Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov

[COM(2017) 675 final]

(2018/C 262/13)

Spravodajca:

Ulrich SAMM

Konzultácia	Európska komisia, 18.1.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	5.4.2018
Dátum schválenia v pléne	19.4.2018
Plenárne zasadnutie č.	534
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	201/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Oznámenie o cestnej doprave sa sústreďuje na priemyselné odvetvie, ktoré je svetovým lídrom v oblasti výroby a poskytovania služieb. Toto silné postavenie sa musí zachovať a využiť na to, aby sa urýchlil, transformoval a upevnil prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu, pričom dôležitým cieľom je aj získať vedúce postavenie v oblasti nových technológií na svetovom trhu.

1.2.

EHSV víta technologicky neutrálny prístup, ktorý je otvorený novému vývoju. EHSV by však chcel podotknúť, že iniciatívy nesledujú v plnej miere tento prístup. Nie je vôbec isté, že naša mobilita bude v budúcnosti výlučne elektrická, pričom iné pohonné technológie, ako vodík alebo úplne nefosílne tekuté palivá (napr. HVO100) majú takisto veľký potenciál v oblasti čistej mobility. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tejto otázke nevenuje dostatočná pozornosť.

1.3.

EHSV víta iniciatívy zamerané na obnovu dôvery spotrebiteľov v automobilový priemysel a regulačný systém prostredníctvom realistických emisných noriem a primeraných skúšobných postupov. V tejto súvislosti je nevyhnutná snaha a zodpovednosť samotného odvetvia.

1.4.

Výbor konštatuje, že v súčasnosti sa každý rok vyrobí približne 14 miliónov nových vozidiel, ktoré nahrádzajú iba okolo 5 % z celkového vozového parku 253 miliónov vozidiel v EÚ. Táto miera nahrádzania síce prispeje k znižovaniu úrovne emisií, nie je však postačujúca, a preto EHSV víta každú iniciatívu, ktorá by pomohla urýchliť mieru obnovy súčasného vozového parku v Európe, na základe čoho by sa úroveň emisií znižovala rýchlejšie. Treba však upriamiť pozornosť Komisie na fakt, že je nevyhnutné zamedziť tomu, aby sťahovanie vozidiel z jedného európskeho trhu šlo na úkor iných európskych trhov, kde sa tieto vyradené vozidlá budú ďalej používať (pozri bod 4.7).

1.5.

Musíme si uvedomiť, že výrazné zvýšenie podielu vozidiel s nízkymi emisiami si vyžaduje prechodné obdobie, ktorého trvanie závisí od vývoja v automobilovom priemysle, ako rýchlo spotrebitelia prijmú novú technológiu a s ňou spojené náklady, ako aj od iných faktorov, ako je napr. spoplatňovanie infraštruktúry. EHSV zdôrazňuje, že prechodné obdobie nie je zámienkou na to, aby automobily s naftovým motorom mohli prekračovať emisné limity a že treba urýchlene vyriešiť otázku možnej modernizácie automobilov s naftovým motorom a s tým spojenú problematiku pokrytia nákladov.

1.6.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby lepšie a jasnejšie rozlišovala medzi ochranou klímy a zlepšením kvality miestneho ovzdušia. Je to dôležité s cieľom získať na svoju stranu ľudí a súkromné investície. Niektoré druhy palív môžu prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách, no nie sú prospešné pre klímu (napr. ak sa elektrická energia alebo vodík pre elektrické vozidlá získavajú v uhoľných elektrárňach). Na druhej strane, vozidlá s nízkymi emisiami využívajúce zemný plyn (myslí sa tým najmä metán pochádzajúci z akýchkoľvek zdrojov, či už podzemných, organických materiálov, zo syntetických chemických procesov alebo ich kombinácia) z biometánu sú síce šetrné ku klíme, môžu však prispievať k lokálnemu znečisťovaniu ovzdušia.

1.7.

EHSV naliehavo žiada s Komisiu, aby bola prísnejšia, pokiaľ ide o to, aby sa uľahčil prístup spotrebiteľov k cenovo dostupným novým a ekologickejším formám mobility, a zabezpečila, aby prínosy týchto nových služieb mobility mohli využívať všetci a aby boli v Únii rozšírené rovnomerne. Niektoré z navrhovaných nástrojov financovania môžu pomôcť riešiť tento problém, výbor ich však nepovažuje za postačujúce.

1.8.

EHSV víta dôležitú úlohu, ktorú Komisia zohráva pri vytváraní celoeurópskej aliancie priemyselných odvetví, s cieľom vytvoriť úplný hodnotový reťazec pre rozvoj a výrobu pokročilých batérií v EÚ. Väčší podiel výrobného odvetvia v EÚ v rámci hodnotového reťazca má kľúčový význam pre naše pracovné miesta a najlepší spôsob, ako zaručiť, že vyrobené batérie sú „čisté“, je dodržiavanie environmentálnych noriem a pravidiel EÚ, ako napr. v rámci prístupu uplatňovaného v obehovom hospodárstve.

2.   Úvod

2.1.

EÚ je odhodlaná podporiť dekarbonizovaný energetický systém, tak ako sa popisuje v balíku opatrení v oblasti čistej energie, ktorého cieľom je urýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu v súlade s jej záväzkami z konferencie COP21, a zároveň zachovať dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

2.2.

EÚ už v tejto oblasti urobila veľa. V období od roku 1990 do roku 2016 sa jej podarilo znížiť úroveň emisií skleníkových plynov o 23 %, pričom ekonomika zaznamenala v rovnakom období nárast o 53 %. Tento úspech bol dosiahnutý v mnohých odvetviach okrem dopravy. Podiel tohto sektora na produkcii emisií skleníkových plynov predstavuje približne 24 % (údaj z roku 2015) a úroveň emisií v tomto odvetví sa dokonca zvýšila v dôsledku pokračujúceho hospodárskeho oživenia v Európe. Tento problém bude riešiť Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (1).

2.3.

EHSV konštatuje, že v Európskej únii už došlo k výraznému zlepšeniu, pokiaľ ide o smerovanie k čistej mobilite: priemerné hodnoty emisií CO2 pre nové vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá boli v roku 2009 stanovené v objeme 130 g CO2/km a pre rok 2020 v objeme 95 g CO2/km, čo je kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ. Od roku 1992, keď bola zavedená európska norma, zákonodarcovia znížili limity pre emisie oxidu dusíka pre osobné vozidlá o 97 % (z normy Euro 1 na normu Euro 6) a pre jemné prachové častice o 98 %, v dôsledku čoho došlo k výraznému zníženiu úrovne lokálneho znečistenia ovzdušia v mestách.

2.4.

Tieto opatrenia však pre cestnú dopravu nie sú postačujúce z hľadiska záväzkov z konferencie COP21 a pokiaľ ide to, že mestá potrebujú naliehavo čistý vzduch. Na rozdiel od klesajúcej priemernej úrovne emisií za vozidlo a km, celková úroveň emisií v cestnej doprave neklesá, keďže sa zvýšil celkový objem dopravy a rýchlosť obnovy vozového parku je obmedzená.

2.5.

Európska komisia preto na tieto výzvy reagovala iniciatívou Európa v pohybe, ktorá zahŕňa množstvo právnych iniciatív predložených v podobe troch balíkov. Prvý balík, ktorý bol predložený v roku 2017, odráža ambíciu Európy dosiahnuť rýchly pokrok pri zavádzaní ekologického, konkurencieschopného a prepojeného systému mobility, do ktorého budú do roku 2025 včlenené všetky spôsoby dopravy a ktorý bude pokrývať celé územie EÚ. EHSV privítal tento balík (2) (3), keďže je kľúčom k fungujúcemu jednotnému európskemu dopravnému priestoru s vhodným regulačným rámcom.

2.6.

Oznámenie (4) o druhom balíku stratégie Európa v pohybe, ktorým sa zaoberá toto stanovisko, sa skôr zameriava na nástroje určené na znižovanie úrovne emisií v cestnej doprave, ako napr. smernica o ekologických vozidlách (5), nové normy v oblasti emisií CO2 pre vozidlá (6), akčný plán pre transeurópske zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá (7), revízia smernice o kombinovanej doprave (8), nariadenie o službách osobnej autokarovej dopravy (9) a iniciatíva v oblasti batérií. Konkrétne návrhy sú podrobne uvedené v samostatných stanoviskách výboru. Tretí balík, ktorý bude zameraný skôr na otázky týkajúce sa bezpečnosti, bude predložený v prvej polovici roku 2018.

3.   Zhrnutie oznámenia Komisie

3.1.

Druhý balík obsahuje viaceré legislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie jasných, realistických a vynútiteľných pravidiel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi priemyselnými aktérmi pôsobiacimi v Európe. Spotrebitelia budú nabádaní, aby prešli na ekologické vozidlá a na iné ekologické možnosti mobility, pričom sa bude rozširovať infraštruktúra pre alternatívne palivá a poskytovanie interoperabilných cezhraničných služieb.

3.2.

Na obdobie po roku 2020 je navrhnuté nové nariadenie o emisiách CO2 z osobných automobilov a úžitkových vozidiel. Podľa tohto nariadenia budú musieť výrobcovia osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel do roku 2025 znížiť úroveň emisií CO2 svojho nového vozového parku o 15 % a do roku 2030 o 30 %. Tieto ciele týkajúce sa relatívneho zníženia emisií budú nahradené absolútnymi hodnotami emisií CO2, hneď ako bude dostupný nový celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá (WLTP) (neočakáva sa pred rokom 2020).

3.3.

Zavedenie WLTP ako pevného a realistickejšieho testovacieho rámca pre typové schvaľovanie vozidiel bude kľúčom k prekonaniu vážnej krízy dôvery spotrebiteľov a jej obnoveniu. Taktiež budú zavedené testy týkajúce sa emisií za skutočných jazdných podmienok (RDE), ktoré by sa mali realizovať na cestách, a nie na skúšobnom zariadení.

3.4.

Navrhuje sa vypracovať akčný plán na podporu investícií do infraštruktúry pre alternatívne palivá a na rozvoj siete rýchlych a interoperabilných nabíjacích a čerpacích staníc v celej EÚ. Zahrnuté sú viaceré nástroje financovania, ako napr. nástroj európskej ekologickej dopravy, Európsky fond pre strategické investície a Európsky fond regionálneho rozvoja.

3.5.

Smernica o kombinovanej doprave sa reviduje s cieľom podporiť kombinované využívanie rôznych druhov nákladnej dopravy (napr. nákladných vozidiel a vlakov).

3.6.

Smernica o službách osobnej autokarovej dopravy bude stimulovať rozvoj diaľkových autobusových spojení naprieč Európou a ponúkne občanom širší výber spôsobov dopravy a alternatívy k využívaniu súkromných vozidiel.

3.7.

Smernica o ekologických vozidlách bude podporovať ekologické metódy mobility v rámci postupov verejného obstarávania ako stimuláciu dopytu pre automobilový priemysel.

3.8.

Iniciatíva v oblasti batérií bude napomáhať, aby sa združenie európskych priemyselných odvetví stalo nezávislejšie a zvýšil sa jeho podiel na hodnotovom reťazci v rámci výroby elektrických vozidiel. Európska komisia taktiež vyčlení 200 miliónov EUR priamo na výskum a inováciu batérií v rámci programu Horizont 2020 (pracovný program na roky 2018 – 2020), a to nad rámec 150 miliónov EUR, ktoré už boli vyčlenené.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Toto oznámenie o cestnej doprave sa sústreďuje na priemyselné odvetvie, ktoré je svetovým lídrom v oblasti výroby a poskytovania služieb. Výrobná časť tohto odvetvia zamestnáva 11 % všetkých pracovníkov vo výrobe v celej EÚ a vytvára 7 % HDP EÚ. Toto silné postavenie sa musí zachovať a využiť na to, aby sa urýchlil, transformoval a upevnil prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu, pričom dôležitým cieľom je aj získať vedúce postavenie v oblasti nových technológií na svetovom trhu.

4.2.

EHSV víta všeobecný technologicky neutrálny prístup, ktorý je otvorený novému vývoju a ktorý možno očakávať so zreteľom na súčasné intenzívne úsilie vyvíjané v oblasti vedy a výskumu, ktoré EÚ podporuje. EHSV by však chcel podotknúť, že iniciatívy nesledujú v plnej miere tento prístup. Pokiaľ ide o technický pokrok, vôbec nie je isté, že naša mobilita bude v budúcnosti výlučne elektrická. Iné pohonné technológie majú takisto veľký potenciál v oblasti čistej mobility. So zreteľom na rýchly vývoj modernej dopravnej technológie počas nadchádzajúcich rokov preto EHSV odporúča skôr pružnejší prístup, než napr. pevné limitné hodnoty emisií alebo ciele obstarávania. Zdá sa však, že treba vykonať aspoň strednodobé preskúmanie limitných hodnôt emisií a minimálnych cieľov, aby sa umožnilo prispôsobenie v neskoršej fáze.

4.3.

EHSV víta iniciatívy zamerané na obnovenie dôvery spotrebiteľov v automobilový priemysel a regulačný systém. Zásadný význam má obnova dôvery prostredníctvom realistických emisných noriem a nových skúšobných postupov. EHSV konštatuje, že realistickejšie emisné hodnoty nebudú závisieť len od automobilových technológií, ale do veľkej miery aj od správania vodiča a od poveternostných a cestných podmienok. Spotrebitelia budú preto konfrontovaní s pomerne širokou škálou údajov, aj pokiaľ ide o jeden druh vozidla.

4.4.

Každý rok sa vyrobí približne 14 miliónov nových vozidiel, ktoré nahrádzajú iba okolo 5 % z celkového vozového parku 253 miliónov vozidiel v EÚ. Dokonca aj so zreteľom na túto mieru nahradzovania, a vychádzajúc z existujúcich emisných noriem, sa do roku 2030 úroveň emisií CO2 zníži v porovnaní s rokom 2005 o viac ako 30 % (správa VDA). EHSV by privítal každú iniciatívu, pomocou ktorej by sa mohla urýchliť miera obnovy, a teda ďalej znižovať úroveň emisií. Osobitne pre krajiny s menšou tradíciou rozvinutého automobilového priemyslu poskytuje skutočnosť, že sú potrebné nové výrobné riešenia, príležitosti, pokiaľ ide o inovatívnosť a potenciál pre rýchly nárast konkurencieschopnosti v oblasti rozvoja mobility s nízkymi emisiami.

4.5.

EHSV by chcel zdôrazniť, že Komisia, ktorá, okrem toho že sa zameriava na nové technológie, ako sú elektrické automobily, by mala takisto zohľadniť veľký potenciál v oblasti zlepšenia existujúceho vozového parku. Napríklad zníženie emisií CO2 celkového vozového parku o 1 g prostredníctvom pridávania nefosílnych palív je rovnako účinné, ako zlepšenie emisných hodnôt nového vozového parku o 20 g (správa VDA).

4.6.

Musíme si uvedomiť, že výrazné zvýšenie podielu vozidiel s nízkymi emisiami si vyžaduje prechodné obdobie, ktorého trvanie nemožno predvídať. Závisí to od vývoja v automobilovom priemysle, ako rýchlo spotrebitelia prijmú novú technológiu a s ňou spojené náklady, ako aj od iných faktorov, ako je napr. spoplatňovanie infraštruktúry, ceny paliva alebo sektor verejného obstarávania. Tento prechod sa však nesmie vnímať tak, že sa tým poskytuje voľný priestor na ďalšie prekračovanie limitov pre vozidlá s naftovým pohonom a na zabránenie ich modernizácii pomocou systému SCR s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali normu Euro 6. Komisia by mala zabezpečiť, aby vnútroštátne legislatívy členských štátov čo najskôr uznali modernizáciu na normu Euro 6 a aby sa objasnila otázka zodpovednosti a krytia nákladov.

4.7.

EHSV vyzýva automobilový priemysel, aby prechodné obdobie využil na zlepšovanie koherentnosti v EÚ tým, že bude prijímať správne rozhodnutia, pokiaľ ide o umiestnenie výrobných miest, a na to, aby boli príležitosti pre ekologické vozidlá vo všetkých členských štátoch rovnaké. Bolo by napr. neprijateľné, ak by sa v niektorých členských štátoch zakázalo používanie starších vozidiel s naftovým pohonom, ktoré by sa následne predávali v členských štátoch so slabšou ekonomikou. Okrem toho zohráva významnú úlohu vývoj mimo EÚ, keďže európsky automobilový priemysel vyrába vo veľkom rozsahu pre svetový trh. Je preto mimoriadne dôležité, aby politiky EÚ podporovali medzinárodné dohody, ktoré sú pre európsky automobilový priemysel spravodlivé v porovnaní s jej konkurentmi v USA alebo Ázii.

4.8.

Či v budúcnosti dôjde k technologickému pokroku, napr. v súvislosti s výkonnosťou batérie, závisí od výskumu a vývoja. K takémuto pokroku môže dôjsť nielen v súvislosti s batériou elektrických vozidiel, ale aj s palivami používanými v spaľovacích motoroch necestných pojazdných strojov alebo s palivovými článkami. Kým ekologické a úplne nefosílne palivá, ako napr. HVO100, sa už v niektorých krajinách bežne používajú (napr. vo Švédsku), dostupnými by sa mohli stať aj nové typy palív, ako napr. syntetické palivo alebo vodík, ktoré sa môžu s prijateľnými nákladmi a v čoraz väčšom objeme vyrobiť z prebytočnej elektrickej energie so zreteľom na prebiehajúcu expanziu premenlivej energie z obnoviteľných zdrojov.

4.9.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby lepšie a jasnejšie rozlišovala medzi rôznymi cieľmi sledovanými pri zavádzaní ekologických vozidiel. Ide o dva ciele: ochranu klímy a zlepšenie lokálnej kvality ovzdušia. Je dôležité poznamenať, že niektoré druhy palív môžu prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách, no nie sú prospešné pre klímu (napr. ak sa elektrická energia alebo vodík pre elektrické vozidlá získavajú v uhoľných elektrárňach). Na druhej strane, vozidlá s nízkymi emisiami využívajúce zemný plyn z biometánu sú síce šetrné ku klíme, môžu však prispievať k lokálnemu znečisťovaniu ovzdušia. Znižovanie lokálneho znečistenia ovzdušia je mimoriadne naliehavou otázkou a vyžaduje si prijímať opatrenia na regionálnej a miestnej úrovni, zatiaľ čo ochrana klímy je celosvetovým problémom, kde zmeny možno dosiahnuť (a pozorovať) len po desaťročiach. Je dôležité jasne rozlišovať medzi týmito cieľmi v snahe získať na svoju stranu ľudí a súkromné investície.

4.10.

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby bola prísnejšia, pokiaľ ide o to, aby sa uľahčil prístup spotrebiteľov k cenovo dostupným novým a ekologickejším formám mobility, a zabezpečila, aby prínosy týchto nových služieb mobility mohli využívať všetci a aby boli v Únii rozšírené rovnomerne. Obavu vyvolávajú možné problémy, najmä so zreteľom na dodatočné náklady pre spotrebiteľov. Niektoré z navrhovaných nástrojov financovania môžu pomôcť riešiť tento problém, výbor ich však nepovažuje za postačujúce. EHSV v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie zlepšiť schopnosť spotrebiteľov prijímať lepšie rozhodnutia pri nákupe alebo používaní vozidla tým, že sa poskytne väčšia transparentnosť a ponúkne sa metodika na porovnanie nákladov.

4.11.

EHSV víta dôležitú úlohu, ktorú Komisia zohráva pri vytváraní celoeurópskej aliancie priemyselných odvetví, s cieľom vytvoriť úplný hodnotový reťazec pre rozvoj a výrobu pokročilých batérií v EÚ. Existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa tieto ciele mali splniť: väčšia nezávislosť od výrobcov batérií mimo EÚ má strategický význam. Väčší podiel výrobného odvetvia v EÚ v rámci hodnotového reťazca má kľúčový význam pre naše pracovné miesta. Najlepší spôsob, ako zaručiť, že vyrobené batérie sú „čisté“, je dodržiavanie environmentálnych noriem a pravidiel EÚ, ako napr. v rámci prístupu uplatňovaného v obehovom hospodárstve. Zásadný význam majú veľké investície určené na tento cieľ z priemyselného odvetvia, pričom úlohou Komisie je vymedziť náležité podmienky, ako sú technické normy.

4.12.

EHSV podporuje prístup na základe emisií výfukových plynov pri vymedzení „čistých vozidiel“, pretože je jednoduchý. Taktiež by však chcel zdôrazniť, že tento prístup neprihliada na uhlíkovú stopu vozidla počas jeho celej životnosti. V záujme toho, aby sa zabránilo akémukoľvek neoprávnenému zaobchádzaniu s určitými typmi vozidiel, treba vyvinúť viac úsilia v legislatívnej oblasti s cieľom prekonať prístup založený na emisiách výfukových plynov a taktiež zohľadniť otázky týkajúce sa výroby alebo dodávok čistej energie.

4.13.

EHSV dochádza k záveru, že hlavnou prekážkou modernizácie verejnej dopravy je nedostatočná finančná podpora a naliehavo žiada Komisiu, aby opätovne zvážila možnosť revízie smernice o verejnom obstarávaní, najmä so zreteľom na financovanie. EHSV konštatuje, že okrem toho, že vo verejnej doprave je potrebné mať viac ekologických vozidiel, je aj nevyhnutné zatraktívniť ju v oveľa väčšej miere (spoje, pohodlie) a presvedčiť viac občanov, aby využívali túto prepravu, namiesto toho, aby sa pozornosť sústreďovala na nízku cenu cestovných lístkov.

---

(1)  COM(2016) 501 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 64.

(3)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 195.

(4)  COM(2017) 675 final.

(5)  TEN/652 – Ekologické a energeticky úsporné vozidlá, spravodajca: Samm (Pozri stranu 58 v tomto Ú. v. EÚ).

(6)  INT/835 – Revízia predpisov o emisiách CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel, spravodajca: Bergrath (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(7)  TEN/654 – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá (oznámenie), spravodajca: Boland (Pozri stranu 69 v tomto Ú. v. EÚ).

(8)  TEN/651 – Kombinovaná doprava tovaru, spravodajca: Back (Pozri stranu 52 v tomto Ú. v. EÚ).

(9)  TEN/650 – Prístup na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy, spravodajca: Hencks (Pozri stranu 47 v tomto Ú. v. EÚ).