15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/76

—

so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na články 121 a 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na protokol č. 14 o Euroskupine pripojený k ZFEÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámci stability Únie, najmä v eurozóne (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o riadení hospodárstva (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy (4),

—

o zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov (5),

—

so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Európskej únii (Larosièrova správa) z 25. februára 2009,

—

so zreteľom na správu piatich predsedov z júna 2015, v ktorej žiada konsolidáciu vonkajšieho zastúpenia eura,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0027/2016),

A.

keďže stabilita finančného systému, ktorá je podmienkou dobrého prideľovania zdrojov v prospech rastu a zamestnanosti, sa stala celosvetovým verejným statkom;

B.

keďže rastúca vzájomná závislosť medzi hospodárstvami na celom svete si vyžaduje pristúpiť k čoraz globálnejším formám riadenia;

C.

keďže ak EÚ nedokáže vystupovať jednotne v medzinárodných inštitúciách/orgánoch, všetky európske názory by mali byť koordinované s cieľom tvorby globálneho riadenia pri dosahovaní cieľov a hodnôt zakotvených v zmluvách EÚ;

D.

keďže EÚ by mala prispieť k vytvoreniu demokratického rámca na riešenie celosvetových problémov;

E.

keďže spolupráca na celosvetovej úrovni nesmie viesť k oslabeniu zodpovednosti na úkor demokracie; keďže národné parlamenty a Európsky parlament by sa nemali obmedzovať na úlohu jednoduchého automatického schvaľovania rozhodnutí, ale musia sa aktívne a dôsledne začleniť do celého rozhodovacieho procesu;

F.

keďže existujúce medzinárodné inštitúcie/orgány s vlastnými riadiacimi štruktúrami a právomocami boli v minulosti vytvorené ako reakcia na každú osobitnú situáciu; keďže to viedlo k zložitosti a niekedy duplicite úloh, a k systému, ktorý môže byť nejasný a vykazovať nedostatok celkovej koordinácie;

G.

keďže článok 42 Charty základných práv a nariadenie (ES) č. 1049/2001 (6), podľa ktorých majú občania Únie právo na prístup k dokumentom, by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách/orgánoch;

H.

keďže v zmluvách sa ustanovuje, že každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom z členských štátov má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič (článok 42 Charty základných práv); keďže rovnaký stupeň transparentnosti by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách a fórach, najmä pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa občanov EÚ;

I.

keďže rozmanitosť právnych štruktúr a spôsobov financovania a fungovania medzinárodných ekonomických organizácií/orgánov (7) sťažuje celkové monitorovanie, hoci konzistentnosť finančných a prevádzkových postupov má zásadný význam pri zabezpečovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni; keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú skutočnými medzinárodnými organizáciami vytvorenými na základe dohovorov, so široko koncipovanou misiou a zložením a skupina G20, Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor sú neformálne subjekty združujúce len obmedzený počet štátov a niektoré z nich sa rozvinuli v dôsledku krízy, pričom Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu v poisťovníctve (IAIS), Medzinárodná organizácia orgánov dohľadu nad dôchodkovými systémami (IOPS) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) sú súkromnými odbornými združeniami sektorového charakteru s väčším či menším stupňom zapojenia do príslušných odvetví;

J.

keďže už funguje neformálna výmena názorov medzi Európskym parlamentom a niektorými z týchto organizácií/orgánov, ktorá však nie je systematická;

K.

keďže transparentnosť je dôležitá pre demokraciu, zatiaľ čo sa musí riadne zohľadniť ochrana trhovo citlivých informácií;

L.

keďže kríza viedla skupinu G20 k tomu, aby zaviedla globálny program zameraný na účinný súbor konkrétnych reforiem, pričom v dlhodobom horizonte je základom jeho legitimity skutočný multilaterálny a demokratický rámec;

M.

keďže úlohy bankového sektora a trhov pri financovaní ekonomiky sa v jednotlivých štátoch líšia;

N.

keďže hospodárska a finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008, poukázala na absenciu hospodárskeho a finančného riadenia vo svete; keďže viaceré makroekonomické záležitosti si vyžadujú lepšiu koordináciu, najmä vo vzťahu k daňovým záležitostiam; keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán by malo byť vytvorenie komplexného rámca finančnej stability a zabezpečiť konzistentnosť na globálnej a miestnej úrovni;

O.

keďže vytvorenie nových európskych orgánov dohľadu by nemalo automaticky znamenať zvýšenie počtu zástupcov EÚ, čo by mohlo mať nedemokratické účinky, ako napríklad väčšiu pravdepodobnosť blokovania menšín a neistotu u partnerov EÚ;

P.

keďže MMF sa rozhodol zahrnúť renminbi do koša mien, ktoré tvoria zvláštne práva čerpania MMF; keďže to malo za následok zníženie významu eura i libry, ale žiadnu zmenu vo význame amerického dolára; keďže to poukazuje na potrebu silnejšieho hlasu Európy;

1.

zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie so silným zapojením Európskeho parlamentu;

2.

je znepokojený nedostatočnou súdržnosťou spôsobenou fragmentáciou a rozmanitosťou rôznych organizácií/orgánov a oneskorovaním pri zavádzaní pravidiel a zameraní dohodnutých na medzinárodnej úrovni;

3.

žiada, aby sa objasnila pôsobnosť každej z týchto organizácií/orgánov a spôsob, akým fungujú a sú financované, ako aj dobrovoľné príspevky a dary, aby sa zamedzilo skupinovým záujmom a zaručila zákonnosť rozhodnutí;

4.

žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami prostredníctvom zavedenia komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; domnieva sa, že by sa to, okrem iného, malo týkať:

5.

je presvedčený, že nedostatočné zastúpenie najmenej rozvinutých krajín vo väčšine medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov vytvára nerovnováhu a že v dôsledku toho jestvuje riziko, že problémy spojené s nerovnosťou alebo financovaním najchudobnejších krajín sa nebudú náležite riešiť;

6.

domnieva sa, že tak, ako geografické rozdiely v zastúpení, existujú aj niektoré sektory, predovšetkým občianska spoločnosť, MSP, zástupcovia spotrebiteľov a zástupcovia zamestnancov, ktorých zapojenie do konzultačného procesu by sa mohlo v medzinárodných rokovaniach o finančných, menových a regulačných orgánov zlepšiť; domnieva sa, že je povinnosťou týchto orgánov a sektorov pracovať na zlepšení tejto situácie;

7.

zastáva názor, že EÚ by mala zjednodušiť a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto útvaroch, jej vplyv a presadzovanie predpisov, ktoré demokraticky prijala; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala byť aktívnejším globálnym aktérom pri zabezpečovaní budúcich záväzkov G20, ako je napríklad premena tieňového bankovníctva, implementácia reforiem v oblasti OTC derivátov zameraných na riešenie systémových rizík a zabezpečenie toho, aby sa do programu príslušnej globálnej inštitúcie prevzali nové riziká pre globálnu ekonomiku;

8.

vyzýva európskych aktérov na silnejšie zameranie na globálnu konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ pri tvorbe politiky na európskej a medzinárodnej úrovni;

9.

pripomína, že EÚ by sa mala usilovať o plné členstvo v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách pokiaľ jej ešte nebolo udelené a je to vhodné (napríklad v prípade OECD a MMF); vyzýva príslušné medzinárodné ekonomické a finančné inštitúcie, aby urobili všetky potrebné zmeny vo svojich štatútoch s cieľom umožniť plnú účasť EÚ;

10.

domnieva sa, že Únii škodia situácie, v ktorých by zástupca členského štátu alebo národného orgánu zastával v niektorej z celosvetových organizácií/orgánov postoje, ktoré sú v rozpore s európskymi legislatívnymi alebo regulačnými rozhodnutiami demokraticky prijatými väčšinou štátov; preto požaduje, aby sa koordinácia medzi týmito zástupcami zlepšila a zefektívnila, napríklad prostredníctvom záväznejších mechanizmov;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia, ktorá zastupuje celú Úniu v medzinárodnom orgáne alebo organizácii alebo monitoruje súkromný špecializovaný orgán, priamejšie zodpovedala občanom; zdôrazňuje význam úlohy Európskeho parlamentu v tomto procese;

12.

domnieva sa, že priority organizácií a súvisiacich pracovných skupín by sa mali vyjasniť a formálne vymedziť; zastáva názor, že systematické využívanie konsenzu môže nielen spomaľovať rokovania, ale aj oslabovať obsah príslušných odporúčaní, a že zloženie organizácií musí odrážať ich rozmanitosť, a to vo finančnom i hospodárskom zmysle, ako aj v zmysle dohľadu;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia ex ante pri príprave regulačnej politiky, politiky dohľadu a iných politík týkajúcich sa finančného sektora na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že takýmito hodnoteniami nie sú dotknuté politické právomoci spoluzákonodarcov;

14.

zastáva názor, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je stále nedostatočné v zmysle prispievania k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle;

15.

konštatuje, že Rada pre finančnú stabilitu je v súčasnosti zapojená do vypracovávania noriem v sektore poisťovníctva; uznáva, že IAIS zohráva významnú úlohu, čo sa týka celosvetového poistenia, ale zdôrazňuje, že zapojenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) by prinieslo prospech posilnenia prínosu európskych odborných poznatkov v oblasti poisťovníctva a zaručilo by, aby normy vypracované na celosvetovej úrovni neboli v rozpore s logikou, ktorú ako prvá vypracovala EÚ;

16.

víta prácu, ktorú vykonala OECD v daňových otázkach, najmä projekt OECD/G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS); domnieva sa, že monitorovanie vykonávania je novou výzvou; zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF) by sa mala zlepšiť, aby EÚ mohla vyjadriť svoj názor;

17.

priaznivo hodnotí zámer prezidenta ECB naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o úlohu ECB v bankovej oblasti, najmä v rámci globálnych normalizačných orgánov ako Rada pre finančnú stabilitu;

18.

víta organizačné dohody uzatvorené v krajinách eurozóny, ktoré sú členmi Ázijskej investičnej banky pre infraštruktúru vo forme jediného sídla v Rade guvernérov, ktorí zastupujú týchto členov eurozóny;

19.

v tejto súvislosti predkladá preto tieto návrhy:

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.