1.7.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 239/22

---

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 239/11)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„HÅNNLAMB“

EÚ č.: SE-PDO-0005-01327 – 21.4.2015

CHOP ( X ) CHZO ( )

1.   Názov:

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Švédsko.

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.1. Čerstvé mäso (a droby).

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Názvom „hånnlamb“ sa označujú jatočné telá a rozrobené diely mäsa jahniat a oviec plemena „gutefår“, ktoré sa narodili, boli chované a zabité vo vymedzenej zemepisnej oblasti Gotland. V gotlandskom nárečí slovo „hånnlamb“ znamená „rohatá ovca“. Ide o pôvodný názov rohatých oviec z oblasti Gotland, ktoré boli začiatkom 20. storočia zachránené pred vyhynutím, a neskôr boli označené ako plemeno „gutefår“. Plemeno pochádza zo starého gotlandského ovčieho plemena „allmogefår“, ktorého vlastnosti sa tisícky rokov utvárali vplyvom podnebia a vegetácie na Gotlande. Ovce sa chovajú na prírodných pasienkoch, ktoré im v porovnaní s ornou pôdou poskytujú krmivo nízkej kvality. A tak sa tieto ovce prispôsobili, aby čo najlepšie zužitkovali dostupnú vegetáciu. Ich mäso sa predáva na ostrove Gotland, ale aj inde vo Švédsku.

Zvieratá „hånnlamb“ určené na zabitie musia byť z plemena gutefår, pričom musia spĺňať požiadavky na čistokrvnosť stanovené jednou z chovateľských spoločností (GutefårAkademin alebo Föreningen Gutefåret) a musia byť zahrnuté v génových bankách na zachovanie plemena. Zvieratá sa musia chovať na prírodných pasienkoch ostrova Gotland.

Pasenie v týchto prírodných oblastiach dodáva mäsu jeho osobitné vlastnosti. Tráva a byliny majú napríklad vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín a antioxidantov, napríklad vitamínu E. Mäso z oviec, ktoré sa pasú na takejto tráve a bylinách, preto obsahuje viac týchto látok a má odlišný profil mastných kyselín, a teda typickú chuť. Vitamín E nepriamo ovplyvňuje chuť tým, že zabraňuje rozkladu mastných kyselín. Vyskytujú sa rozdiely v chuti typické pre toto plemeno, ktoré vyplývajú najmä z rozdielov v pretučnenosti, ale takisto zo schopnosti plemena vyťažiť maximum z rôznych typov krmiva. Prostredníctvom adaptácie si ovce „Hånnlamb“ dobre privykli na pasienky poskytujúce krmivo nízkej kvality, ale bohaté na rastlinné druhy, čo prispieva k osobitým vlastnostiam mäsa. Energetická hodnota mäsa je približne 100 až 170 kcal alebo 470 až 700 kJ na 100 g mäsa v závislosti od toho, ako je rozporciované. Obsah tuku sa pohybuje od približne od 2 % do 10 %, pričom pozostáva z približne rovnakého podielu nasýtených a mononenasýtených mastných kyselín a polynenasýtené mastné kyseliny predstavujú približne 10 % celkového obsahu mastných kyselín. Mäso z prírodných pasienkov má vyšší podiel polynenasýtených mastných kyselín, ako sú omega-3 mastné kyseliny (najmä kyselina alfa-linolénová a kyselina ikozapentaénová), keďže rastliny, ktoré na pasienkoch rastú, obsahujú tieto mastné kyseliny. Množstvá omega-3 mastných kyselín sa môžu líšiť až päťnásobne v závislosti od rastlín, ktoré zvieratá konzumovali. Pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín v mäse je ovplyvnený krmivom/pastvou, pričom tento pomer zasa ovplyvňuje chuťový zážitok. Chuť mäsa „hånnlamb“ možno opísať ako typickú. Mäso je šťavnaté s príchuťou pečene a krvi a má maslové tóny (čisteného masla), drevitú (zeme, machu a húb) a kyslú chuť a doznievajúcu jasne kovovú príchuť. Okrem toho má jahňacina prirodzene slanú chuť s náznakom byliniek a gaštanov a jasne vnímanou príchuťou zveriny. Degustačné komisie pripísali tejto jahňacine kovovú, drevitú, maslovú a kyslú mäsovú chuť. Najintenzívnejšou príchuťou bola maslová a po nej príchuť kovová a drevitá. Mäso má jemne zrnitú štruktúru s tmavšou farbou a menšou pretučnenosťou ako mäso komerčných plemien. Za denného svetla je mäso stredne tmavočervené a tuk je biely (AMSA Meat Color Measurement Guidelines, American Meat Science Association – Usmernenia týkajúce sa farby mäsa podľa Amerického združenia pre vedu o mäse, 2012).

Jednou z čŕt zvierat krajových druhov je, že sa u nich vyskytuje veľká rozmanitosť. Majú rozdielny vzhľad a veľkosť. Dospelé jedince plemena „gutefår“ dosahujú rozdielnu hmotnosť aj v rámci rovnakej vekovej skupiny. Živá hmotnosť oviec je v priemere 50 kg, môže sa však pohybovať od 40 do 70 kg, u baranov je zodpovedajúci rozsah 60 až 80 kg. To znamená, že rozdiely sa vyskytujú aj vo veľkosti a hmotnosti jahniat. Napríklad hmotnosť jahniat z Lilla Karlsö pri zabití sa pohybuje od 16 do 21 kg.

Nie sú stanovené žiadne požiadavky na maximálny a minimálny vek pri zabití, ktoré by podmieňovali predaj mäsa pod názvom „hånnlamb“. Posúdenie, toho či sa mäso zvierat zatriedi ako baranina alebo jahňacina, sa vykonáva vizuálnou prehliadkou jatočného tela. Horný vekový limit v prípade jahniat „Hånnlamb“ je 16 mesiacov, po tomto veku sa mäso klasifikuje ako baranina. Pri predaji mäsa „hånnlamb“ treba uviesť, či mäso pochádza z jahňaťa alebo z dospelej ovce.

Minimálna hmotnosť jatočných tiel, ktoré možno predávať ako „hånnlamb“, je 12 kg. V prípade jednotlivých kusov mäsa nie je stanovený žiadny hmotnostný limit, keďže sa to nepovažuje za potrebné.

Jahňatá sa zvyčajne zabíjajú skoro na jeseň po dosiahnutí živej hmotnosti približne 30 až 50 kg. Staršie zvieratá sa zabíjajú celý rok. Pokiaľ ide o kvalitatívne kritériá pre kategóriu jahňaciny podľa klasifikačnej tabuľky EUROP v prípade mäsa „hånnlamb“, jatočné telá by mali patriť do triedy mäsitosti O-E. Pokiaľ ide o kvalitatívne kritérium pretučnenosti, trieda pretučnenosti podľa klasifikačnej tabuľky EUROP musí byť aspoň mierna (2-). V prípade kategórie zvierat na zabitie môže byť trieda mäsitosti mierne nižšia (P+-E), pričom trieda pretučnenosti by mala byť aspoň mierna (2-).

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Počas celého vegetačného obdobia sa ovce „Hånnlamb“ pasú na prírodných pasienkoch a získavajú živiny dostupné vo vegetácii. V závislosti od klimatických faktorov a podmienok rastu na prírodných pasienkoch možno na jar a neskoro na jeseň dávať dodatočné krmivo vrátane sena/siláže. Jahňatá na prírodných pasienkoch nasledujú svoje matky. Jahňatá sa začínajú pásť vo veku približne jedného mesiaca, ale v rámci sociálnej interakcie sa naďalej dojčia až do neskorej jesene.

Obsah živín v rastlinnom krmive pasienkov (na kilogram sušiny) sa líši, bol však vypočítaný na základe typických pasienkov, na ktorých sa ovce „Hånnlamb“ pasú: využiteľná energia 10,2 MJ, stráviteľná surová bielkovina 126 g, absorbovateľné aminokyseliny 69 g, bielkovinová rovnováha v bachore 48 g, vápnik 9,1 g, fosfor 2,6 g, draslík 17,2 g, horčík 1,8 g, popol 63 g a surová bielkovina 168 g.

V zime sa ovce a barany kŕmia senom a/alebo silážou. Ovciam možno dávať koncentrované kŕmne doplnky v období mesiac pred a mesiac po bahnení. Objemové aj koncentrované krmivo musia pochádzať z vymedzenej zemepisnej oblasti.

Seno na zimné krmivo sa pestuje na ornej pôde. Zloženie sa líši v závislosti od pôdnych podmienok, často však zahŕňa zmesi trávnych druhov, ako je napríklad timotejka lúčna, kostrava lúčna a mätonoh trváci zmiešané s niektorými druhmi lucerny a inými bylinami.

Siláž sa vyrába z rovnakých plodín ako seno.

Pokiaľ ide o výber kŕmnych koncentrátov, okrem toho, že prikrmovanie je obmedzené na obdobie mesiaca pred a mesiaca po bahnení, nie sú stanovené žiadne požiadavky.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Zvieratá určené na zabitie sa musia narodiť a musia byť chované na prírodných pasienkoch vo vymedzenej zemepisnej oblasti (na inom území vo vymedzenej zemepisnej oblasti môžu byť držané len krátko počas obdobia pasenia a mimo obdobia pasenia).

Obdobie pasenia jahniat musí trvať najmenej štyri mesiace pred zabitím. V prípade dospelých zvierat musí byť obdobie pasenia najmenej sedem mesiacov v roku.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Pri zabíjaní sa musia zvieratá, jatočné telá a diely držať oddelene. Jatočné telá musia byť opečiatkované logom „Hånnlamb“ (obrázok 1).

Logo musí byť pevne pripojené k obalu konečných výrobkov, aby sa zabezpečila vysledovateľnosť.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť pozostáva z ostrova Gotland a priľahlých ostrovov a ostrovčekov. Zemepisná oblasť zodpovedá provincii Gotland vrátane ostrova Gotska Sandön (obrázok 2). Gotland je najväčším ostrovom v Baltskom mori, pričom leží na 57°29′57″ severnej zemepisnej šírky 18°30′34″ východnej zemepisnej dĺžky. Ostrov je odlišný od zvyšnej časti Švédska, keďže jeho podložie je vápencové.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Gotland má prímorské podnebie. Teplota je počas roka relatívne stabilná vďaka polohe ostrova v Baltickom mori, pričom letá sú chladné, ale jesene a zimy mierne. Priemerná ročná teplota je približne +6,5 °C. Na začiatku a počas hlavnej časti leta je teplota často vysoká s intenzívnym slnečným svitom, čo spôsobuje sucho, ktoré ovplyvňuje vegetáciu a podmienky pastvy.

„Hånnlamb“ je odolné plemeno pochádzajúce z gotlandského plemena „allmogefår“, ktorého vlastnosti sa utvárali tisícky rokov vplyvom gotlandského podnebia a vegetácie. Ovce sa celý rok voľne pohybovali po celej oblasti, teda po pobrežných lúkach, vápencových plošinách s tenkou vrstvou pôdy (tzv. alvar) a po lesoch. V dôsledku tohto spôsobu života sa gotlandské ovce žijúce na poliach dobre prispôsobili jedinečnému prírodnému prostrediu ostrova. Toto ovčie plemeno si zachováva mnohé pôvodné vlastnosti, ktoré sa u moderných plemien oviec už nevyskytujú. Napríklad gastrointestinálny systém oviec je nastavený tak, aby ovciam umožnil čo najlepšie využiť chudobné prírodné pasienky na ostrove Gotland.

V päťročných správach guvernéra okresu z 19. storočia sa uvádza, že pasienky na ostrove sú veľmi vhodné na chov oviec a že chov oviec má pre ostrov Gotland veľký význam. Podľa týchto správ bolo gotlandské plemeno oviec veľmi odolné, lebo zvieratá sa celý rok pohybovali vonku. Ovce boli okrem toho menšieho vzrastu, ich mäso však bolo dobré a malo výraznú príchuť zveriny. Táto vlastnosť sa považovala okrem iného za výsledok zmesi bylín z prírodných pasienkov. Podľa starších zdrojov bolo mäso oviec, či už čerstvé, údené alebo solené, významným gotlandským exportným tovarom. Od polovice 18. storočia sa ovčie mäso pravidelne vyvážalo napríklad do Štokholmu.

V roku 1918 sa začala iniciatíva na záchranu gotlandských oviec „Hånnlamb“ pred vyhynutím. Postupne sa zo zhromaždených oviec „Hånnlamb“ vytvorili nové stáda, vďaka čomu sa tento gotlandský krajový druh oviec zachránil. V roku 1973 bol pre krajový druh rohatej ovce z Gotlandu, ktorá sa v gutamålskom a gotlandskom nárečí nazývala „hånnlamb“, schválený názov „gutefår“. Rohy majú ovce aj barany plemena „hånnlamb“.

V súčasnosti je chov oviec „Hånnlamb“ založený na veľmi podobných metódach, ako sa používali v minulosti, je však v súlade s pravidlami stanovenými orgánmi a v právnych predpisoch. Šľachtenie je prísne kontrolované a vykonáva sa podľa plánu šľachtenia stanoveného švédskou Radou pre poľnohospodárstvo, v ktorom sa zakazuje cielené šľachtenie a kríženie s inými plemenami. Plemeno oviec „Hånnlamb“ si preto zachováva vzhľad a vlastnosti, ktoré má už tisícky rokov.

Archeologické nálezy dokazujú, že chov oviec sa na gotlandských ostrovoch vykonáva viac ako 4 000 rokov. Chov oviec na ostrove Gotland nadobudol veľký význam v skoršom období. Ďalším dôkazom významu chovu oviec na Gotlande je to, že slobodní farmári na ostrove používali na svojich pečatiach symbol staršieho barana „väduren“ už v 13. storočí. „Väduren“ symbolizoval rozdelenie južného Gotlandu na tri časti už dávno pred tým, ako sa symbol objavil na embléme celého Gotlandu, pričom naďalej zostáva oficiálnym symbolom ostrova. Baran „väduren“ je vyobrazený aj na znaku regiónu, provincie a okresu Gotland (obrázok 3).

Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Vďaka obsahu vápenca a prímorskému podnebiu sú prírodné pasienky Gotlandu obdarené osobitým zložením bylín. Platí to aj pre riedke ihličnaté lesy, kde je flóra veľmi bohatá na byliny a trávu, čo je dôsledkom obsahu vápenca. Na 1 m2 prírodného pasienku môže rásť 20 až 40 rastlinných druhov. Aj dnes pokrývajú pasienky rozsiahlu časť povrchu Gotlandu, napriek tomu, že ich rozloha sa zmenšila a v súčasnosti tvorí asi 40 000 hektárov.

Suché gotlandské podnebie a pastva na týchto prirodzených územiach dodávajú plemenu „Hånnlamb“ jeho silnú mäsovú chuť. Vedeckými štúdiami sa preukázalo, že chuť mäsa je ovplyvnená obsahom vody v krmive. Hojnosť bylín, napríklad dúšky materinej, na prírodných pasienkoch Gotlandu znamená, že mäso má výraznú príchuť zveriny, čo sa ako jeho vlastnosť spomína aj v historických textoch, pričom mäso sa považuje za vyhľadávanú delikatesu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.livsmedelsverket.se/globalassets/produktion-handel-kontroll/livsmedelsinformation-markning-halsopastaenden/skyddade-beteckningar/ansokan-hannlamb-med-bilagor.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

---