EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 9. 2016

COM(2016) 553 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o vykonávaní smernice 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES

1.ÚVOD

Odpad pochádzajúci z ťažobného a baníckeho priemyslu predstavuje veľmi významnú časť celkového objemu odpadu vyprodukovaného v Európskej únii (približne 30 % v roku 2012, pozri tabuľku priloženú k tejto správe). Nesprávne nakladanie s takýmto odpadom môže mať škodlivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie a môže viesť k vážnym haváriám.

Cieľom smernice 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu 1 (ďalej len „smernica“) je predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie alebo ich v čo najväčšej možnej miere znižovať, najmä účinky na vodu, ovzdušie, pôdu, živočíchy, rastliny a krajinu a z nich vyplývajúce riziká pre zdravie ľudí, ktoré sú výsledkom nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. Smernica sa vzťahuje na nakladanie s odpadom vznikajúcim pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri ťažbe.

Počas dvoch za sebou idúcich období, na ktoré sa vzťahuje táto správa (od 1. mája 2008 do 30. apríla 2011 a od 1. mája 2011 do 30. apríla 2014) boli členské štáty povinné uviesť do účinnosti a uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Smernica sa mala transponovať do 1. mája 2008. Pri posúdení Komisie týkajúcom sa opatrení transpozície sa zistili mnohé prípady nesprávnej alebo iba čiastočnej transpozície smernice. Komisia začala 22 formálnych vyšetrovaní. V súčasnosti sú otvorené štyri súdne konania týkajúce sa nesúladu 2 .

V súlade s článkom 22 smernice Komisia prijala rozhodnutia, ktorými poskytla usmernenia k niektorým aspektom smernice alebo ich interpretáciu alebo vypracovala ďalšie technické aspekty 3 . Vypracovanie technických usmernení pre kontroly ešte nie je dokončené.

Podobne Komisia a Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) vypracovali štandardizované metódy odberu a analýzy vzoriek, najmä s odkazom na článok 22 ods. 2 smernice 4 .

V roku 2008 Komisia prijala zhrnutie referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách nakladania s hlušinou a odpadom z ťažby 5 . 6

2.PODÁVANIE SPRÁV A VYHODNOCOVANIE

Podľa článku 18 ods. 1 sú členské štáty povinné predkladať Komisii každé tri roky správu o vykonávaní tejto smernice vypracovanú na základe dotazníka 7 . V článku 18 ods. 1 sa takisto vyžaduje, aby Komisia uverejnila správu o vykonávaní smernice na základe správ predložených členskými štátmi.

Táto správa sa týka prvých dvoch období podávania správ, teda od 1. mája 2008 do 30. apríla 2011 a od 1. mája 2011 do 30. apríla 2014.

Podľa článku 18 ods. 2 sa od členských štátov tiež vyžaduje, aby každoročne predkladali informácie o všetkých udalostiach nahlásených prevádzkovateľmi, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu zariadení na nakladanie s odpadmi, a o všetkých významných nepriaznivých účinkoch na životné prostredie, ktoré odhalia kontrolné a monitorovacie postupy vykonávané v zariadeniach na nakladanie s odpadmi. Podľa článku 7 ods. 5 sa informácie uvedené v povoleniach udelených podľa tejto smernice sprístupnia aj príslušným vnútroštátnym štatistickým orgánom a štatistickým orgánom EÚ, ak sú potrebné na štatistické účely.

Posúdenie informácií poskytnutých členskými štátmi za prvé obdobie podávania správ 8 poukázalo na obmedzenia súčasného trojročného systému podávania správ, ktorý sa zameriava na prijímanie opatrení členskými štátmi umožňujúcich vykonávanie ustanovení uvedených v smernici. Informácie poskytnuté v správach členských štátov Komisii neumožňujú posúdiť uplatňovanie týchto opatrení v praxi.

Okrem správ od jednotlivých štátov a v snahe získať úplnejší obraz sa použili aj ďalšie zdroje informácií. Patria sem najmä informácie, ktoré má Komisia k dispozícii o opatreniach, ktoré majú byť prijaté po haváriách alebo po stavoch blízkych haváriám, a informácie z ďalších všeobecných zdrojov, ako sú výskumné projekty a webové sídla národných agentúr.

Komisia pri preskúmavaní dostupných informácií využila služby nezávislých konzultantov 9 .

Správy od členských štátov za obe vykazované obdobia sa posúdili najskôr z hľadiska úplnosti a následne s cieľom overiť, či opatrenia opísané v správach predstavujú komplexný súbor opatrení, bez toho, aby bol dotknutý súlad týchto opatrení so smernicou alebo ich samotné vykonávanie.

3.PODÁVANIE SPRÁV O VYKONÁVANÍ SMERNICE V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

3.1.Zariadenia kategórie A: kľúčové ustanovenia

Vzhľadom na to, že len zlomok ťažobného odpadu vyprodukovaného v EÚ predstavuje riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, v smernici sa stanovuje systém diferencovaných záväzkov pre nakladanie s týmto odpadom a pre postupy udeľovania povolenia zariadeniam.

Smernicou sa zavádzajú prísnejšie povinnosti pre zariadenia, pri ktorých existuje vyššie riziko vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí v prípade havárie. Označujú sa ako zariadenia kategórie A. Jedenásť členských štátov uviedlo, že v rámci ich štátnych hraníc sa nenachádzajú žiadne zariadenia kategórie A 10 .

Hodnotenie sa zameralo najmä na ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na túto kategóriu. Úroveň vykonávania týchto ustanovení sa považuje za vhodný ukazovateľ na hodnotenie vykonávania smernice ako celku. Patria sem predovšetkým: opatrenia týkajúce sa programov odpadového hospodárstva a prevencie závažných havárií a informovaní o nich, praktické opatrenia prijaté na zabezpečenie prenosu informácií, postup na určenie zariadení kategórie A (vrátane zariadení s cezhraničnými účinkami), príprava vonkajších plánov riadenia núdzových situácií a inšpekcií.

Celkovým záverom je, že všeobecné opatrenia na vykonávanie smernice boli prijaté vo väčšine členských štátov. Konkrétne spočívajú v programoch odpadového hospodárstva, prevencii závažných havárií a informovaní o nich a praktických opatreniach na zabezpečenie prenosu informácií. Okrem toho z porovnania oboch vykazovaných období vyplýva, že došlo k celkovému zlepšeniu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s týmito ustanoveniami.

Naopak, v hodnotení sa takisto zdôrazňuje potreba zlepšiť praktické uplatňovanie určitých ustanovení. Niektoré členské štáty musia napríklad dokončiť identifikáciu zariadení kategórie A na základe kritérií stanovených v rozhodnutí 2009/337/ES. Značné rozdiely v počte zariadení kategórie A určenom členskými štátmi, ako aj rozdiely medzi počtom nahlásených zariadení a objemami vytvoreného ťažobného nebezpečného odpadu 11 naznačujú, že tento proces ešte nie je ukončený (pozri tabuľku priloženú k tejto správe).

Ďalšou oblasťou, ktorá si podľa všetkého vyžaduje prioritné riešenie vo viacerých členských štátoch, je vydávanie povolení pre zariadenia kategórie A. Vypracovanie externých núdzových plánov pre všetky zariadenia kategórie A sa takisto ešte musí dokončiť: podľa údajov vykázaných členskými štátmi približne 25 % z týchto zariadení zrejme ešte nemá tieto plány zavedené.

Informácie poskytnuté členskými štátmi naznačujú, že ustanovenia týkajúce sa inšpekcií všetky členské štáty pravdepodobne nepochopili a nezaviedli rovnakým spôsobom. Okrem toho sa počet inšpekcií nahlásených členskými štátmi výrazne líši. Keďže informácie poskytnuté členskými štátmi odrážajú rôzne postupy, ich porovnávanie má obmedzenú hodnotu.

3.2.Ďalšie ustanovenia

Niektoré údaje poskytnuté členskými štátmi týkajúce sa počtu zariadení identifikovaných ako zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, sa nezdajú byť hodnoverné (pozri tabuľku priloženú k tejto správe). Poskytnuté údaje sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia a sú pomerne nízke v porovnaní s informáciami o produkcii ťažobného odpadu na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú dostupné z iných zdrojov. V článku 2 sa stanovuje rozsah pôsobnosti smernice a obmedzujú sa možnosti výnimiek. Počet zariadení, ktoré členské štáty oznámili vo svojich národných správach, však naznačuje, že toto ustanovenie všetky členské štáty nepochopili a neuplatnili rovnakým spôsobom.

Šesť členských štátov 12 napríklad uvádza, že na ich území sa nenachádzajú žiadne zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica. Iné zdroje informácií však naznačujú, že v niektorých z týchto krajín sa vykonávajú ťažobné činnosti, pri ktorých sa vytvára odpad, v niektorých prípadoch vrátane nebezpečného odpadu.

Podobne veľmi nízky počet zariadení, ktoré nakladajú s inertným odpadom, uvádzaný niektorými členskými štátmi je v rozpore s údajmi od iných krajín (napríklad Francúzsko uviedlo 4 100 zariadení a Maďarsko 604, no ďalšie krajiny poskytujú oveľa nižší údaj).

Povolenia vydané podľa tejto smernice sa môžu kombinovať s povoleniami požadovanými podľa iných právnych predpisov EÚ (napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ 13 – smernica Seveso) s cieľom predísť zbytočnej duplicite informácií a opakovaniu práce. Iba malý počet zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bol očividne nahlásený ako zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom.

V článku 17 ods. 1 sa stanovujú povinnosti týkajúce sa inšpekcií. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa v zariadeniach na nakladanie s odpadmi, na ktoré sa vzťahuje povolenie udelené podľa tejto smernice, uskutočnila inšpekcia pred začatím ukladania odpadu a potom v pravidelných intervaloch vrátane etapy po uzavretí, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie podmienok povolenia. V smernici sa výslovne nevymedzuje koncepcia inšpekcií, ani sa podrobne nestanovuje, ako by sa inšpekcie mali vykonávať. V článku 22 sa však vyžaduje, aby Komisia vypracovala a prijala technické usmernenia pre inšpekcie.

Veľké rozdiely zistené v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa inšpekcií – najmä pokiaľ ide o postupy inšpekcií, ich povahu, zodpovedné orgány a ich frekvenciu – a počtom inšpekcií vykonaných počas druhého obdobia vykazovania naznačujú, že členské štáty si ustanovenia o inšpekciách stanovené v smernici pravdepodobne nevysvetlili rovnakým spôsobom.

Iba sedem krajín 14 uvádza, že sa na vnútroštátnej úrovni počas druhého obdobia vykazovania vyskytli prípady nedodržiavania predpisov 15 . Nedodržanie podmienok stanovených v povoleniach a zariadenia fungujúce bez povolení patrili medzi hlavné typy oznámených nesúladov.

V smernici sa v závislosti od povahy odpadu umožňuje prispôsobenie niektorých ustanovení alebo upustenie od niektorých ustanovení pre určité zariadenia. Vnútroštátne zoznamy inertného odpadu by v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/359/ES umožňovali rozlišovanie týchto typov odpadu. Túto možnosť využilo iba osem členských štátov 16 .

Závery, ktoré možno vyvodiť vzhľadom na vykonávanie ostatných ustanovení (uplatniteľných na všetky zariadenia) stanovených v smernici sú preto rovnaké ako závery dosiahnuté vo vzťahu k zariadeniam kategórie A: zatiaľ čo väčšina členských štátov zaviedla všeobecný rámec, stále existuje niekoľko otázok, ktoré treba riešiť.

Rozdiely medzi členskými štátmi ukazujú, že je potrebné vyvinúť viac úsilia na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty pochopili a uplatňovali základné koncepcie smernice podobným spôsobom s cieľom zabezpečiť účinnosť ustanovení v celej EÚ.

4.OZNAMOVANIE SÚVISIACE S BEZPEČNOSŤOU

Podľa informácií, ktoré získala Komisia, došlo počas dvoch období, na ktoré sa vzťahuje táto správa, k piatim haváriám v dvoch krajinách.

Komisia však nedostala žiadne formálne oznámenie o týchto haváriách, ako sa to vyžaduje podľa článku 18 ods. 2 smernice. Informácie boli získané z iných zdrojov.

Členské štáty boli takisto vyzvané, aby potvrdili, že počas týchto dvoch období vykazovania u nich nedošlo k žiadnej havárii. Väčšina členských štátov potvrdila, že nedošlo k žiadnym haváriám. Na posúdenie splnenia cieľov týkajúcich sa zníženia rizík havárií stanovených v smernici by sa vyžadovali podrobnejšie informácie.

5.VŠEOBECNÉ PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA PODÁVANIA SPRÁV A POSKYTOVANIA INFORMÁCIÍ

Kvalita informácií predložených členskými štátmi je rôzna. Všetky členské štáty predložili svoje správy, ako sa vyžaduje v článku 18. Mnohé z nich poskytli veľmi podrobné, úplné a aktuálne informácie, pričom úroveň úplnosti je minimálne prijateľná pre všetky členské štáty.

Rozdiel medzi informáciami, ktoré členské štáty poskytli, a možnosť nesprávneho výkladu niektorých ustanovení vytvára neistotu, pokiaľ ide o porovnateľnosť poskytnutých informácií, a veľmi sťažuje hodnotenie výkonnosti členských štátov pri vykonávaní smernice.

Celkové skúsenosti Komisie pri príprave tejto správy potvrdili, že informácie poskytnuté členskými štátmi podľa článku 18 samy o sebe nepostačujú na vytvorenie zreteľného, dostatočne podrobného a spoľahlivého obrazu o vykonávaní smernice v praxi. Požiadavky na podávanie správ stanovené v tomto článku sa zameriavajú na prijatie opatrení, bez akéhokoľvek výslovného odkazu na informácie o vykonávaní týchto opatrení v praxi.

Aj pomocou iných zdrojov Komisia mohla získať iba obmedzené informácie na doplnenie alebo potvrdenie informácií predložených členskými štátmi, a to najmä vo vzťahu k právnym a administratívnym aspektom (vrátane havárií). Dostupné informácie sa zameriavajú na technické a vedecké otázky, no neexistuje napríklad žiadny verejný zoznam zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom.

6.ZÁVERY A ĎALŠIE KROKY

Na základe hodnotenia Komisie je možné konštatovať, že väčšina členských štátov prijala opatrenia potrebné na vykonávanie ustanovení stanovených v smernici. V hodnotení sa však takisto zistilo, že je stále potrebné vyriešiť niekoľko otázok s cieľom zabezpečiť, že vykonávanie tejto smernice prinesie želanú úroveň ochrany.

Správy predložené členskými štátmi naznačujú, že niektoré dôležité ustanovenia, napríklad ustanovenia o identifikácii zariadení na nakladanie s odpadom alebo o udeľovaní povolení a kontrolách, členské štáty nepochopili a nevykonávajú rovnakým spôsobom. Komisia s cieľom nastoliť konzistentnejšie vykonávanie smernice plánuje:

–vydať všeobecné usmernenia týkajúce sa vykonávania ustanovení stanovených v smernici a

–vypracovať usmernenia týkajúce sa inšpekcií podľa článku 22 ods. 1 písm. c).

Komisia takisto zváži spôsoby zlepšenia podávania správ členských štátov o vykonávaní vrátane podávania správ o haváriách, širšieho informovania o výsledkoch svojho hodnotenia informácií, ktoré poskytli členské štáty, a podporovania výmeny informácií o ťažobných činnostiach vrátane najlepších postupov.

Napríklad možno využiť iný postup zberu informácií, v súlade s článkom 7 ods. 5. Zhromažďovanie ďalších informácií súvisiacich s vykonávaním smernice v praxi bude podporovať prácu Komisie zameranú na:

–podporu vykonávania a dodržiavania požiadaviek smernice, najmä prostredníctvom účinnejšieho odhaľovania nedostatkov pri účinnom vykonávaní smernice a navrhnutia možných opatrení na ich riešenie,

–určenie najlepších postupov týkajúcich sa vykonávania smernice a

–preskúmanie nových spôsobov riadenia podávania správ a zjednodušenia postupov a v prípade potreby zváženie zmeny ustanovení v rozhodnutí Komisie 2009/358/ES o prenose informácií v súlade s cieľmi kontroly vhodnosti monitorovania a oznamovania v oblasti životného prostredia 17 .

Na plnenie svojich záväzkov prijatých v rámci akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo Komisia pracuje na príprave usmernení a presadzovania najlepších postupov v rámci programov nakladania s ťažobným odpadom. 18  

Komisia bude tiež naďalej zhromažďovať informácie umožňujúce ďalšie aktualizácie o príslušných aspektoch smernice na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, s osobitným dôrazom na aspekty, ako sú nakladanie s nebezpečným odpadom, bezpečnosť hrádzí a odskalísk a predchádzanie znečisťovaniu.

Údaje od členských štátov

(1)

   Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

(2)

   Bulharsko, Dánsko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

(3)

   Rozhodnutie Komisie 2009/358/ES z 29. apríla 2009 o zosúladení, pravidelnom prenose informácií a dotazníku podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 39).

Rozhodnutie Komisie 2009/335/ES z 20. apríla 2009 o technických usmerneniach na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 101, 21.4.2009, s. 25).

Rozhodnutie Komisie 2009/337/ES z 20. apríla 2009 o stanovení kritérií na klasifikáciu zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 102, 22.4.2009, s. 7).

Rozhodnutie Komisie 2009/359/ES z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňa definícia inertného odpadu v rámci vykonávania článku 22 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 46).

Rozhodnutie Komisie 2009/360/ES z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú technické požiadavky na opis vlastností odpadu ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 48).

(4)

   Charakterizácia odpadov. Odber vzoriek a analýza kyanidov uvoľniteľných slabou kyselinou vypúšťaných do odskalísk; Európska technická špecifikácia CEN/TS 16229:2011, 29.6.2011.

Charakterizácia odpadov. Statická skúška na stanovenie potenciálu tvorby kyselín a neutralizačného potenciálu odpadov obsahujúcich sulfidy; Európska norma EN 15875: 2011, 26.10.2011.

Charakterizácia odpadov. Všeobecný usmerňovací dokument na charakterizáciu odpadov z ťažobného priemyslu; CEN/TR 16376:2012, 24.6.2012.

(5)

   http://eippcb.jrc.ec.europa.eu/reference/BREF/mmr_adopted_0109.pdf.

(6)

   Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma zhrnutie referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.

(7)

   Rozhodnutie Komisie 2009/358/EK (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 39).

(8)

   Pozri: http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/mining/Study%20Implementation%20report%20Extractive%20Waste%20Directive.pdf.

(9)

   http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/mining/waste_extractive_industries.pdf.

(10)

   Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko a Rakúsko.

(11)

   Miera nebezpečnosti odpadu, s ktorým sa nakladá v zariadení, je jedným z kritérií klasifikácie do kategórie A (pozri tabuľku na konci tejto správy).

(12)

   Dánsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko a Malta.

(13)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(14)

   Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Poľsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo.

(15)

   Celkovo 54 zaznamenaných prípadov, ale nie všetky uvedené členské štáty oznámili počet prípadov.

(16)

   Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Litva, Portugalsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Španielsko.

(17)

     SWD(2016) 188 final, pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Na ceste ku kontrole vhodnosti monitorovania a oznamovania EÚ v oblasti životného prostredia: zabezpečiť účinné monitorovanie, vyššiu transparentnosť a cielené oznamovanie v súvislosti s politikou EÚ v oblasti životného prostredia.

   

(18)

     COM(2015) 614 final, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo.

(I)

 Prevzaté z env_wasgen, EUROSTAT: odpad zo všetkých činností NACE a domácností.

(II)

 Prevzaté z env_wasgen, EUROSTAT: odpad z ťažobných a banských činností.

(III)

 Prevzaté z env_wasgen, EUROSTAT: minerálne a solidifikované odpady z ťažobných a banských činností.

(IV)

 Prevzaté z env_wasgen, EUROSTAT: nebezpečné minerálne a solidifikované odpady z ťažobných a banských činností.

(V)

 Údaje za druhé obdobie, podľa údajov poskytnutých členskými štátmi.

(VI)

 Údaje za druhé obdobie, podľa údajov poskytnutých členskými štátmi.

(VII)

 : úplné informácie sú k dispozícii;  informácie poskytnuté, ale zdajú sa neúplné alebo nejasné.

(VIII)

 Údaje za druhé obdobie, podľa údajov poskytnutých členskými štátmi.

(IX)

 Údaje za druhé obdobie, podľa údajov poskytnutých členskými štátmi.

(X)

np: neposkytnuté.