EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 3. 2017

COM(2017) 115 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa o následnom hodnotení programu Trestná justícia (2007 – 2013)

OBSAH

OBSAH    

1    ÚVOD    

1.1    CIEĽ SPRÁVY    

1.2    METODIKA A ZDROJE INFORMÁCIÍ    

1.3    PREHĽAD PROGRAMU    

2    VÝSLEDKY HODNOTENIA    

2.1    RELEVANTNOSŤ PROGRAMU    

2.2    KOHERENTNOSŤ A KOMPLEMENTÁRNOSŤ    

2.3    ÚČINNOSŤ    

2.4    UDRŽATEĽNOSŤ A PRENOSNOSŤ    

2.5    EFEKTÍVNOSŤ A PRIESTOR NA ZJEDNODUŠENIE    

2.6    EURÓPSKA PRIDANÁ HODNOTA    

3    ZÁVERY    

1ÚVOD

1.1CIEĽ SPRÁVY

1 2 V rozhodnutí, ktorým sa ustanovuje program Trestná justícia (JPEN), sa vyžaduje, aby Komisia predložila následné hodnotenie týkajúce sa obdobia rokov 2007 – 2013. Toto následné hodnotenie vykonal nezávislý externý hodnotiteľ v spolupráci s pracovníkmi Komisie.

Táto správa je založená na tomto hodnotení. Správa je zostavená podľa hlavných kritérií hodnotenia a príslušných otázok. Patria medzi ne relevantnosť, koherentnosť a komplementárnosť, účinnosť, vplyv a udržateľnosť, efektívnosť a rozsah zjednodušenia a európska pridaná hodnota.

1.2METODIKA A ZDROJE INFORMÁCIÍ

Toto záverečné hodnotenie programu Trestná justícia je založené na:

rozsiahlom preskúmaní dostupnej dokumentácie o 284 grantoch na akcie a 50 operačných grantoch financovaných v rámci programu Trestná justícia v rokoch 2007 – 2013,

preskúmaní dokumentácie k programu, ako je základné rozhodnutie, ročné pracovné programy a výzvy na predkladanie návrhov pre granty a verejné zákazky,

preskúmaní dokumentov týkajúcich sa politiky EÚ, základných rozhodnutí o súvisiacich programoch EÚ atď.,

kvantitatívnej analýze 334 projektov v rámci programu Trestná justícia (grantov na akcie a operačných grantov),

analýze 97 odpovedí príjemcov grantov na on-line prieskum,

posúdeniach 33 následných rozhovorov s koordinátormi projektov/organizácií, ktoré v rokoch 2007 – 2013 dostali granty v rámci programu Trestná justícia, ktorí zároveň odpovedali na on-line prieskum,

rozhovoroch s úradníkmi Komisie zapojenými do programu.

1.3PREHĽAD PROGRAMU

Program Trestná justícia bol vytvorený na základe rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV z 12. februára 2007 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti. Program sa realizoval v priebehu siedmich rokov v období rokov 2007 – 2013. Predstavuje pokračovanie rámcového programu pre policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach (AGIS) (2003 – 2007).

Program Trestná justícia sa týkal jedného zo štyroch cieľov programu o základných právach a spravodlivosti, a to potreby presadzovať justičnú spoluprácu a vytvoriť skutočný európsky priestor spravodlivosti v trestných veciach v súlade so zásadami vzájomného uznávania. Ďalším jeho cieľom bolo vytvoriť elektronický systém na výmenu informácií o údajoch z trestných registrov.

Päť všeobecných cieľov programu Trestná justícia uvedených v článku 2 rozhodnutia:

presadzovanie justičnej spolupráce s cieľom prispieť k vytvoreniu skutočného európskeho priestoru spravodlivosti v trestných veciach založeného na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere,

presadzovanie zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch, ak je to nutné na zlepšenie justičnej spolupráce,

presadzovanie odstránenia existujúcich právnych prekážok dobrého fungovania justičnej spolupráce so zámerom posilniť koordináciu vyšetrovania a zvýšiť kompatibilitu existujúcich justičných systémov v členských štátoch Európskej únie, aby sa zabezpečila primeraná nadväznosť na vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní v daných členských štátoch,

zlepšovanie kontaktov a výmeny informácií a najlepších postupov medzi justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami (právnikmi a ostatnými odborníkmi, ktorí sa zúčastňujú na práci justičných orgánov) a podpora odbornej prípravy sudcov a prokurátorov s cieľom prehlbovať vzájomnú dôveru,

ďalšie posilňovanie vzájomnej dôvery s cieľom zabezpečiť ochranu práv obetí a obvinených.

Konkrétne ciele programu Trestná justícia uvedené v článku 3 rozhodnutia:

podpora justičnej spolupráce,

prehlbovanie spoločných poznatkov o právnych a justičných systémoch členských štátov v trestných veciach a podpora a posilňovanie kontaktných sietí, vzájomnej spolupráce, výmeny a šírenia informácií, skúseností a najlepších postupov,

zabezpečovanie dôsledného vykonávania, správneho a konkrétneho uplatňovania a hodnotenia nástrojov Únie v oblastiach justičnej spolupráce v trestných veciach,

skvalitňovanie poskytovania informácií o právnych systémoch v členských štátoch a o prístupe k spravodlivosti,

presadzovanie odbornej prípravy sudcov a prokurátorov, právnikov a iných odborníkov, ktorí sa zúčastňujú na práci justičných orgánov, zameranej na právo Únie a Spoločenstva,

vyhodnotenie všeobecných podmienok potrebných na vybudovanie vzájomnej dôvery,

vybudovanie a zavedenie elektronického systému na výmenu informácií z trestných registrov a podpora štúdií o vývoji ďalších spôsobov výmeny informácií.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa v rámci programu financovali činnosti prostredníctvom troch rôznych druhov finančnej podpory: grantov na akcie, operačných grantov a verejného obstarávania 3 .

Granty na akcie boli udelené osobitným nadnárodným projektom v záujme celej EÚ, národným projektom, ktoré pripravujú alebo dopĺňajú nadnárodné projekty a/alebo akcie Únie, a národným projektom, ktoré prispievajú k rozvoju inovačných metód a/alebo technológií s potenciálom prenosnosti.

Operačné granty boli udelené buď mimovládnym organizáciám, alebo iným subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu v oblasti trestného súdnictva, alebo Európskej sieti odbornej justičnej prípravy (EJTN), konkrétne na spolufinancovanie výdavkov súvisiacich s jej stálym pracovným programom v oblasti odbornej prípravy sudcov a prokurátorov 4 .

Komisia využila finančné prostriedky z programu Trestná justícia aj na obstaranie osobitných akcií dôležitých pre Komisiu. Zahŕňali štúdie, výskum a tvorbu a realizáciu konkrétnych projektov v oblasti informačných technológií zameraných na uľahčenie výmeny a šírenia informácií.

Ročný pracovný program na rok 2010 obsahoval osobitné granty na akcie na spolufinancovanie projektov európskej elektronickej justície. V roku 2013 boli zverejnené konkrétne výzvy na predkladanie návrhov na financovanie projektov v oblasti odbornej justičnej prípravy.

Program bol zameraný na podporu týchto cieľových skupín: právnici, zástupcovia poskytovateľov pomoci obetiam, iní odborníci, ktorí sa zúčastňujú na práci justičných orgánov, vnútroštátne orgány a občania EÚ vo všeobecnosti.

Celkový plánovaný rozpočet programu Trestná justícia od januára 2007 do decembra 2013 bol 196 miliónov EUR (pozri tabuľku 1–1.) 5 .

Tabuľka 11 Plánované rozdelenie rozpočtu programu Trestná justícia v rokoch 2007 – 2013

Zdroj: Program Trestná justícia – ročné pracovné programy (2007 – 2013)

Väčšina finančnej podpory z rozpočtu programu Trestná justícia bola vyčlenená na granty na akcie (64 %). Operačné granty určené na spolufinancovanie ročných pracovných programov mimovládnych organizácií a výdavkov súvisiacich so stálym pracovným programom EJTN predstavovali 20 % z celkového rozpočtu programu. Zvyšok rozpočtu bol vyčlenený na verejné obstarávanie 7 .

Ako je uvedené vyššie, finančné prostriedky z programu Trestná justícia sa poskytovali prostredníctvom grantov na akcie a operačných grantov , rámcových partnerských dohôd a verejných zákaziek. Tabuľka 1–2 obsahuje počty rôznych akcií financovaných v každom roku obdobia vykonávania programu. Výzvy na predkladanie návrhov na granty na akcie a operačné granty sa rozdelili medzi rokmi 2011 a 2012.

Tabuľka 12 Počet akcií financovaných za rok

Poznámka: Údaje v tabuľke sa líšia od počtu projektov analyzovaných v rámci tohto hodnotenia, lebo nebola k dispozícii dokumentácia pre všetky projekty.

Projekty programu Trestná justícia sa realizovali hlavne pod vedením vnútroštátnych orgánov, ako sú ministerstvá spravodlivosti a vnútra (22 % všetkých vedúcich organizácií), ďalej vnútroštátnych mimovládnych organizácií/platforiem/sietí (18 %), európskych sietí/platforiem/fór (17 %) a iných vzdelávacích a školiacich inštitúcií (10 %).

To je v súlade s tým, čo je uvedené v základnom rozhodnutí, na základe ktorého majú organizácie prístup k programu.

Granty na akcie sa prideľovali organizáciám, ktoré pracujú spoločne v partnerstve. Zo zloženia partnerstiev vyplýva, že najčastejšími partnermi boli vnútroštátne mimovládne organizácie vrátane vnútroštátnych platforiem a sietí, vysoké školy a vnútroštátne orgány. Títo partneri predstavovali 19 %, 16 %, resp. 15 % z celkového počtu. Zloženie partnerstiev nie je v základnom rozhodnutí osobitne stanovené 8 .

Na obrázku 1–1 sú znázornené hlavné druhy činností, na ktoré sa vzťahujú granty na akcie (vľavo) a operačné granty (vpravo) v rámci programu Trestná justícia. Väčšina projektov financovaných z grantov na akcie sa týkala činností zameraných na zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií a šírenia výsledkov (22 %), ďalej analytických činností (22 %), vzájomného učenia, výmeny osvedčených postupov, spolupráce (21 %) a činností odbornej prípravy (19 %).

Väčšina činností vykonávaných prostredníctvom operačných grantov sa týkala zvyšovania povedomia, poskytovania informácií a šírenia výsledkov (18 %), podpory kľúčových aktérov (17 %), vzájomného učenia, výmeny osvedčených postupov, spolupráce (15 %) a činností odbornej prípravy (15 %).

Obrázok 11 Granty na akcie v rámci programu Trestná justícia podľa hlavnej činnosti (vľavo) a operačné granty v rámci programu Trestná justícia podľa hlavnej činnosti (vpravo)

Verejné zákazky boli zamerané na tri hlavné činnosti, a to štúdie, organizovanie podujatí a stretnutí a poskytovanie informačných technológií.

Verejné obstarávanie sa využilo aj na údržbu webovej lokality elektronickej justície. Prostriedky určené na obstarávanie služieb sa použili aj na odborné služby v rámci mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko 9 .

2VÝSLEDKY HODNOTENIA

2.1RELEVANTNOSŤ PROGRAMU

Relevantnosť programu sa posudzuje z hľadiska rozsahu, v akom sa prostredníctvom jeho akcií logicky plnia jeho ciele, pokrývajú širšie potreby politiky EÚ a potreby cieľových skupín.

Analýza cieľov a priorít programu ukázala, že hoci boli vo veľkej miere konkrétne, dosiahnuteľné a realistické, neboli merateľné alebo (vo väčšine prípadov) viazané na konkrétny termín. Vo výzvach na predkladanie návrhov sa uvádzali podrobnejšie informácie o očakávaniach od financovaných projektov (v súvislosti s rôznymi prioritami). Ciele väčšiny prioritných oblastí boli zosúladené s cieľmi a politikami EÚ, a to najmä v druhej polovici programu 10 .

Relevantnosť z hľadiska týchto cieľov a všeobecnejších priorít politiky EÚ bola kľúčovou podmienkou účasti pri každej výzve týkajúcej sa grantu na akcie a operačného grantu. Posúdenie prevádzkových cieľov príjemcov grantov na akcie a operačných grantov ukázalo súlad medzi prevádzkovými cieľmi projektov a cieľmi programu. Analýza grantov na akcie a operačných grantov navyše preukázala, že všetky činnosti financované z grantov na akcie a väčšina činností financovaných z operačných grantov boli jednoznačne v súlade s prioritami programu 11 .

Takisto aj druhy činností, ktorých sa týkal program, boli mimoriadne relevantné z hľadiska cieľov programu a boli v súlade s článkom 4 („oprávnené akcie“) rozhodnutia Rady 2007/126/SVV o programe Trestná justícia. Veľký počet akcií vybraných od roku 2007 do roku 2013 na poskytnutie grantov alebo vo verejnom obstarávaní patril do týchto kategórií:

činnosti odbornej prípravy, najmä pre justičné orgány a právnikov,

vzájomné učenie/výmeny medzi orgánmi/organizáciami v členských štátoch (napr. prostredníctvom sympózií, seminárov a šírenia osvedčených postupov),

vývoj a/alebo inštalácia hardvéru/softvéru s cieľom uľahčiť súdne konanie a prístup k informáciám o justícii na úrovni EÚ a/alebo vnútroštátnej úrovni (elektronická justícia),

podporné a poradenské služby (vrátane informačných a poradenských webových lokalít),

výskumné a analytické činnosti na posúdenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch alebo zmapovanie vnútroštátnych legislatívnych rámcov s cieľom posúdiť zlučiteľnosť s právnymi predpismi EÚ. Tieto činnosti takisto skúmali metódy vykonávania rôznych foriem spravodlivosti (napr. restoratívnej spravodlivosti alebo alternatív k zaisteniu) a/alebo analyzovali prekážky spravodlivosti v EÚ. Súčasťou niektorých bolo aj posúdenie prekážok pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ a vzájomnej dôvery 12 .

Okrem toho sa poskytli granty mnohým kľúčovým organizáciám zapojeným do podpory spoločného európskeho priestoru spravodlivosti. Granty získali napríklad hlavné európske siete a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti odbornej prípravy (napr. EJTN), probácie (Konfederácia európskych probačných orgánov – CEP), zákonných práv (Advice on Individual Rights in Europe [poradenstvo v otázkach práv v Európe] – AIRE), podpory obetí (Victim Support Europe [podpora obetiam v Európe] – VSE), ochrany podozrivých a obvinených (Fair Trials [spravodlivé súdne procesy]) a restoratívnej spravodlivosti (European Forum for Restorative Justice [európske fórum pre restoratívnu spravodlivosť] – EFRJ) 13 .

Keďže program Trestná justícia bol zameraný na zlepšenie justičnej spolupráce a vzájomnej dôvery (a na podporu vytvorenia justičného priestoru v rámci celej EÚ), dôležité bolo aj to, aby program zahŕňal partnerov a konečných príjemcov z rôznych členských štátov EÚ. Program Trestná justícia zahŕňal aj vnútroštátne akcie (40 z 284 grantov na akcie, pozri ďalej oddiel 2.6.2    Pridaná hodnota pre EÚ a príjemcov grantov). Pre program to boli dôležité akcie.

2.1.1Priority stanovené vo výzvach na predkladanie návrhov a vo vybraných akciách a ich relevantnosť pre politiku

Hlavné legislatívne nástroje, ktoré už boli zavedené alebo sa zaviedli počas predmetného obdobia, zahŕňali nástroje, ktoré umožnili vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí členských štátov, nástroje, ktoré poskytovali alternatívy k zaisteniu, nástroje, ktoré podporujú justičnú spoluprácu pri poskytovaní dôkazov iným členským štátom, nástroje, ktorými sa zaviedli ustanovenia o procesných právach, a nástroje na podporu obetí a zabezpečenie ich práv.

Ročné priority programu Trestná justícia odzrkadľujú zmeny v politike EÚ v oblasti trestného súdnictva 14 .

Komisia zaviedla a presadzovala rôzne praktické nástroje na podporu hlavných legislatívnych nástrojov. Cieľom bolo zlepšiť justičnú spoluprácu a vzájomné uznávanie rozhodnutí a zlepšiť prístup verejnosti k spravodlivosti. Tieto praktické nástroje zahŕňali 15 :

Európsky portál elektronickej justície, – informačná webová lokalita zameraná na verejnosť, podnikateľov, právnikov a justičné orgány, na ktorej sa zhromažďujú informácie o právach, dostupných službách a nástrojoch na pokrytie ich rôznych potrieb,

Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) – elektronický systém vytvorený na dosiahnutie účinnej výmeny informácií o odsúdených za trestné činy medzi krajinami EÚ,

Európsku justičnú sieť (EJS) – sieť na podporu justičnej spolupráce v trestných veciach medzi krajinami EÚ,

odbornú justičnú prípravu.

Od roku 2010 sa priority uvádzané vo výzvach na predkladanie návrhov a pracovných programoch stali „inteligentnejšími“ (SMARTer) v tom zmysle, že sa stali konkrétnejšími, pokiaľ ide o očakávaný obsah projektov zameraných na danú prioritu. Zároveň začali viac reagovať na politiku a právne predpisy. Tieto zlepšenia boli výsledkom inštitucionálnych zmien v Komisii po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá priniesla Komisii väčšie právomoci v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. V roku 2010 sa navyše Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť (DG JLS) rozdelilo na GR pre vnútorné záležitosti a GR pre spravodlivosť (program Trestná justícia patril pod nové GR pre spravodlivosť), pričom obe tieto generálne riaditeľstvá získali väčšiu zodpovednosť 16 .

Akcie financované z grantov na akcie a operačných grantov boli zamerané hlavne na podporu vykonávania existujúcich právnych predpisov 17 . Vybrané akcie nepriamo podporili aj tvorbu nových politík tým, že uľahčili výmenu myšlienok a diskusiu o prekážkach spravodlivosti/spolupráce v EÚ medzi ministerstvami spravodlivosti, justičnými orgánmi/právnikmi v EÚ. Z 334 grantov sa 16 týkalo mapovania a tvorby politických odporúčaní 18 .

Keďže prioritné oblasti výziev na predkladanie návrhov sprevádzal opis očakávaného obsahu projektov, boli konkrétnejšie a pomohli žiadateľom o grant zabezpečiť, aby boli ich projekty relevantné z hľadiska cieľov EÚ. Vzhľadom na to, že prioritné oblasti zodpovedali cieľom programu a politickým cieľom EÚ, bolo jednoduché zamerať sa na tieto ciele aj vo vybraných akciách.

Takmer všetky organizácie, ktoré vytvárali tieto výstupy, boli kľúčové európske platformy alebo mimovládne organizácie s vedúcou úlohou pri monitorovaní konkrétnych aspektov trestného súdnictva v EÚ. Boli to konkrétne Konfederácia európskych probačných orgánov (CEP), Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE), Európska organizácia väzenských a nápravných služieb (EuroPris), organizácia Fair Trials International (FTI), Medzinárodné stredisko pre trestné konanie proti mladistvým, organizácia VSE a írska Rada pre občianske slobody.

Keďže uvedené subjekty sú siete s prehľadom o EÚ a bohatými skúsenosťami v týchto oblastiach, majú dobré predpoklady na poskytovanie politických odporúčaní.

Takisto aj služby obstarané s využitím financovania z programu Trestná justícia boli relevantné pre program a všeobecnejšie ciele EÚ, lebo boli zamerané predovšetkým na rozvoj portálu elektronickej justície a jeho modulov alebo na posúdenia vplyvu a iné štúdie na podporu ďalšieho rozvoja právnych predpisov a politík zameraných na vytvorenie spoločného priestoru trestného súdnictva v EÚ 19 .

2.1.2Relevantnosť programu z hľadiska potrieb cieľových skupín

Spolu 70 z 97 respondentov on-line prieskumu uviedlo, že na podporu návrhu a rozvoja svojich projektov uskutočnili posúdenie potrieb. Z ďalšej analýzy projektovej dokumentácie k šestnástim žiadostiam však vyplynulo, že len šesť z nich bolo vypracovaných na základe posúdenia potrieb. Je pravda, že neexistovala konkrétna požiadavka na vykonanie posúdenia potrieb a poskytnutie dôkazov na jeho podporu. Ak by ich však žiadatelia o grant uskutočnili, získali by oveľa jasnejšiu predstavu o relevantnosti svojho projektu, zvýšila by sa kvalita ich štúdie a získali by základ na vyhodnotenie úspešnosti projektu v budúcnosti. Projekty, ktoré nie sú založené na posúdení potrieb, síce môžu byť relevantné z hľadiska potrieb cieľových skupín, ale tým, že sa nevykoná posúdenie potrieb, vzniká riziko, že sa mohli použiť vhodnejšie metódy alebo prostriedky na podporu cieľových skupín 20 .

Spomedzi 97 respondentov on-line prieskumu 69 (81,2 %) uviedlo, že od svojich cieľových skupín dostali pozitívnu spätnú väzbu o relevantnosti projektu. Jedným z dôvodov uvádzanej vysokej úrovne (81 %) pozitívnej spätnej väzby od cieľových skupín môže byť to, že aktér (druh aktéra), ktorý projekt realizoval, bol rovnaký ako aktéri, ktorí z neho majú prospech. Presnejšie povedané, možno predpokladať, že justičné orgány, právnici atď. v rámci svojich projektov poskytovali odbornú prípravu svojim kolegom a kolegom z iných členských štátov alebo organizovali stretnutia s kolegami a odborníkmi z iných členských štátov. Podobne aj vnútroštátne orgány žiadali o granty na pomoc pri tvorbe registrov trestov, ktoré by boli kompatibilné s nástrojom ECRIS alebo iným nástrojom elektronickej justície, aby mohli zosúladiť svoje justičné systémy so systémami iných členských štátov 21 .

2.2KOHERENTNOSŤ A KOMPLEMENTÁRNOSŤ

2.2.1Komplementárnosť s inými programami EÚ

V článku 12 rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV, ktorým sa ustanovuje program Trestná justícia, sa stanovuje rozsah komplementárnosti a vytvárania synergického účinku s inými finančnými nástrojmi EÚ, konkrétne s programami Civilná justícia (JCIV), Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti (ISEC), Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík (CIPS), Solidarita a riadenie migračných tokov (známy ako fondy „SOLID“) a so štatistickým programom Spoločenstva.

Medzi ďalšie nástroje EÚ s potenciálom komplementárnosti alebo prekrývania sa s programom Trestná justícia patrí program Daphne III, program Základné práva a občianstvo (FRC), program celoživotného vzdelávania (PCŽV), siedmy rámcový program v oblasti výskumu a rozvoja (RP7) a nový program EÚ v oblasti výskumu a inovácie Horizont 2020.

Tieto programy mali podobné ciele a témy ako program Trestná justícia. Vďaka konkrétnosti cieľov programu Trestná justícia bolo jednoduchšie zabrániť prekrývaniu sa s inými programami GR pre spravodlivosť, ktoré sa od cieľov programu Trestná justícia líšili z hľadiska:

predmetnej oblasti práva – program Trestná justícia sa týka trestného práva, program Civilná justícia občianskeho práva a program FRC základných práv,

zamerania – všetky boli zamerané na obete, ale programy Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP) a Daphne III sa týkali osobitných skupín obetí, prevencie ujmy a pomoci po vzniku ujmy. Programy DPIP a Daphne III sa takisto viac zameriavali na liečbu a ochranu, kým program Trestná justícia sa týkal skôr cesty obetí systémom trestného súdnictva,

cieľových skupín alebo výsledkov – ako v prípade programov ISEC, Daphne III a DPIP.

Takisto aj ciele programov GR CNECT a RP7 sú koherentné s cieľmi programu Trestná justícia, ale nemusia sa s nimi nevyhnutne prekrývať 22 .

Odborná príprava justičných orgánov sa financovala aj z programu Progress a Európskeho sociálneho fondu (ESF), oba však program Trestná justícia dopĺňali: v rámci programu Progress sa financovala odborná príprava justičných orgánov v oblasti rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii (čo neplatí pre žiadne iné programy v oblasti spravodlivosti) a z ESF sa prevažne financovala odborná príprava na vnútroštátnej úrovni.

Naopak, pridaná hodnota odbornej prípravy financovanej z programu Trestná justícia spočívala v tom, že bola vždy nadnárodná (lebo účastníci mali možnosť získavať informácie o iných členských štátoch a zintenzívniť nadnárodnú spoluprácu).

Nasledujúca tabuľka 2–1 znázorňuje rozsah koherentnosti a komplementárnosti cieľov a tematických oblastí programu Trestná justícia s vybranými programami financovania EÚ.

Tabuľka 21 Rozsah komplementárnosti a prekrývania sa cieľov: program Trestná justícia (JPEN) a programy EÚ

Pri príprave ročných pracovných programov sa zvýšila komplementárnosť a koherentnosť medzi programami GR pre spravodlivosť prostredníctvom konzultácií medzi útvarmi Komisie a práce medziútvarových skupín, v rámci ktorých sa diskutovalo o komplementárnosti a možnom prekrývaní sa v programovaní s inými GR. Komisia predstavila ročný pracovný program a svoje priority programovému výboru, aby členské štáty mohli identifikovať prípadné problémy z hľadiska komplementárnosti a koherentnosti s inými iniciatívami EÚ alebo vnútroštátnymi iniciatívami 23 .

2.2.2Komplementárnosť na úrovni projektov

Vo fázach výberu projektov, ich monitorovania a podávania správ v rámci programového cyklu Komisia neuplatňovala žiadne mechanizmy na zlepšenie komplementárnosti okrem výmeny zdrojov (t. j. portál elektronickej justície) s programom Civilná justícia (JCIV).

Na úrovni projektov sa príjemcovia grantov usilovali vytvárať súčinnosť s kolegami alebo inými organizáciami, ktoré realizujú projekty financované z programu Trestná justícia alebo z iných programov EÚ, prípadne s projektmi financovanými prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných mechanizmov.

Takmer dve tretiny respondentov on-line prieskumu uviedli, že vznikli určité formy súčinnosti s inými projektmi v rámci programu Trestná justícia (29 %), iných programov EÚ (20 %), vnútroštátnych programov (20 %) alebo medzinárodných programov (5,5 %) 24 . Nie všetci respondenti však uviedli príklady vytvorených súčinností, takže nebolo vždy možné potvrdiť tieto uvádzané informácie.

Príjemcovia grantov sa snažili zvýšiť vplyv svojich projektov financovaných z programu Trestná justícia tým, že ako východiskový bod využili zistenia z iných projektov, plánovali projekt s použitím osvedčených postupov stanovených v iných programoch a výsledky projektov šírili pomocou sietí vytvorených v rámci iných projektov.

Jeden z týchto príjemcov uviedol, že výsledky projektu sa šírili na stretnutiach koncových používateľov v rámci iného projektu financovaného z programu RP7 GR pre výskum. Ďalší respondent uviedol, že využil niektoré nástroje vytvorené v rámci projektu financovaného z PCV. Výsledky projektov programu Trestná justícia sa šírili aj na konferenciách organizovaných s finančnou podporou z iných programov EÚ 25 .

2.3ÚČINNOSŤ

Program je účinný do tej miery, v akej sa podarí dosiahnuť jeho ciele. Úspech programu Trestná justícia možno posúdiť aj podľa toho, do akej miery sa jednotlivým projektom v rámci programu Trestná justícia podarilo dosiahnuť ich vlastné ciele.

2.3.1Výsledky programu

Celkovo možno povedať, že realizované akcie sa týkali cieľov programu, najmä konkrétnych cieľov odbornej prípravy justičných orgánov a justičnej spolupráce. Ťažko posúdiť, do akej miery sa podarilo dosiahnuť plánované výstupy projektov. Dôvodom je, že požiadavka, aby žiadatelia o granty stanovili merateľný cieľ svojich výstupov, bola zavedená až ku koncu programu. Z informácií od samotných príjemcov grantov vyplýva, že väčšina projektov (približne 70 %) bola účinná z hľadiska dosiahnutia navrhovaných výstupov, pričom v takmer dvoch tretinách prípadov sa podarilo dosiahnuť všetky výstupy a výsledky 26 .

Granty na akcie a operačné granty v rámci programu Trestná justícia celkovo priniesli výstupy a pozitívne výsledky, najmä pokiaľ ide o 27 :

odbornú prípravu justičných orgánov, ktorá prispela k zvýšeniu vzájomnej dôvery, hoci jej rozsah nemožno odmerať, pričom ju absolvovalo takmer 26 000 sudcov, prokurátorov a ďalších odborníkov v takmer všetkých členských štátoch,

zlepšenie spolupráce medzi justičnými orgánmi a ministerstvami spravodlivosti členských štátov a nadviazanie takmer tisíc partnerstiev, väčšinou dvojstranných,

väčšiu zlučiteľnosť pravidiel (alebo lepšie pochopenie rozdielov), a to prostredníctvom štúdií, vzájomného učenia a podpory osvedčených postupov zameraných na harmonizáciu pravidiel. Tieto pravidlá podnietili aj (lepšie) vykonávanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom zvýšenia poznatkov a zručností odborníkov, ktorí ich uplatňujú na vnútroštátnej úrovni,

odstraňovanie rôznych prekážok súčasnej justičnej spolupráce prostredníctvom rozvoja vhodných služieb, výskumu, vzájomného učenia a vytvárania sietí. Medzi tieto prekážky patrili: nepochopenie a nedostatok poznatkov, neexistencia komunikačných kanálov a platforiem spolupráce, jazykové rozdiely atď.,

zvyšovanie kapacity organizácií poskytujúcich pomoc obetiam a obvineným.

Program Trestná justícia mal významný vplyv na zlepšenie justičnej spolupráce medzi justičnými orgánmi a ministerstvami spravodlivosti členských štátov, a to aj vďaka nadviazaniu mnohých dvojstranných partnerstiev. Vzniklo aspoň 947 partnerstiev, z toho 826 medzi členskými štátmi. Niektoré výstupy a výsledky nadnárodných projektov 28 :

zlepšenie dvojstrannej spolupráce medzi prokurátormi z členských štátov pracujúcimi v spoločných vyšetrovacích tímoch v cezhraničných veciach,

skvalitnenie poznatkov o postupoch v prípade obvinenia štátnych príslušníkov EÚ z trestnej činnosti v inom členskom štáte,

spoločný dialóg o spoločných problémoch, a to aj prostredníctvom vytvárania pracovných skupín naprieč EÚ, napríklad poradnej skupiny právnych expertov.

Program Trestná justícia jednoznačne podporil justičnú spoluprácu a zlučiteľnosť medzi pravidlami členských štátov a prispel aj k zníženiu niektorých právnych prekážok.

Program podporil zlučiteľnosť pravidiel medzi členskými štátmi prostredníctvom 29 :

zlepšovania poznatkov o rozdieloch medzi právnymi predpismi a postupmi členských štátov a identifikovaním možných riešení na zmenšenie týchto rozdielov,

podpory osvedčených postupov a väčšej harmonizácie,

zintenzívnenia dialógu medzi odborníkmi zodpovednými za dodržiavanie a zmenu pravidiel v oblasti trestného súdnictva vrátane vytvárania pracovných skupín medzi členskými štátmi, ktoré diskutujú a hľadajú riešenia problémov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ,

podpory (lepšieho) vykonávania právnych predpisov EÚ zvýšením informovanosti a schopnosti členských štátov vykonávať ich.

V záujme zmenšenia jazykových prekážok sa v rámci programu Trestná justícia stanovil prístup k tlmočníckym službám ako priorita financovania a poskytli sa granty na jazykovú prípravu sudcov a prokurátorov a na hodnotenie jazykových služieb v členských štátoch. Vzhľadom na malý rozsah tejto jazykovej prípravy je nepravdepodobné, že by mala výrazný vplyv na zmenšenie jazykových prekážok. Prispela však k odbornej príprave justičných orgánov a podporila jazykovú prípravu právnikov 30 , ktorá je prioritou Komisie 31 .

Jedným z rozhodujúcich druhov financovaných akcií (47 grantov na akcie a 10 verejných zákaziek vo výške 4,2 milióna EUR) bola podpora členských štátov pri úprave systémov registrov trestov tak, aby boli kompatibilné na úrovni EÚ a umožňovali výmenu záznamov prostredníctvom systému ECRIS. Hoci partneri projektu uviedli určité problémy pri zavádzaní systému ECRIS v členských štátoch, v roku 2012 sa podarilo systém zaviesť, čo znamená, že akcie programu Trestná justícia v tejto oblasti boli aspoň čiastočne úspešné 32 .

Keďže akcie programu Trestná justícia podporovali zlepšenie dialógu a výmeny medzi členskými štátmi a justičnú spoluprácu, program viedol k zlepšeniu kontaktov a výmeny informácií a osvedčených postupov medzi právnymi, súdnymi a správnymi orgánmi. Vzájomné učenie, výmena osvedčených postupov a spolupráca boli súčasťou náplne aspoň 187 financovaných akcií (z 334). Tieto akcie prispeli k výmene informácií a posilneniu kontaktov medzi justičnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne orgány z 21 členských štátov 33 vrátane 15 ministerstiev spravodlivosti viedli jeden alebo viacero grantov programu Trestná justícia. Mnohé z týchto grantov sa použili na úpravu vnútroštátnych systémov registrov trestov tak, aby boli kompatibilné s európskym systémom (ECRIS) 34 .

Okrem akcií financovaných prostredníctvom grantov sa finančné prostriedky z programu Trestná justícia použili aj na obstaranie zákaziek u konzultantov na účely vývoja a údržby portálu elektronickej justície 35 .

Spolu 93 grantov programu Trestná justícia vo výške viac ako 44 miliónov EUR (26 % z celkového plánovaného rozpočtu programu na roky 2007 – 2013) sa použilo priamo na odbornú prípravu justičných orgánov a právnikov. Túto odbornú prípravu absolvovalo počas hodnoteného obdobia 25 863 sudcov, prokurátorov a ďalších odborníkov, čo je v priemere 3 695 príjemcov za rok. Obrázok 2 1 zobrazuje počet právnikov, ktorí sa v jednotlivých rokoch zapojili do tejto odbornej prípravy. To zahŕňa odbornú prípravu financovanú prostredníctvom grantov na akcie, rámcových partnerských dohôd a operačných grantov v rámci EJTN.

Obrázok 21 Počet účastníkov, ktorí absolvovali právnickú odbornú prípravu na úrovni EÚ financovanú z programu Trestná justícia, 2007 – 2013

Komisia si stanovila cieľ vyškoliť polovicu všetkých právnikov EÚ (približne 700 000) do roku 2020. Na to je nutné každý rok vyškoliť aspoň 5 % všetkých právnikov v každom členskom štáte až do roku 2020 bez ohľadu na to, či ide o odbornú prípravu organizovanú na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni, prípadne miestnymi, vnútroštátnymi alebo európskymi aktérmi 36 . V správe Komisie o európskej odbornej justičnej príprave z roku 2014 sa preukázalo, že cieľ na rok 2013 týkajúci sa sudcov sa podarilo dosiahnuť (pozri horný graf v rámci obrázku 2–2), kým cieľ týkajúci sa každoročnej odbornej prípravy prokurátorov sa dosiahol v 19 členských štátoch.

Obrázok 22 Počet sudcov a prokurátorov, ktorí sa v roku 2013 zapojili do kontinuálnej odbornej prípravy vo svojom členskom štáte a (v prípade prokurátorov) v zahraničí

Zdroj: Európska odborná justičná príprava, 2014. Údaje zahŕňajú odbornú prípravu financovanú z iných programov EÚ alebo agentúrami EÚ, ako sú programy Progress, Civilná justícia a Základné práva a občianstvo.

Veľká časť grantov programu Trestná justícia sa použila na projekty, ktoré boli priamo alebo nepriamo zamerané na práva obetí a obvinených. Jedným z hlavných spôsobov, akým program Trestná justícia prispel k budovaniu vzájomnej dôvery v oblasti práv obetí a obvinených v EÚ, je financovanie platforiem na úrovni EÚ, ktoré pôsobia v týchto oblastiach, a to:

organizácie Fair Trials International, ktorá sa okrem iného usiluje „zapojiť a podporiť medzinárodný pohyb [sieť] pre obhajcov myšlienky spravodlivého procesu [odborníkov v oblasti ľudských práv]“,

organizácie Victim Support Europe (VSE), čo je sieť vnútroštátnych organizácií na pomoc obetiam, ktorá podporuje rozvoj práv obetí a vytváranie služieb pre obete v celej Európe 37 .

2.3.2Výsledky projektov

Väčšina projektov (približne 70 %) bola účinná, pokiaľ ide o dosiahnutie navrhovaných výstupov a cieľov projektu. Takmer tretina však až taká účinná nebola, lebo nedosiahla všetky svoje ciele (pozri tabuľku 2–2). Len v niekoľkých prípadoch (približne 5 % zo všetkých dokončených projektov) to malo výrazný vplyv na dosiahnutie prevádzkových cieľov projektu. Aj keď niektoré prekážky boli spôsobené nepredvídanými vonkajšími faktormi, niektoré bolo možné odhaliť a zmierniť v rámci stratégie posúdenia rizika.

Tabuľka 22 Príčiny problémov s vykonávaním projektov

Zdroj: všetka projektová dokumentácia zmapovaná spoločnosťou ICF (n = 334)

Viac ako dve tretiny dokončených projektov sa zrealizovali presne podľa plánu, zatiaľ čo v jednej tretine prípadov sa urobili určité zmeny v realizácii projektov/pracovných programov v porovnaní s pôvodným návrhom 38 .

2.4UDRŽATEĽNOSŤ A PRENOSNOSŤ

Hodnotitelia analyzovali, či výsledky, výstupy a vplyv projektov boli udržateľné aj po skončení obdobia financovania projektu. V hodnotení boli identifikované tri úrovne udržateľnosti:

1.krátkodobá udržateľnosť dosiahnutá najmä prostredníctvom šírenia výsledkov projektov,

2.strednodobá udržateľnosť, teda pokračovanie výsledkov projektu a/alebo partnerstiev,

3.dlhodobá udržateľnosť dosiahnutá najmä prostredníctvom prenesenia výsledkov projektov do iných kontextov, organizácií a členských štátov len s malým dodatočným financovaním alebo bez neho.

2.4.1Pokračovanie projektových činností a výstupov a šírenie výsledkov

Zo 121 dokončených projektov, ktorých záverečné správy obsahovali nejaké dôkazy o udržateľnosti, v 39 (32 %) prípadoch bolo v týchto správach uvedené, že v projekte sa bude plnohodnotne pokračovať, lebo sa podarilo zabezpečiť ďalšie finančné prostriedky. Týchto 39 projektov sa týkalo rozvoja nástrojov, ako napr. ECRIS, služieb na pomoc obetiam a programov restoratívnej justície – teda systémov alebo služieb, ktoré sa vytvorili a na ďalšie fungovanie si vyžadujú ďalšie finančné prostriedky. Takáto však nebola situácia všetkých projektov programu Trestná justícia. Ak bol poskytnutý grant na akcie alebo operačný grant zameraný na výskum, nemuseli byť na ďalšie pokračovanie projektu nevyhnutne potrebné finančné prostriedky. Podobne platí, že projekty zamerané na odbornú prípravu a vzájomné učenie by si vyžadovali ďalšie finančné prostriedky len v prípade, ak by sa odborná príprava rozšírila o nových účastníkov 39 .

V záverečných správach ďalších 28 projektov sa uvádzalo, že projekt bude čiastočne pokračovať, napríklad v prípadoch pokračovania niektorých aspektov odbornej prípravy alebo využitia výsledkov projektu na prípravu nových projektov alebo ako príspevok k nim. V týchto prípadoch možno predpokladať, že pre toto čiastočné pokračovanie sa našli finančné prostriedky. Z výsledkov on-line prieskumu vyplýva, že väčšina príjemcov grantov (71 %, alebo 61 z 86 respondentov) by na pokračovanie projektu/činností potrebovala ďalšie finančné prostriedky. V následných rozhovoroch 25 z 33 opýtaných uviedlo, že ďalšie finančné prostriedky sú potrebné na zabezpečenie následných aspektov projektov, akými sú odborná príprava a preklady, testovanie vyvinutých produktov a zavádzanie metodík.

Takisto 20 z 33 opýtaných uviedlo, že v činnostiach ako šírenie výsledkov a zvyšovanie povedomia možno pokračovať aj bez ďalšieho financovania 40 .

Šírenie výsledkov projektov Komisiou bolo celkovo obmedzené, lebo sa väčšinou realizovalo tak, že príjemcovia šírili výstupy priamo medzi svoje cieľové skupiny, a Komisia svoje ľudské zdroje vyhradila predovšetkým na finančné hospodárenie. Uverejnili sa niektoré materiály pre odbornú prípravu, pričom monitorovanie výdavkov a rozpočtov projektov malo prednosť pred monitorovaním výsledkov. Len niektoré výstupy z projektov odbornej prípravy sa uverejnili na portáli elektronickej justície. Materiály pre odbornú prípravu sa umiestnili na portál elektronickej justície len v prípade, že produkty boli komplexné, relevantné a vyplnili medzeru v pokrytí (prevažne semináre Európskeho inštitútu verejnej správy (EIPA), prepojenia na EJTN a webové stránky projektu „Budovanie vzájomnej dôvery“ 41 ) 42 .

Šírenie výsledkov bola jedna z požiadaviek výziev na predkladanie návrhov a Komisia ho podporovala. Vo výzvach týkajúcich sa grantov na akcie boli žiadatelia o granty vyzývaní k tomu, aby predložili plán šírenia výsledkov. Žiadatelia o operačné granty nemuseli predložiť stratégiu šírenia výsledkov. Spomedzi 95 respondentov on-line prieskumu 92 % (87 respondentov) uviedlo, že mali jasný plán šírenia výsledkov projektu/činností. Analýza 12 žiadostí o granty na akcie, ktorá zahŕňala všetky prioritné oblasti a všetky roky programu, ukázala, že stratégie šírenia mali rozdielnu kvalitu 43 .

Z kvantitatívnej analýzy dokumentácie k 334 grantom programu Trestná justícia vyplýva, že najmenej 197 (59 %) príjemcov grantov realizovalo v rámci svojich projektov/pracovných programov činnosti na zvýšenie povedomia alebo šírenie výsledkov. Analýza výstupov projektov (pozri obrázok 2–3) uvedených v záverečných správach príjemcov grantov ukázala, že hlavnými nástrojmi na šírenie výsledkov boli podujatia, bulletiny alebo brožúry a iné výstupy. Niektorí príjemcovia grantov vytvorili aj webové lokality s cieľom šíriť informácie o projekte, počas hodnotenia sa však zistilo, že nie všetky webové lokality projektov sa zachovali aj po skončení financovania.

Obrázok 23 Výstupy činností šírenia výsledkov a zvyšovania povedomia (n = 221)

Zdroj: analýza 221 grantov, pre ktoré boli k dispozícii záverečné správy.

Z toho, že Tieto činnosti boli účinné z hľadiska upútania pozornosti politických činiteľov a zintenzívnenia kontaktov medzi orgánmi v rôznych členských štátoch. Z toho teda vyplýva, že šírenie výsledkov bolo aspoň do určitej miery účinné. Celkom 44 respondentov on-line prieskumu uviedlo, že už využili výstupy v iných členských štátoch, než je ich vlastný. Až 29 respondentov zároveň uviedlo, že výsledky projektu/činností boli zapracované do činností súvisiacich s danou politikou v jednej alebo viacerých iných krajinách 44 .

2.4.2Pokračovanie partnerstiev po skončení projektu

Z informácií uvedených v záverečných správach vyplýva, že 17 partnerstiev fungujúcich na účely realizácie grantov programu Trestná justícia bude pokračovať v plnej miere alebo čiastočne aj po skončení projektu. Počet pokračujúcich partnerstiev však bol pravdepodobne vyšší, lebo 71 z 91 respondentov on-line prieskumu (78 %) uviedlo, že ich partnerstvo pokračuje alebo pravdepodobne bude pokračovať aj po skončení projektu. Ďalším faktorom je, že príjemcovia grantov, ktorí absolvovali rozhovor a on-line prieskum, sa pozitívne vyjadrili o prínosoch partnerstiev vytvorených v rámci programu Trestná justícia. Z informácií z následných rozhovorov s príjemcami grantov vyplýva, že niektoré z týchto partnerstiev existovali už pred začiatkom projektu. Predchádzajúce skúsenosti s partnerstvom pomohli budovaniu tímu, tímovej komunikácii a riešeniu problémov a uľahčili nadväzovanie prvotných kontaktov v rámci nového projektu 45 . Údaje o tom, prečo sa v niektorých partnerstvách nepokračovalo, sa nezískavali.

2.4.3Potenciálna udržateľnosť a prenosnosť výstupov

Šírením výstupov a výsledkov širšiemu publiku sa môže zvýšiť ich udržateľnosť. Mnohé výstupy už boli navrhnuté tak, aby sa dali využiť na úrovni EÚ (napr. justičná odborná príprava v rámci EJTN bola určená pre účastníkov z viacerých členských štátov a portál elektronickej justície využívajú používatelia vo všetkých členských štátoch). Niektoré z výstupov, ktoré neboli určené na využitie v celej EÚ, bolo možné preniesť do iných členských štátov.

Pre príjemcov grantov bolo náročné preukázať v záverečnej správe udržateľnosť projektu. Bolo to preto, lebo medzi termínom dokončenia projektu a termínom predloženia správy boli len dva alebo tri mesiace, čo naozaj nie je dostatočný čas na preukázanie udržateľnosti.

Mnohí z partnerov projektov, s ktorými sa robil rozhovor na účely hodnotenia, uviedli, že projekty navrhli s jasnou predstavou o produktoch alebo výstupoch, z ktorých mnohé sa budú prenášať alebo by sa mohli preniesť do iných členských štátov. Spolu 70 z 89 respondentov on-line prieskumu zároveň vyjadrilo názor, že všetky alebo niektoré výstupy možno bez akýchkoľvek zmien použiť vo viacerých krajinách, zatiaľ čo ďalších 22 uviedlo, že výstupy by bolo možné preniesť do viacerých krajín len s malými zmenami. Viac než dve tretiny (61 respondentov) takisto uviedli, že výsledky projektu/činností by sa mohli zapracovať do činností súvisiacich s danou politikou v jednej alebo viacerých iných krajinách 46 .

Účastníci rozhovorov uviedli aj faktory, ktoré by mohli byť prekážkou úplnej prenosnosti výsledkov. Patrili k nim prispôsobenie osobitným právnym predpisom daných krajín, požiadavky na preklad, vyspelosť justičných systémov iných členských štátov, úroveň priority konkrétnej témy v politike daného členského štátu a nutnosť konkrétneho výstupu projektu (t. j. nástroja alebo metódy odbornej prípravy).

2.5EFEKTÍVNOSŤ A PRIESTOR NA ZJEDNODUŠENIE

V tejto časti sa posudzuje efektívnosť programu v zmysle:

dostatočného množstva a efektívnosti dostupných finančných prostriedkov,

primeranosti množstva vynaložených finančných prostriedkov v porovnaní s dosiahnutým pozitívnym vplyvom,

rozsahu, v akom bolo rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne nástroje financovania primerané a dostatočné na uskutočnenie cieľov projektu.

V tejto časti sa skúma aj efektívnosť riadenia Komisie a existencia priestoru na zjednodušenie riadenia programu.

2.5.1Dostatočnosť a efektívnosť dostupných finančných prostriedkov

Analýza ukázala, že rozpočet vyčlenený na dosiahnutie cieľov bol dostatočný, pričom ciele programu boli dobre vyjadrené a neboli nadmerne ambiciózne. Príjemcovia grantov takisto uviedli, že granty boli vo všeobecnosti dostatočné na to, aby im umožnili realizovať ciele a dosiahnuť zmenu v danej oblasti.

Z porovnania vyčlenených prostriedkov s (reálne) viazanými prostriedkami vyplýva, že nevyčerpanie prostriedkov projektu bolo bežné na začiatku programu: viazané prostriedky v jednotlivých výzvach boli systematicky nižšie ako pôvodne vyčlenené prostriedky, aj keď v neskorších výzvach došlo k určitým zlepšeniam (pozri obrázok 2–4). Dôvodom tohto počiatočného nesúladu bolo, že program Trestná justícia bol nový program, ktorý sa týkal skupiny zainteresovaných strán s pomerne malými skúsenosťami so žiadosťami o financovanie. Použité nástroje financovania mali jasnú logiku a celkovo boli využité efektívne.

Obrázok 24 Celkové vyčlenené, viazané a aktuálne vyplatené finančné prostriedky a celková úroveň nadmerného/nedostatočného viazania a nedostatočného čerpania podľa jednotlivých výziev na predkladanie návrhov (granty na akcie hore, operačné granty dole) v rámci programu Trestná justícia

Poznámka: Údaje o financovaní z operačných grantov zahŕňajú aj rámcové partnerské dohody a monopoly. Údaje o vyčlenených prostriedkoch a financovaných projektoch v rokoch 2011 – 2012 sa zlúčili. Nedostatočné čerpanie sa vypočítalo ako rozdiel medzi viazanými a vyplatenými finančnými prostriedkami vo všetkých dokončených projektoch. * Nie všetky projekty boli dokončené (údaje o čerpaní a nedostatočnom čerpaní sa týkajú len dokončených projektov). CR – registre trestov, EJ – elektronická justícia, EJT – európska odborná justičná príprava.

2.5.2Vynaložené prostriedky v porovnaní s dosiahnutým vplyvom

V rámci programu Trestná justícia sa poskytlo 131 miliónov EUR na financovanie 334 väčšinou nadnárodných projektov, ktoré zahŕňali viac než 1 200 vedúcich a partnerských organizácií 47 . S využitím ďalších 21 miliónov EUR sa v rámci projektu napokon financovalo 174 projektov s verejným obstarávaním. Aj to prispelo k všeobecným a konkrétnym cieľom programu, napríklad prostredníctvom podpory pri príprave právnych predpisov, združovania odborníkov, aby diskutovali o niektorých prekážkach, a šírenia kľúčových posolstiev 48 .

Očakávaný vplyv programu Trestná justícia mal prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti v trestných veciach založeného na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere. Očakávané výsledky sa týkali posilnenia justičnej spolupráce, podpory európskych sietí, ktoré vznikli na podporu trestného súdnictva v EÚ, ďalšieho rozvoja cezhraničnej odbornej prípravy odborníkov a posilňovania vzájomnej dôvery v záujme ochrany práv obetí a obvinených 49 .

Očakávaný vplyv bol rozhodne ambiciózny a neľahko dosiahnuteľný, prostriedky z programu Trestná justícia však určitým, i keď ťažko merateľným spôsobom, prispeli k širšiemu cieľu EÚ vytvoriť európsky priestor spravodlivosti, a to pridaním samostatného finančného toku, ktorý doplnil iné prostriedky (napr. právne predpisy, politiky, agentúry EÚ). Program takisto pomohol Komisii dosiahnuť viaceré ciele EÚ, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru spravodlivosti 50 . Analýza dokončených projektov, o ktorých boli k dispozícii informácie, ukázala, že až v 73 % dokončených 51 grantov na akcie a operačných grantov existujú dôkazy o dosiahnutých výsledkoch a vplyve, kým len v 16 % takéto dôkazy neexistujú 52 .

Napriek tomu, že dôkazy získané v rámci hodnotenia stále nestačia na jednoznačný záver, že prostriedky vynaložené na program boli primerané vzhľadom na dosiahnuté výsledky a vplyv 53 , pohľad na úspechy programu, teda na identifikované výsledky a vplyv, rozhodne nasvedčuje tomu, že výdavky boli primerané, ako už bolo uvedené v rámci kritéria „účinnosti“ 54 .

2.5.3Vhodnosť vyčlenenia finančných prostriedkov medzi rôzne nástroje financovania

Podľa ročných pracovných programov boli na realizáciu programu Trestná justícia v rokoch 2007 – 2013 celkovo k dispozícii rozpočtové prostriedky vo výške 196 miliónov EUR, teda priemerne 28 miliónov EUR ročne. Najväčší podiel finančných prostriedkov bol vyčlenený na granty na akcie (115 miliónov EUR, teda 58 % z celkovej hodnoty programu) a potom na operačné granty (50 miliónov EUR, teda 25 %). Na verejné obstarávanie bola na začiatku vyčlenená suma 32 miliónov EUR, čo predstavuje 16 % z celkovej sumy. Pri pohľade na sumy vyčlenené prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov však vidieť, že na granty na akcie bolo vyčlenených spolu 123 miliónov EUR, čo je približne o 8 miliónov EUR viac, než sa pôvodne plánovalo v ročných pracovných programoch (pozri tabuľku 1–1 a tabuľku 1–2) 55 .

Pomerne nízky počet žiadostí v jednotlivých výzvach a ich vysoká úspešnosť najmä v prvých výzvach týkajúcich sa grantov na akcie (67 % v prípade grantov na akcie v roku 2007, 87 % v prípade grantov na akcie týkajúcich sa registrov trestov v roku 2007, 48 % v prípade grantov na akcie v roku 2008 a 77 % v prípade grantov na akcie týkajúcich sa registrov trestov v roku 2008) opäť poukazujú na pomerne nízku počiatočnú viditeľnosť programu a možné problémy pri podnecovaní zainteresovaných strán, aby predkladali žiadosti (pozri obrázok 2–5).

Obrázok 25 Vybrané granty ako podiel z celkového počtu žiadostí na jednu výzvu

Pri pohľade na miery čerpania grantov na akcie a operačných grantov (t. j. na platby ako podiel viazaných prostriedkov) sa zdá, že pridelené rozpočty boli celkovo o niečo vyššie, ako dokázal príjemca grantu úspešne vyčerpať a využiť. Priemerná miera čerpania bola 76 % v prípade grantov na akcie a 80 % v prípade operačných grantov. V prípade operačných grantov dochádzalo k postupnému zlepšeniu, teda k zníženiu nevyčerpaných prostriedkov. Pokiaľ ide o obstarávanie, z údajov vyplynulo, že z pôvodne vyčlenených 32 miliónov EUR bolo viazaných 21 miliónov EUR. To by naznačovalo, že sprístupnené prostriedky boli celkovo dostatočné 56 .

Vzhľadom na charakter konkrétnych zapojených skupín zainteresovaných strán navyše existuje riziko, že sa dosiahne ich „plná kapacita čerpania“ pre tento druh financovania. Má to dva dôvody:

pomerne „obmedzený“ počet týchto zainteresovaných strán (na rozdiel od programov ako Daphne III, po ktorých je oveľa väčší dopyt vzhľadom na oveľa pestrejší a vyšší počet zapojených zainteresovaných strán),

pre mnohých je realizácia grantu činnosťou, ktorej sa venujú ako doplnku k svojim každodenným činnostiam.

2.5.4Riadenie Komisie a priestor na zjednodušenie

Na základe výsledkov on-line prieskumu možno požiadavky na prístup žiadateľov k financovaniu z programu Trestná justícia považovať za celkovo primerané, ako je uvedené na obrázku 2–6.

Obrázok 26 Odpovede na on-line prieskum o vnímaní podpory Komisie v procese podávania žiadostí

Zdroj: Prieskum na účely následného hodnotenia piatich programov GR pre spravodlivosť v rokoch 2007 – 2013. Otázka č. 36: Pokiaľ ide o riadenie piatich programov zo strany Komisie vrátane monitorovania a hodnotenia vašich projektov/činností Komisiou, vyjadrite sa k tomuto tvrdeniu: [tvrdenia sú uvedené v grafe].

Informácie poskytované vo výzvach na predkladanie návrhov boli v priebehu celého obdobia zrozumiteľné a vysvetľovali rôzne prvky žiadosti. Tento dokument sa však časom rozširoval, čo sčasti odzrkadľovalo vyššiu úroveň podrobností, ktoré sa vyžadovali v žiadosti, počet stanovených priorít a zavedenie informačného systému PRIAMOS v roku 2008. Informácie uvádzané vo výzvach boli podľa väčšiny respondentov on-line prieskumu zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné (87 % respondentov na obe tieto tvrdenia odpovedalo „Jednoznačne súhlasím“ a „Súhlasím“). Pre výzvu v roku 2013 sa vytvorila jednotná príručka pre žiadateľov, ktorá zahŕňala päť programov GR pre spravodlivosť a programy ISEC a Progress. Jednotná príručka prispela k zjednodušeniu a zefektívneniu procesu pre žiadateľov, ktorí predkladajú návrhy na rôzne projekty 57 .

Počas celého programu museli žiadatelia vo formulári žiadosti opísať projekt, pokiaľ ide o všeobecné informácie o projekte, realizáciu, finančné hospodárenie, výsledky, hodnotenie a šírenie výsledkov.

Žiadatelia boli navyše povinní vyplniť formuláre odhadu rozpočtu, vykonať analýzu nákladov na zamestnancov a vyplniť vyhlásenie o partnerstve. Od roku 2010 museli žiadatelia predložiť aj ukazovatele na posúdenie výsledkov, poskytnúť dôkazy o predchádzajúcich skúsenostiach s programom a uviesť ďalšie podrobnosti o partneroch a pracovných tokoch.

Tým sa zvýšil potenciál kvality projektov a žiadatelia mali motiváciu vypracovať presnejšie plány a odhady nákladov svojich jednotlivých činností.

Prevažnej väčšine respondentov proces podávania žiadostí vcelku vyhovoval (pokiaľ ide o samotné predloženie žiadosti a informácie obsiahnuté vo výzvach). Keď však respondenti dostali otázku, či požiadali o pomoc osoby so špecifickou odbornosťou a poznatkami o príslušných postupoch, iba 45 % jednoznačne alebo sčasti nesúhlasilo. Až 35 % respondentov poznalo organizácie/projekty/odborníkov, ktorí nezareagovali na výzvu na predkladanie návrhov z dôvodu zložitosti alebo náročnosti požiadaviek, pričom len 21 % uviedlo, že také organizácie/projekty/odborníkov nepoznajú. Prevažná väčšina respondentov považovala požiadavky na podávanie správ (v súvislosti s finančnými i nefinančnými aspektmi projektov) za celkovo primerané (81 z 95, teda 85 %) 58 .

Opatrenia Komisie týkajúce sa monitorovania považovalo za aspoň čiastočne dobré a užitočné počas realizácie projektu/činností približne 79 % respondentov on-line prieskumu (71 z 90, teda 79 %), kým 21 % nebolo úplne spokojných (dôvodom je to, že finančné pravidlá sú pomerne zložité, takže finančné výkazníctvo bolo pre príjemcov pomoci príliš komplikované, proces monitorovania je príliš byrokratický, zamestnanci Komisie dávali niekedy v priebehu trvania projektu odlišné odpovede). Vo výzve na roky 2011 – 2012 bola zavedená požiadavka na predloženie správy o pokroku. Tým sa podávanie správ zefektívnilo. Záverečná správa bola pomerne jednoduchá úloha, ktorá pozostávala z opísania výsledkov projektu vrátane problémov a použitých metód 59 .

Riadenie Komisie sa časom stalo celkovo efektívnejším vďaka vytvoreniu jedného oddelenia, ktoré sa zaoberá riadením programov, ďalej vďaka vydaniu príručky pre úradníkov Komisie a nepriamo vďaka šíreniu príručky o riadení projektov v rámci výzvy v roku 2011.

Celkovo bola skúsenosť príjemcov grantov so spoluprácou s Komisiou pozitívna. Požiadavky na žiadosti o grant sa riadili podobným procesom ako v iných programoch, ktoré ústredne riadi Komisia. Počnúc výzvou v roku 2010 sa vyžadovali podrobnejšie informácie, čo prinieslo zvýšenie kvality žiadostí a projektov. Zmenami v podávaní správ sa zároveň dosiahla lepšia rovnováha medzi finančným odôvodnením na jednej strane a hodnotením/posúdením skutočných výsledkov a potenciálneho vplyvu projektov na strane druhej 60 .

2.6EURÓPSKA PRIDANÁ HODNOTA

Pridaná hodnota EÚ je miera, v akej európsky charakter programu prináša hodnotu pre zainteresované strany a v akej má EÚ komparatívnu výhodu oproti vnútroštátnym a medzinárodným aktérom pôsobiacim v tejto oblasti. Najprv treba posúdiť európsky charakter programu a jeho geografické pokrytie. To je východiskový bod pre identifikáciu pridanej hodnoty EÚ. Pridanú hodnotu EÚ je potom nutné analyzovať z hľadiska výstupov, ktoré priniesli hodnotu EÚ a príjemcom. Zatiaľ však nebolo možné identifikovať a odmerať pridanú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o vplyv.

Program Trestná justícia mal silný nadnárodný rozmer. Vyplýva to z cieľov programu a z toho, aké druhy akcií sa považovali za oprávnené, ako sa zdôrazňuje aj v rozhodnutí Rady z roku 2007. V článku 4 rozhodnutia sa uvádza, že program Trestná justícia „podporuje [...] osobitné nadnárodné projekty v záujme Únie predložené minimálne dvoma členskými štátmi alebo minimálne jedným členským štátom a inou krajinou, ktorou môže byť buď pristupujúca, alebo kandidátska krajina“. Program Trestná justícia zahŕňal aj veľké množstvo platforiem EÚ. Oprávnené akcie zahŕňali aj vnútroštátne projekty.

2.6.1Geografické pokrytie a zapojenie členských štátov

Na programe Trestná justícia sa zúčastnili všetky členské štáty. Geografické pokrytie činností v EÚ bolo celkovo pomerne dobré. Niektoré členské štáty získali väčší počet grantov a podieľali sa na väčšom počte financovaných partnerstiev ako iné.

Na obrázku 2–7 vidieť geografickú polohu organizácií, ktoré sa zapojili do projektov programu Trestná justícia podľa členských štátov. Vedúce organizácie boli zoskupené hlavne v štyroch členských štátoch: Taliansku, Belgicku, Spojenom kráľovstve a Nemecku. Spolu tieto členské štáty viedli 48 % (161) projektov. Mnoho sietí/platforiem EÚ je registrovaných v Belgicku. Žiadne projekty neviedli organizácie so sídlom v Chorvátsku. Čo sa týka partnerských organizácií, účasť členských štátov je rozložená rovnomernejšie: spomedzi všetkých členských štátov sa v 15 zapojilo viac ako 25 partnerských organizácií.

Obrázok 27 Celkový počet organizácií podľa členských štátoch, ktoré sa zapojili do programu Trestná justícia: vedúce (vľavo) a partnerské (vpravo) organizácie

A navyše, hoci platí, že vedúce organizácie v priemere vytvorili väčší počet partnerstiev s organizáciami z ich vlastného členského štátu ako s organizáciami z iných členských štátov EÚ 61 , ako výsledok programu vzniklo až 826 nadnárodných partnerstiev 62 . Priemerný počet nadnárodných partnerstiev na členský štát bol tesne pod 32, pričom organizácie so sídlom v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Spojenom kráľovstve vytvorili partnerstvá s viac ako 100 organizáciami z iných členských štátov EÚ.

Pokiaľ ide o štruktúru partnerstiev, Nemecko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Belgicko a Taliansko boli členské štáty, ktorých organizácie nadviazali partnerstvá s organizáciami z najvyššieho počtu rôznych členských štátov: v každom z nich organizácie nadviazali partnerstvo s organizáciami v 21 – 26 rôznych krajinách EÚ 63 .

Obrázok 2–8 znázorňuje štruktúru partnerstiev v projektoch vedených Nemeckom, Talianskom a Spojeným kráľovstvom, lebo tieto tri členské štáty mali najvyšší počet vedúcich organizácií. Nemecké vedúce organizácie vytvorili partnerstvá s 26 rôznymi členskými štátmi EÚ (inými ako Nemecko), kým organizácie zo Spojeného kráľovstva nadviazali partnerstvá s 23 inými členskými štátmi a organizácie z Talianska s 21 členskými štátmi.

Obrázok 28 Štruktúra partnerstiev v prvých troch členských štátoch z hľadiska počtu vedúcich organizácií

2.6.2Pridaná hodnota pre EÚ a príjemcov grantov

Pridaná hodnota EÚ, ktorú program poskytol príjemcom grantov, spočíva v tom, že im umožnil prístup k finančným prostriedkom na podporu plnenia ich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, napr. prostredníctvom odbornej prípravy, nástrojov a výskumu zameraných na identifikovanie spôsobov zmenšenia prekážok vykonávania právnych predpisov EÚ, ako aj na získanie potrebných poznatkov o osvedčených postupoch, ktoré by mohli pomôcť príjemcom v teréne. Program takisto podporil justičnú spoluprácu, čo môžu využiť vnútroštátne orgány a justičné orgány pri práci na nadnárodných veciach alebo veciach, ktoré sa týkajú právnych predpisov EÚ v oblasti trestného súdnictva. Program podporil aj vzájomné učenie medzi členskými štátmi 64 .

Obrázok 2–9 obsahuje výsledky on-line prieskumu názorov príjemcov grantov na výhody nadnárodných partnerstiev v rámci programu Trestná justícia.

Obrázok 29 Aspekty, ktoré nadnárodné partnerstvá priniesli organizáciám realizujúcim projekty v rámci programu Trestná justícia

Zdroj: Prieskum na účely následného hodnotenia piatich programov GR pre spravodlivosť v rokoch 2007 – 2013. N = 59 Otázka č. 29c: Čo nadnárodné partnerstvo prinieslo vašej organizácii? (vyberte všetky možnosti, ktoré sa na vás vzťahujú)

Nadnárodný rozmer programu Trestná justícia do určitej miery závisel aj od dobrých pracovných vzťahov v rámci partnerstiev. Z konzultácie vyplynulo, že partneri boli celkovo spokojní s partnerstvami vytvorenými v rámci projektov programu Trestná justícia. Respondenti boli spokojní najmä s rozdelením úloh medzi partnermi, počtom organizácií zapojených do realizácie projektov, výmenou skúseností a poznatkov, ako aj s celkovou komunikáciou. Viac než polovica respondentov prieskumu (62 %) dokonca uviedla, že by bolo užitočné zapojiť viacero organizácií z iných členských štátov – priaznivé účinky sa tým mohli znásobiť.

Spomedzi 282 grantov na akcie bolo 40 vnútroštátnych. Z toho 33 bolo zameraných na zavádzanie systémov registrov trestov, ktoré by boli kompatibilné so systémom ECRIS. Tri projekty boli zamerané na vytvorenie inovatívnych spôsobov riešenia problémov na úrovni EÚ (stála podporná štruktúra pre sudcov pracujúcich s európskym zatykačom, nové metódy interpretácie odsúdení a trestných činov na úrovni EÚ a systém prevencie samovrážd vo väzenských zariadeniach) a štyri predstavovali štúdie na zmapovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ alebo odbornej prípravy. Výstupy sa šírili v celej EÚ a mali jasnú hodnotu EÚ 65 .

66 A napokon, možno predpokladať, že významná časť činností vykonávaných v rámci programu Trestná justícia by sa nevykonala, ak by program neexistoval, lebo program vytvoril dopyt po nových činnostiach. Zapojené organizácie mali ťažkosti pri hľadaní možností vnútroštátneho financovania na zachovanie svojej činnosti alebo rozvoj ďalších projektov v oblasti spravodlivosti, a to najmä vzhľadom na nedávnu finančnú a hospodársku krízu. Väčšina projektov/činností nezískala ďalšie finančné prostriedky z iných nástrojov. Až 77 % respondentov on-line prieskumu navyše uviedlo, že projekt/činnosti by sa nezrealizovali bez finančných prostriedkov EÚ, a iba šesť osôb (6 %) uviedlo, že by sa zrealizovali bez ohľadu na získané prostriedky EÚ.

3ZÁVERY

Relevantnosť programu 67

Konkrétne ciele a priority programu boli veľmi konkrétne, dosiahnuteľné a realistické, ale nie vždy boli merateľné alebo časovo ohraničené.

Keďže prioritné oblasti výziev na predkladanie návrhov sprevádzal opis očakávaného obsahu projektov, boli konkrétnejšie a pomohli žiadateľom o grant zabezpečiť, aby boli ich projekty relevantné z hľadiska cieľov EÚ. Vzhľadom na to, že prioritné oblasti navyše tak verne zodpovedali cieľom programu a politickým cieľom EÚ, bolo jednoduché zamerať sa na tieto ciele aj vo vybraných akciách.

Služby obstarané s použitím financovania z programu Trestná justícia boli veľmi dôležité aj pre program a všeobecnejšie ciele EÚ, lebo boli zamerané hlavne na rozvoj nástrojov elektronickej justície (najmä portálu elektronickej justície a jeho modulov) alebo na výskum na podporu tvorby nových právnych predpisov a politiky.

Analýza žiadostí o grant a informácií získaných prostredníctvom konzultácie s príjemcami grantov ukázala, že mnoho príjemcov grantov buď nenavrhovalo svoje projekty na základe posúdenia potrieb, alebo v žiadosti o grant neposkytlo dostatok dôkazov na podporu svojho posúdenia potrieb. Tým vzniká riziko, že mohli existovať aj relevantnejšie alebo praktickejšie prístupy k dosahovaniu cieľov projektu.

Napriek tomu zo správ príjemcov grantov vyplýva, že koneční príjemcovia reagovali na projekty pozitívne, čo nasvedčuje tomu, že akcie považovali za relevantné. Toto tvrdenie však nemožno overiť bez získania nezávislých názorov konečných príjemcov.

Koherentnosť a komplementárnosť

Dosiahla sa takmer úplná komplementárnosť programu Trestná justícia s inými programami a zásahmi EÚ, hoci v niekoľkých projektoch hrozilo riziko prekrývania sa s činnosťami v rámci iných zásahov EÚ.

Komplementárnosť sa dosiahla prostredníctvom mechanizmov, ktoré Komisia vytvorila vo fáze návrhu programu a vo fáze tvorby výziev na predkladanie návrhov.

Vo fázach výberu projektov, ich monitorovania a podávania správ v rámci programového cyklu Komisia neuplatňovala žiadne mechanizmy na zlepšenie komplementárnosti okrem výmeny zdrojov (t. j. portál elektronickej justície) s programom Civilná justícia (JCIV).

Účinnosť

Celkovo možno povedať, že realizované akcie sa týkali cieľov programu, najmä konkrétnych cieľov odbornej prípravy justičných orgánov a justičnej spolupráce.

Projekty, do ktorých sa zapojili politickí činitelia prostredníctvom konzultácií vo fáze návrhu, brífingov, stretnutí alebo účasti v riadiacom výbore projektu, prispeli k dosiahnutiu zamýšľaného výsledku programu, aby politickí činitelia využili výstupy z projektu na tvorbu novej politiky alebo právnych predpisov, prípadne na ich zmenu.

Ťažko posúdiť, do akej miery sa podarilo dosiahnuť plánované výstupy projektov. Bolo to preto, lebo požiadavku, aby žiadatelia o granty identifikovali merateľný cieľ svojich výstupov, zaviedla Komisia až ku koncu programu a záverečné správy pre tieto projekty ešte nie sú dostupné.

Z informácií od samotných príjemcov grantov (zo záverečných správ a z konzultácií vykonaných v rámci tohto hodnotenia) vyplýva, že väčšina projektov (približne 70 %) bola účinná z hľadiska dosiahnutia navrhovaných výstupov, ale takmer tretina až taká účinná nebola, lebo nedosiahla všetky svoje ciele.

Udržateľnosť

Vo všeobecnosti bolo úsilie Komisie o šírenie výsledkov projektov obmedzené, pričom výnimkou boli niektoré vzdelávacie materiály uverejnené na webovej lokalite elektronickej justície. Komisia sa väčšinou sa spoliehala na to, že príjemcovia budú šíriť výstupy priamo medzi svoje cieľové skupiny, a svoje ľudské zdroje vyhradila predovšetkým na finančné hospodárenie.

Len ťažko možno plnohodnotne posúdiť účinnosť činností príjemcov grantov zameraných na šírenie výsledkov bez konzultácie s cieľovými skupinami: údaje v záverečných správach o počte oslovených používateľov a cieľových skupín nie sú podrobné, lebo program neobsahoval požiadavku na oznamovanie týchto informácií. Z toho, že tieto činnosti boli účinné z hľadiska upútania pozornosti politických činiteľov a zintenzívnenia kontaktov medzi orgánmi v rôznych členských štátoch, však vyplýva, že šírenie výsledkov bolo aspoň do určitej miery účinné.

Spomedzi 219 zmapovaných grantov na akcie a operačných grantov, ku ktorým sú k dispozícii záverečné správy, v 121 (55 %) prípadoch sú k dispozícii určité dôkazy o udržateľnosti, a to buď vďaka tomu, že sa podarilo zabezpečiť ďalšie financovanie projektu, že niektoré činnosti budú pokračovať, že partnerstvo bude pokračovať (čiastočne alebo úplne), alebo že sa budú naďalej využívať výstupy a výsledky projektu.

Podiel projektov (32 %), v ktorých sa našli ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie projektu (podľa záverečnej správy), možno považovať za mimoriadne pozitívny. To však nie je nič prekvapujúce vzhľadom na to, že výstupy dosiahnuté v projektoch programu Trestná justícia boli často zamerané na vnútroštátne orgány a verejné služby, ktoré dokážu nájsť ďalšie prostriedky na financovanie užitočných výstupov.

Efektívnosť

Finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii program Trestná justícia, boli dostatočné a možno mohli byť aj nižšie, a to tak pre granty na akcie, ako aj pre operačné granty, ak vezmeme do úvahy, že to bol „nový“ program so zameraním na „nové“ a pomerne neskúsené skupiny zainteresovaných strán. Viazané prostriedky boli systematicky nižšie ako počiatočné vyčlenené prostriedky, i keď došlo k určitým zlepšeniam.

Na základe dostupných informácií o financovaní sa zdá, že granty mali k dispozícii dostatok prostriedkov na splnenie cieľov.

Pokiaľ ide o priestor na zjednodušenie, riadenie Komisie bolo postupne čoraz efektívnejšie a skúsenosť príjemcov grantov so spoluprácou s Komisiou bola pozitívna.

Úroveň podrobnosti vyžadovaná v žiadosti sa od výzvy v roku 2010 zvýšila, čo malo priaznivý vplyv z hľadiska Komisie (v zmysle kvality a užitočnosti správ) i žiadateľov (lebo mohli presnejšie plánovať a odhadovať svoje činnosti). Táto vyššia úroveň podrobnosti zahŕňala aj zavedenie pracovných tokov. Prevažná väčšina respondentov považovala požiadavky na podávanie správ (v súvislosti s finančnými i nefinančnými aspektmi projektov) za primerané (85 %). Opatrenia Komisie týkajúce sa monitorovania považovalo za aspoň sčasti dobré a užitočné počas realizácie projektu/činností približne 79 % respondentov on-line prieskumu.

Pridaná hodnota EÚ

Európsky charakter programu Trestná justícia sa prejavil silným nadnárodným rozmerom so zapojením všetkých členských štátov EÚ.

K dosiahnutiu cieľov programu prispeli aj nadnárodné partnerstvá, napríklad zlepšením cezhraničnej spolupráce a podporou tvorby a šírenia osvedčených postupov, a v menšej miere aj zlepšením poznatkov o príslušných právnych predpisoch a politikách EÚ.

Pridaná hodnota EÚ, ktorú program poskytol príjemcom grantov, spočíva aj v tom, že im umožnil prístup k finančným prostriedkom na podporu plnenia ich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ. Bolo správne, že EÚ podnietila a uľahčila plnenie týchto povinností – a dosahovanie cieľov EÚ – prostredníctvom tohto fondu.

Hlavné odporúčania

Lepšie stanoviť priority: Komisia by mala vynaložiť viac času a ľudských zdrojov na proces stanovovania priorít, aby ich bolo možné primerane dosiahnuť v rámci vyčleneného rozpočtu.

Realistické posúdenia rizík projektov a lepšie stratégie na zmiernenie rizík: Komisia by mala počas celého trvania projektu lepšie monitorovať riziká, napríklad by mala vyžadovať stručné správy o pokroku, v ktorých by boli identifikované potenciálne riziká vznikajúce počas realizácie projektu.

Z hľadiska monitorovania a hodnotenia: zvýšiť dôraz na posúdenie vplyvu na všetkých úrovniach, teda nielen na výstupy. To je spojené s nutnosťou zhromažďovať, analyzovať a využívať objektívne a nezávislé dôkazy na účely hodnotenia projektov a programu. Zvýšiť dôraz na posúdenie potrieb, na ktoré sa majú jednotlivé projekty zamerať.

Skúmať spôsoby, ako zvýšiť využívanie výstupov, výsledkov a najlepších postupov z projektov inými organizáciami, a to aj v iných členských štátoch, vrátane zvýšenia prostriedkov na preklady, komunikáciu a šírenie výsledkov.

Sprísniť logiku zásahov v rámci programu: na základe rozsahu pôsobnosti tohto programu a jeho všeobecných a osobitných cieľov a priorít, druhov akcií a druhov zásahov a vykonávacích opatrení by sa Komisia mala snažiť sprísniť logiku zásahov 68 a v prípade budúceho pokračovania programu by mala zabezpečiť, aby vzťahy medzi odôvodnením, cieľmi, vstupmi, výstupmi, príjemcami, očakávanými výsledkami a vplyvom boli jasne formulované, presné a konkrétne.

(1)

     Článok 16 ods. 3 písm. d) rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia. http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32007D0126&from=SK  

(2)

     Správa externého hodnotiteľa o následnom hodnotení je zverejnená na týchto webových stránkach: hlavná správa: http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_programme_evaluation_final_report.pdf , prílohy: http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_annex_1_quantitative_analysis.pdf , http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_annex_2.pdf .

   Správa externého hodnotiteľa o hodnotení v polovici trvania je zverejnená na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/justice/funding/jpen/interim_evaluation_report_2011_en.pdf.  

(3)

     Článok 7 rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32007D0126&from=SK . 

(4)

     Článok 6 rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32007D0126&from=SK . 

(5)

     V článku 13 rozhodnutia Rady č. 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia, sa uvádza: „Rozpočtové zdroje pridelené na akcie ustanovené v programe sa začlenia do ročných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Dostupné ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení stanovených vo finančnom rámci.“

(6)

     Rozdelenie operačných grantov zahŕňa aj finančné prostriedky vyčlenené na monopoly a rámcové partnerské dohody.

(7)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 2 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(8)

     Tamže, s. 4.

(9)

     Tamže, s. 4.

(10)

     Tamže, s. 5.

(11)

     Tamže, s. 7.

(12)

     V rámci projektu „Poradná skupina právnych expertov“ sa napríklad diskutovalo o prekážkach justičnej spolupráce/vzájomnej dôvery v EÚ a prijali sa odporúčania na zlepšenie.

(13)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 9 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(14)

     Tamže, s. 11.

(15)

     Tamže, s. 10 – 11.

(16)

     Tamže, s. 11.

(17)

     Tamže.

(18)

     Tamže.

(19)

     Tamže, s. 5.

(20)

     Tamže, s. 13 – 14.

(21)

     Tamže, s. 14.

(22)

     Tamže, s. 16.

(23)

     Tamže, s. 20.

(24)

     Spolu 26 respondentov prieskumu (27 %) uviedlo, že sa nevytvorila žiadna súčinnosť, a 11 uviedlo odpoveď „Neviem“. Tieto údaje predstavujú malý metodologický problém: nie všetci respondenti mali možnosť odpovedať „Nie“ alebo „Neviem“, lebo tieto dve kategórie sa pridali až v priebehu prieskumu. Spolu 17 respondentov zaradených do tejto správy nemalo túto možnosť, a teda z 33 respondentov, ktorí na túto otázku neodpovedali, 17 mohli odpovedať „Nie“ alebo „Neviem“, ak by mali takú možnosť.

(25)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 21 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(26)

     Tamže, s. 22.

(27)

     Tamže, s. 45.

(28)

     Tamže, s. 26.

(29)

     Tamže, s. 27.

(30)

     Tamže, s. 27 – 28.

(31)

     Pozri oznámenie z roku 2011 s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ: nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0551:FIN:SK:PDF .

(32)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 28 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(33)

     Všetky okrem Belgicka, Cypru, Dánska, Maďarska, Malty, Švédska a Slovenska.

(34)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 27 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(35)

     Tamže, s. 28.

(36)

     KOM(2011) 551 v konečnom znení, „Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ: nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy“: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0551:FIN:SK:PDF.

(37)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 28 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(38)

     Tamže, s. 31.

(39)

     Tamže, s. 36.

(40)

     Tamže.

(41)

     Projekt podporuje jazykovú prípravu právnikov.

(42)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 33 – 34 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(43)

     Tamže, s. 34.

(44)

     Tamže, s. 35.

(45)

     Tamže, s. 36.

(46)

     Tamže, s. 37.

(47)

     Tento údaj nezohľadňuje dvojité započítanie organizácií, ktoré dostali viac grantov.

(48)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 45 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(49)

     Tamže, s. 45.

(50)

     Tamže.

(51)

     Spolu 210 grantov na akcie a 50 operačných grantov možno považovať za takmer alebo úplne dokončené.

(52)

     V prípade ostatných projektov neexistovali jasné dôkazy alebo neboli k dispozícii žiadne informácie.

(53)

     Aj vzhľadom na to, že približne jedna tretina financovaných akcií ešte nebola dokončená a že je potrebný určitý čas na to, aby sa niektoré výsledky a vplyv prejavili.

(54)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 45 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(55)

     Tamže, s. 40.

(56)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 42 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(57)

     Tamže, s. 49.

(58)

     Tamže.

(59)

     Tamže, s. 39.

(60)

     Tamže.

(61)

     Osobitne to je viditeľné v prípade Talianska. Talianske vedúce organizácie napríklad vytvorili partnerstvá s 28 talianskymi partnermi, 21 španielskymi partnermi a 13 francúzskymi partnermi. Vedúce organizácie zo Spojeného kráľovstva vytvorili partnerstvá so 14 holandskými partnermi, 13 partnermi zo Spojeného kráľovstva a 12 španielskymi partnermi. Nemecké vedúce organizácie vytvorili partnerstvá s 12 nemeckými partnermi, 11 španielskymi partnermi a 9 rakúskymi partnermi.

(62)

     Založené na výpočte počtu iných ako vnútroštátnych partnerov jednotlivých vedúcich organizácií. Tento počet je pravdepodobne nadhodnotený, lebo nezohľadňuje existenciu partnerstiev s rovnakými organizáciami vo viacerých projektoch.

(63)

     Následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 54 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .

(64)

     Tamže, s. 57.

(65)

     Tamže.

(66)

     Tamže, s. 57 – 58.

(67)

     Tamže, s. 59 – 61.

(68)

     Pozri napríklad následné hodnotenie piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie konkrétneho programu: program Trestná justícia, ICF, 28. júla 2015, s. 1 – 2 http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/jpen_program_evaluation_final_report.pdf .