19.3.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/12

---

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 105/10)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„ΚΟΛΟΚΑΣΙ ΣΩΤΗΡΑΣ“/„ΚΟΛΟΚΑΣΙ-ΠΟΥΛΛΕΣ ΣΩΤΗΡΑΣ“ (KOLOKASI SOTIRAS/KOLOKASI-POULLES SOTIRAS)

EÚ č.: CY-PDO-0005-01309 – 3.2.2015

CHOP ( X ) CHZO ( )

1.   Názov:

„Κολοκάσι Σωτήρας“/„Κολοκάσι-Πούλλες Σωτήρας“ (Kolokasi Sotiras/Kolokasi-Poulles Sotiras)

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Cyprus

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.6: Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Taxonómia: Rastlina patrí do čeľade Araceae a rodu Colocasia. Rod zahŕňa druh Colocasia esculenta, ktorý sa pestuje na mnohých miestach na svete vrátane Cypru. V podstate ide o tropickú rastlinu, ktorá sa prispôsobila miestnym podmienkam a potrebuje veľa vody.

Taro sa pestuje pre jedlé podcibulie s miestnymi názvami „mappes“ a „poulles“. Tzv. mappa je stredové podcibulie, ktoré leží pod povrchom pôdy a nazýva sa „kolokasi“ (taro). Poulles je dcérske podcibulie, ktoré sa vyvíja po stranách a nazýva sa „kolokasi-poulles“ (mladé taro).

Plodina sa väčšinou pestuje na poliach s červenozemou v širšom okolí obce Sotira a vďaka osobitným vlastnostiam tejto oblasti je široko známa pod názvom „Kolokasi Sotiras“ (mappa) a „Kolokasi-Poulles Sotiras“ (poulles).

Charakteristické vlastnosti

Fyzikálne vlastnosti

Tvar – Kolokasi Sotiras: valcovitý, najširší v blízkosti stredu podcibulia a na konci mierne zaokrúhlený alebo zašpicatený

Tvar – Kolokasi-Poulles Sotiras: špecifické vlastnosti: a) má zakrivený tvar; b) je menšie a tenšie než kolokasi; a c) na hornom konci je zašpicatené.

Veľkosť: Kolokasi Sotiras: maximálna dĺžka 30 cm, minimálna dĺžka 10 cm, maximálny priemer 15 cm a minimálny priemer 5 cm. Nie je stanovená maximálna ani minimálna veľkosť Kolokasi-Poulles Sotiras.

Organoleptické vlastnosti

Tieto skutočnosti platia pre Kolokasi Sotiras aj pre Kolokasi-Poulles Sotiras.

Textúra: hladký povrch s nepatrným rebrovaním nepravidelného tvaru

Farba na vonkajšej strane: mappa/poulla je svetlohnedá, s tmavšími oblasťami okolo očiek a po ošúpaní s nepravidelnými belavými škvrnami. „Nožičku“ v spodnej časti mappa/poulla miestni pestovatelia nazývajú „mousoulos“. Má belavú farbu, takmer rovnakú ako vnútorná časť podcibulia.

Farba dužiny: od belavej po bledožltú s drobnými hnedými škvrnami roztrúsenými po celom povrchu, ktorý je pomerne vlhký vďaka prítomnosti kryštálikov šťavelanu vápenatého. Z dôvodu obsahu šťavelanu vápenatého sa Kolokasi Sotiras musí uvariť, aby bolo jedlé. Dužina je hladká a obsahuje drobné zrniečka škrobu.

Vôňa: neutrálna až bez vône a zápachu.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby vrátane prípravy materiálu na množenie až po šúpanie podcibulia sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Vymedzená zemepisná oblasť zahŕňa poľnohospodárske pozemky s červenou pôdou (červenozemou), ktoré sa nachádzajú v administratívnych hraniciach obce Sotira a obcí Avgorou, Frenaros a Liopetri v okrese Famagusta.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Špecifickosť výrobku

Špecifické vlastnosti Kolokasi Sotiras a Kolokasi-Poulles Sotiras sú:

a)	dlhý, úzky valcovitý tvar mappa a zakrivený tvar poulles;

b)	celistvý povrch podcibulia (v dôsledku šúpania) s nepatrným rebrovaním alebo úplne bez rebrovania;

c)	belavá farba epidermy z dôvodu odstránenia hliny a väčšej časti peridermu (šupky) po ošúpaní podcibulia nožom.

Vďaka uvedeným špecifickým vlastnostiam spotrebitelia ľahko odlíšia Kolokasi Sotiras a Kolokasi-Poulles Sotiras od tara a mladého tara, ktoré sa pestujú v iných oblastiach. Využívanie materiálu na vegetatívne rozmnožovanie z predchádzajúcich plodín vypestovaných vo vymedzenej oblasti zabezpečuje nepretržité pestovanie.

Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inými vlastnosťami výrobku (pre CHZO)

Možno zhrnúť, že taro pestované na Cypre sa začalo spájať s vymedzenou oblasťou predovšetkým v dôsledku odborných znalostí pestovateľov spolu s priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami.

Špecifickosť zemepisnej oblasti

Nadmorská výška: Vymedzená zemepisná oblasť sa nachádza na východnom okraji Cypru. Leží v nadmorskej výške maximálne 80 m a vo vzdialenosti menej ako 14 km od pobrežia. Ide o rovinaté územie, ktoré sa mierne zvažuje smerom k moru. Pôda je pomerne hlboká.

Typická červenozem: V širšej oblasti Sotira-Kokkinochoria (tzv. červené dediny) sa vyskytuje najvyššia koncentrácia oblastí červenozeme na Cypre. Ide o rovinaté alebo mierne sa zvažujúce územie s ťažkou pôdou s vysokým obsahom ílu, pričom kapacita zadržiavania vody tu dosahuje 30 – 35 % a výmenná kapacita 28 – 33 %. Za normálnych podmienok vlhkosti sú tieto pôdy vo všeobecnosti drobivé a majú lepšiu pórovitosť, priepustnosť vody a odvodňovanie než ťažké aluviálne pôdy. Hodnota pH pôdy dosahuje približne 7,5 – 8,0 a jej výmenná kapacita približne 28 – 33 meq/100 g pôdy. Obsah organickej hmoty v ornici je vo všeobecnosti 0,5 – 2 % a v podloží menej ako 1 %. Všetky uvedené skutočnosti majú zásadný význam pre rozvoj a životaschopnosť rastlín, ako aj kvalitu a množstvo vypestovaného podcibulia, keďže taro obľubuje ťažkú, hlbokú, dobre odvodnenú a drobivú pôdu s vysokou kapacitou zadržiavania vody. Uvedené faktory, a najmä úrodnosť pôdy, majú takisto zásadný význam pri pestovaní tara, keďže prispievajú k vývoju zdravého koreňového systému, ktorý umožňuje intenzívnejšie a lepšie čerpanie živín a následne vyššie výnosy.

Klimatické podmienky: prevládajú tieto podmienky:

—	relatívne mierne zimy (november – február) s priemernými teplotami 16 °C až 18 °C a priemernými minimálnymi teplotami, ktoré neklesajú pod úroveň 8 °C,

—	letá (máj – september) s teplotami, ktoré nie sú relatívne príliš vysoké (priemerná teplota 21 – 29 °C),

—	vysoká relatívna vlhkosť (RH) s priemerom 58 – 79 % počas roka.

Tieto klimatické podmienky tvoria klimatický profil vymedzenej oblasti, ktorý vyhovuje potrebám plodiny, keďže vo všeobecnosti ide o teplomilnú rastlinu, ktorá si vyžaduje denné teploty nad 21 °C a je veľmi citlivá na mráz. Z dôvodu citlivosti na teploty sa taru darí na rovinách, akou je vymedzená zemepisná oblasť, ktoré sa vzhľadom na polohu blízko pri mori vyznačujú menšími výkyvmi teplôt a rozdielmi medzi dennými a nočnými teplotami.

Ľudské faktory: Tieto faktory postupom času viedli k rozvoju osobitných pestovateľských postupov, ktoré pomáhajú určovať vlastnosti produktu. Tieto postupy zahŕňajú:

a)

Výber vhodného materiálu na rozmnožovanie: Pestovatelia si osvojili viacero postupov týkajúcich sa výberu materiálu na vegetatívne rozmnožovanie z dopestovaných plodín a manipuláciu s ním. Tento materiál nazývajú „sadenice“. Vyberajú drobné, celé, neforemné mappes alebo poulles, pričom však kontrolujú, aby mali dostatok očiek, a/alebo rezy mappa s dostatočným počtom očiek. Pestovatelia uchovávajú materiál na rozmnožovanie na tienistom mieste, pokrytý zeminou a odrezkami až do dňa výsadby alebo nechajú niektoré rastliny tara rásť na poli až do výsadby ďalších plodín, keď sa tieto rastliny vytrhnú a ihneď znovu vysadia ako nový materiál na rozmnožovanie. Okrem toho sa niektoré pozemky vysádzajú len na to, aby poskytli materiál na rozmnožovanie na budúci rok. Obvykle ide o pozemky, ktoré ležia úhorom alebo na nich predtým rástli bôbovité rastliny.

b)

Prihŕňanie zeminou: Keď sadenice dosiahnu výšku 70 – 80 cm, prihrnú sa špeciálnym pluhom, ktorý odoberá zeminu z vrchných častí brázd a hromadí ju pri koreňoch, čím zakrýva stonky sadeníc do výšky približne 30 – 40 cm. Prihŕňať je možné aj ručne s použitím motyky, Prihŕňa sa aspoň raz za vegetačné obdobie a plodina sa ihneď po prihrnutí dobre poleje. Prihŕňanie je pestovateľský postup, ktorý uľahčuje textúra, zloženie, a najmä štruktúra červenozeme vo vymedzenej oblasti. Vďaka stabilnej štruktúre pôdy, ktorá sa pôsobením zavlažovacej alebo dažďovej vody nedrobí, sa zemina dá ľahšie presunúť k základni rastliny a rovnomerne navŕšiť. Táto vlastnosť a pórovitosť pôdy, z ktorej vyplýva jej dobré prevzdušnenie, vytvárajú podmienky pre vývoj rastlín, v ktorých sa vytvára podcibulie s veľkosťou a tvarom typickými pre Kolokasi Sotiras – t. j. podcibulie mappa je veľké, dlhé a úzke. V prípade pestovania v iných podmienkach by zostalo malé a okrúhle.

c)

Šúpanie: Po zbere úrody sa mappes a poulles prepravujú do skladov v poľnohospodárskych podnikoch, do dočasných skladov alebo do baliarní, kde sa šúpu. Všetky uvedené činnosti sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti, keďže miestni pestovatelia a/alebo ich rodiny disponujú špecifickým know-how, takže tieto činnosti prebiehajú z dôvodu blízkosti a dostatku priestoru neďaleko ich polí. Šúpanie je postup, pri ktorom sa mappa/poulla dôkladne čistí od zeminy a hliny pomocou noža, kým nezbelie. V praxi to znamená odstránenie väčšej časti peridermu s cieľom odstrániť hlinu, ktorá sa naň prilepila. Táto činnosť sa vykonáva vo vymedzenej zemepisnej oblasti, keďže ide o súčasť miestneho know-how prenášaného z generácie na generáciu. Treba poznamenať, že šúpanie je typické len pre túto oblasť – taro, ktoré sa pestuje inde na Cypre, sa nešúpe.

d)

Uchovávanie zrelého tara v zemi a postupný zber úrody: Keďže zrelé taro možno ponechať pomerne dlhý čas v zemi, pestovatelia ho zberajú podľa potrieb trhu. Vedia, že rastlina sa vyznačuje tým, že podcibulie podlieha skaze len v prípade dlhších období mrazov, ktoré sa v tejto oblasti takmer nevyskytujú. Zo skúseností vedia aj, koľko tara denne predajú a podľa toho zberajú primerané množstvo. Preto je taro známe ako tzv. porcelánové prasiatko, keďže pestovatelia majú „na sklade“ produkt, ktorý im poskytuje stabilný príjem a vopred vedia, v akej výške. Uchovávanie zrelého podcibulia tara v zemi je jednou z odborných znalostí miestnych pestovateľov. Tento postup nie je zaužívaný v žiadnej inej oblasti na Cypre.

História:

Existujú dôkazy o dovezení tara z Karpasie do oblasti obce Sotira začiatkom 20. storočia. Spočiatku sa taro pestovalo len na poliach pri mori, kde sa nevyskytuje červenozem. Postupne sa však pestovanie posúvalo do vnútrozemia (do blízkosti obce) na polia s červenozemou a ukázalo sa, že textúra pôdy a lepšia schopnosť zadržiavať vodu výrazne zlepšili kvalitu pestovaného tara: je väčšie, má jednotný tvar, výnosy i textúru.

Pomaly a postupne sa pestovanie tara ujalo v širšej oblasti okolo obce Sotira a zintenzívnilo sa po roku 1974, keď zaplnilo medzeru spôsobenú stratou poľnohospodárskych podnikov v severnej časti ostrova. Kolokasi Sotiras síce nikdy nebolo hlavnou plodinou v tejto oblasti, v priebehu 90. rokov 20. storočia však okresný poľnohospodársky úrad vo Famaguste viedol osobitný spis týkajúci sa tara s cieľom zlepšiť zavlažovacie systémy a vytvoriť register pestovateľov. To sa potvrdzuje aj v nedávnom dokumente úradu (2013), kde sa uvádza, že 139 zo 179 pestovateľov tara v okrese (77 %) pôsobí v oblasti obce Sotira. Podľa prieskumu, ktorý úrad uskutočnil v roku 1990 a ktorý je súčasťou spisu týkajúceho sa tara, sa 1 000 daa (100 ha) (77 %) z celkovej plochy 1 300 daa (130 ha), na ktorej sa v okrese Famagusta pestuje taro, nachádzalo v oblasti obce Sotira, takže naďalej šlo o významnú plodinu. Ostatní pestovatelia pôsobia v iných obciach vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Údaje štatistického úradu dokazujú, že vo vymedzenej zemepisnej oblasti sa dosahuje viac než 90 % celkovej produkcie tara v krajine.

Kultúra:

Kolokasi Sotiras je najdôležitejšou zložkou známeho miestneho jedla kolokasi-kapamas, ktoré chce ochutnať každý návštevník tejto oblasti. Taro vždy zohrávalo úlohu v miestnom kultúrnom živote, o čom svedčí tradičný festival tara. Pravidelne sa uskutočňoval v 70. rokoch 20. storočia, ale odnedávna ho opäť raz ročne usporadúva miestne združenie s podporou obecného zastupiteľstva. Kolokasi Sotiras a Kolokasi-Poulles Sotiras sú vystavované aj na podujatiach organizovaných obecnými združeniami a pod. ako osobitný produkt, ktorý je typický pre túto oblasť.

Skutočnosť, že listy sú odolné proti škodcom a chorobám, sa odráža aj v miestnom úsloví „eisai opos to kolokasófyllo“ („si ako taro“) opisujúcom osobu, ktorú nič netrápi ani neznepokojuje.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.moa.gov.cy/moa/da/da.nsf/All/F3FF567F4E8FF1C5C2257B970039D8EF/$file/Προδιαγραφές%20Κολοκάσι%20Σωτήρας%20_%20Κολοκάσι%20Πούλλες%20Σωτήρας.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

---