EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2016

COM(2016) 479 final

2016/0230(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 246 final}
{SWD(2016) 249 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

Zmena klímy je cezhraničný problém, ktorý sa nedá vyriešiť len na celoštátnej alebo miestnej úrovni. EÚ od roku 1992 pracuje na hľadaní spoločných riešení a presadzovaní globálnych opatrení na boj proti zmene klímy.

V decembri 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) bola prijatá parížska dohoda. Dohoda obsahuje dlhodobý cieľ a uvádza, že pri dosahovaní dlhodobých cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy bude mať zásadný význam príspevok z využívania pôdy a lesov 1 .

Týmto návrhom sa plnia aj záväzky EÚ vyplývajúce z parížskej dohody o zmene klímy. Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu 2 . Tento návrh nadväzuje na hodnotenie parížskej dohody Komisiou 3 .

V plánovanom vnútroštátne stanovenom príspevku EÚ sa zohľadňujú aj usmernenia Európskej rady o začlenení využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na rok 2030. EÚ oznámila, že jej cieľom je „absolútne zníženie emisií oproti základnému roku v celom hospodárstve“, pričom by sa malo dosiahnuť „najmenej 40-percentné domáce zníženie“, ktoré sa bude týkať 100 % emisií EÚ. Pokiaľ ide o LULUCF, uviedlo sa tiež, že „hneď ako to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020, sa stanoví spôsob, akým sa využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo zaradia do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030“. 4  

Cieľom tohto návrhu je určiť, ako sa odvetvie LULUCF začlení do politiky EÚ v oblasti zmeny klímy od roku 2021. Na EÚ a všetky jej členské štáty sa dodnes vzťahujú obmedzenia Kjótskeho protokolu, keďže musia zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF neprodukovalo ďalšie emisie. Platnosť Kjótskeho protokolu však uplynie na konci roka 2020. V dôsledku toho sa v rámci EÚ musí ďalej rozpracovať správa odvetvia LULUCF.

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Súčasný rámec politiky EÚ v oblasti zmeny klímy do roku 2020 pokrýva väčšinu odvetví a skleníkových plynov. Pozostáva z týchto dvoch hlavných prvkov:

a)systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS);

b)na odvetvia 5 mimo EU ETS sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí (Effort Sharing Decision – ESD).

Pokrok pri dosahovaní cieľov na rok 2020 sa zabezpečí vďaka povinnosti ročného nahlasovania a kontrolám dodržiavania pravidiel stanoveným v nariadení 525/2013/ES 6 .

Na emisie a záchyty 7 skleníkových plynov v odvetví LULUCF sa v súčasnosti vzťahujú medzinárodné záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu až do roku 2020. Momentálne prebieha vykonávanie súčasného rozhodnutia o LULUCF (529/2013/EÚ), ktoré do roku 2020 prinesie lepšie systémy započítavania. Bez právneho rámca na konsolidáciu toto vykonávania a stanovenie uplatniteľných pravidiel na obdobie po roku 2020 by odvetvie LULUCF mohlo byť v rámci EÚ zahrňované do celkového rámca nejednotne. Rozdiely pri vykazovaní a pravidlách o započítavaní medzi jednotlivými členskými štátmi by negatívne ovplyvnili optimálne fungovanie jednotného trhu.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Právny návrh na začlenenie LULUCF do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 je kľúčovým prvkom stratégie Komisie pre odolnú energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy, pričom podporuje jej dekarbonizačný rozmer. Návrh je takisto potrebný na doplnenie integrovaného rámca pre politiky v oblasti zmeny klímy a energetiky do roku 2030, ktorý v októbri 2014 schválila Európska rada.

Podľa medzinárodných pravidiel Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu sa emisie súvisiace s využívaním biomasy nahlasujú a započítavajú v rámci odvetvia LULUCF, t. j. využívanie biomasy v odvetví energetiky sa berie ako nulové. Tak sa zabraňuje dvojitému započítaniu emisií.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•    Proporcionalita

•    Výber nástroja

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od marca do júna 2015 Európska komisia uskutočnila verejnú konzultáciu o tom, ako čo najlepšie riešiť emisie z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iného využívania pôdy v súvislosti s rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Celkovo bolo prijatých 138 príspevkov o možnostiach politickej úpravy, polovica respondentov nemala jednoznačnú preferenciu a približne jedna tretina respondentov, najmä environmentálne mimovládne organizácie a lesnícke organizácie, bola za zachovanie LULUCF ako samostatného piliera v rámci politík v oblasti klímy. Najnižšiu podporu mala možnosť zlúčenia poľnohospodárstva a LULUCF do samostatného piliera mimo ESD. Vládne orgány jednotlivých štátov najviac podporovali možnosť samostatného piliera LULUCF s prípadnou flexibilitou alebo začlenenie LULUCF do ESD. Keďže názory boli také rôznorodé, ani jedna z možností, ktoré zvažovala Komisia, nemôže uspokojiť všetky tieto stanoviská. Väčšina respondentov za kľúčové z hľadiska environmentálnej integrity považovala započítavanie. Bol prejavený silný záujem o zefektívnenie paralelných systémov vykazovania a o pokračovanie v lesných referenčných úrovniach.

•    Získavanie a využívanie expertízy

Kvantitatívne posúdenie budúcich vplyvov v EÚ je v súlade s analýzami uskutočnenými pri návrhu o rámci do roku 2030 a s nariadením [] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody. Komisia oslovila Národnú technickú univerzitu v Aténach, Medzinárodný inštitút pre aplikovanú systémovú analýzu a EuroCare, aby vyvinuli možné modelové scenáre pre EÚ.

•    Posúdenie vplyvu

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Zďaleka najvýznamnejšou z navrhovaných zmien je zefektívniť dva existujúce paralelné systémy nahlasovania do jediného systému. Tým sa zníži administratívna záťaž a náklady pre členské štáty aj Komisiu. Pokiaľ ide o administratívne vplyvy zmien pravidiel započítavania, mali by byť minimálne, lebo príslušné pravidlá započítavania už boli zriadené v nadväznosti na rozhodnutie 529/2013/EÚ o LULUCF. Administratívne náklady súčasného režimu boli analyzované v sprievodnom posúdení vplyvu k návrhu existujúceho rozhodnutia o LULUCF [SWD(2012) 41 final].

•    Základné práva

4.    VPLYV NA ROZPOČET

5.    ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Pri zvažovaní možností širšieho využívania flexibility vždy treba mať na pamäti environmentálnu integritu. Zmierňujúce činnosti v odvetví LULUCF by mali viesť k väčšiemu, merateľnému a udržateľnému posilneniu záchytov uhlíka. Zabezpečenie týchto podmienok si vyžaduje dôkladný systém monitorovania, vykazovania a overovania.

Vzhľadom na medzinárodné záväzky podľa UNFCCC vykazovanie bude aj naďalej prebiehať každoročne. Monitorovanie a vykazovanie naďalej vychádza z požiadaviek uvedených v nariadení 525/2013/ES zmenenom na účely tohto nariadenia. Nariadenie č. 525/2013/ES by sa malo ďalej doplniť s cieľom vytvoriť komplexný rámec monitorovania a dodržiavania súladu po roku 2020 pre všetky sektory mimo ETS vrátane LULUCF. Tieto ustanovenia sa majú začleniť do riadiaceho mechanizmu energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie ráta s návrhom, ktorý by Komisia mala predložiť koncom roku 2016, a môžu byť ďalej rozpracované ako súčasť spomínaného návrhu. Započítavanie činností v sektore LULUCF sa najlepšie realizuje dlhodobo. Aby sa odvetvie LULUCF začlenilo medzi ostatné sektory mimo ETS, každých päť rokov sa zopakuje kontrola súladu.

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1: Predmet úpravy

V tomto článku sa vysvetľuje, že nariadenie stanovuje záväzky členských štátov v záujme splnenia cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v Únii v období od roku 2021 do roku 2030, ako aj pravidlá započítavania a kontroly súladu.

Článok 2: Rozsah pôsobnosti

Tento článok určuje rozsah pôsobnosti nariadenia. Odzrkadľuje rozsah existujúcich právnych predpisov EÚ pre členské štáty podľa Kjótskeho protokolu (529/2013/EÚ). Povinne do jeho rozsahu patrí vo všeobecnosti lesná pôda a poľnohospodárska pôda, ako aj pôda, ktorej využitie sa zmenilo z tohto účelu na iný alebo z iného účelu na tento. Navrhovaný prístup spočíva v odstránení paralelného rámca pre vykazovanie podľa Kjótskeho protokolu a zjednodušuje systém tým, že rámec nahlasovanie prispôsobuje pravidlám UNFCCC založeným na statuse pôdy. Rozsah pôsobnosti zahŕňa skleníkové plyny CO2, CH4 a N2O.

Článok 3: Vymedzenie pojmov

V tomto článku sa vymedzuje špecifická terminológia.

Článok 4: Záväzky

Záväzok pre každý členský štát spočíva v tom, aby sa zabezpečilo, že odvetvie LULUCF po zavedení pravidiel započítavania stanovených v nariadení a pri zohľadnení flexibility nebude na ich území mať nijaké čisté emisie. Táto zásada sa v posúdení vplyvu označuje ako „pravidlo o nulovom dlhu“.

Článok 5: Všeobecné pravidlá započítavania

V tomto článku sa stanovujú všeobecné pravidlá, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, riadili presuny medzi kategóriami využívania pôdy a zohľadnilo každé úložisko uhlíka, okrem tých, ktoré spadajú pod pravidlo de minimis. Je úzko spätý s všeobecnými pravidlami započítavania stanovenými v rozhodnutí 529/2013/EÚ, pričom pridáva dynamické pravidlo presúvania medzi kategóriami využívania pôdy.

Článok 6: Započítavanie za zalesnenú pôdu a odlesnenú pôdu

Tento článok obsahuje špecifické pravidlá započítavania zmeny využívania lesnej pôdy (z odlesnenej na zalesnenú alebo naopak). Tieto kategórie započítavania pôdy sa započítavajú metódou „hrubých a čistých údajov“, t. j. emisie a záchyty sa za dané obdobie započítavajú v celom rozsahu. Ide v podstate o rovnaký prístup ako v rozhodnutí 529/2013/EÚ, s výnimkou toho, že namiesto štandardnej hodnoty sa zavádza možnosť použiť 30 rokov pri presune z iných kategórií využívania pôdy do kategórie lesnej pôdy. Použitie tejto hodnoty namiesto štandardnej hodnoty by malo byť riadne odôvodnené v inventúre emisií skleníkových plynov daného členského štátu predloženej UNFCCC v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy.

Článok 7: Započítavanie za obhospodarovanú ornú pôdu, obhospodarované trávne porasty a obhospodarované mokrade

Tento článok obsahuje osobitné pravidlá započítavania pre obhospodarovanú ornú pôdu, trávne porasty a mokrade vrátane kategórií pôdy, ktoré sa menia z týchto kategórií na iné alebo naopak. Táto zmena využívania pôdy sa započítava v pomere k úrovni emisií alebo záchytov v porovnaní s historickou referenčnou úrovňou.

Ide v podstate o rovnaký prístup ako v rozhodnutí 529/2013/EÚ, s výnimkou toho, že sa navrhuje novšia historická referenčná hodnota s cieľom zlepšiť presnosť odhadov, zosúladiť toto odvetvie s ostatnými sektormi mimo ETS a zjednodušiť započítavanie tým, že sa zníži potreba historických časových radov.

Článok 8: Započítavanie za obhospodarovanú lesnú pôdu

V tomto článku sa stanovujú pravidlá započítavania pre obhospodarovanú lesnú pôdu použitím lesnej referenčnej úrovne, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Jeho znenie je do veľkej miery založené na príslušných pravidlách rozhodnutia 529/2013/EÚ. Článok tiež stanovuje vytvorenie riadiaceho rámca EÚ, ktorý sa má použiť vzhľadom na skončenie platnosti Kjótskeho protokolu po roku 2020. Ustanovenia sú zamerané na zvýšenie presnosti a transparentnosti lesných referenčných úrovní a postupu ich tvorby. Tento postup by mal zahŕňať konzultácie so zainteresovanými stranami v členských štátoch a preskúmavanie, na ktorom sa budú podieľať odborníci z členských štátov.

Článok 9: Započítavanie za produkty z vyťaženého dreva

Tento článok stanovuje postup započítavania v prípade tohto úložiska uhlíka na zalesnenej pôde a obhospodarovanej lesnej pôde. Metodika je v porovnaní s rozhodnutím 529/2013/EÚ v podstate nezmenená.

Článok 10: Započítavanie za prírodné škodlivé činitele

Tento článok umožňuje členským štátom vyňať z účtov emisie vyprodukované v dôsledku prírodných škodlivých činiteľov (lesné požiare, invázie škodcov atď.). Metodika je v porovnaní s rozhodnutím 529/2013/EÚ v podstate nezmenená. Vzhľadom na absenciu preskúmania Kjótskeho protokolu musí byť stanovovanie úrovní pozadia transparentné. Komisia preto bude dohliadať na dodržiavanie platných usmernení a pravidiel.

Článok 11: Flexibilita

Tento článok umožňuje členským štátom kompenzovať emisie v jednej kategórii započítavania pôdy záchytmi v inej kategórii započítavania pôdy na ich území. Takisto umožňuje členským štátom kumulovať čisté záchyty identifikované v ich účtoch za obdobie desiatich rokov. Nadmerné záchyty sa môžu presunúť inému členskému štátu s cieľom zabezpečiť ich súlad s pravidlom nulového dlhu. Napokon sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili primerané monitorovanie, ktoré je v súlade s týmto nariadením, s cieľom využiť flexibilitu.

Článok 12: Kontrola súladu

V tomto článku sa stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť primerané monitorovanie na účely započítavania a zavádzajú sa ním pravidelné kontroly súladu zo strany Komisie. V záujme zabezpečenia vysokej úrovne kvality bude Komisii pri tejto činnosti asistovať Európska environmentálna agentúra.

Článok 13: Register

Tento článok sa vzťahuje na používanie registra transakcií a zároveň zabraňuje dvojitému započítaniu.

Článok 14: Vykonávanie delegovania právomoci

Návrhom sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s príslušnými postupmi.

Článok 15: Preskúmanie

Preskúmanie všetkých prvkov nariadenia, aby sa určilo, či sú naďalej vhodné na daný účel,

sa má vykonať v roku 2024 a následne každých 5 rokov.

Článok 16: Následné zmeny nariadenia č. 525/2013/EÚ

Nariadenie č. 525/2013/EÚ sa mení s cieľom zabezpečiť, aby nahlasovacie požiadavky, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na LULUCF, ďalej platili aj v rámci uvedeného nariadenia. Členské štáty sú povinné každoročne podávať hlásenia o svojich príslušných emisiách skleníkových plynov a bude sa od nich aj naďalej vyžadovať, aby každé dva roky podávali správu o svojich projekciách, politikách a opatreniach uplatňovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ich cieľov. Monitorovacie požiadavky pre LULUCF sa posilňujú v záujme zabezpečenia environmentálnej integrity započítavania.

2016/0230 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 8 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 9 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bol schválený záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Rada na svojom zasadnutí 6. marca 2015 formálne schválila tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok.

(2)V záveroch Európskej rady sa predpokladalo, že cieľ by Únia ako celok mala splniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisiami (Emissions Trading System – ETS) a v sektoroch mimo ETS by do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 malo dôjsť k zníženiu vo výške 43 %, resp. 30 %, pri rozdelení úsilia na základe pomerného HDP na obyvateľa.

(3)Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.  10

(4)V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.

(5)Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.

(6)Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.

(7)V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/ES 11 sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by tiež uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty.

(8)S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC.

(9)Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.

(10)Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.

(11)V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore považovať za nulové pod podmienkou, že tieto emisie sú započítané v odvetví LULUCF. V EÚ sa emisie zo spaľovania započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by súlad s usmerneniami IPCC bol zabezpečený iba vtedy, ak by tieto emisie boli správne zahrnuté aj podľa tohto nariadenia.

(12)Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.

(13)Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.

(14)V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia.

(15)S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.

(16)Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii v závislosti od jej ročného pracovného programu so systémom nahlasovania emisií a záchytov skleníkových plynov, s hodnotením informácií o politikách a opatreniach a vnútroštátnych projekciách, s hodnotením plánovaných dodatočných politík a opatrení, ako aj s kontrolami súladu vykonávanými Komisiou podľa tohto nariadenia.

(17)S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.

(18)S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(19)Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.

(20)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú záväzky členských štátov týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva („LULUCF“), ktorými sa zabezpečuje splnenie záväzku zníženia emisií skleníkových plynov v Únii v období rokov 2021 až 2030, ako aj pravidlá započítavania emisií a záchytov z odvetvia LULUCF a overovania toho, či členské štáty tieto záväzky dodržiavajú.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na emisie a záchyty skleníkových plynov uvedených v prílohe I oddiele A nahlásené podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ktoré sa vyskytli v ktorejkoľvek z týchto kategórii započítavania pôdy na území členských štátov v období od roku 2021 do roku 2030:

a)zalesnená pôda: využívanie pôdy nahlasované ako orná pôda, trávne porasty, mokrade, sídla a iná pôda konvertovaná na lesnú pôdu;

b)odlesnená pôda: využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda konvertovaná na ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu;

c)obhospodarovaná orná pôda: využívanie pôdy nahlasované ako orná pôda, ktorá zostáva ornou pôdou, a trávne porasty, mokrade, sídlo alebo iná pôda konvertovaná na ornú pôdu a orná pôda konvertovaná na mokrade, sídlo a inú pôdu;

d)obhospodarované trávne porasty: využívanie pôdy nahlasované ako trávne porasty, ktoré zostávajú trávnymi porastmi, a orná pôda, mokrade, sídlo alebo iná pôda konvertovaná na trávne porasty a trávne porasty konvertované na mokrade, sídlo a inú pôdu;

e)obhospodarovaná lesná pôda: využívanie pôdy nahlasované ako lesná pôda, ktorá zostáva lesnou pôdou.

2. Členský štát sa môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade definované ako využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„záchyt“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorým sa odstraňujú skleníkové plyny, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu z atmosféry;

b)„zdroj“ je akýkoľvek proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý uvoľňuje do atmosféry skleníkový plyn, aerosól alebo prekurzor skleníkového plynu;

c) „zásoba uhlíka“ je objem uhlíka uloženého v úložisku uhlíka;

d)„úložisko uhlíka“ je celý biogeochemický prvok alebo systém na území členského štátu alebo jeho časť, v ktorom sa ukladá uhlík, akýkoľvek prekurzor skleníkového plynu obsahujúci uhlík alebo akýkoľvek skleníkový plyn obsahujúci uhlík;

e)„produkt z vyťaženého dreva“ je akýkoľvek produkt ťažbovej činnosti, ktorý opustil miesto, kde sa drevo ťaží;

f)„les“ je plocha pôdy vymedzená minimálnymi hodnotami, pokiaľ ide o veľkosť plochy, korunový zápoj alebo rovnocenný stupeň zakmenenia a potenciálnu výšku stromov v dospelosti na mieste rastu stromov. Zahŕňa plochy so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte musia dosiahnuť minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia alebo minimálnu výšku stromov, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;

g)„prírodné škodlivé činitele“ sú akékoľvek neantropogénne udalosti alebo okolnosti, ktoré spôsobujú značné emisie v lesoch a ktorých výskyt je mimo kontroly príslušného členského štátu za predpokladu, že členský štát objektívne nemôže ani po výskyte udalostí alebo okolností podstatne obmedziť ich vplyv na emisie;

h)„okamžitá oxidácia“ je metóda započítavania, pri ktorej sa predpokladá, že k uvoľneniu celého množstva uhlíka uloženého v produktoch z vyťaženého dreva do atmosféry dôjde v čase ťažby.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“).

Článok 4

Záväzky

V období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 pri zohľadnení flexibilít stanovených v článku 11 každý členský štát zabezpečí, aby emisie neprekročili záchyty, vypočítané ako súčet celkových emisií a záchytov na jeho území v kombinovaných kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 a započítané v súlade s týmto nariadením.

Článok 5

Všeobecné pravidlá započítavania

1. Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).

2. Členské štáty musia zabrániť akémukoľvek dvojitému počítaniu emisií alebo záchytov, a to najmä tak, že emisie alebo záchyty pochádzajúce z viac než jednej kategórie započítavania pôdy započítajú len v jednej kategórii.

3. Členské štáty prevedú lesnú pôdu, ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na iný typ pôdy do kategórie pôdy, ktorá zostáva rovnakým typom pôdy, po 20 rokoch od dátumu konverzie.

4. Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.

5. Členské štáty vedú úplné a presné záznamy o všetkých údajoch použitých pri príprave účtov.

6. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla zmeniť prílohu I s cieľom prispôsobiť ju zmenám v usmerneniach IPCC.

Článok 6

Započítavanie za zalesnenú pôdu a odlesnenú pôdu

1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce zo zalesnenej a z odlesnenej pôdy ako celkové emisie a záchyty za každý rok v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.

2. Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie.

3. Vo výpočtoch emisií a záchytov na zalesnenej a odlesnenej pôde každý členský štát určí plochu lesa s použitím rovnakej jednotky priestorového posúdenia, ktorá sa uvádza v prílohe II.

Článok 7

Započítavanie za obhospodarovanú ornú pôdu, obhospodarované trávne porasty a obhospodarované mokrade

1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej ornej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovanej ornej pôdy v jeho základnom období 2005 – 2007.

2. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných trávnych porastov vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných trávnych porastov v jeho základnom období 2005 – 2007.

3. Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 31. decembra 2025 za obdobie rokov 2026 – 2030.

4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.

Článok 8

Započítavanie za obhospodarovanú lesnú pôdu

1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne. Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.

2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.

3. Členské štáty určia novú lesnú referenčnú úroveň na základe kritérií stanovených v prílohe IV oddiele A. Komisii predložia národný lesohospodársky plán započítavania vrátane novej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 30. júna 2023 za obdobie rokov 2026 – 2030.

Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.

Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.

4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.

5. Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.

6. Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.

Článok 9

Započítavanie za produkty z vyťaženého dreva

Členské štáty v účtoch podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva zaznamenávajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:

a)    papier;

b)    aglomerované dosky;

c)    rezivo.

Článok 10

Započítavanie za prírodné škodlivé činitele

1. Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za zalesnenú pôdu a obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou extrémnych štatistických údajov („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.

2. Ak členský štát uplatní odsek 1, predloží Komisii informácie o úrovni pozadia za každú kategóriu započítavania pôdy určenej v odseku 1 a o údajoch a metodikách použitých v súlade s prílohou VI.

3. Ak členský štát uplatní odsek 1, až do roku 2030 vylúči zo započítavania všetky následné záchyty z pôdy postihnutej prírodnými škodlivými činiteľmi.

4. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla preskúmať metodiku a informačné požiadavky v prílohe VI s cieľom prispôsobiť ich zmenám v usmerneniach IPCC.

Článok 11

Flexibilita

1. Ak v členskom štáte celkové emisie prekročia záchyty a uvedený členský štát vymazal ročne pridelené emisné kvóty podľa nariadenia [ ] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, toto množstvo sa zohľadní pri posudzovaní toho, či členský štát dodržiava svoje záväzky podľa článku 4.

2. Pokiaľ celkové záchyty v členskom štáte prekračujú emisie, tento členský štát smie po odpočítaní akéhokoľvek množstva zohľadneného podľa článku 7 nariadenia [ ] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 previesť zvyšné množstvo na iný členský štát. Prevedené množstvo sa zohľadní pri posudzovaní toho, či prijímajúci členský štát dodržiava svoje záväzky podľa článku 4.

3. Pokiaľ celkové záchyty v členskom štáte v období rokov 2021 až 2025 prekračujú emisie, tento členský štát si smie po odpočítaní akéhokoľvek množstva zohľadneného podľa článku 7 nariadenia [ ] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 alebo prevedeného na iný členský štát podľa odseku 2 odložiť zvyšné množstvo na obdobie rokov 2026 až 2030.

4. S cieľom predísť dvojitému započítavaniu sa množstvo čistých záchytov zohľadnené podľa článku 7 nariadenia [ ] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 odpočíta od množstva, ktorým daný členský štát disponuje na prevod na iný členský štát alebo uloženie podľa odsekov 2 a 3.

5. Ak členský štát nedodržiava požiadavky na monitorovanie stanovené v článku 7 ods. 1 písm. da) nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ústredný správca určený podľa článku 20 smernice 2003/87/ES danému členskému štátu dočasne zakáže prevody alebo uloženia podľa odsekov 2 a 3.

Článok 12

Kontrola súladu

1. V rokoch 2027 a 2032 predložia členské štáty Komisii správu o dodržiavaní záväzkov s bilanciou celkových emisií a záchytov skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 – 2025, resp. 2026 – 2030 v každej kategórii započítavania pôdy uvedenej v článku 2, s použitím pravidiel započítavania stanovených v tomto nariadení.

2. Komisia vykoná komplexné preskúmanie správ o dodržiavaní záväzkov na účely posúdenia súladu s článkom 4.

3. Komisii pri vykonávaní rámca monitorovania a skúmania súladu podľa tohto článku asistuje Európska environmentálna agentúra v závislosti od jej ročného pracovného programu.

Článok 13

Register

1. Komisia zaznamenáva množstvo emisií a záchytov za každú kategóriu započítavania pôdy v každom členskom štáte a zaisťuje presné započítavanie v rámci uplatnenia flexibilít podľa článku 11 v registri Únie zriadenom podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie podľa tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby nedošlo k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.

2. Komisia je na vykonanie odseku 1 splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 14 tohto nariadenia.

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa predchádzajúcich odsekov nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Preskúmanie

Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.

Článok 16

Zmeny nariadenia č. 525/2013/EÚ

Nariadenie č. 525/2013/EÚ sa týmto mení takto:

1. Článok 7 ods. 1 sa mení takto:

a) Vkladá sa toto písmeno da):

„da) od roku 2023 svoje emisie a záchyty, na ktoré sa vzťahuje článok 2 nariadenia [] [o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030], v súlade s metodikami špecifikovanými v prílohe IIIa k tomuto nariadeniu;

b)    dopĺňa sa tento pododsek:

„Členský štát môže požiadať o výnimku z písmena da) a použiť inú metodiku ako tú, ktorá je špecifikovaná v prílohe IIIa, ak by požadované zlepšenie metodiky nebolo možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a záchytov z dôvodu malého významu emisií a záchytov v prípade dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť výnimku, musia do 31. decembra 2020 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť, pričom uvedú lehotu, dokedy je možné zrealizovať zlepšenie metodiky, a/alebo navrhnúť alternatívnu metodiku, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v primeranej lehote, ktorú stanoví. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. Ak žiadosť zamietne, Komisia uvedie dôvody svojho rozhodnutia.“

2.     V článku 13 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa tento bod ix):

„ix)     od roku 2023 informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktoré sa realizovali pri plnení ich povinností podľa nariadenia [] o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, a informácie o ďalších plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom má byť obmedzenie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie záchytov nad rámec ich záväzkov podľa uvedeného nariadenia;“

3. V článku 14 ods. 1 sa vkladá toto písmeno bb):

„bb)    od roku 2023 celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [] o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030;“

4. Vkladá sa táto príloha IIIa:

„Príloha IIIa

Metodiky monitorovania a nahlasovania uvedené v článku 7 ods. 1 písm. da)

Geolokalizované údaje o konverzii využívania pôdy na identifikáciu a sledovanie kategórií využívania pôdy a konverzií medzi kategóriami využívania pôdy.

Metodika úrovne 1 s použitím globálne kalibrovaných štandardných emisných faktorov a hodnôt parametrov podľa usmernení IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Pri emisiách a záchytoch v prípade úložiska uhlíka, ktoré predstavuje aspoň 25 až 30 % emisií alebo záchytov v kategórii zdroja alebo zachytávania, ktorá je uprednostnená v rámci vnútroštátneho inventarizačného systému daného členského štátu preto, lebo jeho odhad má významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov z hľadiska absolútnej úrovne emisií a záchytov, vývoja emisií a záchytov alebo neurčitosti v emisiách a záchytoch v kategóriách využívania pôdy, aspoň metodika úrovne 2 s použitím vnútroštátne stanovených emisných faktorov a hodnôt parametrov kalibrovaných s ohľadom na vnútroštátne okolnosti v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Členské štáty sa vyzývajú, aby používali metodiku úrovne 3 s použitím neparametrického modelovania kalibrovaného s ohľadom na vnútroštátne okolnosti, opisujúcu fyzikálnu interakciu biofyzikálneho systému v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006. “

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 12  

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 13  

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

◻ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 14  

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa.

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

[Tento oddiel sa vyplní použitím tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie CISNET.]

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Navrhované opatrenia sa budú vykonávať v rámci finančného krytia pre LIFE, ako bolo dohodnuté podľa VFR 2014 – 2020.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

34 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–◻    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Nový dlhodobý cieľ bol formulovaný ako dosiahnutie „rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich záchytov v druhej polovici tohto storočia“. Parížska dohoda, čl. 4 ods. 1.

(2) Návrh ROZHODNUTIA RADY o uzavretí parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie, COM/2016/0395 final.

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, COM/2016/0110 final.

(4) Plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ a jej členských štátov, 6. marca 2015, http://www4.unfccc.int/submissions/INDC/Published%20Documents/Latvia/1/LV-03-06-EU%20INDC.pdf.

(5) Takzvané sektory mimo ETS, ktoré predstavujú viac než 55 % celkových emisií EÚ, napr. emisie CO2 z dopravy alebo z vykurovania budov, či emisie iné ako CO2 z poľnohospodárstva a odpadu.

(6) Nariadenie 525/2013/ES o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES.

(7) Keď sa CO2 absorbuje z atmosféry, napríklad pri raste stromov a rastlín, používa sa pojem „záchyt“, na rozdiel od emisií, ktoré nastávajú vtedy, keď sa spaľuje alebo rozkladá biomasa.

(8) Ú. v. EÚ C , , s. .

(9) Ú. v. EÚ C , , s. .

(10) http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx

(11) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).

(12) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(13) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(14) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

(15) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(16) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(17) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(18) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie: použije sa pritom finančné krytie pre LIFE, ako bolo dohodnuté vo VFR 2014 – 2020.

(19) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(20) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(21) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(22) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(23) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(24) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2016

COM(2016) 479 final

PRÍLOHY

k

Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

{SWD(2016) 246 final}
{SWD(2016) 249 final}

Príloha I: Skleníkové plyny a úložiská uhlíka

A. Skleníkové plyny podľa článku 2:

a)oxid uhličitý (CO2);

b)metán (CH4);

c)oxid dusný (N2O)

vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 a určené podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

B. Úložiská uhlíka podľa článku 5 ods. 4:

a)nadzemná biomasa;

b)podzemná biomasa;

c)hrabanka;

d)odumreté drevo;

e)organický uhlík v pôde;

f)v prípade zalesnenej pôdy a obhospodarovanej lesnej pôdy: produkty z vyťaženého dreva.

Príloha II: Minimálne hodnoty pre veľkosť plochy, korunový zápoj a výšku stromov a lesné referenčné úrovne

Príloha III: Základné roky na účely výpočtustropu podľa článku 8 ods. 2

Príloha IV: Národné lesohospodárske plány započítavania obsahujúce aktualizované lesné referenčné úrovne členských štátov

A. Kritériá na určovanie lesných referenčných úrovní

Členský štát stanoví lesné referenčné úrovne v súlade s týmito kritériami:

a)Referenčné úrovne musia byť v súlade s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich záchytmi v druhej polovici tohto storočia;

b)Referenčnými úrovňami sa zabezpečí, aby sa zo započítavania vylúčila samotná prítomnosť zásob uhlíka;

c)Referenčné úrovne by mali zabezpečiť spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie, aby sa zaručilo riadne zohľadnenie emisií a záchytov pochádzajúcich z používania biomasy;

d)Referenčné úrovne musia zahŕňať úložisko uhlíka produktov z vyťaženého dreva, ako aj porovnanie medzi odhadom okamžitej oxidácie a uplatnením funkcie rozpadu prvého rádu a hodnôt polčasu rozpadu;

e)Referenčné úrovne by mali zohľadňovať cieľ prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva EÚ, vnútroštátnych lesohospodárskych politikách členských štátov a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;

f)Referenčné úrovne musia byť v súlade s národnými projekciami antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich záchytov nahlásenými podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013;

g)Referenčné úrovne musia byť v súlade s inventúrami skleníkových plynov a príslušnými historickými údajmi a vychádzať z transparentných, úplných, konzistentných, porovnateľných a presných informácií. Dôležité je najmä to, aby model použitý na stanovenie referenčnej úrovne dokázal reprodukovať historické údaje z národných inventúr emisií skleníkových plynov.

B. Prvky národného lesohospodárskeho plánu započítavania

Národné lesohospodárske plány započítavania predložené v súlade s článkom 8 tohto nariadenia musia obsahovať tieto prvky:

a)Všeobecný opis výpočtu referenčnej úrovne a opis toho, ako boli zohľadnené kritériá obsiahnuté v tomto nariadení;

b)Identifikácia úložísk uhlíka a skleníkových plynov, ktoré boli zahrnuté do referenčnej úrovne, dôvody prípadného vynechania úložiska uhlíka z výpočtu referenčnej úrovne a preukázanie konzistentnosti medzi úložiskami zahrnutými v referenčnej úrovni;

c)Opis prístupov, metód a modelov vrátane kvantitatívnych informácií používaných pri výpočte referenčnej úrovne v súlade s najnovšou predloženou národnou inventarizačnou správou a dokumentácia postupov a intenzity obhospodarovania lesov;

d)Opis toho, ako prebiehali konzultácie so zainteresovanými stranami a ako boli zohľadnené ich názory;

e)Informácie o tom, ako sa podľa očakávaní bude vyvíjať miera ťažby v závislosti od rôznych politických scenárov;

f)Opis toho, ako sa pri stanovovaní referenčnej úrovne zvažovali všetky tieto prvky:

1.plocha obhospodarovaných lesov;

2.emisie a záchyty z lesov a produktov z vyťaženého dreva podľa inventúr skleníkových plynov a príslušných historických údajov;

3.vlastnosti lesov vrátane vekovej štruktúry, prírastkov, dĺžky rotácie a iných informácií o činnostiach obhospodarovania lesov podľa „scenára nezmeneného prístupu“;

4.historické a budúce miery ťažby rozlíšené v závislosti od energetického, resp. iného využitia.

Príloha V: Funkcia rozpadu prvého rádu a štandardné hodnoty polčasu rozpadu pre produkty z vyťaženého dreva

Metodické otázky

–Ak nie je možné rozlíšiť medzi produktmi z vyťaženého dreva na zalesnenej pôde a na obhospodarovanej lesnej pôde, členský štát sa môže rozhodnúť započítavať produkty z vyťaženého dreva, akoby všetky emisie a záchyty pochádzali z obhospodarovanej lesnej pôdy.

–Produkty z vyťaženého dreva na skládkach tuhého odpadu a produkty z vyťaženého dreva, ktoré boli vyťažené na energetické účely, sa započítavajú na základe okamžitej oxidácie.

–Dovážajúce členské štáty nezapočítavajú dovezené produkty z vyťaženého dreva, a to bez ohľadu na ich pôvod („prístup zameraný na produkciu“).

–Pokiaľ ide o vyvážané produkty z vyťaženého dreva, v údajoch pre jednotlivé krajiny sa uvádzajú hodnoty polčasu rozpadu pre jednotlivé krajiny a použitie produktov z vyťaženého dreva v dovážajúcej krajine.

–Hodnoty polčasu rozpadu špecifické pre jednotlivé krajiny v prípade produktov z vyťaženého dreva umiestnených na trhu v Únii by sa nemali líšiť od tých, ktoré používa dovážajúci členský štát.

–Členské štáty môžu iba na informačné účely poskytovať v rámci predkladania údajov aj údaje o podiele dreva používaného na energetické účely, ktoré sa doviezlo z krajín mimo Únie, ako aj údaje o krajinách pôvodu tohto dreva.

Členské štáty môžu namiesto metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v tejto prílohe použiť metodiky a hodnoty polčasu rozpadu špecifické pre jednotlivé krajiny za predpokladu, že tieto metodiky a hodnoty sa určia na základe transparentných a overiteľných údajov a že použité metódy sú aspoň také podrobné a presné ako tie, ktoré sa uvádzajú v tejto prílohe.

Funkcia rozpadu prvého rádu začínajúca sa s i = 1900 a pokračujúca do súčasného roku:

Členské štáty môžu doplniť uvedené kategórie informáciami o kôre za predpokladu, že dostupné údaje sú transparentné a overiteľné. Členské štáty môžu v rámci týchto kategórií použiť aj podkategórie špecifické pre jednotlivé krajiny.

Príloha VI: Výpočet úrovne pozadia prírodných škodlivých činiteľov

1. Na výpočet úrovne pozadia sa uvedú tieto informácie:

a)historické úrovne emisií zapríčinených prírodnými škodlivými činiteľmi;

b)druhy prírodných škodlivých činiteľov zahrnutých do odhadu;

c)odhady celkových ročných emisií na obdobie rokov 2001 – 2020 pre tieto druhy prírodných škodlivých činiteľov, a to podľa kategórie započítavania pôdy;

d)dôkaz konzistentnosti časového radu vo všetkých relevantných ukazovateľoch vrátane minimálnej plochy, metodík odhadu emisií, pokrytia úložísk a plynov.

2. Úroveň pozadia sa vypočíta ako priemer časového radu 2001 – 2020, pričom sa vylúčia všetky roky, v ktorých sa zaznamenali abnormálne úrovne emisií, t. j. vylúčia sa všetky štatistické odľahlé hodnoty. Štatistické odľahlé hodnoty sa určujú takto:

a)výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky úplného časového radu 2001 – 2020;

b)vylúčenie všetkých rokov, v ktorých ročné emisie prekračujú dvojnásobnú štandardnú odchýlku od priemeru, z časového radu;

c)opätovný výpočet priemernej aritmetickej hodnoty a štandardnej odchýlky časového radu 2001 – 2020 po odpočítaní rokov vylúčených v písmene b);

d)opakovanie postupu podľa písmen b) a c), kým sa neidentifikujú všetky extrémne údaje.

3. Ak po výpočte úrovne pozadia podľa bodu 2 tejto prílohy emisie v konkrétnom roku v období rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030 prekračujú úroveň pozadia navýšenú o rezervu, množstvo emisií prekračujúcich úroveň pozadia možno vylúčiť v súlade s článkom 10. Rezerva sa rovná hladine pravdepodobnosti 95 %.

4. Vylúčiť nemožno tieto emisie:

a)emisie vyplývajúce z ťažobnej činnosti a kalamitnej ťažby, ku ktorým došlo na tejto pôde po výskyte prírodných škodlivých činiteľov;

b)emisie vyplývajúce z predpísaného vypaľovania, ku ktorému došlo na tejto pôde v danom roku obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030;

c)emisie na pôde, ktorá bola predmetom odlesňovania po výskyte prírodných škodlivých činiteľov.

5. Informačné požiadavky podľa článku 10 ods. 2 zahŕňajú tieto prvky:

a)identifikáciu všetkej plochy pôdy, ktorá bola v príslušnom roku postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi, vrátane jej zemepisnej polohy, obdobia výskytu a druhu prírodných škodlivých činiteľov;

b)dôkazy, že na pôde, ktorá bola postihnutá prírodnými škodlivými činiteľmi a v súvislosti s ktorou boli emisie vylúčené zo započítavania, nedošlo počas zvyšku obdobia rokov 2021 až 2025 ani 2026 až 2030 k žiadnemu odlesňovaniu;

c)opis overiteľných metód a kritérií, ktoré sa majú použiť pri identifikácii odlesňovania na takejto pôde v nasledujúcich rokoch obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030;

d)ak je to možné, opis opatrení, ktoré členský štát prijal na zabránenie výskytu alebo obmedzenie vplyvu týchto prírodných škodlivých činiteľov;

e)ak je to možné, opis opatrení, ktoré členský štát prijal na obnovu pôdy postihnutej týmito prírodnými škodlivými činiteľmi.