52016DC0486

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 7. 2016

COM(2016) 486 final

OZNÁMENIE KOMISIE

OCHRANA ROZPOČTU EÚ DO KONCA ROKA 2015

Obsah

1.ZHRNUTIE A ZÁVERY

2.PROCESY

2.1.Preventívne mechanizmy

2.2.Nápravné mechanizmy

2.3.Nákladová účinnosť systémov riadenia a kontroly

2.4.Verejná vnútorná kontrola a riadenie fondov EÚ

3.FINANČNÉ OPRAVY A VYMÁHANIE NA KONCI ROKA 2015

3.1.Finančné opravy a vymáhanie v roku 2015

3.2.Súhrnné finančné opravy a vymáhanie do konca roka 2015

3.3.Vplyv finančných opráv

4.POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

4.1.Preventívne opatrenia

4.2.Nápravné opatrenia

4.3.Zistené nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov a prijaté opatrenia

4.4.Súhrnné údaje

4.5.Opravy členských štátov

5.POLITIKA SÚDRŽNOSTI

5.1.Preventívne opatrenia

5.2.Nápravné opatrenia

5.3.Zistené nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov a prijaté opatrenia

5.4.Súhrnné údaje

5.5.Opravy členských štátov

6.PRIAME A NEPRIAME HOSPODÁRENIE

PRÍLOHY: PODROBNÉ ÚDAJE

1.Finančné opravy v roku 2015 v porovnaní s prijatými platbami z EÚ, rozdelenie podľa členských štátov

2.Rozdelenie paušálnych opráv v roku 2015

3.Rozdelenie finančných opráv pri zdroji v roku 2015

4.Rozdelenie čistých finančných opráv v roku 2015

5.Sumy vynaložené na poľnohospodárstvo vymožené od konečných príjemcov členskými štátmi v roku 2015

6.Vlastné opravy členských štátov v roku 2015 uplatnené pred realizáciou platieb príjemcom(okrem správ Komisie)

7.Súhrnné opravy na konci roka 2015, ktoré oznámili členské štáty v rámci politiky súdržnosti za roky 2007 – 2013

1.ZHRNUTIE A ZÁVERY

V tomto oznámení sa opisuje fungovanie preventívnych a nápravných mechanizmov stanovených v právnych predpisoch Európskej únie (EÚ) a opatrenia, ktoré prijali útvary Komisie na ochranu rozpočtu EÚ pred nezákonnými alebo neoprávnene vyplatenými výdavkami. Uvádza sa v ňom aj najlepší odhad výsledkov vyplývajúcich z používania týchto mechanizmov a poukazuje sa v ňom na vplyv na členské štáty a ich zapojenie. Je doplnením informácií zahrnutých v diskusii o finančných výkazoch a ich analýze za rok 2015, výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ na rok 2015 a v príslušných častiach výročných správ o činnosti dotknutých generálnych riaditeľstiev.

Približne 80 % rozpočtu EÚ plnia členské štáty, ktoré musia dodržiavať spoločne dohodnuté pravidlá plnenia rozpočtu. Členské štáty sú partnermi Komisie, pokiaľ ide o zabezpečovanie súladu s právnymi predpismi EÚ a ochranu rozpočtu EÚ.

Komisia chráni rozpočet EÚ (t. j. výdavky EÚ) pred nesprávne alebo neoprávnene vynaloženými výdavkami prostredníctvom dvoch hlavných mechanizmov, ktorými sú:

1.preventívne mechanizmy (napr. kontroly ex ante, prerušenie a pozastavenie platieb); a

2.nápravné mechanizmy (predovšetkým finančné opravy uložené členským štátom, ale aj vymáhanie prostriedkov od príjemcov platieb EÚ): ak preventívne mechanizmy neboli účinné, Komisia musí v rámci svojej úlohy dohľadu ako poslednú možnosť uplatniť nápravné mechanizmy.

Hlavným cieľom finančných opráv a vymáhania prostriedkov je zabezpečiť, aby boli z rozpočtu EÚ financované len výdavky, ktoré sú v súlade s právnym rámcom. V rámci zdieľaného hospodárenia nesú členské štáty hlavnú zodpovednosť za odhaľovanie a vymáhanie nesprávne vyplatených súm od príjemcov. S cieľom zabezpečiť nákladovú účinnosť systémov kontroly patrí medzi hlavné okruhy činnosti, na ktorých budú útvary Komisie ďalej pracovať počas aktuálneho mandátu kolégia, racionalizácia a zjednodušenie kontroly a pridelenie zdrojov na kontroly považované za najvhodnejšie na riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou v rámci regulačného rámca. Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, hlavným cieľom je zlepšiť účinnosť systémov kontroly členských štátov.

V oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka majú finančné opravy vždy čistý vplyv na rozpočet EÚ vymáhaním neoprávnene vyplatených súm, čo vedie k ich vráteniu do rozpočtu EÚ. V rámci politiky súdržnosti majú členské štáty možnosť nahradiť neoprávnené výdavky novými oprávnenými výdavkami, a teda nestratiť financovanie EÚ. Pokiaľ ide o ďalšie typy hospodárenia, finančné opravy sa používajú na vykonanie opráv pred vrátením prostriedkov EÚ.

Toto oznámenie sa zameriava hlavne na výsledky Komisie pri plnení jej úlohy dohľadu, ale uvádzajú sa v ňom aj informácie o výsledkoch kontrol členských štátov.

Finančné opravy a vymáhanie: výsledky za rok 2015

Pokiaľ ide o vplyv nápravných opatrení prijatých Komisiou, kľúčové číselné údaje za rozpočtový rok 2015 sú takéto:

	V miliónoch EUR
Oblasť politiky	Celkové finančné opravy a vymáhanie potvrdené v roku 2015	Celkové finančné opravy a vymáhanie vykonané v roku 2015
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka	1 292	1 587
Politika súdržnosti	1 744	1 808
Vnútorné politiky	326	317
Vonkajšie politiky	132	136
Administratíva	5	5
SPOLU	3 499	3 853

% rozpočtových platieb	2,4 %	2,7 %

Nasledujúci graf poskytuje prehľad jednotlivých typov opráv vykonaných v roku 2015 podľa oblastí politiky (v miliónoch EUR):

Vymedzenia troch typov opráv sú uvedené v oddiele 2.2.2.

Finančné opravy a vymáhanie: súhrnné výsledky

Súhrnné údaje poskytujú užitočnejšie informácie o význame nápravných mechanizmov používaných Komisiou, pretože sa v nich zohľadňuje viacročný charakter väčšiny výdavkov EÚ a neutralizuje vplyv jednorazových udalostí.

Potvrdené finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2015 (v mil. EUR):

V rokoch 2009 – 2015 priemerná potvrdená suma dosahovala 3,3 mld. EUR alebo 2,4 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ, zatiaľ čo priemerná vykonaná suma v tomto období predstavovala 3 mld. EUR alebo 2,2 % platieb – pozri graf 3.2.1.

V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu(EPZF) priemerná miera finančných opráv Komisie za obdobie od roku 1999 do konca roku 2015 dosahovala 1,7 % výdavkov (všetko to boli čisté finančné opravy) – pozri oddiel 4.4.

V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) na roky 2000 – 2006 (ktoré sú takmer ukončené) bola na konci roku 2015 kombinovaná miera finančných opráv založená len na dohľade Komisie na úrovni 4,2 % pridelených prostriedkov – pozri oddiel 5.4.1.

Priemerná potvrdená suma v rámci priameho a nepriameho hospodárenia za roky 2009 – 2015 bola 380 miliónov EUR alebo 1,2 % priemernej výšky platieb.

Komisia skúma pôvod chýb zistených v predchádzajúcich obdobiach – pozri správu o oblastiach s trvalo vysokou mierou chýb a ich hlavných príčinách.

Ochrana rozpočtu EÚ: hlavné závery

Jeden z významných cieľov Komisie a jej „stratégie rozpočtu zameraného na výsledky“ je zabezpečiť nákladovú účinnosť pri navrhovaní a vykonávaní systémov riadenia a kontroly, ktoré predchádzajú chybám alebo ich odhaľujú a napravujú. V stratégiách kontrol by sa preto malo uvažovať o vyššej úrovni a frekvencii kontrol v rizikovejších oblastiach a mala by sa zabezpečiť nákladová účinnosť.

Komisia sa čoraz viac zameriava na opatrenia, ktoré zabraňujú neoprávneným výdavkom a pomáhajú zabrániť opakovaniu týchto nezrovnalostí v budúcnosti.

Uvedené údaje potvrdzujú pozitívne výsledky viacročných preventívnych a nápravných činností vykonávaných Komisiou a členskými štátmi a preukazujú, že tieto činnosti zabezpečujú ochranu rozpočtu EÚ pred výdavkami, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.

Finančné opravy a vymožené sumy sú aj motiváciou pre členské štáty, aby zlepšili svoje systémy a postupy na zabránenie výskytu budúcich chýb.

Opravy, o ktorých sa rozhodlo počas roka, sú výsledkom chýb a nezrovnalostí zistených v predchádzajúcich rokoch. 90 % finančných opráv, o ktorých sa rozhodlo, sa vykonalo do konca roka 2015.

Čisté opravy vedúce k vráteniu prostriedkov do rozpočtu EÚ sú typické pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a priame a nepriame hospodárenie. V prípade politiky súdržnosti sú čisté opravy zatiaľ výnimkou vzhľadom na odlišný právny rámec a typ rozpočtového hospodárenia (posilnený preventívny mechanizmus).

Paušálne opravy sa ukladajú, keď sa finančný vplyv chýb pri vynaložení primeraného úsilia nedá presnejšie kvantifikovať.

Špecifické kontrolné rámce sa zavádzajú v prípade výdavkov v rámci priameho a nepriameho hospodárenia a zahŕňajú predovšetkým proces riadenia grantov, pretože sa tak riešia existujúce riziká.

Komisia podporuje sieť verejnej vnútornej kontroly (PIC), ktorá členským štátom umožňuje spoluprácou zlepšovať vnútornú kontrolu vrátane riadenia fondov EÚ, identifikovať osvedčené postupy, najmä ak sa účinné vykonávanie ukazuje ako zložité (pozri správu o oblastiach s trvalo vysokou mierou chýb a ich hlavných príčinách), a zúčastňuje sa na jej činnosti.

Plánované zlepšenia podľa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Komisia začala uplatňovať viaceré nové dostupné preventívne nástroje ako prerušenie, pozastavenie a zníženie financovania EÚ s cieľom lepšie chrániť rozpočet EÚ a ďalej motivovať členské štáty, aby obmedzili neoprávnené platby. V tejto súvislosti sa vykonávanie akčných plánov členskými štátmi stalo významným prvkom súboru nástrojov Komisie určených na rozpočtové hospodárenie. Okrem toho s cieľom ďalej rozvíjať koncepciu jednotného auditu aj pri riadení SPP Komisia aktívne podporuje certifikačné orgány pri ich novej úlohe zabezpečovať zákonnosť a riadnosť platieb a kontroluje plnenie tejto úlohy.

Pokiaľ ide o EPZF, Komisia neustále vyzýva členské štáty, aby viedli svoje registre pôdy LPIS, najmä prostredníctvom ich pravidelnej aktualizácie. Členské štáty, v ktorých takýto systém nedosahuje potrebnú úroveň kvality, musia zaviesť vhodné akčné plány a zároveň čelia riziku pozastavenia financovania, ak sa akčný plán nebude správne vykonávať.

Pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), fáza programovania zahŕňala osobitné kontroly týkajúce sa kontrolovateľnosti a overiteľnosti naplánovaných opatrení. Okrem toho Komisia v prípade problémov preruší platby a môže pristúpiť aj k ich pozastaveniu. Vo všeobecnosti Komisia začala ambiciózny proces zjednodušenia s cieľom znížiť zložitosť a administratívnu záťaž, čo takisto prispeje k ďalšiemu zníženiu rizika chýb.

Súdržnosť

V novom právnom rámci sa predpokladá väčšia zodpovednosť riadiacich orgánov programu, ktoré musia uplatňovať riadne a včasné overenia na účely každoročného predloženia účtovnej závierky programu. Ročná účtovná závierka obsahuje finančné opravy uplatnené členským štátom vo vzťahu k účtovnému roku. Účtovná závierka a finančné opravy podliehajú audítorskému výroku orgánu auditu zodpovedného za program, ktorý poskytuje aj audítorský výrok o zákonnosti a riadnosti výdavkov v rámci účtovnej závierky na základe úrovne identifikovaného zvyškového rizika po uplatnení všetkých opráv.

Počas účtovného obdobia Komisia zadrží 10 % každej priebežnej platby až do ukončenia všetkých postupov kontroly vrátane auditov v čase predloženia účtov, uplatňuje postupy na schválenie účtov, následne zaplatí alebo vymáha ročný zostatok a vykonáva cielené audity založené na riziku, aby sa zabezpečilo, že žiadne vážne nedostatky vedúce k významnej úrovni rizika v uhradených výdavkoch nezostali nezistené alebo neopravené zo strany príslušného členského štátu. V opačnom prípade musí Komisia uplatňovať čisté finančné opravy.

Komisia bude aj naďalej dôsledne vykonávať mechanizmy prerušenia/pozastavenia vedúce v prípade potreby k finančným opravám, ak sa objavia náznaky závažných nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly. Takisto bude naďalej zaisťovať preventívne opatrenia budovania kapacít s orgánmi zodpovednými za programy na zlepšenie kvality výdavkov a úzko spolupracovať s orgánmi auditu podľa zásady jednotného auditu, aby sa riziká riešili včas a účinne.

Priame a nepriame hospodárenie

Komisia zaviedla v rámci priameho a nepriameho hospodárenia kontrolný rámec, ktorý sa zameriava na kontroly platieb ex ante, hĺbkové kontroly ex post vykonávané v priestoroch príjemcov po vzniku a vykázaní nákladov, a na overovacie misie v medzinárodných organizáciách.

2.PROCESY

2.1.Preventívne mechanizmy

Komisia používa na ochranu rozpočtu EÚ niekoľko preventívnych mechanizmov. Komisia sa čoraz viac zameriava na opatrenia, ktoré zabraňujú neoprávneným výdavkom a pomáhajú zabrániť opakovaniu týchto nezrovnalostí v budúcnosti.

V rámci režimu zdieľaného hospodárenia (t. j. výdavky v oblasti poľnohospodárstva a politiky súdržnosti) nesú zodpovednosť za to, aby boli výdavky uhradené z rozpočtu EÚ v priebehu výdavkového cyklu zákonné a riadne, predovšetkým členské štáty. Komisia zabezpečuje včasný a intenzívny dohľad na základe výsledkov auditu EÚ, výsledkov vnútroštátneho auditu získaných v priebehu rokov, výsledkov vyšetrovaní úradu OLAF a akýchkoľvek iných informácií, ktoré majú útvary k dispozícii a ktoré poukazujú na systémový nedostatok alebo závažné nenapravené nezrovnalosti. Kľúčové prvky poukazujúce na účinné fungovanie systému monitorovania a kontroly sa neustále prehodnocujú s cieľom zabrániť neoprávneným platbám.

V rámci priameho a nepriameho hospodárenia zahŕňajú preventívne opatrenia kontroly oprávnenosti výdavkov vykázaných príjemcami, ktoré vykonávajú príslušné útvary. Tieto kontroly ex ante sú súčasťou postupov riadenia programov a ich cieľom je poskytnúť primerané uistenie, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť uhradených výdavkov. Útvary Komisie môžu takisto poskytnúť usmernenia, najmä v otázkach týkajúcich sa zmlúv, s cieľom zaistiť riadne a efektívne hospodárenie so zdrojmi, a tým znížiť riziko nezrovnalostí. Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) hospodárskych subjektov zriadený a prevádzkovaný Komisiou takisto zabezpečuje ochranu finančných záujmov Únie.

2.2.Nápravné mechanizmy

2.2.1 Prehľad

Významný podiel výdavkov EÚ, napríklad na politiky súdržnosti, výskumu a rozvoja vidieka, má viacročný charakter. V súlade s článkom 32 ods. 2 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 sa to zohľadňuje pri navrhovaní a vykonávaní nápravných opatrení, ako aj pri posudzovaní výsledkov týchto opatrení. Pri nápravných opatreniach možno rozlišovať medzi: a) finančnými opravami a b) vymáhaním prostriedkov, pričom obe možnosti sa vykonávajú vo všetkých fázach životného cyklu programu po tom, ako sa vynaložili výdavky a/alebo uskutočnila platba. Od Komisie sa vyžaduje, aby opravné mechanizmy uplatňovala ako poslednú možnosť v prípade neúčinnosti preventívnych mechanizmov.

Postup nápravných opatrení je takýto:

2.2.2. Finančné opravy

Prebiehajúce finančné opravy sú predbežnou fázou, keď sa začal proces vykonania finančnej opravy, ale s dotknutým členským štátom stále prebieha námietkové konanie. Uvedené sumy sú len počiatočné odhady útvarov Komisie, ktoré sa môžu zmeniť. Boli navrhnuté, ale členské štáty ich zatiaľ neakceptovali, alebo o nich ešte nerozhodla Komisia.

Finančná oprava je potvrdená, keď ju členský štát akceptuje alebo o nej rozhodne Komisia.

Finančná oprava sa považuje za vykonanú po uplatnení opravy a jej zaznamenaní v účtovníctve Komisie, čo znamená, že finančnú transakciu schválil príslušný povoľujúci úradník v týchto prípadoch: odpočítanie od žiadosti o priebežnú alebo záverečnú platbu, príkaz na vymáhanie a/alebo zrušenie transakcie.

Komisia uplatňuje na výdavky nahlásené členskými štátmi tieto druhy finančných opráv (opravy „ex post“):

– finančné opravy v jednotlivých prípadoch na základe presného zistenia neoprávnene vynaložených súm a finančného vplyvu na rozpočet,

– extrapolované finančné opravy, ak príslušnú sumu možno s dostatočnou úrovňou spoľahlivosti vyčísliť na základe reprezentatívnej štatistickej vzorky,

– paušálne opravy, ak príslušné sumy nemožno vyčísliť na základe reprezentatívnej štatistickej vzorky alebo ak vplyv jednotlivých chýb na výdavky nemožno vyčísliť presne (napr. finančné opravy jednotlivých verejných zákaziek na základe dohodnutých paušálnych sadzieb).

Všetky finančné opravy majú bez ohľadu na svoj druh negatívny vplyv na štátne rozpočty – aj v prípade, že nedôjde k žiadnemu vráteniu prostriedkov do rozpočtu EÚ, pretože finančné prostriedky sa musia použiť na nahradenie neoprávnených výdavkov.

Finančné opravy „pri zdroji“ sa použijú na vykonanie finančných opráv pred vrátením prostriedkov EÚ. Ide o prípady, keď členský štát uplatňuje opravu pri osvedčovaní nových výdavkov Komisii na základe a v dôsledku plánu nápravných opatrení dohodnutých s Komisiou. Je potrebné zdôrazniť, že rozdiel medzi finančnými opravami „ex post“ a „pri zdroji“ je v načasovaní.

Prehľad finančných opráv v čase:

Nahradenie výdavkov odkazuje na možnosť, ktorú členské štáty majú v rámci právnych predpisov v oblasti súdržnosti, ktorá umožňuje nahradiť neoprávnené výdavky novými oprávnenými výdavkami, a teda nestratiť finančné prostriedky EÚ (t. j. nie je to čistá oprava, pretože nedôjde k vráteniu finančných prostriedkov do rozpočtu EÚ).

Čistá finančná oprava je oprava, ktorá má čistý vplyv na rozpočet EÚ (t. j. opravené a vymožené sumy sa vrátia do rozpočtu EÚ).

Opravy v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka (EPZF, EPFRV, EPUZF) vždy vedú k vráteniu prostriedkov do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo v oblasti politiky súdržnosti bolo vzhľadom na príslušný právny rámec vrátenie predtým vyplatených súm do rozpočtu EÚ počas vykonávania programov vo všeobecnosti výnimkou.

Podľa právneho rámca platného pre politiku súdržnosti až do programového obdobia 2007 – 2013 k reálnemu peňažnému toku naspäť do rozpočtu EÚ dochádza len:

ak členské štáty nie sú schopné predložiť dostatočné oprávnené výdavky,

po ukončení programov, ak nahradenie neoprávnených výdavkov oprávnenými už nie je možné,

v prípade nezhody s Komisiou.

Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa však zaviedla významná zmena: Komisia je povinná uplatniť čisté finančné opravy, ak sa v rámci auditov EÚ po predložení balíkov opatrení na zabezpečenie uistenia odhalia závažné nedostatky v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly, ktoré sa predtým nezistili, nenahlásili ani neopravili na úrovni členského štátu. V takýchto prípadoch členský štát už nemá možnosť akceptovať opravu a opätovne použiť príslušné prostriedky EÚ, ktorá sa dala uplatniť v predchádzajúcich programových obdobiach.

V rámci zdieľaného hospodárenia členské štáty vynakladajú značné úsilie a vyčleňujú zdroje na vykonávanie finančných opráv a vymáhanie nesprávne vynaložených súm od príjemcov. Okrem toho vykonávajú aj overovanie riadenia, kontroly a audity prvého stupňa, ktorými dopĺňajú opísané činnosti vykonávané Komisiou.

2.2.3. Vymáhané prostriedky

POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

V nariadení (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní SPP 2 sa od členských štátov vyžaduje, aby vymáhali sumy stratené v dôsledku zistených neoprávnene vyplatených platieb. Postupy vymáhania patria v súlade so zásadou subsidiarity do výlučnej právomoci príslušných členských štátov, a preto sa na ne vzťahujú ich jednotlivé administratívne a súdne postupy. Z tohto dôvodu niektoré postupy prinášajú rýchle výsledky a iné trvajú dlhšie.

S cieľom riešiť oneskorenie niektorých členských štátov pri vymáhaní neoprávnene vyplatených platieb zákonodarca zaviedol mechanizmus automatického zúčtovania, podľa ktorého 50 % všetkých neoprávnených platieb, ktoré členské štáty od príjemcov nevymohli do štyroch rokov alebo v prípadoch súdnych konaní do ôsmich rokov, sa účtujú na ťarchu ich štátnych rozpočtov (tzv. pravidlo 50/50). Aj po uplatnení tohto mechanizmu sú však členské štáty povinné pokračovať v postupoch vymáhania, a ak sa im to s vynaložením primeraného úsilia nepodarí, Komisia sa môže rozhodnúť účtovať neuhradené sumy príslušným členským štátom v plnej výške. Navyše sa podľa článku 28 nariadenia č. 908/2014 3 od členských štátov vyžaduje, aby nesplatené dlhy započítali voči budúcim platbám dlžníkovi (povinná kompenzácia).

S nadobudnutím účinnosti nového právneho rámca sa pravidlo 50/50 má teraz vzťahovať aj na EPFRV v rozpočtovom roku, keď k nemu dôjde, a nie pri ukončení programu. V dôsledku toho od rozpočtového roku 2014 majú členské štáty povinnosť uvádzať sumy účtované na základe pravidla 50/50 aj za EPFRV na roky 2007 – 2013, ako aj za programy EPFRV na roky 2014 – 2020 4 .

Neoprávnené platby, ktoré sú výsledkom administratívnych chýb vnútroštátnych orgánov, sa takisto musia odpočítať od ročnej účtovnej závierky príslušných platobných agentúr, a teda vylúčiť z financovania EÚ.

V prípade EPZF sa sumy, ktoré sa vymohli od príjemcov, pripisujú do rozpočtu EÚ ako pripísané príjmy po odpočítaní 20 % paušálnych nákladov na vymáhanie 5 . V prípade EPFRV sa vymožené sumy zohľadnia pri budúcej žiadosti o náhradu nákladov, ktorú Komisia dostane, a preto je možné ich znovu použiť v programe v rámci programového obdobia. Po uplynutí obdobia oprávnenosti sa pripíšu do rozpočtu EÚ ako pripísané príjmy.

POLITIKA SÚDRŽNOSTI

Vymáhanie prostriedkov sa uskutočňuje predovšetkým pri ukončovaní programov alebo po ich ukončení a predstavuje príjem do rozpočtu EÚ. V súčasnom programovom období (2014 – 2020) a prvýkrát v roku 2017 sa vymáhanie prostriedkov takisto uskutoční v rámci ročného schválenia účtov. Komisia vypočíta rozdiel medzi sumou schválenou v účtoch a sumou už vyplatenou členským štátom počas účtovného roka (ročné predbežné financovanie a 90 % žiadostí o platbu). Ak ide o sumu vymáhateľnú od členských štátov, vydá sa príkaz na vymáhanie. Tento príkaz na vymáhanie, ktoré možno podľa možnosti uskutočniť formou započítania v rámci následných žiadostí o platbu, nepredstavuje finančnú opravu a neznižuje celkové vyčlenenie prostriedkov programu. Táto suma sa zodpovedajúcim spôsobom opätovne použije na program.

PRIAME A NEPRIAME HOSPODÁRENIE

V rámci priameho a nepriameho hospodárenia a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by príkazy na vymáhanie mal vydávať povoľujúci úradník v prípade neoprávnene vyplatených súm. Vrátenie prostriedkov sa potom uskutoční priamym bankovým prevodom od dlžníka (a predstavuje pripísané príjmy do rozpočtu EÚ, ktoré možno opätovne použiť na ten istý program), alebo započítaním s inými sumami, ktoré Komisia dlhuje dlžníkovi. Útvary Komisie uskutočňujú aj vymáhanie „pri zdroji“ odpočítaním neoprávnených výdavkov (identifikovaných v súčasných žiadostiach o náhradu nákladov) od uskutočnených platieb.

2.3.Nákladová účinnosť systémov riadenia a kontroly

V súlade s požiadavkou nariadenia o rozpočtových pravidlách je dôležitým cieľom Komisie a jej „stratégie rozpočtu zameraného na výsledky“ zabezpečiť nákladovú účinnosť pri navrhovaní a vykonávaní systémov riadenia a kontroly, ktoré predchádzajú chybám alebo ich odhaľujú a napravujú. V stratégiách kontrol by sa preto malo uvažovať o vyššej úrovni a frekvencii kontrol v rizikovejších oblastiach a mala by sa zabezpečiť nákladová účinnosť. Je to dôležité, pretože kontroly pre príjemcov predstavujú značnú administratívnu záťaž a môžu dokonca odradiť od účasti na programoch. Neefektívne a neúčinné kontroly navyše pohltia prostriedky, ktoré by inak mohli prispieť k dosiahnutiu výsledkov. Podrobnejšie informácie sa nachádzajú vo výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ na rok 2015 6 .

2.4.Verejná vnútorná kontrola a riadenie fondov EÚ

Ochrana rozpočtu EÚ je spoločnou zodpovednosťou Komisie a členských štátov. Komisia podporuje sieť verejnej vnútornej kontroly, ktorá spája zástupcov vnútornej kontroly zo všetkých členských štátov EÚ, a zúčastňuje sa na jej činnosti. Sieť verejnej vnútornej kontroly skúma otázky týkajúce sa vnútornej kontroly, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu alebo riadenia fondov EÚ, s cieľom identifikovať osvedčené postupy v tých oblastiach, v ktorých sa účinné vykonávanie zdá byť zložité. Sieť verejnej vnútornej kontroly sa stretáva v pravidelných intervaloch a umožňuje všetkým členským štátom spolupracovať s cieľom zlepšiť svoje mechanizmy vnútornej kontroly v záujme zlepšenia finančného hospodárenia a výkonnosti.

3.FINANČNÉ OPRAVY A VYMÁHANIE NA KONCI ROKA 2015

3.1.Finančné opravy a vymáhanie v roku 2015

Tabuľka 3.1: Prehľad finančných opráv a vymáhania v roku 2015 7

V miliónoch EUR
Okruh VFR	Celkové platby z rozpočtu EÚ v roku 2015	Celkové finančné opravy potvrdené v roku 2015	Celkové vymáhanie potvrdené v roku 2015	Celkové finančné opravy a vymáhanie potvrdené v roku 2015	% platieb z rozpočtu EÚ	Celkové finančné opravy vykonané v roku 2015	Celkové vymáhanie vykonané v roku 2015	Celkové finančné opravy a vymáhanie vykonané v roku 2015	% platieb z rozpočtu EÚ
Inteligentný a inkluzívny rast	68 009	1 637	254	1 892	2,8 %	1 766	246	2 013	3,0 %
EFRR	28 363	826	-	826	2,9 %	774	-	774	2,7 %
Kohézny fond	12 098	462	-	462	3,8 %	585	-	585	4,8 %
ESF	10 277	348	1	349	3,4 %	407	-	407	4,0 %
Vnútorné politiky	17 271	-	254	254	1,5 %	-	246	246	1,4 %
Udržateľný rast: prírodné zdroje	58 066	1 072	348	1 420	2,4 %	1 314	337	1 652	2,8 %
EPZF	44 940	922	117	1 040	2,3 %	1 017	155	1 173	2,6 %
Rozvoj vidieka	11 793	46	206	253	2,1 %	263	152	414	3,5 %
FNURH/EFRH	791	6	2	8	1,0 %	10	6	16	2,0 %
Usmerňovacia sekcia EPUZF	64	97	2	99	154,0 %	24	2	26	40,6 %
Vnútorné politiky	478	-	21	21	4,4 %	-	23	23	4,8 %
Bezpečnosť a občianstvo	2 019	23	28	51	2,5 %	23	24	48	2,4 %
Migrácia a vnútorné záležitosti	779	23	-	23	3,0 %	23	-	23	3,0 %
Vnútorné politiky	1 239	-	28	28	2,2 %	-	24	24	2,0 %
Globálna Európa	7 884	-	132	132	1,7 %	-	136	136	1,7 %
Vonkajšie politiky	7 884	-	132	132	1,7 %	-	136	136	1,7 %
Administratíva	8 978	-	5	5	0,1 %	-	5	5	0,1 %
Administratíva	8 978	-	5	5	0,1 %	-	5	5	0,1 %
SPOLU	144 955*	2 732	767	3 499	2,4 %	3 104	749	3 853	2,7 %

* Suma nezahŕňa 288 miliónov EUR vyplatených v rámci okruhu Špeciálne nástroje.

Upozorňujeme, že uvedené čísla sa môžu mierne líšiť od tých, ktoré sú uvedené vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom a pracovných dokumentov útvarov, keďže táto správa bola zverejnená skôr, vo fáze, keď boli k dispozícii len predbežné údaje.

3.1.1 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Finančné opravy:

Vysoká úroveň finančných opráv potvrdených Komisiou v roku 2015 odráža výrazné úsilie Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) vynaložené od roku 2013 na urýchľovanie postupov overenia súladu vrátane spracovania dlhodobo nevyriešených postupov. V dôsledku bolo v roku 2015 potvrdených veľa opráv za niekoľko účtovných období. V budúcnosti sa po dosiahnutí operačného tempa očakáva, že ročná výška finančných opráv bude stabilná okolo priemeru za posledné 3 roky.

Okrem toho vyšší počet splátok a odkladov povolených členským štátom vysvetľuje, prečo boli za posledné tri roky (2012 – 2014) sumy vynaložené na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka nižšie ako sumy stanovené Komisiou. Rozdiel by mal zaniknúť, až sa dosiahne operačné tempo vykonávania programov 8 .

Vymáhanie prostriedkov:

V roku 2015 členské štáty vymohli od príjemcov 155 miliónov EUR v prípade EPZF a 153 miliónov EUR v prípade EPFRV.

Pokiaľ ide o nápravu nezrovnalostí, ktorých sa dopustil príjemca, členské štáty musia v rámci ročného finančného schvaľovania účtov zaznamenávať vymáhanie neoprávnene vynaložených súm a podávať o ňom správy.

Vymáhanie neoprávnených platieb priamo od konečných príjemcov je výlučnou zodpovednosťou členských štátov. V prílohe 5 sa uvádzajú sumy vymožené členskými štátmi od príjemcov v roku 2015 (podľa údajov poskytnutých členskými štátmi v knihe dlžníkov) a vrátené Komisii. Tieto sumy sa v prípade EPZF považujú za pripísané príjmy, zatiaľ čo vymožené sumy v prípade EPFRV môžu byť znova pridelené na príslušný program.

3.1.2 Kohézny fond, programové obdobie 2000 – 2006

Pokročilá fáza procesu ukončovania programov EFRR a projektov v rámci Kohézneho fondu viedla k týmto finančným opravám uloženým a schváleným členskými štátmi v roku 2015:

– finančné opravy vo výške 155 mil. EUR v rámci ukončovania programov EFRR v 7 členských štátoch, z ktorých najvýznamnejšie sa týkali Talianska (108 mil. EUR) a Grécka (34 mil. EUR),

– 53 mil. EUR schválených 13 členskými štátmi na projekty Kohézneho fondu, pričom najvyššia suma sa týkala Českej republiky (16 mil. EUR).

Potvrdené finančné opravy:

EFRR/KF – 208 mil. EUR

ESF – 179 mil. EUR

Pokiaľ ide o ESF, v rámci procesu ukončovania sa ukončilo všetkých 239 programov (209 úplne a 30 čiastočne). Členské štáty s najvyššou mierou schválených a vykonaných finančných opráv v roku 2015 boli Francúzsko (149 mil. EUR) a Španielsko (30 mil. EUR). Okrem toho sa proces ukončovania dokončil aj vo Švédsku.

V roku 2015 sa dosiahol výrazný pokrok v súvislosti s ukončovaním finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH). Na konci roka 2015 bolo ukončených 57 programov zo 60. Väčšina príslušných finančných opráv sa vykonala prostredníctvom príkazov na vymáhanie.

3.1.3 Kohézny fond, programové obdobie 2007 – 2013

Finančné opravy v rámci EFRR/KF v roku 2015 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zvýšili, čo potvrdzuje účinnosť týchto viacročných kontrol politiky. Je to aj dôsledkom prísnej politiky uplatňovania postupov prerušenia/pozastavenia zo strany Komisie od začiatku programového obdobia a skutočnosti, že v roku 2015 sa niektoré dlhotrvajúce prípady, v prípade ktorých boli žiadosti o platbu blokované niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, ukončili po vykonaní finančných opráv. V týchto prípadoch sa opravy uplatnené členskými štátmi mohli vykázať až v roku 2015 po ukončení postupov prerušenia/pozastavenia. Nárast finančných opráv v roku 2015 potvrdzujú aj vyššie miery chybovosti oznámené vnútroštátnymi orgánmi auditu vo výročných kontrolných správach za rok 2015 v porovnaní s chybovosťou vykázanou v minulosti. Členské štáty s najvyššími opravami (okrem opráv pri zdroji) v roku 2015 boli Slovensko (236 mil. EUR), Taliansko (161 mil. EUR), Nemecko (143 mil. EUR), Grécko (120 mil. EUR) a Španielsko (117 mil. EUR).

Potvrdené finančné opravy:

EFRR/KF – 1 532 mil. EUR

ESF – 169 mil. EUR

Výsledkom je, že na konci roka 2015 dosahovala celková suma finančných opráv za roky 2007 – 2013 potvrdená členskými štátmi v dôsledku dozornej úlohy Komisie viac ako 2.3 miliárd EUR.

V rámci ESF boli potvrdené finančné opravy vo výške 169 mil. EUR a vykonané vo výške 227 mil. EUR, pričom 142 mil. EUR z tejto sumy bolo potvrdených v roku 2015 a 85 mil. EUR v predchádzajúcich rokoch. Vykonalo sa 95 % finančných opráv potvrdených počas roka 2015 a predchádzajúcich rokov, čo znamená, že ku koncu roka zostali nevykonané opravy vo výške 60 miliónov EUR (kumulatívne). Členské štáty s najvyššou úrovňou opráv vykonaných v roku 2015 sú Rumunsko (133 mil. EUR) Španielsko (29 mil. EUR), čo zodpovedá ukončeniu pozastavenia platieb.

Potvrdené finančné opravy v prípade Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) sa v porovnaní s rokom 2014 znížili o 70 %. Stiahnutie neoprávnených výdavkov z nasledujúcej žiadosti o platbu po auditoch a administratívnych kontrolách zo strany Komisie umožňuje vykonávať takéto finančné opravy rýchlo.

3.1.4 Kohézny fond, programové obdobie 2014 – 2020

Počas roka 2015 prebiehalo druhé účtovné obdobie a v prípade takmer všetkých operačných programov sa ešte neuskutočnilo určenie orgánov, a preto zatiaľ nebola spracovaná žiadna audítorská činnosť týkajúca sa výkazu výdavkov. V dôsledku toho nemožno vykázať žiadne finančné opravy.

3.1.5. Finančné opravy a vymáhanie v roku 2015: ďalšie podrobnosti

Rôzne pohľady na finančné opravy v roku 2015 sú uvedené v prílohách. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že nasledujúce údaje sa týkajú len jedného roka – 2015. Úroveň celkových opráv aj rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov sa môže v závislosti od daného roku značne meniť. Zmysluplné posúdenie účinnosti systémov dohľadu a kontroly musí preto v súlade s povahou týchto výdavkov vychádzať z viacročnej perspektívy (pozri oddiel 3.2).

Informácie uvedené v prílohách možno zhrnúť takto:

1. Rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

Najvýznamnejšie členské štáty z hľadiska potvrdených finančných opráv v porovnaní s prijatými platbami z EÚ sú Grécko (9,9 %), Rumunsko (8 %) a Slovensko (7,3 %).

2. Rozdelenie paušálnych opráv

Paušálne opravy sú cenným nástrojom, ktorý sa používa, keď príslušnú sumu nemožno vyčísliť na základe reprezentatívnej štatistickej vzorky alebo keď nemožno presne kvantifikovať vplyv jednotlivých chýb na výdavky. To však znamená, že členský štát, na ktorý sa vzťahuje paušálna oprava, znáša finančné dôsledky, pretože opravy nie sú priamo spojené s jednotlivými nezrovnalosťami na úrovni projektov, t. j. neexistuje žiadny jednotlivý konečný príjemca, od ktorého by sa prostriedky mohli vymáhať.

V prípade EFRR/KF by sa paušálne opravy mali vnímať ako odhad finančných opráv (paušálnych a/alebo extrapolovaných), ktoré nie sú priamo spojené s jednotlivými operáciami/projektmi 9 .

Paušálne opravy v roku 2015:

2,2 mld. EUR potvrdené

1,3 mld. EUR vykonané

3. Rozdelenie finančných opráv pri zdroji

Finančné opravy pri zdroji uplatňujú orgány členského štátu súčasne s vykázaním výdavkov Komisii vyplývajúcich z paušálnych opráv po uskutočnení auditov Komisie.

Hlavné finančné opravy pri zdroji vzťahujúce sa na EFRR/KF sa týkajú Rumunska (345 mil. EUR) 10 .

Opravy pri zdroji v roku 2015:

0,5 mld. EUR potvrdené

0,8 mld. EUR vykonané

V prípade ESF suma finančných opráv pri zdroji potvrdených v roku 2015 za programové obdobie 2007 – 2013 predstavuje 81 mil. EUR. Hlavné členské štáty, ktorých sa týkajú finančné opravy pri zdroji, sú: Česká republika, Francúzsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko.

Spomedzi finančných opráv vykonaných za programové obdobie 2007 – 2013 predstavovali finančné opravy pri zdroji 115 mil. EUR, pričom 66 mil. EUR z tejto sumy bolo potvrdených v roku 2015 a 49 mil. EUR v predchádzajúcom roku.

4. Čisté finančné opravy v roku 2015

Typ plnenia rozpočtu, sektorové hospodárenie a finančné pravidlá v oblasti politiky majú vplyv na to, akým spôsobom rozpočet EÚ ovplyvňujú rôzne nápravné mechanizmy. Výsledok nápravných mechanizmov je však v každom prípade rovnaký – zabezpečuje sa ochrana rozpočtu EÚ pred výdavkami vynaloženými v rozpore s právom.

Čisté finančné opravy v roku 2015:

0,8 mld. EUR potvrdené

1,2 mld. EUR vykonané

3.2.Súhrnné finančné opravy a vymáhanie do konca roka 2015

Súhrnné údaje poskytujú užitočné informácie o význame nápravných mechanizmoch používaných Komisiou, a to najmä pretože zohľadňujú viacročný charakter programov a projektov a neutralizujú vplyv jednorazových udalostí.

3.2.1. Roky 2009 – 2015

Na grafoch je znázornený vývoj potvrdených a vykonaných finančných opráv a vymáhania za uplynulých sedem rokov:

Grafy 3.2.1: Finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2015

Potvrdené finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2015 (v mld. EUR)

Priemerná výška potvrdených finančných opráv v rokoch 2009 – 2015:

3,3 mld. EUR

2,4 % priemernej výšky platieb z rozpočtu

Potvrdené sumy majú tendenciu mierne stúpať, čo dokazuje, že prostredníctvom viacročného rámca kontroly sa úspešne darí chrániť rozpočet EÚ.

Vykonané finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2015 (v mld. EUR)

Priemerná suma vykonaných finančných opráv a vymáhania v rokoch 2009 až 2015 predstavovala 3 miliardy EUR, čo zodpovedá 2,2 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ v uvedenom období.

3.2.2. Rozhodnutia Súdneho dvora o finančných opravách v oblasti regionálnej politiky

Počas roka 2015 boli vydané rozsudky Súdneho dvora, ktorými sa zrušili viaceré rozhodnutia o finančných opravách v oblasti regionálnej politiky prijaté v rokoch 2008 – 2010 (týkajúce sa celkovej sumy opráv 457 mil. EUR v súvislosti s programovým obdobím 1994 – 1999). Zrušenie sa zakladalo na novom právnom výklade pravidiel stanovených v nariadení č. 1083/2006 a predstavuje zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi rozsudkami Súdneho dvora. Tieto zrušené opravy boli odpočítané od súm potvrdených aj vykonaných opráv v roku 2015 a od súhrnných súm v nasledujúcej tabuľke.

3.2.3. Percentuálny podiel vykonaných finančných opráv na konci roka 2015

Tabuľka 3.2.3: Potvrdené súhrnné finančné opravy a percentuálny podiel vykonaných opráv do konca roka 2015

V miliónoch EUR
	Programové obdobie			Kumulované rozhodnutia EPZF	Celkové potvrdené finančné opravy na konci roka 2015	Vykonávanie do konca roka 2015 v %	Potvrdené finančné opravy na konci roka 2014	Vykonávanie do konca roka 2014 v %

	Obdobie 1994 – 1999	Obdobie 2000 – 2006	Obdobie 2007 – 2013
Poľnohospodárstvo	-	139	787	11 766	12 692	85,4 %	11 514	82,8 %
EPZF	-	-	-	11 766	11 766	85,7 %	10 808	83,7 %
Rozvoj vidieka	-	139	787	N/A	926	81,3 %	706	69,3 %
Politika súdržnosti	2 273	8 922	4 748	N/A	15 943	93,4 %	14 203	92,2 %
EFRR	1 799	5 794	2 664	N/A	10 257	92,4 %	8 973	91,9 %
Rozsudky Súdneho dvora	(457)	0	0	N/A	(457)	-	-	-
EFRR spolu	1 342	5 794	2 664	N/A	9 800	92,1 %	8 973	91,9 %
Kohézny fond	268	842	857	N/A	1 968	99,9 %	1 496	88,7 %
Rozsudky Súdneho dvora	0	(9)	0	N/A	(9)	-	-	-
Kohézny fond spolu	268	833	857	N/A	1 958	97,6 %	1 496	88,7 %
ESF	560	1 990	1 198	N/A	3 748	98,4 %	3 399	96,5 %
FNURH/EFRH	100	127	29	N/A	256	63,0 %	250	60,4 %
Usmerňovacia sekcia EPUZF	3	178	-	N/A	181	60,1 %	85	100,0 %
Iné	-	-	-	N/A	32	100,0 %	9	100,0 %
Spolu	2 273	9 060	5 535	11 766	28 666	89,9 %	25 726	88,0 %

Rôzne programové obdobia v rámci politiky súdržnosti jasne poukazujú na viacročný charakter rozpočtového cyklu EÚ. Keďže proces ukončovania programového obdobia 2000 – 2006 sa chýli ku koncu, suma vyplývajúca z finančných opráv je veľmi vysoká, najmä v porovnaní s rokmi 2007 – 2013.

3.2.4. Súhrnné vymožené sumy za obdobie 2009 – 2015

V nasledujúcich tabuľkách sa uvádza prehľad potvrdeného a vykonaného vymáhania za obdobie 2009 – 2015. Pozri aj oddiel 3.3.1 v ďalšej časti s informáciami o vplyve na rozpočet EÚ.

Tabuľka 3.2.4: Potvrdené vymáhanie v rokoch 2009 – 2015

V miliónoch EUR
	Roky							Spolu
Vymáhané prostriedky
	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015
Poľnohospodárstvo:
EPZF	163	178	174	162	227	213	117	1 234
Rozvoj vidieka	25	114	161	145	139	165	206	956
Súdržnosť	102	24	50	22	83	35	5	320
Oblasti vnútornej politiky	100	188	270	252	393	293	302	1 798
Oblasti vonkajšej politiky	81	137	107	107	93	127	132	784
Administratíva	9	5	8	7	6	5	5	45
Spolu	480	646	770	695	941	838	767	5 137

Tabuľka 3.2.5: Vykonané vymáhanie v období rokov 2009 – 2015

V miliónoch EUR
	Roky							Spolu
Vymáhané prostriedky
	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015
Poľnohospodárstvo:
EPZF	148	172	178	161	155	150	155	1 119
Rozvoj vidieka	25	114	161	166	129	167	152	914
Súdržnosť	102	25	48	14	81	32	7	309
Oblasti vnútornej politiky	100	162	268	229	398	274	293	1 724
Oblasti vonkajšej politiky	81	136	77	99	93	108	136	730
Administratíva	9	5	2	9	6	5	5	41
Spolu	464	614	734	678	862	736	749	4 837

3.3.Vplyv finančných opráv

3.3.1. Vplyv na rozpočet EÚ v roku 2015

Graf 3.3.1: Vplyv na rozpočet EÚ

* Hlavné dotknuté výdavkové kapitoly rozpočtu sú 05 02, 05 03, 05 04, 13 03, 13 04, 04 02, 11 06 a 18 03.

** Okrem vymožených súm „pri zdroji“. Hlavné dotknuté výdavkové kapitoly rozpočtu sú 05 02, 05 03, 13 03, 13 04, 04 02 a 11 06. Viac informácií o vymožených sumách sa uvádza v oddiele 3.2.4.

Ako už bolo vysvetlené, príjmy plynúce z čistých finančných opráv a vymáhania sa považujú za pripísané príjmy 11 , pričom treba poukázať na to, že Komisia vykonáva vymáhanie aj „pri zdroji“ odpočítaním neoprávnených výdavkov (ktoré boli zistené v predchádzajúcich alebo súčasných žiadostiach o náhradu nákladov) od uskutočnených platieb. Vo všeobecnosti sa pripísané príjmy vrátia do rozpočtového riadku alebo fondu, z ktorého sa výdavky pôvodne uhradili, a môžu sa použiť opäť, ale nie sú vyčlenené pre konkrétne členské štáty.

3.3.2. Vplyv na národné rozpočty

V rámci zdieľaného hospodárenia majú všetky finančné opravy a vymáhanie vplyv na národné rozpočty bez ohľadu na spôsob ich vykonávania. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak sa do rozpočtu EÚ nevrátia žiadne prostriedky, je vplyv finančných opráv na úrovni členského štátu vždy negatívny. Je to tak, lebo členský štát musí neoprávnené výdavky nahradiť oprávnenými operáciami, aby o finančné prostriedky z EÚ neprišiel. To znamená, že členský štát v prípade výdavkov, ktoré sa podľa pravidiel programov EÚ považujú za neoprávnené, znáša finančné dôsledky straty spolufinancovania EÚ (v podobe alternatívnych nákladov) zo svojich vlastných zdrojov (zo štátneho rozpočtu), pokiaľ dané sumy nevymôže od jednotlivých príjemcov. To nie je vždy možné, napríklad v prípade paušálnych opráv na úrovni programu (z dôvodu nedostatkov pri riadení programu zo strany vnútroštátnych správnych orgánov), ktoré nie sú priamo spojené s jednotlivými nezrovnalosťami na úrovni projektov.

4.POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA

4.1.Preventívne opatrenia

Preventívne opatrenia členských štátov

Na úrovni členských štátov sa zaviedla povinná administratívna štruktúra. Riadenie, kontrola a platba výdavku je zverená akreditovaným platobným agentúram (PA). Splnenie prísnych akreditačných kritérií (ktoré sú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 908/2014 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 907/2014 12 ) podlieha podrobnému preskúmaniu zo strany nezávislého externého orgánu auditu určeného na vnútroštátnej úrovni (certifikačný orgán), ako aj nepretržitému dohľadu zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu (na ministerskej úrovni). Od platobných agentúr sa vyžaduje, aby poskytovali ročné vyhlásenie hospodáriaceho subjektu, ktoré obsahuje vyhlásenie o tom, že zavedený systém poskytuje primerané uistenie o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Tieto vyhlásenia hospodáriaceho subjektu overujú uvedené certifikačné orgány, ktoré majú povinnosť poskytnúť k nim výročné stanovisko.

V prípade každého mechanizmu podpory financovaného z EPZF alebo EPFRV platobné agentúry pred akoukoľvek platbou uplatňujú systém vyčerpávajúcich administratívnych kontrol ex ante (musí sa skontrolovať 100 % žiadostí o poskytnutie pomoci) a kontrol na mieste (najmenej 5 % v prípade väčšiny mechanizmov). Tieto kontroly sa vykonávajú v súlade s presnými pravidlami stanovenými v odvetvových právnych predpisoch (napr. integrovaný administratívny a kontrolný systém IACS vrátane registra pôdy LPIS). Pri väčšine týchto schém pomoci sú členské štáty povinné Komisii každoročne zasielať štatistické informácie o vykonaných kontrolách a ich výsledkoch (štatistiky o kontrole).

Preventívne opatrenia Komisie

Na základe nového horizontálneho nariadenia o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) 13 nadobudol v roku 2014 účinnosť nový právny rámec pre zníženie, prerušenie a pozastavenie platieb v rámci SPP, ktorým sa posilnia právomoci Komisie znížiť alebo pozastaviť financovanie EÚ v prípadoch, keď sa zistia riziká neoprávneného vyplatenia platieb.

EPZF: Zníženia o 27,2 miliónov EUR pre 14 ČS.

EPFRV: 24 prerušení a 7 pozastavení/znížení.

Podľa uvedeného nariadenia môže Komisia znížiť alebo pozastaviť mesačné (EPZF) alebo priebežné (EPFRV) platby v prípade, ak „jedna alebo viaceré kľúčové zložky príslušného vnútroštátneho kontrolného systému neexistujú alebo nie sú účinné z dôvodu závažnosti alebo pretrvávania zistených nedostatkov“ 14 (alebo ak existujú podobné závažné nedostatky v systéme vymáhania neoprávnene vyplatených platieb), a:

nedostatky pretrvávajú a už boli dôvodom na prijatie najmenej dvoch rozhodnutí o finančnej oprave,

alebo

Komisia dospeje k záveru, že dotknutý členský štát nie je schopný v bezprostrednej budúcnosti vykonať potrebné nápravné opatrenia v súlade s akčným plánom s jasnými ukazovateľmi pokroku, ktorý sa má stanoviť po konzultácii s Komisiou.

V prípade EPFRV sa v novom nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU) 15 takisto stanovuje prerušenie priebežných platieb zo strany povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním (t. j. generálneho riaditeľa) ako dodatočný rýchly a reaktívny nástroj v prípade pochybností týkajúcich sa zákonnosti a riadnosti platieb.

Pokiaľ ide o EPZF, intervaly mesačných platieb by neumožňovali využiť tento postup prerušenia platieb. V prípade EPZF nedošlo v roku 2015 k žiadnemu pozastaveniu platieb. K zníženiu mesačných platieb v dôsledku nedostatkov v systéme kontroly došlo po prvýkrát v roku 2015, a to v celkovej výške 16 miliónov EUR (Grécko). Ďalšie zníženia sa týkajú prekročenia limitov, lehôt a ďalších otázok oprávnenosti. Celkovo bolo zaznamenaných 87 operácií týkajúcich sa zníženia.

Prerušenia a zníženia alebo pozastavenia platieb sú predbežné. V prípade potreby by ich mohol sprevádzať audit. Ak sa nedostatok potvrdí, príslušný výdavok sa definitívne vylúči z financovania EÚ prostredníctvom uplatnenia finančnej opravy v rámci postupu overenia súladu.

4.2.Nápravné opatrenia

Podľa právneho rámca SPP sú finančné opravy, ktoré Komisia uloží členským štátom, vždy čistými opravami 16 . Sumy skutočne hradia členské štáty a v rozpočte EÚ sa považujú za pripísané príjmy. Používajú sa na financovanie celkových výdavkov na SPP bez toho, aby boli vyčlenené pre niektorý členský štát. Skutočné vrátenie prostriedkov do rozpočtu EÚ sa môže oneskoriť v dôsledku rozhodnutí o splátkach (vykonanie v troch ročných splátkach) alebo o odklade.

V rámci zdieľaného hospodárenia za odhaľovanie a nápravu chýb priamo zodpovedajú členské štáty. Vždy, keď sa zistia nedostatky v systémoch riadenia a kontroly, začnú sa postupy posudzovania zhody a členské štáty sú zároveň povinné prijať nápravné opatrenia. Tieto nápravné opatrenia sa pozorne sledujú a ich nevykonávanie môže viesť k prerušeniu, zníženiu alebo pozastaveniu platieb EÚ na príslušné opatrenie. Členské štáty boli požiadané, aby predložili akčné plány na nápravu nedostatkov uvedených vo výhradách. Tieto akčné plány sa potom posúdili s cieľom skontrolovať, či v prípade ich riadneho vykonania skutočne priniesli nápravu zistených nedostatkov v primeranom čase. Komisia každoročne posúdila účinnosť nápravných opatrení, ktoré už členský štát prijal. Možno vyvodiť záver, že riziko pre rozpočet EÚ je systematicky kryté postupom overenia súladu a čistými finančnými opravami.

V prípade EPZF sa finančné opravy vykonávajú tak, že sa príslušné čiastky odpočítajú od mesačných platieb uskutočnených Komisiou v druhom mesiaci nasledujúcom po rozhodnutí Komisie o finančnej oprave pre príslušný členský štát.

Do konca roka 2015 boli prijaté rozhodnutia o splátkach na účely opráv vo výške 2.3 mld. EUR.

V prípade EPFRV sa finančné opravy vykonávajú prostredníctvom príkazu na vymáhanie, ktorým sa príslušný členský štát požiada, aby tieto sumy vrátil do rozpočtu EÚ, a väčšinou sa vykonávajú započítaním do úhrad v nasledujúcom štvrťroku. Preto sa stáva, že rozhodnutia prijaté na konci roka N sa vykonajú až na začiatku roka N+1. Okrem toho sa vykonanie rozhodnutia môže oneskoriť aj pre rozhodnutia o splátkach alebo odkladoch.

Platí to najmä od roku 2010, keď z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy členské štáty častejšie žiadali o využitie výhody existujúceho ustanovenia umožňujúceho úhradu finančných opráv prostredníctvom ročných splátok (namiesto jednorazovej platby):
ak suma, ktorú má členský štát uhradiť, presahuje 0,01 % jeho HDP, môže požiadať o vykonanie zrážok v ročných splátkach (max. 3) namiesto jednorazovej platby.

Odklad úhrady finančných opráv:

Grécko

Portugalsko

V roku 2012 Komisia prijala nový predpis 17 , ktorým sa povoľuje odklad vrátenia prostriedkov, na ktoré sa vzťahujú finančné opravy, pre členské štáty prijímajúce finančnú pomoc EÚ a pri splnení podmienky, že sa odstránia nedostatky, v dôsledku ktorých museli byť finančné opravy prijaté.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahovali mechanizmy finančnej pomoci, mohli požiadať o jednorazové odloženie svojich finančných opráv o 18 mesiacov. Všetky sumy, ktoré by mali byť vrátené počas tohto obdobia, boli odložené až do konca obdobia, keď sa celková suma naplánovala na splatenie v 3 ročných splátkach. Rozhodnutia o odklade boli prijaté v prípade Grécka na 529 mil. EUR a v prípade Portugalska na 109 milióna EUR. Prvé dve ročné splátky na splatenie odložených súm sa uskutočnili v rokoch 2014 a 2015, tretia a posledná ročná splátka bude uhradená v roku 2016.

V roku 2015 bolo prijaté nové rozhodnutie o odklade týkajúce sa Grécka. Po uplynutí obdobia odkladu sa opravy musia vykonať v piatich ročných splátkach. Odklad poskytnutý Grécku uplynie 22. júna 2017. Doteraz bolo odložených 335 mil. EUR.

4.3.Zistené nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov a prijaté opatrenia

Komisia v roku 2013 vypracovala správy o základných príčinách chýb v súvislosti s každou z troch činností týkajúcich sa rozpočtu založeného na činnostiach a identifikovala hlavné nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov. Dotknuté členské štáty následne prijímajú nápravné opatrenia a Komisia aktívne monitoruje ich správne vykonávanie. Komisia ďalej rieši hlavné riziká, ktoré vznikajú pre fondy z existujúcich základných príčin, prostredníctvom audítorských prieskumov a akčných plánov, ktoré sa v niektorých členských štátoch už vykonávajú. Okrem toho a v skoršom štádiu sa predpokladá rad opatrení zameraných na zlepšenia monitorovania, komunikácie a nápravných opatrení s cieľom ďalej zmierňovať situáciu a predchádzať výskytu problémov v budúcnosti. Okrem toho sa reformou SPP z roku 2013 zaviedol významný stupeň zjednodušenia v niekoľkých oblastiach (napr. zavedenie možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov v oblasti rozvoja vidieka), na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Rada ministrov, ako aj zlepšenie systémov kontroly. Ďalšie zjednodušenie sa zameria na spravodlivejšiu situáciu pre poľnohospodárov, pričom sa zároveň zachová účinnosť systému a zohľadní sa zložitosť niektorých systémov, napr. v prípade administratívnych sankcií.

Hlavné príčiny chýb pri priamych platbách sa týkali: chýb/nesplnenia povinností vnútroštátnych správnych orgánov, ktoré vznikajú, keď tieto orgány neprispôsobia svoj systém s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel alebo nepostupujú podľa vlastných pokynov; nedostatočnej kvality a aktualizácie registra pôdy LPIS; nízkej kvality kontrol na mieste; chýb v žiadostiach o pomoc. Treba poznamenať, že IACS vrátane LPIS je hlavným systémom riadenia a kontroly na zabezpečenie správnosti platieb priamej pomoci. Vzťahuje sa na vyše 90 % výdavkov z EPZF a vo výraznej miere prispieva k predchádzaniu chybám a znižovaniu úrovne chybovosti v schémach pomoci, na ktoré sa uplatňuje. Ak sa zistia nedostatky v jeho fungovaní, požadujú sa nápravné opatrenia a Komisia ich vykonávanie dôsledne monitoruje.

V prípade trhových opatrení hlavné príčiny chýb zahŕňajú: podmienky oprávnenosti nesplnené z dôvodu zložitosti podmienok, ťažkostí týkajúcich sa overiteľnosti a kontrolovateľnosti opatrení, pravidlá verejného obstarávania, odlišný výklad prípustnosti výdavkov v jednotlivých členských štátoch, nedostatočné informácie o systémoch riadenia a kontroly členských štátov, nedostatky v uplatňovaní systémov riadenia a kontroly členských štátov.

Rozvoj vidieka zostáva oblasťou pod prísnou kontrolou. S cieľom riešiť príčiny chýb GR AGRI v roku 2015 ďalej posilnilo existujúce akčné plány s cieľom riešiť výhrady uvedené vo výročnej správe o činnosti za rok 2014 na základe lepšej spolupráce a analýzy v rámci útvarov Komisie a intenzívneho dialógu s členskými štátmi. Na základe tohto prístupu sa zaviedol vylepšený systém podávania správ zo strany všetkých členských štátov o zavedených národných alebo regionálnych akčných plánoch zameraných na znižovanie chybovosti. Patrí sem aj silnejšie zameranie na pravidelné sledovanie opatrení nadväzujúcich na zistenia auditu, ako aj vylepšenie ukazovateľov a medzníkov na účely monitorovania. Komisia v roku 2014 vyvinula osobitný IT nástroj na zber a spracovávanie informácií z národných alebo regionálnych akčných plánov účinným a konzistentným spôsobom, na poskytovanie prehľadu a uľahčenie vhodných následných opatrení. Tento nástroj je plne funkčný od roku 2015.

4.4.Súhrnné údaje

V prípade EPZF dosahuje suma finančných opráv, o ktorých rozhodla Komisia od roku 1999, spolu 11 766 mil. EUR. Priemerná miera opráv za jeden rozpočtový rok v rokoch 1999 – 2015 dosahovala 1,7 % výdavkov. Po prijatí rozhodnutia Komisiou sa opravy vykonajú automaticky okrem prípadu, keď sa členskému štátu umožní platba v troch ročných splátkach.

Tabuľka 4.4: Súhrnné finančné opravy, o ktorých sa rozhodlo v rámci overenia súladu účtov EPZF v období od roku 1999 do konca roku 2015, rozdelenie podľa členských štátov

V miliónoch EUR
Členský štát	Platby EPZF prijaté z rozpočtu EÚ	Percentuálny podiel prijatých platieb v porovnaní s celkovými platbami	Súhrnné finančné opravy EPZF na konci roka 2015	Percentuálny podiel v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ	Percentuálny podiel v porovnaní s celkovou sumou finančných opráv
Belgicko	12 755	1,8 %	45	0,4 %	0,4 %
Bulharsko	3 257	0,5 %	71	2,2 %	0,6 %
Česká republika	6 533	0,9 %	8	0,1 %	0,1 %
Dánsko	18 208	2,6 %	192	1,1 %	1,6 %
Nemecko	92 771	13,3 %	203	0,2 %	1,7 %
Estónsko	743	0,1 %	1	0,1 %	0,0 %
Írsko	21 930	3,2 %	108	0,5 %	0,9 %
Grécko	42 621	6,1 %	2 723	6,4 %	23,1 %
Španielsko	96 161	13,8 %	1 510	1,6 %	12,8 %
Francúzsko	149 034	21,4 %	2 588	1,7 %	22,0 %
Chorvátsko	253	0,0 %	0	0,0 %	0,0 %
Taliansko	77 223	11,1 %	1 930	2,5 %	16,4 %
Cyprus	453	0,1 %	10	2,1 %	0,1 %
Lotyšsko	1 065	0,2 %	0	0,0 %	0,0 %
Litva	2 888	0,4 %	24	0,8 %	0,2 %
Luxembursko	507	0,1 %	6	1,1 %	0,0 %
Maďarsko	9 947	1,4 %	63	0,6 %	0,5 %
Malta	37	0,0 %	0	0,8 %	0,0 %
Holandsko	18 058	2,6 %	240	1,3 %	2,0 %
Rakúsko	11 884	1,7 %	12	0,1 %	0,1 %
Poľsko	23 517	3,4 %	155	0,7 %	1,3 %
Portugalsko	11 749	1,7 %	342	2,9 %	2,9 %
Rumunsko	7 579	1,1 %	207	2,7 %	1,8 %
Slovinsko	904	0,1 %	20	2,2 %	0,2 %
Slovensko	2 898	0,4 %	6	0,2 %	0,1 %
Fínsko	8 971	1,3 %	34	0,4 %	0,3 %
Švédsko	11 935	1,7 %	120	1,0 %	1,0 %
Spojené kráľovstvo	61 373	8,8 %	1 146	1,9 %	9,7 %
Spolu	695 255	100,0 %	11 766	1,7 %	100,0 %

Graf 4.4: Súhrnné finančné opravy členských štátov v rámci overenia súladu účtov EPZF v období od roku 1999 do konca roka 2015 v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ

4.5.Opravy členských štátov

Od členských štátov sa vyžaduje, aby zaviedli systémy na kontroly ex ante a zníženia alebo vylúčenia financovania:

V rámci každej schémy pomoci financovanej z EPZF alebo EPFRV sa vykonávajú administratívne kontroly ex ante a kontroly na mieste a v prípade neplnenia povinností zo strany príjemcu sa uplatňujú odrádzajúce sankcie. Tieto systémy kontroly sa majú uplatňovať platobnými agentúrami a zahŕňajú spoločné prvky a osobitné pravidlá prispôsobené osobitostiam jednotlivých schém pomoci. Ich cieľom je zabezpečiť vyčerpávajúce administratívne kontroly ex ante v prípade 100 % žiadostí o pomoc, krížové kontroly s inými databázami, ak je to vhodné, ako aj kontroly predbežných platieb na mieste na vzorke transakcií v rozpätí od 1 % do 100 % celkového súboru v závislosti od toho, aké riziko je spojené s dotknutou schémou. Ak sa týmito kontrolami na mieste odhalí vysoký počet nezrovnalostí, musia sa vykonať dodatočné kontroly.

V tejto súvislosti je zďaleka najdôležitejším systémom integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý v rozpočtovom roku 2015 pokryl 93,8 % výdavkov v rámci EPZF. Pokiaľ je to možné, IACS sa používa aj na riadenie a kontrolu opatrení na rozvoj vidieka týkajúcich sa pozemkov alebo hospodárskych zvierat, na sa ktoré v roku 2015 vzťahovalo 54,1 % platieb v rámci EPFRV. Systém IACS sa vzťahoval na 85,6 % celkových výdavkov týkajúcich sa oboch uvedených fondov.

V právnych predpisoch sa počíta s podrobnými správami členských štátov o vykonaných kontrolách a uložených sankciách predkladanými Komisii. Systém podávania správ umožňuje v prípade hlavných schém pomoci vypočítať mieru chybovosti zistenú členskými štátmi na úrovni konečných príjemcov. Presnosť oznamovaných štatistických informácií a kvalitu príslušných kontrol na mieste overujú a potvrdzujú aj certifikačné orgány pre priamu pomoc a opatrenia na rozvoj vidieka.

Tieto správy členských štátov poskytujú obraz o preventívnom účinku vykonaných administratívnych kontrol ex ante a kontrol na mieste, ktoré viedli k opravám vo výške 353 mil. EUR. Najdôležitejšie opravy sa týkali Španielska (70 mil. EUR), Talianska (39 mil. EUR) a Poľska (35 mil. EUR). Podrobné údaje za rok 2015 sú uvedené v prílohe 6.

5.POLITIKA SÚDRŽNOSTI

5.1.Preventívne opatrenia

V roku 2015 Komisia naďalej uplatňovala prísnu politiku prerušenia alebo pozastavenia platieb, o ktorej Komisia rozhodla v rámci akčného plánu z roku 2008 na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení s cieľom chrániť rozpočet EÚ. Táto politika platná na roky 2007 – 2013 funguje na preventívnom základe a spôsobuje prerušenie priebežných platieb – alebo zaslanie písomného upozornenia, ak neexistuje nevybavená žiadosť o platbu – hneď ako sa objavia dôkazy, ktoré naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly celého operačného programu alebo jeho časti, čím sa zabráni úhrade súm z rozpočtu EÚ, ktoré by mohli byť ovplyvnené závažnými nezrovnalosťami.

Pokiaľ ide o programy EFRR/KF a ESF, treba zdôrazniť, že nápravné akčné plány, na ktorých sa dohodli členské štáty v dôsledku úlohy Komisie v oblasti dohľadu, môžu mať aj preventívny vplyv na výdavky, ktoré už príjemcovia vynaložili a ktoré boli zaevidované na vnútroštátnej úrovni v účtoch certifikačného orgánu, ale ešte neboli nahlásené Komisii. Na takéto výdavky uplatňuje certifikačný orgán finančné opravy požadované Komisiou pred predložením vyhlásenia o výdavkoch.

Výdavky vykázané Komisii už po odpočítaní neoprávnených súm.

Najmä v prípade extrapolovaných alebo paušálnych opráv z dôvodu nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly môžu byť sumy, ktoré certifikačné orgány opravia pred certifikáciou, vysoké.

Možno to preukázať na prípade finančných opráv pri zdroji uplatnených na Rumunsko v roku 2015 (345 mil. EUR) alebo v roku 2014 v Českej republike (398 mil. EUR) a Maďarsku (135 mil. EUR) v rámci plánov nápravných opatrení týkajúcich sa jednotlivých programov. V prípade ESF sa v roku 2015 hlavné potvrdené finančné opravy pri zdroji uplatnili na Rumunsko (77 mil. EUR).

Podobne písomné upozornenia odosielané Komisiou, keď sa systémové nedostatky zistia pred podaním žiadosti o platbu Komisii, môžu mať rovnaký preventívny účinok na ochranu rozpočtu EÚ, ale v takom prípade Komisia/členský štát nevykazuje žiadnu sumu, preto je tento účinok náročnejšie kvantifikovať. Preventívny účinok úlohy Komisie v oblasti dohľadu vedie k zvýšenej ochrane rozpočtu EÚ (a obmedzeniu chýb zistených orgánmi auditu pri audite súm nárokovaných od Komisie), a preto sa musí prejaviť aj vo vykazovaní.

Prerušenia a pozastavenia platieb sa zrušia len na základe primeraného uistenia o vykonávaní nápravných opatrení a/alebo po vykonaní finančných opráv. Finančné opravy musia byť zahrnuté do žiadosti o platbu predloženej Komisii alebo dohodnuté s Komisiou. Primeranosť nápravných opatrení vrátane finančných opráv sa posudzuje najmä na základe audítorských dôkazov poskytnutých vnútroštátnym orgánom auditu alebo (následným) auditom Komisie a po individuálnom preskúmaní prípadu s cieľom zabezpečiť jednotnosť, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie medzi členskými štátmi.

5.1.1. Prerušenia a pozastavenia platieb

Tabuľka 5.1.1: Prerušenia

V miliónoch EUR
Fond	Politika súdržnosti: programové obdobie 2007 – 2013
	Celkový počet otvorených prípadov k 31. decembru 2014		Nové prípady v roku 2015		Ukončené prípady počas roka 2015		Celkový počet otvorených prípadov k 31. decembru 2015
	Počet prípadov	Suma	Počet prípadov	Suma	Počet prípadov	Suma	Počet prípadov	Suma
EFRR + KF	99	3 818	87	5 299	135	7 387	51	1 730
ESF	32	970	27	1 392	33	1 599	26	762
EFRH	7	14	25	157	30	162	2	8
Spolu	138	4 802	139	6 848	198	9 148	79	2 501

V tabuľke sa uvádza prehľad vývoja prípadov prerušenia platieb v prípade EFRR + KF, ESF a EFRH, pokiaľ ide o ich počet aj príslušnú sumu. Počiatočný údaj zahŕňa všetky prípady, ktoré boli na konci roka 2014 stále otvorené, bez ohľadu na rok, v ktorom bolo prerušenie platieb oznámené členskému štátu. Nové prípady predstavujú len prerušenia oznámené v roku 2015. Ukončené prípady predstavujú prípady, pri ktorých sa uhrádzanie v súvislosti so žiadosťami o náhradu nákladov obnovilo v roku 2015 bez ohľadu na to, v ktorom roku sa prerušenie začalo. Prípady, ktoré boli ku koncu roka 2015 stále otvorené, predstavujú prerušenia, ktoré pretrvávajú k 31. decembru 2015, t. j. lehoty na platbu v prípade žiadostí o náhradu nákladov sú stále prerušené, až kým dotknutý členský štát neprijme nápravné opatrenia.

V prípade EFRR a KF 51 platieb, ktoré boli na konci roka 2015 naďalej prerušené, sa vzťahuje Španielsko (39), Maďarsko (5), cezhraničné programy (4) a Českú republiku (3). Väčšina prípadov vyplýva z analýzy výročných kontrolných správ poskytnutých členskými štátmi a do určitej miery aj z iných zdrojov, ako sú médiá alebo audítorské misie Komisie.

V prípade ESF sa 26 platieb, ktoré boli na konci roka 2015 naďalej prerušené, vzťahuje na Španielsko (11), Taliansko (8), Francúzsko (2), Maďarsko (2), Spojené kráľovstvo (2) a Nemecko (1), pričom 15 z nich bolo prerušených už na konci roka 2014.

V prípade EFRH prerušenia platieb väčšinou súvisia s problémami vyplývajúcimi z analýzy výročných kontrolných správ, ktoré členské štáty predkladajú na začiatku každého roka (nepredložené správy, nespoľahlivé správy alebo správy vykazujúce vysokú chybovosť). Vo výročnej správe o činnosti za rok 2014 boli vznesené výhrady proti 5 operačným programom (s prerušením platieb): pri všetkých 5 prípadoch dotknutý členský štát prijal potrebné nápravné opatrenie a platby sa mohli obnoviť.

Pozastavenia

V prípade EFRR a KF bolo na konci roku 2014 pozastavených 6 operačných programov a 3 z týchto pozastavení boli v priebehu roka 2015 zrušené. V roku 2015 boli prijatých 10 rozhodnutí o pozastavení: Španielsko (3), cezhraničné (3), Maďarsko (2), Taliansko (1) a Spojené kráľovstvo (1). Šesť z týchto nových rozhodnutí bolo na konci roka stále účinných, čo znamená, že na konci roka 2015 bolo účinných celkovo 9 rozhodnutí o pozastavení platieb.

V prípade ESF bolo na konci roku 2014 pozastavených 18 operačných programov a 11 z týchto pozastavení bolo v priebehu roka 2015 zrušených. V roku 2015 bolo prijatých 10 rozhodnutí o pozastavení [Francúzsko (1), Nemecko (1), Maďarsko (1), Taliansko (2), Slovensko (1), Španielsko (1) a Spojené kráľovstvo (3)], z čoho 2 (Slovensko a 1 zo Spojeného kráľovstva) boli neskôr v roku 2015 zrušené. Na konci roku 2015 je stále v platnosti celkovo 15 pozastavení [Francúzsko (1), Nemecko (1), Maďarsko (1), Taliansko (3), Španielsko (7) a Spojené kráľovstvo (2)].

Priebežné platby na operačný program EFRH pre Estónsko boli pozastavené v máji 2014 a obnovené v apríli 2015. Nepripravujú sa žiadne ďalšie pozastavenia.

5.1.2. Opatrenia na predchádzanie podvodom

Prvým a najsilnejším preventívnym opatrením proti podvodom je fungovanie spoľahlivého systému vnútornej kontroly navrhnutého a fungujúceho ako primeraná reakcia na identifikované riziká. Takýto systém dokáže znížiť riziko výskytu alebo neodhalenia podvodu, ale nedokáže úplne vylúčiť pravdepodobnosť výskytu podvodu. Ku koncu roka 2015 sú operačné riaditeľstvá Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku zodpovedné za následné opatrenia, pokiaľ ide o 70 18 prípadov vyšetrovania úradom OLAF v súvislosti s EFRR a KF. Podľa posúdení úradu OLAF by údajnými podozreniami z podvodu alebo nezrovnalostí mohla byť potenciálne ovplyvnená suma až do výšky 1 miliardy EUR. Toto je maximálna suma, ktorú musí povoľujúci úradník vyhodnotiť na základe poskytnutých výsledkov.

Podľa správy Komisie o boji proti podvodom z 31. júla 2015 19 členské štáty oznámili úradu OLAF spolu 3 579 prípadov nezrovnalostí v súvislosti s EFRR a KF, pričom ide o potenciálne ovplyvnenú sumu 1,68 miliardy EUR. V správe sa uvádza, že v roku 2014 podiel prípadov podozrenia z podvodu v rámci nezrovnalostí, ktoré členské štáty oznámili úradu OLAF, predstavoval približne 0,51 % platieb na politiku súdržnosti za rok 2014. Komisia overuje výsledky práce, ktorú vykonali orgány členských štátov v boji proti podvodom s uplatnením prístupu založeného na riziku. Keďže sú však systémy podvodov a korupcie veľmi rôznorodé a meniace sa prvky a Komisia nemôže nahrádzať úlohu orgánov členských štátov a overiť 100 % výdavkov, rozsah podvodov a/alebo korupcie, najmä pri postupoch verejného obstarávania v EÚ (časť z nich zahŕňa aj projekty spolufinancované EÚ) môže presahovať to, čo naznačujú sumy vykázané členskými štátmi. Komisia bude preto aj naďalej posudzovať úroveň rizika podvodov a podozrenia v rámci členských štátov, regiónov a programov, typy zistených podvodov (modus operandi) a opatrenia na zmiernenie prijaté členskými štátmi.

Účinnosť nadobudla spoločná stratégia boja proti podvodom (JAFS) na roky 2015 – 2020 20 a vzťahuje sa EFRR, ESF, KF a ďalšie fondy. Pomocou nej sa 3 generálne riaditeľstvá 21 chcú zamerať na zintenzívnenie ich pretrvávajúceho úsilia v boji proti podvodom prostredníctvom série nových iniciatív:

V decembri 2015 bola úspešne spustená spoločná stratégia boja proti podvodom generálnych riaditeľstiev zodpovedných za štrukturálne fondy.

1. analýza výsledkov posudzovania rizika podvodov, ktoré členské štáty musia vykonávať v rámci legislatívnych ustanovení na roky 2014 – 2020 na účely ďalšej podpory a aktualizácie akčného plánu novej stratégie;

2. zvýšenie efektívneho využívania nástroja na odhaľovanie potenciálnych podvodov ARACHNE zo strany členských štátov;

3. organizovanie seminárov proti korupcii a podvodom pre členské štáty s cieľom posilniť ich schopnosť účinnejšie bojovať proti podvodom a korupcii;

4. ďalšie akcie s cieľom podporiť dobrú správu vecí verejných, zvyšovať informovanosť a posilňovať administratívne kapacity členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ a členských štátov.

Spoločná stratégia boja proti podvodom obsahuje akčný plán stanovujúci činnosti zamerané proti podvodom, ktoré majú tieto generálne riaditeľstvá vykonávať v úzkej spolupráci s úradom OLAF v danom období.

Ďalšie hlavné opatrenia zavedené v roku 2015 v rámci boja proti podvodom boli:

interná odborná príprava a opatrenia na zvyšovanie povedomia pre administratívnych pracovníkov, audítorov a orgány zodpovedné za program v členských štátoch,

posilnenie vnútorného postupu skúmania záverečných správ o prípadoch vydaných úradom OLAF,

odborná príprava a opatrenia na zvyšovanie povedomia pre členské štáty, ktoré musia zaviesť účinné a primerané opatrenia proti podvodom na zmiernenie zvyškových rizík podvodu,

spolupráca s úradom OLAF v oblasti boja proti podvodom,

podpora nástroja ARACHNE na podporu overovania riadenia,

zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom tzv. paktov integrity.

V dôsledku svojej politiky nulovej tolerancie podvodu Komisia v roku 2015 zaslala 42 písomných upozornení súvisiacich so záverečnými správami úradu OLAF a ďalších podozreniach z podvodu.

5.2.Nápravné opatrenia

5.2.1. Situácia pred programovým obdobím 2007 – 2013

Finančné opravy oznámené v roku 2015 v súvislosti s EFRR/KF za všetky programové obdobia zostali stabilné v porovnaní s poslednými tromi rokmi, pričom došlo k výraznému nárastu sumy opráv za programové obdobie 2007 – 2013 22 .

Finančné opravy za rok 2015 zostali stabilné v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a potvrdzujú zavedenú prísnu politiku opráv vrátane prerušenia a pozastavenia platieb.

Tento nárast za roky 2007 – 2013 je dôsledkom skutočnosti, že v roku 2015 sa niektoré dlhotrvajúce prípady, v prípade ktorých boli žiadosti o platbu blokované niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, skončili po vykonaní finančných opráv, čo prispelo k tomuto nárastu. V týchto prípadoch sa opravy uplatnené členskými štátmi mohli vykázať až v roku 2015 po ukončení postupov prerušenia/pozastavenia.

Pokiaľ ide o ESF, suma vykonaných finančných opráv vykázaná v roku 2015 sa za všetky programové obdobia zvýšila, predovšetkým v dôsledku prijatia finančných opráv v súvislosti s ukončením programov na roky 2000 – 2006 a zrušenia dlhodobých pozastavení v prípade programov na roky 2007 – 2013.

5.2.2. Uskutočnené a budúce zlepšenia

Pokiaľ ide o fondy politiky súdržnosti, v roku 2015 Komisia naďalej dôsledne vykonávala svoju úlohu dohľadu prerušením/pozastavením platieb ihneď po zistení nedostatkov a zabezpečovaním, aby členské štáty riešili zistené nedostatky vo svojich systémoch riadenia a kontroly. Cieľom bolo identifikovať a odstrániť akékoľvek závažné nevyriešené významné riziko, aby sa zabezpečila primeraná ochrana rozpočtu EÚ a aby sa zvyškové riziko pri ukončení programov znížilo na prijateľnú úroveň. Výsledkom bolo celkové zlepšenie v prípade programového obdobia 2007 – 2013 v porovnaní s rokmi 2000 – 2006, ako aj pozitívny vývoj v priebehu rokov, pokiaľ ide o výskyt chýb týkajúcich sa výdavkov v oblasti súdržnosti, ku ktorému došlo vďaka súboru opatrení prijatých Komisiou v spolupráci s členskými štátmi, ako sa uvádza ďalej.

Okrem toho nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU) na roky 2014 – 2020 obsahuje posilnené opatrenia kontroly v porovnaní s rokmi 2007 – 2013 a požiadavky, ktorými sa zlepší zodpovednosť členských štátov, s cieľom lepšieho riešenia chýb a zabezpečenia zákonnosti a správnosti spolufinancovaných výdavkov. Základné aspekty, ktoré treba zdôrazniť:

Významné zlepšenia v dôsledku vykonávania pozastavení a prerušení a využívania možností zjednodušeného vykazovania nákladov.

Nový rámec finančného hospodárenia s účtovným rokom programu od 1. júla do 30. júna. Certifikačný orgán osvedčí Komisii výdavky v účtovnej závierke programu vypracovanej za každý účtovný rok obsahujúcej len zákonné a správne výdavky kumulatívne vykázané počas účtovného obdobia a očistené od všetkých nezrovnalostí zistených na základe vnútroštátnych kontrol a auditov.

Mechanizmus zadržania 10 % všetkých priebežných platieb počas účtovného obdobia znamená, že Komisia uhradí všetky požadované výdavky až po vykonaní všetkých vnútroštátnych kontrol vrátane auditov vykonávaných orgánom auditu a úplnej analýze a zohľadnení ich výsledkov zo strany riadiaceho a certifikačného orgánu.

Predloženie vyhlásenia hospodáriaceho subjektu riadiacim orgánom programu, ktorým sa potvrdzujú informácie uvedené v účtovnej závierke, ako aj že zavedený systém kontroly poskytuje potrebné záruky týkajúce sa zákonnosti a správnosti operácií a deklarovaných výdavkov. Súčasťou tohto vyhlásenia bude správa obsahujúca zhrnutie všetkých výsledkov kontrol a auditov vykonaných do osvedčenia účtovných závierok, analýza druhu a rozsahu chýb a zistených systémových nedostatkov, ako aj vykonaných alebo plánovaných nápravných opatrení.

Nezávislý audit a audítorský výrok o účtovnej závierke zo strany orgánu auditu programu spolu s auditom riadneho fungovania systémov a reprezentatívnych vzoriek operácií a výdavkov ako v súčasnom období. Jeho súčasťou bude záruka, že v prípade všetkých zistených neoprávnených výdavkov bola vhodne a správne zrušená certifikácia a boli vylúčené zo žiadostí o priebežnú platbu alebo z ročnej účtovnej závierky a že ak sa zistili vážne nedostatky, boli vykonané nápravné opatrenia.

Zavedenie povinných čistých finančných opráv, ktoré má Komisia prijať v prípade, že v auditoch EÚ sa odhalia nezrovnalosti, ktoré poukazujú na závažné nedostatky nezistené alebo neoznámené orgánmi zodpovednými za program v súvislosti s účtovnými závierkami programu predkladanými vždy do 15. februára. Čisté finančné opravy, ktoré znižujú množstvo finančných zdrojov prideľovaných členským štátom v prípade nezistených alebo neoznámených závažných nedostatkov, zvýšia motiváciu k dôkladným a včasným kontrolám na úrovni jednotlivých štátov vrátane kontrol zo strany riadiacich orgánov pred osvedčením účtovných závierok programu Komisii.

Zjednodušenie a harmonizácia pravidiel týkajúcich sa všetkých 5 EŠIF. Väčšie využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov a ich pozitívne výsledky pri obmedzovaní chýb.

V oblasti ESF Komisia v roku 2015 pokračovala v aktívnom presadzovaní využívania možností zjednodušeného vykazovania nákladov prostredníctvom seminárov a vytvorenia nadnárodnej siete v roku 2015. Súhrnná správa o možnostiach zjednodušeného vykazovania nákladov bola v novembri 2015 predložená Európskemu parlamentu a poukázalo sa v nej na už veľmi výrazné zvýšenie zo 7 % výdavkov v rámci ESF vynakladaných v rámci možností zjednodušeného vykazovania nákladov v rokoch 2007 – 2013 na 35 % plánovaných vnútroštátnymi orgánmi na roky 2014 – 2020. V roku 2016 sa identifikovali ďalšie opatrenia, ktoré sa zameriavajú na 9 členských štátov s najnižšou úrovňou plánovaného využívania možností zjednodušeného vykazovania nákladov, s celkovým cieľom dosiahnuť, aby sa 50 % výdavkov ESF vynakladalo prostredníctvom možností zjednodušeného vykazovania nákladov. Návrhy na zmenu nariadenia sa skúmajú v kontexte strednodobého preskúmania VFR.

5.3.Zistené nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov a prijaté opatrenia

Ako sa uvádza vyššie, v rámci zdieľaného hospodárenia členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za účinné a efektívne fungovanie systémov riadenia a kontroly na vnútroštátnej úrovni. Napriek tomu sa Komisia snaží zabezpečiť, aby vnútroštátne systémy lepšie zabraňovali vzniku chýb pred osvedčením a prijíma niekoľko opatrení:

spolupráca s riadiacimi orgánmi na dosahovaní riadneho a včasného overovania riadenia, aby sa v prvom rade zabránilo výskytu nezrovnalostí alebo ich zahrnutiu do žiadostí o platbu, ktoré sú osvedčené Komisii,

vykonávanie preventívnych opatrení budovania kapacít vrátane poradenstva, podpory a odbornej prípravy s orgánmi zodpovednými za programy na posilnenie ich administratívnej kapacity v prípade potreby,

ďalšia spolupráca s orgánmi auditu podľa zásady jednotného auditu na včasné a účinné riešenie rizík,

vykonávanie doplnkových auditov založených na riziku v rizikových oblastiach a riadiacich orgánoch alebo sprostredkovateľských orgánoch, a

vykonávanie prísneho dohľadu nad riadením programu, používanie dostupných právnych nástrojov, ako sú prerušenie a pozastavenie platieb a v prípade potreby finančné opravy.

V rokoch 2007 – 2013 hlavné príčiny chýb spočívajú okrem iného v zložitých štruktúrach riadenia v niektorých členských štátoch, vysokej fluktuácii pracovníkov v niektorých orgánoch, ktorá vedie k strate odborných znalostí alebo nedostatočnému prideľovaniu zamestnancov.

Hlavné príčiny chýb v prípade EFRR/KF:

a) zložité štruktúry v ČŠ;

b) zložité právne predpisy;

c) nedostatočné kontroly riadenia v ČŠ.

Chyby sú spôsobené aj tým, že vnútroštátne alebo regionálne pravidlá uplatňované na politiku súdržnosti môžu byť prísnejšie než pravidlá stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pokiaľ ide o podobné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov. Overovanie riadenia vykonávané členskými štátmi je naďalej kľúčovou otázkou. Hlavnými problémami sú predovšetkým formálna povaha overovania riadenia, nedostatočné overovanie postupov verejného obstarávania, pravidiel štátnej pomoci a oprávnenosti, nedostatočná štruktúra alebo organizácia riadiaceho orgánu alebo sprostredkovateľského orgánu a nedostatočná odborná príprava a dohľad v prípade delegovania zodpovednosti. Komisia používa výsledky auditov na posúdenie, či sa môže v zásade spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, pokiaľ ide o efektívne fungovanie systémov.

Hlavné príčiny chýb v prípade ESF:

a) neoprávnené náklady;

b) neoprávnené projekty alebo príjemcovia.

Pokiaľ ide o ESF, hlavným zdrojom chýb sú naďalej neoprávnené náklady spoločne s neoprávnenými projektmi alebo príjemcami a následne problémy súvisiace s verejným obstarávaním. Komisia iniciovala cielené opatrenia na riešenie základných príčin chýb v týchto oblastiach. Audity vykonané v roku 2015 sa zameriavali na tieto hlavné témy:

Následné opatrenia po prijatí výročných kontrolných správ za rok 2014.

Tematický audit overovania riadenia, ktorý sa už vykonával v roku 2013 a 2014, pokračoval v roku 2015 s 9 ďalšími auditmi. Odporúčania a prípadne postupy prerušenia a pozastavenia platieb sa začali v prípade programov, v ktorých sa zistili oblasti nesúladu alebo nedostatočného overenia.

V prípade 20 programov, ku ktorým boli vznesené výhrady vo výročnej správe o činnosti za rok 2014, sa v roku 2015 uskutočnili audity.

V roku 2015 sa uskutočnilo 6 opakovaných auditov na základe výročných kontrolných správ a 2 audity podľa článku 73.

Vo výročnej správe o činnosti GR MARE za rok 2015 bola vznesená výhrada v dôsledku nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly týchto operačných programov EFRH: Česká republika, Taliansko, Rumunsko a Španielsko (len Galícia). Taliansko výročnú kontrolnú správu nepredložilo. Vo všetkých zostávajúcich operačných programoch sa prejavili významné chyby, ako sa uvádza vo výročných kontrolných správach. Všetky členské štáty boli informované o výsledkoch analýzy výročných kontrolných správ, ktorú vykonala Komisia. Dotknutým členským štátom s nevybavenými žiadosťami sa odoslali písomné oznámenia o prerušení s uvedením potrebných nápravných opatrení, ktoré sa majú prijať, aby bolo možné obnoviť platby.

5.4.Súhrnné údaje

5.4.1 Politika súdržnosti: EFRR a ESF na roky 2000 – 2006

Keďže je ukončovanie obdobia 2000 — 2006 v záverečnej fáze, môže sa vykonať užitočné porovnanie celkových výsledkov nápravných opatrení a celkových vynaložených finančných prostriedkov, a získať tak ucelenejší obraz o vplyve nápravných mechanizmov 23 .

Súhrnné opravy v prípade 4,2 % rozpočtových prostriedkov

Na konci roka 2015 bola v prípade EFRR a ESF kombinovaná suma finančných opráv, ktoré boli dôsledkom výlučne činnosti Komisie v oblasti dohľadu, 7 784 mil. EUR.

Na konci roka 2015 Komisia ukončila 361 programov EFRR (v porovnaní s 338 na konci roka 2014) z celkového počtu 379 programov. Zvyšných 18 programov predstavuje prípady, v ktorých členské štáty namietali proti finančným opravám navrhovaným Komisiou, predložili dodatočné informácie na posúdenie alebo požadovali vrátenie nevymožiteľných súm. V týchto prípadoch sa začali realizovať postupy finančných opráv (vypočutia) a prijímať rozhodnutia o nevymožiteľných sumách.

V prípade EFRR predstavujú finančné opravy uložené Komisiou všetkým členským štátom súhrnne do konca roku 2015 sumu 5,8 mld. EUR 24 , čo zodpovedá približne 4,5 % celkových prostriedkov pridelených na všetky programy na roky 2000 – 2006. Tento proces možno rozčleniť na finančné opravy vo výške 4,1 mld. EUR počas trvania programov a ďalších 1,6 mld. EUR finančných opráv uplatnených pri ukončení programov. Hlavnými dotknutými členskými štátmi sú Španielsko (2,6 mld. EUR), Taliansko (1,2 mld. EUR) a Grécko (1,2 mld. EUR).

V prípade ESF sa proces ukončovania už skončil na konci roka 2014. Na konci roka 2015 celková výška finančných opráv za programové obdobie 2000 – 2006 (so zohľadnením prebiehajúcich finančných opráv) dosiahla výšku 2,4 mld. EUR, čo predstavuje 3,6 % prostriedkov pridelených na ESF. Tento proces možno rozčleniť na 1,2 mld. EUR finančných opráv počas trvania programov a ďalších 1,2 mld. EUR pri ukončení.

Graf 5.4.1: Potvrdené a prebiehajúce súhrnné finančné opravy členských štátov v rámci EFRR a ESF za programové obdobie 2000 – 2006 k 31. decembru 2015 v porovnaní s prijatými príspevkami

5.4.2 Politika súdržnosti: EFRR/KF a ESF na roky 2007 – 2013

Očakáva sa, že finančné opravy týkajúce sa rokov 2007 – 2013 sa budú v nasledujúcich rokoch naďalej zvyšovať, keďže sa príslušné programy začínajú ukončovať, číselné údaje však zatiaľ naznačujú celkovo nižšiu výšku finančných opráv v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím.

Súhrnné opravy v prípade 1,4 % rozpočtových prostriedkov

Nižší objem finančných opráv poukazuje na lepšiu schopnosť systémov riadenia a kontroly odhaľovať problémy a opravovať chyby pred vykázaním výdavkov Komisii, čo sa prejavuje nižšími mierami chybovosti v oblasti politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 v porovnaní s rokmi 2000 – 2006. Odkázať treba aj na opravy, ktoré v tomto období vykonali členské štáty.

Tabuľka 5.4.2: Programové obdobie 2007 – 2013 – potvrdené a prebiehajúce finančné opravy v rámci EFRR a KF + ESF k 31. decembru 2015, rozdelenie podľa členských štátov
V miliónoch EUR
Členský štát	Výška príspevku z EFRR/KF + ESF na roky 2007 – 2013	Percentuálny podiel výšky príspevku z celkovej výšky príspevkov	Potvrdené finančné opravy	Prebiehajúce finančné opravy (zaslané oznámenia o ukončení)*	Celkové finančné opravy uložené za roky 2007 – 2013	Percentuálny podiel finančných opráv vo vzťahu k príspevkom z EFRR/KF + ESF	Podiel uložených finančných opráv z celkových finančných opráv
Belgicko	2 062	0,6 %	24	2	24	1,2 %	0,5 %
Bulharsko	6 668	1,9 %	144	-	144	2,2 %	3,0 %
Česká republika	26 425	7,6 %	810	-	810	3,1 %	17,2 %
Dánsko	510	0,1 %	0	-	0	0,0 %	0,0 %
Nemecko	25 465	7,3 %	179	1	179	0,7 %	3,8 %
Estónsko	3 403	1,0 %	12	-	12	0,3 %	0,2 %
Írsko	751	0,2 %	22	-	22	2,9 %	0,5 %
Grécko	20 210	5,8 %	338	-	338	1,7 %	7,2 %
Španielsko	34 527	9,9 %	488	2	488	1,4 %	10,4 %
Francúzsko	13 549	3,9 %	64	1	64	0,5 %	1,4 %
Chorvátsko	858	0,2 %	-	-	-	N/A	N/A
Taliansko	27 943	8,0 %	293	-	293	1,0 %	6,2 %
Cyprus	612	0,2 %	-	-	-	N/A	N/A
Lotyšsko	4 530	1,3 %	47	-	47	1,0 %	1,0 %
Litva	6 775	2,0 %	0	-	0	0,0 %	0,0 %
Luxembursko	50	0,0 %	0	-	0	0,1 %	0,0 %
Maďarsko	24 893	7,2 %	432	-	432	1,7 %	9,1 %
Malta	840	0,2 %	0	-	0	0,0 %	0,0 %
Holandsko	1 660	0,5 %	-	-	-	N/A	N/A
Rakúsko	1 204	0,3 %	16	-	16	1,3 %	0,3 %
Poľsko	67 186	19,3 %	334	-	334	0,5 %	7,1 %
Portugalsko	21 412	6,2 %	22	-	22	0,1 %	0,5 %
Rumunsko	19 058	5,5 %	961	-	961	5,0 %	20,4 %
Slovinsko	4 101	1,2 %	33	-	33	0,8 %	0,7 %
Slovensko	11 483	3,3 %	425	-	425	3,7 %	9,0 %
Fínsko	1 596	0,5 %	0	-	0	0,0 %	0,0 %
Švédsko	1 626	0,5 %	1	-	1	0,1 %	0,0 %
Spojené kráľovstvo	9 883	2,8 %	71	2	71	0,7 %	1,5 %
Cezhraničné	7 987	2,3 %	3	-	3	0,0 %	0,1 %
Spolu	347 268	100,0 %	4 719	8	4 719	1,4 %	100,0 %

Keďže sú programy v období 2007 – 2013 financované z viacerých fondov, sumy za EFRR a KF sa v predchádzajúcej tabuľke nerozdeľujú.

* Tieto údaje predstavujú počet prebiehajúcich finančných opráv v prípade ESF, údaje o prebiehajúcich finančných opravách v prípade EFRR/KF nie sú k dispozícii.

Graf 5.4.2: Programové obdobie 2007 - 2013 – potvrdené a prebiehajúce súhrnné finančné opravy členských štátov v rámci EFRR/KF a ESF k 31. decembru 2015 v porovnaní s prijatými príspevkami

V prípade programov EFRR/KF Komisia od začiatku programového obdobia 2007 – 2013 súhrnne uložila približne 3,5 mld. EUR finančných opráv (čo zahŕňa 1,2 mld. EUR finančných opráv uplatnených členskými štátmi pred alebo súčasne s vykázaním výdavkov Komisii v dôsledku požadovaných nápravných opatrení). Hlavnými dotknutými členskými štátmi sú Česká republika (748 mil. EUR), Rumunsko (506 mil. EUR), Maďarsko (405 mil. EUR), Slovensko (388 mil. EUR), Grécko (289 mil. EUR), Španielsko (273 mil. EUR) a Taliansko (266 mil. EUR).

V prípade ESF sú členské štáty s najvyššou úrovňou súhrnnej sumy finančných opráv Rumunsko (455 mil. EUR), Španielsko (215 mil. EUR) a Poľsko (157 mil. EUR). V tejto fáze vykonávania a takmer pri ukončení programov súhrnná výška finančných opráv vrátane prebiehajúcich finančných opráv dosiahla 1,2 mld. EUR, čo predstavuje 1,6 % prostriedkov pridelených na ESF.

5.5.Opravy členských štátov

Podľa predpisov na programové obdobie 2007 – 2013 musia členské štáty každoročne predkladať Komisii správu o opravách 25 vyplývajúcich zo všetkých vykonaných kontrol. Komisia v rámci svojho procesu poskytovania uistenia vykonáva audity na základe analýzy rizika a administratívne kontroly s cieľom testovať spoľahlivosť týchto údajov.

Podrobnosti o týchto údajoch sú uvedené v prílohe 7. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na určité nedostatky týkajúce sa údajov členských štátov Komisia zaujala opatrný prístup 26 s cieľom zaistiť, aby uvedené sumy neboli nadhodnotené – v dôsledku toho môžu byť niektoré z nich v skutočnosti vyššie. To však nemá žiadny vplyv na spoľahlivosť vlastných údajov Komisie. Predmetné sumy sú veľmi významné a po ich pripočítaní k výsledkom práce Komisie veľmi jasne poukazujú na úspešnosť kontrol, ktoré zaviedli obe strany.

6.PRIAME A NEPRIAME HOSPODÁRENIE

V prípade výdavkov v rámci priameho a nepriameho hospodárenia má Komisia zavedené kontrolné rámce na predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, nápravu a odrádzanie od nich v rôznych štádiách postupu riadenia grantov s cieľom dosiahnuť prevádzkové a finančné ciele. Ďalej je uvedený prehľad kontrol uskutočňovaných v dvoch kľúčových oblastiach v prípade výdavkov v rámci priameho a nepriameho hospodárenia – v oblasti výskumu a medzinárodnej pomoci.

Pokiaľ ide o výdavky na výskum, kontrolný rámec uplatniteľný na priame 27 aj nepriame 28 hospodárenie sa začína vypracovaním pracovného programu, ktorý podlieha postupu rozsiahlych konzultácií s cieľom zabezpečiť, aby čo najlepšie spĺňal očakávania všetkých zúčastnených strán a aby sa maximalizoval výsledok výskumu. Po vyhodnotení návrhov sa vybraté návrhy pretransformujú do právne záväzných zmlúv a vykonajú sa ďalšie kontroly. Realizácia projektov sa monitoruje počas celého trvania projektu. Platby na základe žiadostí o náhradu nákladov podliehajú kontrolám ex ante podľa štandardných postupov, ktoré zahŕňajú osvedčenie o audite vydané oprávneným audítorom. Okrem štandardných kontrol sa môžu vykonať aj dodatočné, cielené kontroly na základe získaných informácií a rizika transakcie.

Hlavným zdrojom uistenia sú hĺbkové kontroly ex post vykonávané na vzorke žiadostí v priestoroch príjemcov po vzniku a vykázaní nákladov. Počas trvania programu sa vykonáva veľký počet týchto hĺbkových kontrol. Akékoľvek nadmerné platby sa vrátia a systémové chyby sa rozšíria na všetky prebiehajúce účasti príjemcu.

V oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja Komisia zaviedla kontrolný rámec na predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, opravu a odrádzanie od nezrovnalostí v jednotlivých fázach realizácie platieb, ktorý sa vzťahuje na oba spôsoby hospodárenia (priame a nepriame 29 ) používané pri danej realizácii. V rámci tejto stratégie sa pri príprave plánovacích dokumentov a finančných rozhodnutí najprv vyberie najvhodnejší nástroj a následne sa pristúpi ku skutočným kontrolám vykonávaným vo všetkých fázach realizácie. Z pohľadu finančnej kontroly sa systém skladá z viacerých nástrojov, ktoré sa systematicky uplatňujú pri vykonávaní zákaziek a grantov pri všetkých spôsoboch hospodárenia: kontroly platieb ex ante, audity vykonávané Komisiou a podľa plánu auditu, overovanie výdavkov pred uskutočnením platby zo strany príjemcov grantov, overovacie misie v medzinárodných organizáciách a celkové kontroly ex post na základe každoročne realizovanej štúdie zvyškovej chybovosti.

Finančné záujmy EÚ sú chránené všetkými dostupnými prostriedkami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj kontrolami jednotlivých transakcií ex ante, ktoré vykonáva Komisia, následnými kontrolami alebo auditmi a z toho vyplývajúcim vymáhaním akýchkoľvek neoprávnene vyplatených prostriedkov v prípade nedodržania dohodnutých postupov alebo v prípade činností, ktoré neboli oprávnené na financovanie EÚ.

Nakoniec posledná čiastočná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách 30 priniesla nový systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), ktorý zabezpečí zisťovanie a výmenu dôverných informácií o hospodárskych subjektoch, ktoré predstavujú ohrozenie finančných záujmov Únie. Tieto informácie sú od roku 2016 centralizované v novej databáze.

PRÍLOHY: PODROBNÉ ÚDAJE

1.Finančné opravy v roku 2015 v porovnaní s prijatými platbami z EÚ, rozdelenie podľa členských štátov

Členský štát	Platby prijaté z rozpočtu EÚ v roku 2015 (v mil. EUR)	Finančné opravy potvrdené v roku 2015 (v mil. EUR)	Finančné opravy potvrdené v roku 2015 (v percentuálnom vyjadrení) v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2015	Finančné opravy vykonané v roku 2015 (v mil. EUR)	Finančné opravy vykonané v roku 2015 ako percentuálny podiel prijatých platieb z rozpočtu EÚ v roku 2015
Belgicko	1 045	1	0,1 %	11	1,1 %
Bulharsko	2 524	67	2,7 %	143	5,7 %
Česká republika	6 921	111	1,6 %	254	3,7 %
Dánsko	1 139	3	0,3 %	2	0,2 %
Nemecko	8 796	60	0,7 %	(57)	(0,6 %)
Estónsko	346	2	0,6 %	1	0,3 %
Írsko	1 724	(3)	(0,2 %)	19	1,1 %
Grécko	5 672	562	9,9 %	403	7,1 %
Španielsko	11 975	(181)	(1,5 %)	(157)	(1,3 %)
Francúzsko	11 625	318	2,7 %	661	5,7 %
Chorvátsko	468	0	0,0 %	0	0,0 %
Taliansko	10 578	378	3,6 %	373	3,5 %
Cyprus	149	0	0,1 %	0	0,1 %
Lotyšsko	900	28	3,1 %	28	3,1 %
Litva	739	8	1,1 %	10	1,3 %
Luxembursko	70	1	1,1 %	1	1,3 %
Maďarsko	5 459	108	2,0 %	255	4,7 %
Malta	95	0	0,2 %	1	0,6 %
Holandsko	1 129	58	5,1 %	(23)	(2,0 %)
Rakúsko	1 411	(21)	(1,5 %)	10	0,7 %
Poľsko	12 957	176	1,4 %	119	0,9 %
Portugalsko	2 197	148	6,7 %	85	3,9 %
Rumunsko	6 263	502	8,0 %	595	9,5 %
Slovinsko	816	18	2,2 %	20	2,5 %
Slovensko	3 632	264	7,3 %	133	3,7 %
Fínsko	1 065	4	0,4 %	4	0,4 %
Švédsko	1 045	14	1,4 %	14	1,4 %
Spojené kráľovstvo	5 526	102	1,8 %	195	3,5 %
INTERREG	1 887	1	0,1 %	3	0,1 %
SPOLU	108 153	2 732	2,5 %	3 104	2,9 %

Záporné sumy uvedené v predchádzajúcej tabuľke môžu byť dôsledkom rozsudkov Súdneho dvora, ktorými sa rušia rozhodnutia o finančných opravách.

Treba poznamenať, že v dôsledku zaokrúhlenia čísel na milióny eur sa môže zdať, že súčet niektorých finančných údajov v týchto tabuľkách nie je presný.

2.Rozdelenie paušálnych opráv v roku 2015

	Celkové potvrdené finančné opravy (v mil. EUR)	Paušálne finančné opravy* potvrdené v roku 2015 (v mil. EUR)	Celkové vykonané finančné opravy (v mil. EUR)	Paušálne finančné opravy* vykonané v roku 2015 (v mil. EUR)
Poľnohospodárstvo***
EPZF	922	709**	1 017	-
Rozvoj vidieka	46	179**	263	-
Súdržnosť
EFRR + KF****	1 289	986	1 359	970
ESF	348	279	407	312
Usmerňovacia sekcia EPUZF	97	0	24	0
EFRH/FNURH	6	3	10	3
Vnútorné politiky	23	10	23	10
SPOLU	2 732	2 165	3 104	1 295

* Zahŕňa extrapolované opravy.

** Údaj predstavuje najlepší odhad. Väčšina finančných opráv zahŕňa sumy na základe

presných výpočtov a paušálnych sadzieb.

*** Údaje o vykonaných paušálnych opravách za poľnohospodárstvo nie sú k dispozícii.

**** Rozdelenie paušálnych opráv je k dispozícii iba za VFR na roky 2007 – 2013.

3.Rozdelenie finančných opráv pri zdroji v roku 2015

Členský štát	Finančné opravy pri zdroji potvrdené v roku 2015 (v mil. EUR)	Finančné opravy pri zdroji vykonané v roku 2015 (v mil. EUR)
Belgicko	0	0
Bulharsko	0	28
Cyprus	0	0
Česká republika	3	67
Španielsko	7	7
Fínsko	0	0
Francúzsko	3	3
Spojené kráľovstvo	0	0
Grécko	2	30
Maďarsko	12	126
Írsko	0	0
Taliansko	6	4
Lotyšsko	2	2
Holandsko	1	1
Poľsko	56	4
Portugalsko	0	0
Rumunsko	423	507
Švédsko	5	5
Slovensko	5	5
SPOLU	524	788

4.Rozdelenie čistých finančných opráv v roku 2015

Potvrdené
V miliónoch EUR
Okruh VFR	Čisté finančné opravy potvrdené v roku 2015	Finančné opravy s nahradením výdavkov a ďalšie opravy potvrdené v roku 2015	Celkové finančné opravy potvrdené v roku 2015
Inteligentný a inkluzívny rast	(241)	1 878	1 637
EFRR	127	1 157	1 283
Rozsudky súdneho dvora	(457)	0	(457)
EFRR spolu	(330)	1 157	826
Kohézny fond	26	446	472
Rozsudky súdneho dvora	(9)	0	(9)
Kohézny fond spolu	17	446	462
ESF	73	276	348
Udržateľný rast: prírodné zdroje	1 063	9	1 072
EPZF	918	4	922
Rozvoj vidieka	46	-	46
FNURH/EFRH	2	4	6
Usmerňovacia sekcia EPUZF	97	-	97
Bezpečnosť a občianstvo	9	15	23
Migrácia a vnútorné záležitosti	9	15	23
SPOLU	831	1 901	2 732

Ostáva zaradiť prostriedky v celkovej výške 549 mil. EUR, ktoré sú v tejto tabuľke považované za iné ako čisté opravy.

Vykonané
V miliónoch EUR
Okruh VFR	Čisté finančné opravy vykonané v roku 2015	Finančné opravy s nahradením výdavkov a ďalšie opravy vykonané v roku 2015	Celkové finančné opravy vykonané v roku 2015
Inteligentný a inkluzívny rast	(117)	1 883	1 766
EFRR	259	973	1 231
Rozsudky súdneho dvora	(457)	0	(457)
EFRR spolu	(198)	973	774
Kohézny fond	63	576	639
Rozsudky súdneho dvora	(54)	0	(54)
Kohézny fond spolu	9	576	585
ESF	73	334	407
Udržateľný rast: prírodné zdroje	1 289	25	1 314
EPZF	998	20	1 017
Rozvoj vidieka	263	-	263
FNURH/EFRH	5	5	10
Usmerňovacia sekcia EPUZF	24	-	24
Bezpečnosť a občianstvo	9	15	23
Migrácia a vnútorné záležitosti	9	15	23
SPOLU	1 181	1 923	3 104

5.Sumy vynaložené na poľnohospodárstvo vymožené od konečných príjemcov členskými štátmi v roku 2015

V miliónoch EUR
Členský štát	EPZF	EPFRV	Spolu za rok 2015
Belgicko	2,8	0,6	3,4
Bulharsko	1,6	3,1	4,7
Česká republika	0,6	1,0	1,6
Dánsko	2,4	3,3	5,6
Nemecko	11,3	11,7	23,0
Estónsko	0,5	1,3	1,7
Írsko	5,6	2,8	8,4
Grécko	2,8	3,0	5,7
Španielsko	19,0	6,6	25,5
Francúzsko	22,9	3,9	26,8
Chorvátsko	0,3	0,0	0,3
Taliansko	20,0	21,1	41,1
Cyprus	0,3	0,0	0,4
Lotyšsko	1,5	1,0	2,5
Litva	14,9	1,3	16,2
Luxembursko	0,3	0,2	0,5
Maďarsko	3,6	9,1	12,7
Malta	0,0	0,1	0,2
Holandsko	2,6	1,0	3,5
Rakúsko	5,7	8,2	13,9
Poľsko	8,1	19,4	27,5
Portugalsko	4,9	11,7	16,7
Rumunsko	10,0	31,5	41,4
Slovinsko	0,6	0,9	1,5
Slovensko	1,4	1,2	2,5
Fínsko	1,1	1,5	2,6
Švédsko	2,0	1,5	3,4
Spojené kráľovstvo	9,0	6,9	15,9
Spolu	155,4	153,8	309,2

6.Vlastné opravy členských štátov v roku 2015 uplatnené pred realizáciou platieb príjemcom(okrem správ Komisie 31 )

V miliónoch EUR
Členský štát	Trhové opatrenia v rámci EPZF	Priame platby v rámci EPZF	EPFRV	Spolu za rok 2015
Belgicko	0,3	1,2	0,9	2,4
Bulharsko	0,2	13,5	7,2	20,8
Česká republika	0,0	0,3	0,8	1,1
Dánsko	0,0	1,1	1,4	2,6
Nemecko	4,7	5,1	7,5	17,3
Estónsko	0,0	0,6	1,4	2,0
Írsko	3,0	2,6	0,7	6,2
Grécko	0,6	11,6	6,4	18,6
Španielsko	27,0	25,9	17,2	70,1
Francúzsko	9,5	5,2	5,6	20,4
Chorvátsko	0,1	1,0	0,0	1,1
Taliansko	3,9	26,9	8,0	38,8
Cyprus	0,1	0,7	0,2	0,9
Lotyšsko	0,0	1,2	1,6	2,8
Litva	0,0	0,8	2,9	3,7
Luxembursko	0,0	0,0	0,1	0,1
Maďarsko	2,6	11,3	15,3	29,1
Malta	0,0	0,0	0,4	0,4
Holandsko	6,5	0,8	1,8	9,1
Rakúsko	2,2	2,4	3,5	8,1
Poľsko	12,8	12,5	9,9	35,2
Portugalsko	0,9	2,6	5,5	9,0
Rumunsko	2,1	11,5	13,3	26,9
Slovinsko	0,1	0,2	0,9	1,2
Slovensko	0,2	3,6	1,2	4,9
Fínsko	0,0	2,1	2,3	4,4
Švédsko	4,6	0,7	2,3	7,6
Spojené kráľovstvo	0,6	2,7	5,2	8,5
Spolu	81,9	148,0	123,3	353,2

7.Súhrnné opravy na konci roka 2015, ktoré oznámili členské štáty v rámci politiky súdržnosti za roky 2007 – 2013 32

V miliónoch EUR
Členský štát	EFRR/KF	ESF	EFRH	Spolu

Belgicko	5,2	23,4	-	28,6
Bulharsko	62,8	4,8	-	67,7
Česká republika	336,4	2,8	-	339,1
Dánsko	0,7	0,1	0,2	1,0
Nemecko	393,7	99,2	1,2	494,1
Estónsko	19,0	0,7	0,5	20,3
Írsko	0,8	18,2	0,2	19,1
Grécko	672,7	33,3	0,1	706,2
Španielsko	499,7	240,7	47,1	787,5
Francúzsko	164,9	64,2	2,4	231,5
Chorvátsko	1,7	0,3	-	2,0
Taliansko	435,8	111,6	4,2	551,6
Cyprus	0,7	0,6	0,3	1,7
Lotyšsko	4,1	2,5	1,2	7,8
Litva	18,8	0,6	0,1	19,5
Luxembursko	-	1,0	-	1,0
Maďarsko	302,1	2,7	0,1	304,9
Malta	1,6	0,3	0,0	1,9
Holandsko	10,0	5,5	5,5	21,0
Rakúsko	10,8	4,4	0,0	15,1
Poľsko	530,4	-	0,8	531,1
Portugalsko	223,1	73,4	2,5	299,0
Rumunsko	252,3	-	-	252,3
Slovinsko	73,8	6,8	0,0	80,7
Slovensko	168,6	8,9	0,1	177,5
Fínsko	2,0	0,9	1,0	3,9
Švédsko	7,1	1,4	0,3	8,8
Spojené kráľovstvo	137,3	42,8	2,7	182,7
Cezhraničné	35,6	-	-	35,6
VYKONANÉ SPOLU	4 371,7	751,3	70,4	5 193,5

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(3) Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014, s. 59.

(4) Článok 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(5) Článok 55 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(6) Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov: Výročná správa o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ na rok 2015, COM(2016) 446 final, 5.7.2016.

(7) Je potrebné poznamenať, že v dôsledku zaokrúhlenia čísel na milióny eur sa môže zdať, že súčet niektorých finančných údajov v týchto tabuľkách nie je presný.

(8) Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v oddiele 2.4.2.1 vo výročnej správe o činnosti GR AGRI za rok 2015 (http://ec.europa.eu/atwork/index_sk.htm).

(9) Treba podotknúť, že v niektorých prípadoch sumy oznámené členskými štátmi zahŕňajú individuálne aj paušálne/extrapolované opravy. Na účely vykazovania sú tieto sumy zahrnuté do kategórie (individuálne alebo paušálne opravy), ktorá sa považuje za prevažujúcu. Tieto dve obmedzenia nemajú vplyv na spoľahlivosť vykázaných celkových súm.

(10) Pokiaľ ide o EFRR/KF, keďže členské štáty nie sú na základe žiadnej právnej požiadavky povinné oznamovať finančné opravy pri zdroji ani predkladať štruktúrované správy od začiatku programového obdobia, uvedené sumy predstavujú obozretne stanovený a neúplný odhad týkajúci sa prípadov, v ktorých Komisia mohla rekonštruovať jasný kontrolný záznam na úrovni certifikačného orgánu.

(11) Článok 21 ods. 3 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(12) Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014, s. 18 a s. 59.

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(14) Článok 41 nariadenia č. 1306/2013.

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(16) Postup, ktorým Komisia schvaľuje účtovné závierky členských štátov, a tým aj výdavky, ktoré poľnohospodárom a príjemcom vyplácajú platobné agentúry. Certifikačné orgány v členských štátoch najprv skontrolujú správnosť účtovných závierok platobných agentúr a následne sa prijíma rozhodnutie Komisie o ročnom finančnom zúčtovaní. Komisia potom vykoná postup overenia súladu na základe auditov, ktoré jej umožňujú určiť a vylúčiť (v ďalších rokoch) platby, ktoré nie sú v súlade s pravidlami.

(17) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 375/2012 z 2. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 885/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 118, 3.5.2012, s. 4 – 5).

(18) Ku koncu roka 2014 sa prešetrovalo 50 prípadov. V 8 prípadoch sa prešetrovanie skončilo v roku 2015. Prešetruje sa 28 nových záverečných správ o prípadoch prijatých od úradu OLAF v roku 2015.

(19) COM(2015)386 final http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-commission/2014/pif_report_2015_en.pdf.

(20) Pozri Ares(2015)6023058 z 23. decembra 2015.

(21) GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL), GR pre námorné záležitosti a rybárstvo (MARE) a GR pre regionálnu a mestskú politiku (REGIO).

(22) Suma vykázaná za rok 2015 zahŕňa negatívne finančné opravy týkajúce sa prehratých prípadov Dvora, a teda kompenzuje trend opísaný v tomto dokumente – pozri oddiel 3.2.2.

(23) Podrobnejšie vysvetlenie nápravného mechanizmu, ktorý zaviedla Komisia pre ukončenie programového obdobia 2000 – 2006, je uvedené v správe o finančných opravách vykonaných v rámci EFRR a ESF pre programy na obdobie rokov 2000 – 2006 (Ares(2013)689652 – 12. apríla 2013).

(24) Táto suma nezahŕňa finančné opravy pri zdroji, ktoré uplatňujú členské štáty pred vykázaním výdavkov Komisii, keďže neexistuje žiadna zákonná požiadavka na oznamovanie týchto súm. Komisia preto takéto informácie nemá.

(25) Opravy pri zdroji sú vylúčené z tohto každoročného oznamovania v súlade s právnym rámcom platným na obdobie 2007 – 2013.

(26) S cieľom odstrániť riziko dvojitého započítania sú sumy uvedené v tomto oddiele vypočítané ako rozdiel medzi súhrnnými sumami oznámenými členskými štátmi (správy podľa článku 20 správ o stiahnutých a vymožených sumách) a finančnými opravami oznámenými Komisiou (tabuľka 3.2.3).

(27) Rozpočet na výskum plní Komisia a výkonné agentúry.

(28) Plnením rozpočtu na výskum sú poverené spoločné podniky.

(29) Plnenie rozpočtu prostredníctvom medzinárodných organizácií.

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/1929 z 28. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 286, 30.10.2015, s. 1).

(31) Vyplývajúce zo štatistík kontroly členských štátov oznámených Komisii.

(32) Okrem oznámení Komisie – pozri oddiel 5.5.

Choose the experimental features you want to try