9.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 91/16

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XX o životnom prostredí a hlavu XXI o energetike,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu IX o zamestnanosti a XVIII o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej Protokol (č. 26) o službách všeobecného záujmu a Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (COM(2015)0293) a na národné plány,

—

so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a na 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko), a so zreteľom na parížsku dohodu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): Urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C(2015)6317),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (3),

—

so zreteľom na štúdiu EHSV o úlohe občianskej spoločnosti pri vykonávaní smernice EÚ o obnoviteľnej energii s názvom Zmeniť budúcnosť energetiky: občianska spoločnosť ako hlavný aktér pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov,

—

so zreteľom na akčný plán udržateľného energetického rozvoja Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike,

—

so zreteľom na Aarhuský dohovor z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (7),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0196/2016),

A.

keďže EÚ ako celok je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov na rok 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale v niektorých členských štátoch sú potrebné ďalšie intenzívnejšie opatrenia;

B.

keďže náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov sa v posledných rokoch výrazne znížili, pričom spolu s technologickým pokrokom vo výrobe a uskladňovaní sa obnoviteľné zdroje energie stávajú čoraz konkurencieschopnejšie v porovnaní s konvenčnou výrobou a ponúkajú jedinečnú príležitosť na vytvorenie skutočnej európskej energetickej politiky, ktorá by podporila konkurencieschopnosť a znížila emisie skleníkových plynov; keďže prechod na udržateľný, progresívny energetický systém musí zahŕňať úsilie v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, čo najlepšieho využívania európskych zdrojov energie a inteligentnej infraštruktúry; keďže na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest a na zabezpečenie zachovania vedúceho postavenia EÚ v týchto oblastiach je potrebný dlhodobý stabilný regulačný rámec;

C.

keďže podľa článku 194 ZFEÚ európska energetická politika musí zabezpečiť fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie, ako aj presadzovať energetickú efektívnosť, úspory, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a prepojenie energetických sietí; keďže záväzné ciele členských štátov a EÚ, konkrétne plánovanie a podávanie správ a podporné opatrenia boli hlavnou hnacou silou investičnej istoty a rozšírenia kapacity obnoviteľnej energie v EÚ, ako aj prenosovej a distribučnej infraštruktúry;

D.

keďže v súlade s parížskou dohodou COP 21 sa smernica o energii z obnoviteľných zdrojov musí upraviť v súlade s dohodnutým cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty do 1,5 oC nad predindustriálnou úrovňou; keďže hospodárstvo založené na 100 % energie z obnoviteľných zdrojov možno dosiahnuť iba znížením spotreby energie, zvýšením energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov energie;

E.

keďže ambiciózne politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v kombinácii s energetickou efektívnosťou sú hlavnou hnacou silou pri znižovaní závislosti EÚ od dovozu a jej celkovej vonkajšej energetickej bilancie a posilňovaní energetickej bezpečnosti vzhľadom na vonkajších poskytovateľov; keďže EÚ dováža viac ako polovicu všetkej energie, ktorú spotrebuje, v hodnote viac ako 1 miliarda EUR každý deň, čo predstavuje viac ako 20 % celkového dovozu; keďže závislosť od dovozu je mimoriadne vysoká v prípade ropy, zemného plynu a čierneho uhlia; keďže zamedzenie nákladom na dovoz paliva vďaka zvýšenému využívaniu obnoviteľných zdrojov energie dosahuje výšku prinajmenšom 30 miliárd EUR ročne;

F.

keďže rozvoj obnoviteľných zdrojov energie môže pomôcť zabezpečiť energetickú bezpečnosť a zvrchovanosť, odstrániť energetickú chudobu, podporovať hospodársky rozvoj v EÚ a vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií, a pritom riešiť problémy týkajúce sa zmeny klímy; keďže obnoviteľné zdroje energie by pomohli pri poskytovaní stabilnej, cenovo dostupnej, udržateľnej energie občanom EÚ s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie skupiny; keďže obnoviteľné zdroje energie by mali umožniť občanom využívať výhody samovýroby a predvídateľného zásobovania energiou;

G.

keďže rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov by mal prebiehať súčasne s rozvojom dobre fungujúceho vnútorného trhu s elektrickou energiou; keďže energetická únia by mala byť založená na prechode k udržateľnému, progresívnemu energetickému systému a hlavnými piliermi by mala byť energetická efektívnosť, úspory, obnoviteľné zdroje energie a inteligentná infraštruktúra;

H.

keďže spoločnosti EÚ v odvetví obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktorými je mnoho MSP, zamestnávajú v Európe 1,15 milióna ľudí a vlastnia 40 % všetkých technologických patentov v tejto oblasti, čím sa EÚ stala svetovým lídrom; keďže podľa Komisie 20 miliónov pracovných miest by sa mohlo odteraz až do roku 2020 vytvoriť v ekologickom hospodárstve, čo predstavuje zároveň významnú príležitosť na tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; keďže projekty MSP, družstiev a jednotlivcov zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii a rozvoji odvetvia obnoviteľných zdrojov energie;

I.

keďže Komisia je odhodlaná dosiahnuť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, čo je imperatívom pre priemyselnú politiku, keďže Čína sa stala celosvetovým lídrom v oblasti investícií do obnoviteľných zdrojov energie, investície v Európe poklesli o 21 %, z 54,61 miliardy EUR (62 miliárd USD) v roku 2014 na 42,99 miliardy EUR (48,8 miliardy USD) v roku 2015, čo je najnižší údaj za deväť rokov;

J.

keďže pokračujúce investície do obnoviteľných zdrojov energie si vyžadujú ambiciózne vodcovstvo vo verejnom a súkromnom sektore, odhodlanie a dlhodobý stabilný a spoľahlivý politický rámec zosúladený so záväzkami EÚ v oblasti klímy vyplývajúcimi z parížskej dohody o zmene klímy, čo má veľký potenciál pre tvorbu pracovných miest a rast v Európe;

K.

keďže ambiciózne a realistické ciele – účasť verejnosti, dohľad a monitorovanie, jasné a jednoduché politické pravidlá a podpora na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov (združujúcich zástupcov pracovníkov a priemysel) a iných organizácií občianskej spoločnosti – sú kľúčom k úspešnému rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a treba ich ďalej posilňovať;

L.

keďže rešpektovanie vlastníckych práv je dôležité pri podporovaní energie z obnoviteľných zdrojov;

M.

keďže energia z obnoviteľných zdrojov ponúka príležitosť na zvýšenie energetickej demokracie na energetických trhoch posilňovaním postavenia spotrebiteľov pri ich aktívnej účasti s rovnakou váhou na trhu s energiou spolu s ostatnými zainteresovanými stranami, prostredníctvom samovýroby a samospotreby, uskladňovania a predaja vlastnej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, individuálne alebo formou kolektívnej správy, ako aj prostredníctvom verejných a súkromných investícií a decentralizovaných foriem výroby energie z iniciatívy miest, regiónov a miestnych orgánov verejnej správy; keďže projekty obnoviteľnej energie by mali umožniť väčšiu kontrolu občanov ich vlastnej energetickej spotreby a energetickej transformácie a podporovať ich priame zapájanie do energetických sústav, a to aj prostredníctvom investičných systémov;

N.

keďže veterná energia na mori v oblasti Severného mora má potenciál vytvárať viac ako 8 % dodávok elektriny v Európe do roku 2030;

O.

keďže niektoré členské štáty sú viac závislé od jediného dodávateľa fosílnych palív; keďže vďaka obnoviteľným zdrojom energie sa ušetrilo 30 miliárd EUR na dovážaných fosílnych palivách a spotreba zemného plynu bola znížená o 7 %, čím sa posilnila energetická nezávislosť a energetická bezpečnosť Európy, ktorá je stále najväčším dovozcom energie na svete;

1.

víta záväzky Komisie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, pokiaľ ide o smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov, že spojenie súčasných záväzných národných cieľov, národných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročného monitorovania bolo hlavnou hnacou silou rozvoja kapacít obnoviteľných zdrojov energie v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila plné vykonávanie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a predložila ambiciózny legislatívny rámec na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že z tohto hľadiska je potrebný dlhodobý regulačný rámec, a to vrátane vnútroštátnych a európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú v súlade s najúčinnejším postupom dosahovania dlhodobých cieľov Únie v oblasti klímy (2050);

2.

hoci víta skutočnosť, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa na rok 2020, vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom krajín (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), ktoré budú podľa správy Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 2014 – 2020 pravdepodobne musieť posilniť svoje politiky a nástroje, aby zabezpečili splnenie cieľov na rok 2020, pričom dosiahnutie týchto cieľov nie je isté ani v prípade Maďarska a Poľska; naliehavo žiada zaostávajúce členské štáty, aby prijali dodatočné opatrenia na zlepšenie výsledkov; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty už splnili svoje ciele na rok 2020 alebo ich čoskoro splnia v dostatočnom časovom predstihu, ako napr. Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nepredložila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti prispôsobenia politiky a nástrojov týchto krajín s cieľom zaistiť splnenie ich cieľov do roku 2020; zdôrazňuje, že prístup ku kapitálu je kľúčový, ale kapitálové náklady sa v štátoch EÚ-28 značne líšia, v dôsledku čoho dochádza k rozdielom medzi severozápadom a juhovýchodom; konštatuje, že v dôsledku rozmanitosti rôznych politík na podporu obnoviteľných zdrojov energie vzniká riziko ďalšieho prehlbovania rozdielov v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi EÚ; poukazuje na potrebnosť finančného mechanizmu EÚ zameraného na znižovanie kapitálových nákladov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z vysokého rizika;

4.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam identifikácie a výmeny najlepších postupov v oblasti národných politík obnoviteľných zdrojov energie a podporovania ich prijatia v rámci konvergentnejšieho európskeho modelu, posilnenej spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju úlohu pri monitorovaní pokroku a aktívnej podpore rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam hodnotenia obnoviteľných zdrojov z hľadiska ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti, nákladovej efektívnosti a príspevku ku geopolitickej stabilite a cieľom v oblasti zmeny klímy;

5.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne plány a povinnosť podávania správ pri monitorovaní pokroku členských štátov, a je presvedčený, že v období po roku 2020 by sa malo pokračovať v plnení týchto povinností; uznáva, že stanovenie energetického mixu členských štátov zostáva v kontexte článku 194 ZFEÚ vo vnútroštátnej právomoci, pričom každý štát podporuje rozvoj svojich vlastných obnoviteľných foriem energie a energetické mixy tak zostanú vysoko diverzifikované;

6.

zdôrazňuje význam jednoduchých, prístupných, cenovo dostupných a efektívnych administratívnych postupov;

7.

vyzýva Komisiu, aby do budúcich správ o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov začlenila hodnotenie vplyvu obnoviteľných zdrojov na náklady a ceny, najmä na ceny pre domácnosti;

8.

zdôrazňuje význam legislatívneho návrhu EÚ o pravidlách na trhu s energiou, pretože integrovanejší trh je kľúčový z hľadiska rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia nákladov na energie pre rodiny a priemysel;

9.

zdôrazňuje význam stabilných a nákladovo efektívnych systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov pre dlhodobé investície, ktoré zostávajú pružné a prispôsobiteľné z krátkodobého hľadiska a sú prispôsobené vnútroštátnym potrebám a okolnostiam, pričom umožňujú postupné rušenie dotácií na vyspelé technológie obnoviteľných zdrojov energie; víta skutočnosť, že mnohé technológie obnoviteľných zdrojov energie sa rýchlo stávajú nákladovo konkurencieschopnými v porovnaní s konvenčnými formami výroby energie; zdôrazňuje, že energetický prechod závisí od transparentnosti, súdržnosti a kontinuity právnych, finančných a regulačných rámcov v záujme posilnenia dôvery investorov; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami podpory systémov obnoviteľných zdrojov energie, ktoré menia návratnosť už realizovaných investícií; vyzýva členské štáty, aby vždy oznámili akékoľvek úpravy systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a so zainteresovanými stranami konzultovali v dostatočnom časovom predstihu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súlad vnútroštátnych podporných systémov s usmerneniami Európskej komisie s cieľom vyhnúť sa zbytočnému odkladu pri ich realizácii a minimalizovať narušenia trhu;

10.

zdôrazňuje, že činnosti v oblasti výskumu a vývoja zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína cieľ Európskeho parlamentu, ktorým je 85 % financovania pre nefosílne energie v kapitole o energetike programu Horizont 2020; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere uľahčila efektívne využívanie všetkých existujúcich systémov financovania a zabezpečila prístup ku kapitálu, a to najmä pre MSP, a podporovala výskum a vývoj v oblasti obnoviteľnej energie, jej skladovanie a rozvoj súvisiacich výrobkov, aby odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov bolo konkurencieschopnejšie, umožňovalo lepšie si osvojiť obnoviteľné zdroje energie a zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi;

11.

zdôrazňuje, že uskladňovanie elektrickej energie môže prispieť k pružnosti systému elektrickej energie v EÚ a k vyrovnávaniu výkyvov spôsobených výrobou energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že v súčasnej smernici 2009/72/ES sa nespomína skladovanie elektrickej energie, a zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej revízii smernice o elektrickej energii sa zohľadňujú viacnásobné služby, ktoré môže uskladňovanie energie poskytovať; domnieva sa, že vyjasnenie situácie uskladňovania by umožnilo prevádzkovateľom prenosových sietí investovať služieb uskladňovania energie;

12.

zdôrazňuje, že systémy podpory na všetkých úrovniach by sa mali zameriavať na technológie s veľkým potenciálom znižovania nákladov na obnoviteľné zdroje energie a/alebo zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie;

13.

domnieva sa, že budúca stratégia výskumu a vývoja by sa mala zameriavať na uľahčovanie vývoja inteligentných sietí a inteligentných miest; ďalej sa domnieva, že elektrifikácia dopravy, inteligentné nabíjanie vozidiel a technológie rozhraní medzi vozidlom a sieťou môžu významne prispieť k zlepšeniu energetickej účinnosti a možnému intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie;

14.

domnieva sa, že EFRR a Kohézny fond môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES a v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ako aj financovaniu výskumu a inovácií v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa podporí tvorba pracovných miest a hospodársky rast; zdôrazňuje význam tematickej koncentrácie v rámci politiky súdržnosti, keďže by to malo prispieť k nasmerovaniu investícií do nízkouhlíkového hospodárstva vrátane energií z obnoviteľných zdrojov, najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu tematického cieľa „Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch“; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a čo najlepšie využívali možnosti financovania existujúce na tento účel, pričom zdôrazňuje príležitosti na rozvoj miestnych podnikov a vytváranie pracovných miest; pripomína spoločné ustanovenia v EFRR a Kohéznom fonde na podporu oprávnenosti projektov zameraných na energetickú efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach, verejných budovách a podnikoch, a domnieva sa, že regionálna integrácia trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom takéhoto financovania, by z tohto pohľadu predstavovala dôležitý príspevok politiky súdržnosti;

15.

zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce a koordinácie v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi a regiónmi a integrovaného prístupu k verejným investíciám do technických zlepšení a ich financovaniu, rozvoju a využívaniu inteligentných sietí, prispôsobeniu a kapacite rozvodnej siete, inteligentným meracím systémom, skladovaniu, riadeniu dopytu, energetickej efektívnosti a inovačnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

16.

zdôrazňuje, že siete v mnohých členských štátoch jednoducho nie sú schopné prijímať energiu vyrobenú z rôznych obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že modernizácia energetických sietí je nevyhnutná na prispôsobenie sa zmenám vo výrobe a prenose;

17.

naliehavo vyzýva na posilnenie transparentnosti a účasti verejnosti so zapojením všetkých zainteresovaných strán do vypracúvania národných plánov pre obnoviteľné zdroje energie, a to v rannej fáze; vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom informácií o vykonávaní ustanovení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a zdôrazňuje potrebu podrobnejších dvojročných správ členských štátov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju úlohu pri monitorovaní a podpore pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť pri využívaní svojej právomoci presadzovania;

18.

zdôrazňuje význam zapojenia všetkých úrovní verejnej správy, ako aj združení do vykonávania európskeho modelu výroby, spotreby a samospotreby založeného na obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva Komisiu, aby viac podporovala Dohovor primátorov a starostov, Inteligentné mestá a obce a komunity využívajúce 100 % obnoviteľných zdrojov energie, čo umožní výmenu poznatkov a najlepších postupov;

19.

konštatuje, že posilnená regionálna spolupráca v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je kľúčová na zabezpečenie ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

20.

víta skutočnosť, že v roku 2013 využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zabránilo vyprodukovaniu približne 388 miliónov brutto ton CO2 a viedlo k zníženiu dopytu po fosílnych palivách v EÚ vo výške 116 miliónov ton ropného ekvivalentu;

21.

poukazuje na obrovský potenciál tvorby pracovných miest v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v dôsledku energetickej transformácie, ktorá by mala byť založená na tvorbe kvalitných pracovných miest, sa neznížia pracovné normy;

22.

zdôrazňuje, že ciele pre obnoviteľné zdroje energie musia byť stanovené v súlade s klimatickými cieľmi, ako sa v decembri 2015 v Paríži dohodlo195 krajín; berie na vedomie návrh Európskej rady na dosiahnutie najmenej 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030; pripomína výzvu Európskeho parlamentu, aby sa záväzné ciele týkajúce sa najmenej 30 % podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na spotrebe dosiahli prostredníctvom vnútroštátnych cieľov, a to v záujme zabezpečenia istoty pre investorov a právnej istoty; je presvedčený, že vzhľadom na nedávnu dohodu COP21 sú potrebné výrazne vyššie ambície; zastáva názor, že jasné a ambiciózne ciele v tomto ohľade pomáhajú zlepšiť istotu a zabezpečiť vedúce postavenie EÚ na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby predložila ambicióznejší klimaticko-energetický balík do roku 2030, v ktorom sa zvýši cieľ podielu obnoviteľnej energie aspoň na 30 % a ktorý sa bude implementovať prostredníctvom záväzných národných cieľov;

23.

zdôrazňuje relevantnosť nových právnych predpisov o obnoviteľných zdrojoch energie a štruktúre trhu pri vytváraní nového rámca pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, na základe spoľahlivých systémov podpory a plnej účasti obnoviteľných technológií na trhu;

24.

uvedomuje si, že znižovanie daní predstavuje silný stimul pre prechod z fosílnej energie na energiu z obnoviteľných zdrojov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila reformu smernice o zdaňovaní energií a pravidiel štátnej pomoci, ktoré bránia využívaniu celého potenciálu týchto stimulov;

25.

zdôrazňuje, že už schválené ciele na rok 2020 treba brať ako minimálny základ pri neskoršej revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, aby členské štáty nemohli po roku 2020 ísť pod úroveň národných cieľov na rok 2020; zdôrazňuje, že cieľ EÚ na rok 2030 týkajúci sa obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje kolektívne plnenie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať národné plány včas a že Komisia by mala zvýšiť kapacity dohľadu aj po roku 2020 s primeranými nástrojmi na účinné a včasné monitorovanie a možnosť zasiahnuť v prípade kontraproduktívnych opatrení; domnieva sa, že takéto monitorovanie bude možné len vtedy, ak Komisia určí národné referenčné hodnoty pre členské štáty, s ktorými bude možné porovnať ich pokrok v oblasti využívania obnoviteľnej energie;

26.

poukazuje na potenciál Európy na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a zdôrazňuje význam dlhodobých priaznivých podmienok pre všetkých aktérov na trhu;

27.

zdôrazňuje dôležitý prínos obnoviteľných zdrojov energie pri znižovaní celkových emisií uhlíka; zdôrazňuje význam rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v záujme dosiahnutia cieľov dohodnutých na konferencii COP21;

28.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zvýšiť odôvodnené využívanie ustanovení o štatistických prenosoch a rozvoji mechanizmov spolupráce v záujme dosiahnutia svojich cieľov v súlade s ustanoveniami článku 6 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam spolupráce medzi členskými štátmi, čo by mohlo byť prospešné pre optimalizáciu systému, efektívne poskytovanie a zvýšenie úspor nákladov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla ďalšie stimuly, informácie, analýzy nákladov a prínosov a usmernenia v tejto oblasti;

29.

zdôrazňuje potrebu vymedziť pevný, spoľahlivý a transparentný systém riadenia na zabezpečenie realizácie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2030 s náležitým zohľadnením právomocí členských štátov pri určovaní energetického mixu, pričom sa zároveň sa umožní plne demokratická kontrola a overovanie energetickej politiky; vyzýva na intenzívnu replikáciu súčasného úspešného systému záväzných národných cieľov, národných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročných správ; je presvedčený, že by mali byť zahrnuté do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá musí zabezpečiť zodpovednejšie, účinnejšie a transparentnejšie monitorovanie záväzkov členských štátov a vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom položiť základy pre dobre fungujúcu európsku energetickú úniu;

30.

poukazuje na význam jednotných záväzných vzorov pre národné plány v oblasti energetiky a klímy na zabezpečenie porovnateľnosti, transparentnosti a predvídateľnosti pre investorov; domnieva sa, že vývoj a plánovanie politiky pre každý členský štát sa musia aj naďalej členiť podľa jednotlivých odvetví, technológií a zdrojov;

31.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zakotvila v právnych predpisoch zásadu nadobudnutých práv, pokiaľ ide o elektrárne na obnoviteľné zdroje energie, aby sa predišlo spätným zmenám systémov podpory obnoviteľných zdrojov energie a zaručila sa hospodárska životaschopnosť existujúcich aktív;

32.

požaduje odstránenie nežiaducich byrokratických bariér a poskytnutie investícií, ktoré umožnia dosiahnutie cieľa 10 % úrovne elektrických prepojení do roku 2020; zdôrazňuje, že väčšia regionálna spolupráca môže prispieť k zabezpečeniu optimalizácie nákladov na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a znížiť náklady pre spotrebiteľov; pripomína význam rozsiahlych verejných konzultácií a účasti verejnosti od skorého štádia pri plánovaní nových projektov energetickej infraštruktúry, pričom treba brať do úvahy miestne podmienky; pripomína význam technického poradenstva a posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade projektov výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov;

33.

berie na vedomie rozdiel medzi dostupnými zručnosťami a zmenami v požiadavkách trhu práce, ktorý vyplýva z rozvoja obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že stratégie aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností majú zásadný význam pre prechod k udržateľnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje; zdôrazňuje význam sociálnych partnerov, ako aj orgánov verejnej správy pri vývoji systémov zručností a programov odbornej prípravy;

34.

zdôrazňuje potrebu primeraného financovania na úrovni EÚ, okrem iného komplexným odstraňovaním rizík pri investovaní na stimulovanie rozsiahleho využívania obnoviteľných zdrojov energie;

35.

domnieva sa, že miestne orgány, komunity, domácnosti a jednotlivci by mali byť pilierom energetického prechodu a mali by sa aktívne podporovať s cieľom pomôcť im stať sa výrobcami a dodávateľmi energie na rovnakej úrovni ako ďalší aktéri na energetickom trhu; v tejto súvislosti požaduje jednotné komplexné vymedzenie koncepcie „výrobcu-spotrebiteľa“ na úrovni EÚ;

36.

považuje za mimoriadne dôležité stanoviť základné právo na samovýrobu a samospotrebu, ako aj právo na uskladňovanie a predaj nadbytočnej elektrickej energie za spravodlivú cenu;

37.

pripomína, že členské štáty by mali na základe zapojenia verejnosti vytvoriť energetickú stratégiu pre občanov a komunity a opísať vo svojich národných akčných plánoch, ako budú podporovať malé a stredné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetické družstvá a začleňovať ich do svojho legislatívneho rámca, do politík podpory a do prístupnosti na trh;

38.

žiada, aby sa vytvorila nová kapitola venovaná energetike občanov a komunít v rámci revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá by sa venovala hlavným prekážkam na trhu a v administratívnej oblasti a ktorá by zabezpečila priaznivejšie investičné prostredie pre samovýrobu a samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov;

39.

berie na vedomie, že primerané postupy udeľovania licencií a administratívne postupy ešte nie sú zavedené pre všetky technológie a vo všetkých krajinách; žiada členské štáty, aby odstránili administratívne a trhové prekážky novej kapacity samovýroby, nahradili zdĺhavé postupy udeľovania povolení jednoduchou oznamovacou povinnosťou a zaviedli efektívne jednotné kontaktné miesta na povoľovanie projektov, prístup k sieti a podporu prostredníctvom finančnej a technickej odbornosti, a aby výrobcom-spotrebiteľom zaručili prístup k mechanizmom alternatívneho riešenia sporov; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie a úplnú kontinuitu článku 13 (administratívne postupy) a článku 16 (prístup k sieťam a ich prevádzka) súčasnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť rozdiely medzi mikrovýrobcami a malými a veľkými výrobcami; poznamenáva, že je dôležité rozvíjať vhodné podmienky a nástroje pre výrobcov-spotrebiteľov (aktívni spotrebitelia energie ako domácnosti, a to tak vlastníci, ako aj nájomníci, inštitúcie a malé podniky, ktorí sa zapájajú do výroby obnoviteľnej energie samostatne alebo kolektívne prostredníctvom družstiev, iné sociálne podniky alebo združenia) s cieľom prispievať k transformácii energetiky a uľahčiť ich integráciu do trhu s energiou; odporúča znížiť na absolútne minimum administratívne prekážky novej schopnosti samovýroby, najmä odstránením obmedzení prístupu na trh a do siete; navrhuje skrátenie a zjednodušenie povoľovacích postupov prechodom na jednoduchú oznamovaciu povinnosť; navrhuje, aby revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch obsahovala osobitné ustanovenia týkajúce sa odstránenia prekážok a podpory komunitných/družstevných energetických systémov prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov a poskytovali by finančné a technické znalosti, nabáda členské štáty, aby využívali výnimky de minimis v rámci európskeho usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, aby malé a stredne veľké projekty naďalej využívali výhody dynamických výkupných cien, ktorými by boli vyňaté zo zložitých aukčných postupov;

41.

zdôrazňuje význam účasti verejnosti od raného štádia na podpore ekologických projektov energie z obnoviteľných zdrojov pri zohľadnení miestnych podmienok;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rozvojom centralizovanej a decentralizovanej výroby energie prostredníctvom adekvátnej regulácie trhu, ktorá zabezpečí, aby spotrebitelia, ktorí si nemôžu dovoliť, aby sa stali výrobcami-spotrebiteľmi, neboli diskriminovaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť technické a administratívne zázemie kolektívneho riadenia výroby energie; zdôrazňuje, že samovýroba a obnoviteľné zdroje energie nie sú základnou príčinou vyšších európskych nákladov na energie;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšený dôraz na implementáciu energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach pomôže EÚ pri posilňovaní konkurencieschopnosti a pri rozvoji inovatívnych a nákladovo a energeticky úsporných riešení;

44.

zdôrazňuje environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy integrovaného prístupu v oblasti energetiky a potrebu podporovať súčinnosť medzi elektrickou energiou, vykurovaním a chladením a odvetviami dopravy, ako aj v ich rámci; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako flexibilné zdroje obnoviteľnej energie môžu dopĺňať variabilné zdroje energie a ako by sa to malo zohľadniť pri plánovaní v oblasti energetiky, ako aj pri príprave systémov podpory;

45.

zdôrazňuje, že výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov by mala byť integrovaná do elektrických distribučných sústav na všetkých úrovniach, ako aj do prenosových sústav, s ohľadom na zmeny smerom k flexibilnejšiemu a decentralizovanejšiemu modelu výroby elektriny, ktorý zohľadňuje trh;

46.

konštatuje, že nekolísavé formy výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako je napríklad vodná energia, ktoré sa môžu rýchlo mobilizovať a sú ekologické, poskytujú spôsob podpory integrácie kolísavých obnoviteľných zdrojov energie na trhu;

47.

požaduje integrovaný prístup v oblasti energetickej politiky vrátane rozvoja a regulácie sietí, uskladňovania, riadenia dopytu, zlepšovania energetickej účinnosti, ako aj zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje potrebu zabrániť využívaniu technológií, ktoré sú nezlučiteľné s elimináciou emisií uhlíka;

48.

konštatuje, že trhová integrácia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje pružnosť trhov na strane ponuky i dopytu a že si to bude vyžadovať výstavbu, modernizáciu a prispôsobenie sietí a rozvoj nových technológií uskladňovania energie;

49.

zdôrazňuje, že elektrifikácia systémov vykurovania a chladenia, dopravy a ostatných odvetví je rozhodujúca na zabezpečenie rýchleho a efektívneho prechodu na obnoviteľné zdroje energie;

50.

zdôrazňuje, že pokým sú elektrické sústavy nepružné, je potrebný prioritný prístup a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, aby sa podporilo modernizovanie siete a posilnilo uskladňovanie a reakcia na dopyt; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie a objasnenie pravidiel prioritného prístupu a distribúcie pre energiu z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že možnosť ukončenia prioritného prístupu a distribúcie by sa mala posúdiť pri príležitosti preskúmania v polovici trvania budúcej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie očakávanej do roku 2024;

51.

zdôrazňuje, že prednostný prístup do siete a prednostná distribúcia energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s ustanoveniami súčasnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie by sa mali zachovať a posilniť; žiada, aby regulačný rámec po roku 2020 zabezpečil riadnu kompenzáciu obmedzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

52.

berie na vedomie stratégiu Komisie rozšíriť mechanizmy reakcie na dopyt; zdôrazňuje, že by to nemalo predstavovať dodatočnú záťaž pre občanov ani zvýšiť náklady na energiu pre spotrebiteľa; zdôrazňuje, že mechanizmy reakcie na dopyt by mohli byť príležitosťou na zníženie nákladov na energie, pričom zdôrazňuje, že účasť na reakcii na dopyt alebo dynamické mechanizmy tvorby cien by mali vždy zostať výhradne dobrovoľné;

53.

domnieva sa, že rozvoj technológií uskladňovania elektrickej energie bude nevyhnutným prvkom rozvoja a integrácie vysokej miery obnoviteľných zdrojov energie, pomôže pri vyrovnávaní prenosovej sústavy a poskytne prostriedky na uchovávanie nadbytku výroby energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje revíziu existujúceho regulačného rámca na podporu zavádzania systémov uskladňovania energie a odstránenie existujúcich prekážok;

54.

zdôrazňuje, že otázka prekážok v energetike naďalej bráni voľnému toku energie z obnoviteľných zdrojov naprieč hranicami členských štátov a spomaľuje pokrok pri budovaní skutočného vnútorného trhu s energiou v Európskej únii;

55.

zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť a správne pohnútky na účasť na energetických trhoch; konštatuje, že dynamické trhové ceny by mali byť navrhnuté tak, aby vyvolávali vhodné reakcie na dopyt zo strany spotrebiteľov a aktivovali potrebnú výrobu a zároveň uľahčili inteligentnú a efektívnu spotrebu; odporúča Komisii, aby ďalej analyzovala ich vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov;

56.

zdôrazňuje, že niektorí spotrebitelia majú pevné vzory spotreby a môžu byť negatívne ovplyvnení zlepšenými mechanizmami efektívnosti založenými na cene; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam politík v oblasti energetickej efektívnosti v členských štátoch, ktoré sú zamerané na spotrebiteľov v zraniteľnej situácii;

57.

domnieva sa, že by mal existovať jasný regulačný rámec EÚ pre samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov pre komunity/družstvá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý zohľadňuje všetky výhody pri navrhovaní platobných mechanizmov na predaj nadvýroby, prístup a využívanie siete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili samovýrobu energie a používanie a prepájanie miestnych sietí energie z obnoviteľných zdrojov ako doplnku k vnútroštátnym politikám v oblasti energií; zdôrazňuje skutočnosť, že výrobcom-spotrebiteľom by sa mal povoliť prístup do energetickej siete a na trh za primeranú cenu a nemali by byť penalizovaní ďalšími daňami alebo poplatkami; vyjadruje znepokojenie nad iniciatívami niektorých členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie prekážok výkonu práv na samospotrebu a samovýrobu;

58.

konštatuje, že spotrebitelia v súčasnosti len málo prispievajú k plánovanej výstavbe nových kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ak sa rozhodnú pre tarify za elektrickú energiu, ktoré sa predávajú v palivovom mixe využívajúcom obnoviteľné zdroje energie na 100 %; žiada presný, spoľahlivý a transparentný monitorovací mechanizmus, aby sa ekologické nároky viazali na merateľné kritériá, pokiaľ ide o ďalšie environmentálne prínosy;

59.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali energiu z geotermálnych zdrojov na vykurovanie a chladenie;

60.

víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ o vykurovaní a chladení z februára 2016, ale zdôrazňuje nedostatočný pokrok a nízke cieľové hodnoty stanovené pre využívanie obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení, najmä v budovách; zdôrazňuje veľký potenciál na ďalší pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov využívaných pri vykurovaní a chladení; berie na vedomie, že odvetvie vykurovania a chladenia predstavuje polovicu konečnej spotreby energie v EÚ, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri uľahčení integrácie kolísavých obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla, keďže ponúka vynikajúcu návratnosť investícií a poskytuje príležitosť na zvýšenie kvality miestnej zamestnanosti; vyzýva Komisiu na preklenutie regulačných medzier v balíku právnych predpisov pre obnoviteľnú energiu na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že úsilie v odvetví vykurovania a chladenia má veľký potenciál na zvýšenie energetickej bezpečnosti (vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, prevažne na účely vykurovania), napr. rozvojom sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú osvedčeným prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;

61.

víta oznámenie Komisie o stratégii vykurovania a chladenia, v ktorom sa zdôrazňuje potreba postupného obmedzovania fosílnych palív, ktoré ešte stále tvoria 75 % palív využívaných v odvetví, a potreba v plnej miere ich nahradiť energeticky efektívnymi opatreniami – čo je naša najväčšia príležitosť na zníženie využívania fosílnych palív – a obnoviteľnými zdrojmi energie;

62.

vyzýva na prijatie ďalších opatrení s cieľom využiť zostávajúci významný potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia v záujme úplného dosiahnutia cieľov stanovených na rok 2020; vyzýva Komisiu na preklenutie regulačných medzier v týchto odvetviach v balíku právnych predpisov pre obnoviteľné energie na obdobie po roku 2020;

63.

konštatuje, že biomasa je v súčasnosti najrozšírenejším obnoviteľným zdrojom energie na vykurovanie a predstavuje približne 90 % všetkých obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie; najmä v strednej a východnej Európe zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti udržateľným spôsobom;

64.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť prechod na energeticky účinné obnoviteľné vykurovacie zariadenia a zároveň zabezpečiť primeranú podporu a dostatočné informácie a pomoc energeticky chudobným občanom;

65.

zdôrazňuje, že je potrebná komplexná a efektívna definícia chladenia energiou z obnoviteľných zdrojov;

66.

zdôrazňuje potrebu obnoviť a zvýšiť výkonnosť systémov diaľkového vykurovania a chladenia, pretože siete diaľkového vykurovania a chladenia môžu používať a uchovávať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a potom ju distribuovať do budov a priemyselných zón, čím sa pozdvihne úroveň vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov;

67.

zdôrazňuje potenciál skupín výrobcov-spotrebiteľov zahŕňajúcich domácnosti, mikropodniky a malé podniky, družstevné podniky a miestne orgány na vytvorenie kolektívnych energetických systémov, ako je napríklad diaľkové vykurovanie, ktoré poskytujú nákladovo efektívne vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov, ako aj mnohostrannú súčinnosť medzi energetickou efektívnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie;

68.

domnieva sa, že súčinnosť medzi smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie, smernicou o energetickej efektívnosti a smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa mala posilniť s cieľom zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení;

69.

konštatuje, že projekty energetickej efektívnosti týkajúce sa vykurovania a chladenia sú dôležitými nástrojmi na zabezpečenie stabilných a predvídateľných vzorov spotreby energie a boj proti energetickej chudobe;

70.

konštatuje, že dosiahnutie cieľa 10 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 v odvetví dopravy výrazne zaostáva, čiastočne v dôsledku výziev v oblasti stratégie obnoviteľnej energie pre dopravu na základe biopalív; pripomína, že doprava je jediné odvetvie v EÚ, v ktorom od roku 1990 vzrástli emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčová na dosiahnutie udržateľnej mobility; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie o zavedenie udržateľných opatrení v odvetví dopravy, ako napríklad znižovanie dopytu, modálny presun smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy, lepšia efektívnosť a elektrifikácia odvetvia dopravy; vyzýva Komisiu, aby zlepšila rozšírila rámec na presadzovanie používania elektrických vozidiel napájaných elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov a zlepšila legislatívny rámec s cieľom vytvoriť vyhliadky pre biopalivá s vysokou účinnosťou v oblasti emisií skleníkových plynov, pričom treba zohľadniť nepriamu zmenu využívania pôdy (ILUC) v období po roku 2020;

71.

požaduje zachovanie a zvýšenie čiastočného uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom podporiť investície do výroby a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskom odvetví;

72.

odhaduje, že doprava predstavuje viac ako 30 % konečnej spotreby energie v Európe a že 94 % dopravy využíva ropné produkty; preto sa domnieva, že úsilie o zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy musí byť ambiciózne, s jasným prepojením na dekarbonizáciu odvetvia dopravy;

73.

žiada Komisiu, aby navrhla ambiciózne opatrenia na urýchlenie dekarbonizácie v doprave, a to aj obnoviteľnými palivami, zvýšenou elektrifikáciou a zlepšením efektívnosti, a aby zintenzívnila úsilie o podporu technologického rozvoja a inovácií v týchto oblastiach;

74.

berie na vedomie význam elektrifikácie odvetvia dopravy pre dekarbonizáciu hospodárstva a vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na podporu používania elektrických vozidiel napájaných elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov ako kľúčový nástroj na dosiahnutie cieľov na rok 2030;

75.

očakáva stratégiu Európskej komisie v júni 2016 o dekarbonizácii odvetvia dopravy a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo, aby doprava aktívne prispievala k dosiahnutiu cieľov na rok 2020;

76.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja nových biopalív a motorov projektmi dokončenými v rámci spoločného podniku EÚ Čisté nebo;

77.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať biopalivá novej generácie s využitím biomasy alebo odpadu;

78.

poukazuje na potrebu zlepšiť regulačné prostredie a dlhodobé podmienky s cieľom podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví leteckej a námornej dopravy;

79.

zdôrazňuje potrebu modálneho prechodu v odvetví dopravy na zosúladenie regulácie a politík v oblasti udržateľnej mobility vrátane intermodality, udržateľných logistických systémov, riadenia mobility a udržateľných mestských politík, ktoré presunú spotrebu energie v doprave na obnoviteľné zdroje a/alebo minimalizujú celkovú spotrebu energie, pričom treba podporiť aktívnejšie spôsoby cestovania, vypracovať a uplatniť riešenia inteligentných miest a podporiť mestskú ekomobilitu a primerané mestské plánovanie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby podporili modálny prechod cestujúcich a nákladu z cestnej a leteckej dopravy na železničnú a námornú dopravu; vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál technológie trolejových nákladných vozidiel;

80.

naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby s cieľom preukázať svoj pevný záväzok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie rozvíjali vlastné kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na pokrytie energetických potrieb vlastných budov; zdôrazňuje, že kým sa vytvoria takéto kapacity, inštitúcie EÚ by na pokrytie vlastných potrieb mali nakupovať zelenú energiu;

81.

zdôrazňuje, že na zníženie a prevenciu závislosti EÚ na rope, a teda na znižovanie emisií skleníkových plynov, je kľúčový väčší podiel chôdze, jazdy na bicykli, spoločného využívania automobilov spolu s využívaním systémov verejnej dopravy;

82.

zdôrazňuje potenciál cyklistických systémov a infraštruktúry na zlepšenie udržateľnosti dopravy v mestských oblastiach;

83.

poukazuje na to, že nárast elektrifikácie dopravných systémov má potenciál znížiť emisie a prispieť k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

84.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že je potrebná väčšia súčinnosť a súdržnosť európskej politiky, stanovila kritériá udržateľnosti pre bioenergie s prihliadnutím na dôkladné posúdenie fungovania existujúcich politík EÚ v oblasti trvalej udržateľnosti a politík obehového hospodárstva; pripomína, že posilnenie energetickej bezpečnosti v EÚ by sa malo dosiahnuť udržateľným využívaním vlastných zdrojov v súlade s cieľom zlepšenia efektívnosti zdrojov;

85.

vyzýva na opatrnosť vzhľadom na rastúci trend využívania lesnej biomasy ako hlavného obnoviteľného zdroja energie v EÚ, čo môže mať škodlivé účinky na klímu a životné prostredie, pokiaľ biomasa nie je z udržateľných zdrojov a nie je riadne zohľadnený jej vplyv; konštatuje, že vplyv bioenergie na klímu treba zohľadniť z dlhodobého hľadiska, pretože na dosiahnutie uhlíkovej parity vyťaženého lesa je potrebné dlhé obdobie;

86.

konštatuje, že bioenergia tvorí už 60 % energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a jej využívanie naďalej narastá; zdôrazňuje, že je nutné bezodkladne objasniť vplyv skleníkových plynov pri rôznom využívaní lesnej biomasy na výrobu energie a určiť tie typy využívania, ktoré môžu najviac prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy v časovom rámci relevantnom z politického hľadiska;

87.

zdôrazňuje, že výroba biopalív by nemala narúšať výrobu potravín ani ohrozovať potravinovú bezpečnosť; domnieva sa však, že vyvážené politiky na podporu európskych výnosov z plodín ako pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica by mohli zahŕňať ustanovenia pre výrobu biopalív pri zohľadnení nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC), a to takým spôsobom, ktorý by európskym poľnohospodárom mohol poskytnúť istý príjem, pritiahnuť investície a pracovné miesta do vidieckych oblastí, pomôcť Európe pri riešení chronického nedostatku (geneticky nemodifikovaného) krmiva s vysokým obsahom bielkovín, aby sa znížila jej závislosť od dovozu fosílnych palív; domnieva sa, že v prípade prebytku uvedených poľnohospodárskych produktov na trhu by výroba biopalív a bioetanolu predstavovala dočasný prostriedok na zachovanie udržateľných nákupných cien, príjmov poľnohospodárov počas kríz a slúžila ako mechanizmus pre stabilitu trhu; zdôrazňuje potrebu podporiť integráciu neobrábanej ornej pôdy, ktorá sa nepoužíva na produkciu potravín, do výroby bioenergie s cieľom splniť národné a európske ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

88.

domnieva sa, že maštaľný hnoj môže byť cenným zdrojom bioplynu prostredníctvom použitia techník na jeho spracovanie, ako je fermentácia, pričom treba zároveň zdôrazniť dôležitosť hospodárskej uskutočniteľnosti pre poľnohospodárov;

89.

nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu dôležitosti udržateľného obhospodarovania lesov, a tým aj kľúčovej úlohy lesnej biomasy ako jednej z hlavných obnoviteľných surovín EÚ v kontexte dosahovania energetických cieľov; upozorňuje na rastúci dopyt po lesnej biomase, čo znamená, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v súlade so stratégiou lesného hospodárstva EÚ by sa malo ešte viac posilniť a podporovať, pretože je nevyhnutné pre biodiverzitu a ekosystémovú funkciu lesov vrátane absorpcie CO2 z atmosféry; zdôrazňuje preto potrebu vyváženého využívania zdrojov vypestovaných v EÚ a dovezených z tretích krajín vzhľadom na veľmi dlhé obdobie, ktoré je potrebné na obnovu lesa;

90.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.