti 28 : cieľom tohto návrhu je umožniť orgánom, aby konali aj v prípadoch nižších súm, než je súčasná hranica oznamovania 10 000 EUR, ak existuje podozrenie z trestnej činnosti, zlepšiť výmenu informácií medzi orgánmi a vyžadovať priznanie hotovosti posielanej v nesprevádzaných zásielkach, ako sú poštové balíky alebo dodávky tovaru. Rozšírilo by sa aj vymedzenie pojmu „hotovosť“ tak, aby zahŕňalo vzácne komodity slúžiace ako vysokolikvidné prostriedky uloženia hodnôt, napríklad zlato, ako aj predplatené platobné karty.

·Komisia má v pláne prijať v lete roku 2017 návrh, ktorého cieľom bude boj proti financovaniu terorizmu prostredníctvom nedovoleného obchodovania s tovarom kultúrneho charakteru bez ohľadu na krajinu pôvodu, aby sa tak odstránili súčasné nedostatky v sektore umenia 29 . Podobne nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami sa čoraz častejšie uznáva za ďalší zdroj financovania teroristických a súvisiacich činností 30 . Komisia bude pokračovať vo vykonávaní akčného plánu EÚ na boj proti nezákonným finančným tokom v súvislosti s nelegálnym obchodovaním s voľne žijúcimi organizmami 31 .

·V smernici o boji proti terorizmu 32 sa uvádza vymedzenie pojmu trestného činu financovania terorizmu pre celú EÚ a stanovujú sa minimálne pravidlá týkajúce sa sankcií za tento trestný čin. Preventívny prístup EÚ doplnia aj návrhy smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva 33 a nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu 34 tiež doplnia preventívny prístup EÚ, keďže zabezpečia primerané presadzovanie práva a právne dôsledky po odhalení prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

3.2.2.Iniciatívy v rámci politiky

·Komisia sa v súčasnosti chystá začať iniciatívu na posilnenie transparentnosti hotovostných platieb. Vykoná posúdenie vplyvu, pričom zohľadní výsledky štúdie a otvorenej verejnej konzultácie. Komisia preskúma možnosti vrátane možnosti zavedenia obmedzení hotovostných platieb. Mohlo by to pomôcť narušiť financovanie terorizmu, keďže nutnosť využívať neanonymné prostriedky platby by buď pôsobila ako odstrašujúci prostriedok voči týmto činnostiam, alebo by uľahčila ich odhaľovanie a vyšetrovanie. Zároveň by to mohlo posilniť boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a organizovanému zločinu. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ukončiť tlačenie a vydávanie bankoviek v hodnote 500 EUR takisto prispeje k ďalšiemu znižovaniu rizika, ktoré predstavujú hotovostné platby.

·Na základe uvedeného mapovania právomocí FIU a prekážok v ich spolupráci, ktoré vykonala platforma FIU EÚ v decembri 2016, a doplňujúcej analýzy Komisia v osobitnom pracovnom dokumente útvarov Komisie navrhla možné cesty k zlepšeniu spolupráce medzi FIU EÚ v týchto oblastiach:

– problémy, ktoré sa dajú riešiť prostredníctvom podrobnejšieho usmerňovania a posilnenej spolupráce na operačnej úrovni, napríklad v rámci činnosti platformy FIU EÚ (napríklad práca na štandardizácii podávania správ o podozrivých transakciách),

– problémy, ktorých riešenie sa očakáva po transponovaní štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a teraz navrhovaných zmien tejto smernice, ako aj

– ďalšie problémy, ktoré vyplývajú z rozdielneho právneho prostredia v členských štátoch a ktoré môže byť potrebné riešiť prostredníctvom regulačného opatrenia 35 .

Činnosť FIU by mohli výrazne zlepšiť konkrétne pravidlá EÚ týkajúce sa riešenia problémov, ako je spolupráca medzi FIU a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Komisia bude v tejto súvislosti ďalej skúmať potenciálne možnosti v súlade so svojimi zásadami lepšej právnej regulácie.

·Komisia vytvorila vnútornú pracovnú skupinu pre FinTech s úlohou posudzovať technologický vývoj, služby a obchodné modely podporované technológiou, zisťovať, či sú existujúce pravidlá a politiky vhodné na daný účel, a vytvárať alternatívy a návrhy na využívanie možností alebo odstraňovanie možných rizík. Práca v tejto oblasti sa bude týkať predovšetkým kolektívneho financovania, digitálnych mien (vrátane transakcií v kryptomenách „crypto-to-crypto“ a používania virtuálnych mien na nákup tovarov vysokej hodnoty), technológie distribuovanej databázy transakcií (distributor ledger technology, DLT) a autentifikácie alebo identifikácie. Analyzovať sa bude aj využívanie elektronickej identifikácie a uzatvárania zmluvných vzťahov s klientmi prostredníctvom elektronických prostriedkov (digital on-boarding). Komisia vykoná štúdiu, ktorá bude mapovať a analyzovať praktiky bánk v oblasti uzatvárania zmluvných vzťahov s klientmi v rámci celej EÚ, a posúdi akékoľvek nasledujúce kroky.

3.2.3.Ďalšie sprievodné opatrenia na zmiernie rizík na úrovni EÚ

·Zlepšenie zhromažďovania štatistických údajov: zhromažďovanie relevantných, spoľahlivých a porovnateľných kvantitatívnych údajov na úrovni EÚ prispeje k lepšiemu pochopeniu hroziacich rizík. Cieľom Komisie preto bude zlepšiť zhromažďovanie štatistických údajov týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to prostredníctvom zhromažďovania, usporadúvania a analyzovania štatistických údajov, ktoré poskytujú členské štáty v rámci svojich povinností stanovených v článku 44 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a prostredníctvom spolupráce s Eurostatom pri zvyšovaní porovnateľnosti údajov.

·Ďalšie usmernenie pre povinné subjekty o koncepcii „príležitostných transakcií a operácií, ktoré sa javia ako prepojené“: v súčasnosti sa podľa tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí od povinných subjektov vyžaduje, aby uplatňovali opatrenia hĺbkového preverovania klienta pri vytváraní obchodných vzťahov alebo pri vykonávaní príležitostných transakcií v hodnote 15 000 EUR alebo viac. Toto chápanie „príležitostných transakcií“ robí účinné vykonávanie pravidiel náročným, najmä v prípade služieb poukazovania peňazí a zmenární, ale aj v sektore hazardných hier. Ďalšie usmernenie Komisie (v spolupráci s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi) by pomohlo zmierniť toto riziko.

·Odborná príprava osôb vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa vzťahuje zásada týkajúca sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť: mali by účinnejšie uplatňovať pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zároveň plne chrániť právo na spravodlivý proces a legitímnosť „povinnosti zachovávať mlčanlivosť“. Podujatia odbornej prípravy by mali týmto osobám poskytnúť operačné usmernenia a praktický náhľad, čo by im pomohlo rozpoznávať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a ukázať im, ako v takých prípadoch postupovať. Komisia posúdi aj rôzne možnosti, ktoré by mohli posilniť dodržiavanie predpisov v tomto sektore v súlade s judikatúrou Súdneho dvora 36 .

·Ďalšia analýza rizík, ktoré predstavuje služba hawala a ďalšie neoficiálne služby prevodu peňazí: veľkosť problému a možné riešenia zamerané na presadzovania práva by sa mali ďalej analyzovať. Do uplatňovania odstrašujúcich opatrení proti možným nespolupracujúcim subjektom a na pomoc poskytovateľom, ktorí chcú vykonávať legitímne služby v prostredí dodržiavania práva, je potrebné zapojiť orgány presadzovania práva, najmä Europol a Eurojust, ako aj orgány dohľadu.

·Ďalšia práca na posilňovaní dohľadu v EÚ: povinné subjekty musia účinne uplatňovať platné pravidlá. Komisia preto kladie veľký dôraz na prácu, ktorú v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykonávajú orgány dohľadu. Riešiť treba tieto problémy: veľký počet povinných subjektov v EÚ a ich rozmanitosť, množstvo transakcií a klientov, rozštiepenosť prostredia orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a obmedzená informovanosť orgánov dohľadu o rizikách. Ďalšie odporúčania budú poskytnuté európskym orgánom dohľadu a vnútroštátnym príslušným orgánom zodpovedným za dohľad s cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu lepšie chápali svoju úlohu pri identifikácii rizík a pri rozhodovaní o prideľovaní zdrojov na dohľad a o opatreniach dohľadu, ktoré by mali v rámci svojej zodpovednosti uplatňovať voči povinným subjektom.

4.Odporúčania

4.1.Odporúčania pre európske orgány dohľadu (ESA)

Vo finančnom sektore zohrávajú ESA kľúčovú úlohu pri zvyšovaní schopnosti EÚ riešiť problémy v tomto sektore. Komisia odporúča, aby ESA:

-zvýšili svoju informovanosť, pokiaľ ide o riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a určili primerané opatrenia na ďalšie zvyšovanie schopností orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 37 . V tejto súvislosti by mali vykonávať partnerské preskúmania dohľadu založeného na hodnotení rizík v praxi a určiť vhodné opatrenia na zvýšenie účinnosti dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

-vyvinuli ďalšie iniciatívy na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi dohľadu. V tomto smere sa európske orgány dohľadu nedávno rozhodli vytvoriť špecializovaný pracovný okruh na zlepšenie rámca spolupráce medzi orgánmi finančného dohľadu,

-vypracovali ďalšie riešenia pre poskytovateľov vykonávajúcich dohľad, ktorí konajú v režime „povolení v zahraničí“. Spoločná pracovná skupina Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) pre platobné služby a proti praniu špinavých peňazí už začala pracovať na tejto problematike. Snaží sa objasniť, kedy sú zástupcovia a distribútori skutočnými „firmami“, a zvažuje rôzne scenáre, ktoré pomôžu odstraňovať tieto riziká,

-poskytli aktualizované usmernenia pre vnútornú správu a riadenie spoločnosti, v ktorých by podrobnejšie objasnili očakávania týkajúce sa funkcií pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vo finančných inštitúciách,

-poskytli ďalšie usmernenie pre prevádzkovateľov investičných fondov týkajúce sa určovania totožnosti konečných užívateľov výhod, predovšetkým v situáciách, ktoré predstavujú zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako aj

-analyzovali operačné riziká boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spojené s podnikaním/obchodným modelom v sektoroch korporátneho bankovníctva, privátneho bankovníctva a inštitucionálneho investovania na jednej strane a v službách prevodu peňažnej hodnoty a elektronických peňazí na druhej strane. Táto analýza by sa mala vykonať v kontexte budúceho spoločného stanoviska o rizikách, ktoré majú dopad na finančný sektor podľa článku 6 ods. 5 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

4.2.Odporúčania pre orgány dohľadu v nefinančnom sektore

Nefinančný sektor nemá na úrovni EÚ žiadny orgán ani agentúru podobnú európskym orgánom dohľadu. Podľa rámca boja EÚ proti praniu špinavých peňazí členské štáty môžu povoliť samoregulačným orgánom vykonávať funkcie dohľadu nad daňovými poradcami, audítormi, externými účtovníkmi, notármi a ďalšími nezávislými osobami vykonávajúcimi právnické povolania, ako aj nad realitnými agentmi. Vo veľkej väčšine členských štátov dohľad v týchto sektoroch trpí nedostatkami, pokiaľ ide o kontrolu, usmernenia a úroveň ohlasovania osobami vykonávajúcimi právnické povolania, predovšetkým finančnej spravodajskej jednotke (FIU). Preto by samoregulačné orgány mali vyvinúť úsilie na zvýšenie počtu tematických kontrol a podávaných správ. Mali by organizovať aj odbornú prípravu na rozvoj lepšieho pochopenia hroziacich rizík a povinností dodržiavania pravidiel v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.3.Odporúčania členským štátom 38

Na základe úrovne rizík určenej v rôznych sektoroch, ktorých sa týkalo nadnárodné posudzovanie rizík, Komisia odporúča členským štátom, aby prijali nasledujúce zmierňujúce opatrenia. Tieto opatrenia by sa mali považovať za základnú líniu, ktorú je možné upraviť v závislosti od už zavedených vnútroštátnych opatrení:

ØRozsah vnútroštátneho posudzovania rizika

Členské štáty by mali v rámci svojho vnútroštátneho posudzovania rizika náležite zohľadniť riziká, ktoré predstavujú rôzne produkty, a určiť primerané zmierňujúce opatrenia predovšetkým v týchto oblastiach:

– podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť a platby v hotovosti: členské štáty by mali určiť primerané zmierňujúce opatrenia, ako napríklad zavedenie limitov na hotovostné platby, systémy ohlasovania hotovostných transakcií alebo akékoľvek iné opatrenia vhodné na odstránenie rizika,

– umelecké diela a starožitnosti: členské štáty by mali zvážiť riziko vyplývajúce z tohto sektora, podporovať kampane zvyšujúce informovanosť medzi obchodníkmi s umeleckými dielami a stimulovať ich, aby uplatňovali opatrenia boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

– sektor neziskových organizácií: členské štáty by sa mali neziskovým organizáciám primerane venovať v rámci svojho vnútroštátneho posudzovania rizika, ako aj

– produkty elektronického peňažníctva: členské štáty by mali zohľadniť riziká, ktoré predstavujú anonymné produkty elektronického peňažníctva, a mali by zabezpečiť, aby hraničné hodnoty pre udelenie výnimiek boli čo najnižšie, a tým zabrániť ich zneužívaniu.

ØSkutočné (konečné) vlastníctvo

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby informácie o konečných užívateľoch výhod v prípade právnických osôb a právnych subjektov boli primerané, presné a aktuálne.

1. Členské štáty by mali vypracovať vhodné nástroje, ktorými zabezpečia, že určenie totožnosti konečného užívateľa výhod sa riadne vykoná pri uplatňovaní opatrení hĺbkového preverovania klienta. V prípade právnických osôb, keď povinné subjekty uviedli ako konečného užívateľa výhod iba vyššieho vedúceho pracovníka, by to mal povinný subjekt zdôrazniť (napr. osobitným zaznamenaním tejto informácie). Odporúča sa zaznamenávať akékoľvek pochybnosti, či uvedená osoba je konečným užívateľom výhod. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zložitým štruktúram, kde zriaďovateľ, správca, protektor, užívateľ alebo akákoľvek iná fyzická osoba vykonávajúca plnú kontrolu nad trustom zahŕňa jednu alebo viaceré právnické osoby.

2. Rýchlo by sa mali začať uplatňovať pravidlá štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa transparentnosti informácií o konečnom užívateľovi výhod a mali by sa zaviesť registre konečných užívateľov výhod pre všetky druhy právnických osôb a právnych subjektov. Informácie v registroch by mal pravidelne overovať napríklad určený orgán, aby bolo možné zabrániť rozporom s informáciami, ktoré získajú povinné subjekty v rámci svojich postupov hĺbkového preverovania klienta.

3. Členské štáty by mali zabezpečiť účinné monitorovanie a dohľad v sektoroch, ktoré sú najviac vystavené rizikám neprehľadných systémov konečných užívateľov výhod. To sa týka predovšetkým sprostredkovateľov, akými sú daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania, ako aj poskytovateľov poradenstva podnikom v oblasti fúzií alebo akvizícií 39 . V poslednom uvedenom prípade, aj keď sa na tieto služby vzťahuje rámec boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nadnárodné posudzovanie rizík zdôrazňuje neúčinné uplatňovanie pravidiel na túto osobitnú kategóriu podnikov.

ØPrimerané zdroje pre orgány dohľadu a FIU

V súlade so štvrtou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí musia členské štáty prideliť svojim príslušným orgánom „primerané“ zdroje 40 . Z údajov zhromaždených v tomto štádiu však nie je možné presne určiť žiadnu systémovú koreláciu medzi pridelenými zdrojmi a veľkosťou sektora, počtom povinných subjektov a úrovňou podávania správ. Členské štáty by mali preukázať, že prideľujú orgánom dohľadu a FIU dostatočné zdroje na vykonávanie ich úloh.

ØRozšírenie kontrol na mieste orgánmi dohľadu

Vo finančnom sektore musia orgány dohľadu zaviesť model založený na hodnotení rizík podľa spoločných usmernení európskych orgánov dohľadu týkajúcich sa dohľadu založeného na hodnotení rizík, ktoré boli vydané v novembri 2016 41 . V týchto usmerneniach sa uvádza, že orgány dohľadu by mali pravidelne aj účelovo vykonávať preskúmanie, či ich model dohľadu založeného na hodnotení rizík v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prináša zamýšľané výsledky a predovšetkým či úroveň zdrojov pre dohľad zodpovedá identifikovaným rizikám prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V tejto súvislosti je dôležité, aby orgány dohľadu vykonávali dostatočné kontroly na mieste zodpovedajúce identifikovaným rizikám prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol rozsah týchto kontrol na mieste zameraný na konkrétne operačné riziká v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v závislosti od konkrétnych oblastí zraniteľnosti, ktoré sú vlastné danému produktu alebo službe. Týka sa to predovšetkým inštitucionálneho investovania (najmä prostredníctvom sprostredkovateľov), privátneho bankovníctva, kde by orgány dohľadu mali posudzovať uplatňovanie pravidiel určovania totožnosti konečných užívateľov výhod, ako aj zmenární a služieb prevodu peňažnej hodnoty, kde by kontroly orgánov dohľadu mali zahrnúť preskúmanie odbornej prípravy, ktorá sa poskytuje zástupcom.

V nefinančnom sektore by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány vykonávali dostatočné neohlásené kontroly na mieste u obchodníkov s drahým tovarom, najmä v sektore zlata a diamantov, s cieľom odhaliť prípadné medzery v plnení požiadaviek hĺbkového preverovania klienta. Podobne by mal počet kontrol na mieste v sektore osôb vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa vzťahuje zásada týkajúca sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť, zodpovedať hroziacim rizikám.

ØOrgány dohľadu vykonávajúce tematické kontroly

Orgány dohľadu by mali dospieť k lepšiemu pochopeniu rizík boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorým je vystavený konkrétny segment podnikania. Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať v prípade inštitucionálneho investovania (najmä prostredníctvom sprostredkovateľov) a privátneho bankovníctva, poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, daňových poradcov, audítorov, externých účtovníkov, notárov a ďalších nezávislých osôb vykonávajúcich právnické povolania, poskytovateľov služieb týkajúcich sa poradenstva podnikom v oblasti kapitálovej štruktúry, priemyselnej stratégie a súvisiacich otázok a oblastí poradenstva, ako aj služieb týkajúcich sa fúzií a kupovania podnikov. V týchto sektoroch by orgány dohľadu mali osobitne posudzovať uplatňovanie pravidiel určovania totožnosti konečných užívateľov výhod. Platiť by to malo aj pre oblasť služieb prevodu peňažnej hodnoty. V takých prípadoch by členské štáty mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu vykonali tematické kontroly do dvoch rokov od vydania správy o nadnárodnom posudzovaní rizík, pokiaľ také kontroly neboli vykonané nedávno.

ØPosudzovanie rozšírenia zoznamu povinných subjektov

V súčasnosti sú niektoré služby alebo produkty mimo rámca boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podľa článku 4 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by členské štáty mali rozšíriť rozsah režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na povolania, ktoré sú obzvlášť vystavené riziku. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia by členské štáty mali zvážiť zahrnutie prinajmenšom kolektívneho financovania, platforiem na výmenu virtuálnej meny a poskytovateľov peňaženiek 42 , aukčných domov, obchodníkov s umeleckými dielami a starožitnosťami a určitých obchodníkov s tovarom vysokej hodnoty do svojho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, keďže sú na základe nadnárodného posudzovania rizík označené za rizikové.

ØPrimeraná úroveň hĺbkového preverovania klienta v prípade príležitostných transakcií

Na základe platného právneho rámca EÚ môžu byť niektoré služby alebo produkty vyňaté z hĺbkového preverovania klienta v prípade príležitostných transakcií s hodnotou nižšou, než je stanovená hranica (15 000 EUR). Existujú však prípady, keď by sa tieto výnimky na základe hraničnej hodnoty mohli považovať za neodôvodnené a keď hraničná hodnota 15 000 EUR vyvoláva znepokojenie. V tejto súvislosti by členské štáty mali stanoviť nižšiu hraničnú hodnotu pre hĺbkové preverovanie klienta v prípade príležitostných transakcií, aby sa zabezpečilo, že táto hodnota bude zodpovedať rizikám boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu identifikovaným na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by mali Komisii oznámiť výšku svojej vnútroštátnej hraničnej hodnoty pre príležitostné transakcie. Za hodnotu zodpovedajúcu riziku sa môže považovať hraničná hodnota podobná hodnote pre príležitostné transakcie v prípade prevodov finančných prostriedkov (t. j. 1 000 EUR). Okrem toho by členské štáty mali poskytnúť usmernenie k vymedzeniu pojmu príležitostných transakcií so stanovenými kritériami, ktoré by neumožnili obchádzanie pravidiel hĺbkového preverovania klienta, uplatňovaných na obchodné vzťahy, v prípade zmenární a podľa nových požiadaviek štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí ani v prípade poukazovania peňazí.

ØPrimeraná úroveň hĺbkového preverovania klienta v prípade služieb súvisiacich s bezpečnostnými schránkami a podobných služieb

Pre riadne monitorovanie služieb súvisiacich s bezpečnostnými schránkami by sa mali poskytnúť primerané záruky. Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať v prípade týchto sektorov:

– služby súvisiace s bezpečnostnými schránkami poskytované finančnými inštitúciami: členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto služby poskytovali iba majiteľom bankových účtov v rámci toho istého povinného subjektu, a mali by sa primerane odstraňovať riziká, ktoré predstavuje prístup tretích strán k bezpečnostným schránkam. Malo by sa vydať usmernenie pre úverové a finančné inštitúcie, v ktorom by sa im vysvetlilo, ako majú účinne monitorovať obsah bezpečnostnej schránky v rámci požiadaviek hĺbkového preverovania klienta, ako aj

– podobné služby ukladania ponúkané nefinančnými poskytovateľmi: členské štáty by mali stanoviť opatrenia zodpovedajúce rizikám, ktoré predstavuje poskytovanie týchto služieb aj v slobodných prístavoch, v závislosti od vnútroštátnych podmienok.

ØPravidelná spolupráca medzi príslušnými orgánmi a povinnými subjektmi

Cieľom tejto posilnenej spolupráce by malo byť zjednodušenie odhaľovania podozrivých transakcií a zvýšenie počtu a kvality správ o podozrivých transakciách. Orgány dohľadu by mali poskytnúť jednoznačné usmernenie týkajúce sa rizík boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pokiaľ ide o hĺbkové preverovanie klienta, požiadavky na správy o podozrivých transakciách a o spôsob určenia najdôležitejších indikátorov na odhaľovanie rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby FIU poskytovali povinným subjektom primeranú spätnú väzbu. Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať predovšetkým v prípade týchto sektorov:

– sektor hazardných hier: v prípade hracích automatov by mali dozorné orgány poskytnúť jednoznačnejšie usmernenie týkajúce sa vznikajúceho rizika spojeného s videolotériami. Pokiaľ ide o online hazardné hry, príslušné zodpovedné orgány by mali takisto zaviesť programy na zvýšenie informovanosti prevádzkovateľov online hazardných hier o vznikajúcich rizikových faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť zraniteľnosť tohto sektora. Tieto programy by sa mali týkať používania anonymných elektronických peňazí alebo virtuálnej meny a objavovania sa prevádzkovateľov online hazardných hier bez povolenia, ďalšej spätnej väzby od FIU, pokiaľ ide o kvalitu hĺbkového preverovania klienta, spôsobov zlepšenia ohlasovania a využívania poskytnutých informácií, pri zohľadnení špecifík sektora hazardných hier v rámci štandardizácie vzoru(-ov) správy o podozrivých transakciách na úrovni EÚ.

– daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania: členské štáty by mali poskytnúť usmernenie k rizikovým faktorom vyplývajúcim z transakcií, ktoré sa týkajú daňových poradcov, audítorov, externých účtovníkov, notárov a ďalších nezávislých osôb vykonávajúcich právnické povolania. Mali by tiež vydať usmernenie k presadzovaniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť a k spôsobu, ako odlíšiť právne služby, na ktoré sa plne vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, od iných služieb, na ktoré sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje, ak sa poskytujú jednému klientovi, ako aj

– služby prevodu peňažnej hodnoty: príslušné orgány by mali sektoru služieb prevodu peňažnej hodnoty poskytnúť podrobnejšie informácie o hroziacom riziku financovania terorizmu a o indikátoroch tohto rizika.

ØOsobitná a prebiehajúca odborná príprava pre povinné subjekty

Semináre odbornej prípravy, ktoré zabezpečujú príslušné orgány, by sa mali venovať rizikám infiltrácie alebo vlastníctva zo strany organizovaných zločineckých skupín. Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať v prípade týchto sektorov:

– sektor hazardných hier: pokiaľ ide o podávanie stávok, okrem zamestnancov a pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi by členské štáty mali plánovať aj povinné semináre odbornej prípravy pre maloobchodníkov v sektore podávania stávok zamerané na primerané posudzovanie rizika ich produktov alebo modelu podnikania,

– poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania, poskytovatelia služieb týkajúcich sa poradenstva podnikom v oblasti kapitálovej štruktúry, priemyselnej stratégie a súvisiacich otázok a oblastí poradenstva, ako aj služieb týkajúcich sa fúzií a kupovania podnikov: semináre odbornej prípravy a usmernenie týkajúce sa rizikových faktorov by mali byť zamerané na obchodné vzťahy bez priameho kontaktu, na offshore profesionálnych sprostredkovateľov, klientov alebo jurisdikcie a na zložité alebo schránkové štruktúry,

– nehnuteľnosti: osobitná odborná príprava by mala zahŕňať výstrahy v prípadoch, keď sú do transakcie s nehnuteľnosťou zapojené viaceré osoby (realitný agent, osoba vykonávajúca právnické povolanie, finančná inštitúcia), ako aj

– služby prevodu peňažnej hodnoty: povinné subjekty by mali poskytovať povinnú odbornú prípravu zástupcom, aby ich informovali o povinnostiach v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a aby im ukázali, ako odhaľovať podozrivé transakcie.

ØPodávanie výročných správ príslušnými orgánmi a samoregulačnými orgánmi o činnosti povinných subjektov, za ktoré sú zodpovedné v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Táto ohlasovacia povinnosť pomôže vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní vnútroštátneho posudzovania rizika a umožní prijímať aktívnejšie opatrenia na riešenie nedostatkov alebo neplnenia požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v týchto sektoroch:

– nehnuteľnosti: správa by mala zahŕňať viaceré správy, ktoré prijal samoregulačný orgán, a viaceré správy, ktoré boli postúpené FIU, ak tieto osoby podávajú správy prostredníctvom samoregulačného orgánu, ako aj

– daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania: správa by mala zahŕňať viaceré správy o kontrolách na mieste, ktoré vykonali samoregulačné orgány pri monitorovaní dodržiavania pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, viaceré správy, ktoré prijal samoregulačný orgán, a viaceré správy, ktoré boli postúpené FIU, ak tieto osoby podávajú správy prostredníctvom samoregulačného orgánu,

5.Záver

Nadnárodné posudzovanie rizík ukazuje, že vnútorný trh EÚ je naďalej zraniteľný voči rizikám prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Teroristi využívajú širokú škálu metód získavania a presúvania finančných prostriedkov a páchatelia trestnej činnosti používajú na pranie špinavých peňazí zložitejšie systémy a nové možnosti, ktoré ponúka vznik nových služieb a produktov. Predchádzanie zneužívaniu finančného systému je veľmi dôležité pre obmedzovanie operačných schopností teroristov a páchateľov trestnej činnosti a zbavovanie organizovaného zločinu ekonomického úžitku, ktorý je hlavným cieľom ich nezákonnej činnosti.

Dôsledné posudzovanie, ktoré sa vykonávalo počas uplynulých dvoch rokov, zvýraznilo potrebu vylepšiť určité prvky legislatívneho rámca a posilniť kapacity verejných a súkromných subjektov na plnenie ich povinností.

Niektoré opatrenia sa už vykonávajú a Komisia uplatní nové opatrenia uvedené v tejto správe s cieľom primerane zmierniť riziká. Komisia vyzýva členské štáty, aby vhodne uplatnili odporúčania uvedené v tejto správe. Podľa článku 6 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňovať niektoré odporúčania vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mali svoje rozhodnutie oznámiť Komisii a poskytnúť preň dôvody (zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“). Ak členské štáty takéto oznámenie neposkytnú, očakáva sa od nich uplatňovanie uvedených odporúčaní.

Aby boli politiky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu účinné, mali by sa prispôsobiť vývoju finančných služieb, vývoju hrozieb a vzniku nových rizík. Z tohto dôvodu bude Komisia monitorovať opatrenia prijímané členskými štátmi na základe zistení nadnárodného posudzovania rizík a najneskôr do júna 2019 podá správu o týchto zisteniach. V rámci tohto preskúmania sa bude posudzovať aj to, ako opatrenia uplatňované na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni vplývajú na úroveň rizika. Všetky subjekty, ktoré čelia vyvíjajúcim sa problémom vyplývajúcim z každej novej medzery v pravidlách, musia zostať ostražité a zvýšiť svoje úsilie a spoluprácu: viac než kedykoľvek predtým je potrebné prijímať spoločné opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a teda posilňovať stabilitu vnútorného trhu a zvyšovať bezpečnosť občanov EÚ a spoločnosti ako celku.

(1) Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov je 26. jún 2017.

(2) COM(2015) 185 final, 28.4.2015.

(3) COM(2016) 50 final, 2.2.2016.

(4) Podrobnejší opis metodiky je uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie (2017) 241.

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami. Okrem toho pokračuje v EÚ proces vypracovania zoznamu s cieľom identifikovať a osloviť tretie krajiny, ktoré nespĺňajú štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach [COM(2016) 24 final].

(6)  Tieto riziká sú spojené s používaním hotovosti, virtuálnymi menami, kolektívnym financovaním, neživotným poistením a neziskovými organizáciami, ako aj so systémom hawala a inými podobnými neoficiálnymi poskytovateľmi služieb prevodu peňazí.

(7)  V priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie je uvedená podrobná analýza úrovne hrozby a zraniteľnosti v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu pre každý sektor pri poskytovaní konkrétnych produktov alebo služieb.

(8)  V článku 4 ods. 22 smernice 2015/2366 sa pojem „poukázanie peňazí“ vymedzuje ako platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, a/alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené.

(9)  Pojem „FinTech“ sa týka technológiami umožňovaných a podporovaných finančných služieb. Technológia má potenciál uľahčiť prístup k finančným službám a zefektívniť finančný systém. „RegTech“ znamená zavádzanie nových technológií, ktoré uľahčia plnenie regulačných požiadaviek.

(10)  Pozri vec C-305/05.

(11)  Pozri článok 23 ods. 2 smernice 2005/60/ES.

(12)  V smernici 2015/849 (EÚ) je samoregulačný orgán vymedzený ako orgán, ktorý zastupuje osoby vykonávajúce dané povolanie, pričom zohráva úlohu pri ich regulácii, pri výkone určitých funkcií typu dohľadu či monitorovania a pri presadzovaní s nimi súvisiacich pravidiel.

(13)  Netýka sa to viacúčelových hotovostných prevodov v rámci operácií humanitárnej pomoci financovaných EÚ.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva.

(15)  „Neziskové organizácie zabezpečujúce aktivity“ sú neziskové organizácie, ktoré sa zapájajú predovšetkým do aktivít s programami zameranými na šport a rekreáciu, umenie a kultúru, zastupovanie záujmov a obhajovanie.

(16) „Neziskové organizácie poskytujúce služby“ sú neziskové organizácie, ktoré sa zapájajú do rôznych aktivít, akými sú programy zamerané na poskytovanie ubytovania, sociálnych služieb, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti.

(17) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami.

(18)  Smernica 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

(19)  Hawala a ďalší podobní poskytovatelia služieb dlhodobo zariaďujú prevody a prijímanie finančných prostriedkov alebo rovnocennej hodnoty a vyrovnávajú sa prostredníctvom obchodu, hotovosti a čistého vyrovnania. Od ostatných subjektov vykonávajúcich prevod peňazí sa líšia používaním nebankových metód vyrovnávania.

(20)  Smernica (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

(21) http://www.eba.europa.eu/documents/10180/1759750/ESAS+Joint+Opinion+on+the+risks+of+money+laundering+and+terrorist+financing+affecting+the+Union%E2 %80 %99s+financial+sector+%28JC-2017-07 %29.pdf

(22)  V súčasnosti napríklad Európska centrálna banka nemôže poskytnúť vnútroštátnym orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôverné prudenciálne informácie, ktoré sú relevantné aj pre tento dohľad.

(23)  Platforma FIU je neformálna skupina vytvorená Komisiou v roku 2006, ktorá spája finančné spravodajské jednotky členských štátov EÚ.

(24)  Platforma finančných spravodajských jednotiek (označenie E03251) http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?Lang=SK.

(25) SWD (2017)/275.

(26)  Napríklad posudzovanie rizika na vnútroštátnej úrovni, registre konečných užívateľov výhod, dohľad, alokácia zdrojov, spätná väzba pre súkromný sektor a sektory, ktoré sú vystavené riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a na ktoré sa vzťahuje štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí.

(27)  COM(2016) 450 final.

(28)  COM(2016) 825 final.

(29)  http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2017_taxud_004_cultural_goods_synthesis_en.pdfhttp://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2017_taxud_004_cultural_goods_synthesis_en.pdf.

(30)  SWD(2016) 38 final.

(31)  COM(2016) 87 final.

(32)  COM(2015) 625 final.

(33)  COM(2016) 826 final.

(34)  COM(2016) 819 final.

(35)  SWD (2017) 275.

(36)  Vec C-305/05.

(37)  Usmernenia k dohľadu založenému na hodnotení rizík boli vydané v novembri 2016 ( https://esas-joint-committee.europa.eu/Publications/Guidelines/Final_RBSGL_for_publication_20161115.pdf ).

(38)  Viac podrobností o konkrétnych odporúčaniach členským štátom podľa jednotlivých produktov alebo služieb je uvedených v prílohe 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie (2017) 241.

(39)  Podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou, vykonávajúci činnosti uvedené v bode 9 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ.

(40)  Článok 32 ods. 3 (o FIU) a článok 48 ods. 2 (o orgánoch dohľadu) štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.

(41)  Pozri https://esas-joint-committee.europa.eu/Publications/Guidelines/Joint%20Guidelines%20on%20risk-based%20supervision_EN%20 %28ESAs%202016 %2072 %29.pdf .

(42)  V závislosti od výsledku rokovaní o revízii štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by sa mohli požiadavky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ vzťahovať aj na platformy na výmenu virtuálnej meny a poskytovateľov peňaženiek.