Cieľom Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „dohovor z roku 1980“), ktorý doteraz ratifikovalo 93 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ, je obnoviť pôvodný stav bezodkladným vrátením neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí prostredníctvom systému spolupráce medzi ústrednými orgánmi určenými zmluvnými stranami.

Keďže predchádzanie únosom detí je podstatnou súčasťou politiky EÚ zameranej na podporu práv dieťaťa, Európska únia aktívne pôsobí na medzinárodnej úrovni s cieľom zlepšiť uplatňovanie dohovoru z roku 1980 a nabáda tretie krajiny, aby k nemu pristúpili.

Kazachstan uložil dokument o pristúpení k dohovoru z roku 1980 dňa 3. júna 2013. Dohovor nadobudol v Kazachstane platnosť 1. septembra 2013.

Podľa článku 38 ods. 4 dohovoru z roku 1980 sa dohovor uplatňuje medzi pristupujúcou krajinou a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásia, že pristúpenie prijali.

Keďže problematika medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie, rozhodnutie o prípadnom prijatí pristúpenia Kazachstanu sa musí prijať formou rozhodnutia Rady na úrovni EÚ. Členské štáty by preto mali v záujme Európskej únie urobiť vyhlásenie o prijatí pristúpenia Kazachstanu.

Skutočnosť, že EÚ má výlučnú právomoc vo veci prijatia pristúpenia tretej krajiny k dohovoru z roku 1980, potvrdil Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhodoval na základe iniciatívy Komisie.

Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku 1/13 zo 14. októbra 2014 potvrdil, že prijatie pristúpenia tretieho štátu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej právomoci Únie.

Súdny dvor trval na potrebe jednotnosti na úrovni EÚ, aby sa zabránilo premenlivej geometrii (géométrie variable) medzi členskými štátmi. Cieľom tohto rozhodnutia je, aby dohovor z roku 1980 nadobudol platnosť medzi Kazachstanom a všetkými členskými štátmi EÚ.

Pokiaľ ide o únosy detí rodičmi, Haagsky dohovor z roku 1980 je medzinárodným ekvivalentom nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (známeho ako nariadenie Brusel IIa), ktoré predstavuje základný kameň justičnej spolupráce EÚ v manželských veciach a vo veciach rodičovských povinností 1 .

Jedným z hlavných cieľov nariadenia je zabrániť únosom detí medzi členskými štátmi stanovením postupov na zabezpečenie bezodkladného návratu dieťaťa do členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Nariadenie Brusel IIa na tento účel zahŕňa vo svojom článku 11 postup stanovený v Haagskom dohovore z roku 1980 a dopĺňa ho o objasnenie niektorých jeho aspektov, najmä pokiaľ ide o vypočutie maloletého dieťaťa, časovú lehotu na vydanie rozhodnutia po podaní žiadosti o návrat a dôvodov pre nenavrátenie dieťaťa. Zavádzajú sa v ňom aj ustanovenia, ktorými sa upravujú protichodné príkazy o vrátení alebo nevrátení dieťaťa vydané v rôznych členských štátoch.

Európska únia na medzinárodnej úrovni podporuje pristúpenie tretích krajín k dohovoru z roku 1980, aby sa jej členské štáty mohli spoliehať na spoločný právny rámec na riešenie prípadov medzinárodných únosov detí.

Komisia 21. decembra 2011 prijala 8 návrhov rozhodnutí Rady s cieľom prijať pristúpenie ôsmich tretích krajín (Maroka, Singapuru, Ruskej federácie, Albánska, Andorry, Seychel, Gabonu a Arménska) k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o medzinárodných únosoch detí 2 .

Rada Európskej únie v období od júna do decembra 2015 prijala sedem rozhodnutí založených na uvedených návrhoch 3 .

Týmto návrhom sa berie do úvahy tretia krajina (Kazachstan), ktorá pristúpila k dohovoru z roku 1980 po prijatí návrhov z roku 2011.

Okrem všeobecného cieľa zameraného na rozvoj justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, podľa článku 81 ZFEÚ, je tento návrh spojený s cieľom ochrany práv dieťaťa zakotveným v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Systém Haagskeho dohovoru z roku 1980 má za cieľ chrániť dieťa pred škodlivými vplyvmi únosu jedným z rodičov a zabezpečiť, aby dieťa mohlo udržiavať styk s oboma rodičmi, napríklad zabezpečením účinného výkonu práva styku.

Návrh je takisto v súlade s podporou používania mediácie pri riešení cezhraničných rodinných sporov. Smernica o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach 4 sa okrem iného uplatňuje na rodinné právo v rámci spoločného európskeho justičného priestoru. Haagsky dohovor z roku 1980 tiež podporuje zmierlivé riešenie rodinných sporov. Jedna z príručiek osvedčených postupov podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré uverejnila Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného, je venovaná používaniu mediácie pri riešení medzinárodných rodinných sporov týkajúcich sa detí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohovoru. Na podnet Európskej komisie bola táto príručka preložená okrem anglického a francúzskeho jazyka do všetkých jazykov EÚ, ako aj do arabského jazyka s cieľom podporiť dialóg so štátmi, ktoré ešte neratifikovali dohovor, a pomôcť hľadať konkrétne spôsoby riešenia problémov spôsobených medzinárodnými únosmi detí vo vzťahoch s krajinami, ktoré dohovor neratifikovali 5 .

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie sa týka medzinárodnej dohody, uplatniteľným právnym základom je článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spolu s článkom 81 ods. 3. Rada sa uznáša jednomyseľne po konzultácii s Európskym parlamentom.

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003, a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

•    Subsidiarita

Táto iniciatíva patrí do výlučnej právomoci EÚ podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ, ako sa to potvrdzuje v stanovisku 1/13 Súdneho dvora Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Tento návrh je vypracovaný v súlade s už prijatým rozhodnutím Rady týkajúcim sa tej istej témy a nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa súdržnej činnosti EÚ v oblasti medzinárodných únosov detí tým, že sa zabezpečí, aby všetky členské štáty EÚ v danej lehote prijali pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980.

Na to, aby EÚ mohla prijať informované rozhodnutie o tom, či prijať alebo neprijať pristúpenie danej tretej krajiny k dohovoru z roku 1980, je potrebné vykonať príslušné prípravné práce.

Počas stretnutia expertov z 20. januára 2015 sa Komisia a členské štáty EÚ dohodli na súbore kritérií na posudzovanie situácie tretej krajiny, ktorá pristúpila k dohovoru. Z uskutočnených konzultácií s členskými štátmi a z diskusií vedených na stretnutí expertov 15. januára 2016 vyplynulo, že v tejto fáze neexistujú námietky voči prijatiu pristúpenia Kazachstanu k dohovoru z roku 1980 zo strany členských štátov.

Príslušné informácie týkajúce sa úrovne vykonávania dohovoru v Kazachstane sa zhromažďovali pomocou niekoľkých zdrojov. Informácie zhromažďovala predovšetkým delegácia EÚ v Kazachstane, najmä so zreteľom na schvaľovanie vykonávacích právnych predpisov, fungovanie ústredného orgánu, vykonávanie v prípadoch únosov detí a možnosti na prístup k právnej pomoci pre cudzincov. Výsledky zisťovania boli uspokojivé, a hoci existujú určité obavy týkajúce sa ťažkostí určovania polohy dieťaťa na takom rozsiahlom území, nie sú také vážne, aby bránili prijatiu pristúpenia Kazachstanu.

Členské štáty tiež zhromaždili informácie o situácii v Kazachstane a o výsledkoch sa diskutovalo na stretnutí expertov 15. januára 2016.

Ďalšie informácie pochádzali zo stáleho byra Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného. Kazachstan pri vykonávaní dohovoru z roku 1980 úzko spolupracuje s organizáciou UNICEF. Boli vypracované usmernenia o vykonávaní dohovoru. Pod záštitou organizácie UNICEF bola naplánovaná výmena poznatkov medzi kazašskými orgánmi/sudcami a sudcami z iných zmluvných štátov dohovoru z roku 1980 s cieľom prerokovať úlohu sudcov pri vykonávaní a uplatňovaní dohovoru z roku 1980 a príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov. Kazachstan okrem toho vymenoval sudcu do Medzinárodnej siete haagskych sudcov. V októbri 2015 sa generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného stretol s ústredným orgánom a bol informovaný, že profil krajiny sa pripravuje a že boli zavedené vykonávacie právne predpisy. V novembri 2015 sa v Kazachstane uskutočnil trojdňový regionálny seminár s účasťou Tadžikistanu, Turkménska, Ruska a Bieloruska na podporu hlavných haagskych dohovorov vrátane dohovoru z roku 1980. Podľa názoru stáleho byra Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného je Kazachstan motivovaným štátom, ktorý usilovne pracuje na riadnom vykonávaní dohovoru z roku 1980.

•    Posúdenie vplyvu

Tento návrh nemá nijaký významný hospodársky, sociálny alebo environmentálny vplyv, ktorý by si vyžadoval posúdenie vplyvu v rámci usmernení Európskej komisie o lepšej právnej regulácii. Podobne ako v prípade siedmich rozhodnutí Rady prijatých v roku 2015, pokiaľ ide o prijatie pristúpenia určitých tretích krajín k Haagskemu dohovoru z roku 1980, nie je vzhľadom na povahu tohto legislatívneho aktu potrebné žiadne posúdenie vplyvu tohto návrhu. V skutočnosti neexistujú nijaké iné možnosti na prijatie pristúpenia tretieho štátu k dohovoru z roku 1980, než je rozhodnutie Rady.

Komisia spoločne v členskými štátmi v súlade s uvedeným opisom však vykonala osobitné posúdenie situácie Kazachstanu s cieľom overiť, či je schopný vykonávať dohovor z roku 1980 vyhovujúcim spôsobom.

4.    VPLYV NA ROZPOČET

Navrhované rozhodnutie nemá nijaký vplyv na rozpočet.

Keďže sa návrh týka len oprávnenia členských štátov prijať pristúpenie Kazachstanu k dohovoru z roku 1980, monitorovanie jeho vykonávania sa obmedzuje na dodržanie znenia vyhlásenia členskými štátmi a na dodržanie lehoty na jeho uloženie a oznámenie o uložení vyhlásenia Komisii, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady.