52016XG0723(02)

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52016XG0723(02) - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52016XG0723(02)

Help

Závery Rady o ďalších krokoch v rámci prístupu „jedno zdravie“ s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii

Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, p. 26–30 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

23.7.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 269/26

Závery Rady o ďalších krokoch v rámci prístupu „jedno zdravie“ s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii

(2016/C 269/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

PRIPOMÍNA odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o opatrnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (1) a správy Komisie určené Rade z decembra 2005 a apríla 2010 o vykonávaní tohto odporúčania (2) a odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (3) a správy Komisie určené Rade z novembra 2012 a júna 2014 o vykonávaní tohto odporúčania (4).

PRIPOMÍNA závery Rady z 10. júna 2008 o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (5), závery Rady z 1. decembra 2009 o inovačných stimuloch pre účinné antibiotiká (6), závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“ (7) a závery Rady z 1. decembra 2014 o bezpečnosti pacientov a o kvalite starostlivosti vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a antimikrobiálnej rezistencie (8).

PRIPOMÍNA uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám (9), uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie (10), uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o mikrobiálnych výzvach – rastúca hrozba AMR (11) a uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe: zlepšenie bezpečnosti pacientov a boj proti antimikrobiálnej rezistencii (12).

4.	PRIPOMÍNA stratégiu Spoločenstva z roku 2001 zameranú proti AMR (13) a oznámenie Európskej komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (14) a výsledok hodnotenia päťročného akčného plánu Európskej komisie.

VÍTA globálny akčný plán (GAP) pre antimikrobiálnu rezistenciu (15), ktorý vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s príspevkom Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a ktorý bol v máji 2015 jednomyseľne prijatý na 68. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, v ktorom sa všetky členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie vyzývajú, aby do polovice roka 2017 zaviedli vnútroštátne akčné plány na boj proti AMR.

6.	VÍTA rezolúciu o antimikrobiálnej rezistencii prijatú v júni 2015 na 39. konferencii FAO a rezolúciu o boji proti antimikrobiálnej rezistencii a na podporu obozretného používania antimikrobiálnych látok na zvieratách prijatú v máji 2015 na Svetovom zhromaždení delegátov OIE.

7.	VÍTA iniciatívu Komisie s názvom Codex Alimentarius (16) v súvislosti s potrebou prehodnotiť a aktualizovať normy, kódy a usmernenia týkajúce sa AMR.

8.	VÍTA iné medzinárodné a regionálne iniciatívy, ako je napríklad vyhlásenie skupiny G7 o antimikrobiálnej rezistencii (17) a rozhodnutie pridať antimikrobiálnu rezistenciu do programu rokovania skupiny G20.

9.	PRIPOMÍNA, že pokiaľ ide o ľudské zdravie, činnosť Únie je vymedzená v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

10.

PRIPOMÍNA, že antimikrobiálna rezistencia je cezhraničným ohrozením zdravia, ktoré nemôže riešiť len jeden členský štát samostatne a ktoré sa nedá ohraničiť jedným zemepisným regiónom alebo členským štátom, a teda si vyžaduje intenzívnu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, ako sa uvádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia (18).

11.

PRIPOMÍNA, že vo veterinárnom odvetví sa niekoľko legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení už prijalo a sa prijíma na úrovni EÚ s cieľom koordinovať a zabezpečovať spoločný prístup EÚ k znižovaniu rizika AMR. Tieto opatrenia zahŕňajú najmä tie, ktoré sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (19), v ktorom sa zakazuje používanie antibiotík ako rastových stimulátorov, vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2013/652/EÚ o monitorovaní a ohlasovaní antimikrobiálnej rezistencie u zoonotických a komenzálnych baktérií (20), v rozhodnutiach Komisie prijatých postupmi stanovenými v smernici 2001/82/ES, čo viedlo k modifikáciám povolení na uvedenie na trh pre lieky obsahujúce kriticky dôležité antimikrobiálne látky s cieľom zohľadniť osobitné opatrenia na boj proti vývoju AMR, a v usmerneniach o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne (2015/C 299/04) (21).

12.	VÍTA prebiehajúcu prácu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetovej banky týkajúcu sa ekonomického dosahu AMR.

13.

VYJADRUJE OBAVY vzhľadom na údaje OECD, podľa ktorých sa odhaduje, že AMR môže byť príčinou približne 700 000 úmrtí každý rok na celom svete. V porovnaní so svetom bez AMR môže ekonomický dosah súčasnej miery výskytu AMR dosiahnuť okolo 0,03 % HDP v roku 2020 v krajinách OECD, 0,07 % v roku 2030 a 0,16 % v roku 2050. Do roku 2050 by to viedlo ku kumulatívnym stratám vo výške približne 2,9 bilióna USD (22).

14.	OCEŇUJE vedecké stanoviská a správy o antimikrobiálnej rezistencii, ktoré uverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA).

15.

UZNÁVA, že v dôsledku zložitosti problému, jeho cezhraničného rozmeru a veľkému ekonomickému bremenu dosah antimikrobiálnej rezistencie presahuje jej závažné dôsledky na zdravie ľudí a zvierat a stal sa globálnym problémom verejného zdravia, ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť a vyžaduje si naliehavé a koordinované medzisektorové opatrenia, ktoré budú v prípade potreby vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti (23).

16.

ZDÔRAZŇUJE, že v záujme podpory vývoja nových antimikrobiálnych látok, alternatívnej liečby a (rýchlej) diagnostiky je potrebná koordinácia a spolupráca na úrovni EÚ a na globálnej úrovni týkajúca sa výskumných programov a stimulov, a UZNÁVA prácu vykonanú v rámci iniciatívy za inovačnú medicínu (IMI) s názvom projekt DRIVE-AB (smerovanie reinvestovanie do výskumu a vývoja a zodpovedné používanie antibiotík), návrhy skupiny hodnotiteľov antimikrobiálnej rezistencie (24) a spoločnú tvorbu programov týkajúcich sa antimikrobiálnej rezistencie (25) a iné.

17.	ZDÔRAZŇUJE, že je dôležitá väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a s Komisiou a farmaceutickým priemyslom v súvislosti so zníženou dostupnosťou, prípadne stiahnutím antimikrobiálnych látok z trhu, čo môže viesť k nedostatku antimikrobiálnych látok a neprimeranej náhradnej liečbe.

18.	ZDÔRAZŇUJE, že na to, aby sa dosiahol pokrok v boji proti AMR, by mal nový akčný plán EÚ obsahovať merateľné (jasne definované kvantitatívne alebo kvalitatívne) ciele, kritériá a účinné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.

19.

ZDÔRAZŇUJE, že úspech boja proti antimikrobiálnej rezistencii spočíva do veľkej miery na úsilí a ochote vlád prijať kroky na zabezpečenie vykonávania iniciatív v rámci prístupu „jedného zdravia“, ktorý zahŕňa všetky príslušné odvetvia, a na vôli členských štátov EÚ spolupracovať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni.

20.

VÍTA konferenciu ministrov krajín EÚ venovanú AMR so zameraním na prístup „jedného zdravia“ (26), ktorá sa konala 9. a 10. februára 2016 v Amsterdame, počas ktorej bola vyjadrená politická vôľa riešiť problém AMR prostredníctvom prístupu „jedného zdravia“, a to aj intenzívnejšou spoluprácou medzi členskými štátmi prostredníctvom siete „jedného zdravia“ v EÚ pre AMR. Sieť „jedného zdravia“ v EÚ nebude novou riadiacou štruktúrou, ale bude fungovať prostredníctvom spoločných stretnutí existujúcich skupín alebo orgánov v oblasti zdravia ľudí, potravinárskej a veterinárnej oblasti, ako je napríklad skupina pre AMR a výbor pre bezpečnosť zdravia. Sieť „jedného zdravia“ v EÚ sa bude pravidelne využívať na rozhovory o otázkach súvisiacich s AMR z hľadiska „jedného zdravia“, t. j. na výmenu informácií medzi členskými štátmi o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní národných akčných plánov zameraných proti AMR a o vývoji a vykonávaní akčného plánu EÚ.

21.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

do polovice roka 2017 zaviedli národný akčný plán proti antimikrobiálnej rezistencii založený na prístupe „jedného zdravia“ a v súlade s cieľmi globálneho akčného plánu WHO. Národný akčný plán prispôsobený vnútroštátnej situácii by:

a)	mal zabezpečovať, aby sa v opatreniach a činnostiach v rôznych oblastiach zohľadňovali obavy z AMR z hľadiska verejného zdravia;

b)	sa mal vyvíjať a vykonávať v spolupráci so všetkými relevantnými ministerstvami a relevantnými zainteresovanými stranami vo verejnom aj súkromnom sektore;

mal obsahovať merateľné ciele na zníženie infekcií u ľudí aj zvierat, využívania antimikrobiálnych látok v humánnom a veterinárnom odvetví a antimikrobiálnej rezistencie vo všetkých odvetviach. Tieto ciele by mohli byť kvalitatívne a/alebo kvantitatívne a mali by sa dosahovať pomocou efektívnych opatrení prispôsobených vnútroštátnej situácii členských štátov;

mal obsahovať opatrenia na zníženie rizika AMR a posilňovanie obozretného používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne podľa usmernení EÚ (27) a vnútroštátnych usmernení vrátane opatrení na zabránenie rutinného preventívneho používania veterinárnych antimikrobiálnych látok a opatrení na obmedzenie používania antimikrobiálnych látok, ktoré majú veľký význam pre zdravie ľudí, na zvieratách (napr. používanie na základe testu citlivosti na antimikrobiálne látky);

mal obsahovať opatrenia na zníženie rizika AMR a posilniť obozretné používanie antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne vrátane opatrení na zlepšenie praxe predpisovania a obozretné používanie antimikrobiálnych látok, ktoré majú veľký význam pre zdravie ľudí (napr. používanie na základe testu citlivosti na antimikrobiálne látky);

mal obsahovať mechanizmus na vykonávanie národných akčných plánov a monitorovanie ich pokroku vrátane spôsobu ďalšieho posilnenia dohľadu a zlepšenia kvality a porovnateľnosti údajov, ktoré poskytujú ECDC, EFSA a EMA a ktoré sa týkajú využívania antimikrobiálnych látok a rezistencie u ľudí a zvierat, v potravinových reťazcoch a prípadne v prostredí;

g)	mal obsahovať spôsob, akým sa v členskom štáte organizuje a zabezpečuje presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa AMR;

h)	mal obsahovať v prípade potreby vzdelávacie programy a cielené kampane na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov, chovateľov zvierat a relevantných odborníkov;

2.	v rámci siete „jedného zdravia“ v EÚ prezentovali svoje národné akčné plány a vymieňali si najlepšie postupy, diskutovali o politických možnostiach a spôsoboch, ako lepšie koordinovať reakcie, a navzájom sa informovali o aktuálnom pokroku pri vykonávaní akčných plánov;

3.	podporovali dialóg s farmaceutickým priemyslom s cieľom zachovať na trhu existujúce účinné antimikrobiálne látky používané v humánnej a veterinárnej medicíne a preskúmali alternatívne riešenia na zabezpečenie dostupnosti týchto antimikrobiálnych látok na trhu;

4.	sa pripojili k úsiliu v rámci existujúcej spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR alebo aby toto svoje úsilie posilnili (28);

5.	podporovali a uľahčovali vykonávanie opatrení na prevenciu infekcií u zvierat, ako je napríklad používanie očkovacích látok a opatrení biologickej bezpečnosti, na zníženie tlaku infekcií, a tým aj potreby používať antibiotiká;

6.	podporovali využitie diagnostických nástrojov vrátane rýchlych testov a ich používanie v odvetví humánnej aj veterinárnej medicíny ako prostriedku na lepšie predpisovanie antimikrobiálnych látok.

22.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

vyvinuli spoločne pri rešpektovaní právomocí členských štátov nový a komplexný akčný plán EÚ pre antimikrobiálnu rezistenciu na základe prístupu „jedného zdravia“, pričom sa zohľadní hodnotenie súčasného akčného plánu, rokovania na konferencii ministrov krajín EÚ venovanej AMR so zameraním na prístup „jedného zdravia“ z 10. februára 2016 a globálny akčný plán WHO. Nový akčný plán EÚ by mal obsahovať tieto opatrenia a merateľné (29) ciele:

a)	opatrenia na predchádzanie infekciám a na zabezpečenie obozretného používania antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne;

b)	opatrenia na boj proti nelegálnym praktikám v súvislosti s obchodovaním s antimikrobiálnymi látkami a ich používaním v humánnej a veterinárnej medicíne;

c)	zosúladenie dohľadu nad AMR u ľudí, v potravinách, u zvierat a v životnom prostredí na úrovni EÚ;

d)	zníženie antimikrobiálnej rezistencie u ľudí, zvierat a v životnom prostredí v EÚ v priebehu nového akčného plánu EÚ;

e)	v priebehu nového akčného plánu EÚ zmenšenie rozdielov medzi členskými štátmi v používaní antimikrobiálnych látok v súvislosti so zdravím ľudí a zvierat, pričom aj členské štáty s relatívne nízkym využívaním by mali vyskúšať ďalej presadzovať obozretné používanie antimikrobiálnych látok;

f)	zníženie infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou v EÚ v priebehu nového akčného plánu EÚ;

g)	vypracovanie ukazovateľov na posúdenie dosiahnutého pokroku pri riešení AMR a vykonávania akčného plánu EÚ;

posilnili koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi, medzi členskými štátmi a Komisiou a medzi odvetvím humánnej medicíny, potravinárstva, veterinárstva, životného prostredia, výskumu a inými relevantnými odvetviami a aktívne sa zúčastňovali na spoločných diskusiách siete „jedného zdravia“ v EÚ vymedzenej v bode 20;

3.	v rámci siete „jedného zdravia“ v EÚ diskutovali o vývoji, pokroku a vykonávaní akčného plánu EÚ;

4.	snažili sa o dosiahnutie ambicióznych legislatívnych opatrení, ktoré riešia riziko AMR pre ľudské zdravie v oblastiach, v ktorých na to majú právomoc, napríklad v oblasti veterinárnych liekov a medikovaných krmív;

5.	vypracúvali usmernenia Európskej únie o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne s cieľom podporovať vnútroštátne usmernenia a odporúčania;

zriadili dobrovoľný systém vzájomného partnerského preskúmania medzi jednotlivými krajinami, v rámci ktorého zástupcovia jedného alebo viacerých členských štátov hodnotia navzájom svoje národné akčné plány, zvažujú politické možnosti a poskytujú odporúčania na podporu členských štátov s cieľom zlepšiť prijaté opatrenia. Tento systém vzájomného partnerského preskúmania medzi jednotlivými krajinami dopĺňa iné existujúce nástroje hodnotenia alebo audítorskej činnosti (napr. ECDC, Riaditeľstvo pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín (30) alebo WHO);

7.	zabezpečili spoločný postup EÚ na celosvetových rokovaniach o AMR, najmä o vykonávaní globálneho akčného plánu (GAP) WHO, uznesení FAO a OIE o AMR a o vykonávaní a aktualizácii medzivládnych štandardov súvisiacich s AMR uverejnených v Codex Alimentarius a OIE;

v rámci siete „jedného zdravia“ pre AMR zosúladili programy strategického výskumu existujúcich iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja nových antibiotík, alternatív a diagnostiky, stanovili priority na základe spoločenských potrieb v oblasti verejného zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia pri zohľadnení analýzy nedostatkov v tejto oblasti;

9.	aktívne sa angažovali pri iniciatívach a návrhoch na vykonávanie nového podnikateľského modelu s cieľom vyvinúť na trhu nové antibiotiká vrátane modelov, v ktorých investičné náklady alebo príjmy nezávisia od objemu predaja;

10.

nabádali všetkých príslušných partnerov vrátane národných regulačných orgánov, aby v rámci existujúcich relevantných fór (napríklad siete Jedno zdravie) začali uvažovať o regulačnom rámci v súvislosti s antibiotikami s cieľom stimulovať výskum a vývoj a uľahčiť postup udeľovania povolení na uvedenie na trh pre nové antimikrobiálne látky;

11.	podporovali používanie alternatívnych možností liečby a prevencie vrátane očkovacích látok a vývoj a využívanie diagnostických testov dostupných v humánnej a veterinárnej medicíne;

12.

podporovali v úzkej spolupráci medzi členskými štátmi a Komisiou návrh na pridanie AMR do programu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v septembri 2016 na základe mandátu globálneho akčného plánu WHO a uznesení FAO o AMR s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto otázke na najvyššej politickej úrovni, zahrnúť všetky hlavy štátov a všetky relevantné organizácie OSN a usilovať sa o dosiahnutie ambicióznych výsledkov.

23.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1.	podporila členské štáty pri rozvoji, hodnotení a vykonávaní národných akčných plánov proti AMR vrátane podpory pri posilnení systémov monitorovania a kontroly a zvážila finančnú podporu prostredníctvom existujúcich rámcov;

2.	uľahčila a podporila pravidelné stretnutia siete „jedného zdravia“ v EÚ pre AMR, ako je vymedzená v bode 20;

3.	podala Rade aspoň raz ročne správu o činnostiach siete „jedného zdravia“ v EÚ vrátane vývoja v oblasti vykonávania akčného plánu EÚ proti AMR;

4.	stanovila harmonizovaný prístup na prevenciu pred vznikom a šírením vznikajúcej antimikrobiálnej rezistencie pri chove hospodárskych zvierat a v potravinovom reťazci s potenciálnym vplyvom na verejné zdravie (napr. rezistencia voči karbapenemáze);

prednostne vypracovala osobitné akty v rámci nariadenia o prenosných chorobách zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (31) vrátane preventívnych opatrení pred infekciami, osvedčených riadiacich postupov pri chove hospodárskych zvierat a harmonizovaných systémov dohľadu príslušných živočíšnych patogénov;

aktívne podporovala a obhajovala vo viacstranných a dvojstranných dialógoch a dohodách medzi EÚ a jej partnermi normy EÚ a politiky EÚ v oblasti AMR, najmä:

a)	význam prevencie pred infekciami, obozretné používanie antimikrobiálnych látok a posilňovanie informovanosti o rizikách AMR v humánnej a veterinárnej medicíne;

b)	zákaz používania antibiotík ako rastových stimulátorov pri chove hospodárskych zvierat;

c)	vyhýbanie sa rutinnému preventívnemu používaniu antimikrobiálnych látok vo veterinárnej praxi;

d)	vo veterinárnej praxi obmedzenie používania antimikrobiálnych látok, ktoré nie sú povolené alebo ktoré sú v EÚ obmedzené vzhľadom na to, že sú veľmi dôležité z hľadiska prevencie a liečby život ohrozujúcich infekcií u ľudí;

e)	požiadavky EÚ na dovoz živých zvierat a výrobkov z nich;

f)	koncepciu zásady predbežnej opatrnosti (32);

7.	podporovala štúdie vplyvu na hospodárstvo v odvetví humánnej a veterinárnej medicíny s cieľom posúdiť náklady AMR.

(1) Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13.

(2) 5427/06 [KOM(2005) 684 v konečnom znení] a 8493/10 [KOM(2010) 141 v konečnom znení].

(3) Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 1.

(4) KOM(2012) 0658 a KOM(2014) 0371.

(5) SN 9637/08

(6) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 10.

(7) Ú. v. EÚ C 211, 18.7.2012, s. 2.

(8) Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 7.

(9) P7_TA(2011)0238.

(10) P7_TA(2011)0473.

(11) 2012/2041 (INI).

(12) 2014/2207 (INI).

(13) KOM/2001/0333 v konečnom znení, zväzok I.

(14) 16939/11 [COM(2011)748].

(15) http://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA68/A68_ACONF1Rev1-en.pdf?ua=1.

(16) CAC 39-C-2015/21.

(17) https://www.g7germany.de/Content/EN/Artikel/2015/06_en/g7-gipfel-dokumente_en.html.

(18) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

(19) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(20) Ú. v. EÚ L 303, 14.11.2013, s. 26.

(21) Ú. v. EÚ C 299, 11.9.2015, s. 7.

(22) http://www.oecd.org/els/health-systems/Antimicrobial-Resistance-in-G7-Countries-and-Beyond.pdf.

Pozn.: suma „bilión“ v uvedenej správe znamená 1012.

(23) Oznámenie Komisie o zásade predbežnej opatrnosti [KOM(2000) 1 v konečnom znení z 2. februára 2000].

(24) Lead by J. O’Neill (http://amr-review.org/).

(25) http://www.jpiamr.eu/.

(26) http://english.eu2016.nl/events/2016/02/10/ministerial-conference-on-amr.

(27) Usmernenia Komisie k obozretnému používaniu antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne (2015/C 299/04); http://ec.europa.eu/health/antimicrobial_resistance/docs/2015_prudent_use_guidelines_en.pdf.

(28) http://www.jpiamr.eu/.

(29) Pozri bod 18.

(30) Riaditeľstvo pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín, predtým Potravinový a veterinárny úrad.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).

(32) Pozri tiež bod 15.

Top

Choose the experimental features you want to try